Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200414
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3021200414.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana,
v právnej veci žalobcu: Tradičná Pekáreň, s.r.o., so sídlom Horná Súča 232, 913 33 Horná Súča,
IČO: 43 871 763, právne zastúpený: JUDr. Ján Súkeník, advokát, so sídlom Stred 60/55, 017 01
Považská Bystrica, IČO: 34 056 777, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101901741/2021 zo dňa 08.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1) Daňový úrad Trenčín (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia november a december 2018, o výsledkoch ktorej
vyhotovil protokol č. 100567971/2020 z 02.03.2020 (ďalej aj len „protokol“).

2) Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal správca
dane rozhodnutie č. 101068986/2021 z 18.06.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej aj len „daňový poriadok“) žalobcovi vyrubil
rozdiel dane v sume 2.856,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2018.

3) Správca dane neuznal žalobcovi odpočty DPH z faktúr vystavených dodávateľom HEND s.r.o. (ďalej
aj len „deklarovaný dodávateľ“) za dodanie tovaru: medená rúra CU 25 mm x 1,5 mm x 3 m. Podľa

správcu dane žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienky uvedenej v § 49
ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení
(ďalej len „zákon o DPH“), že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom.

4) Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 101901741/2021 zo dňa 08.10.2021 (ďalej aj len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Postup a závery správcu dane vyhodnotil

žalovaný ako zákonné a vecne správne.

5) Z vykonaného dokazovania poukázal žalovaný v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia najmä na
nasledujúce skutočnosti:a) výpoveď konateľa deklarovaného dodávateľa síce potvrdila uskutočnenie obchodov a vystavenie
faktúr, avšak bola príliš všeobecná, neurčitá, svedok nevedel svoje tvrdenia doložiť listinnými dokladmi,
na veľa okolností týkajúcich sa obchodov si nepamätal (napríklad na pôvod tovaru, podrobnosti o

preprave – auto a i.), na základe čoho bola výpoveď vyhodnotená ako nedôveryhodná;
b) výpoveď konateľa spoločnosti – vlastníka vozidla, ktorým bol v zmysle potvrdení o prijatí tovaru
odberateľom prepravovaný tovar žalobcovi, vyvrátila tvrdenia deklarovaného dodávateľa o prevoze
tovaru v kontrolovanom zdaňovacom období. Konateľ listinnými dôkazmi preukázal, že predmetné
vozidlo bolo v čase tvrdených dodávok prenajaté inej spoločnosti;

c) správca dane spochybnil pravosť žalobcom predloženého certifikátu vzťahujúceho sa na tovar, keď
správca dane zistil, že predmetný certifikát bol voľne dostupný na internete;
d) výpoveď pána A. síce potvrdzovala dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, avšak pôsobila veľmi
nedôveryhodne. Správca dane poukázal na to, že je veľmi neštandardné, aby konateľ spoločnosti, s
ktorou žalobca ani neobchoduje a na sídle žalobcu sa ocitne z úplne iných dôvodov, bol aktívne účastný
preberania tovaru žalobcu. Správca dane tiež zistil personálne prepojenie medzi pánom A. a externou

účtovníčkou žalobcu a na záver uzavrel, že svedok síce potvrdil dodanie tovaru a zaplatenie faktúr v
hotovosti, ale nevedel sa vyjadriť k nijakým osobitostiam predmetného dodania;
e) spoločnosť Bussines Bay, s.r.o (dodávateľ deklarovaného dodávateľa) je ekonomicky neaktívna
spoločnosť, konateľ nevedel o preverovaných obchodoch uviesť nijaké podrobnosti, spoločnosť
nepodáva daňové priznanie a registrácia pre DPH jej bola zrušená k septembru 2018.

6) Odvolacie námietky vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné. Námietku nedostatočne zisteného
skutkového stavu považoval za neopodstatnenú, pretože mal za to, že správca dane vykonal rozsiahle
dokazovanie počas daňovej kontroly, ktoré doplnil vo vyrubovacom konaní v nadväznosti na vyjadrenia
daňového subjektu k protokolu a ním navrhnuté dôkazy.

7) Nedostatočne zistený skutkový stav namietal žalobca tiež v nadväznosti na nevykonanie dôkazov
– výsluchov pána B., pani C. a nevykonanie miestnej obhliadky v skladových priestoroch žalobcu.
Správca dane a rovnako žalovaný mali za to, že vykonanie týchto dôkazov nebolo účelné a nemohlo
nič zmeniť na záveroch z vykonanej daňovej kontroly, a to z toho dôvodu, že pani C. (účtovníčka)

mohla svojou výpoveďou dosvedčiť výlučne zaúčtovanie tovaru v účtovníctve žalobcu, čo nepreukazuje
spochybnené dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom. Miestnou obhliadkou by bolo síce možné
preukázať existenciu materiálneho plnenia, avšak tá nebola spochybnená, pretože spochybnený bol
deklarovaný dodávateľ. Svedeckú výpoveď pána B. vyhodnotil správca dane a žalovaný ako irelevantnú,
nakoľko mala potvrdiť dodanie tovaru žalobcovi, avšak za prevzatie tovaru ako aj jeho vykládku bol v

zmysle výpovede konateľa žalobcu zodpovedný práve on. Z výpovede pána B. by tak nebolo zistené
nič viac ako bolo z výpovede konateľa žalobcu.

8) Námietku procesných pochybení správcu dane, ktorými bolo nepredvolanie daňového subjektu na
výsluchy konateľa deklarovaného dodávateľa a konateľa spoločnosti – vlastníka vozidla žalovaný taktiež

vyhodnotil ako neopodstatnenú. Žalovaný dôvodil, že o prvých výsluchoch žalobca upovedomený nebol
a z toho dôvodu správca dane vyhodnotil výpovede len ako listinné dôkazy (zápisnice o výsluchu),
ku ktorým mal žalobca možnosť sa ex post vyjadriť. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že
obaja svedkovia boli predvolaní na opakované výsluchy, o ktorých žalobca upovedomený bol. Konateľ
deklarovaného dodávateľa síce neskôr odoprel vypovedať, ale konateľ spoločnosti (vlastníka vozidla)

vypovedal totožne a právny zástupca žalobcu mal možnosť na tomto opakovanom výsluchu klásť otázky.

Správca žaloba, žalobné body

9) Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého

rozhodnutia žalovaného a postupu žalovaného a navrhoval, aby správny súd napadnuté rozhodnutie
spolu s prvostupňovým administratívnym rozhodnutím zrušil a aby žalobcovi priznal náhradu trov
konania v celom rozsahu. Správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo
znesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§191ods.1písm.c)SSP),jenepreskúmateľnéprenedostatok
dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a že skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich
nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP).10) Žalobca uviedol, že pri uplatnení nároku na odpočet DPH si splnil všetky svoje zákonné
povinnosti. V čase, keď od svojho dodávateľa nakupoval fakturovaný tovar, bola spoločnosť HEND
s.r.o. dôveryhodným dodávateľom. Poukázal na to, že si preveril, či spoločnosť HEND s.r.o. bola

v čase dojednávania obchodnej spolupráce evidovaná v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali
dôvody na zrušenie registrácie DPH a po preverení dospel k záveru, že nejde o rizikový subjekt.
Dodávateľská spoločnosť nebola evidovaná ani v zozname dlžníkov voči daňovému úradu a iným
inštitúciám, čo si žalobca preveril na portáli Finančnej správy. Dodávateľ bol ekonomicky aktívnou
spoločnosťou, v roku 2018 dosiahol tržby vo výške 1.216.814,- Eur (zdroj: Finstat.sk). Žalobca jednal

priamo s konateľom dodávateľskej spoločnosti D. E., čo možno považovať za konanie s odbornou
starostlivosťou. Taktiež preveril, že voči spoločnosti HEND s.r.o. nebolo vedené konkurzné alebo
reštrukturalizačné konanie. Spoločnosť HEND s.r.o. bola založená 12.01.2016, t.j. asi 2 roky a 11
mesiacov pred dodaním tovaru žalobcovi, z čoho vyplýva, že dodávateľ mal na trhu už nejakú históriu
a nebol novou spoločnosťou. Keďže D. E. bol vo funkcii konateľa prakticky od začiatku fungovania
dodávateľskej spoločnosti, z hľadiska prípadných zmien v osobách spoločníkov alebo konateľov išlo

o personálne stabilizovanú spoločnosť. Žalobca si taktiež preveril v obchodnom registri, že spoločnosť
HEND s.r.o. má zapísaný predmet podnikania, oprávňujúci ho k dodaniu medených rúr, a to „kúpa tovaru
na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti
(veľkoobchod)“ od 12.01.2016. Všetky vyššie uvedené skutočnosti vzbudzovali u žalobcu presvedčenie,
že dodávateľ HEND s.r.o. sa dodávaním medených rúr skutočne zaoberá.

11) K tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že spoločnosť HEND s.r.o. v rozhodnom čase nemala
potrebné materiálne, technické ani personálne vybavenie na vykonávanie obchodnej činnosti a bola
preto daňovými orgánmi vyhodnotená ako nedôveryhodná spoločnosť, žalobca pripomenul, že zákon
mu neumožňuje sledovať výrobné a obstarávacie procesy jeho dodávateľov a stav ich povinných

evidencií a preto je neprijateľné, ak zistenia a z nich učinené závery daňových orgánov sú pričítané na
ťarchu žalobcovi, ktorý nemal ako preveriť materiálnu, personálnu a technickú spôsobilosť dodávateľa
dodať fakturovaný tovar. Žalobca poukázal na výpoveď svedka F. A., ktorý ako nezávislá osoba
jednoznačne potvrdil dodanie medených rúr žalobcovi spoločnosťou HEND s.r.o.

12) Žalobca namietal procesné pochybenie správcu dane, že ho neupovedomil o vypočutí svedka D. E.
a svedka F. G., že nevypočul žalobcom navrhovaných svedkov D. B. a H. C., že nerealizoval miestne
zisťovanie za účelom oboznámenia sa s priestormi, kde bol dodaný materiál dovezený, uskladnený
a odkiaľ bol následne predaný a odvezený. Žalobca bol tiež názoru, že pre riadne zistenie skutkového
stavu bolo potrebné vykonať aj konfrontáciu medzi svedkami D. E. a F. G..

13) V závere správnej žaloby žalobca zosumarizoval, že svoje dôkazné bremeno uniesol, so správcom
dane spolupracoval a preukázal splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok oprávňujúcich ho
odpočítať DPH z faktúr v zmysle zákona o DPH. Reálnosť obchodnej spolupráce medzi žalobcom
a spoločnosťou HEND s.r.o. bola potvrdená jednak listinnými dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami.

Žalobca tovar dodaný spoločnosťou HEND s.r.o. následne zobchodoval so spoločnosťou Kornfeil s.r.o.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011,
podľa ktorého „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami
s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa,
vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali

u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

14) Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 09.02.2022 žiadal žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť. Poukázal na to, že správca dane vykonal v období od 27.03.2019 do 18.03.2020 u žalobcu
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia november 2018 a december 2018.
Daňová kontrola bola zameraná na preverenie dodržiavania ustanovení zákona o DPH a v nadväznosti
na to zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. V priebehu daňovej kontroly
správca dane preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom v podanom daňovom priznaní k

DPH za zdaňovacie obdobie november 2018, pričom sa zameral na preverenie uplatnenia práva na
odpočítanie dane z faktúr, na ktorých je v pozícii dodávateľa uvedená spoločnosť HEND s.r.o., so
sídlom Pod Hájom 1099/98, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 50 087 258 (ďalej už len „HEND
s.r.o.“). Prostredníctvom predložených faktúr žalobca deklaroval, že označený dodávateľ mu dodal tovaršpecifikovaný ako medené rúry. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom overiť formálne deklarované
zdaniteľné obchody. Následne všetky predložené a získané dôkazy vyhodnotil a prijal záver, že právo
na odpočítanie dane v úhrnnej sume 2.856,-Eur, ktoré si žalobca uplatnil na základe predložených faktúr

je neopodstatnené, nakoľko dodanie tovaru od spoločnosti HEND s.r.o. nebolo preukázané. Všetky
zistenia, ktoré spochybňujú právo na odpočítanie dane, uplatnené žalobcom z faktúr od dodávateľa
HEND s.r.o. sú podľa žalovaného podrobne, konzistentne a v logickom slede uvedené v odôvodneniach
rozhodnutí správcu dane i žalovaného.

