Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Brišková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/87/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321200551
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2321200551.1
Uznesenie
KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Bibiány Ťažiarovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX,
trvalý pobyt C. A. XXXX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., Mierové
nám. 943/4, Galanta, IČO: 47 244 160, proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvalý
pobyt Veľká Mača 729, 2/ VINO MAHID s.r.o., Veľká Mača 1139, IČO: 47 653 001, obidve žalované
zastúpené advokátom: Mgr. Peter Magdálik, Vajanského 1520, Galanta, o určenie vlastníckeho práva,
o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 15. februára 2022 č. k.
28C/5/2021-90, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) určil, že vlastníkom pozemku parcela
registra „E“, parcelné číslo 536/1 - orná pôda o výmere 982 m2, a parcela registra „E“, parcelné číslo
2818/139, orná pôda, o výmere 3238 m2, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie C. A., v podiele
1/20 je žalovaná 1/. Druhým výrokom (II.) bola uložená povinnosť žalovaným 1/, 2/ nahradiť žalobkyni
trovy konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 39, § 40 ods. 1, § 40a, § 116, §
117, § 140 O.z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 137 písm. c) CSP
(Civilnýsporovýporiadokč.160/2015Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov).Vecnezdôvodnil,žežalobkyňa
ako podielová spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti v podiele 19/20 sa pôvodne domáhala žalobou
v danom spore, určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode tejto nehnuteľnosti v spoluvlastníckom
podiele 1/20, uzavretej medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovanou 2/ ako kupujúcou, ktorej
vklad do katastra nehnuteľností bol povolený. Žalovaná 1/ nepostupovala v súlade s § 140 O. z., keď
žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke neponúkla na predaj svoj spoluvlastnícky podiel, v dôsledku
čoho žalobkyňa nemohla využiť svoje predkupné právo. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa listom zo dňa
16.11.2020 oznámila žalovaným 1/, 2/, dovolávajúc sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy.
2. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobkyňa v priebehu konania navrhla zmenu petitu,
ktorou sa domáhala určenia, že vlastníčkou prevedeného spoluvlastníckeho podielu 1/20 k predmetným
nehnuteľnostiam je žalovaná 1/.
3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na zvolenom
spôsobe riešenia sporu. Porušením predkupného práva žalobkyne bolo jej odopreté nadobudnutie
spoluvlastníckeho podielu, následnom čoho sa ocitla vo vzťahu s treťou osobou. Nesúhlasil
s tvrdením žalovaných, že sa právne postavenie žalobkyne nezmenilo a je nerozhodné s kým zotrvá
v spoluvlastníckom vzťahu, keďže platí zásada, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom
spoluvlastníctve. Žalobkyňa mala záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/, to jej
však bolo konaním žalovanej 1 odopreté.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade porušenia predkupného práva má oprávnený
spoluvlastník z predkupného práva na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať vyslovenia
relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, alebo sa môže voči nadobúdateľovi
(tretej osobe) domáhať, aby mu pre daný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok,
za ktorých ho kúpil od povinnej osoby a ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať
na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Poslednou treťou
možnosťou je, že si predkupné právo ponechá (ktoré začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi). Osoba,
ktorá sa relatívnej neplatnosti v súdnom konaní dovoláva, nemusí žalovať určenie relatívnej neplatnosti,
ktorá otázka bude v súdnom konaní riešená ako predbežná otázka.
5. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (odsek 21) uviedol, že ako
predbežnú otázku posúdil platnosť kúpnej zmluvy medzi žalovanými. Určil, že predmetná kúpna zmluva
je z vyššie uvedených dôvodov neplatná.
6. V súvislosti s vykonaným dokazovaním (informácia o zásielke Slovenskej pošty – sledovanie zásielky,
vyjadrenie Slovenskej pošty a vyjadrenie advokátskej kancelárie D.) mal súd prvej inštancie tiež za
preukázané, že žalovaná 1/ pred prevodom spoluvlastníckeho podielu na žalovanú 2/, neponúkla svoj
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti žalobkyni ako druhej spoluvlastníčke. Ponuku na uplatnenie
predkupného práva zo dňa 10.12.2018 žalovaná 1/ žalobkyni nezaslala, čím si nesplnila povinnosť podľa
§ 140 O. z. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods.
1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyni, ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, bol
priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania malo
byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalované, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby,
alternatívne jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutia.
