Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324203414
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324203414.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Monika Vozárová, v sporovej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXXX/X, E., zastúpeného spoločnosťou: JAVOR – TOKÁR advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO: 36 264 750, proti odporcovi: E. F., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom G. H. XXX, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Silvia

Bernáthová, s.r.o., so sídlom Hlavná 28/7, Dunajská Streda, IČO: 36 720 771, o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta č. k. 28C/51/2024-25 zo dňa 6. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom návrh navrhovateľa na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia odmietol, II. výrokom návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia odmietol, III. výrokom nepriznal odporcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie okresný súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 92 ods. 1, 2, § 129 ods. 1 až 4, § 324 ods.
1, 2, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 2 veta prvá, § 343 ods. 1, § 344, § 256 ods. 1, čl. 4

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Prvoinštančný súd vecne uzavrel, že po preskúmaní podania navrhovateľa dospel k záveru, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia nie je podpísaný oprávnenou
osobou. Navrhovateľ v podaní označil stranu sporu - A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.
XXX/XX, XXX XX E., zastúpený: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská

cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, v mene a na účet ktorej koná Mgr. Michal Tokár -
advokát. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia však nebola
priložená plná moc na zastupovanie v konaní. Splnomocnenie je osobitným jednostranným úkonom
zastúpenej strany, ktorým sa súdu a iným subjektom konania preukazuje existencia vzťahu zastúpenia
a jeho rozsah. Bez predloženia riadneho splnomocnenia súd nekoná so stranou ako so zastúpeným
subjektom a neprihliada ani na úkony zástupcu v mene zastúpeného. Popri identifikácii zastúpeného

splnomocniteľa a zastupujúceho splnomocnenca musí z jeho obsahu vyplývať vôľa strany nechať
sa procesne zastupovať a špecifikácia sporu, v ktorom má zástupca svoje oprávnenie vykonať. Vo
všeobecnosti platí, že ak v sporovom konaní uskutoční zástupca úkon v mene zastúpenej strany, musí
mať súd písomným splnomocnením preukázanú existenciu a rozsah zastúpenia. Absencia riadneho
splnomocnenia je odstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky. Okresný súd vyzval navrhovateľa
ako aj jeho právneho zástupcu na predloženie plnomocenstva. Právny zástupca navrhovateľa na výzvu

súdu reagoval tým, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia
podával k sp. zn. 12C/92/2004 a v tom konaní má udelené plnomocenstvo, ktoré bolo okresnému súdupredložené a výzvu z uvedeného dôvodu považuje za nadbytočnú. A. B. ml. na výzvu okresného súdu
nereagoval. Okresný súd zo spisu Okresného súdu sp. zn. 12C/92/2004 zistil, že navrhovateľ udelil dňa
9.6.2011 splnomocnenie na jeho zastupovanie ako odporcu spoločnosti JAVOR advokátska kancelária,

s.r.o. so sídlom Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750 „v právnej veci navrhovateľa:
E. F. proti odporcovi: A. B. o náhradu škody, vedenej na OS Galanta, pod sp. zn. 12C/92/2004.“ Z
predmetného splnomocnenia jednoznačne vyplýva, že sa týkalo zastupovania v konaní 12C/92/2004. V
tejto súvislosti súd zistil, že konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/92/2004 bolo právoplatne
skončené dňa 26.7.2018. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia

bol vzhľadom na právoplatne skončenú vec sp. zn. 12C/92/2004 zapísané pod sp. zn. 28C/51/2024.
Nakoľko navrhovateľ nepredložil napriek výzve okresného súdu splnomocnenie na zastupovanie v
konaní na nariadenie nedôkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, resp. nepredložil návrh
podpísaný navrhovateľom, návrh na nariadenie neodkaleného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia
podpísal právny zástupca bez udeleného plnomocenstva, návrh bol podaný neoprávnenou osobou.

4. Na záver okresný súd dospel k záveru, že neboli splnené procesné podmienky, keďže návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia neobsahuje zákonom predpísané
náležitosti (§ 326 ods. 2 CSP), a to splnomocnenie osoby na podanie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, ktorá návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia podala. Uvedený nedostatok bráni pokračovaniu v konaní

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia odmietol.

