Rozhodnutie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-65Cpr/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122264223
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6122264223.2

Rozhodnutie

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcu: L.. V. J.,
narodený XX. novembra XXXX, trvalým pobytom v N., W. rad XXXX/XX, zastúpeného advokátskou
kanceláriou SLAVIKATTORNEYS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynarovičova 13, IČO: 50 807 471,
proti žalovanej: Anodius, a.s., so sídlom v Bratislave, Landererova 12, IČO: 36 787 001, zastúpenej
advokátkou kanceláriou Nozdrovický, Šuvert & Co. s. r. o., so sídlom v Bratislave, Ferienčíkova 7, IČO:

36 858 536, o zaplatenie 8 564,60 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 8 564,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 8 564,60 eur od 1. februára 2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 13. marca
2022 a postúpenou Okresnému súdu Bratislava III ako súdu pracovnoprávnemu 10. augusta 2022
(ktorého nástupníckym súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV) domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 8 564,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
8 564,60 eur od 1. februára 2022 do zaplatenia z titulu nezaplatenia mzdy za mesiac december 2021 a

odstupného dohodnutého v dohode o skončení pracovného pomeru zo 16. decembra 2021.
1.1. Vo svojej žalobe a ďalších písomných podaniach uviedol, že ako zamestnanec bol so žalovanou ako
svojím zamestnávateľom na základe pracovnej zmluvy z 22. októbra 2021 v pracovnom pomere na dobu
neurčitú s dohodnutým dňom nástupu do práce od 1. novembra 2021 na pracovnej pozícii „Business
Consulting Manager“ a mesačnou hrubou mzdou 2 370 eur. Pracovným pomer medzi sporovými
stranami sa skončil 16. decembra 2021 na základe dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej

v ten istý deň 16. decembra 2021 z organizačných dôvodov, pre ktoré sa žalobca stal nadbytočným. V
tejto zrušovacom právnom úkone sa sporové strany zároveň dohodli na vyplatení odstupného vo výške
trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ktorá mu mala byť vyplatená vo výplate za mesiac
december 2021.
1.2. Žalovaná pri skončení pracovného pomeru vystavila žalobcovi výplatnú pásku za mesiac december
2021, z ktorej vyplýva nárok žalobcu na zaplatenie alikvotnej časti mzdy za mesiac december 2021 a

nárok na zaplatenie odstupného v dohodnutej výške, ktoré mu v súhrnnej výške 8 564,60 eur doposiaľ
zo strany žalovanej vyplatené neboli.

2. Žalovanávovyjadreníkžalobe,ďalšíchsvojichpísomnýchpodaniachaústnychvyjadreniachuviedla,
že uplatnený nárok žalobcu neuznáva a navrhla jeho žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
2.1. Vznik peňažného nároku žalobcu na zaplatenie odstupného v súvislosti so skončením pracovného

pomeru dohodou nepopierala, namietala však, že doposiaľ nenastala jeho splatnosť, pretože tá bola
podmienená splnením povinnosti žalobcu odovzdať žalovanej všetky veci, ktoré v súvislosti s pracovnýmpomerom prevzal, ako aj všetky dokumenty, počítačové programy, prototypy, podkladové materiály a
poznámky, ktoré sám alebo v spolupráci s inými osobami pre žalovanú vypracoval. Žalovaná bola
pripravená splniť si svoj záväzok zaplatiť žalobcovi mzdu za mesiac december 2021 a odstupné, avšak

v zmysle § 560 Občianskeho zákonníka plnenie svojho záväzku pozdržala až dovtedy, kým si žalobca
nesplní svoj záväzok - podľa jej názoru „synalagmatický záväzok“ - odovzdať zverené predmety a
všetky dokumenty, dáta a projekty, na ktorých pracoval, vrátane projektu zamestnaneckých prieskumov
u zákazníkov SIA CEE a SÚC TTSK, ktoré sa žalobca zaviazal dokončiť (čo potvrdil žalovanej vo
svojom maile z januára 2022) a kvôli ktorému bolo odstupné v dohode o skončení pracovného pomeru