Odvolanie odôvodnili porušením práva na spravodlivý proces, ku ktorému došlo nesprávnym procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorým im bolo znemožnené uskutočňovať im patriace procesné práva,
a tiež existenciou inej vady, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Podľa názoru žalovaných petit žaloby odporuje právnemu poriadku ako aj ustálenej
judikatúre súdov SR, s ktorou sa súd nevyporiadal. Podľa rozhodnutia Najvyššie súdu SR (ďalej len
„NS SR“) sp. zn. 3Cdo/122/2009 sú možné tri zákonné spôsoby, ktorými sa subjekt dotknutý porušením
predkupnéhoprávamôžedomáhaťprávnejochrany,atoprávodomáhaťsaurčeniarelatívnejneplatnosti
sporného právneho úkonu, alebo domáhať sa od subjektu, ktorý nadobudol podiel na nehnuteľnosti, aby
mu ho predal za rovnakých podmienok ako sám nadobudol, prípadne sa následne domáhať nahradenia
prejavu vôle tohto subjektu rozhodnutím súdu a treťou možnosťou je uspokojiť sa so zachovaním
predkupného práva na strane dotknutého subjektu aj voči novému nadobúdateľovi podielu. Nároky
z predkupného práva sa vzájomne vylučujú a oprávnený subjekt si môže zvoliť len jeden z nich.
Žalobkyňa sa však nedomáhala žiadneho zákonom aprobovaných spôsobov riešenia ňou tvrdeného
porušenia predkupného práva.
8. Žalované v odvolaní ďalej namietali, že bol spochybnený skutočný záujem žalobkyne nadobudnúť
sporný podiel na nehnuteľnosti, ako aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože
žalobkyňa sa nikdy nedomáhala, aby jej sporný podiel na nehnuteľnosti žalovaná 2/ previedla za
rovnakých podmienok ako bol na ňu prevedený podiel žalovanou 1/ (nedomáhala sa žalobou nahradenia
prejavu vôle žalovanej 2/ v uvedenom smere). Nebolo zrejmé, že záujem žalobkyne reálne smeruje
k nadobudnutiu sporného spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovaným
určením (že žalovaná 1/ je vlastníčkou sporného podielu na nehnuteľnosti) sa postavenie žalobkyne
žiadnym spôsobom nezmení. Žalobkyňa uvádza, že so žalovanou 1/ mala v minulosti komunikovať
ohľadom sporných podielov, ale k dohode nedošlo, teda nasledovalo by vyvolanie ďalšieho súdneho
konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovanou 1/. A práve
predchádzaniu ďalších sporov má slúžiť konanie o určovacích žalobách, čo však nebol tento prípad.
Žalobkyňa mohla predísť ďalšiemu súdnemu sporu žalobou o nahradenie prejavu vôle žalovanej 2/ vo
vzťahu k predaju sporného podielu na nehnuteľnosti, k čomu nedošlo.
9. Napadnutým rozsudkom, podľa názoru žalovaných v odvolaní, súd prvej inštancie akceptoval
nezákonný petit žaloby a neprihliadal na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanomurčení, ako základného a obligatórneho predpokladu úspešnosti určovacej žaloby. Žalované namietali
aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, ktorý sa nevysporiadal
s neprípustnosťou žalobného petitu. Nevysvetlil svoj odklon od judikatúry a preukázanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení nezdôvodnil. Jediným spôsobilým žalobným petitom, ktorý by
ovplyvnil právne postavenie žalobkyne, bol by návrh výroku súdneho rozhodnutia o nahradení prejavu
vôle žalovanej 2/ previesť vlastnícke právo k spornému podielu na žalobkyňu. Súd prvej inštancie ani
nezdôvodnil prečo neprihliadal na tento prostriedok procesnej obrany žalovaných. Súd mal pritom dbať
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a naplniť zákonné atribúty odôvodnenia rozsudku v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP. Vyššie uvedené dôvody tak preukazujú porušenie práva na spravodlivý proces, ako
aj existenciu vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
10. Súd prvej inštancie, podľa názoru žalovaných v odvolaní, dospel tiež k nesprávnym skutkovým
zisteniam. K prevodu sporných podielov na nehnuteľnostiach došlo v súlade so zákonom, keď boli
riadne rešpektované práva a povinnosti zainteresovaných subjektov, teda strán konania. Aj v kontexte
s ustanovením § 603 ods. 3 O. z. zákon nepripúšťa v súvislosti s porušením predkupného práva
dotknutému subjektu domáhať sa určenia, že subjekt, ktorý sporný podiel na nehnuteľnosti previedol,
je naďalej vlastníkom tohto podielu (umožňuje domáhať sa výslovne relatívnej neplatnosti sporného
prevodu, prípadne domáhať sa prevodu dotknutého podielu od nadobúdateľa, respektíve nahradenia
prejavu vôle v uvedenom smere alebo sa uspokojiť so zachovaním predkupného práva). Žalobkyňa
na jednej strane tvrdí, že má záujem odkúpiť sporné spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, no
predajapodielovsanedomáha.Súdprvejinštancietaknezohľadnilnedostatokpreukázanianaliehavého
právnehozáujmunapožadovanomurčenínastranežalobkyne,ktorýskúmaexlege.Vrámcihodnotenia
dôkazov súd prvej inštancie nevyhodnotil procesnú obranu žalovaných, nevysporiadal sa s ňou
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. vzhľadom na závislý výrok o náhrade trov konania od výroku
vo veci samej, rovnaké argumenty sa vzťahujú aj na tento závislý výrok.