5. Nakoľko rozhodnutím o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
zabezpečovacieho opatrenia sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. O

trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 základných princípov CSP.
Navrhovateľ svojím neúplným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho
opatrenia procesne zavinil skončenie konania odmietnutím návrhu, teda odporca má nárok na náhradu
trov konania. Okresný súd pritom aplikoval právnu úpravu do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej
veci, keďže náhrada trov pri odmietnutí návrhu v CSP nie je riešená, ale ide o procesné skončenie

veci, podobne ako u zastavenia konania, kde jedna zo strán procesne zaviní tento spôsob rozhodnutia.
Nakoľko navrhovateľ procesne spôsobil ukončenie konania, mal by znášať náhradu trov konania
odporcu. Odporcovi však preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť
avrátiťnaďalšiekonanieanovérozhodnutiespoukazomna§365ods.1písm.b),d)CSP.Argumentoval
tým,ženavrhovateľneodkladnéhoazabezpečovaciehoopatreniajevovecijehonávrhuriadneprocesne
zastúpený. Zapísanie veci do nového registra nekonštituuje povinnosť na predloženie splnomocnenia,
pokiaľ návrh podával vo veci, v ktorej udelil splnomocnenie na svoje zastupovanie, na čo výslovne v

návrhu odkázal. Zároveň však zapísanie veci pod novú spisovú značku malo za následok porušenie
jeho práva na zákonného sudcu. Nebol správny postup okresného súdu, ktorým odmietol podanie
z dôvodu nesplnenia procesných podmienok, keď dôvodil nedostatkom splnomocnenia právneho
zástupcu navrhovateľa. Potvrdil, že konanie vo veci sp. zn. 12C/92/2004 bolo právoplatne skončené
16.7.2018,avšaknávrhnavrhovateľavecnesmerovalknárokunanáhradu trovkonania,oktoromdosial

nebolo právoplatne rozhodnuté (čo do výšky), ktorému nároku má byť poskytnutá ochrana, nakoľko je
daná obava, že exekúcia práve a výlučne tohto nároku bude ohrozená. Po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej súd rozhoduje o trovách konania, ktoré sa týmto okamihom stávajú samostatným predmetom
konania. K správnemu záveru súd prvej inštancie mohla viesť aj tá skutočnosť, že nálezom sp. zn. IV.
ÚS 157/2024-28 z 24.04.2024 rozhodol Ústavný súd SR tak, že postupom Okresného súdu Galanta v

konanívedenompodsp.zn.12C/92/2004boloporušenézákladnéprávožalovaného1.(A.B.ml.–pozn.
odvolacieho súdu) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd SR okresnému súdu prikázal, aby v konaní sp.
zn. 12C/92/2004 konal bez zbytočných prieťahov, A. B. ml. priznal finančné zadosťučinenie a právo na

náhradu trov konania a vo zvyšných častiach ústavnej sťažnosti nevyhovel. Ústavný súd SR rozhodnutie
mohol vydať, pretože síce konanie vo veci samej bolo právoplatne skončené ale trovy konania sa
stali samostatným predmetom konania a toto konanie naďalej prebiehalo a prebieha. Aj z napr. nálezu
Ústavného súdu SR III. ÚS 502/2017-26 z 21. novembra 2017 vyplýva, že trovy konania môžu byťtým nárokom, ktorému môže byť poskytovaná ochrana neodkladným, či zabezpečovacím opatrením a
nie sú z tejto ochrany vylúčené a to ani keď o nich nebolo právoplatne rozhodnuté. Ani zo samotného
znenia § 324 a 325 CSP nevyplýva, že nárok na náhradu trov konania, ktorého exekúcia by mohla byť

ohrozená je vylúčený spod možnej ochrany poskytovanej neodkladným, či zabezpečovacím opatrením.
Po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej sa právo na náhradu trov konania stáva samostatným
predmetom konania, pokiaľ o nich nebolo právoplatne rozhodnuté spolu s rozhodnutím vo veci samej. Vo
veci vedenej pred okresným súdom pod sp.zn. 12C/92/2004 nebolo právoplatne rozhodnuté o trovách
konania, keď Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 22Co/17/2024-1013 zo dňa 29.05.2024 rozhodol

tak, že mení uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania tak, že A. B.
I.. (ako žalovanému 1. priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, avšak
do dnešného dňa okresný súd v konaní 12C/92/2004 nerozhodol o ich výške. Konanie vo veci vedenej
okresného súdu pod sp. zn. 12C/92/2004 prebieha, o nároku žalobcu na náhradu trov konania nebolo
právoplatne rozhodnuté, keď okresný súd najprv musí rozhodnúť o výške náhrady trov konania. Trovy
konania tvoria samostatný predmet a strany konania môžu realizovať a vykonávať svoje procesné práva