dojednané v nadštandardnej výške. Ďalej žalovaná podotkla, že so žalobcom spolupracovala už pred
vznikom pracovného pomeru, a to na obchodnej báze, keď žalobca jej poskytoval služby business
developingu prostredníctvom spoločnosti and winter s.r.o. Napriek tomu, že táto spolupráca bola pre
žalovanú dlhodobo stratová, vyhovela požiadavke žalobcu uzavrieť s ním pracovný pomer, aby potom
žalobca mohol načerpať úver, ktorý potreboval. Ich spolupráca v rámci pracovného pomeru bola
ukončená z dôvodov spočívajúcich v osobe žalobcu. Ide teda o osobitosti konkrétneho prípadu, ktoré

by mali byť zohľadnené, pričom konanie žalobcu je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
2.2. Zároveň namietla, že žalobca si svoje mzdové nároky uplatňuje v nesprávnej výške, pretože po ich
splatnosti mu môže byť vyplatená iba čistá mzda, v ostatnej výške je zamestnávateľ povinný tieto sumy
zraziť a vyplatiť v prospech Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a daňového úradu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré boli v
konaní stranami predložené na podopretie svojich skutkových tvrdení, a to pracovnou zmluvou z 22.
októbra 2021 a jej prílohou č. 1 - platobným výmerom z 22. októbra 2021; výplatnými páskami žalobcu za
mesiace november a december 2021; dohodou o skončení pracovného pomeru zo 16. decembra 2021;
potvrdením o zamestnaní žalobcu zo 17. decembra 2021; potvrdením o zdaniteľných príjmoch žalobcu

zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2021 vystavené 7. februára 2022; poslednou výzvou
žalovanej žalobcovi na odovzdanie materiálov a dokladov zo 14. januára 2022; mailovou komunikáciou
medzi žalobcom a právnym zástupcom žalovanej z januára 2022, ako aj ostatným obsahom spisu.

4.1. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) zamestnávateľ je povinný poskytovať

zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
4.2. Podľa § 119 ods. 3 ZP v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy
odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných
za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa
odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

4.3. Podľa § 129 ods. 1 ZP mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak.
4.4. Podľa§130ods.2prvejvetyZPmzdasavyplácavovýplatnýchtermínochdohodnutýchvpracovnej
zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

4.5. Podľa § 76 ods. 2 písm. a/ ZP zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou
z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ alebo z dôvodu, že zamestnanec
stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať
doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer
zamestnanca trval menej ako dva roky.

4.6. Podľa § 76 ods. 6 ZP odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v
najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ
nedohodne so zamestnancom inak.
4.7. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
4.8. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

5. Predmetom prejednávanej veci je individuálny pracovnoprávny spor, v ktorom sa žalobca v
hmotnoprávnom postavení zamestnanca domáha od žalovanej ako svojho bývalého zamestnávateľanároku na mzdu (resp. jej náhrad) za mesiac december 2021 a nároku na odstupné pri skončení
pracovného pomeru dohodou v osobitne dohodnutej výške.

6. V rozhodovanom spore nebolo medzi stranami sporné, že na základe pracovnej zmluvy z 22. októbra
2021 vznikol medzi žalobcom a žalovanou pracovný pomer na dobu neurčitú s dohodnutým dňom
nástupu žalobcu do práce 1. novembra 2021. Žalobca vykonával pre žalovanú závislú prácu v pracovnej
pozícii„BusinessConsultingManager“zadohodnutúzákladnúmesačnúhrubúmzduvovýške2370eur.
Splatnosť mzdy nebola medzi stranami v pracovnej zmluve ani v kolektívnej zmluve osobitne dohodnutá,

preto sa uplatní všeobecná úprava ustanovená v § 129 ods. 1 ZP, a to že splatnosť mzdy nastáva pozadu
za predchádzajúci kalendárny mesiac do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