11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
VodvolacíchdôvodochpoukazujeprotistranapredovšetkýmnarozsudokNSSRsp.zn.3Cdo/122/2009.
V tom prípade však žalujúca strana nemala za cieľ navrátenie do predošlého stavu, ale dosiahnutie
realizácie predkupného práva nahradením prejavu vôle. V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáha
navrátenia do predošlého stavu, kde vlastníčkou sporného podielu je žalovaná 1/, ako dôsledok
dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (podaním zo dňa 16.11.2020, doručeného žalovanej
1/ ako i žalovanej 2/). Súd posúdil platnosť kúpnej zmluvy a určil, že predmetná kúpna zmluva
je neplatná. V čase rozhodnutia súdu bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník sporného
podielu žalovaná 2/, preto za vlastníka sporných podielov bola určená žalovaná 1/. Na nezákonnosť
pritom poukazuje strana žalovaných, teda strana, ktorá sa dopustila v konaní protiprávneho konania
predložením falošného dôkazu na preukázanie, že postupovala v súlade so zákonom a ponúkla svoj
podiel žalobkyni. Ponuku na uplatnenej predkupného práva zo dňa 10.12.2018 mala preukazovať
doporučená zásielka zo dňa 10.12.2018 (F.), dôkaz fotokópiou obálky, ako aj dôkaz o sledovaní tejto
zásielky. Bolo zistené, že zásielka pod uvedeným číslom bola odovzdaná na doručenie 25.9.2019
a bola adresovaná a doručovaná v inej obci na území Slovenska. Žalobkyňa má skutočný záujem na
nadobudnutí sporného podielu, preto sa dovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a žiadala určiť,
aby žalovaná 1/ bola vlastníčkou sporného podielu.
12. V čase uzavretia kúpnej zmluvy, podľa vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu, bola žalobkyňa vlastníčkou
podielu 36/40 a pokiaľ by sa domáhala v odvolaní tvrdených nárokov, mala by nárok na 36/40-ín
z 1/20-iny podielu žalovanej 1/ a žalovaná 2/ by zostala podielovou spoluvlastníčkou na sporných
nehnuteľnostiach. Žalobkyňa má záujem na tom, aby sa stala vlastníčkou sporných nehnuteľností
v podiele 1/1 a nie na tom, aby sa rozširoval okruh podielových spoluvlastníkov (o žalovanú 2/). Využila
právo dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a keďže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
bola žalovaná 2/ vedená v katastri nehnuteľností ako spoluvlastník, mala naliehavý právny záujem
na navrátení do predošlého stavu, t. j. aby žalovaná 1/, ktorá porušila predkupné právo, bola naďalej
spoluvlastníčkou nehnuteľností. Napadnutým rozhodnutím sa obnovil právny stav, ktorý existoval medzi
žalobkyňou a žalovanou 1/, teda aký bol pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy. Predkupné právo
v zmysle § 603 O. z. upravuje však zmluvné predkupné právo.