v tomto dosial právoplatne neskončenom konaní (napr. podať sťažnosť proti uzneseniu, domáhať sa
odstránenia prieťahov v konaní podaním na ústavný súd), čo – pokiaľ by bolo toto konanie právoplatne
skončené,nebolomožné.Ustanovenie§324ods.1CSPneustanovujeaanijehovýkladomniejemožné
dospieť k záveru, že spojením „počas konania“ je možné chápať len konanie vo veci samej. Pokiaľ
súd rozhodne právoplatne vo veci samej, pričom o trovách konania nebolo právoplatne rozhodnuté a

konanie o trovách konania naďalej pred súdom prvej inštancie prebieha, pričom práve nárok na náhradu
trov konania má byť tým nárokom, ktorého budúca exekúcia je ohrozená, z ktorého dôvodu navrhovateľ
navrhuje vydanie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, potom nie je možné postupovať tak,
ako učinil súd prvej inštancie a zapísať tento návrh do nového registra, zmeniť zákonného sudcu
rozhodujúceho vo veci a návrh pre procesný nedostatok splnomocnenia odmietnuť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a

§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP v spojení s § 367 ods. 2), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) napadnuté uznesenie

zrušil a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Navrhovateľ návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia žiadal,
aby súd zriadil v prospech navrhovateľa záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu,
nachádzajúcim sa v k. ú. G. H., obec G. H., okres Horné Saliby, ktoré sú zapísané na LV č. XXX vedenom

Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor ako parc. E-KN č. 5154/2 - orná pôda o výmere 1169 m2
a parc. E-KN č. 5155/2 - trvalý trávny porast o výmere 547 m2 a na LV č. XXXX ako parc. C-KN č. 620/1
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 742 m2, parc. C-KN č. 620/2 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 800 m2, parc. C-KN č. 620/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 211 m2, parc. C-KN č.
620/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, stavba s.č. XXX - rodinný dom - postavený na

parc. č. 620/3- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 211 m2, stavba bez s.č. - iná budova - postavená
na pare. č. 620/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m; a to na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky navrhovateľa na náhradu trov konania vedeného pred Okresným súdom Galanta pod sp.
zn. 12C/92/2004 voči odporcovi ako dlžníkovi, do najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje v sume 52.523,58 eur, resp. aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by odporcovi

zakázal nakladať s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej a zároveň, aby súd zakázal odporcovi nakladať s vecami, právami alebo inými majetkovými
hodnotami ako aj s peňažnými prostriedkami v jeho vlastníctve, vedenými v banke alebo pobočke
zahraničnej banky pôsobiacej na území Slovenskej republiky do výšky 52.523,58 eur, s výnimkou
nakladania s vecami, právami alebo inými majetkovými hodnotami, ktoré nepodliehajú exekúcii alebo

sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná (a priznal navrhovateľovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 %).9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
i jednotlivé argumenty odvolateľa predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej
inštancie rozhodol správne, ak I. výrokom návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia odmietol, II. výrokom návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol, III.
výrokom nepriznal odporcovi nárok na náhradu trov konania.

10. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v odvolaní namietal, že Krajský súd v
Trnave uznesením č. k. 22Co/17/2024-1013 zo dňa 29.05.2024 rozhodol, že mení uznesenie súdu prvej

inštancie(č.k.12C/92/2004-664zodňa5.10.2015včastiII.výroku,ktorýmnebolapriznanážalovanému
1. náhrada trov konania – pozn. odvolacieho súdu) v napadnutom výroku o náhrade trov konania tak,
že žalovanému 1. priznáva voči žalobcovi, pričom do dnešného dňa súd prvej inštancie v konaní sp.
zn. 12C/92/2004 nerozhodol o ich výške a toto rozhodnutie ani nenadobudlo právoplatnosť. Pokiaľ súd
rozhodneprávoplatnevovecisamej,pričomotrováchkonanianeboloprávoplatnerozhodnutéakonanie
o trovách konania naďalej pred súdom prvej inštancie prebieha, pričom práve nárok na náhradu trov

konania má byť tým nárokom, ktorého budúca exekúcia je ohrozená, z ktorého dôvodu navrhovateľ
navrhuje vydanie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, potom nie je možné postupovať tak,
ako učinil súd prvej inštancie a zapísať tento návrh do nového registra, zmeniť zákonného sudcu
rozhodujúceho vo veci. Zapísanie veci pod novú spisovú značku malo za následok porušenie jeho práva
na zákonného sudcu. V súvislosti s touto argumentáciou odvolateľa považuje krajský súd za podstatné

skonštatovať, že na základe vykonaného odvolacieho prieskumu sa s touto argumentáciou nemohol
stotožniť.

