Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36C/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124203745
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124203745.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast. FAIRSQUARE advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XX, XXXXX H., zast. Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra,
IČO: 36 868 876, o zaplatenie sumy 15 337,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplati? žalobkyni sumu 1 250 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 %
roene zo sumy 1 250 eur od 14.04.2023 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej easti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voei žalobkyni v rozsahu 83,70 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa domáhala od žalovaného zaplatenie sumy 15 337,40 eur s príslušenstvom z titulu
vrátenia poskytnutých pôžičiek ako aj trov konania. Uviedla, že ako fyzická osoba poskytla žalovanému v
obdobíodoktóbra2021pôžičkyvcelkovejvýške 19317,40eur.Časťtýchtopôžičiekbolaposkytnutá
priamo na účet žalovaného, a časť žalovanému prostredníctvom účtov jeho rodinných príslušníkov - I.
F. (suma 5 140 eur) a H. F. (suma 770 eur). Žalovaný jej uhradil z poskytnutých pôžičiek len sumu 3 980
eur. Dlh žalovaného tak v súčasnosti predstavuje sumu 15 337,40 eur (istina) a príslušenstvo

vo výške zákonných úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne, a to od 14.04.2023 až do zaplatenia.
Žalovaný bol viackrát vyzvaný na to, aby splnil svoj záväzok v celosti, a to aj formou dohody o splátkach.
Na výzvu na zaplatenie reagoval žalovaný vyhrážkami a vulgárnymi nadávkami na stranu žalobkyne.
Ako príklad tohto správania, uviedla správu, ktorú napísal žalovaný žalobkyni: „Počúvaj ma mi dvaja
sme sa dohodli, že ti budem keď budem v Nemecku posielať po 250,-EUR mesačne až ja skončím na
súde alebo budem mať exekútora koli tebe tak si ma neželaj !!! Boh ťa chran nech sa nič horšie nestane
ako to že som si musel prečítať ten papier !!!!!!!“ Na to žalobkyňa odpovedala: „My sme sa dohodli?

Ja som ti odsúhlasila že mi 250€ stačí?“ Žalobkyňa so žalovaným neuzatvorila žiadnu dohodu, ktorej
predmetom by bolo splácanie dlhu žalovaného v splátkach, a to i napriek tomu, že to navrhovala.
Vyhrážky žalovaného typu: „ Boh ťa chran ti hovorim !!!!! Veľmi dobre si rozmysli čo s tým spravíš !!!
Dovtedy čau !!!“, boli žalobkyni adresované iba z dôvodu, že ho požiadala o vrátenie pôžičky, ktorú mu
poskytla. Žalobkyňa poskytla žalovanému viaceré pôžičky s tým, že medzi nimi nedošlo k jednoznačnej
dohode, kedy má dlžník tieto pôžičky vrátiť, a teda nebol dohodnutý čas splnenia záväzku žalovaného

ako dlžníka na vrátenie týchto pôžičiek. Z tohto vyplýva, že žalovaný bol povinný vrátiť tieto pôžičky
prvý deň po tom, čo ho žalovaná požiadala o vrátenie pôžičiek; vyzvala ho na vrátenie pôžičiek viackrát,
preukázateľne taktiež výzvou zo dňa 06.04.2023, ktorá mu bola doručená dňa 12.04.2023. Poukázalana § 657, § 559 ods. 2, § 563 a § 517 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka poukázania peňazí na
účet I. F. a H. F., tak tieto peniaze boli určené pre žalovaného. Skutočnosť, že v prípade zaplatenia
súm na účet týchto osôb sa jednalo iba o platobné miesto, na ktoré boli zaslané peniaze určené pre

žalovaného, svedčí aj komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným, v ktorej žalovaný uvádza: „A čo
do toho zatahuješ môjho brata a moju maminu ????“ Z tohto jednoznačne vyplýva, že peniaze boli
určené pre žalovaného bez ohľadu na to, že boli zaslané na účet rodinných príslušníkov žalovaného
(uzn. Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 4279/2016 zo dňa 12.10.2016). Pre vznik zmluvy o pôžičke
zákon nevyžaduje písomnú formu, a teda aj napriek tomu, že zmluvné strany nespíšu žiadnu formálnu,

môže zmluva o pôžičke vzniknúť tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Zmluva o pôžičke v tomto prípade
vznikla práve v momente, kedy boli peniaze zaslané na účet žalovaného a ten si bol taktiež vedomý
toho, že sa jedná o pôžičku, keďže vo vzájomnej komunikácii uviedol: „Zobral by som čo ja viem
na 5 splátok do plusu, čo ja viem liter, že proste nech ti to viem normálne splácať, aby si náhodou s tým
nemala nejaké problémy.“ Podľa žalobkyne bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že zaslala
žalovanému peniaze za účelom poskytnutia pôžičky, pričom sa obe strany jasne dohodli, že žalovaný

jej následne tieto peniaze vráti.

2. Žalovaný vo vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť s tým, že v zmysle zákonnej úpravy je pôžička
dvojstranný konsenzuálny úkon, kde je potrebný súhlasný prejav minimálne dvoch strán. Žalobkyňa vo
svojej žalobe neuviedla a ani nenavrhla jediný dôkaz, ktorým by bola preukázaná existencia pôžičky.

Absentuje reálne preukázané odovzdanie peňazí a zároveň reálne dohoda o tom, že v čase poskytnutia
týchto peňazí išlo o pôžičku. Rovnako poprel pravdivosť komunikácie, ktorú si v dnešnej dobe môže
hocikto vytlačiť a prispôsobiť v grafickom editore aj pri elementárnych znalostiach. Taktiež
z komunikácie nevyplýva nič, čo by identifikovalo záväzok alebo predmet pohybov na účtoch. Nakoľko
nebolo preukázaná existencia záväzku čo do výšky ani dôvodu, žalovaný v celom rozsahu poprel

žalobou uplatnený nárok. V prípade, že by žalobkyňa preukázala poskytnutie finančných prostriedkov
žalovanému, vzniesol námietku premlčania k platbám vykonaným pred dvoma rokmi pred podaním
žaloby, nakoľko z pohľadu žalovaného by mohlo ísť maximálne o bezdôvodné obohatenie. V tomto
smere ani platby od žalovaného k žalobkyni, ak budú preukázané, by nič nepreukazovali, nakoľko
v tom čase tvorili spoločný pár a mali spoločné výdavky a spoločne ich aj uhrádzali, z čoho môžu

vyplývať aj prezentované vzájomné pohyby na účtoch. V žiadnom prípade prijaté
platbynemôžupreukazovaťuznanieakejkoľvekpôžičkyaleboinéhozáväzkualebovznikbezdôvodného
obohatenia. Vo vzťahu k peňažným prostriedkom, ktoré mali byť žalobkyňou poskytnuté tretím osobám,
nebolo žalovanému vôbec zrejmé, ako by mohlo ísť o pôžičku voči nemu. Preto ani v tomto smere
nemožno dôvodiť podanú žalobu ako dôvodnú. Obdobne nebolo žalovanému jasné, od čoho žalobkyňa

odvíja omeškanie, nakoľko k 14.04.2023, od kedy počíta úroky z omeškania, sa neviaže žiaden dôkaz
o dohodnutej splatnosti domnelej pôžičky alebo o výzve na zaplatenie. Dohoda o splátkach, ktorá je
označená a priložená ako dôkaz, v sebe neobsahuje žiadnu výzvu na zaplatenie a ani nie je preukázané
jej reálne doručenie, pričom zjavne nebola zo strany žalovaného akceptovaná, preto ide o nepodstatný
dôkaz, ktorý nepreukazuje nič, nieto ešte vznik omeškania k nejakému záväzku.

