Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoEk/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2102896424
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2102896424.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci v prospech oprávnenej: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so
sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, pobočka Trnava, so sídlom Ul. V. Clementisa 24/A, Trnava,
proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XXXX/X, D., za účasti
súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, v zastúpení JUDr. Lukáš Liščák, so sídlom exekútorského
úradu Nám. Sv. Michala 5/A, Hlohovec, pod sp. zn. EX 235/2002, o vymoženie 50,05 eur a trov exekúcie,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 16Er/2077/2002-12 zo dňa
22.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. priznal
súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov
exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovenia § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods.
1, § 196, § 200 ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“).

3. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že dňa 14.6.2016 bol súdu doručený
podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre

nemajetnosť povinného, nakoľko povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť.
Súd prvej inštancie šetrením zistil, že dňa XX.X.XXXX povinný zomrel a dedičské konanie po
poručiteľovi - povinnom bolo uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 20D/1411/2006, D not 141/06-31
zo dňa 7.12.2006 zastavené, nakoľko poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 7.12.2006. Nakoľko mal súd prvej inštancie preukázané, že dedičské konanie bolo
právoplatne zastavené pre nemajetnosť povinného a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie, boli splnené podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto v
súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil. Nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie
súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 200 ods.
5 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súdny exekútor má voči
oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením

vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku) po právoplatnosti tohto uznesenia.4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Uviedol, že exekučné konanie malo byť zastavené z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku z dôvodu úmrtia povinného. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného

poriadku účinného do 31. marca 2017, ktoré ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov
exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Takýmto zavinením
jepotrebnézásadnerozumieťtakévedomékonanie,čiopomenutieoprávneného,sktorýmjezastavenie
exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy
vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či

opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 12/2004 zo dňa 22. decembra 2004). Aj pri preukázanom zavinení
oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení a túto
možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený
ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť smrti povinného a teda zavinenie oprávneného
na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť. Oprávnený ďalej uviedol, že mu nemožno uložiť povinnosť

nahradiť trovy súdnemu exekútorovi ani podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného
do 31. marca 2017, keďže povinný bol v čase rozhodovania o zastavení exekúcie už zomrel, neexistuje a
z toho dôvodu súd už nemôže posudzovať jeho majetnosť alebo nemajetnosť. Posudzovanie majetnosti
povinného prichádza do úvahy, len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však povinný už právne zanikol,
nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti. Nemožno totiž klásť na ťarchu oprávnenému, že

došlo k zániku povinného, keďže bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nebola nemajetnosť
povinného, ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom konania. Z toho dôvodu nemožno zaviazať
oprávneného na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. marca
2017. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak,
že oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie neuloží.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že len proti dôvodom rozhodnutia
výroku I. odvolanie nie je prípustné.

6. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní

podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového konania, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám
účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 37 ods. 1
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, § 357
Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a

§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 Civilného sporového
poriadku),pritomviazanýskutkovýmstavom,akohozistilsúdprvejinštancie(§383Civilnéhosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdiť.

10. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon pripúšťa.12. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až
h), k) až m) je prípustné odvolanie.

13. Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že prípustnosť odvolania proti výroku o zastavení exekúcie, aj keď
dôvody odvolania nesmerujú proti samotnému výroku, ale len proti odôvodneniu výroku o zastavení

exekúcie, je potrebné vyvodiť zo zásady ústavne konformného výkladu právnych predpisov v zmysle
nálezu Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 553/2021-38 zo dňa 27. apríla 2022. V citovanom
náleze Ústavný súd SR konštatoval, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd boli uznesením odvolacieho súdu porušené a to tým, že
súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom

do 31. marca 2017, pretože zastával názor, že po vydaní rozhodnutia (exekučného titulu) zaniklo právo
ním priznané. Avšak sťažovateľ sa vo svojom odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie domáhal
zastavenia exekúcie z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31. marca 2017, t. j. z dôvodu, že táto je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať. Aj keď je pravdou, že podľa § 358 Civilného sporového poriadku odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné, v tu preskúmavanej veci nemožno prehliadnuť ten
fakt, že dôvod, resp. dôvody, pre ktoré sa exekúcia zastavuje, sú rozhodujúce pre rozhodnutie o trovách
exekúcie, resp. o tom, kto a v akej výške tieto trovy znáša. Dôvod, pre ktorý súd exekúciu
zastavuje, môže byť dôležitý napr. aj pre posúdenie (ne)existencie prekážky rozsúdenej veci. Okrem
toho tým, že podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 je odvolanie