11. Právo na zákonného sudcu zaručuje Ústava Slovenskej republiky v článku 48 ods. 1, nikoho
nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

12. Podľa Čl. 38 ods. 1 Listiny základných práva s slobôd nikoho nemožno odňať zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

13. Podľa Čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd každý má

právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

14. Procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený

v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 ústavy, z čl. 38 ods. 1
listiny a napokon aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru. Rozhodnutie vydané v takomto konaní nemôže byť ústavne
akceptovateľné. Súčasťou základného práva na zákonného sudcu, resp. na súd zriadený zákonom je
preto nevyhnutne požiadavka, aby prípadné námietky účastníka súdneho konania ohľadne porušenia
uvedených práv boli náležite preskúmané a aby sa súd, príslušný o týchto námietkach rozhodovať,

s nimi preskúmateľným spôsobom vysporiadal (nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 116/06 zo dňa 05.09.2006).
Za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon tejto
funkcie, ktorý bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia
nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu (pozri III. ÚS 285/2010).

15. Právo na zákonného sudcu zaručuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 1, podľa ktorého
nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný
príkaz je neopomenuteľnou podmienkou riadneho výkonu súdnej moci. Na jednej strane dotvára a
upevňuje sudcovskú nezávislosť a na druhej strane predstavuje pre každého účastníka konania rovnako
cennú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred daných

zásad (procesných pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy
a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad hoc“. Okrem
procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia, ako garancia proti možnej svojvôli,
je súčasťou základného práva na zákonného sudcu i zásada prideľovania súdnej agendy a určenie
zloženiasenátovnazákladepravidielobsiahnutýchvrozvrhupráce.Podľa§3ods.3zákonač.757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca
je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s
rozvrhom práce nakonanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými
sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte (§ 3 ods. 3zákona o súdoch).(Primerane uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 297/2012
z 30.10.2013).

16. „Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu upravuje
ustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdoch), podľa ktorého zákonný sudca je
sudca,ktorývykonávafunkciusudcunapríslušnomsúdeabolurčenývsúladesozákonomasrozvrhom
práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami

sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe
zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce“ (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 599/2015 z 24. mája 2016).

17. Podľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia
predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný

kalendárny rok. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch rozvrh práce obsahuje určenie senátov,
samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré
došli na súd.

18. Podľa § 51 ods. 1 veta prvá zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa

predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom náhodným výberom
pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená
možnosť ovplyvňovania pridelenia veci.

19. Krajský súd v Trnave sa v súvislosti s argumentáciou odvolateľa oboznámil s pravidlami stanovenými

v Rozvrhu práce Okresného súdu Galanta pre rok 2024 (ďalej len „Rozvrh práce“) tak, aby bolo možné
vyhodnotiť vznesenú námietku navrhovateľa v rovine zákonného sudcu v prejednávanej veci. Z Rozvrhu
prácenarok2024OkresnéhosúduGalanta,časťIII.súdnyvýkon,súdneregistrevyplýva,žedosúdneho
registra „C“ sa zapisuje podľa písmena l) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku a podľa písmena a) žaloba a návrh na začatie konania a

určovací návrh v občianskoprávnych veciach, ak sa nezapisujú do súdneho registra Csp.

20. Navrhovateľ v odvolaní dôvodil tým, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa týka
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12C/92/2004, v ktorom nebolo súdom prvej inštancie
rozhodnuté (ani právoplatne) o výške náhrady trov konania, keď Krajský súd v Trnave uznesením

č. k. 22Co/17/2024-1013 zo dňa 29.05.2024 rozhodol tak, že mení uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o náhrade trov konania tak, že žalovanému 1. (aktuálne navrhovateľ) priznáva voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

21.Odvolacísúdzosúdnehomanažmentuzistil,žeokresnémusúduboladňa6.2.2004doručenážaloba