15) Zo získaných dôkazov vyplýva, že spoločnosť HEND s.r.o. v rozhodnom čase nemala potrebné
materiálne, technické ani personálne vybavenie na vykonávanie obchodnej činnosti, správcovi
dane nepredložila žiadne doklady preukazujúce vykonávanie ekonomických aktivít. Jediný konateľ
deklarovanéhododávateľaD.E.sícepotvrdilspoluprácusožalobcom,avšakibaslovne,bezpredloženia
preukazných dokladov, ktoré by potvrdzovali pravdivosť jeho tvrdení. D. E. si nepamätal žiadne
bližšie a konkrétne okolnosti týkajúce sa pôvodu tovaru, neidentifikoval žiadneho dodávateľa od

ktorého nadobudol tovar, nepreukázal obchodnoprávny vzťah k tomuto tovaru, nadobudnutie tovaru
nezdokladoval príslušnými relevantnými dokladmi. K prevzatiu tovaru od dodávateľa sa vyjadroval
neurčito, obchodné meno tohto dodávateľa si nepamätal, keďže ako tvrdil, nedisponuje žiadnymi
dokladmi, naproti tomu na obchodné meno žalobcu v pozícii odberateľa a aj na okolnosti odovzdania
tovaru žalobcovi si napriek absencii dokladov spomenul. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca

dane a ani žalovaný nepovažovali výpoveď D. E. za hodnoverný dôkaz preukazujúci oprávnenosť
uplatneného odpočítania dane žalobcom zo sporných faktúr. V deklarovanom obchodnom vzťahu medzi
žalobcom a spoločnosťou HEND s.r.o. sa nepreukázala ani reálnosť uskutočnenia dopravy k žalobcovi,
keď F. G. – vlastník motorového vozidla, ktorým mal byť tovar prepravovaný jednoznačne poprel, že by
v preverovanom období vozidlo požičal spoločnosti HEND s.r.o. alebo osobne pánovi E.. Podstatným

bolo aj zistenie, že spoločnosť Bussines Bay s.r.o., ktorú deklarovaný dodávateľ HEND s.r.o. uvádzal
v kontrolných výkazoch ako svojho jediného dodávateľa, nie je ekonomicky aktívnym subjektom. Pán
B., jediný konateľ tejto spoločnosti nemal žiadne informácie o činnosti spoločnosti, o jej obchodných
partneroch, reálne v mene spoločnosti nevykonával žiadnu činnosť. Označený splnomocnený zástupca
uvedenej spoločnosti zomrel. Všetky tieto skutočnosti navodili u správcu dane a žalovaného pochybnosti

oreálnomdodanítovaružalobcovispoločnosťouHENDs.r.o.Hodnovernédôkazypreukazujúcedodanie
tovaru deklarovaným dodávateľom nepredložil ani žalobca. Certifikát, ktorým preukazoval kvalitu tovaru,
pričom tvrdil, že mu ho pri dodaní tovaru poskytla spoločnosť HEND s.r.o., bol v období od septembra
2016 do februára 2021 voľne prístupný na internete, a teda nepreukazuje dodanie tovaru deklarovaným
dodávateľom. Žalobcom navrhnutý svedok F. A. sa k vykladaniu tovaru vyjadroval neurčito, nejasne,

dodávateľa tovaru identifikoval len na základe papierov, ktoré mu „dali do ruky“, pričom ani nevedel, či
to bola faktúra alebo dodací list.
16)Žalovanýďalejuviedol,žetvrdeniažalobcuohľadomtoho,žesprávneorgányzaložilisvojezáveryna
skutočnostiach týkajúcich sa iných subjektov (dodávateľa a subdodávateľa), sú v rozpore so skutkovým
aprávnymstavom.Žalobcovibolouplatnenéodpočítaniedanezamietnutézdôvodu,žesanepreukázala

pravdivosť ním predložených dokladov a tvrdení (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). Žalovaný zdôraznil,
že nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr deklarujúcich dodávky tovaru od spoločnosti
HEND s.r.o., pričom v preskúmavanom prípade ide o priamy obchodný vzťah medzi žalobcom a jeho
dodávateľom, ktorého si žalobca sám vybral ako svojho obchodného partnera s vedomím, že práva
priznané mu zákonom o DPH priamo závisia na tom, či si jeho dodávateľ plní svoje povinnosti platiteľa

DPH. Dodanie tovaru označeným dodávateľom tak, ako to tvrdí žalobca nebolo preukázané. Nebolo
teda preukázané splnenie podmienok pre odpočítanie DPH.

17) K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho výkladu rozloženia dôkazného bremena zo strany
správcu dane a žalovaného, žalovaný uviedol, že súhlasí s tvrdením žalobcu, že vo vzťahu k správcovi

dane mal povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a nie
dôkazy ostatných dodávateľov, prípadne subdodávateľov. Žalovaný rovnako súhlasil s tým, že dôkazné
bremeno žalobcu nesmie byť absolútne. V preskúmavanom prípade sekundárne dôkazné bremeno
znášal správca dane, nie žalobca. Žalovaný pripomenul, že sekundárne dôkazné bremeno spočíva
vo verifikácii tvrdení a dôkazov predložených žalobcom. Zákon o DPH nestojí len na formálnom

preukazovaní splnenia požadovaných podmienok. Žalobca teda v rámci daňovej kontroly poskytol
doklady a svoje tvrdenia a správca dane ich v priebehu dokazovania verifikoval. Dokazovaním vedeným
správcom dane sa však nepreukázalo, že predložené formálne doklady odrážajú aj stav skutočný, teda,
že k dodaniu tovaru došlo tak, ako to bolo deklarované na predložených faktúrach.18) V súvislosti s odvolávaním sa žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Sžf/1/2011 žalovaný poukázal na právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatý v

rozsudku sp. zn. 1Sžfk/47/2018, bod 55, v ktorom je uvedené, že rozsudok sp. zn. 3Sžf/1/2011 bol
prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti NS SR (v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre
ľudsképrávavoblastizjednocovaniaalebozamedzovaniavydávaniaprotirečivýchrozsudkov,najmävec
Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec
Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014) so zdôraznením zodpovednosti

daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou. V tejto súvislosti žalovaný
dal do pozornosti, že z predloženého spisového materiálu a aj z činnosti správnych orgánov vyplynulo,
že žalobca dlhodobo vykazuje obchodné transakcie so spoločnosťami, ktoré sú problémové (sporní
obchodní partneri žalobcu v zdaňovacích obdobiach január 2015 až december 2015, pričom zákonnosť
rozhodnutí správnych orgánov za jednotlivé zdaňovacie obdobia roka 2015 bola aj predmetom súdneho
prieskumu na Krajskom súde v Trenčíne). Takýto stav nie je pri výkone poctivej podnikateľskej činnosti

aprikonanísnáležitoustarostlivosťouaobozretnosťoumožný.Vtomtoprípadejepretodobromyseľnosť
žalobcu jednoznačne vylúčená.

19) K námietke, že správca dane odňal žalobcovi právo navrhovať a vykonať dôkazy, keď nevypočul
svedkov D. B. a H. C. a nevykonal miestne zisťovanie v skladových priestoroch žalobcu žalovaný

uviedol, že správca dane prihliadal na návrhy žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania a svoj postup
v tejto súvislosti odôvodnil. Správca dane žalobcom označené osoby opakovane predvolával, avšak
tieto osoby sa zakaždým ospravedlnili s uvedením rôznych dôvodov (epidemiologická situácia, núdzový
stav, obava o zdravie, pracovná neschopnosť). Neúčasť svedkov na pojednávaniach ospravedlňoval vo
svojich podaniach aj samotný žalobca. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že správcovi dane nevyplýva

(z ustanovení procesného zákona, z ustálenej vnútroštátnej judikatúry) povinnosť viesť dokazovanie
dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia žalobcu. Žalovaný mal za to, že sa v napadnutom rozhodnutí
dostatočným spôsobom vysporiadal so žalobcom navrhovanými úkonmi na doplnenie dokazovania –
vykonanie miestneho zisťovania v skladových priestoroch žalobcu, vypočutie zamestnanca žalobcu
pána D. B. a účtovníčky pani H. C., vypočutie konateľa odberateľskej spoločnosti Kornfeil spol. s r.o. ako

svedka. Podľa názoru žalovaného vykonanie navrhovaných úkonov by nebolo účelné, resp. výsluchy
žalobcom navrhnutých svedkov pána B. a pani C. by nedokázali zvrátiť správnosť prijatých záverov
žalovaného a správcu dane, nakoľko vzniknuté pochybnosti sa netýkali skladovania tovaru, ale osoby
deklarovaného dodávateľa. Pán B., ktorý nebol zodpovedný za preberanie tovaru a ani odovzdanie
finančných prostriedkov deklarovanému dodávateľovi, by neposkytol nové informácie nad rámec toho,

čo uviedol konateľ žalobcu pán D. I., resp. v písomnom vyjadrení druhá konateľka žalobcu pani J. I. a
aj pani H. C. by sa relevantne mohla vyjadriť iba k účtovaniu faktúr, a nie k reálnosti dodania tovaru
dodávateľom uvedeným na faktúrach.

20) K námietke žalobcu, že v konaní pred správcom dane došlo k procesným pochybeniam a že

dôkazy, t.j. výsluch svedkov D. E. (konateľa spoločnosti HEND s.r.o.) a F. G. (vlastník motorového
vozidla, ktorým mal byť tovar prepravovaný) boli vykonané bez upovedomenia žalobcu, a preto boli
vykonané nezákonne, žalovaný uviedol, že z ďalšieho daňového konania nepochybne vyplýva, že
správcadanetietopochybenianapravilaopakovanepredvolalpánaE.apánaG.vprocesnompostavení
svedkov, o čom upovedomil žalobcu, ktorý sa ústnych pojednávaní so svedkami aj zúčastnil. F. G.

neodmietolvypovedaťazotrvalnasvojichpredchádzajúcichtvrdeniach,D.E.využilsvojezákonnéprávo
a opakovane odmietal vypovedať z dôvodu, že by výpoveďou mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného
stíhania sebe alebo blízkym osobám. Podľa názoru žalovaného vytýkané procesné pochybenia boli
nepochybne zhojené už počas daňovej kontroly, prípadne vyrubovacieho konania. V tejto súvislosti sa
žalovaný odvolával aj na právny názor prijatý v rozsudku sp. zn. 1Sžf/80/2016, podľa ktorého, ak výsluch

svedkavdaňovomkonanínebolvykonanýprizabezpečeníúčastižalobcu,resp.jehoprávnehozástupcu
v súlade s platnými daňovými predpismi, tento nedostatok je možné napraviť tým, že pri ďalšom výsluchu
tohto svedka, ktorý sa realizuje v súlade so zákonom sa svedok iba odvolá na svoju skoršiu výpoveď,
nakoľko žalobcovi správca dane právo účasti zabezpečil. Žalovaný zároveň poukázal na rozpornosť
námietok žalobcu, ktorý na jednej strane považuje výpoveď D. E. zo dňa 10.09.2019 za nezákonne

získaný dôkaz, na druhej strane však ťažisko svojej argumentácie o poskytnutí plnení spoločnosťou
HENDs.r.o.založilprávenatejtonímnamietanejsvedeckejvýpovedi.Tiežnamietal,ženemoholklásťD.
E. a F. G. počas ich prvého vypočutia v pozícii svedkov otázky (v prípade ďalších svedeckých výpovedíobom svedkom otázky položil), avšak v prípade ďalších, žalobcom navrhnutých svedkov – D. B. a H. C.
už kladenie otázok nepovažoval za potrebné a akceptoval aj ich písomné vyjadrenia.