3. Žalobkyňa v rámci repliky poukázala na to, že pri zmluve o pôžičke zákon nestanovuje žiadnu formu,
v ktorej má byť táto zmluva uzatvorená. Vzhľadom na to, že v prípade zmluvy o
pôžičke sa jedná o reálny kontrakt, podstatné je to, že sú naplnené všetky pojmové znaky zmluvy o
pôžičke a dôjde k skutočnému poskytnutiu peňazí. V tejto veci jednoznačne došlo k prenechaniu veci

(peňazí) žalobkyňou žalovanému, čo jasne preukazujú výpisy z účtov. Zároveň z komunikácie medzi
nimi jednoznačne vyplýva, že sa dohodli na tom, že žalobkyňa si vezme pôžičku na svoje meno s tým, že
tieto finančné prostriedky zašle žalovanému. Žalovaný rovnako potvrdil, že jej tieto peňažné prostriedky
následne vráti (vyslovene uviedol, že ich vráti tak, aby s tým ona nemala žiadne starosti). Z uvedeného je
zrejmé, že medzi nimi došlo k dohode na tom, že žalobkyňa poskytne finančné prostriedky žalovanému,

pričom ten sa zaviazal, že jej finančné prostriedky vráti, čo sa nestalo. Konaním oboch strán teda došlo
k riadnemu uzatvoreniu zmluvy o pôžičke bez ohľadu na to, že táto zmluva nemá písomnú formu.
Rovnako vznikol konsenzus oboch strán, a teda tvrdenie protistrany, že vôľa ktorejkoľvek zmluvnej
strany absentuje, nemôže pri tomto skutkovom stave obstáť. Zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt
môže byť uzatvorená taktiež konkludentne. Poukázal na rozh. Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Co

341/2011, v ktorom sa uvádza, že sama skutočnosť nedostatku písomnej formy zmluvy o pôžičke, resp.
potvrdenia o prevzatí peňazí z pôžičky a nedostatok písomnej výzvy na vrátenie pôžičky, nezakladá
dôvod pre záver, že k vzniku (platného) vzťahu z pôžičky medzi účastníkmi nedošlo. V tomto prípadne
nie je právnou vadou to, ak strany sporu neuzatvorili žiadnu formálnu písomnú zmluvu, Vzhľadom naskutočnosť, že boli v partnerskom vzťahu, žalobkyňa nepredpokladala, že zmluva o pôžičke spísaná na
samostatnomdokumentebudevbudúcnostipotrebná avmomenteposkytnutiapeňazížalobkyňa
žalovanému úplne dôverovala. Ohľadne odovzdania peňazí, žalobkyňa poukázala na predložené výpisy

z účtu, ktoré jednoznačne preukázali ich odovzdanie. Mala za to, že neodporuje žiadnemu právnemu
predpisu, ak k odovzdaniu peňazí dôjde tak, že peňažné prostriedky sú poukázané na
účet druhej strany (napr. Najvyšší súd ČR, sp. zn. 33Od 209/2005). Žalovaný podľa nej nepoprel, že
by došlo k odoslaniu peňazí tak, ako to vyplýva z predložených dôkazov, a teda nepoprel
pravdivosťtýchtovýpisovplatiebzúčtužalobkyne.Žalovanýpoprelpravosťkomunikáciemedzistranami

sporu vo veci poskytnutia finančných prostriedkov. Samotná skutočnosť, že v dnešnej
dobe nie je problém upraviť, a teda sfalšovať komunikáciu, neznamená, že každá takáto komunikácia
bude sfalšovaná a nepravdivá. V tomto prípade musí žalovaný jednoznačne vedieť, či medzi ním a
žalobkyňou prebehla komunikácia tak, ako bola predložená súdu. Ak by žalovaný trval na tom, že táto
komunikácia je upravená, je možné z toho vyvodiť iba jeden záver, a to ten, že jedna zo strán
klame; jednoducho túto komunikáciu možno posúdiť ako autentickú alebo neautentickú. Žalovaný ako

strana komunikácie by mal preukázať to, že poskytnuté dôkazy (uvedená komunikácia) sú upravené a
nepravdivé. Z predloženej komunikácie jednoznačne vyplýva, že žalovaný žiadal žalobkyňu o zaslanie
peňazí s tým, že tieto peniaze neskôr vráti, čo sa stalo však iba čiastočne. Ako vyplýva z komunikácie
medzi nimi, žalovaný žalobkyni napísal: „Tak 7 100 mi potom pošli“; „Počúvaj ma mi dvaja sme sa dohodli
že ti budem keď budem v Nemecku posielať po 250 eur mesačne...“; „Prepáč ze odbieham od temy

ale nevieš mi poslať ešte 1000? Akurát si to rozprátavam a takto by mi to celkom fajne vydalo keby
si povyplacam veci“. Aj z hlasovej správy je jednoznačné, že žalovaný mal v čase poskytnutia peňazí
vôľu vrátiť tieto peniaze žalovanej, keď uviedol, že: „Potom keď by mi dali úver a prešiel by som do tej
druhej banky, tak by sme to vyplatili. Ty by si kvázi neprišla o nič, bolo by to ako keby na mňa, ty by si to
nesplácala,jabysomsizobralčojaviemna5splátokdoplusu...,nechtitoviemnormálnesplácať,abysi

náhodoutystýmnemalaproblémy...“Žalobkyňasizobralaúverprávepreto,žejuotopožiadalžalovaný,
sama pre seba peniaze nepotrebovala, o čom svedčí aj skutočnosť, že požičanú sumu zaslala následne
žalovanému. Najskôr teda na žiadosť žalovaného požiadala o poskytnutie úveru v banke Slovenská
sporiteľňa, a.s. Keďže schvaľovanie úveru trvalo dlhšie ako žalovaný očakával, požiadala žalobkyňa na
jeho žiadosť o ďalší úver v spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej

banky (vystupujúca pod obchodnou značkou Cetelem). Došlo k tomu, že žalobkyni boli v jeden
deň schválené oba úvery. Z tohto dôvodu chcela jeden úver vrátiť (vyplatiť), avšak od tohto ju žalovaný
odhovoril s tým, že nech mu pošle peniaze a on si následne zoberie tiež úver a všetko jej splatí tak, aby
ona s tým nemala starosti. Žalovaný použil poskytnuté peniaze na kúpu auta a na iné vlastné výdavky.
K vráteniu tejto pôžičky však nikdy nedošlo. Z toho dôvodu v súčasnosti žalobkyňa spláca úvery, ktoré

si vzala na žiadosť žalovaného, pričom mu tieto peniaze poslala; teda sama ich žiadnym spôsobom
nevyužívala a nemala z nich žiaden prospech. Žalovaný od nej takto získal finančné prostriedky s tým, že
ju ubezpečoval, že jej ich vráti. Týmto konaním sa obe strany jednoznačne dohodli na tom, že žalobkyňa
pošle žalovanému peniaze a on jej následne tieto peniaze vráti, pričom zaslaním peňazí žalobkyňa svoj
záväzok splnila. Preto nesúhlasila s argumentom žalovaného, že pôjde maximálne o

bezdôvodné obohatenie, keďže vôľa zmluvných strán jednoznačne smerovala k uzatvoreniu zmluvy
o pôžičke. V tomto prípade námietka premlčania nemôže obstáť, keďže od poskytnutia finančných
prostriedkov ešte neuplynuli 3 roky. Rovnako nesúhlasila ani s tvrdením, že mali spoločné
výdavky, spoločne ich uhrádzali, z čoho môžu vyplývať aj prezentované vzájomné pohyby na účtoch.
Z predloženej komunikácie jasne a jednoznačne vyplýva, že žalovaný požiadal o poskytnutie peňazí

s prísľubom ich vrátenia, pričom žalovaný čiastočne svoj záväzok splnil, keďže sumu 3 980 eur už
vrátil. Toto vrátenie peňazí avizoval aj v predkladanej vzájomnej komunikácii. Z uvedeného je zrejmé,
že platby, ktoré si vzájomne poskytli, neboli na pokrytie výdavkov domácnosti, ale pôžička zo strany
žalobkyne žalovanému a jej čiastočné vrátenie. Žalobkyňa a žalovaný nikdy nemali spoločnú domácnosť
a ani nikdy spoločne nehospodárili s finančnými prostriedkami. Preto argument o spoločných výdavkoch

nemôže obstáť. S tvrdením žalovaného, že by pôžičky poskytnuté na účet tretích osôb, neboli určené
jemu, nekorešpondujú jeho vyjadrenia v rámci spoločnej komunikácie: „Veď mamina ma Slovensku
sporiteľňu. Keby to vyberiem cez nu“; „a mas jej iban? Posli jej 3700“. „A čo do toho zatahujes môjho
brataamojumaminu????“Zovzájomnejkomunikácievyplýva,žežalovanýsasožalobkyňoudohodli,že
mu pošle peniaze aj na účty iných osôb, avšak to len z dôvodu, že takýto prevod bol pre nich vhodnejší.