žalobcu E. F., ktorou sa voči žalovanému 1. (A. B. ml.) a žalovanému 2. (A. B. – MAJTEX), za účasti
vedľajšieho účastníka: Kooperatíva poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, domáhal náhrady škody,
ktorá bola zapísaná pod sp. zn. 12C/92/2004. Uznesením okresného súdu č. k. 12C/92/2004-664 zo
dňa 5.10.2015 bolo I. výrokom konanie voči žalovanému 1. (aktuálne navrhovateľ A. B.) zastavené
(právoplatne dňa 13.11.2015). Na odvolanie Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 22Co/17/2024-1013

zo dňa 29.05.2024 rozhodol, že mení uznesenie súdu prvej inštancie (č. k. 12C/92/2004-664 zo dňa
5.10.2015 v časti II. výroku, ktorým nebola priznaná žalovanému 1. náhrada trov konania – pozn.
odvolacieho súdu) v napadnutom výroku o náhrade trov konania tak, že žalovanému 1. priznáva voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Okresný súd o výške náhrady trov konania
žalovaného 1. v konaní sp. zn. 12C/92/2004 nerozhodol, spis postúpil na Najvyšší súd SR z dôvodu

podania dovolania voči uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 22Co/17/2024-1013 zo dňa 29.05.2024.

22. Vzhľadom na tieto zistenia, keď Rozvrh práce na rok 2024 okresného súdu ku dňu podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, t.j. ku dňu 17.9.2024 neupravoval,
že v prípade, ak je podaný samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (zabezpečovacieho

nariadenia) a na súde prebieha aj konanie vo veci samej (v ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté
o výške náhrady trov konania), je potrebné tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zapísať
do tejto veci samej, boli tak dané v prejednávanej veci podmienky zapísať tento návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ako samostatný návrh a preto je potrebné konštatovať, že v prejednávanejveci nedošlo k vybočeniu z rámca rozvrhu práce okresného súdu platného v čase, keď vec došla na
súd, resp. z rámca zákona o súdoch, najmä tých jeho ustanovení, ktoré sa týkajú spôsobu prideľovania
vecí, pričom sa poukazuje na platný rozvrh práce Okresného súdu Galanta na rok 2024 a osobitne

na vyššie citované skutočnosti, ktoré z neho vyplývajú. Z rozvrhu práce tiež vyplýva, že pravidlá
prideľovania veci určenej podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým
senátom, samosudcom, súdnym úradníkom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a
programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania
prideľovania veci za splnenia podmienok zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov a súdnych

úradníkov.

23. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis

nesprávne interpretoval).

24. Podľa § 123 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

25. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

26. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

27. Podľa § 128 ods. 1 a 3 CSP, ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a
čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania. Ak sa v lehote určenej súdom
podanie nedoplní alebo neopraví, prípadne sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa

týka a čo sa ním sleduje, na také podanie súd neprihliada.

28.Podľa§129ods.1až3CSP,akideopodanievovecisamejalebonávrhnanariadenieneodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie

doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd
uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí
o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

29. Podľa § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh, ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, ods.
3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

30. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

31. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie

32. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.33. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

34. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne
vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

35. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

36. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

37.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti

alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

38.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

39. Z normatívneho znenia § 327 CSP vyplýva, že súd prípadné vady návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neodstraňuje a ustanovenia § 128 a § 129 CSP sa nepoužijú. Toto všeobecné
pravidlo je však nevyhnutné interpretovať v nadväznosti na diferenciáciu medzi podaním vo veci samej

a podaním, ktoré nie je podaním vo veci samej. Civilný sporový poriadok v § 123 ods. 2 CSP ustanovuje,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, ak to vyplýva z povahy
veci. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k
rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany a
samotné nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou) /porov.

Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1110 - 1111 s./.

40. Pokiaľ nemá návrh povahu podania vo veci samej (väčšina prípadov z praxe), súd jeho vady
osobitným postupom neodstraňuje a ak tieto vady bránia pokračovaniu v konaní, návrh bez ďalšieho

odmietne. Na druhej strane, pokiaľ má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia charakter podania
vo veci samej, uplatní sa v prípade jeho obsahových vád špeciálna úprava zmysle § 129 CSP a súd
navrhovateľa uznesením vyzve, aby návrh doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10
dní (Sedlačko F.: Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia v CSP, Bulletin slovenskej advokácie 6/2016,
s. 5).

41. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že postup okresného súdu, ktorým odmietol podanie z dôvodu
nesplnenia procesných podmienok, keď dôvodil nedostatkom splnomocnenia právneho zástupcu
navrhovateľa je nesprávny. Argumentoval tým, že navrhovateľ neodkladného a zabezpečovacieho
opatrenia je vo veci jeho návrhu riadne procesne zastúpený, pričom zapísanie veci do nového registra

nekonštituuje povinnosť na predloženie splnomocnenia, pokiaľ návrh podával vo veci, v ktorej udelil
splnomocnenie na svoje zastupovanie, na čo výslovne v návrhu odkázal.

42. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ v záhlaví návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
azabezpečovaciehoopatreniaoznačilkonanievedenénaokresomsúdepodsp.zn.12C/92/2004,akoaj

strany sporu s označením ich splnomocnených právnych zástupcov v postaví strán sporu ako vo veci sp.
zn.. 12C/92/2004. Výzvou zo dňa 11.10.2024 okresný súd vyzval právneho zástupcu A. B. ml. – JAVOR
– TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava (e-mailom)
o predloženie plnej moci k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Dňa
11.10.2024 doručila spoločnosť JAVOR – TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o. oznámenie, v ktorom

uviedla, že návrh na vydanie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 17.9.2024 podávali
k sp. zn. 12C/92/2004, v ktorom zastupujú A. B. ml., a v ktorom majú udelené a súdu bolo predložené
splnomocnenie na zastupovanie. Okresný súd uznesením č. k. 28C/51/2024-21 zo dňa 11.10.2024
vyzval A. B. ml., aby v lehote 10 dní odstránil vady podania – návrhu na vydanie zabezpečovaciehoopatrenia a neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 17.9.2024: predložením splnomocnenia
udeleného advokátovi na zastupovanie v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
a návrhu na nariadenie neodkladného alebo predložením A. B. ml. podpísaného návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá zo strán sporu obdržala jeden rovnopis.
Zároveň bol A. B. ml. poučený, že v prípade, že v určenej lehote nebude doplnenie návrhu súdu
doručené, táto okolnosť bude zohľadnená pri postupe podľa § 129 ods. 3 CSP odmietnutím podania.
Z obsahu splnomocnenia (založené okresným súdom v rovnopisoch okresného súdu) vyplýva, že dňa

9.6.2011 A. B., nar. XX.XX.XXXX, splnomocnil spoločnosť JAVOR advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Stará Vajnorská 37, Bratislava, IČO: 36 264750 na zastupovanie v právnej veci navrhovateľa: E.
F. proti odporcovi: A. B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12C/92/2004.
Na webovej stránke J. odvolací súd zistil, že od 2.8.2011 došlo k zmene obchodného mena spoločnosti
JAVOR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 37, Bratislava, IČO: 36 264 750
na JAVOR – TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 37, Bratislava, IČO:

36 264 750.

43. Prvoinštančný súd v odseku 16 odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že zo spisu sp.
zn. 12C/92/2004 zistil, že navrhovateľ udelil dňa 9.6.2011 splnomocnenie na jeho zastupovanie ako
odporcu spoločnosti JAVOR advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Stará Vajnorská 37, 831 04

Bratislava, IČO: 36 264 750 „v právnej veci navrhovateľa: E. F. proti odporcovi: A. B. o náhradu škody,
vedenej na OS Galanta, pod sp. zn. 12C/92/2004.“ Následne v odseku 17 odmietnutie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky, keďže návrh
neobsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 326 ods. 2 CSP), a to splnomocnenie osoby na podanie
návrhu, ktorá návrh podala, keď navrhovateľ napriek výzve nepredložil splnomocnenie na zastupovanie

v konaní, resp. nepredložil návrh podpísaný navrhovateľom, pričom podpísal právny zástupca bez
udeleného plnomocenstva, návrh bol podaný neoprávnenou osobou. Okresný súd zohľadnil to, že
konanie pod sp. zn. 12C/92/2004 bolo právoplatne skončené dňa 26.7.2018, pričom návrh bol
vzhľadom na právoplatne skončenú vec sp. zn. 12C/92/2004 zapísaný pod sp. zn. 28C/51/2024.
Nakoľko navrhovateľ nepredložil napriek výzve súdu splnomocnenie na zastupovanie v konaní na

nariadenie nedôkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, resp. nepredložil návrh podpísaný
navrhovateľom, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia podpísal
právny zástupca bez udeleného plnomocenstva, návrh bol podaný neoprávnenou osobou.

44. Podľa § 92 ods. 1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na

celé konanie, alebo len na určité úkony, ods. 2 splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie
udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je
oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.

45. Podľa § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa,

upravuje Zákon o rodine, ods. 2 zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil,
je súdom ustanovený opatrovník.

46. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

47. Účastník musí udeliť zástupcovi (splnomocnencovi), ktorého si zvolil, plnomocenstvo. Tento právny
úkon podľa hmotného práva (§ 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nevyžaduje osobitnú formu. Ak

však má mať procesné účinky voči súdu a tretím osobám, nemôže ísť len o jednostranné vyhlásenie
splnomocniteľa. Z tohto právneho úkonu musí byť zrejmé, že medzi zástupcom a zastúpeným došlo
k dohode o zastupovaní a v akom rozsahu. Ak je však potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej
forme, musí sa plná moc udeliť písomne. Písomná forma je potrebná aj v prípade, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu. Zákon vyžaduje, aby plnomocenstvo bolo udelené písomne alebo ústne do

zápisnice.Pretentoprávnyúkonniesústanovenéosobitnénáležitosti,pretoplnomocenstvomudeleným
na konanie pred súdom môže byť každá listina vlastnoručne podpísaná účastníkom, ak je z nej jasná
vôľaúčastníka,abyhovkonanízastupovalaurčitáosoba.Udelenieplnejmocidozápisnicemožnoudeliť
kedykoľvek počas konania, platí tu zásada neformálnosti. Z hľadiska rozsahu oprávnení splnomocnencazákon rozoznáva a) jednoduché plnomocenstvo, ktoré oprávňuje splnomocnenca len na určitý procesný
úkon (napr. nahliadnutie do spisu, zastupovanie účastníka na konkrétnom pojednávaní, spísanie
určitého podania, odmietnutie dedičstva a pod.), b) procesné plnomocenstvo, ktoré sa udeľuje na celé

konanie, teda prvostupňové a druhostupňové. Nie je vylúčené ani plnomocenstvo o zastupovaní v
exekučnom konaní, konaní o obnove konania a dovolacom konaní (pokiaľ účastník nebude dovolateľom;
v tomto prípade sa vyžaduje osobitné splnomocnenie pre podanie dovolania a zastupovanie pred
dovolacím súdom). Ak v plnomocenstve nie sú výslovne uvedené určité procesné úkony, platí, že ide
o procesné plnomocenstvo. Procesné plnomocenstvo nemožno obmedziť. Zástupca je oprávnený na

všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník. Je teda oprávnený meniť návrh, zobrať ho späť,
uzatvoriť zmier, navrhovať dôkazy, prijímať písomnosti každého druhu a pod. Prekročenie procesného
plnomocenstvanemávočisúduanitretímosobámvýznam.Jevýznamnélenzhľadiskavzťahuzástupcu
azastúpenéhoamôžezakladaťzodpovednosťzaškodu,ktorázastúpenémutýmtoprekročenímvznikla.
Plnomocenstvo zanikne okrem iných spôsobov aj vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené, resp.
pri procesnom plnomocenstve právoplatným skončením konania vo veci. Pokiaľ však z plnomocenstva

vyplýva, že sa vzťahuje aj na iné konania (napr. o mimoriadnych opravných prostriedkoch, exekučného
konania) nedôjde k zániku plnomocenstva. V týchto prípadoch je však potrebné v týchto iných konaniach
znovu plnú moc predložiť, odkaz na jej založenie v inom konaní nepostačuje.

48. Preskúmaním napadnutého uznesenia v spojení s návrhom na nariadenie neodkladného

a zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 13.9.2024 doručeného okresnému súdu dňa 17.9.2024, dospel
odvolací súd k záveru, že postup súdu prvej inštancie, ktorým návrh odmietol z dôvodu, že ho podala
neoprávnená osoba (poukaz na § 326 ods. 2 CSP) nebol správny. Okresný súd napriek tomu, že
poukazoval v napadnutom uznesení na splnomocnenie zo dňa 9.6.2011, ktorým A. B. ml. splnomocnil
spoločnosť JAVOR advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava,

IČO: 36 264 750 na zastupovanie „v právnej veci navrhovateľa: E. F. proti odporcovi: A. B. o náhradu
škody, vedenej na OS Galanta, pod sp. zn. 12C/92/2004.“, nezohľadnil skutočnosť, že vo veci sp. zn.
12C/92/2004 nebolo rozhodnuté (ani právoplatne) o výške náhrady trov konania medzi A. B. ml. a E.
F., pričom návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia má jednoznačný súvis
s konaním sp. zn. 12C/92/2004 (v ktorom sa E. F. domáhal voči A. B. I.. náhrady škody). Odvolací

súd dospel k záveru, že plnomocenstvo zo dňa 9.6.2011 zodpovedá požiadavkám riadne udeleného
plnomocenstva A. B. ml. advokátovi i na zastupovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho
a neodkladného opatrenia, z obsahu spisu nevyplýva, že bolo odvolané alebo vypovedané, keď iba
neuvedenie spisovej značky (28C/51/2024) toto nediskvalifikuje.