Replika žalobcu

21) K vyjadreniu žalovaného sa replikou zo dňa 15.03.2022 vyjadril žalobca. Podľa názoru žalobcu
pričítaťnajehoťarchu,žespoločnosťHENDs.r.o.nemalapotrebnémateriálne,technickéanipersonálne

vybavenie je nezákonné, nespravodlivé a nepravdivé. Dodávateľ HEND s.r.o. disponoval materiálno-
technickým zabezpečením, motorovými vozidlami, keď dodávky tovarov prepravoval týmito vozidlami
a taktiež disponoval kancelárskymi priestormi, ktoré mali potrebné vybavenie. Čo sa týka personálneho
vybavenia,takvýkonpodnikateľskejčinnostivoblastinákupuapredajadodávateľHENDs.r.o.vykonával
prostredníctvom konateľa D. E.. Podľa žalovaného v danom prípade žalovaný dával nezákonne na
ťarchu žalobcu v oblasti preukázania dodania tovaru skutočnosti, ktoré nemali vplyv na dodanie tovaru.

Ďalej však už nepoukazoval na to, že žalobca zo svojej pozície súkromnoprávneho subjektu vykonal
všetko, čo bolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby sa uistil, že obchoduje s dôveryhodným
subjektom, čo preukázal dôkazmi, ktoré predložil v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.
Týmito dôkazmi žalobca preukázal, že pred začatím spolupráce a aj počas obchodnej spolupráce bola
HEND s.r.o. dôveryhodným subjektom v objektívnom zmysle minimálne voči všetkým súkromnoprávnym

subjektom a aj voči správcovi dane, keďže nebol zverejnený v zozname rizikových subjektov, z čoho
vyplýva, že žalobca konal v súlade so zásadami poctivého obchodného styku a takisto prijal všetky
opatrenia, ktoré bolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby si dodávateľa preveril. Taktiež žalobca
dal opätovne do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 1/2010.

22) Ohľadom tvrdenia žalovaného, že výpoveď D. E. nemožno považovať za hodnoverný dôkaz žalobca
konštatoval, že sa s uvedeným tvrdením nemožno stotožniť, keďže svedok D. E. jednoznačne potvrdil,
žeskutočnedodalžalobcovideklarovanýtovar,tentotovarmudodalosobne,vystavilmufaktúryatakisto
potvrdil, že za dodaný tovar mu žalobca zaplatil.

23) V ďalšom texte svojho vyjadrenia žalobca opätovne uviedol, že nie je pravdou, že by nebola
preukázaná doprava tovaru, nakoľko túto potvrdil svedok D. E., konateľ žalobcu Pán I. a svedok pán
A., ktorý jednoznačne potvrdil, že spoločnosť HEND s.r.o. dodávala medené rúry žalobcovi, keďže sa
zúčastnil pri vykladaní tovaru, čo preukázal svojimi vedomosťami ohľadne typu materiálu z vizuálneho
hľadiska, popisom osôb pri vykladaní tovaru, popisom osoby D. E., taktiež popisom typu vozidla, na

ktorom mali byť tieto medené rúry dovezené – malo sa jednať o bielu dodávku – smotanovej farby.
Skutočnosť, či F. G. potvrdil alebo nepotvrdil prenájom vozidla pre spoločnosť HEND s.r.o. podľa názoru
žalobcu nie je podstatná, nakoľko táto mohla byť vykonaná aj iným vozidlom a nie nevyhnutne tým,
na ktoré poukázal žalovaný, a to od pána F. G.. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že nemohol
ovplyvniť od koho si jeho dodávateľ HEND s.r.o. požičal predmetné vozidlo, resp. akým spôsobom si

dodávateľ HEND s.r.o. zabezpečil dopravný prostriedok, ktorým mu dodal predmetný tovar. Ak medzi
výpoveďami D. E. a F. G. ohľadne pôžičky motorového vozidla vznikli zo pochybnosti, tak správca dane
mal nepochybne pre riadne zistenie skutkového stavu vykonať konfrontáciu medzi pánom D. E. a pánom
F. G..

24) Žalobca taktiež konštatoval, že považoval za nespravodlivé a nezákonné, ak žalovaný pričítal na
ťarchu žalobcu obchodnoprávne vzťahy na inom stupni obchodu. Žalobca poukázal na to, že obsah
právnych vzťahov na inom stupni obchodného reťazca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani
neovplyvňoval a preto nemôže za tento obsah právnych vzťahov zodpovedať. Obchodné vzťahy na inom
stupni reťazca, medzi HEND s.r.o a Business Bay s.r.o. boli vecou súkromnoprávnych vzťahov a patria

do výlučnej kompetencie týchto dvoch subjektov. Z uvedených dôvodov sa žalobca nemohol dozvedieť
o detailoch a obsahu právnych vzťahov dodávateľa HEND s.r.o. a jeho subdodávateľov. Žalobcovi títo
subdodávatelia (v tomto prípade Business Bay s.r.o.) neboli pred obchodnou spoluprácou a ani počas
obchodnej spolupráce s dodávateľom HEND s.r.o. známi a dozvedel sa o nich až počas daňového
konania z administratívneho spisu. Žalobca zdôraznil, že je súkromnoprávnym subjektom, ktorý nemá

kontrolné a vyšetrovacie právomoci, môže vychádzať len z verejných zdrojov (čo aj urobil, keď preveril
svojhododávateľaHENDs.r.o.),resp.pripreverovanídodávateľamôževychádzaťzinformácií,ktorému
dodávateľ poskytne. Žalobca pri realizácii obchodnej spolupráce môže vychádzať len z tých okolností,
ktoré sú mu dostupné v čase, keď došlo k obchodnej spolupráci. V tejto súvislosti žalobca poukázal narozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžf 1/2010. Uvedené rozhodnutie podľa
žalobcu jednoznačne potvrdzuje jeho argumentáciu o tom, že nemohol žiadnym spôsobom zistiť od
akého subdodávateľa jeho dodávateľ HEND s.r.o. získal predmetný tovar, nakoľko žalobcovi zákon

nedáva právne prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov akýchkoľvek iných spoločností medzi
ktoré patrí aj dodávateľ HEND s.r.o. Žalobca mal za to, že bol dostatočne obozretný, keď si dostatočne
preveril svojho dodávateľa HEND s.r.o. a takisto počas obchodnej spolupráce vykonal všetky úkony, aby
sa ubezpečil, že koná s náležitou starostlivosťou, obozretnosťou a dobromyseľne.

25) Vo svojej správnej žalobe žalobca uviedol, že certifikát, na ktorý poukazuje žalovaný nie je totožný
s certifikátom, ktorý žalobca predložil správcovi dane. Aj napriek tomuto vyjadreniu žalovaný tvrdí vo
svojom vyjadrení, že tento certifikát má byť totožný s tým, ktorý je zverejnený na internete, čo podľa
vyjadrenia žalobcu nie je pravdou. Žalobca zdôraznil, že certifikát, ktorý predložil správcovi dane bol
doručený žalobcovi zo strany dodávateľa HEND s.r.o. spolu s dodaním tovaru, z čoho vyplýva, že
žalobca si preveril, či dodaný tovar je tovarom, ktorý dodal dodávateľ HEND s.r.o. a taktiež týmto

certifikátom preukázal existenciu a dodanie tovaru zo strany dodávateľa HEND s.r.o.

26) So záverom žalovaného, že uplatnené odpočítanie dane bolo žalobcovi zamietnuté z dôvodu, že sa
nepreukázala pravdivosť ním predložených dokladov a tvrdení sa žalobca nestotožňuje, nakoľko má za
preukázané, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako bolo deklarované na predložených faktúrach a taktiež,

že bolo preukázané splnenie podmienok pre odpočítanie dane. Na podporu svojich tvrdení žalobca
poukázalnadôkazy,ktorépredložilanavrholvykonaťvrámcidaňovéhoavyrubovaciehokonaniaaktoré
v stručnosti zhrnul vo svojej správnej žalobe (výpovede svedkov, výpoveď konateľa spoločnosti HEND
s.r.o., výpoveď konateľov žalobcu, listinné dôkazy, samotná existencia tovaru, dodanie predmetného
tovaru spoločnosti Kornfeil s.r.o.). Tieto dôkazy jednoznačne podľa vyjadrenia žalobcu preukazujú

opodstatnenosť odpočítania DPH z predmetných faktúr.

27) So stanoviskom žalovaného, že žalobca dlhodobo vykazuje obchodné transakcie so spoločnosťami,
ktoré sú problémové v zdaňovacích obdobiach január 2015 až december 2015 nesúhlasil a uviedol,
že pokiaľ sa týka zdaňovacích období január až december 2015, tak tieto sú stále predmetom

preskúmavania na Najvyššom súde Slovenskej republiky vo veci podaných kasačných sťažností.
Žalobca zároveň uviedol, že si s náležitou starostlivosťou dodávateľa HEND s.r.o. preveril a poukázal
na to, že aj žalovaný (správca dane) pred vydaním osvedčenia o registrácii DPH si riadne preveril tento
daňový subjekt (HEND s.r.o.) na základe čoho mu vydal osvedčenie o registrácii DPH. Žalobca zároveň
poukázal na to, že to bol práve žalovaný, resp. správca dane, ktorý mal právomoc a povinnosť preveriť

a následne zverejniť na portáli finančnej správy daňový subjekt, ktorý si neplní svoje povinnosti, na
základe čoho mu má napríklad odňať registráciu DPH, čo správca dane nevykonal. Z toho žalobca
vyvodil záver, že pre správcu dane bol dodávateľ žalobcu HEND s.r.o. vierohodnou osobou, keďže podľa
správcu dane si plnil dodávateľ HEND s.r.o. všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákon.

28) S tvrdením žalovaného, že vykonanie dôkazov, a to výsluchy svedkov pána B. a H. C. a vykonanie
miestneho zisťovania v priestoroch žalobcu by bolo neúčelné, nakoľko by neposkytli nové informácie
sa žalobca rovnako nestotožnil. Žalovaný vo svojom rozhodnutí spochybňuje dodanie tovaru a preto
z uvedeného dôvodu bolo nepochybne potrebné vypočuť pána B., ktorý mohol potvrdiť prípadne
vyvrátiť dodanie predmetného tovaru od dodávateľa HEND s.r.o., keďže mal mať vedomosti ohľadne

dodania a prevzatia predmetného tovaru ako vyplýva aj z výpovede pani J. I.. Čo sa týka svedkyne
H. C., tak táto sa mohla vyjadriť k účtovným dokladom a k zaúčtovaniu tovaru nadobudnutého od
spoločnosti HEND s.r.o., čo podľa presvedčenia žalobcu tvorí ďalší podporný dôkaz, ktorý by preukázal
to, že predmetný materiál bol dodaný zo strany dodávateľa HEND s.r.o. V tejto súvislosti žalobca
opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 113/2001 zo

dňa 30.10.2001 a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/61/2011 zo
dňa 30.04.2012. Žalobca tvrdil, že správca dane mal povinnosť splniť si svoju dôkaznú povinnosť,
ktorou bolo vykonať navrhnuté dôkazy a keď to neurobil ohrozil účel daňového konania, čím založil
nezákonnosť svojho rozhodnutia. Takisto žaloba poukázal na to, že svedkovia boli predvolaní v čase,
kedy boli v platnosti a účinnosti nariadenia vlády SR ohľadom COVID situácie a vyhláseného núdzového

stavu, mimoriadnych protipandemických opatrení. Správca dane bol podľa presvedčenia žalobcu
povinný komunikovať so svedkami písomnou formou bez ich osobnej účasti, čo však správca dane
nerešpektoval.29) V ďalšom texte repliky žalobca nespochybnil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sžf/80/2016 a uviedol, že tento rešpektuje, avšak poukázal na to, že tento rozsudok sa týka
inej skutkovej okolnosti a správca dane nesprávne v tomto konkrétnom prípade aplikoval skutočnosti

uvedené v predmetnom rozsudku. V uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa
konštatuje, že úkon bol konvalidovaný, nakoľko svedok sa odvolal na svoju predchádzajúcu výpoveď.
Pri opätovnom vypočutí svedka pána D. E. už za účasti právneho zástupcu žalobcu, nemohol byť úkon
konvalidovaný, nakoľko svedok pán E. odmietol vypovedať. Podľa názoru žalobcu pochybenia o tom,
že žalovaný neupovedomil žalobcu o vypočutí svedkov F. G. a D. E., čím znemožnil žalobcovi klásť

svedkovi podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, nemôže byť konvalidované, a to ani opätovným
vypočutím, nakoľko výsluch svedka predstavuje jedinečný úkon a preto protokol z daňovej kontroly je
podľa presvedčenia žalobcu nezákonne získaným dôkazom.

30) Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že správca dane dňa 02.03.2020 doručil žalobcovi osobne
vopred pripravenú výzvu, ktorá bola pripravená ešte pred vypočutím štatutárneho zástupcu žalobcu

pána I.. Následne po jeho vypočutí správca dane odovzdal výzvu na predloženie dôkazov zo dňa
03.02.2020 (ktorá ani neobsahovala samotnú výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu) a preto ju
nemožnoakceptovaťakooboznámeniesoskutočnosťamizistenýmivpriebehudaňovejkontroly,pretože
v tejto výzve na predloženie dôkazov správca dane predovšetkým žiadal predložiť dôkazy. Následne
na to žalobca vyjadrením, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 10.02.2020 a vyjadrením, ktoré

bolo doručené dňa 12.02.2020 predložili všetky správcom dane požadované doklady a navrhol vykonať
dôležité dôkazy. Predložené dôkazy v predmetných vyjadreniach, ako aj navrhované vykonanie dôkazov
ataktiežvysporiadaniesastýmitoskutočnosťami,návrhmiadôkazmimalibyťzapracovanévpísomnom
oboznámení so zistenými skutočnosťami počas daňovej kontroly, čo sa nestalo a preto dokument, na
ktorý poukázal žalovaný podľa vyjadrenia žalobcu nemal náležitosti oboznámenia so skutočnosťami

zistenýmivpriebehudaňovejkontroly,čímporušilustanoveniaDaňovéhoporiadku.Žalobcapoukázalna
to, že predmetná výzva na predloženie dôkazov zo dňa 03.02.2020 žiadnu z týchto skutočností, dôkazov
a návrhov a ani vysporiadanie sa s nimi zo strany správcu dane neobsahuje. Z uvedených dôvodov
táto výzva nemohla nahradiť oboznámenie sa daňového subjektu so zistenými skutočnosťami počas
daňovej kontroly pred vydaním samotného protokolu. S poukazom na § 45 ods. 1 písm. f) Daňového

poriadku správca dane konal v rozpore so zákonom, keď jednak nevykonal navrhnuté dôkazy a takisto
ani neprihliadal a nevysporiadal sa s navrhnutými dôkazmi.

31) Pokiaľ žalovaný tvrdil vo svojom rozhodnutí, že žalobca požadoval od správcu dane dokázať
dodanie tovaru iným subjektom, tak s týmto argumentom žalovaného nesúhlasil, nakoľko ho považoval

za nepravdivý. Žalobca sa s tvrdením žalovaného v jeho vyjadrení, že žalobca nemal predložiť
nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal na výrok rozhodnutia vplyv rovnako nestotožnil, keďže mal
za to, že predložil dostatok relevantných dôkazov, svedeckých výpovedí a listinných dôkazov, ktoré
preukazujú dodanie tovaru od spoločnosti HEND s.r.o. a tým splnenie podmienok pre odpočítanie DPH
z predmetných faktúr.

32)Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostížalobcainaďalejtrvalnadôvodnostinímpodanej
žaloby a navrhol jej vyhovieť.

Duplika žalovaného

33) V duplike zo dňa 19.09.2022 žalovaný poukázal na to, že v preskúmavanom prípade, s ohľadom
na vykonané dokazovanie, nebolo preukázané, že spoločnosť HEND s. r. o. bola reálne dodávateľom
medených rúr, ktoré sú predmetom dodávateľských faktúr č. 1020180129, 1020180150, 1020180151,
1020180168, 1020180169. Žalobca okrem uvedených faktúr, dodacích listov a potvrdení o prijatí tovaru

odberateľom, ktorých vierohodnosť bola v konaní spochybnená, nepredložil k svojim tvrdeniam o
dodaní tovaru dodávateľom HEND s. r. o. žiadne ďalšie relevantné dôkazy a overiteľné informácie.
Pritom obchodovanie s medenými rúrami sa riadi určitými špecifikami, keď medené rúry musia spĺňať
kvalitatívne požiadavky v zmysle príslušných certifikátov a noriem platných v EÚ (čo potvrdil aj samotný
žalobca), avšak takéto certifikáty a doklady o súlade s požadovanými normami od spoločnosti HEND

s.r.o. žalobca v priebehu celého konania nepredložil. Predložil iba jeden certifikát, u ktorého síce tvrdil, že
mu ho pri dodaní tovaru poskytla spoločnosť HEND s.r.o., toto tvrdenie ale správca dane preukázateľne
spochybnil, nakoľko zistil, že predložený certifikát bol v období od septembra 2016 do februára 2021
voľne prístupný na internete (predložený certifikát označený ako „Prohlášení o vlastnostech č. 1057 odvýrobce KME“ bol v uvedenom období voľne dostupný na stránke spoločnosti Ptáček – veľkoobchod,
a.s., u ktorej bol žalobca registrovaným zákazníkom), a teda nepreukazuje dodanie tovaru deklarovaným
dodávateľom.

34) V napadnutom rozhodnutí žalovaný vyhodnotil všetky skutkové zistenia správcu dane, ktorý
preveroval pravdivosť predložených dodávateľských faktúr. Deklarovaný dodávateľ HEND s.r.o.
nepredložil žiadne doklady preukazujúce reálne vykonávanie hospodárskej činnosti, a v tomto
kontexte ani nepreukázal, že by predmet realizácie zdaniteľného plnenia zabezpečil prostredníctvom

ďalšieho subdodávateľa. K. D. E. (v rozhodnom období jediný konateľ deklarovaného dodávateľa)
síce potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom, avšak iba verbálne, bez predloženia preukazných
dokladov, ktoré by dosvedčovali pravdivosť jeho tvrdení. Pán E. si aj napriek tomu, že svoju prvú
výpoveď poskytol správcovi dane necelých deväť mesiacov po tom, ako mali byť sporné transakcie
zrealizované, nepamätal žiadne bližšie a konkrétne okolnosti týkajúce sa pôvodu tovaru, neidentifikoval
žiadneho dodávateľa od ktorého nadobudol tovar, nepreukázal obchodnoprávny vzťah k tomuto

tovaru, nadobudnutie tovaru nezdokladoval príslušnými relevantnými dokladmi. K prevzatiu tovaru od
dodávateľa sa vyjadroval neurčito, naproti tomu na obchodné meno žalobcu v pozícii odberateľa a aj na
okolnosti odovzdania tovaru žalobcovi si napriek absencii dokladov spomenul. S ohľadom na uvedené
skutočnosti tak vyjadrenia pána E. o dodaní tovaru žalobcovi ostali len v rovine nepreukázaných tvrdení.

35) Žalovaný ďalej tvrdil, že v deklarovanom obchodnom vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou
HEND s.r.o. sa nepreukázala ani reálnosť uskutočnenia dopravy k žalobcovi, keď F. G. – vlastník
motorového vozidla, ktorým mal byť tovar prepravovaný poprel, že by v preverovanom období vozidlo
požičal spoločnosti HEND s.r.o. alebo pánovi E.. Žalovaný podotkol, že pán G. svoje tvrdenia podporil
aj príslušnými dokladmi a nakoľko nebol zistený žiadny rozpor, prípadne nesúlad medzi tvrdeniami

pána G. a predloženými dokladmi, výpoveď tohto svedka správca dane i žalovaný nepovažovali
za nedôveryhodnú. Žalovaný upozornil aj na rozporuplnosť tvrdení žalobcu, ktorý na jednej strane
poukazuje na doklady, ktoré v danej veci predložil a ktoré podľa neho vierohodne preukazujú dodanie
tovaru deklarovaným dodávateľom HEND s.r.o. a na druhej strane vierohodnosť údajov uvedených v
týchto dokladoch sám spochybňuje, keď tvrdil, že doprava mohla byť vykonaná aj iným vozidlom a nie

nevyhnutne tým, na ktoré poukázal žalobca, avšak už neuviedol, akým konkrétnym iným vozidlom.

36) V danom prípade, na základe vykonaného dokazovania, vznikli odôvodnené pochybnosti o
uskutočnení obchodov dodávateľom uvedeným na faktúre, pričom žalobcovi správca dane vytvoril
dostatočný priestor pre preukázanie hodnovernosti ním predložených účtovných dokladov, a to aj

prostredníctvom výsluchov svedkov. Žalobca vo svojich vyjadreniach na preukázanie svojich tvrdení
navrhol vypočuť ako svedkov pani J. I. – konateľku žalobcu, ďalej pánov F. A. a D. B. vo veci prevzatia
tovaru a zaplatenia faktúr od spoločnosti HEND s.r.o. a H. C. za účelom vyjadrenia sa k účtovným
dokladom.PaniI.nebolavypočutáakosvedok,nakoľkojekonateľkoužalobcuaúčastníkkonania(strana
konania) má iné procesné postavenie ako svedok. Správca dane informoval žalobcu, že postavenie

pani I. jej dáva právo kedykoľvek vyjadriť sa k preverovaným transakciám (čo aj urobila a správca
dane a žalovaný jej vyjadrenia riadne vyhodnotili). Výpoveď pani C. by nemala pre posúdenie veci
význam, nakoľko by sa relevantne mohla vyjadriť iba k účtovaniu faktúr, a nie k reálnosti dodania tovaru
dodávateľom uvedeným na faktúrach.

37)ZvyjadrenípánaA.,ktoréhosprávcadanevypočulvprocesnompostavenísvedkapodľažalovaného
nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by nemenne preukázali reálne uskutočnenie sporných dodávok
dodávateľom uvedeným na faktúrach. Pán A. síce potvrdil, že sa zúčastnil preberania tovaru, ale iba
jeden,maximálnedvakrát,pritomspornétransakciemalibyťrealizovanévobdobíodseptembra2018do
decembra 2018. Nepamätal sa ani na konkrétny dátum, kedy sa preberania tovaru zúčastnil. Žalovaný

v danej veci poukázal aj na tú skutočnosť, že pán A. na podporu svojich tvrdení o tom, že bol v
priestoroch žalobcu v čase preberania tovaru nepredložil žiadne overiteľné podklady, a to aj napriek
skutočnosti, že ako právnik, ktorý, ako sám tvrdil, žalobcu navštívil vo veci vysporiadania podielového
spoluvlastníctva pozemkov po starých rodičoch, by mal mať z jednania nejaký podklad za účelom
finančného vysporiadania. Okrem toho jeho výpoveď k preberaniu tovaru bola neurčitá a nepresná, a

preto z nej nebolo vyvodiť záver, že je dôkazom preukazujúcim reálne dodanie medených rúr sporným
dodávateľom HEND s.r.o.38) S ohľadom na tvrdenie žalobcu, ktorý počas ústneho pojednávania uskutočneného dňa 03.02.2020
uviedol, že zodpovedným za príjem tovaru – medených rúr u žalobcu bol pán D. I. (jeden z konateľov
žalobcu), správca dane nevypočul pána B. ako svedka, nakoľko tento by neposkytol nové informácie nad

rámec toho, čo uviedol vo svojich vyjadreniach prostredníctvom svojho konateľa samotný žalobca. Pán
B. bol zamestnancom žalobcu, priamo nedodával tovar, mohol byť akurát tak pri manipulácii s tovarom,
čo vzhľadom k tomu, že správca dane existenciu tovaru nespochybnil, nemohlo preukázať autenticitu
deklarovaného dodávateľa uvedeného na sporných faktúrach.