Tieto tretie osoby plnili iba úlohu platobných miest, prostredníctvom ktorých boli žalovanému zasielané
peniaze. Všetky tieto finančné prostriedky boli určené žalovanému a nie týmto tretím osobám. Výzva na
zaplatenie dlžnej sumy bola žalovanému doručená dňa 12.04.2023 a on bol povinný vrátiť pôžičku dňa
13.04.2023, čo sa však nestalo. Preto sa dňa 14.04.2023 dostal do omeškania.4. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobkyňa nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke, ktorá by mala
konkrétny obsah, ani reálne odovzdanie peňazí v určitej výške žalovanému za účelom poskytnutia

pôžičky. Namietol relevantnosť predloženej komunikácie ako aj hlasových záznamov, nakoľko tieto
považoval za účelovo vyhotovené. Ak by sa aj preukázalo, že sa jedná o komunikáciu medzi nimi, mal
žalovaný za to, že táto nenasvedčuje pravdivosti tvrdení žalobkyne, keďže z jej obsahu na žiadnom
mieste nevyplýva nič, čo by identifikovalo záväzok ako aj predmet pohybov na účtoch ako ani to, že by
bola medzi stranami sporu niekedy uzavretá zmluva o pôžičke, práve naopak, o pôžičke a jej vrátení v

nej nebola žiadna zmienka. Komunikácia ani hlasové správy totižto nezachytávajú žiaden prejav vôle
žalovaného požičať si od žalobkyne sumu vo výške, ktorú si uplatňuje a ani úmysel žalovaného sumu
v tejto výške žalobkyni vrátiť. V týchto je obsiahnutá len akási hypotéza riešenia situácie ,,čo keby“, nie
však konštatovanie reálneho stavu. Žalovaný zdôraznil, že sporové strany v tom čase tvorili spoločný
pár a mali spoločné výdavky a spoločne ich aj uhrádzali, z čoho napokon môžu vyplývať aj prezentované
vzájomné pohyby na účtoch. Žalovanému preto nebolo zrejmé, ktoré z uvedených pohybov na účte

mali byť podľa názoru žalobkyne pôžičkou. Len prijaté platby podľa neho v žiadnom prípade nemôžu
preukazovať uznanie akejkoľvek pôžičky alebo iného záväzku alebo vznik bezdôvodného obohatenia.
Rovnako tak vo vzťahu k peňažným prostriedkom, ktoré mali byť žalobkyňou poskytnuté tretím osobám,
nie je žalovanému vôbec zrejmé, ako by mohlo ísť o pôžičku voči nemu. Takéto tvrdenia žalobkyne bez
ďalšieho neobstoja, keďže v tomto smere nepreukázala ani prípadnú dohodu strán sporu o poskytnutí

údajnej pôžičky na žalovaným označený účet tretej osoby, ku ktorému by mal žalovaný dispozičné
oprávnenie. Podľa neho žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala existenciu záväzku
čo do výšky ani dôvodu, keďže doposiaľ nepreukázala ani jednu z vyššie uvedených podmienok
uzavretia zmluvy o pôžičke. Okrem toho poukázal na 845 ods. 1a § 455 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe,
nakoľko boli peniaze poskytnuté žalovanému a ten sa zaviazal, že ich žalobkyni zaplatí. K tomu ale
nedošlo. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania žalovaným, mal za to, že nárok nie je premlčaný,
pretože žalobkyňa od začiatku mala za to, že v prípade požičania peňazí išlo o pôžičku a iný výklad
ani nemôže obstáť, a to aj s poukazom na vyjadrenia žalovaného. Ak by aj malo ísť o bezdôvodné

obohatenie, je dôležité posúdiť moment, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že by malo ísť o toto
obohatenie a nie o pôžičku. Sám žalovaný vo vyjadreniach v rámci komunikácie uviedol, že
napr. splácať bude úver .... Ak tvrdí, že peniaze boli poskytnuté v rámci spoločného žitia so žalobkyňou,
uviedol, že strany sporu spolu nežili. Niekedy prespávali spolu v jednom byte alebo dome, ale každý
si hradil svoje náklady. K výzvam zo dňa 24.10.2024 uviedol, že žalobkyňa má stále za to, že peniaze

poskytnuté tak žalovanému ako aj jeho matke a bratovi, boli pôžičkou. Keďže žalovaný tvrdil, že peniaze
prevedené na účet týchto tretích osôb nie sú určené pre neho, žalobkyňa z opatrnosti uplatnila nárok
voči matke a bratovi žalovanému. Voči obom podala žalobu, pričom bude navrhovať prerušenie konania
do skončenia tohto súdneho sporu.

6. Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval písomných vyjadrení a nad rámec uviedol, že žalovanému
nie je zrejmé, z čoho pozostáva žalovaný nárok. Predložil výzvy zo dňa 24.10.2024, ktoré žalobkyňa
adresovala matke a bratovi žalovaného a podľa ich obsahu žiada od nich zaplatenie časti sumy, ktorá
je predmetom aj tohto súdneho sporu. Ide o tie sumy, ktoré žalobkyňa podľa jej vyjadrenia poukázala
v prospech účtu H. F. a I. F.. Zdôraznil, že žalobkyňa v týchto výzvach sama uvádza, že žiada vydať

bezdôvodné obohatenie a nejde o tu o pôžičku. Vzniká tu teda rozpor, keďže v konaní tvrdí, že titulom
nároku je pôžička, pričom na druhej strane v písomných výzvach ako dôvod nároku uvádza bezdôvodné
obohatenie voči tretím osobám. Žalovaný považoval SMS komunikácie strán sporu za nepreukázanú,
do spisu boli predložené len fotokópie nejakých správ bez toho, aby boli špecifikované. Pokiaľ ide o
námietku premlčania, mal za to, že žalobkyňa nikdy nepreukázala právny dôvod a vôľu k tomu, že by

mala z poskytnutých peňazí vzniknúť pôžička. V tomto prípade nestačí len domnienka, ale je potrebné
preukázať uzatvorenie zmluvy o pôžičky. Dodal, že mu uniká hospodárnosť súdnych konaní, pretože
i keď žalobkyňa má oprávnenie podať si žalôb koľko chce a voči komu, je potrebné na druhej strane
prihliadnuť k tomu, aká je kauza, teda príčina a dôvod ňou uplatneného nároku. Osobne si myslel, že ak
by aj bola v časti nároku úspešná v jednom konaní, v druhom konaní úspešná v tej istej sume nemôže

byť.

7. Žalobkyňa v priebehu konania vo vyjadrení zopakovala, že preukázateľne došlo k
prenechaniu veci (peňazí) žalovanému; preukazujú to výpisy z účtov ako aj komunikácia strán sporu.Nesúhlasila s tvrdením žalovaného o účelnom vyhotovení dôkazov, keďže aj z hlasovej správy
žalovaného jednoznačne vyplýva, že jej poskytnuté finančné prostriedky bude splácať. Nevidela dôvod,
prečo by sa zaväzoval žalovaný splácať nejakú sumu žalobkyni, ak by sa nejednalo o pôžičku. Hlasová

správa od žalovaného je autentická. Žalobkyňa sa v čase zaslania peňazí veľmi dobre poznala so
žalovaným. Preto nie je na mieste očakávať od komunikácie medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa dôverne
poznajú, aby bola vedená formálne, kde na jednej strane bude vyslovene vyjadrené slovné spojenie
typu: „Prosím ťa chcel by som uzatvoriť zmluvu o pôžičke“, respektíve typu: „Ty mi teraz pošli dohodnutú
sumu a ja sa týmto zaväzujem ti ju do 60 dní vrátiť“ a pod. Jednalo sa o neformálnu

komunikáciu medzi ľuďmi s veľmi blízkym vzťahom, a preto je potrebné aj ich komunikáciu vnímať a
vyhodnocovať v nadväznosti na tieto okolnosti. Jednoznačne preukázané však ostáva, že žalobkyňa
poskytla žalovanému peniaze a on jednoznačne vyjadril zámer tieto peniaze jej vrátiť (splácať). Žalovaný
opätovne tvrdil, že dôkazy a tvrdenia poskytnuté žalobkyňou sú nesprávne a nerelevantné, avšak nikde
neuviedol svoje tvrdenia, ako sa tieto skutkové okolnosti podľa neho odohrali, respektíve ako to podľa
neho v skutočnosti bolo. Jednotlivé platby boli jednoznačne poskytnuté a boli nasledovné:

28.10.2021 5000 eur pôžička na auto, ktoré si kupoval žalovaný
28.10.2021 1000 eur pôžička na auto, ktoré si kupoval žalovaný
29.10.2021 3700 eur zaslané žalovanému na účet p. I. F. z dôvodu pôžičky na auto, ktoré
si kupoval žalovaný
05.11.2021 1000 eur pôžička žalovanému na vyplatenie jeho dlhov

16.11.2021 1000 eur pôžička žalovanému na vyplatenie jeho dlhov
27.12.2021 1440 eur zaslané žalovanému na účet p. I. F. z dôvodu pôžičky na auto, ktoré
si kupoval žalovaný
27.12.2021 10 eur pôžička žalovanému na vyplatenie jeho dlhov – vyrovnanie záporného
zostatku na jeho účte