49. Z uvedeného s dôrazom na odsek 48 vyplýva, že dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie návrh na
nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia odmietol, v čase rozhodovania okresného
súdu neexistoval. Prvoinštančný súd týmto svojim nesprávnym procesným postupom navrhovateľovi
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

50. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

51. Nad rámec uvedeného dáva odvolací súd prvoinštančném súdu do pozornosti, že pri posudzovaní
ne/dôvodnostinávrhunanariadenieneodkladného(zabezpečovacieho)opatreniajepotrebnézohľadniť,
že základným predpokladom, aby súd vo veci mohol rozhodnúť je, že podanie adresované súdu
spĺňa kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Ak podanie nemá predpísané osobitné náležitosti,

potom sa jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolností veci,
ktorej sa podanie týka. Návrh na rozhodnutie vo veci je ústredným pojmom a ťažiskom každého
návrhu na nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia. Jednou z náležitostí návrhu na
nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia je, že z neho musí byť zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha, teda musí obsahovať tzv. petit. Predovšetkým v sporovom konaní petit určuje

neprekročiteľný rozsah konania a rozhodovania súdu. Neúplnosť, nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť
petitu zakladá nemožnosť súdu pokračovať v konaní, kým sa návrh neopraví alebo nedoplní. Aby
súd mohol nariadiť neodkladné (zabezpečovacie) opatrenie, musí návrh na jeho nariadenie obsahovať
základné náležitosti vyplývajúce zo zákona tak, aby súd prvej inštancie mohol presne a jednoznačneidentifikovať strany, vyhodnotiť splnenie existencie skutočnosti odôvodňujúcej nariadenie neodkladného
(zabezpečovacieho) opatrenia a existencie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana. Základným zákonným predpokladom je tiež zrozumiteľný a materiálne vykonateľný petit, teda

presné a jednoznačné vymedzenie toho, čoho sa strana nariadením neodkladného opatrenia domáha.
Petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť za každých okolností vymedzený tak, aby
v prípade núteného výkonu rozhodnutia nevznikli akékoľvek pochybnosti o charaktere požadovaného
nároku a jeho špecifikovateľnosti po kvantitatívnej a kvalitatívnej stránke. Odvolaciemu súdu sa javí, že
tieto podmienky však návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu nakladať s vecami,

právami alebo inými majetkovými hodnotami ako aj s peňažnými prostriedkami E. F., vedenými v banke
alebo pobočke zahraničnej banky pôsobiacej na území Slovenskej republiky nespĺňa.

52. Odvolací súd s poukazom na uvedené v odseku 51 podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie (vo výrokoch I., II., ako aj v závislom výroku III.) a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

53. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách pokynov odvolacieho súdu,
posúdiť samotné znenie navrhovaného petitu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia (z hľadiska
jeho určitosti), predložené dôkazy a vyhodnotiť ich s uvedením argumentačného základu vyhodnotenia
hodnoverného osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana, vychádzajúc

zprávnehoposúdeniapredpokladovvznikuhmotnoprávnehonároku.Akoajpotrebaneodkladnejúpravy
pomerov ako ďalšia zo zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia,
zahŕňajúca prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, bude posúdená súdom prvej inštancie tak, aby právnym
úvahám zodpovedali skutkové zistenia osvedčené účastníkmi konania. Pri nariaďovaní neodkladného
opatreniajepritompotrebnéskúmaťvšetkyzákonomstanovenépredpokladyvzmysle§324CSPanasl.

(vrátane subsidiariti v zmysle § 324 ods. 3 CSP) ako aj pasívnu vecnú legitimáciu.

54. Svoj právny záver vo vzťahu k zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania poskytne
odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné

a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

55. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za osvedčené a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a ako vec právne
posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné

a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými
námietkami účastníkov konania.

56. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

aprávnyzákladrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa

odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže o nároku na
náhradu trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodne aj bez návrhu súd (prvej
inštancie) v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

58. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).