39) Žalobca, ktorý si nárokoval odpočítanie dane z pridanej hodnoty, bol povinný splniť nielen formálne,
ale aj hmotnoprávne podmienky odpočtu dane. V prejednávanej veci však došlo zo strany správcu
dane k spochybneniu jednej zo základných hmotnoprávnych podmienok, ktorej preukazovanie je na
pleciach žalobcu, a to osoby dodávateľa, a tým teda aj jeho postavenia ako zdaniteľnej osoby. Tým,
že správca dane preukázal, že deklarovaný dodávateľ HEND s.r.o. nemohol žalobcovi dodať tovar
tak, ako to bolo deklarované na faktúrach, spochybnil aj jednu z hmotnoprávnych podmienok, a to

postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Správca dane požadoval od žalobcu, aby preukázal
dodanie tovaru od svojho priameho dodávateľa, čo je jeho zákonnou povinnosťou, a preto na neho
neodôvodnene nepreniesol dôkazné bremeno. Žalobca aj po preukázaní zo strany správcu dane, že
spoločnosť HEND s.r.o. nemohla dodať tovar tak, ako to bolo deklarované na faktúrach, naďalej trval
na tom, že dodávateľom bola uvedená spoločnosť, avšak nepredložil správcovi dane žiadne iné dôkazy

o tom, že by ním spoločnosť HEND s.r.o. skutočne aj bola a nepredložil ani iné dôkazy o tom, že by
dodávateľom mohla byť iná zdaniteľná osoba. Žalobca v tomto smere nevykonal žiadne kroky a dôkazné
bremeno v tejto súvislosti, teda že dodávateľom bola zdaniteľná osoba, neuniesol.

40) K tvrdeniu, že správca dane v priebehu daňovej kontroly neoboznámil žalobcu so zistenými

skutočnosťami, žalovaný opätovne uviedol, že toto tvrdenie nie je v súlade s administratívnym spisom.
Podanie označené ako „Výzva na predloženie dôkazov č. 100330160/2020“ zo dňa 03.02.2020
bolo žalobcovi doručené dňa 03.02.2020. V tejto výzve správca dane oboznámil žalobcu so svojimi
dovtedajšími kontrolnými zisteniami, podľa ktorých „má správca dane dôvodné pochybnosti, že k
zdaniteľným obchodom od deklarovaného dodávateľa – spoločnosti HEND s.r.o. došlo tak, ako je to

deklarované na faktúrach, z ktorých si daňový subjekt Tradičná Pekáreň s. r. o. v zdaňovacích obdobiach
november a december 20187 uplatnil odpočítanie dane “. Podanie ďalej obsahuje aj poučenie o tom, že
podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku má daňový subjekt právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej
kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené
jeho vyjadrenia, ako aj výzvu správcu dane žalobcovi, aby „ predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia

“. Žalobca na zaslanú výzvu reagoval podaním zaevidovaným pod podacím číslom 6/01194998/2020
zo dňa 12.02.2020. Taktiež na ústnom pojednávaní dňa 03.02.2020 bol žalobca vyzvaný, aby podal
vysvetlenia k obchodným prípadom, okrem iného, aj so spoločnosťou HEND s.r.o. Žalobca uviedol
správcovi dane svoje vyjadrenia nielen počas ústneho pojednávania, ale tieto následne doplnil aj
prostredníctvom elektronického podania zaevidovaného pod podacím číslom 6/01194998/2020 zo dňa

10.02.2020.SprávcadanevšetkysvojekontrolnézistenianáslednezosumarizovalvProtokolezdaňovej
kontroly č. 100567971/2020 zo dňa 02.03.2020, ktorý doručil žalobcovi dňa 18.03.2020 a písomne ho
vyzval na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a poučil ho o možnosti dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia označiť, resp. prípadné listinné dôkazy aj predložiť. S ohľadom na uvedené sa žalovaný
nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že v rámci daňovej kontroly nebol oboznámený so zistenými

skutočnosťami, že správca dane nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy a neprihliadal a nevysporiadal
sa s navrhnutými dôkazmi.

41) Na základe uvedeného žalovaný trval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného i
v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, pričom poukázal na odôvodnenie týchto rozhodnutí,

ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a žiadal podanú žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

Rozhodnutie správneho súdu – Krajského súdu v Trenčíne

42) Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj len „krajský súd“) v súlade s § 191 ods. 1 písm. e) v spojitosti
s § 191 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) vo veci rozhodol rozsudkom č.
k. 11S/113/2021-85 zo dňa 08.11.2022 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.43) Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na svoj skorší rozsudok č. k. 11S/114/2021-102 zo
dňa 29.03.2022, ktorý je výsledkom totožnej daňovej kontroly s jediným rozdielom, že preskúmavaným

rozhodnutím bol vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2018. Vzhľadom na totožnosť
prejednávaných prípadov a na stotožnenie sa krajského súdu so závermi vyššie uvedeného rozsudku,
krajský súd tieto závery v celom rozsahu uviedol v odôvodnení svojho rozsudku.

44) Mal za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne

posúdenie veci. Správca dane síce dostatočne spochybnil reálne schopnosti deklarovaného dodávateľa
dodať tovar ako aj listinné dôkazy predložené žalobcom (najmä dodacie listy a certifikát), avšak v celosti
nedostatočne spochybnil, že žalobcovi bol tovar dodaný deklarovaným dodávateľom. Z dokazovania
vykonaného správcom dane je zrejmé, že tovar bol riadne dodaný odberateľovi žalobcu a zároveň,
že žalobca nemá predložiť aký ďalší listinný dôkaz na preukázanie dodania tovaru deklarovaným
dodávateľom. Preto je potrebné doplniť dokazovanie a vysporiadať sa s navrhnutými dôkazmi, ktoré

predstavujú poslednú šancu daňového subjektu uniesť svoje dôkazné bremeno.

45) Krajský súd ďalej konštatoval, že vyhodnotenie výpovede svedka A. ako nedôveryhodnej bolo
predčasné. Svedok nie je zamestnancom žalobcu, preto si nemusí pamätať detaily dodania a prevzatia
tovaru, pri ktorom sa ocitol náhodou. V tejto súvislosti krajský súd poukázal tiež na čas, ktorý prešiel

medzi uskutočnením dodania a výsluchom svedka, ktorý taktiež negatívne vplýva na možnosť svedka
pamätať si podrobnosti o dopytovaných okolnostiach. Záver o personálnom prepojení s externou
účtovníčkou žalobcu bol podľa krajského súdu taktiež unáhlený, nakoľko len skutočnosť že obaja boli
v istom čase konateľmi jednej spoločnosti nedokazuje nedôveryhodnosť výpovede, najmä keď svedok
je právnik a o povinnosti vypovedať pravdivo bol riadne poučený. K výpovedi svedka p. A. musí podľa

krajského súdu nutne pristúpiť ďalšia výpoveď, ktorá jeho tvrdenia vyvráti alebo potvrdí.

46) Námietku nevykonania dôkazov (výsluchu účtovníčky C. a miestnej obhliadky u žalobcu) a námietku
nemožnosti konvalidácie výsluchov, o ktorých nebol žalobca upovedomený vyhodnotil krajský súd ako
nedôvodné, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením žalovaného.

47) Na záver krajský súd poukázal na rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Sžfk/42/2020 z 24.11.2021 a sp. zn. 6Sžfk/48/2021 z 27.06.2022 z ktorých vyplýva, za akých
okolností sú daňové orgány povinné preukazovať účasť žalobcu na prípadnom podvodnom konaní jeho
dodávateľa, resp. subdodávateľa alebo vedomosť žalobcu o takomto podvodnom konaní niektorého zo

subjektov zapojených do obchodného reťazca, ak zamýšľajú nepriznať žalobcovi nárok na odpočet DPH
vprocesnejsituácii,keďspochybňujúautenticitudeklarovanéhododávateľafakturovanýchtovarovalebo
služieb. Krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a správcu dane
zaviazal doplniť dokazovanie o výsluch svedka B. a konfrontácie svedka A. s konateľom deklarovaného
dodávateľa.

Rozhodnutie kasačného súdu

48) Na základe kasačnej sťažnosti podanej žalovaným Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej
aj ako „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 2Sfk/22/2023 zo dňa 31.07.2024 zrušil rozsudok Krajského

súdu v Trenčíne č. k. 11S/113/2021-85 zo dňa 08.11.2022 a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej
Bystrici na ďalšie konanie.

49) Keďže obdobná vec rovnakých účastníkov konania, v rámci posúdenia prakticky rovnakej právnej
otázky bola predmetom konania a rozhodovania kasačného súdu v právnej veci sp. zn. 3Sfk/71/2022,

kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP na rozhodnutie vydané v uvedenom konaní poukázal, v celom
rozsahu sa s ním stotožnil a na vybrané časti odôvodnenia rozhodnutia odkázal s tým, že v uvedenom
rozhodnutí používa kasačný súd pojmy žalobkyňa pre daňový subjekt a sťažovateľ pre žalovaného:

50) „Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť právne názory správneho súdu v rozsahu,

čizáverysťažovateľaasprávcudaneotom,žežalobkyňaneunieslasvojedôkaznébremenovovzťahuk
preukázaniumateriálnychpodmienokuplatnenéhoprávanaodpočítaniedanezospornýchobchodov,sú
náležite odôvodnené, vychádzajú z riadneho zistenia skutkového stavu a z takého hodnotenia dôkazov,ktoré nemožno považovať za svojvoľné. A to osobitne v časti týkajúcej sa prístupu sťažovateľa a správcu
dane k svedeckým výpovediam pána D. E., pána F. A. a pána F. G.....

51) Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva
na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového
poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára
2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla

2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou
faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn.

6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

52) Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.

septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov

povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti

spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,

nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné
bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS

pod č. 71/2017).

53) Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach

obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa
15. februára 2022)...

54) V súvislosti s preskúmavaným prípadom sa kasačný súd stotožňuje so sťažovateľom v tom, že
správcadaneasťažovateľvznieslidôvodnépochybnostiosplnenímateriálnychpodmienokuplatneného
práva na odpočítanie dane z obchodov žalobkyne so spoločnosťou HEND, s.r.o. Kasačný súd dáva
do pozornosti, že spoločnosť HEND, s.r.o. bola nekontaktnou spoločnosťou, ktorej účtovníctvo sa

nepodarilo zaistiť. Na základe účtovníctva spoločnosti HEND, s.r.o. sa teda nepodarilo preukázať reálne
uskutočnenie obchodov so žalobkyňou. Nedostupnosť kompletného účtovníctva sa pritom nepodarilo
v rámci daňového konania ani racionálne objasniť, keď aj tvrdenie ohľadom jeho odovzdania orgánom
činným v trestnom konaní sa preukázalo ako nepravdivé (bod 8 tohto rozsudku).55) Konateľ spoločnosti HEND, s.r.o., pán E. v rámci svojho druhého a tretieho výsluchu odmietol
vypovedať, teda k deklarovanému obchodu neuviedol žiadne informácie, ktoré by dokazovali

uskutočnenie sporného obchodu. Kasačný súd zdôrazňuje, že odmietnutie vypovedania zo strany pána
E. nie je kladené žalobkyni za vinu. Jeho logickým následkom však je, že jej dodávateľ neposkytol
správcovi dane žiadne listinné či iné dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať, že spoločnosť HEND,
s.r.o. skutočne dodala žalobkyni deklarovaný tovar. Táto skutočnosť preto bola spôsobilá založiť
relevantnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane

žalobkyňou z obchodov so spoločnosťou HEND, s.r.o.

56) Čo sa týka prvého výsluchu pána E. kasačný súd konštatuje, že tento bol získaný procesne
nesprávne (žalobkyňa nebola upovedomená o výsluchu predmetného svedka, nemohla sa tohto úkonu
zúčastniť a klásť svedkovi otázky), je preto procesne nepoužiteľný a nemožno z neho vychádzať.

