Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Ek/1086/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124308164
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Pančíková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124308164.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci maloletého oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trale
bytom C. D. XX/XX, XXX XX E. F. G., zastúpený zákonným zástupcom: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XX/XX, XXX XX E. F. G., právne zast.: AK Petrovič s. r. o., so sídlom Kollárova 566/32,
917 01 Trnava, IČO: 54980682, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX
XX I., o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného na tvorbu úspor, vedenej u súdneho

exekútora: JUDr. Štefan Kvasnica, so sídlom exekútorského úradu H. A. J. XXX/XXX, XXX XX H., ktorý
exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške
34,40 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Maloletý oprávnený, zastúpený zákonným zástupcom sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným
prostredníctvom právneho zástupcu, doručeným súdu dňa 22.05.2024 domáhal od povinného
vymoženia zameškaného výživného vo výške 400,00 EUR a bežného výživného vo výške 50,00 EUR
na tvorbu úspor maloletého oprávneného, na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu
Trnava sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 17.12.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2016 a

vykonateľnosť dňa 16.01.2016 (ďalej len „Exekučný titul“).

2. Dňa 05.06.2024 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Štefan Kvasnica, so
sídlom exekútorského úradu M. R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn.
XXXXX XXX/XX (ďalej ako „Súdny exekútor“).

3. Súdny exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa
12.06.2024. Voči predmetnému rozhodnutiu podal povinný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol na
exekútorský úrad doručený dňa 25.06.2024. Súd na základe takto zistených skutočností konštatuje, že
návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote.

4. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu,

že v súčasnej dobe je v súdnom konaní XXX/XXX/XXXX podanie, ktorého obsahom je návrh na zníženie
vyživovacej povinnosti a bez povinnosti platiť výživné na tvorbu úspor maloletého dieťaťa. Povinný
ďalej uvádzal, že návrh na zníženie výživného podal z dôvodu zmeny pomerov, nakoľko od pracovného
úrazu, t. j. od 19.09.2021 až do 25.09.2023 platil súdom stanovené výživné vo výške 250,00 EUR,
a taktiež poukazoval synovi sumu vo výške 50,00 EUR ako sporenie, ktoré bolo spoločne s výživným
zasielané na účet matky maloletého dieťaťa. Ďalej uvádzal, že od 01.01.2023 mu bol priznaný invalidný

dôchodok 372 švajčiarskych frankov, čo je v prepočte podľa kurzu a dní v mesiaci približne 375,00
EUR. Povinný poukazoval na skutočnosť, že kvôli zdravotným dôvodom, po ťažkom pracovnom úraze ,ktorého následkom bola amputácia dolnej končatiny je vo veľmi zlej finančnej situácii, a jeho jediným
príjmom je invalidný dôchodok. Povinný uviedol, že je ZŤP s doprovodom a bez práce, a preto začal
súdnou cestou riešiť zníženie výživného a výživného na tvorbu úspor. Z uvedených dôvodov žiadal súd

o zastavenie exekučného konania.

5. K podanému návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril maloletý oprávnený, ktorý je zastúpený
zákonným zástupcom, a ktorý vyjadrenie podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu.
Oprávnený vo vyjadrení uvádzal, že na podanom návrhu zotrváva a považuje ho za dôvodný. Exekučný

titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia je právoplatný a vykonateľný, a v časti sporenia nebol
doposiaľ zmenený a ani zrušený, čo ani povinný nepreukázal, a ani preukázať nemohol. Ďalej oprávnený
poukazoval na tvrdenia povinného, a to na konanie vedené pred Okresným súdom Trnava pod č. k. XXX/
XXX/XXXX, v ktorom ale doposiaľ nebolo rozhodnuté ani vo veci samej, a ani odkladným opatrením,
čo potvrdzovali i listiny a dôkazy predložené povinným. Čo sa týka dôvodov, pre ktoré sa povinný
domáhal zníženia výživného, tie sú predmetom skúmania vo veci č. k. XXX/XXX/XXXX pred Okresným

súdom Trnava, ktorý vykonáva dokazovanie. Oprávnený poukázal na podanie povinného týkajúce sa
priznaného invalidného dôchodku, ktorý bol povinnému priznaný v januári 2023, a návrh na zníženie
výživného bol súdu doručený až v decembri 2023. Oprávnený ďalej predložil výpis z účtu povinného,
z ktorého bolo zrejmé, že povinný vykonával platby, ktoré prevyšovali sumu 300,00 EUR a prevádzal ich
na cudzie účty, pričom od októbra 2023 prestal prispievať na sporenie pre maloletého. Ďalej oprávnený