27.12.2021 2700 eur pôžička na auto, ktoré si kupoval žalovaný
27.12.2021 600 eur pôžička žalovanému na vyplatenie jeho dlhov
27.12.2021 770 eur zaslané žalovanému na jeho žiadosť na účet p. H. F., ktoré mal
vybrať a dať ich žalovanému
19.01.2022 450 eur pôžička žalovanému z dôvodu zaplatenia splátky jeho pôžičky, zaslané

na účet 365 bank, keďže na účte v D. J. mal mínusový zostatok
20.05.2022 220 eur pôžička žalovanému na vyplatenie jeho dlhov (splátka úveru,
ktorý si vzal žalovaný)
17.06.2022 400 eur pôžička žalovanému na vyplatenie jeho dlhov
26.09.2022 400 eur pôžička žalovanému na vyplatenie jeho dlhov

26.09.2022 30 eur pôžička žalovanému za účelom tankovania do OMV žalovaného
20.10.2022 100 eur pôžička žalovanému na vyplatenie jeho dlhov
09.11.2022 100 eur pôžička žalovanému na vyplatenie jeho dlhov
K aplikovaniu § 845 ods. 1 a § 455 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobkyňa uviedla, že týmto tvrdeniam
nerozumie, ale ani sa k nim nevie adekvátne vyjadriť. Na jednej strane sa totižto žalovaný snaží navodiť

dojem, že žiadne peniaze mu poskytnuté neboli (tým, že tvrdí, že žalobkyňa nepreukázala poskytnutie
peňazí), na druhej strane ale tvrdí, že poskytnuté peniaze boli žalovanému zaslané z dôvodu, že spolu s
ňou tvorili pár a teraz nepriamo tvrdí, že by sa mohlo jednať o pôžičky poskytnuté do hier a stávok. Tieto
tvrdenia sú vzájomnej rozporné a pomerne zmätočné. Žalovaný by mal predsa vedieť, na aký účel mu
boli tieto peniaze zaslané a mal by to vedieť aj preukázať. Nič z toho však do dnešného dňa nespravil.

8. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že oficiálne písomné zmluvy o pôžičke neboli spísané. Oni v tom
čase so žalovaným tvorili pár a z jeho strany jej bolo prisľúbené, že sa jej peniaze vrátia, ak bude v
zahraničí alebo zarobí viac peňazí. Keďže ani po dvoch rokoch jej požičané peniaze nevrátil, podala
túto žalobu. V čase poskytnutia peňazí boli so žalovaným, teda tvorili sme pár, asi 3 roky. V spoločnej

domácnosti nežili, bývala doma u rodičov. Rozišli sa asi 2 a pol až 3 roky dozadu. Nenazvala by to,
že spolu so žalovaným bývali, nemali spoločné náklady. Niekedy boli u jeho rodičov v Machulinciach,
niekedy u nej v byte. Žalovanému peniaze požičala na kúpu auta a zaplatenie jeho dlhov. Vzala si aj
úver. Jazdieval na jej aute. Rozprávali sa o tom a potom si auto kúpil. Peniaze mu požičala na splácanie
jeho dlhov a úverov. On mienil kúpiť aj rodičovský dom. Neskôr to bolo aj na hry a stávky. Ona osobne

nikdy nestávkovala. Na Tipsporte mal žalovaný zriadené konto, ale neskôr mu ho zablokovali. Preto
bolo zriadené konto na jej meno a prostredníctvom neho stávkovali žalovaný a jeho brat. Ona si vzala
spotrebný úver vo výške 22 000 eur, ale v konaní si voči žalovanému uplatňuje niečo okolo 15 000 eur,
pretože túto sumu vie preukázať na základe výpisov z účtu, že mu bola poskytnutá. Okrem toho mudávala peniaze aj v hotovosti a niektoré si on aj sám vyberal z karty. Nejaké peniaze jej
aj splácal. Ak poslala nejaké peniaze na účet jeho mamy alebo brata, bolo to z dôvodu, že on mal svoj
účet v mínuse a ak by mu ich poslala, prišiel by o ne alebo preto, že tieto peniaze potrebovali. Oni mu

následne tieto peniaze dali. Keďže žalovaný začal spochybňovať to, že peniaze boli posielané na účet
matky a brata, teda sa ho netýkajú, z dôvodu toho, aby sa pohľadávka nepremlčala, si uplatnila nárok
aj voči jeho matke a bratovi. Pokiaľ ide o úhradu peňazí, tak žalovaný rozdeľoval výdavky pri vyplácaní
dlhov na dôležitejšie a menej dôležitejšie. Z uvedeného dôvodu neuhrádzala dlhy priamo za neho, ale
jemu na účet, pretože rozdeľoval prípady, keď bolo potrebné vrátiť peniaze ujovi, teda to uprednostnil.

Vtedy reálne prečerpanie na účte nepovažoval za tak dôležité ako splatiť dlh ujovi. Prvé platby, ktoré sú
vo vyšších sumách, boli určené na kúpu vozidla, pričom z nich sa dorovnal aj dlh na účte žalovaného.
Žalovaný nemal k dispozícii stále jej platobnú kartu, ale ak by uviedol, že potrebuje nejaké peniaze, tak
mu ju požičala a on si túto sumu vybral. Nevedela aké obdobie žalovaný stávkoval. Vedela, že raz to
bolo, raz nebolo. Inokedy jej nasľuboval hory doly. Keď začali spolu chodiť, vtedy mala 15 – 16 rokov a
mala vedomosť o účte na Tipsporte, kde žalovaný a jeho brat tipovali tenis, ale išlo o úplne malé peniaze.

Bola prítomná pri tom, ako žalovaný vykonával stávkovú činnosť, ale nikdy nevidela, čo konkrétne robí.
Stávkoval cez telefón. Nevedela a nevidela, aký má stav účtu v rámci stávkovania. Robieval to tak, že
sa zavrel do kúpeľne a po nejakom čase vyšiel a povedal, že sa stalo to, že prehral peniaze ako vždy.
Žalovaný jej prisľúbil, že jej požičané peniaze vráti. Určitú časť teda aj vrátil. Nemala vedomosť o tom,
že by požičané peniaze použil na stávkovanie. Ona mu ich požičala na kúpu vozidla a uhradenie jeho

dlhov. Neposkytla mu peniaze nikdy na to, aby použil tieto peniaze na hry a stávky. Peniaze posielala
žalobcovi v jeden deň viackrát aj z dôvodu, že najskôr jej povedal, že chce auto tak do 3 000 eur. Potom
jej schválili dva úvery a keď mu to povedala, už chcel auto v cene do 8 000 eur. Najskôr
jej schválili jeden úver vo výške 10 000 eur a následne vo výške 12 000 eur ako druhý úver. Jeden
bol bankový, druhý nebankový. Chcela hneď jeden úver vyplatiť, ale žalovaný jej povedal, že nech si

ho nechá a potom sa to nejako splatí. Úver si vzala za účelom vyplatenia jeho dlhov. V čase, keď si
brala úver, ho nejak osobne nepotrebovala, pretože bývala u rodičov a chodila na gymnázium. On ale
povedal, nech si úver zoberie, pretože ak mu nepomôže, rozíde sa s ňou. Išlo o tlak na jej osobu. V
tom čase spolu chodili už asi 2 roky. Jej číslo mobilu je XXXXXXXXXX a na žalovaného má dve čísla -
XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Keď si brala úver, bolo obdobie kovidu. Vyučovanie mala

online a počas tohto obdobia pracovala pre jednu firmu v Leviciach. Zvykla ju tam vozievať aj mamina.
Po troch mesiacoch, čo tam pracovala, jej dali úver, keďže mala príjem viac ako 3 mesiace.

9. Žalovaný na pojednávaní poprel v celom rozsahu uplatnený nárok a mal za to, že žalobkyňa prekrúca
celú vec vo svoj prospech. On mal na vec úplne iný uhol pohľadu. So žalobkyňou tvorili pár 6 rokov. Čo

sa týka ich fungovania, prvé dva – tri roky žili oddelene. Potom jeden rok v Machulinciach a ďalší rok
u žalobkyne v Nitre, kde mala prenajatý byt. Následne sa plus mínus už rozchádzali. V tom čase mal
prácu, bol vojak. Finančné prostriedky, ktoré mal k dispozícii, použil na stávkovanie. Žalobkyňa mala
vedomosť o použití peňazí na stávkovanie a často krát ležala vedľa neho a spolu stávkovali.
Stávkovanie a iniciatíva k tomu bola spoločným záujmom ich oboch. Snažili si prilepšiť na život, ale

nevyšlo to. Mal k dispozícii kartu žalobkyne k jej účtu. Čo sa týka používania karty, išlo o spoločné
výdavky. Keď potrebovala ona peniaze, dal jej hotovosť a naopak. Pokiaľ bývali v Machulinciach, tak
výdavky na energie hradil on. Nemal vedomosť o tom, či peniaze, ktoré sa uvádzali, teda predložené
výpisy z účtu sú tie, ktoré prišli na jeho účet. Nemal vedomosť o tom, že by peniaze požadované
žalobkyňou, boli poukázané na jeho účet. Nevedel sa vyjadriť k tým sumám, či sú to tie sumy, ktoré

uvádzala žalobkyňa. Peniaze, ktoré posielala žalobkyňa na účet I. F. a H. F., boli určené aj pre neho. Išlo
o peniaze, ktoré boli následne vložené na stávkovanie. Nevedel povedať, koľko peňazí poslal na účet
žalobkyne v období, ktoré je predmetom sporu. Často krát jej dával aj peniaze v hotovosti. Žili ako pár
v spoločnej domácnosti a nemal žiadne potvrdenie o tom, že by jej peniaze dal. Bolo to bežné peniaze
dať jej v hotovosti bez potvrdenia. Nevedel presnú sumu, ktorú mu počas žalovaného obdobia zaslala