57) Pokiaľ sa však žalobkyňa domáhala jeho zohľadnenia, kasačný súd pre úplnosť dodáva, že
aj pri prvom výsluchu pán E. poskytol len veľmi všeobecné a nejasné informácie o uskutočnených
zdaniteľných obchodoch. Hoci formálne deklaroval uskutočnenie obchodov a vystavenie faktúr, nemal
konkrétne informácie o pôvode tovaru, o preprave tovaru (kde a od koho si požičal motorové vozidlo),
jeho vykládke a nakládke a pod. Kasačný súd sa nezhoduje so správnym súdom v tom, že by išlo len

o drobné a ospravedlniteľné nepresnosti v jeho výpovedi. Ide o absenciu akýchkoľvek relevantných
(konkrétnych) informácií o uskutočnení a priebehu obchodného vzťahu spoločnosti HEND, s.r.o. so
žalobkyňou. Je to pritom práve svedok - pán E., kto mal túto spoluprácu priamo zabezpečovať.
Predmetnú výpoveď pána E., konateľa spoločnosti HEND, s.r.o., preto ani podľa názoru kasačného súdu
nemožno považovať za relevantný dôkaz uskutočnenia sporných obchodov. Po obsahovej stránke by

mala táto výpoveď (v prípade jej zákonného vykonania) skôr potenciál zakladať/podporiť správcom dane
komunikované pochybnosti, než ich vyvracať.

58) Relevantné pochybnosti správcu dane a sťažovateľa podľa kasačného súdu podporila tiež
skutočnosť, že pán F. G. (vlastník vozidla, ktoré malo podľa faktúr a vyjadrení žalobkyne vykonať

prepravu), v rámci svojho druhého výsluchu poprel jeho prenájom alebo bezodplatné zapožičanie v
decembri 2018 pánovi E. či spoločnosti HEND, s.r.o. Z výpovede pána G. je zrejmé, že pána E. a
spoločnosť HEND, s.r.o. poznal, ich vzájomné obchodné vzťahy sa týkali iných mesiacov a vozidiel, v
decembri 2018 im vozidlo s EČV: L. XXX A. neposkytol. Výpoveď pána G. bola vnútorne nerozporná a
konzistentná, pričom túto potvrdil faktúrami a dodacím listom. Kasačný súd sa nezhoduje so správnym

súdom v názore, že sťažovateľ, resp. správca dane mali hodnotiť výsluch pána G. tendenčne. Dáva
do pozornosti, že pán G. na výzvu správcu dane predložil účtovnú dokumentáciu preukazujúcu jeho
obchodnú činnosť v relevantnom období, ktorá jeho tvrdenia potvrdzovala a nevyvracala. Žalobkyňa
pritom v daňovom konaní neprodukovala žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyjadrenia svedka -
pána G., spochybňovali. Správca dane a žalovaný tak nevychádzali len z vyjadrení pána G., ale aj z

dokumentov ním preložených.

59) Aj vo vzťahu k pánovi G. a jeho prvému výsluchu kasačný súd konštatuje, že tento bol získaný
procesne nesprávne (žalobkyňa nebola upovedomená o výsluchu predmetného svedka, nemohla sa
tohto úkonu zúčastniť a klásť svedkovi otázky), je preto procesne nepoužiteľný a nemožno z neho

vychádzať.

60) Pre úplnosť k námietke žalobkyne o nezákonnosti opakovaných výsluchov, dáva kasačný súd
do pozornosti, že zo žiadneho z ustanovení Daňového poriadku nevyplýva, že by správca dane (ak
zistí procesné pochybenie pri výsluchu svedka) nemohol procesne vadný dôkaz - výsluch svedka

vykonať opakovane, a tým konvalidovať nezákonnosť predchádzajúceho výsluchu svedka. A to všetko
za predpokladu, že z procesne vadného výsluchu nebude pri hodnotení dôkazov vychádzať. Kasačný
súd sa preto zhoduje s názorom správneho súdu v tom, že tak prvý výsluch pána E. ako aj prvý výsluch
pána G. boli konvalidované ich ďalšími výsluchmi (o ktorých bola žalobkyňa upovedomená a zúčastnila
sa ich). Súčasne dodáva, že žalobkyňa sa mýli, pokiaľ argumentuje, že samotná skutočnosť, že bol

svedok vypočutý opakovane, by mala spochybňovať hodnovernosť jeho výpovede. K výpovedi pána G.
navyše kasačný súd dodáva, že táto sa nemenila. Prvá aj druhá výpoveď mali rovnaký obsah, kasačný
súd ich nevyhodnotil ako účelové a nie je mu ani zrejmé, z čoho v tomto smere vychádzali úvahy
správneho súdu.61) Správca dane v rámci svojho zisťovania toto rozšíril aj na deklarovaného subdodávateľa spoločnosti
HEND, s.r.o. - spoločnosť Bussines Bay, s.r.o. Predmetná spoločnosť v spornom období nebola

registrovaná na DPH, jej účtovníctvo bolo nedostupné, jej konateľ nemal o obchodoch so spoločnosťou
HEND, s.r.o. žiadnu vedomosť, plnomocenstvo (ktoré však správcovi dane nepredložil) mal udeliť pánovi
F. B., ktorý v medziobdobí zomrel. Kasačný súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené pochybnosti týkajúce
sa subdodávateľskej spoločnosti nie sú kladené žalobkyni na ujmu. Ich výsledkom však je, že ani z
iných zdrojov (ďalších článkov obchodného reťazca) sa nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by boli

spôsobilé obnoviť hodnovernosť listinných podkladov predložených žalobkyňou.

62) V súvislosti s vyjadreniami konateľov žalobkyne dáva kasačný súd do pozornosti, že pán I., hoci mal
byť zodpovedný za obchodnú spoluprácu so spoločnosťou HEND, s.r.o. a aj za preberanie tovaru, sa
k tejto spolupráci vyjadroval veľmi všeobecne. Napriek otázkam správcu dane, aby popísal obchodnú
spoluprácu so spoločnosťou HEND, s.r.o. až po dodanie tovaru, nepopísal priebeh dodávania tovaru,

jeho nakládku a vykládku. Osoby, ktoré sa mali podieľať na faktickom dodávaní tovaru pri výsluchu
neuviedol, ale doplnil ich až vo svojom nadväzujúcom písomnom podaní. Až pri výsluchu správcu dane
a po nahliadnutí do faktúry zistil, že mal pánovi E. odovzdávať finančné prostriedky - úhradu za dodávku
tovaru v hotovosti. Nevedel uviesť pri ústnom výsluchu, či vystavil príjemky tovaru, až pri písomnom
vyjadrení doplnil, že tieto nevystavil.

63) Dodanie tovaru síce potvrdila aj pani I., ktorá však mala na starosti najmä personálnu agendu a
nebola zodpovedná za obchod so spoločnosťou HEND, s.r.o. – ako vyplýva z výsluchu pána I., ako aj z
písomného vyjadrenia pani I.. Pokiaľ táto tvrdila vo svojom písomnom vyjadrení, že bola aj pri preberaní
tovaru so spoločnosťou HEND, s.r.o., kasačný súd súhlasí s vyhodnotením tohto tvrdenia ako účelovým.

Ani z výsluchov pána E. (konateľa spoločnosti HEND, s.r.o.), ani z vyjadrení pána D. I. nevyplýva, že
by mala byť prítomná pri faktickom dodaní tovaru spoločnosťou HEND, s.r.o. Ani v písomnom vyjadrení
zo dňa 5. februára 2020, či 7. februára 2020 ju žalobkyňa neuviedla ako osobu prítomnú pri dodaniach
tovaru od spoločnosti HEND, s.r.o. Jej výsluch žalobkyňa odôvodňovala tým, že pani I. „sa môže vyjadriť
k vedomosti o obchodnej činnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie.“

64) Kasačný súd sa preto zhoduje so sťažovateľom v tom, že ani vyjadrenia konateľov žalobkyne
nemajú takú výpovednú hodnotu, aby vyvrátili pochybnosti zistené sťažovateľom a správcom dane.
Nepopisujú konkrétne dodávky tovaru a ich priebeh (nakládku/vykládku), nevysvetľujú nezrovnalosti
ohľadom použitého vozidla (ktorého EČV bolo uvedené aj na vystavených dokladoch) či absenciu

informácií o uskutočnenom zdaniteľnom plnení na strane ich priameho obchodného partnera - konateľa
spoločnosti HEND, s.r.o.

65) Pokiaľ správny súd a žalobkyňa akcentujú výpoveď pána F. A., kasačný súd sa s ich názorom
nestotožňuje. Kasačný súd na jednej strane nespochybňuje skutočnosť, že pán A. bol v zásade treťou

osobou, ktorá mala byť prítomná pri uskutočnených obchodoch a ani skutočnosť, že uskutočnenie
jeho výsluchu s odstupom dvoch rokov mohlo mať vplyv na kvalitu jeho pamäťovej stopy. Avšak aj pri
hodnotení tejto výpovede je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázaní
materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane ťaží prioritne daňový subjekt (body 63
a 64 tohto rozsudku). Je to teda správca dane a sťažovateľ, ktorí na podklade vykonaného dokazovania

majú vznášať dôvodné pochybnosti a na druhej strane je to žalobkyňa, ktorá je ich povinná v daňovom
konaní vyvracať. Z tejto perspektívny je potom potrebné hodnotiť aj výpoveď pána F. A.. Inými slovami, je
potrebné posúdiť, či pán A. poskytol také penzum konkrétnych informácií, aby bolo možné konštatovať,
že pochybnosti vznesené a pomenované správcom dane (sťažovateľom) boli vyvrátené.

66) Kasačný súd dáva v tomto smere do pozornosti, že vyjadrenia pána A. sú všeobecné, neurčité a v
podstatnej časti rozporné s inými údajmi obsiahnutými v administratívnom spise. Pán A. síce deklaruje,
že bol prítomný pri reálnej dodávke tovaru spoločnosťou HEND, s.r.o., avšak neuvádza presnejšie
kedy (všeobecný údaj niekedy v zime 2018 je nepostačujúci, keďže deklarované dodávky tovaru mali
prebiehať viackrát v rozpätí september až december 2018), deklaruje svoju prítomnosť len pri jednom

maximálne dvoch dodaniach (čo nepokrýva celkovú deklarovanú obchodnú spoluprácu žalobkyne a
spoločnosti HEND, s.r.o. v sporných obdobiach), nevedel uviesť na základe akého dokumentu (ktorý
mal mať v ruke) identifikoval, že ide o dodávku tovaru od spoločnosti HEND, s.r.o., nevedel uviesť bližšie
EČV vozidla, ktoré malo tovar priviezť (len všeobecne uviedol, že išlo o biele motorové vozidlo) a pod.67) Neuniklo pozornosti kasačného súdu, že pán A. vo svojej výpovedi tvrdil, že pán I. mal pri preberaní
tovaru odovzdať hotovosť (cenu za tovary) pánovi E.. Súčasne pán I. pri svojom vyjadrení uviedol, že pri

dodanítovaruazaplatenícenymujehododávateľ(pánE.)odovzdalfaktúru,dodacílistasúvisiacidoklad
o zaplatení. Zo žalobkyňou predložených a v správnej žalobe akcentovaných dokladov o zaplatení,
vystavených z elektronickej registračnej pokladne spoločnosti HEND, s.r.o., vyplýva, že tieto boli v
súvislosti s dodaniami uskutočnenými dňa 31. decembra 2018 vystavené až v dňoch 10. januára 2019
o 12:24:09, 12:23:27 hod. a 17. januára 2019 o 16:13:21, 16:14:19 hod.

68) S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že výpoveď pána A. pre svoju všeobecnosť,
absenciu podrobností a rozpory so skutočnosťami obsiahnutými v administratívnom spise nemá takú
kvalitu, aby bolo možné uzavrieť, že žalobkyňa uniesla v predmetnej veci svoje dôkazné bremeno.
Výpovedná (informačná) hodnota predmetnej svedeckej výpovede je teda tak nízka, že neprestavuje
relevantný dôkaz o faktúrami deklarovaných sporných plneniach, ani nevysvetľuje nezrovnalosti zistené

správcom dane a sťažovateľom (spochybnenie údajov o preprave tovaru, absenciu relevantných údajov,
informácií a účtovných dokladov na strane deklarovaného dodávateľa, resp. jeho konateľa - pána E.).