poukazoval na skutočnosť, že povinný poukazoval na opatrenie SUVA označeným ako „Verfügung“
zo dňa 16.12.2022, z ktorého vyplývala znížená schopnosť dosahovať príjem, a to 21%. Vzhľadom
na uvedené ide len o čiastočnú invaliditu, a nie úplnú neschopnosť pracovať, resp. dosahovať príjem.
Je teda nepochybné a rovnako to netvrdí ani sám povinný, že jeho dlh na sporení existuje a nebol
doposiaľ uhradený. Oprávnený uvádzal, že na zastavenie exekúcie nie sú splnené zákonné podmienky,

a preto navrhoval, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný, a zároveň
si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 37,39 EUR vypočítaný nasledovným spôsobom:
„náhrada trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby vyčíslený z aktuálnej sumy 500,00 EUR za
toto vyjadrenie ako jeden polovičný úkon vo výške 17,43 EUR, režijný paušál vo výške 13,73 EUR a DPH
20 % .“

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.“

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.“10. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o

návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti

exekučnému titulu. Návrh na zastavenie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí,
musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je
vhodné aby návrh na zastavenie obsahoval a návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených
skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené
exekučného konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

11. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaný z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,

ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu“.

12. Súd uvádza, že preskúmal podaný návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení
Exekučnéhoporiadkuvplatnomznení,preskúmalprílohypodanéoprávnenýmapovinným,anazáklade
uvedeného vydáva nasledovné rozhodnutie.

13. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „Zákon o rodine“): „Ak to
majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj
tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na
tvorbuúspor,auložípovinnémurodičovi,abytútosumupoukazovalnaosobitnýúčetmaloletéhodieťaťa,
ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na

nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.“

14. Podkladom na vykonanie exekúcie bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul - Rozsudok
Okresného súdu Trnava sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 17.12.2015, ktorým bola schválená rodičovská
dohoda, v ktorej v bode 1. výroku rozhodnutia bola uvedená nasledovná dohoda týkajúca sa výživného

na tvorbu úspor: „Otec sa zaväzuje platiť na tvorbu úspor maloletého A. sumu 50,- eur mesačne na
osobitný účet zriadený maloletému matkou s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti
rozsudku.“

15. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/19/2021: „(...)Z tohto dôvodu zákonodarca v

následnom ustanovení § 63 ods. 3 zákona o rodine umožnil určenie výživného na tzv. tvorbu úspor,
ktoré predstavuje výnimku zo zásady spotrebného charakteru bežného výživného. Hoci sa platí tiež v
pravidelných časových intervaloch popri bežnom výživnom, má odlišný účel, ako aj ďalšie osobitosti,
ktoré je nevyhnutné brať do úvahy pri jeho určovaní súdom. Výživné určené na tvorbu úspor sa poskytuje
nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa spravidla za účelom zabezpečenia nákladov na

budúce bývanie, štúdium, či zdravotnú starostlivosť alebo iné osobitné výdavky presahujúce bežnú
spotrebu dieťaťa. Ďalším podstatným prvkom odlišujúcim výživné určené na tvorbu úspor od bežného
výživnéhojeplatobnémiestoaspôsobnakladaniastýmitopeňažnýmiprostriedkami.Kýmbežnévýživné
saplatíkrukámrodiča,ktorýsnímvpodstatenakladápodľasvojhouváženia,nakladaťsúsporamimôže
výlučne dieťa, ktorému sú určené a preto sa tieto finančné prostriedky ukladajú na účet dieťaťa a ich

použitiejemožnélensosúhlasomsúdu.Súdmôžerozhodnúťopovinnostirodičaplatiťvýživnénatvorbu
úspor v zmysle citovaného ustanovenia len za predpokladu, že dospeje k záveru o takých priaznivých
majetkových pomeroch rodiča, ktoré okrem bežného spotrebného výživného umožňujú rodičovi platiť
dieťaťu finančné prostriedky navyše, nad rámec bežného výživného t.j. na vytvorenie úspor pre budúcevýdavky. Preto musí v konaní skúmať majetkové pomery rodiča a zdôvodniť, že tieto pomery sú tak
nadštandardné, že umožňujú aj tvorbu úspor nad rámec bežného výživného a súčasne musí skúmať aj
existenciu odôvodnených potrieb dieťaťa vyžadujúcich si určenie takéhoto výživného.“

16. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie poukazoval na skutočnosť, že otázka výživného
na tvorbu úspor je v súčasnosti predmetom súdneho konania vedeného pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX,
pričom súdu predložil uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 10.01.2024,
ktorým bol návrh povinného (otca) na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Zároveň súdu

bolo predložené podanie označené ako „Úprava návrhu zo dňa 30.05.2024“, a podanie označené
ako „Vyjadrenie otca, Úprava návrhu zo dňa 03.06.2024“. Obsahom uvedených podaní bola žiadosť
o zníženie vyživovacej povinnosti maloletého a zrušenie povinnosti platiť výživné na tvorbu úspor,
a taktiež skutočnosť, v ktorej povinný (otec) poukazoval na to, že matka maloletého nezriadila osobitný
sporiaci účet. Súd vzhľadom na uvedené, zisťoval v akom stave sa nachádza konanie vedené na
Okresnom súde Trnava, t. j. zisťoval, či nedošlo k zrušeniu alebo zmene rozhodnutia, ktoré je podkladom

na vykonanie exekúcie, teda exekučným titulom. Súdu bola poskytnutá informácia na základe súčinnosti
s Okresným súdom Trnava, že v danej veci zatiaľ nedošlo k vydaniu rozhodnutiu, a teda exekučný titul
je naďalej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, z ktorého vyplýva povinnému povinnosť
platenia sumy 50,00 EUR na tvorbu úspor maloletého oprávneného v zmysle exekučného titulu.

17. V podanom návrhu na zastavenie exekúcie povinný tiež poukazoval na nepriaznivý zdravotný stav
a zlú finančnú situáciu, v ktorej sa ocitol kvôli úrazu. V tomto bude súd uvádza, že prípadný zlý zdravotný
stav a zlá finančná situácia nie sú okolnosťami, pre ktoré možno exekúciu zastaviť súdom v rozsahu
podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku. Z argumentácie povinného preto v uvedenom smere nijakým
spôsobom nevyplývajú okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod na zastavenie
exekúcie,apretovsúladescitovanýmustanovením§61lods.3Exekučnéhoporiadku, návrhpovinného
na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.).

19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“

20. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
21. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

22.Podľa§199dods.1Exekučnéhoporiadku:„Oprávnenýmávočipovinnémunároknanáhraduúčelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“

23. Podľa § 199e Exekučného poriadku: „Ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.17bc) Do začatia
exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva
úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada
týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania

poverenia na vykonanie exekúcie.“

24. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý

z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu
zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.25. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a

hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): „Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

27. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že náhrada trov konania, a to nielen v základnom konaní, ale aj
v konaní vykonávacom, sa riadi princípom úspechu vo veci, resp. princípom zodpovednosti za zavinenie.
Exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu a zároveň jeho druhým, fakultatívnym
štádiom. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých
možno uvažovať ako o trovách exekučného konania - trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného
konania a trovy štátu (§ 195 Exekučného poriadku). Táto špeciálna právna úprava trov v Exekučnom

poriadku zároveň neupravuje dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, ako je to v podmienkach
civilného sporového konania, ale exekučný súd rozhoduje súčasne nielen o nároku na náhradu trov
exekučného konania, ale aj o ich výške (§ 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku).
28. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť
oprávnenému plný úspech vo veci. Oprávnený si v rámci vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie

uplatňoval nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby vyčíslený z aktuálnej
sumy 500,00 EUR za toto vyjadrenie ako jeden polovičný úkon vo výške 17,43 EUR, režijný paušál vo
výške 13,73 EUR a DPH 20 %, t. j. spolu vo výške 37,39 EUR. Súd však na takto uplatnený nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia neprihliadol, nakoľko bol uplatnený nesprávne. Súd pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vychádzal z tarifnej hodnoty ku dňu podania návrhu na

vykonanie exekúcie, ktorá bola vo výške 400,00 EUR. Na základe citovaných ustanovení Exekučného
poriadku a Vyhlášky má oprávnený, resp. jeho právny zástupca voči povinnému nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného
na zastavenie exekúcie vo výške 34,40 EUR, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške
400,00 EUR (1 polovičný úkon vo výške 14,94 EUR + režijný paušál za rok 2024 vo výške 13,73

EUR + 20 % DPH) (výrok II.) Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím,
budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po
právoplatnosti tohto uznesenia.

29. Nakoľko si povinný neuplatnil trovy konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, súd preto

o trovách exekučného konania ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.