13. Žalované v odvolacej replike zotrvali na svojej odvolacej argumentácii. Žalobkyňa sa v spore
nedomáha žiadneho zo zákonom stanovených spôsobov riešenia ňou tvrdeného porušeniapredkupného práva aj s poukazom na judikatúru. Z vyjadrenia k odvolaniu nie je zrejmé, či žalobkyňa
má záujem nadobudnúť sporný podiel na predmetných nehnuteľnostiach od žalovanej 1/ alebo má
len záujem zostať v podielovom spoluvlastníctve k dotknutej nehnuteľnosti so žalovanou 1. Právne
postavenie žalobkyne sa ale rozsudkom súdu prvej inštancie vôbec nezmení. Žalované poukázali na
ustanovenie § 140 O. z., ktorý priorizuje dohodu podielových spoluvlastníkov. Ak žalobkyňa odkúpila
spoluvlastnícke podiely o veľkosti 1/20 na dotknutých nehnuteľnostiach od ďalšieho podielového
spoluvlastníka (vklad povolený 16.10.2020), tak tento podielový spoluvlastník by v rovnakom čase nemal
záujem na odkúpení spoluvlastníckych podielov od žalovanej 1/, a teda súhlasil by so žalobkyňou, aby
sa mohla od žalovanej 2/ domáhať odkúpenia sporných spoluvlastníckych podielov v celom rozsahu,
nielen v podiele 36/40 z podielu 1/20. Uvedeného nároku sa však žalobkyňa vo vzťahu k žalovanej 2/
nikdy nedomáhala.
14. Žalobkyňa v odvolacej duplike sa v plnom rozsahu pridržiavala vyjadrenia k odvolaniu žalovaných.
Je pravdou, že ak by nedošlo medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ k dohode na predaji sporných podielov
(aj keď úmysel žalovanej 1/ je previesť svoj podiel, keďže ho previedla na žalovanú 2/), v prípade,
ak by okrem žalobkyne a žalovanej 1/ bola vlastníkom aj žalovaná 2/ a nedošlo by k dohode medzi
podielovými spoluvlastníkmi, došlo by k ďalšiemu súdnemu konania v smere zrušenia a vyporiadenia
podielového spoluvlastníctva, avšak nielen medzi žalobkyňou a žalovanou 1/, ale aj žalovanou 2/,
spôsobom podľa § 142 O. z., pričom úmysel žalovanej 2/ žalobkyňa nepozná (na rozdiel od úmyslu
žalovanej 1/). Napadnutým rozhodnutím sa obnovil právny stav, ktorý existoval vo vlastníckych vzťahoch
medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ pred uzavretím kúpnej zmluvy a na tomto obnovenom právnom stave
má žalobkyňa naliehavý právny záujem.
15. Žalované vo vyjadrení k odvolacej duplike uviedli, že v celom rozsahu zotrvávajú na svojej skutkovej
a právnej argumentácii v odvolaní proti napadnutému rozsudku, ako aj v ďalších vyjadreniach, v ktorých
podrobne zdôvodnili svoje argumenty svedčiace o nesprávnosti, nezákonnosti a arbitrárnosti rozsudku.
16. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú dané
dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. Zákon rešpektuje právo spoluvlastníka disponovať svojím spoluvlastníckym podielom, avšak na
druhej strane umožňuje ostatným spoluvlastníkom nadobudnúť spoluvlastnícky podiel spoluvlastníka,
ktorý nemieni v spoluvlastníckom vzťahu zotrvať, a to na základe zákonného predkupného práva.
19. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí (odsek 21) vychádzal zo záverov ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 4Cdo/48/2009, 4Cdo/334/2009, 5Cdo/211/2009, 3Cdo/262/2009
a pod.), podľa ktorej oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo
strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia
relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu alebo sa môže
voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky ponúkol za rovnakých
podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa
domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Treťou
možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi.
20. Napriek uvedenému žalovanými namietaný odklon od ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR
nezdôvodnil, a to samotný určovací výrok o určení vlastníckeho práva protistrany (nejednalo sa tu
o žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobcu), v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu prvej inštancie
predčasné a pre chýbajúci argumentačný základ rozhodnutie odvolací súd nemohol preskúmať.21. Súd prvej inštancie dôvodil, že sa zaoberal a posudzoval ako predbežnú otázku platnosť kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalovanými a určil, že predmetná kúpna zmluva je neplatná. Uvedená časť
odôvodnenia je potom v nesúlade s výrokom napadnutého rozsudku, ktorým nebola určená neplatnosť
kúpnej zmluvy, ale vlastnícke právo, a to vlastnícke právo protistrany (žalovanej 1/).
22. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalej len „ÚS SR“ (porov. napr. sp. zn. I. ÚS
243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08) vyplýva, že všeobecný súd musí byť vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia konzistentný a jeho argumenty majú podporovať príslušný záver,
vyúsťujúci do výrokovej časti súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a jeho
výroková časť nemôžu byť vzájomne formulačne odporujúce, keďže z odôvodnenia rozhodnutia musí
byť zrejmé kam súd svojimi úvahami smeroval a k akému jednoznačnému záveru, vyjadrenému vo
výrokovej časti, dospel.
23. Určenie vlastníckeho práva protistrany (žalovanej strany) predstavuje osobitný druh určovacej
žaloby (žaloba o určenie práva žalovaného), vyžadujúci splnenie predpokladu, že má na určení
naliehavý právny záujem. Žalobca má naliehavý právny záujme na určení, že žalovaný je vlastníkom
nehnuteľností, ak by vyhovením žalobe došlo k priaznivému ovplyvneniu jeho právneho postavenia
(porov. napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 MCdo/7/2006), ktoré musí byť konkretizované, teda tvrdené,
ako aj preukázané. Žalobca preto nesie v uvedenom smere bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazné.
24. Ustanovenie § 137 CSP vymedzuje podmienky prípustnosti pre jednotlivé druhy žalôb. Podmienkou
prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem. Pri určovacej
žalobe žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva tvrdiť a preukázať. V sporovom konaní
vyhodnocuje súd na základe prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany dôvodnosť skutkových
tvrdení strán konania aj v uvedenom smere. Výnimkou je prípad, ak právny záujem vyplýva z osobitného
predpisu (v takomto prípade žalobca naliehavý právny záujem nepreukazuje).
25. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení len skonštatoval, že žalobkyni bolo odopreté
nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu, následkom čoho sa ocitla vo vzťahu s treťou osobou (pričom
platí zásada, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve), hoci mala záujem
o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ na predmetných nehnuteľnostiach.
26. Súd prvej inštancie pritom poukazuje na záujem žalobkyne na nadobudnutí spoluvlastníckeho
podielu (avšak nahradenia prejavu vôle sa žalobkyňa voči nadobúdateľovi nedomáha), a tým súčasne
akceptuje zvolený spôsob riešenia porušenia predkupného práva žalobkyne, určením vlastníckeho
práva žalovanej 1/. Nebolo tu ani zrejmé vyhodnotenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
strán konania, v súvislosti so spornou skutočnosťou naliehavého právneho záujmu žalobkyne na
požadovanom určení.
27. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj v tejto časti chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol
odvolací súd preskúmať, týkajúci sa vyhodnotenia dokazovania (na základe hodnotenia prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany podľa § 151 CSP) ohľadom skutkových tvrdení strán, o
naliehavom právnom záujme žalobkyne na požadovanom určení.
28. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.
v znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).
29. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovaťaj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).
30. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo požiadavkám
kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže chýbal vyššie uvedený argumentačný základ,
ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Odvolacia námietka žalovaných o nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozsudku v uvedenom smere bola dôvodná.
31. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré nenahrádza
prvoinštančné konanie.
32. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania,
v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.
33. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie posúdi a vyhodnotí (s uvedením
argumentačného základu) žalobou uplatnený nárok z porušenia zákonného predkupného práva,
osobitne podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán vo vzťahu k naliehavému právnemu
záujmu (§ 137 písm. c/ CSP), na určení vlastníckeho práva protistrany (t. j. či vyhovením žalobe by
došlo k priaznivého ovplyvneniu právneho postavenia žalobkyne), pričom sa v odôvodnení vysporiada
aj s procesnou obranou žalovaných (vrátane namietaného nedostatku naliehavého právneho záujmu na
strane žalobkyne a poukazu na judikatúru Najvyššieho súdu SR).
34. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade
s procesnými pravidlami a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol.
35. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé s uvedením
aké skutočnosti žalobkyňa tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila, ako
sa vo veci vyjadrili žalovaní a aké prostriedky procesnej obrany použili. Vysvetlí ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, vrátane úvah, ktorými sa pri
hodnotení dôkazov riadil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými
námietkami strán konania.
36. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
konania poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho
problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06,
III. ÚS 198/07).
37. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
38. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.