žalobkyňa a ani povedať, či komunikácia, ktorá bola predložená súdu, je tá, ktorá by prebehla medzi
ním u a žalobkyňou a ani to, či bola upravovaná alebo vytrhnutá z kontextu. Nespomínal si, že by bol
účastníkom komunikácie, ktorá je súčasťou spisu. Žalobkyňa mu zasielala peniaze na účel stávkovania,
teda na spoločné stávkovanie. V rozhodnom období mal priemernú mzdu vo výške 1 200 eur v čistom.
Nebol si istý, či si počas žalovaného obdobia kúpil auto, ale možno aj. Išlo o auto za cenu 6 000 eur.

Peniaze na vozidlo nadobudol tak, že vložil na tipsport 500 eur, za dva a pol mesiaca mu tam nabehlo
5 000 eur, tieto u vybral a kúpil si auto. Mal to všetko zapísané na facebooku. Pokiaľ ide o sumu 500
eur, nevedel, či išlo presne o sumu 500 eur, ale bolo to tak približne. Čo sa týka výhier, tak tieto si zvykol
zapisovať na facebooku. Na auto bol aj príjem z bežnej práce, nie len zo stávkovania. Stávkoval naviacerých portáloch, teda na tipsport, niké, pokerstar, 365bet, fortuna. V mínusovom stave na účte bol z
dôvodu, že mal viac výdavkov ako príjmov. To, že si kúpil auto v danom období bolo preto, že vtedy asi 2
mesiace mal viac príjmov ako výdavkov. Ak bol aj v mínuse na účte celé to obdobie, nebolo to pre neho

vážne, pretože pri povolenom prečerpaní sa platia len nízke sumy. Nepovažoval to za dôležité. Nevedel
uviesť dátum, kedy si kúpil auto. V dome v Machulinciach bývali len on a žalobkyňa. Pamätal si na to,
že vyberal peniaze kartou z účtu žalobkyne. Po rozchode so žalobkyňou komunikovali na instagrame,
facebooku aj SMS, ale to si nebol úplne istý. Mal vedomosť o tom, že posielal prevodom peniaze z jeho
účtu na účet žalobkyne. Posielal jej peniaze na bežné výdavky, pretože mali spoločný život. Používal

mobil s číslom XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX. Žalobkyňa používa mobil s číslom, ktoré uviedla.
So žalobkyňou žili v spoločnej domácnosti. Preto nie je pravda, to čo tvrdí ona, že nikdy spolu nežili.
Keď bývali spolu v Machulinciach, dokonca si chceli vziať spolu hypotéku a prerobiť dom, pričom ona
navrhovala,čosaprerobí.To,žekprerábkedomunedošlo,jepreto,žemaliťažkývzťah.Častosahádali,
raz spolu plánovali niečo a inokedy boli od seba. Zvukovú nahrávku nepočul. Pokiaľ ide o motorové
vozidlo, nepamätal si, či bola uzatvorená nejaká písomná zmluva, skôr nie a nemal ju ani k

dispozícii. Auto sa medzičasom predalo a 1/3 z predaja išla naspäť žalobkyni.

10. Svedkyňa H. K. B. k veci uviedla, že žalobkyňa ako jej dcéra požičala obnos peňazí žalovanému na
kúpu auta. Pokiaľ si dobre pamätala, asi ku kúpe neprišlo. Teraz chce tie peniaze iba vrátiť. Strany sporu,
tj. žalobkyňa a žalovaný boli partneri, a to chvíľu áno, chvíľu nie. Z času na čas boli u nich, inokedy u

rodičov žalovaného, u jeho matky. Dcéra chodila na gymnázium a do 19 rokov bývala u nich a mala tam
trvalý pobyt. Po štúdiu začala pracovať v Leviciach, ale stále bývala u nich v domácnosti. Oni dvaja sa
veľa krát schádzali a rozchádzali, tak ako mladí ľudia. Po 20 rokov odišla bývať sama do Nitry.
To, že hovorila o pôžičke, je preto, že žalovaný sľúbil, že dcére peniaze vráti. Od dcéry mala vedomosť
o tom, že si žalovaný požičiaval peniaze aj od iných osôb, napr. od svojej matky a brata. K

ukončeniu vzťahu uviedla, že nevie, či to bolo možné nazvať ako vzťah. Bývali spolu chvíľu, chvíľu boli
od seba ako partneri. Nakoniec sa sama presťahovala do Nitry. V tom čase boli rozídení a on sa s ňou do
Nitry nesťahoval. Potom, keď sa doma pohádal s mamou, išiel žalovaný za žalobkyňou na pár týždňov
do Nitry. Od dcéry vedela, že niekedy bol aj agresívny. Volala jej dcéra, že má z neho strach a nevedela
čo má robiť a už nechce aby za ňou prišiel do Nitry. Nevedela o tom, že by sa dcéra zúčastnila nejakých

hazardných hier, ani o tom, že by stávkovala alebo niečo podobné. Možno to aj vylúčila, pretože ako
ich jediná dcéra už počas štúdia brigádovala, predávala v obchodoch. Ak si chcela kúpiť niečo lepšie,
napr. telefón alebo notebook, zarobila si na to peniaze a potom si tie veci kúpila zo svojho. Čo sa týka
výšky požičaných súm peňazí žalovanému, išlo asi o sumu 9 000 eur, pretože asi v tej sume si dcéra
brala úver. Aj pomimo mu požičala nejaké peniaze. Nevedela, koľko mohlo stáť to auto, pretože pokiaľ

vedela, nikdy sa to auto nekúpilo. Čo sa týka bývania u nich, nevedela presne povedať, ako dlho bývali
u nich a ako u matky žalovaného. Bolo to v rámci týždňa alebo víkendu, keď mal žalovaný služby, boli u
nich a keď mu matka odcestovala preč alebo pod., vtedy boli u nej v dome, starali sa tam aj o psa. Obaja
pracovali, aj žalovaný robil v Leviciach. Mal u nich doma aj zubnú kefku. Nemala vedomosť o tom, že by
žalovaný stávkoval. Raz sa preriekol, že v nejakej herni videl švagra ako tam stávkuje, ale povedal, že

on tam len čakal na kamaráta. Nevidela ho stávkovať. Keď boli u nich doma, zdržiavali sa v detskej
izbe u dcéry. Nevedela sa vyjadriť k tomu, ako dlho spolu boli, teda ako sa schádzali a rozchádzali.

11. Právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že z výpisov z účtu vyplýva, že žalobkyňa zaslala ňou
uvádzané a uplatnené sumy na účet žalovaného ako aj to, že žalovaný nemohol mať peniaze z výhier,

tak ako to inak tvrdil, pretože na účte v 365 bank mal mínusový stav. Ak aj sú vo výpise uvedené platby
od spoločnosti napr. Minihotovsť, Portsystem s.r.o., tak podľa neho išlo o pôžičky a treba ich zarátať ako
mínusové hodnoty. Z toho je zrejmé, že žalovaný bol na účte 365 bank dlhodobo v mínuse. Čo sa týka
uplatneného úroku z omeškania, došlo len ku chybe v písaní, pričom správne má byť v žalobnom petite
uvedená výške 8,5 % ročne tj. tak ako je to uvedené v samotnom texte žaloby. Podľa neho z

vykonaných dôkazov je zrejmé, že žalobkyňa zaslala žalovanému žalovanú sumu, pričom žalovaný
jej čiastočne túto sumu aj vrátil, a to vo výške 3980 eur. Žalobkyňa poskytla túto sumu žalovanému
ako pôžičku, čo vyplýva aj z ich vzájomnej komunikácie. Žalobkyňa si sama vzala pôžičku, aby mohla
žalovanému ako svojmu vtedajšiemu partnerovi poskytnúť peniaze, pričom sa dohodli, že žalovaný jej
tieto peniaze vráti. Vyplýva to okrem iného aj z výrokov žalovaného, kedy uviedol: „zobral by som

si čo ja viem na 5 splátok do plusu, čo ja viem liter, že proste nech ti to viem normálne splácať, aby si
náhodou ty s tým nemala nejaké problémy.“ Ako aj z vyjadrenia: „počúvaj ma my dvaja sme sa dohodli,
že keď budem v Nemecku, budem ti posielať po 250 eur mesačne.“ Z tohto jednoznačne vyplýva, že
žalovaný vyjadril vôľu vrátiť sumy pôžičiek, ktoré mu zaslala žalobkyňa. Toto preukazuje aj skutočnosť,že určitú časť pôžičiek aj vrátil. Na tomto mieste poukázal na to, že žalovaný v žiadnom momente
účinne nepoprel ich vzájomnú komunikáciu, hoci tak mohol urobiť. Žalovaný mohol počas celého sporu
predložiť vlastné dôkazy preukazujúce, že táto komunikácia neprebehla tak, ako to uvádzala žalobkyňa,