7. Medzi stranami rovnako nebolo sporné a vyplýva tak aj z ďalších predložených listinných dôkazov
(z potvrdenia o zamestnaní žalobcu vystaveného žalovanou 17. decembra 2021), že k skončeniu ich
vzájomného pracovného pomeru došlo ku dňu 16. decembra 2021 na základe dohody o skončení

pracovného pomeru uzavretej v ten istý deň 16. decembra 2021.
7.1. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bola nadbytočnosť žalobcu vzhľadom na písomné
rozhodnutie žalovanej o organizačných zmenách zo 16. decembra 2021, ktorým „došlo k zrušeniu
pracovného miesta [žalobcu] s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce“ (porov. čl. I bod 2 dohody o
skončení pracovného pomeru zo 16. decembra 2021). K skončeniu pracovného pomeru žalobcu teda

došlo z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b/ ZP.
7.2. V čl. I bod 3 dohody o skončení pracovného pomeru zo 16. decembra 2021 sa sporové strany
zároveň dohodli, že v zmysle § 76 ods. 2 písm. a/ ZP bude žalobcovi „celkovo zaplatené odstupné vo
výške trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Odstupné bude zamestnancovi vyplatené vo
výplate za mesiac december 2021.“

8. Z výplatnej pásky žalobcu za mesiac december 2021 vyplýva, že žalobcovi, ktorý v tento mesiac
odpracoval 12 pracovných dní a čerpal dva dni rodičovskú dovolenku a jeho priemerný zárobok na
pracovnoprávne účely predstavoval 13,6270 eur/h, bolo zúčtované peňažné plnenie v súhrnnej výške
8 564,60 eur pozostávajúce z

(i) alikvotnej časti mzdy za mesiac december 2021 v sume 1 236,53 eur, teda za 12 odpracovaných dní
z 23 pracovných dní žalobcu v tomto mesiaci (t. j. základná mesačná mzda 2 370 eur / 23 pracovných
dní x 12 odpracovaných dní),
(ii) preplatenej rodičovskej dovolenky v počte dvoch dní v sume 218,04 eur (t. j. 13,6270 eur/h x 16
hodín) a

(ii) odstupného v dohodnutej výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku žalobcu v sume 7
110,03 eur (t. j. 3 x 2 370,01 eur).
8.1. Z tejto sumy vychádzala žalovaná aj pri vystavení potvrdenia o zdaniteľných príjmoch žalobcu zo
závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2021, v ktorom uviedla úhrn vyplatených zdaniteľných
príjmov vo výške 11 007,34 eur, ktorá tvorí súčet mzdy za mesiac november 2021 v sume 2 442,74 eur

a mzdy a odstupného za mesiac december 2021 v sume 8 564,60 eur.
8.2. Skutočnosť, že mzda za mesiac december 2021 a dohodnuté odstupné neboli žalobcovi zo strany
žalovanej vyplatené, nebola medzi sporovými stranami sporná a vyplýva aj z poslednej výzvy žalovanej
žalobcovi na odovzdanie materiálov a dokladov zo 14. januára 2022, ako aj z predloženej vzájomnej
mailovej komunikácie medzi žalobcom a predošlým právnym zástupcom žalovanej advokátskou

kanceláriou LEGATE, s.r.o.

9. Konkludujúc uvedené súd uzatvára, že žalobcovi ako zamestnancovi žalovanej, s ktorým bol pracovný
pomer skončený dohodou k 16. decembru 2021 z dôvodu jeho nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm.
b/ ZP, vznikol nárok na zaplatenie mzdy za vykonanú prácu a náhrady mzdy za čerpanú dovolenku v

mesiaci december 2021 a nárok na odstupné v dohodnutej výške, ktoré sa stali splatnými podľa § 129
ods. 1 ZP a § 76 ods. 6 ZP posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, t. j. 31. januára 2022.
Žalovaná mu tieto peňažné plnenia v súhrnnej výške 8 564,60 eur riadne a včas nezaplatila, a preto súd
žalobe žalobcu čo do istiny dlhu ako vecne opodstatnenej vyhovel.