69) Kasačný súd sa tiež stotožnil so sťažovateľom v tom, že žiadny z ďalších dôkazov navrhovaných
žalobkyňou (v intenciách jej odôvodnenia) nemal potenciál vyvrátiť pochybnosti zistené správcom dane

a sťažovateľom.

70) Čo sa týka navrhovaného výsluchu pána D. B. aj kasačný súd dáva do pozornosti, že vychádzajúc
z vyjadrení pána I. tento nemal byť osobou prítomnou pri dodaní tovaru spoločnosťou HEND, s.r.o.,
nebol osobou zodpovednou za prevzatie tohto tovaru od spoločnosti HEND, s.r.o., a preto jeho výsluch

nebol v nadväznosti na deklarovaný dôvod neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane účelný.
Rovnako tak nemožno považovať za účelný ani navrhovaný výsluch pani H. C., účtovníčky žalobkyne,
keďže vedenie účtovníctva žalobkyňou nebolo sporné a ani vady pri vedení účtovníctva (po technickej
stránke) neboli žalobkyni vyčítané. Nebolo potrebné vypočúvať ani konateľa odberateľa žalobkyne -
spoločnosti Kornfeil, s.r.o. a ani vykonať miestnu obhliadku skladovacích priestorov žalobkyne, keďže

samotná existencia tovaru, jeho skladovanie a dodanie odberateľom žalobkyne neboli sporné. Sporná
bola otázka statusu skutočného dodávateľa ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane (body 57 a 58
tohto rozsudku).

71) Po zohľadnení postoja pána E. (ktorý opakovane odmietol vypovedať) a skutočnosti, že

žalobkyňa neprodukovala dôkazy, ktorými by spochybnila výpoveď pána F. G. podporenú predloženým
účtovníctvom, kasačný súd nepovažoval za dôvodný a účelný ani správnym súdom a žalobkyňou
akcentovaný návrh na vykonanie konfrontácie medzi pánom E. a pánom G.. Nakoniec za účelný
nemožno považovať ani navrhovaný opakovaný výsluch pána I., keďže jednak ako konateľ žalobkyne
mal priestor sa vyjadrovať v daňovom konaní a zároveň ani z podaní žalobkyne nie je zrejmé, aké

relevantné skutočnosti by mali byť predmetom jeho opakovaného vypočutia, pričom neboli predmetom
jeho prvého vypočutia. Uvedené výsluchy by tak podľa kasačného súdu už nemohli priniesť iné/nové
relevantné skutočnosti, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane.

72) Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bola žalobkyňa v predmetnom

daňovom konaní zaťažená, nepovažuje za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali len
vzťahov a okolností medzi žalobkyňou a jej deklarovaným dodávateľom, prípadne účtovných dokladov
ňou vystavených. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobkyne. Kasačný súd
zastáva názor, že od žalobkyne možno spravodlivo požadovať, aby vedela vysvetliť, preukázať (či už
predloženímalebooznačenímdôkazov)podstatuňourealizovanéhoobchodnéhovzťahu,mechanizmus

dodania tovaru či spôsobu jeho prepravy do skladov žalobkyne.

73) S ohľadom na už uvedené kasačný súd uzatvára, že sa stotožnil s názorom sťažovateľa
a zastáva názor, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Kasačný súd považuje rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie za

preskúmateľné čo do dôvodu neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane, hodnotenia dôkazov a
vysporiadania sa so žalobkyňou navrhovanými dôkazmi. Aj podľa názoru správcu dane sa sťažovateľovi
podarilo vykonaným dokazovaním pomenovať dôvodné pochybnosti o splnení materiálnej podmienky
uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov - postavenia skutočného dodávateľadeklarovaných tovarov ako platiteľa dane (body 69 až 76 tohto rozsudku). Dôkazy predkladané
žalobkyňou tieto pochybnosti nevyvrátili, išlo o príliš všeobecné vyjadrenia či už konateľov žalobkyne
alebo pána A. (body 77 až 83 tohto rozsudku). Kasačný súd nezistil ani excesívny prístup sťažovateľa

či správcu dane k hodnoteniu dôkazov a rozsah vykonaného dokazovania považuje za postačujúci.

74) Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462
ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym
súdom

75) Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských
súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych

súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline
na Správny súd v Banskej Bystrici.

76) Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) teda ako vecne a miestne príslušný správny
súd podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a podľa

§ 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, na základe podanej správnej žaloby v režime § 177 a nasl. SSP preskúmal zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom danú vec
prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že žalobe žalobcu
nemožno vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.02.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP, pričom

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámené
dňa 18.02.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

77) Podľa§ 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení relevantnom
pre prejednávanú vec (ďalej len „zákon o DPH“), dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním

tovaru podľa § 8 zákona o DPH.

78) Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

79) Podľa § 19 ods. 2 veta prvá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

80) Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

81)Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

82) Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

83) Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji
daň, je povinná zaplatiť túto daň.

84)Podľa§45ods.2písm.c),d),e)zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)aozmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení relevantnom pre prejednávanú vec
(ďalej len „daňový poriadok“), kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu

daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú
hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto
požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené,a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia.

85)Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

86) Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

87) Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie

do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní

neprihliada.

88) Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

89) Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

90) Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

91) Po vrátení veci z kasačného súdu v zmysle jeho právne záväzného názoru bolo úlohou správneho
súdu vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť.

92) Správny súd má za to, že v prejednávanej veci je potrebné primárne ustáliť, či závery žalovaného

a správcu dane o tom, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov sú náležite
odôvodnené, vychádzajú z riadneho zistenia skutkového stavu a z takého hodnotenia dôkazov, ktoré
nemožno považovať za svojvoľné, a to najmä vo vzťahu k hodnoteniu svedeckých výpovedí pána D. E.,
pána F. A. a pána F. G. zo strany tak správcu dane, ako i žalovaného.

93) Tak ako aj kasačný súd poukazuje správny súd na to, že ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH
viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo
uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn.
5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len
po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho
plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom
leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane

uznaný(rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.9Sžfk/1/2019zodňa21.apríla2020,
bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod
R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).94) Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a
správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:

povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že
daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,

pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS
401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Nie je postačujúce teda predložiť faktúru, či dodacie listy, ak správca
dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného
zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového
poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností

správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.
novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).

95) Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť

dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa

15. februára 2022).

96) Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu konštatuje, že správca dane a žalovaný
vzniesli dôvodné pochybnosti o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie
dane z obchodov žalobcu so spoločnosťou HEND, s.r.o. Spoločnosť HEND, s.r.o. bola nekontaktnou

spoločnosťou, ktorej účtovníctvo sa nepodarilo zaistiť. Na základe účtovníctva spoločnosti HEND, s.r.o.
sa teda nepodarilo preukázať reálne uskutočnenie obchodov so žalobcom. Nedostupnosť kompletného
účtovníctva sa pritom nepodarilo v rámci daňového konania ani racionálne objasniť, keď aj tvrdenie
ohľadom jeho odovzdania orgánom činným v trestnom konaní sa preukázalo ako nepravdivé.

97) Konateľ spoločnosti HEND, s.r.o., pán E. v rámci svojho druhého a tretieho výsluchu odmietol
vypovedať, teda k deklarovanému obchodu neuviedol žiadne informácie, ktoré by dokazovali
uskutočnenie sporného obchodu. V kontexte uvedeného správny súd poukazuje na to, že odmietnutie
vypovedania zo strany pána E. nie je kladené žalobcovi za vinu. Jeho logickým následkom však na
strane druhej je, že jeho dodávateľ neposkytol správcovi dane žiadne listinné či iné dôkazy, ktorými

by bolo možné preukázať, že spoločnosť HEND, s.r.o. skutočne dodala žalobcovi deklarovaný tovar.
Táto skutočnosť preto bola spôsobilá založiť relevantnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok
uplatneného práva na odpočítanie dane žalobcom z obchodov so spoločnosťou HEND, s.r.o.

98) Čo sa týka prvého výsluchu pána Černého správny súd obdobne ako kasačný súd je toho názoru,

že tento bol získaný procesne nesprávne (žalobca nebol upovedomený o výsluchu uvedeného svedka,
nemohol sa tohto úkonu zúčastniť a klásť svedkovi otázky), je preto procesne nepoužiteľný a nemožno
z neho vychádzať. Pokiaľ sa však žalobca domáhal jeho zohľadnenia, správny súd poukazuje na to, že
pán E. pri svojom prvom výsluchu poskytol len veľmi všeobecné a nejasné informácie o uskutočnených
zdaniteľných obchodoch. Hoci formálne deklaroval uskutočnenie obchodov a vystavenie faktúr, nemal

konkrétne informácie o pôvode tovaru, o preprave tovaru (kde a od koho si požičal motorové vozidlo),
jehovykládkeanakládkeapod.Jednásaoabsenciuakýchkoľvekrelevantnýchinformáciíouskutočnení
a priebehu obchodného vzťahu spoločnosti HEND, s.r.o. so žalobcom. Je to pritom práve pán E., ktomal túto spoluprácu priamo zabezpečovať. Predmetnú výpoveď pána E., konateľa spoločnosti HEND,
s.r.o., preto nemožno považovať za relevantný dôkaz uskutočnenia sporných obchodov.

99) Relevantné pochybnosti správcu dane ako i žalovaného podľa presvedčenia správneho súdu
podporila tiež skutočnosť, že pán F. G. (vlastník vozidla, ktoré malo podľa faktúr a vyjadrení
žalobcu vykonať prepravu), v rámci svojho druhého výsluchu poprel jeho prenájom alebo bezodplatné
zapožičanie v rozhodnom období pánovi E., či spoločnosti HEND, s.r.o. Z výpovede pána G. vyplýva,
že pána E. a spoločnosť HEND, s.r.o. poznal, ich vzájomné obchodné vzťahy sa týkali iných mesiacov

a vozidiel. Výpoveď pána G. bola vnútorne konzistentná, pričom túto potvrdil faktúrami a dodacím listom.
Pán G. na výzvu správcu dane predložil účtovnú dokumentáciu preukazujúcu jeho obchodnú činnosť
v rozhodnom období, ktorá jeho tvrdenia potvrdzovala. Žalobca na strane druhej v daňovom konaní
neprodukoval žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyjadrenia pána G., spochybňovali. Správca dane a
žalovaný tak nevychádzali iba z vyjadrení pána G., ale aj z dokumentov ním preložených.

100) Ohľadom prvého výsluchu pána G. správny súd konštatuje, že i tento bol získaný procesne
nesprávne (žalobca nebol upovedomený o výsluchu uvedeného svedka, nemohol sa tohto úkonu
zúčastniť a klásť svedkovi otázky), je preto procesne nepoužiteľný a nemožno z neho vychádzať.

101) K námietke žalobcu o nezákonnosti opakovaných výsluchov správny súd stotožňujúc sa s

názorom kasačného súdu zdôrazňuje, že zo žiadneho z ustanovení daňového poriadku nevyplýva,
že by správca dane (ak zistí procesné pochybenie pri výsluchu svedka) nemohol procesne vadný
dôkaz, v danom prípade výsluch svedka vykonať opakovane, a tým konvalidovať nezákonnosť
predchádzajúceho výsluchu svedka, a to všetko za predpokladu, že z procesne vadného výsluchu
nebudeprihodnotenídôkazovvychádzať.PretopodľanázorusprávnehosúduprvývýsluchpánaE.,ako

aj prvý výsluch pána G. bol konvalidovaný ich ďalšími výsluchmi (o ktorých bol žalobca už upovedomený
a zúčastnil sa ich). Nemožno teda súhlasiť s argumentáciou, že ak bol svedok vypočutý opakovane, by
mala byť spochybnená hodnovernosť jeho výpovede. K výpovedi pána G. správny súd zdôrazňuje, že
táto sa nemenila. Prvá aj druhá výpoveď uvedeného svedka mala rovnaký obsah.