čo však neurobil a ani to urobiť nemohol, keďže táto komunikácia je pravá a predložená súdu presne
tak, ako medzi stranami prebehla. Počas celého konania len uviedol, že je táto komunikácia nepravdivá,
avšak neuviedol žiadne vlastné tvrdenia ani dôkazy a teda v zmysle CSP je takéto popretie neúčinné.
Žalovaný sa počas súdneho konania snažil presvedčiť súd, že žalobkyňa mu poskytla peniaze vo výške
takmer 20 000 eur len preto, lebo mali spolu údajne zdieľať spoločnú domácnosť, čo však žiadnym

spôsobom nepreukázal, práve naopak z vykonaných dôkazov a najmä z výsluchu svedkyne
vyplýva, že spoločnú domácnosť netvorili. Ak by bola aj pravda, čo tvrdí žalovaný, znamenalo by to, že
ich spoločné náklady za približne 1 rok za predpokladu, že hospodárili každý rovnakou mierou, by boli
približne40000eur.Vmomente,keďžalovanýzistil,žetakátoargumentácianemôžeobstáť,začaltvrdiť,
že tieto pôžičky boli poskytnuté do hier a stávok, čo však žiadnym spôsobom nepreukázal. Samotná
skutočnosť, že žalobkyňa umožnila žalovanému použiť jej meno na otvorenie stávkového účtu, ešte

neznamená, že peniaze, ktoré mu poskytla, mu poskytla na to, aby ich následne použil na hru a stávky.
Rovnako nemôže obstáť tvrdenie o premlčaní záväzku žalovaného, keďže ako vyplýva z komunikácie
medzi žalobkyňou a žalovaným, žalobkyňa odôvodnene predpokladala, že žalovaný jej tieto peniaze
vráti ako jej prisľúbil. Premlčanie je teda nutné počítať až od momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že
sa na jej úkor neoprávnene obohatil a až od momentu, keď jej žalovaný oznámil, že jej peniaze nevráti.

Toto nastala až po doručení výzvy na vrátenie peňazí a teda až po dátume 12.04.2023, čo znamená, že
až od tohto momentu je možné počítať subjektívnu premlčaciu lehotu. K sumám zaslaným na účet p. I. F.
a p. H. F., uviedol, že žalovaný nikdy účinne nepoprel, že by tieto sumy boli určené práve jemu. Naopak
z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný žiadal žalobkyňu o zaslanie súm na účet p. I. F. a p. H. F..

12. Právny zástupca žalovaného na záver uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vrátenia
pôžičky, ktorú mala poskytnúť žalovanému. Za nesporné možno považovať iba to, že žalobkyňa poslala
žalovanému peniaze na jeho účet a rovnako žalovaný posielal peniaze na účet žalobkyne. To je v
zásade všetko, čo žalobkyňa preukázala. Pri týchto platbách, ani pri jednej, nie je akákoľvek poznámka,
ktorá by naznačovala účel platby. Taktiež z písomnej komunikácie, ktorú žalovaný poprel, vyplývajú

rôzne čiastky, ktoré si medzi sebou strany posielali. Nevyplýva z tohto záväzok žalovaného na vrátenie
konkrétnej sumy. Inak povedané, žalobkyňa nepreukázala prejav vôle strán na zmluve o pôžičke v
sume 15 337,40 eur. Žalobkyňa nikde nepožaduje vydanie bezdôvodného obohatenie a ani k tomu
neuvádzala skutkové tvrdenia. Od začiatku požaduje vrátenie požičanej sumy. Aj ak by pripustili, že
bol založený zmluvný vzťah na určitú sumu, tak poukázal na znenie § 845 Občianskeho zákonníka,

ktorý neumožňuje vymáhať pôžičky poskytnuté vedome do stávky. Ako aj vyplýva z komunikácie, ktorú
predložila žalobkyňa, konkrétne v prílohe k vyjadreniu zo dňa 02.07.2024, žalovaný ju mal oboznámiť s
tým, že prehral 300 eur, ktoré si požičal od kolegu. Aj zo zabezpečeného výpisu z 365 banky vyplýva, že
u žalovaného bolo stávkovanie bežné a nešlo o ojedinelý jav. Predstierať v tomto štádiu, že žalobkyňa
nevedela na čo posiela žalovaného peniaze, je zbytočné. Žalobkyňa dokonca sama umožnila zriadiť na

jej meno účet na stávkovej platforme. Aj ak by súd považoval poskytnuté finančné prostriedky v rámci
právneho posúdenia za bezdôvodné obohatenie, poukázal na § 455 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktoré vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky, nepovažuje za bezdôvodné obohatenie. Čo sa
týka námietky premlčania, ktorú žalovaný uplatnil, tak v tomto smere žalobkyňa nepreukázala žiadnym
dôkazom, že v rámci svojho veku a vzdelania, nemohla vedieť, že nejde o požičané peniaze, ale o

prípadné bezdôvodné obohatenie. V zmysle zásady právo praje bdelým, mohla túto záležitosť riešiť
skôr ako po 2 rokoch poskytnutia finančných prostriedkov. Rovnako je zrejmé, že medzi žalovaným a
žalobkyňou prebiehali vzájomné platby v rámci ich spoločného vzťahu a zjavne si natoľko dôverovali,
že disponovali aj vzájomnými bankomatovými kartami. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno a nepreukázala, že všetky ňou poskytnuté platby boli pôžičkou. Aj s ohľadom na to,

že išlo aj o platby vo výške napr. 20 alebo 10 eur počas dlhého obdobia. Preto navrhol, aby súd žalobu
zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, predloženými stranami sporu, výsluchom
strán sporu, svedkyne, výpismi z bankových účtov, vyjadreniami strán sporu, pričom zistil nasledovný

skutkový a právny stav.

14. Žalobkyňa predložila prehľad platieb, ktorými poukázala peňažné prostriedky v prospech
žalovaného, jeho brata a matky, a to v období od 28.10.2021 do 09.11.2022, a to v sumách 1 000 eur(16.11.2021), 2 700 eur (27.12.2021), 770 eur (27.12.2021 – účet Martin Gálik), 100 eur (09.11.2022),
100 eur (20.10.2022), 30 eur (26.09.2022), 400 eur (26.09.2022), 20 eur (26.09.2022), 5 000 eur
(28.10.2021), 1 000 eur (28.10.2021), 3 700 eur (29.10.2021 – účet I. F.), 1 440 eur (27.12.2021 – účet

I. F.), 220 eur (20.05.2022), 30 eur (21.05.2022), 450 eur (19.01.2022), 110 eur (19.01.2022), 10 eur
(27.12.2021), 400 eur (17.06.2022), 1 000 eur (05.11.2021), 600 eur (27.12.2021).

15. Žalobkyňa predložila sms komunikáciu ako aj hlasové správy, ktoré boli realizované medzi stranami
sporu, pričom obsah týchto správ je uvedený v rámci odôvodnenia rozsudku.

16. Predžalobnou výzvou zo dňa 06.04.2023 žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy,
pričom ho vyzvala na zaplatenie v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Tiež mu zaslala aj návrh dohody
o splátkach (bez dátumu a podpisu), ktorý sa týkal strán sporu; bola v ňom uvedená suma 15 337,40
eur s tým, že návrh bol taký, aby žalovaný splatil dlžnú sumu v splátkach po 500 eur/mesiac. Výzva bola
žalovanému doručená dňa 12.04.2020.