10. Nárok na zaplatenie mzdy, resp. jej náhrady, a odstupného sa priznáva brutto, t. j. vrátane odvodov
a daní. Samotné rozsudočné deklarovanie povinnosti zamestnávateľa zaplatiť zamestnancovi mzdový
nárok totižto nezbavuje zamestnávateľa povinnosti vykonať zo mzdy zrážky poistného na sociálne
poistenie, verejné zdravotné poistenie či preddavku na daň.11. Povinnosť zamestnávateľa zaplatiť zamestnancovi mzdu (resp. jej náhrady), ako aj odstupné
spojené so skončením pracovného pomeru sa stáva splatnou - ak nie je dohodnuté inak - najneskôr

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V prejednávanom prípade je potrebné pre absenciu
akejkoľvek inej osobitnej dohody považovať za výplatný termín na výplatu mzdy žalobcu posledný deň
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, t. j. 31. januára 2022. Žalovaná tieto peňažné pracovnoprávne
nároky žalobcovi v lehote ich splatnosti nezaplatila, a tak sa nasledujúci deň dostala s ich plnením do
omeškania. Súd preto priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 1 ods. 4 ZP

v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to v zákonom stanovenej výške aktuálnej k prvému
dňu omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy 8 564,60 eur za dobu omeškania od 1. februára 2022 až do
jej zaplatenia.

12. Opodstatnenosť nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením mzdy (resp.
jej náhrady) a odstupného vyplýva z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít ustálenej na

právnom názore, že záver, podľa ktorého by zamestnávateľa nestíhala sankcia v podobe úroku z
omeškania, pokiaľ sa dostane do omeškania s plnením mzdy, náhrady mzdy a obdobným záväzkov
voči zamestnancovi, by bol ústavne neudržateľný. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov
súd totiž nie je absolútne viazaný doslovným znením právneho textu, ale sa od neho smie, ba
dokonca musí odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, história jeho

vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov (zásad), ktoré majú svoj základ v ústavne
konformnom právnom poriadku ako významovom celku. V prípade rozporu znenia so zmyslom a účelom
príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybností, treba uprednostniť výklad e ratione
legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (porov. § 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky). Žiadať vyplatenie mzdy aj s príslušným úrokom z omeškania nemožno považovať za čosi

neobvyklého, nemravného či snáď dokonca protiprávneho. Občiansky zákonník vychádza z úvahy, že
úroky z omeškania plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody (porov. § 519 Občianskeho zákonníka),
ktorá veriteľovi vznikla tým, že nemohol po dobu omeškania zhodnotiť (využiť) istinu dlhu. Úroky z
omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať
s dlžnou sumou. Inštitút úrokov z omeškania vo všeobecnosti plní charakter zabezpečovací, sankčný

a kompenzačný a inak to nemôže byť ani v pracovnom práve, lebo opakom by došlo k porušeniu
rovnosti subjektov tohto závislého vzťahu, a teda k porušeniu čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 76/2011, ktoré bolo publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 57/2014).
„Zamestnávateľ, ktorý sa dostane do omeškania s peňažným plnením voči zamestnancovi, je povinný

platiť od vzniku omeškania zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 1 ods. 4 ZP nemožno vykladať tak, že by tomuto záveru
bránilo“ (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 460/2017).

13. Procesnú obranu žalovanej spochybňujúcu splatnosť žalobou uplatňovaného mzdového nároku
žalobcu a jeho nároku na odstupné, pokým jej žalobca neodovzdá zverené predmety či dokumenty a
dáta, na ktorých pracoval, resp. už po skončení pracovného pomeru nedokončí rozpracovaný projekt,
súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
13.1. Z predpisov pracovného práva nevyplýva zamestnávateľovi oprávnenie zadržať zamestnancovi