102) Správny súd ďalej poukazuje na to, že správca dane v rámci svojho zisťovania toto rozšíril aj
na deklarovaného subdodávateľa spoločnosti HEND, s.r.o., a to na spoločnosť Bussines Bay, s.r.o.
Predmetná spoločnosť v spornom období nebola registrovaná na DPH, jej účtovníctvo bolo nedostupné,
jej konateľ nemal o obchodoch so spoločnosťou HEND, s.r.o. žiadnu vedomosť, plnomocenstvo (ktoré
správcovi dane nepredložil) mal udeliť pánovi F. B., ktorý v medziobdobí zomrel. Tieto pochybnosti

týkajúce sa subdodávateľskej spoločnosti nie sú kladené žalobcovi na ujmu. Ich výsledkom však je, že
ani z iných zdrojov (ďalších článkov obchodného reťazca) sa nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by
boli spôsobilé obnoviť hodnovernosť listinných podkladov predložených žalobcom.

103) Ohľadom vyjadrenia konateľov žalobcu správny súd ďalej konštatuje, že pán I., hoci mal byť

zodpovedný za obchodnú spoluprácu so spoločnosťou HEND, s.r.o. a aj za preberanie tovaru, sa k tejto
spolupráci vyjadroval iba všeobecne. Napriek otázkam správcu dane, aby popísal obchodnú spoluprácu
so spoločnosťou HEND, s.r.o. až po dodanie tovaru, nepopísal priebeh dodávania tovaru, jeho nakládku,
či vykládku. Osoby, ktoré sa mali podieľať na faktickom dodávaní tovaru pri výsluchu neuviedol, ale
doplnil ich až vo svojom nadväzujúcom písomnom podaní. Až pri výsluchu správcu dane a po nahliadnutí

do faktúry zistil, že mal pánovi E. odovzdávať finančné prostriedky, a to úhradu za dodávku tovaru v
hotovosti. Pri ústnom výsluchu nevedel uviesť, či vystavil príjemky tovaru, až pri písomnom vyjadrení
doplnil, že tieto nevystavil.

104) Je pravdou, že dodanie tovaru potvrdila aj pani I., ktorá však mala na starosti najmä personálnu

agendu a nebola zodpovedná za obchod so spoločnosťou HEND, s.r.o., ako to vyplýva z výsluchu pána
I., ako aj z písomného vyjadrenia pani I.. Pokiaľ vo svojom písomnom vyjadrení tvrdila, že bola aj pri
preberaní tovaru so spoločnosťou HEND, s.r.o., správny súd považuje toto tvrdenie za účelové. Ani z
výsluchov pána E. (konateľa spoločnosti HEND, s.r.o.), ani z vyjadrení pána D. I. nevyplýva, že by mala
byť prítomná pri faktickom dodaní tovaru spoločnosťou HEND, s.r.o. Taktiež ani v písomnom vyjadrení

zo dňa 05.02.2020, či 07.02.020 ju žalobca neuviedol ako osobu prítomnú pri dodaniach tovaru od
spoločnosti HEND, s.r.o. Jej výsluch žalobca odôvodňoval tým, že pani I. „sa môže vyjadriť k vedomosti
o obchodnej činnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie.“105) Možno konštatovať, že ani vyjadrenia konateľov žalobcu nemajú takú výpovednú hodnotu, aby
vyvrátili pochybnosti zistené žalovaným a správcom dane. Nepopisujú konkrétne dodávky tovaru a ich
priebeh (nakládku/vykládku), nevysvetľujú nezrovnalosti ohľadom použitého vozidla (ktorého EČV bolo

uvedené aj na vystavených dokladoch), či absenciu informácií o uskutočnenom zdaniteľnom plnení na
strane ich priameho obchodného partnera – konateľa spoločnosti HEND, s.r.o.

106) Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď pána F. A., správny súd poukazuje na to, že na jednej strane
nespochybňuje skutočnosť, že pán A. bol v zásade treťou osobou, ktorá mala byť prítomná pri

uskutočnených obchodoch a ani skutočnosť, že uskutočnenie jeho výsluchu s odstupom dvoch rokov
mohlo mať vplyv na kvalitu jeho pamäťovej stopy, avšak na strane druhej, aj pri hodnotení tejto výpovede
je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázaní materiálnych podmienok
uplatneného práva na odpočítanie dane ťaží prioritne daňový subjekt, t.j. žalobcu. Je to teda správca
dane a žalovaný, ktorí na podklade vykonaného dokazovania majú vznášať dôvodné pochybnosti a
na strane druhej je to žalobca, ktorý je povinný ich v daňovom konaní vyvracať. Z tejto perspektívny

je potom potrebné hodnotiť aj výpoveď pána F. A.. Je teda potrebné posúdiť, či pán A. poskytol také
penzum konkrétnych informácií, aby bolo možné konštatovať, že pochybnosti vznesené a pomenované
správcom dane boli vyvrátené. Správny súd v tomto smere zdôrazňuje, že vyjadrenia pána A. boli
všeobecné, neurčité a v podstatnej časti rozporné s inými údajmi obsiahnutými v administratívnom
spise. Pán A. na jednej strane síce deklaroval, že bol prítomný pri reálnej dodávke tovaru spoločnosťou

HEND, s.r.o., avšak na strane druhej neuviedol presnejšie kedy (všeobecný údaj niekedy v zime 2018
je nepostačujúci, keďže deklarované dodávky tovaru mali prebiehať viackrát v rozpätí september až
december2018),deklarovalsvojuprítomnosťlenprijednom,maximálnedvochdodaniach(čonepokrýva
celkovú deklarovanú obchodnú spoluprácu žalobcu a spoločnosti HEND, s.r.o. v sporných obdobiach),
nevedel uviesť na základe akého dokumentu (ktorý mal mať v ruke) identifikoval, že ide o dodávku tovaru

od spoločnosti HEND, s.r.o., nevedel uviesť bližšie EČV vozidla, ktoré malo tovar priviezť (len všeobecne
uviedol, že išlo o biele motorové vozidlo) a pod. Pozornosti správneho súdu, taktiež neuniklo, že pán A.
vo svojej výpovedi tvrdil, že pán I. mal pri preberaní tovaru odovzdať hotovosť (cenu za tovary) pánovi
E.. Súčasne pán I. pri svojom vyjadrení uviedol, že pri dodaní tovaru a zaplatení ceny mu jeho dodávateľ
(pán E.) odovzdal faktúru, dodací list a súvisiaci doklad o zaplatení.

107) S ohľadom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že výpoveď pána A. pre svoju všeobecnosť,
absenciu podrobností a rozpory so skutočnosťami obsiahnutými v administratívnom spise nemá takú
kvalitu, aby bolo možné uzavrieť, že žalobca uniesol v predmetnej veci svoje dôkazné bremeno.
Výpovedná (informačná) hodnota predmetnej svedeckej výpovede je tak nízka, že neprestavuje

relevantný dôkaz o faktúrami deklarovaných sporných plneniach, ani nevysvetľuje nezrovnalosti zistené
správcom dane a žalovaným (spochybnenie údajov o preprave tovaru, absenciu relevantných údajov,
informácií a účtovných dokladov na strane deklarovaného dodávateľa, resp. jeho konateľa - pána E.).

108) Správny súd ďalej zdôrazňuje, že žiadny z ďalších dôkazov navrhovaných žalobcom nemal

potenciál vyvrátiť pochybnosti zistené správcom dane a žalovaným.

109) Čo sa týka navrhovaného výsluchu pána D. B., je potrebné konštatovať, že vychádzajúc z vyjadrení
pána I. tento nemal byť osobou prítomnou pri dodaní tovaru spoločnosťou HEND, s.r.o., nebol osobou
zodpovednou za prevzatie tohto tovaru od spoločnosti HEND, s.r.o., a preto jeho výsluch nebol v

nadväznosti na deklarovaný dôvod neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane účelný. Rovnako
taknemožnopovažovaťzaúčelnýaninavrhovanývýsluchpaniH.C.,účtovníčkyžalobcu,keďževedenie
účtovníctva žalobcom nebolo sporné a ani vady pri vedení účtovníctva (po technickej stránke) neboli
žalobcovi vyčítané. Nebolo potrebné vypočúvať ani konateľa odberateľa žalobcu – spoločnosti Kornfeil,
s.r.o. a ani vykonať miestnu obhliadku skladovacích priestorov žalobcu, a to z dôvodu, že samotná

existencia tovaru, jeho skladovanie a dodanie odberateľom žalobcu neboli sporné. Sporná bola iba
otázka statusu skutočného dodávateľa ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane.
110) Po zohľadnení postoja pána E. (ktorý opakovane odmietol vypovedať) a skutočnosti, že žalobca
neprodukoval dôkazy, ktorými by spochybnil výpoveď pána F. G. podporenú predloženým účtovníctvom,
správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu konštatuje, že nepovažoval za dôvodný a

účelný ani žalobcom akcentovaný návrh na vykonanie konfrontácie medzi pánom E. a pánom G..
Rovnako za účelný nemožno považovať ani navrhovaný opakovaný výsluch pána I., keďže jednak
ako konateľ žalobcu mal priestor sa vyjadrovať v daňovom konaní a zároveň ani z podaní žalobcu
nie je zrejmé, aké relevantné skutočnosti by mali byť predmetom jeho opakovaného vypočutia, pričomneboli predmetom jeho prvého vypočutia. Uvedené výsluchy by tak už nemohli priniesť iné relevantné
skutočnosti, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane.

111) Správny súd taktiež zdôrazňuje, že má za to, že dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca v daňovom
konaní zaťažený nemožno považovať za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa totiž týkali len
vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom, prípadne účtovných dokladov
ním vystavených. Jednalo sa teda iba o skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu. Aj podľa
presvedčenia správneho súdu od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, resp.

preukázať (či už predložením alebo označením dôkazov) podstatu ním realizovaného obchodného
vzťahu, mechanizmus dodania tovaru, či spôsobu jeho prepravy do skladov žalobcu.

112) Ohľadnom námietky žalobcu, že pred vydaním protokolu nebol oboznámený so skutočnosťami
zistenými v priebehu daňovej kontroly správny súd uvádza, že so všetkými zistenými skutočnosťami
správca dane žalobcu oboznámil, a to pred vydaním protokolu (Výzva na predloženie dôkazov č.

100330160/2020zodňa03.02.2020).Žalobanazisteniasprávcudanereagovalelektronickýmpodaním,
ktoré bolo zaevidované pod podacím číslom 6/01194998/2020. Správca dane teda nepostupoval
vrozpores§45ods.1písm.f)daňovéhoporiadku,takakototvrdilžalobca,keďžežalobcuoboznamoval
so zistenými skutočnosťami a so všetkými úkonmi, ktoré v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania vykonal.

113) Vychádzajúc z vyššie opísaných skutočností správny súd konštatuje, že považuje tak rozhodnutie
žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (správcu dane) za preskúmateľné.
V prejednávanej veci sa tak správcovi dane, ako i žalovanému podarilo vykonaným dokazovaním
pomenovať dôvodné pochybnosti o splnení materiálnej podmienky uplatneného práva na odpočítanie

dane zo sporných obchodov – postavenia skutočného dodávateľa deklarovaných tovarov ako platiteľa
dane. Dôkazy predkladané žalobcom tieto pochybnosti nevyvrátili, išlo o príliš všeobecné vyjadrenia,
či už konateľov žalobcu alebo pána A.. V prejednávnej veci nebol zistený prístup žalovaného, či
správcu dane presahujúci bežnú prax k hodnoteniu dôkazov a rozsah vykonaného dokazovania možno
považovať za postačujúci.

114) S poukazom na vyššie uvádzané dôvody dospel správny súd k záveru, že tak rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane je zákonné a preto žalobu v súlade s § 190 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

115) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca
v konaní po vrátení veci kasačným súdom úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania
nepriznal, a to vrátane trov aj pôvodného konania pred správnym súdom a trov kasačného konania.

Rovnako správny súd nepriznal náhradu trov konania, a to vrátane trov aj pôvodného konania pred
správnym súdom a trov kasačného konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené
podmienky pre jej priznanie podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie.

116) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.

4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §
57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa

musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.