17. Výzvou zo dňa 24.10 2024 žalobkyňa žiadala od I. F., aby jej zaplatila sumu 4 490 eur, titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že od 10/2021 poskytla žalovanému celkovo sumu 19 317,40 eur,
pričom časť bola poskytnutá na platobné miesto ako na účet mamy žalovaného ako aj na účet brata
žalovaného. Mala za to, že požičala peniaze žalovanému, ale on uviedol, že neboli určené preňho

(žalovaný uviedol, že on ich nemusí vrátiť a neexistuje žiadny právny dôvod na to, aby boli peniaze
zasielané matke žalovaného), preto jej neostalo nič iné, iba žiadať peniaze od matky žalovaného.
Obdobnú výzvu poslala žalobkyňa aj bratovi žalovaného s tým, že od neho žiadala vrátiť sumu 770 eur.

18. Žalovaný predložil výpis zo svojho účtu v D. J. s tým, že sú v ňom uvedené vzájomné transakcie strán

sporu, tj. kredity a debety. Z účtu žalobkyne, vedenom v L. L., M., boli poukázané na účet žalovaného
v období od 28.10.2021 do 09.11.2022 nasledovné sumy: 5 000 eur, 1 000 eur, 1 000 eur, 1 000 eur,
2 700 eur, 600 eur, 50 eur, 220 eur, 24 eur, 30 eur, 20 eur, 50 eur, 400 eur, 80 eur, 83 eur, 0,40 eur, 30
eur, 400 eur, 20 eur, 10 eur, 30 eur, 100 eur a 100 eur. Naopak, z účtu žalovaného na účet žalobkyne,
boli poukázané v období od 28.10.2021 do 09.11.2022 nasledovné sumy: 20 eur, 100 eur, 50 eur, 900

eur, 43 eur, 190 eur, 40 eur, 600 eur, 21 eur, 500 eur, 145 eur, 5 eur, 490 eur a 20 eur.

19. Z výpisu z účtu žalovaného, vedeného v 365 bank, a.s., ktorý bol založený dňa 19.12.2021, vyplýva,
že žalobkyňa do 31.12.2022, zaslala na tento účet žalovaného nasledovné sumy: 10 eur, 85 eur, 450
eur, 500 eur, 30 eur, 30 eur, 50 eur, 30 eur, 20 eur, 12,50 eur, 70 eur, 30 eur, 40 eur, 115 eur, 10 eur,

20 eur, 237 eur, 30 eur. Okrem toho boli na tomto účte prijaté aj platby Minihohtovosť, Port System, ako
aj hazard platby.

20. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť.

22. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

23. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je

dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

24. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 455 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje
prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do
hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

28. Podľa § 845 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výhry zo stávok a hier nemožno vymáhať; vymáhať
nemožno ani pohľadávky z pôžičiek poskytnutých vedome do stávky alebo hry. Také výhry a pohľadávky
nemožno ani platne zabezpečiť.

29. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

30. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobkyňa poukázala bankovým prevodom v prospech
bankových účtov žalovaného viaceré sumy, a to v určitom časovom období, ako aj to, že žalovaný tiež
poukázal v prospech žalobkyne viaceré sumy. Súd vyhodnotil ako nesporné tvrdenie aj to, že strany
sporu sa poznali dlhodobo, boli partnermi. Súd sa musel vyporiadať s tým, či medzi stranami sporu došlo
k uzatvoreniu zmlúv o pôžičkách, čo tvrdila žalobkyňa ohľadne poukázaných platieb tak v prospech účtu

žalovaného ako aj v prospech účtu matky a brata žalovaného.

34. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu
žiadnej zmluvy o pôžičke, teda ani v jednom prípade, pretože ako je zrejmé z prehľadu poukázaných
platieb, žalobkyňa uskutočnila viac platieb v pomerne rozsiahlom časovom rozpätí.

35. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne
odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke),
alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Podľa nej jedna strana (veriteľ) prenecháva
druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase

veci rovnakého druhu. Právnym dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci (napr.
peniaze). Veriteľ je zároveň povinný umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a
to neobmedzené právom inej osoby. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente
jej odovzdania. Vznik pôžičky predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky.

36. Dohoda strán vyjadruje vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu
s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne
riešiť splatnosť pôžičky ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda
musí vyhovovať náležitostiam pre zmluvy vôbec. Na základe dohody vznikne pôžičkový pomer
medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a

oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička vzniká odovzdaním predmetu pôžičky
dlžníkovi. Odovzdanie má za následok zánik tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka
vrátiť prijaté požičané veci. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná písomná forma. V záujme právnej
istoty účastníkov zmluvy o pôžičke sa písomná forma zmluvy odporúča.37. Súd konštatuje, že v tejto veci nemal preukázané uzatvorenie zmlúv o pôžičke, a to ani ústnej,
pretože nebola preukázaná dohoda strán, ktorá by vyjadrovala ich vôľu na uzatvorenie takýchto zmlúv.

To, že v skutočnosti žalobkyňa poukazovala na účet žalovaného ako aj jeho rodinných príslušníkov
peňažné sumy, ešte nie je dôkazom o tom, že došlo k uzatvoreniu zmlúv o pôžičke. Dôležité je posúdenie
práve vôle účastníkov takejto zmluvy. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu
sa dobre poznali, tvorili pár a sumy, ktoré žalobkyňa uhradila, nepredstavovali pôžičku. Súd v tomto
smere uvádza, že z predložených listinných dokladov vyplývalo, že žalobkyňa poukazovala žalovanému

peniaze v rôznych sumách, a to už od výšky 10 eur, resp. 30 eur. Samozrejme, z jej strany boli uhradené
aj vyššie sumy, ale napr. aj v jeden deň bolo realizovaných viac úhrad – dňa 28.10. 2021 počet úhrad 2,
dňa 27.12. 2021 počet úhrad 5, dňa 26.09. 2022 počet úhrad 2. Ani pri jednej z úhrad nebola uvedená
žiadna poznámka o druhu platby ani o jej účele. Samotný žalovaný od začiatku rozporoval poskytnutie
pôžičky a ak aj vo vzájomnej komunikácii uviedol, že peniaze vráti, nemožno z toho vyvodiť záver, že
prejavil vôľu na uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Strany sporu bez rozdielu toho, či mali alebo nemali

spoločnú domácnosť, vzájomne si peniaze uhrádzali, keďže aj z výpisu z účtu žalovaného vyplývalo,
že bežne uhrádzal platby v prospech účtu žalobkyne. Obe strany pred súdom potvrdili, že platobnú
kartu žalobkyňa v prípade potreby žalovanému poskytla a on si z jej účtu vybral peniaze. Taktiež on jej
v prípade potreby poskytol hotovosť. To podľa názoru súdu svedčalo o vzájomnej dôvere strán sporu
votázkenakladaniaspeniazmi.Ikeďsúdosobitneneposudzovalotázkuspoločnéhohospodáreniastrán

sporu, z výpovede strán ako aj svedkyne bolo zrejmé, že spolu trávili veľa času, spoločne prespávali buď
u rodičov žalobkyne (tam mal žalovaný aj zubnú kefku) alebo u matky žalovaného, pokiaľ si žalobkyňa
nenašla sama bývanie. Okrem toho súd poukazuje na to, že ak aj podľa žalobkyne mala jej matka ako
svedkyňa ozrejmiť fungovanie strán sporu, tá vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa mala požičať
žalovanému sumu 9 000 eur na kúpu vozidla, ktoré nakoniec kúpené ani nebolo. Výpoveď svedkyne

sa rozchádza v tomto smere s vykonaným dokazovaním, pretože podľa neho mala žalobkyňa požičať
žalovanému celkovo sumu cca. 19 000 eur, ako aj to, že žalovaný si motorové vozidlo kúpil. Ak by
súd inak vzal do úvahy tvrdenia žalobkyne o existencii zmlúv o pôžičke, tak potom žalobkyňa mala so
žalovaným uzatvoriť viac ako 15 zmlúv o pôžičke, čo je aj vzhľadom na vykonané dokazovanie
nepreukázané.

38. Okrem uvedeného samotná žalobkyňa si uplatnila po podaní žaloby voči matke a bratovi žalovaného
(I. F. a H. F.) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to vo výške poukázaných platieb
v prospech ich bankových účtov. V samotných predžalobných výzvach uviedla, že ich žiada vrátiť z titulu
bezdôvodného obohatenia. Aj takéto tvrdenia spolu s vyjadreniami žalovaného súd vyhodnotil tak, že

medzi stranami sporu k uzatvoreniu zmlúv o pôžičkách ohľadne žiadnej z poskytnutých súm nedošlo.

39. Civilný sporový poriadok (čl. 8 základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1), ďalej aj ako
CSP, ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade
kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten

spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, navrhovať a predkladať
dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť
za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení.
Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné

tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o
rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a
dôkaznéhobremenavediekstratesporu.Dôkaznéprostriedkymožnonavrhovaťspôsobomavlehotách
v zmysle CSP v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

40. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, ktorý tiež existenciu
takýchto skutočností tvrdí. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti (o tom, že peniaze poskytla žalovanému ako
pôžičku) z jej strany neboli preukázané.