výplatu splatnej mzdy alebo odstupného, ak je v omeškaní s plnením akýchkoľvek nepeňažných
záväzkov či peňažných záväzkov iných než taxatívne vymenovaných v § 131 ZP upravujúcom zrážky zo
mzdy. So zreteľom na sociálnu funkciu mzdy by aj prípadná dvojstranná dohoda účastníkov pracovného
pomeru oprávňujúca zamestnávateľa zadržať zamestnancovi výplatu splatnej mzdy bola (a to aj s
ohľadom na § 18 a § 20 ZP) zrejme neprípustná a bolo by potrebné ju vyhodnotiť ako absolútne neplatný

právny úkon z dôvodu, že svojím účelom odporuje zákonu resp. ho obchádza (porov. § 1 ods. 4 ZP
v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka). Správnosti tohto názoru nasvedčuje aj § 214 Trestného
zákona, ktorým sa nevyplatenie splatnej mzdy a odstupného (za splnenia ďalších podmienok) vyhlasuje
za protiprávne konanie, ktoré má kvalitu trestného činu.
13.2. Odhliadnuc od uvedeného, z celého obsahu dohody o skončení pracovného pomeru zo 16.

decembra 2021 však nijako nevyplýva, že by sa v čase jej uzavretia (a nie niekedy následne po
skončení pracovného pomeru v mailovej komunikácii z januára 2022) žalobca a žalovaná dohodli
na podmienenosti (resp. odkladacej podmienke) plnenia záväzku žalovanej na zaplatenie mzdy za
vykonanú prácu a odstupného (porov. čl. I bod 3 a 4 tejto dohody) plnením záväzku žalobcu odovzdaťzverené predmety či dokumenty a dáta, ktoré vypracoval (porov. čl. I bod. 5 tejto dohody). Tieto záväzky
sú v predmetnej dohode o skončení pracovného pomeru formulované osobitne a samostatne bez
akéhokoľvek vzájomného previazania či podmieňovania. Z textu tejto dohody teda nemožno nijako

vyvodiť, že povinnosť žalovanej zaplatiť mzdu a odstupné žalobcovi nastupuje resp. sa môže stať
splatnou až vtedy, ak najskôr žalobca vráti žalovanej zverené predmety, odovzdá spomínané dáta a
dokumenty či po skončení pracovného pomeru ešte dokončí určitú rozpracovanú pracovnú činnosť
(z dohody o skončení pracovného pomeru záväzok žalobcu dokončiť rozpracovanú pracovnú činnosť
jednak vôbec nevyplýva, a jednak v dobe po skončení pracovného pomeru už nie je bývalý zamestnanec

povinný dokončiť pre svojho bývalého zamestnávateľa akúkoľvek závislú prácu, pretože podľa § 1
ods. 3 ZP závislá práca nesmie byť vykonávaná mimo pracovného pomeru či iného obdobného
pracovnoprávneho vzťahu).

14. Za rovnako nenáležitú treba považovať aj argumentáciu o synalagmatických záväzkoch sporových
strán a v nadväznosti na ňu vznesenú tzv. námietku nesplnenej zmluvy.

14.1. Vzájomný (synalagmatický) záväzok vzniká na základe obojstranne zaväzujúcej zmluvy, pri ktorej
si strany poskytujú hospodársky prospech navzájom a pri ktorej sú obe strany navzájom dlžníkmi
a veriteľmi, t. j. „dávam, aby si dal“. Povinnosť plniť je teda podmienená súčasným protiplnením.
Charakteristickým pre takého záväzky je to, že každá zo zmluvných strán je zároveň v postavení dlžníka
averiteľa,pretožemávočidruhejstranepovinnosťplniťazároveňprávoplneniepožadovať.Obeplnenia

všakmusiabyťodsebazávislé,t.j.aknebolodohovorenéinak,platízásada,žesúpovinnéplniťsúčasne
(do ut des), t. j. z ruky do ruky. Splnenie záväzku teda spočíva vo výmene jedného plnenia za druhé
(iné) plnenie.
14.2. V danom prípade však absentuje akákoľvek spojitosť medzi záväzkom zamestnávateľa zaplatiť
mzdu za vykonanú prácu a odstupné spojené so skončením pracovného pomeru a záväzkom