proti tam označeným rozhodnutiam o zastavení exekúcie prípustné, v prípade využitia tohto riadneho
opravného prostriedku subjektom na jeho podanie oprávneným (v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané) výrok rozhodnutia o trovách exekúcie napriek tomu, že proti rozhodnutiu o trovách exekúcie
zákon(CivilnýsporovýporiadokaaniExekučnýporiadok)odvolanievýslovnenepripúšťa,celkomlogicky
nemôže nadobudnúť právoplatnosť skôr ako (nosný) výrok o zastavení exekúcie, od ktorého je výrok

o trovách exekúcie závislý. V okolnostiach tu preskúmavanej veci odvolacím súdom použité právne
predpisyneboliinterpretovanéústavneakceptovateľnýmspôsobomapriichaplikáciidošlokzásadnému
popretiu ich účelu a významu, keď ich interpretáciou len na základe, že dôvod zastavenia
exekúcie, prípadne jeho rozsah vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie nebol vyjadrený, dospel k
záveru, že odvolanie sťažovateľa smeruje len proti jeho odôvodneniu, a z tohto dôvodu toto odvolanie

ako neprípustné odmietol. Rovnako je podľa názoru ústavného súdu ústavne neakceptovateľný názor
odvolaciehosúduoneprípustnostiodvolaniaprotiuzneseniusúduprvejinštancievčastivýrokuotrovách
exekúcie za predpokladu súčasného podania odvolania sťažovateľom proti jeho výroku o zastavení
exekúcie. Ak je totiž prípustné odvolanie proti rozhodnutiam o zastavení exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017

za predpokladu podania subjektom na jeho podanie oprávneným, využitím argumentu argumentum a
maiori ad minus je potrebné dospieť záveru, že súčasne je prípustné odvolanie aj proti rozhodnutiu
o trovách exekúcie, ktoré je od rozhodnutia o zastavení exekúcie závislé. Ústavný súd už v minulosti
skonštatoval, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať
len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale

predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (nález ústavného súdu č. k. IV. ÚS 71/2013-36 z 23. mája
2013). Neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov účastníkov konania a prílišný tlak
na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu
zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu, a preto hoci gramatický výklad
je legitímnym spôsobom aplikácie práva, je pri jeho použití nevyhnutné dbať práve na to, aby sa nestratil

účel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých spornou normou.

15. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu sa odvolací súd zaoberal vecnou správnosťou výroku
o zastavení exekúcie ako aj výroku o trovách exekúcie.

16. Z obsahu spisu bolo zistené, že povinný zomrel dňa XX.X.XXXX a dedičské konanie bolo
rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 20D/1411/2006 zo dňa 7.12.2006 zastavené pre
nemajetnosť.17.„Akdošlokzastaveniukonaniaodedičstvezdôvodu,žeporučiteľnezanechalmajetok(§175hods.1
O.s.p.),exekučnýsúdzastavíexekúciuniepreto,žejetuinýdôvod,prektorýexekúciunemožnovykonať
(§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie
oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku)“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13.5.2011)

18. „V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel

[smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 37 ods. 2 Exekučného poriadku),
a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na
úhradu trov exekúcie.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 11/2011 zo
dňa 29.2.2012)

19. Dôvodom zastavenia dedičského konania bola nemajetnosť povinného, teda jeho dedičia

nenadobudli žiaden majetok, preto nezodpovedajú za poručiteľove dlhy. Vznikol teda zákonný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

20. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

21. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

22. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, súd prvej inštancie musel
uložiť povinnosť na náhradu trov súdneho exekútora oprávnenému, nakoľko § 203 ods. 2 prvá veta
jasne stanovuje, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, znáša ich oprávnený.

23.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdprvejinštanciesprávnerozhodol,keďuložiloprávnenémunahradiť
trovy exekúcie súdneho exekútora. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil
podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správne.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku vzhľadom na procesný neúspech oprávneného tak, že súdnemu
exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Povinnému nebolo možné priznať
nárok na náhradu trov pre stratu procesnej subjektivity počas exekúcie. Nakoľko súdnemu exekútorovi
v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, trovy konania si neuplatnil a preto v súlade s

článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, bolo
rozhodnuté,žesasúdnemuexekútorovináhradatrovodvolaciehokonanianepriznáva(porov.uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).