41.Spoukazomnatosúdposudzovalnárokžalobkyneakonároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.
Musel sa vyporiadať s námietkami žalovaného, a to vznesenou námietkou premlčania ako aj tvrdeniami
žalovaného o tom, že poukázané platby žalobkyne boli použité do hier a stávok. Právne vzťahy
z bezdôvodného obohatenia predstavujú osobitný záväzkový právny vzťah. Na vznik právneho vzťahuz bezdôvodného obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody
určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva.
To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere

prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením
sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu.
Výšky oboch protiplnení však nemusia predstavovať zrkadlový obraz, inak povedané, výška obohatenia
povinnéhosubjektuaujmyoprávnenéhosubjektunemusiabyťúplnepresnetotožnéekvivalenty.Vtomto
prípade išlo o prípad plnenia bez právneho dôvodu, pretože ak zmluvy o pôžičke medzi stranami

nevznikli, uplatnený nárok na vydanie peňažného plnenia z takéhoto vzťahu treba posúdiť podľa
ustanovení o bezdôvodnom obohatení (napr. rozs. NS ČR sp. zn. 23 Cdo/1366/2010).

42. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia má osobitne ustanovenú kombinovanú premlčaciu
dobu, a to subjektívnu v trvaní dva roky a objektívnu v trvaní tri roky. Začiatok plynutia premlčacích
dôb podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je upravený odlišne, začínajú sa, plynú a končia

sa nezávisle od seba. Vzájomný vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je taký, že ak
skončí trvanie jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí uplynutím tej premlčacej doby, ktorá začne plynúť skôr.
Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné
obohatenie fakticky vzniklo, začiatok subjektívnej premlčacej doby sa viaže na okamih, kedy oprávnený

nadobudol vedomosť o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal,
vyžaduje sa pritom skutočná (preukázaná) vedomosť oprávneného. Z uvedeného vyplýva, že ak by súd
vyhodnotilakodôvodnúaplikáciu§107ods.2Občianskehozákonníka(objektívnapremlčaciadoba),pre
začiatokplynutiajerozhodujúciokamihvznikubezdôvodnéhoobohatenia,tj.vdňoch,kedybolipripísané
na účet žalovaného jednotlivé platby od žalobkyne. V tomto spore súd dospel k záveru, že je na mieste

postupovať ohľadne premlčania podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka (subjektívna premlčacia
doba), tj. vychádza sa zo skutočnej vedomosti žalobkyne ako oprávnenej o tom, že došlo na jej úkor
k získaniu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktorý ho získal. Touto vedomosťou nie je
znalosť právnej kvalifikácie, ale znalosť skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť
za bezdôvodné obohatenie (rozs. NS SR sp. zn. 1 Cdo/67/2011, sp. zn. 3 Cdo 169/2017).

Začiatok jej plynutia súd posúdil práve tie dni, kedy boli peniaze pripísané na účet žalovaného, tj.
rovnako ako v prípade objektívnej premlčacej doby. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že sa
dozvedela o neoprávnenom obohatení žalovaným až po dátume 12.04.2023, teda až po doručení výzvy
na zaplatenie a jeho odpovede, že jej peniaze nevráti. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané,
že žalobkyňa nadobudla vedomosť o bezdôvodnom obohatení voči žalovanému po každej jednej platbe

osobitne vtedy, keď ju uhradila, a momentom pripísania peňažných súm na účet žalovaného mala
vedomosť, v akej sume sa žalovaný obohatil. Súd poukazuje na to, že strany sporu fungovali dlhšiu
dobu na spôsobe poskytovania úhrad navzájom, čo bolo zrejmé z výpisu účtu žalovaného, ktorý nielenže
platby od žalobkyne prijímal, ale aj na jej účet platby poukazoval. Už momentom pripísania peňazí na
účetžalovanéhomalažalobkyňaplnekdispozíciiúdaje,ktoréjejinakumožňovalipodaťžalobuovydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa skutočne a preukázateľne poznala skutkové okolnosti
veci pri každej jednej platbe, pričom to, kedy sa ako oprávnená dozvedela (dospela k záveru), ako
jej nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní
okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozs. NS SR sp. zn. 3 Cdo
169/2017).

43. Na základe toho súd, prihliadnuc na námietku premlčania a aplikáciu § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný len vo vzťahu k sumám, ktorá boli pripísané
na účet žalovaného odo dňa 28.03.2022, tj. podľa vyjadrenia žalobkyne z 20.01.2025 išlo o sumu 1250
eur (žaloba bola podaná na súd dňa 28.03.2024). Napriek tomu, že žalovaný namietal poukázanie

žalobkyňou uplatnenej sumy v jeho prospech ako aj tomu, že súd oboznámil žalobkyňu o rozdiele medzi
uplatneným a špecifikovaným nárokom, žalobkyňa na to nereagovala, preto súd vychádzal z rozpisu
súm, ktoré boli uvedené v jej podaní zo dňa 20.01.2025. Súd mal na mysli práve tú skutočnosť, že v
žalobe bola uvedená suma 19 317,40 eur a podľa podania zo dňa 20.01.2025 išlo o sumu 18 920 eur.
Rozdiel medzi týmito dvoma sumami žalobkyňou nebol vysvetlený a z jej strany nebolo preukázané, že

by uhradila žalovanému celkovo sumu 19 317,40 eur. S poukazom na to, predmetom žaloby pri uhradení
sumy 3 980 eur žalovaným v prospech žalobkyne, čo bolo nesporné tvrdenie, mohol byť len nárok na
zaplatenie sumy 14 940 eur (18 920 - 3 980) a nie ňou uvádzaná suma 15 337,40 eur (19 317,40 -3 980). Vzhľadom na to súd vyhodnotil žalobu za dôvodnú len v časti 1250 eur (platby od 20.05.2022
do 09.11.2022 – 220 eur, 400 eur, 400 eur, 30 eur, 100 eur a 100 eur).

44. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, týkajúce sa použitia peňazí žalobkyne do hier a stávok, tak súd
uvádza, že tieto tvrdenia nemal preukázané. Je pravdou, že žalovaný vykonával stávkovú činnosť, ale
neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by sumy, poskytnuté žalobkyňou a uplatnené žalobou,
použil výlučne pre potreby hry a stávky. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažovalo žalovaného ako
dlžníka, t. j. ten musel preukázať, že žalobkyňa ako veriteľka vedela, že tieto peňažné prostriedky budú

poskytnuté do stávky alebo hry.

45.Prípadnánevymáhateľnosťnárokovzostávkyalebohrysatýkatiežpôžičiek,ktoréboliposkytnutédo
stávky alebo hry vedome. Prítomnosť tohto subjektívneho prvku na strane poskytovateľa je nevyhnutná.
Nevymáhateľné sú také nároky zo zmluvy o pôžičke poskytnuté do stávky alebo hry, o ktorých veriteľ
vedel,žebudúpoužiténaúčelystávkyalebohry.Týmtospôsobomsúchránenéosoby,ktorésíceposkytli

peňažné prostriedky, avšak nemali vedomosť o účele ich použitia, tj. nevedeli, že budú slúžiť na potreby
stávky alebo hry Táto konštrukcia vychádza primárne zo všeobecnej procesnej teórie dokazovania,
keď sa negatívne skutočnosti nedokazujú. Ak aj žalovaný poukazoval na ustanovenia Občianskeho
zákonníkaohľadnestávokahierakoajna§455ods.2,súdnemalvykonanýmdokazovanímpreukázané
tvrdenia žalovaného o použití peňazí, ktoré mu žalobkyňa poukázala, práve na účel stávok a hry. V tomto

smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.

46. Prihliadnuc na opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania žalovaným, súd rozhodol tak, že
žalobe vyhovel len v priznanej časti a vo zvyšnej časti ju zamietol ako nedôvodnú.

47. Pri úroku z omeškania súd vychádzal z ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nar.
vlády 87/1995 Z. z., preto priznal úrok z omeškania vo výške 8,50 %, a to odo dňa 14.04.2023.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Podľa § 262 ods.1, ods.2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

51. Súd sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z toho, že celková hodnota
sporu predstavovala spolu sumu vo výške 15 337,40 eur. Žalobkyňa bola v konečnom dôsledku úspešná

vo výške 1 250 eur, čo v prepočte k predmetu sporu predstavuje 8,15%. Žalovaný bol úspešný v sume
14 087,40 eur, teda v prepočte 91,85%. V konečnom dôsledku bol žalovaný v tomto spore úspešný vo
výške 83,70% (91,85 – 8,15). Strany sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov
konania žalovanej nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.