zamestnancavrátiťzverenépredmetyaodovzdaťdokumentyadáta,naktorýchvypracovanísapodieľal.
Uvedené dva nároky už z povahy veci nemôžu byť vo vzťahu k sebe synalagmatickými záväzkami.
14.3. Právo na „mzdu (odmenu) za vykonanú prácu“ je ústavným právom, ktoré zakotvuje čl. 36 ods.
1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky a konkretizuje Zákonník práce v ustanoveniach § 118 a nasl.
ZP. Pracovnoprávny vzťah spočívajúci vo výkone závislej činnosti preto vždy musí byť odplatným

právnym vzťahom. Poskytovanie mzdy za vykonanú prácu je jednou zo základných právnych povinností
zamestnávateľa (tiež porov. čl. 3 Základných zásad ZP), ktorá tvorí základný obsah pracovného záväzku
podľa § 47 ZP. Obsah práva zamestnanca na mzdu je bezprostredne spätý s vykonávaním práce.
Bezprostredná spätosť práva na mzdu za vykonanú prácu s výkonom práce sa prejavuje aj v tom, že
zamestnanec môže byť odmeňovaný len za prácu, ktorú skutočne (fakticky) vykonal. Vznik práva na

mzdu je teda determinovaný skutočným výkonom práce zamestnanca, pričom povinnosť poskytovať
mzdu za vykonanú prácu je synalagmatickou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá korešponduje so
základnou povinnosťou zamestnanca vykonávať prácu. So zreteľom na uvedené potom argumentácia
žalovanej o synalagmatickom vzťahu medzi povinnosťou zamestnávateľa zaplatiť zamestnancovi „mzdu
za vykonanú prácu“ s povinnosťou vrátiť zverené predmety či odovzdať všetky dokumenty a dáta, na

ktorých zamestnanec pracoval, je už z povahy veci evidentne nesprávna, pretože k povinnosti plnenia
týchto záväzkov nedochádza v rovnakej chvíli. Pokiaľ žalobca reálne vykonal pre žalovanú prácu v
mesiaci december 2021 - čo v rozhodovanej veci nebolo medzi stranami sporné -, už len z existencie
tejto skutočnosti samotnej mu potom vzniklo právo na mzdu za túto vykonanú prácu.
14.4. Odstupné je pracovnoprávnym inštitútom, ktorého hlavným účelom poskytovania je určitá

satisfakcia zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že pracovný pomer sa končí skôr, ako
účastníci v pracovnej zmluve predpokladali a že skončenie pracovného pomeru nespočíva v osobe
zamestnanca, ale v osobe zamestnávateľa a jeho hospodárskych problémoch, ktoré vo vzťahu k
zamestnancovi vystupujú ako ním nezavinené sociálne riziko. Odstupné je teda bezprostredne spojené
len s faktickým skončením pracovného pomeru. Právo zamestnanca na odstupné tak z povahy veci

celkom zjavne nemôže byť synalagmatickým záväzkom, pretože tento nárok vzniká ex lege (zo
zákona) pri skončení pracovného pomeru za splnenia určitých predpokladaných hmotnoprávnych
podmienok viazaných na dôvod skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, formu
skončenia pracovného pomeru a dobu trvania pracovného pomeru zamestnanca u zamestnávateľa, a
nie je podmienené akýmkoľvek záväzkom (splnením akejkoľvek povinnosti zo strany) zamestnanca. To

znamená, že zamestnanec nemusí pre vznik nároku na odstupné urobiť voči zamestnávateľovi žiadny
právny alebo faktický úkon. Právo na odstupné je teda jednostranným (a nie synalagmatickým, ako to
nesprávne tvrdí žalovaná) záväzkom, kde zamestnanec má len postavenie veriteľa a zamestnávateľ len
postavenie dlžníka. Plnenie záväzku na zaplatenie odstupného teda nemá charakter výmeny jednéhoplnenia za druhé plnenie. V tomto kontexte potom argument žalovanej (resp. jej právneho zástupcu),
že priznaním uplatneného nároku by sa žalobca nenáležite obohatil, pretože žalovaná nedostala žiadne
protiplnenie, vyznieva až absurdne (argumentum ad absurdum).

15.Ďalšieskutočnostianámietkyžalovanejonadštandardnejvýškevzájomnedohodnutéhoodstupného
(ktorá ale nie je v rozpore s § 76 ods. 2 písm. a/ ZP - pozn. súdu), o pohnútke, ktorá viedla sporové strany
k vzniku pracovného pomeru a neskôr k jeho skončeniu formou dohody vrátane dojednania odstupného
v nadštandardnej výške, či o predchádzajúcej spolupráci medzi sporovými stranami na obchodnej báze

nemajú na rozhodnutie vo veci samej žiadny relevantný právny význam. Súd takisto nezistil žiadne
konanie žalobcu pri skončení pracovného pomeru dohodou medzi sporovými stranami, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako priečiace sa dobrým mravom. Pokiaľ žalovaná zastáva názor, že nesplnením
záväzku žalobcu odovzdať zverené predmety, rôzne dokumenty či dáta, na ktorých pracoval, alebo
nedokončil určitú pracovnú činnosť, jej vznikla akákoľvek škoda či iná ujma, nič jej nebráni domáhať sa
jej náhrady či zmiernenia (čo napokon aj urobila podaním žaloby, o ktorej sa vedie konanie na Mestskom

súde Bratislava IV pod spisovou značkou B3-16Cpr/5/2023).

16. Dohoda o skončení pracovného pomeru vrátane dojednanej výšky odstupného teda bola výsledkom
stretu zhodného prejavu vôle oboch zmluvných strán, a preto možno skonštatovať, že bola ako právny
úkon uzavretá platne a účinne. Pokiaľ sa žalovaná v tejto dohode zaviazala v súvislosti so skončením

pracovného pomeru zaplatiť žalobcovi odstupné vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného
zárobku, potom je svojou prejavenou vôľou viazaná a následná zmena jej vôle ohľadom uskutočnenia
tohto právneho úkonu (t. j. rozmyslenie si svojho uskutočnivšieho konania a jeho následné popretie či
spochybňovanie) na uvedenom už nemôže nič zmeniť. V danom prípade sa totiž uplatní princíp pacta
sunt servanda, t. j. dohody sa majú dodržiavať.

17. A napokon, ak by aj z nejakého dôvodu bola dohoda o skončení pracovného pomeru čo do
dojednania výšky odstupného neplatná (čo ale súd na základe vykonaného dokazovania nezistil), táto
neplatnosť by v zmysle § 17 ods. 3 prvej vety ZP nemohla byť žalobcovi ako zamestnancovi na ujmu,
keďžetútoneplatnosťnespôsobilvýlučnesám.Takátoskutočnosťvkonanínielenženebolapreukázaná,

ale nebola ani tvrdená.

18. Návrh žalovanej vykonať výsluch žalobcu a žalovanej za účelom ozrejmenia, čo vlastne bolo
skutočným obsahom dojednaní v dohode o skončení pracovného pomeru, súd podľa § 185 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zamietol ako nadbytočný jednak vo vzťahu k predmetu

sporu (ktorým je nárok na mzdu za vykonanú prácu v mesiaci december 2021, ktorej skutočné vykonanie
žalobcom nikto nerozporuje, a nárok na odstupné, ktorého vznik v súvislosti so skončením pracovného
pomeru dohodou je nepochybný), a tiež kvôli tomu, že skutočnosť, čo bolo obsahom dohody o skončení
pracovného pomeru, vyplýva predovšetkým z tejto dohody samotnej, ktorá bola ako listinný dôkaz riadne
predložená. Napokon, žalovaná mala podľa názoru súdu zachovaný dostatočný priestor uviesť vlastnú

interpretáciu tejto dohody o skončení pracovného pomeru, ak to považovala pre zisťovanie skutkového
stavu za potrebné, a to nielen vo vyjadrení k žalobe, ale aj v duplike.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcu, ktorú mu žalovaná bude povinná
zaplatiť, rozhodne súd v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§
262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde

Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku).