Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106165
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106165.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej
veci žalobcu: mypiano.eu s.r.o., so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 51 705 991, právne zast.:
IVANOVIČ LEGAL s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
54 434 556, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101575414/2023 zo dňa 21.
júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Správca dane - Daňový úrad Trenčín vykonal u platiteľa dane - spoločnosti mypiano.eu s.r.o., so
sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 51 705 991 (ďalej aj len „žalobca“ alebo „platiteľ“) daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2021, ktorá prebiehala v období od
15.02.2022 do 10.01.2023. Ukončená bola doručením protokolu z daňovej kontroly č. 100088817/2023

zo dňa 10.01.2023 (ďalej len „Protokol“), spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v Protokole. Správca dane kontrolou zistil, že žalobca za zdaňovacie obdobie október 2021 uplatnil
odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa NOZAZ s. r. o., so sídlom Cintorínska
7, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 52 822 991 (ďalej len „NOZAZ s. r. o.“):
- faktúra č. 20210040 (interné č. FD2021166) zo dňa 18.10.2021, dátum dodania 18.10.2021 v celkovej
výške 8 760,00 Eur, základ dane 7 300,00 Eur, DPH 20 % 1 = 460,00 Eur, za dodanie IT služieb,
- faktúra č. 20210041 (interné č. FD2021169) zo dňa 26.10.2021, dátum dodania 26.10.2021, v celkovej

výške 19 800,00 Eur, základ dane 16 500,00 Eur, DPH 20 % = 3 300,00 Eur, za dodanie FaceMask
8250 ks.
Žalobca uplatnil odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr spolu vo výške 4 760,00 Eur. Daňovou
kontrolou bola preverovaná oprávnenosť uplatneného odpočítania DPH podľa predmetných faktúr.
Žalobca k faktúram nepredložil žiadne ďalšie doklady, t.j. nebola predložená zmluva o obchodnej
spolupráci medzi spoločnosťami NOZAZ s. r. o. a mypiano.eu s.r.o., ani dodacie listy, objednávky,
prepravné doklady a ani iné súvisiace doklady.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie2.Nazákladezistenídaňovoukontrolou,apovyhodnotenívykonanýchdôkazovvovyrubovacomkonaní
správcadanevydalrozhodnutieč.100726742/2023zodňa06.03.2023,ktorýmpodľa§68ods.5zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“) vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 4 760,00 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2021.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že z ústneho pojednávania s bývalým

konateľomspoločnostiNOZAZs.r.o.A.B.(konateľvobdobíod28.08.2020do27.08.2021)vyplynulo,že
dodávateľskáspoločnosťniejeriadnefungujúcouspoločnosťou,nakoľkoA.B.sakjejčinnostivyjadroval
iba všeobecne, dodanie tovarov a služieb potvrdil len formálne, nevedel sa vyjadriť k ich dodaniu
a preprave, nevedel konkrétne uviesť, o aké služby sa jednalo, kto a kde reálne IT služby vykonal.
Uvádzal, že on tieto služby konkrétne nevykonal, ale ich len sprostredkoval a faktúry mal vystavovať
jeho nemenovaný známy, pričom svoj podpis na faktúrach za máj a jún 2021 potvrdil. Nepredložil

žiadne doklady spoločnosti, nakoľko ich už mal zaslať novému konateľovi C. B. (občan Chorvátska)
poštou, avšak on osobne ich poštou neposielal a dôkazy o odovzdaní dokladov novému konateľovi
ani nepredložil. Správca dane uviedol, že výzvy na predloženie účtovných dokladov spoločnosti
NOZAZ s. r. o., doručované na adresu sídla spoločnosti aj v rámci daňovej kontroly za október
2021 (zo dňa 07.11.2022) boli doručené iba fikciou. Nový konateľ C. B. (konateľ od 28.08.2021) je

osobou nekontaktnou. Zásielka s predvolaním na jeho výsluch sa vrátila správcovi dane s poznámkou
„neznámy“. Spoločnosťou NOZAZ s. r. o. teda neboli správcovi dane predložené dôkazy o tom, že reálne
dodala platiteľovi dane tovar a služby uvedené na faktúrach č. 20210040 a č. 20210041. Zo strany
žalobcu boli správcovi dane predložené na USB kľúči rôzne zostavy, tabuľky, reporty o vykonaní IT
služieb, marketingu a konzultácií, k čomu správca dane uviedol, že nespochybňuje, že týmito výstupmi

žalobca disponuje, a že môžu byť použité aj pre jeho podnikateľskú činnosť, nakoľko jeho odberatelia
sa týmito službami zaoberajú. Žalobca tým však vierohodne nepreukázal, že mu tieto služby dodala
spoločnosť NOZAZ s. r. o., nakoľko tento dodávateľ mal služby dodať prostredníctvom subdodávateľa,
ktorého však neidentifikoval a žiadnu inú zdaniteľnú osobu (platiteľa), ktorá by IT služby vykonala,
neidentifikoval ani žalobca. Správca dane konštatoval, že v prípade faktúry č. 20210040 za IT služby

nebola splnená ani formálna podmienka na odpočítanie dane, nakoľko predmetná faktúra neobsahovala
rozsah a druh dodaných služieb. Podľa správcu dane platiteľ nepreukázal ani skutočnosti týkajúce sa
nákupu tovaru – Facemask podľa faktúry č. 20210041, keď neuviedol žiadne podrobnosti k tomuto
obchodu, tovar mal byť nakúpený za účelom predaja, avšak podľa vyjadrenia žalobcu z celkového
počtu 8 250 kusov by malo byť ešte 8000 kusov na sklade, k čomu ale dôkaz tiež nepredložil. Keďže

účtovníctvo dodávateľa je nedostupné, nebolo možné pravosť a vierohodnosť faktúr o dodaní tovaru a
služieb dodávateľom NOZAZ s. r. o. potvrdiť v jeho účtovníctve, pričom žalobca nepredložil také dôkazy,
ktoré by vierohodným spôsobom preukazovali dodanie tovarov a služieb dodávateľom NOZAZ s. r.
o., resp. inou zdaniteľnou osobou. Ani doklady o úhrade predmetných faktúr ešte nie sú dostatočným
dôkazom o tom, že tovary a služby uvedené na týchto faktúrach boli aj reálne dodané spoločnosťou

NOZAZ s. r. o. Z uvedených zistení správca dane vyvodil, že nebolo preukázané, že fakturované služby
boli reálne platiteľovi dodané a že fakturovaný tovar/služby dodal platiteľ (zdaniteľná osoba). Keďže
neboli splnené hmotnoprávne a ani formálne podmienky (u faktúry č. 20210040) na odpočítanie dane,
správca dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH neuznal žalobcovi odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr spolu vo výške 4 760,00 Eur.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
101575414/2023zodňa21.06.2023tak,žepodľa§74ods.4DaňovéhoporiadkurozhodnutieDaňového

úradu Trenčín č. 100726742/2023 zo dňa 06.03.2023 potvrdil.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa stotožnil so skutkovými zisteniami správcu
dane a s právnym posúdením veci. Uviedol, že platiteľ uplatňujúci si právo na odpočítanie dane je
povinný splniť kumulatívne všetky zákonom stanovené podmienky na odpočítanie dane. Podmienky

uvedené v § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a nárok na odpočítanie dane sa
viaže na ich bezpodmienečné splnenie. Platiteľ je zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti,
že pri tomto tovare, resp. službe vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke, ale faktúry
musia byť vystavené na reálnom materiálnom podklade. Konštatoval, že v zmysle ustálenej judikatúry(napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/65/2020 zo dňa 20.12.2022 a sp. zn.
4Sžfk/62/2020 zo dňa 29.11.2022) nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (platiteľovi) za
predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich

z čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28.novembra 2006 o spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie DPH sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným
dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2)
že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia)

a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (platiteľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ
vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú kumulatívne splnené, pričom
dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie
dane môže byť odopreté. Žalovaný konštatoval, že v predmetnej veci nebola sporná druhá ani tretia
podmienka na odpočítanie dane, ale správcom dane bolo spochybnené, kto fakturované plnenia
reálne vykonal, pričom nepreukázaním skutočnej identity dodávateľa bolo spochybnené preukázanie

hmotnoprávnejpodmienkynapriznanieodpočtudane-statuszdaniteľnejosobyskutočnéhododávateľa.
Tieto pochybnosti nebolo možné vyvrátiť ani preverovaním u deklarovaného dodávateľa NOZAZ s.
r. o. Žalovaný pritom zopakoval výsledky vykonaného dokazovania ohľadom preverovania obchodnej
spolupráce medzi žalobcom a dodávateľom NOZAZ s. r. o. a zistenia vedúce k záveru o pochybnosti
dodania fakturovaných služieb a tovaru práve týmto dodávateľom.

6. Žalovaný zaujal stanovisko k odvolacej námietke, že správca dane pripisoval v neprospech žalobcu
nesúčinnosť spoločnosti REBOD s.r.o. a spoločnosti PHARMA NUR SULTAN s.r.o. ako subdodávateľov
spoločnosti NOZAZ s. r. o., keď konštatoval, že z dôvodu, že žalobca sám nepreukázal rozsah dodaných
služieb, správca dane sa pokúsil získať dôkazy od jeho dodávateľa a aj potenciálnych subdodávateľov,

avšak ani z ich strany neboli predložené žiadne doklady, účtovníctvo je nedostupné a spoločnosti sú
nekontaktné. Správca dane šetrením u daných subdodávateľov chcel iba poukázať na nedôveryhodnosť
týchto spoločností a na nereálnosť dodaní pre spoločnosť NOZAZ s. r. o.

7. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že reálnosť dodania tovarov a služieb od spoločnosti

NOZAZ s. r. o. samotný žalobca nepreukázal a vzhľadom na nekontaktnosť dodávateľa nebola
potvrdená ani u tohto dodávateľa, čiže pochybnosti správcu dane nebolo možné vyvrátiť ani šetrením u
deklarovaného dodávateľa, v dôsledku čoho dôkazné bremeno na preukázanie skutočných dodávateľov
tovarov a služieb v predmetnej veci bolo opäť prenesené na žalobcu. Správca dane oboznámil žalobcu
s výsledkami a pochybnosťami správcu dane dňa 15.12.2022, keď vykonal ústne pojednávanie so

žalobcom, pričom žalobca sa na ústnom pojednávaní k pochybnostiam nevyjadril a ani v dohodnutom
termíne do 30.12.2022 nedoručil žiadne ďalšie dôkazy. Žalobca sa nevyjadril ani k skutočnostiam
uvedeným v Protokole. Z uvedeného vyvodil žalovaný, rovnako ako správca dane, že žalobca počas
daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno a riadne nepreukázal
splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr, čím porušil § 49 ods. 1

a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

8. Žalovaný k namietanému rozširovaniu dôkazného bremena na úkor žalobcu uviedol, že správca
dane nežiadal od neho, aby poznal dodávateľov svojho dodávateľa. S nezákonným prenosom
dôkazného bremena nemožno zamieňať situáciu, kedy správca dane skutočnosti získané šetrením u

dodávateľského subjektu použije ako podklad pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Dôvodom
neuznania odpočítania dane je skutočnosť, že nebolo preukázané, že deklarovaný tovar a služby dodala
spoločnosť NOZAZ s. r. o., a že jej vznikla daňová povinnosť z titulu dodania predmetného tovaru
a služieb, nakoľko ani tento dodávateľ a ani žalobca neoznačil inú zdaniteľnú osobu za dodávateľa
predmetného tovaru a služieb. Fyzická existencia dodávateľských faktúr a ich zaúčtovanie v účtovníctve

platiteľa ešte nepreukazuje reálne dodanie tovaru a služieb. Ani skutočnosť, že svedok potvrdil, že
dodávky za iné zdaňovacie obdobia boli realizované v zmysle vystavených faktúr, nie je dôkazom o
reálnosti dodaní tovarov a služieb za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2021, najmä ak svedok
nevedeluviesťžiadnebližšieinformácieotýchtoobchodoch.BývalýkonateľdodávateľaA.B.nepredložil
doklady spoločnosti z dôvodu, že ich mal odovzdať novému konateľovi (čo však nepreukázal). V

zdaňovacom období október 2021 už nebol konateľom, ale ani nový konateľ C. B., občan Chorvátska,
tieto doklady nepredložil, pričom je osobou neznámou. Pokiaľ žalobca ako odvolateľ namietal, že
správca dane vychádzal z vyjadrení svedka bývalého konateľa NOZAZ s. r. o. A. B., ktorý v mesiaci
október 2021 už ani nebol konateľom dodávateľa, žalovaný uviedol, že napriek tomu z informačnéhosystému FS vyplýva, že daňové priznanie k DPH za zdaňovacie október 2021 bolo podané pod menom
A. B., a nie nového konateľa, a tiež poukázal na skutočnosť, že úhrady za sporné faktúry boli poukázané
na účet vedený vo D. E., F., pričom správca dane zistil, že jediným disponentom s právom nakladať s

účtom je stále A. B. (stav k 18.05.2022).

9. Žalovaný uzavrel, že správca dane postupoval v zmysle relevantných ustanovení zákona o DPH,
Daňového poriadku, dostatočne zistil skutkový stav a zákonným spôsobom zabezpečil všetky dostupné
dôkazy, ktoré posúdil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a na základe týchto vyvodil

správny právny záver. Správca dane uviedol v odôvodnení rozhodnutia všetky skutočnosti a úvahy,
ktoré boli podkladom rozhodnutia a dostatočne popísal zistený skutkový stav, pričom odôvodnenie
rozhodnutia bolo vypracované v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca nebol v priebehu
konania ukrátený na svojich právach, boli dodržané zásady v zmysle § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 a ods.
8 Daňového poriadku. Počas daňovej kontroly bol žalobca oboznámený s priebehom predmetnej
daňovej kontroly a so zistenými skutočnosťami, ako aj s pochybnosťami správcu dane ohľadom reálnosti

dodania deklarovaných plnení deklarovaným dodávateľom a zároveň bol vyzvaný na vyjadrenie sa a na
predloženierelevantnýchdôkazov,načonereagoval.Záver,ktorýsprávcadanezozistenýchskutkových
okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia. Odvolaním napadnuté
rozhodnutie správcu dane je podľa žalovaného v súlade s Daňovým poriadkom, s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o DPH, ako aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

Žaloba, argumentácia žalobcu a žalobné body

10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného
č. 101575414/2023 zo dňa 21.06.2023 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane Daňového

úradu Trenčín č. 100726742/2023 zo dňa 06.03.2023, ktoré obe rozhodnutia navrhoval zrušiť a vec vrátiť
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

11. V rámci žalobných bodov tvrdil, že žalovaný ako odvolací orgán nekonal v súlade s § 74 ods.
2 Daňového poriadku, keď sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so všetkými námietkami

uvedenými v odvolaní, pričom poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 22/2016
zo dňa 26.04.2018. Žalobca uviedol, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcimi sa
neúmerného rozširovania dôkazného bremena a prenášania zodpovednosti za neposkytnutie súčinnosti
inými subjektmi, najmä spoločnosťami REBOD s.r.o. a PHARMA NUR SULTAN s.r.o., keď s námietkami
sa vysporiadal len formálne a nedal žalobcovi relevantnú odpoveď na ním uvádzanú argumentáciu

týkajúcu sa toho, že daňovník je povinný preukazovať skutočnosti len vo vzťahu k sebe, a nie k iným
daňovníkom a už vôbec nie k subdodávateľom, o ktorých účasti na obchode nemal žalobca ani len
vedomosť. Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal ani s jeho odvolacou námietkou, že správca dane
nepreukázanie dodania spoločnosťou NOZAZ s .r. o. vyvodil aj na základe toho, že vypočúval osobu -
bývalého konateľa spoločnosti A. B., ktorý už ale v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia v októbri

2021, nebol jej konateľom. Vytýkal žalovanému, že sa nevysporiadal ani s argumentáciou žalobcu
uvedenou v odvolaní, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci, ak nemal záujem zistiť
existenciu plnenia - tovaru Facemask, ale konštatoval, že žalobca nepreukázal, že má tovar na sklade.

12. Žalobca tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je čisto formálne. Absentuje v ňom odôvodnenie a

vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu, keď najmä namietal, že správca dane sa na zdaniteľné
plnenia dotazoval A. B., ktorý už nebol konateľom dodávateľa, požadoval od neho v čase výsluchu
doklady, ktorými už ani nemohol disponovať a taktiež, že neposkytnutie súčinnosti inými subjektmi
pripísal správca dane v neprospech žalobcu.

13. V rámci žalobných bodov žalobca namietal najmä skutočnosť, že správca dane vykonal výsluch
bývalého konateľa dodávateľa, ktorý už v čase výsluchu, ale už aj počas kontrolovaného zdaňovacieho
obdobia nebol konateľom dodávateľa ako aj skutočnosť, že sa správcovi dane nepodarilo predvolať na
výsluch C. B., ktorý je a bol konateľom dodávateľa, na základe čoho správca dane vyvodil záver o tom,
že nebolo preukázané dodanie tovaru a služieb deklarovaným dodávateľom. Ďalej namietal, že správca

dane pripísal na neprospech žalobcu neposkytnutie súčinnosti inými subjektami.

14. Uviedol, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný nesprávne konštatoval: „Správcom dane bolo
spochybnené,ktofakturovanéplneniareálnevykonal,nakoľkoanijedenzosťažovateľomdeklarovanýchdodávateľov podľa skutkových zistení tieto plnenia neposkytol.“, z čoho žalobcovi jednoznačne vyplýva,
že sa jedná o čisto formálne rozhodnutie, nakoľko v predmetnej veci nejde o dodávateľov, ale o jedného
dodávateľa, konkrétne spoločnosť NOZAZ s. r. o.

15. Žalobca tvrdil, že záver o spochybnení reálnosti plnení nemožno vyvodiť z toho, že správcovi dane
sa nepodarilo predvolať osobu, ktorá bola konateľom dodávateľa v kontrolovanom zdaňovacom období
a tiež z toho, že iné subjekty, s ktorými žalobca vôbec neobchodoval, nereagovali na výzvy správcu
dane. Podľa žalobcu správca dane reálne nezadovážil žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné

rezultovať záver o tom, že spochybnil, kto fakturované plnenia reálne vykonal. Poukázal na to, že
odberateľ žalobcu - spoločnosť ITN Servise, potvrdila obchodnú spoluprácu, ako aj to, že výstupy jej
boli odovzdané na USB kľúči tak, ako to uvádzal aj žalobca.

16. Napokon žalobca poukázal na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
1Sžfk/5/2021, bod 43: „Pokiaľ teda nie je sporné, že tovar uvedený na faktúrach bol žalobcovi dodaný,

dodávky sú doložené obvyklými dokladmi, boli potvrdené bývalým konateľom dodávateľa, ktorý so
žalobcom v relevantnom čase reálne obchodoval a žalobca mu vystavené faktúry bezhotovostne
uhradil, nie sú zistenia správcu dane ohľadom pohybu tovaru medzi dodávateľmi a ich subdodávateľmi
dostatočným podkladom zakladajúcim objektívne pochybnosti o uskutočnení posudzovaných dodávok
tak, ako boli deklarované. Za daných okolností by bolo možné žalobcovi odoprieť právo na odpočítanie

dane z takýchto dodávok len za predpokladu preukázania, že došlo v dodávateľskom reťazci u
niektorých z jeho účastníkov k nedovolenému daňovému úniku, ktorý bol dôsledkom podvodného
alebo iného zneužívajúceho konania, pričom posudzované zdaniteľné obchody boli s týmto konaním
spojené a žalobca o tom vedel alebo mohol a mal vedieť, bez ohľadu na to, či mal z takéhoto konania
prospech.“ Uvádzal, že z citovaného rozhodnutia NSS SR vyplýva, že pokiaľ mal správca dane v úmysle

odoprieť žalobcovi právo na odpočítanie dane, musel by preukázať jeho účasť na podvodnom alebo
zneužívajúcom konaní, čo však daňové orgány v konaní ani netvrdili. Kasačný súd v bode 38 tohto
rozsudku tiež vyslovil, že žalobca v pozícii kupujúceho nemá povinnosť preukazovať pôvod a okolnosti
obehu tovaru v obchodnom reťazci, ani niesť následky nesúčinnosti dodávateľov a ich subdodávateľov
s daňovým úradom v čase daňovej kontroly.

Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože žalovaný ako aj správca
dane dostatočne zistili skutkový stav a postupovali v danej veci v súlade s platnými právnymi predpismi.

18. K tvrdenej formálnosti rozhodnutia žalovaného, nakoľko podľa žalobcu v danom prípade nejde o
dodávateľov, ale o jedného dodávateľa, žalovaný uviedol, že žalobca predmetné vyjadrenie vytrhol
z kontextu, keďže žalovaný citoval z ustálenej judikatúry, na ktorú vo svojom rozhodnutí poukázal
(rozsudky NSS SR sp. zn. 5Sžfk/65/2020 zo dňa 20.12.2022 a sp. zn. 4Sžfk/62/2020 zo dňa

29.11.2022). Nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalobcu, nakoľko žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia neuvádzal viacerých dodávateľov žalobcu. Uviedol, že aj v uvedenom prípade správca
dane spochybnil skutočnú identitu dodávateľa (status zdaniteľnej osoby skutočného dodávateľa), ktoré
nebolo možné vyvrátiť ani preverovaním u deklarovaného dodávateľa NOZAZ s. r. o. Žalovaný citoval
z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR, v zmysle ktorých bolo správcom dane spochybnené,

kto fakturované plnenia reálne vykonal, nakoľko ani jeden zo sťažovateľom deklarovaných dodávateľov
podľa skutkových zistení tieto plnenia neposkytol.

19. Žalovaný uviedol, že ani preverovaním u deklarovaného dodávateľa NOZAZ s. r. o. nebolo možné
vyvrátiť spochybnenú skutočnú identitu dodávateľa správcom dane. Bývalý konateľ dodávateľa A. B.

sa k činnosti vyjadroval iba všeobecne, dodanie tovarov a IT služieb žalobcovi v mesiacoch máj a
jún 2021 potvrdil len formálne. Nepredložil ani žiadne doklady spoločnosti, nakoľko ich už mal zaslať
novému konateľovi C. B.. Výzvy správcu dane na predloženie účtovných dokladov spoločnosti NOZAZ
s. r. o., zasielané na sídlo spoločnosti boli doručené fikciou. Nový konateľ dodávateľa, chorvátsky
občan C. B., je osobou nekontaktnou. Správcovi dane teda neboli predložené dôkazy o tom, že reálne

dodal dodávateľ žalobcovi tovar a služby uvedené na preverovaných faktúrach a konateľ C. B. sa k
správcovi dane nedostavil, ani nepotvrdil dodanie deklarovaných plnení. Keďže faktúra č. 20210040
za IT služby neobsahovala ani bližší rozpis vykonaných služieb, ich rozsah a druh, k faktúre nebola
priložená žiadna príloha, resp. zmluva, ktorá by predmetné služby bližšie identifikovala, neboli splnenéani formálne podmienky na odpočítanie dane podľa tejto faktúry. Ani faktúra č. 20210041 za nákup
tovaru – Facemask neobsahovala bližšie informácie o tomto obchode. Vystavenie predmetných faktúr
nebolo potvrdené dodávateľom a nebolo ich možné overiť ani v účtovníctve dodávateľa, preto sú podľa

žalovaného nepreukazné a nedôveryhodné.

20. Žalovaný uviedol, že súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko,
čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo
nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto správca dane využil aj

zistenia z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia máj 2021 a jún 2021 vykonanej u žalobcu,
konkrétne vyjadrenia svedka - bývalého konateľa spoločnosti NOZAZ s. r. o. A. B.. Nakoľko v čase
vypočutia svedka dňa 31.05.2022 už prebiehala aj daňová kontrola za mesiac október 2021, správca
dane položil aj otázky ohľadom preverovaných faktúr za október 2021, ku ktorým svedok uviedol, že
služby nevykonal a nevie uviesť, kto ich vykonal, nakoľko už nebol konateľom dodávateľa. Rovnako
sa vyjadril aj k otázkam týkajúcim sa úhrad preverovaných faktúr, ako aj podania daňových priznaní a

odvedenia DPH z preverovaných faktúr. Jeho výpoveď žalovaný označil ako účelovú, keďže správca
dane z informačného systému FS zistil, že aj daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie október
2021, podané dňa 25.11.2021, bolo podané pod menom A. B.. Úhrady za sporné faktúry chodili na účet
spoločnosti NOZAZ s. r. o., pričom jediným disponentom s právom nakladať s účtom s platnosťou od
28.08.2020 do súčasnosti (18.05.2022), bol stále A. B.. Navyše A. B. sa nevedel bližšie vyjadriť ani

ohľadomdeklarovanýchdodanízamesiacemájajún2021,kedyeštebolkonateľomspoločnostiNOZAZ
s. r. o..

21. Podľa žalovaného je účelové, resp. nepravdivé aj vyjadrenie konateľa žalobcu, že spolupráca
pokračovala ďalej s novým konateľom dodávateľa C. B., ktoré tvrdenie však ďalšími dôkazmi žalobca

nepreukázal. Žalobca sa na pojednávaní 15.12.2022 k zisteniam a pochybnostiam nevyjadril a správcovi
dane ani v dohodnutom termíne nedoručil žiadne vyjadrenie a ani žiadne ďalšie dôkazy. Žalobca
sa v zákonom stanovenej lehote nevyjadril ani ku skutočnostiam uvedeným v Protokole. Žalovaný
je toho názoru, že žalobca počas daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní neuniesol svoje
dôkazné bremeno a riadne nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH z faktúr

od spoločnosti NOZAZ s. r. o., čím porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH.

22. Žalovaný vyhodnotil za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že správca dane pripísal na neprospech
žalobcu neposkytnutie súčinnosti inými subjektami, pričom odberateľ žalobcu potvrdil obchodnú

spoluprácu žalobcom, a to z dôvodu, že bolo preukázané, že dodávateľská spoločnosť nie je
riadne fungujúcou spoločnosťou, bývalý konateľ sa k činnosti spoločnosti vyjadroval len všeobecne,
k preverovaným fakturovaným službám sa konkrétne nevedel vyjadriť, odvolával sa na to, že tieto
služby nevykonal, ale ich len sprostredkoval (zadal to inej firme, ktorej názov si už nepamätal a
doklady o uskutočnení IT služieb žiadne nemá). Čiže dodávateľ mal služby dodať prostredníctvom

subdodávateľa, ktorého však nevedel identifikovať a žiadnu inú zdaniteľnú osobu (platiteľa), ktorá by IT
služby vykonala, neidentifikoval ani žalobca. Podľa žalovaného správca dane nepripisuje v neprospech
žalobcu nesúčinnosť iných subjektov, ale keďže žalobca a ani jeho dodávateľ nepreukázali rozsah
dodaných služieb, správca dane sa pokúsil získať dôkazy aj od potenciálnych subdodávateľov, ale ich
účtovníctvo je nedostupné a spoločnosti sú nekontaktné. Šetrením u daných subdodávateľov chcel iba

poukázať na nedôveryhodnosť týchto spoločností a na nereálnosť dodaní IT služieb pre spoločnosť
NOZAZ s. r. o., ktorá tieto služby nevykonala, ale ich len sprostredkovala, pričom subdodávateľa uviesť
nevedela.

23. Aj keď odberateľ žalobcu ITM Service potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom, ako aj to,

že výstupy od žalobcu mu boli odovzdané na USB kľúči, žalovaný opäť uvádzal, že správca dane
nespochybňuje, že rôzne zostavy, tabuľky, reporty o vykonaní IT služieb, ktoré sa na kľúči nachádzajú,
môžu byť použiteľné pre žalobcovu podnikateľskú činnosť, nakoľko jeho odberatelia sa týmito službami
zaoberajú, ale nepreukazujú, že mu tieto služby dodala spoločnosť NOZAZ s. r. o., resp. iná zdaniteľná
osoba.

24. Napokon žalovaný poukázal na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
5Sfk/31/2021 zo dňa 28.06.2023, body 42. 43. a 44., z ktorého vyplýva, že v zásade nedostatky
u dodávateľa nie je možné vyhodnotiť priamo na ťarchu žalobcu, ale nepochybne mu nepomáhapri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok, konkrétne dodania tovaru od osoby, ktorá má status
platiteľa dane. Vyplýva z neho tiež skutočnosť, že existencia tovaru na výstupe nepreukazuje splnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, pričom rovnako ako v tam posudzovanej veci aj

v predmetnej veci nebola preukázaná faktická existencia plnenia vo vzťahu medzi dodávateľom a
žalobcom. V tomto smere nie je presné tvrdenie žalobcu, že uskutočnenie zdaniteľného plnenia sa nikdy
nespochybňovalo (spochybnený nebol tovar na výstupe od žalobcu). Nebolo tak preukázané splnenie
hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane. V tomto prípade nie je podstatný ani poukaz žalobcu na
jeho dobromyseľnosť.

25. Žalobca vo veci nepodal repliku.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

26. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ako aj postup
daňových orgánov v predmetnej veci, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods.
1 SSP), akceptujúc stav v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom
od 01.07.2023), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko súd nezistil žiaden z dôvodov podľa §107 ods. 1 SSP,

pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie nariadiť. Rozsudok bol v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený
dňa 22.01.2025 vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli
súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu oznámené dňa 28.11.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

27. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo
priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou
orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).

28. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane
v sume 4 760,00 Eur za zdaňovacie obdobie október 2021 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, keď

mu nebolo priznané právo na odpočítanie tejto dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa NOZAZ s. r.
o. z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH,
nakoľko žalobca nepreukázal, že mu deklarované tovary a služby boli reálne dodané a že boli dodané
platiteľom, teda osobou majúcou status zdaniteľnej osoby. Navyše u faktúry č. 20210040 za IT služby
daňové orgány považovali za nesplnenú aj formálnu podmienku na odpočítanie dane, keďže faktúra

neobsahovala rozsah a druh dodaných služieb. Súdny prieskum bol realizovaný výlučne v rozsahu
žalobných bodov.

29. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

30. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

32.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH;platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,34. Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH; každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o
predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

35. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

36. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

37. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

38.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku;správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

39. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

40. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

41. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

42. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku; ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

43. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

44. V preskúmavanom prípade bolo spornou otázkou poskytnutie IT služieb a tovaru žalobcovi od
dodávateľa NOZAZ s. r. o. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu žalobných bodov posúdiť, či žalovaný
a správca dane vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a či vec správne právne
posúdili, ak dospeli k záveru, že žalobca v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu

kpreukázaniupodmienokuplatnenéhoprávanaodpočítaniedanezospornýchobchodovsdodávateľom
spoločnosťou NOZAZ s. r. o. a podstatným pritom bolo vysporiadať sa aj s mierou dôkazného bremena,
ktoré zaťažovalo žalobcu v daňovom konaní.45. Hmotnoprávnymi podmienkami práva na odpočítanie dane sú, že poskytovateľom plnenia,
deklarovaným dodávateľom, je iná osoba registrovaná pre daň, že predmetné plnenie reálne existuje a
nejde o fiktívne plnenie (materiálna existencia plnenia) a že prijaté plnenie bolo žalobcom použité v rámci

jeho ekonomickej činnosti. Odopretie práva na odpočítanie dane z dôvodu porušenia hmotnoprávnych
podmienok zákona o DPH môže byť len v prípade nesplnenia niektorej z vyššie uvedených podmienok.

46. Z právnej úpravy Slovenskej republiky vyplýva, že zákonodarca primárne zaťažil dôkazným
bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový

subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje, ako to vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku
(rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf 10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 5Sžf 15/2018
z 30.04.2019 a ďalšie). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke,
predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktorých priebeh v prípade vzniku pochybností
preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40., č. R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk 20/2018 zo dňa
11.06.2019, body 49. a 50., č. R 6/2020). Uvedené závery vyplývajú aj z aktuálnej rozhodovacej praxe
Najvyššieho správneho súdu SR, napr. rozhodnutia sp. zn. 3Sfk/33/2021 zo dňa 25.07.2023, bod 46.;
sp. zn. 5Sfk/12/2022 zo dňa 21.11.2023, bod 25.

47. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca
dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne
rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však
povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z

uvedeného vyplýva, že je to práve daňový subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno a dôkazy navrhuje,
na druhej strane správca dane autonómne rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec
dokazovanie doplní, aj to, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje
zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné
orgány verejnej správy povinné postupovať. Zo záverov Ústavného súdu SR - uznesenie sp. zn. I.

ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018 vyplýva: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujútak,žedaňovýsubjektpodáriadnevyplnenédaňovépriznanie(povinnosťtvrdiť),pričomspolus
nímpredložísprávcovidanepísomnédoklady,ktoréjepodľaprávnychpredpisovpovinnýviesť(dôkazná
povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.

Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosti alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k

presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej zásady prejednacej“

48. V súvislosti s námietkou žalobcu vo vzťahu k neprimeranému dôkaznému bremenu, a k jeho
tvrdeniu, že došlo k prenášaniu zodpovednosti za neposkytnutie súčinnosti inými subjektmi, najmä

spoločnosťami REBOD s.r.o. a PHARMA NUR SULTAN s.r.o., keď už v odvolaní namietal, že daňovník
je povinný preukazovať skutočnosti len vo vzťahu k sebe, a nie k iným daňovníkom a už vôbec nie k
subdodávateľom, o ktorých účasti na obchode nemal žalobca ani len vedomosť, správny súd pripomína,
žeprávonaodpočítanieDPHjepodmienenésplnenímformálnych,akoajhmotnoprávnych/materiálnych
požiadaviek. Hmotnoprávne požiadavky vyplývajú z čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES o

spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pričom platí, že jednou z nich je podmienka, aby tovar
alebo služby boli dodané osobou, ktorá má postavenie zdaniteľnej osoby.

49. Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí dodanie tovaru a postavenie (status) dodávateľa
tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi

podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o.,
C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,
body 26, 27).50. Správny súd poukazuje na to, že kasačný súd opakovane vo svojich rozhodnutiach konštatuje (napr.
rozsudok sp. zn. 1Sžfk/37/2021 zo dňa 27.06.2023, bod 49.), že nedostatky v naplnení formálnych
podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie

hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo
veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20
zo dňa 11. novembra 2021, bod 33; vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016,
bod 38; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 29 ). Právo
na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok

nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod
42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva
ani z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o.,

C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38). Zdaniteľná osoba je povinná predložiť objektívne dôkazy
o tom, že tovar bol skutočne dodaný a služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami
pre potreby jej vlastných plnení podliehajúcich DPH, a v súvislosti s ktorými skutočne zaplatila DPH.
Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od
ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39;

Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 34).

51. V tu preskúmavanej veci však došlo zo strany správcu dane a žalovaného k spochybneniu jednej
zo základných hmotnoprávnych podmienok, preukazovanie splnenia ktorej je na daňovom subjekte,
a to osoby dodávateľa, a tým teda aj jeho postavenia ako zdaniteľnej osoby. Tým, že správne

orgány spochybnili, že spoločnosť NOZAZ s. r. o. nedodala žalobcovi tovar a služby tak, ako to bolo
deklarované na dokladoch predložených žalobcom, spochybnili jednu z hmotnoprávnych podmienok, a
to postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Správne orgány nepožadovali od žalobcu vedomosť o
subdodávateľoch, ale preukázanie priameho dodávateľa žalobcu, čo je jeho zákonnou povinnosťou, a
preto na neho neodôvodnene nepreniesli dôkazné bremeno.

52. Pokiaľ žalobca argumentoval, že nemohol niesť zodpovednosť za nespoluprácu dodávateľa,
resp. subdodávateľov so správcom dane, správny súd konštatuje, že ustálená rozhodovacia prax
kasačného súdu (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/10/2021) potvrdzuje, že
odberateľnesiedôkaznébremenonielenohľadomformálnejstránkyplnenia,aleajmateriálnej.Dôvodné

pochybnostisatýkalilenvzťahovaokolnostímedzižalobcomajehodeklarovanýmdodávateľomNOZAZ
s. r. o. a išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu. Správny súd zastáva
názor, že od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať (či už predložením
alebo označením dôkazov) podstatu ním deklarovaného obchodného vzťahu. Dôkazné bremeno,
ktorým bol žalobca v daňovom konaní zaťažený, preto správny súd nepovažuje za neprimerané.

53. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že dôvodné pochybnosti ohľadom splnenia
materiálnych podmienok (skutočnej identity dodávateľa) uplatneného práva na odpočítanie dane zo
sporných obchodov boli postavené na vyjadreniach a dôkazoch týkajúcich sa výlučne dodávateľa
žalobcu a žalobcu. Je pritom známe, že rozhodovacia činnosť kasačného súdu sa ustálila na právnom

názore, že pochybnosti a nedostatky na strane subdodávateľov nie sú bez ďalšieho dôvodným
spochybnením materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane (rozhodnutie na NSS SR sp. zn.
3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu SR ako ZNSS 23/2022). Z odôvodnení rozhodnutí však dostatočne zrozumiteľne
vyplýva, na základe akých zistení (týkajúcich sa žalobcu a jeho priameho dodávateľa), správca dane

dospel k záveru o nesplnení hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane, pričom správca dane
nehodnotil v neprospech žalobcu nesúčinnosť iných subjektov, a to potenciálnych subdodávateľov, ktorú
nesúčinnosť zistil v rámci vlastného dokazovania vedeného na objasnenie fakturovaných obchodov,
v záujme žalobcu, keďže žalobca a ani jeho dodávateľ nepreukázali rozsah dodaných služieb. Nemožno
vytknúť správcovi dane, že sa pokúsil získať dôkazy aj od týchto potenciálnych subdodávateľov,

ale ich účtovníctvo sa ukázalo ako nedostupné a spoločnosti nekontaktné, teda šetrenia u daných
subdodávateľov nepomohlo žalobcovi preukázať splnenie spochybnenej hmotnoprávnej podmienky na
odpočítanie dane. Možno akceptovať stanovisko žalovaného, že daňové orgány predmetnými zisteniami
poukázali len na nedôveryhodnosť týchto spoločností a na nereálnosť dodaní IT služieb, keď podľavyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti NOZAZ s. r. o. A. B. tieto služby dodávateľská spoločnosť
nevykonala, ale ich len sprostredkovala, pričom subdodávateľa uviesť nevedel. Za relevantné považuje
správny súd to, že rozhodnutia daňových orgánov nie sú postavené výlučne na týchto zisteniach.

54. Z administratívneho spisu vyplýva, že správcovi dane neboli zo strany žalobcu predložené také
dôkazy, ktoré by preukázali skutočnosť, že dodávateľ reálne dodal žalobcovi tovar a služby uvedené
na preverovaných faktúrach a konateľ C. B., ktorý sa stal konateľom dodávateľa po A. B., nepotvrdil
dodanie deklarovaných plnení, keďže sa k správcovi dane nedostavil. Faktúra č. 20210040 za IT

služby neobsahovala ani bližší rozpis vykonaných služieb, ich rozsah a druh, k faktúre nebola priložená
žiadna príloha, resp. zmluva, ktorá by predmetné služby bližšie identifikovala, preto neboli splnené
ani formálne podmienky na odpočítanie dane podľa tejto faktúry. Ani faktúra č. 20210041 za nákup
tovaru – Facemask neobsahovala bližšie informácie o tomto obchode. Konateľ žalobcu síce uviedol, že
spolupráca pokračovala ďalej s novým konateľom dodávateľa C. B., ktoré tvrdenie však ďalšími dôkazmi
žalobca nepreukázal.

55. Ani preverovaním správcom dane u deklarovaného dodávateľa NOZAZ s. r. o. nedošlo k vyvráteniu
spochybnenej skutočnej identity dodávateľa. Bývalý konateľ dodávateľa A. B. sa k činnosti vyjadroval
iba všeobecne, dodanie tovarov a IT služieb žalobcovi v mesiacoch máj a jún 2021 potvrdil len formálne,
reálne sa nevedel vyjadriť k ich dodaniam, nevedel uviesť konkrétne, o aké služby sa jednalo, kto a

kde reálne IT služby vykonal. Odvolával sa na to, že on tieto služby nevykonal, len sprostredkoval ich
vykonanie, pričom žiadnu osobu, ktorá mala predmetné služby vykonať, neidentifikoval. Nepredložil ani
žiadne doklady spoločnosti, nakoľko ich už mal zaslať novému konateľovi C. B. poštou, avšak on osobne
ich poštou neposielal a ani dôkazy o odovzdaní dokladov novému konateľovi nepredložil. Výzvy správcu
dane na predloženie účtovných dokladov spoločnosti NOZAZ s. r. o., zasielané na sídlo spoločnosti boli

doručené fikciou. Nový konateľ dodávateľa, chorvátsky občan C. B., je osobou nekontaktnou, zásielka
s predvolaním sa vrátila správcovi dane s poznámkou „neznámy“. Ohľadom preverovaných faktúr za
október 2021, svedok A. B. uviedol, že služby nevykonal a nevie uviesť, kto ich vykonal, nakoľko už
nebol konateľom dodávateľa. Vystavenie predmetných faktúr nebolo potvrdené dodávateľom a nebolo
ich možné overiť ani v účtovníctve dodávateľa, preto sa správny súd stotožňuje so záverom žalovaného,

že sú nepreukazné a nedôveryhodné. Rovnako sa svedok vyjadril aj k otázkam týkajúcim sa úhrad
preverovaných faktúr, ako aj podania daňových priznaní a odvedenia DPH z preverovaných faktúr.
Správca dane však z informačného systému FS zistil, že aj daňové priznanie k DPH za zdaňovacie
obdobie október 2021, podané dňa 25.11.2021, bolo podané pod menom A. B. a úhrady za sporné
faktúry chodili na účet spoločnosti NOZAZ s. r. o., pričom jediným disponentom s právom nakladať

s účtom s platnosťou od 28.08.2020 do súčasnosti (18.05.2022), bol stále A. B.. Za danej skutkovej
situácie sa správny súd stotožnil so stanoviskom žalovaného, ak jeho výpoveď označil ako účelovú.
Navyše A. B. sa nevedel bližšie vyjadriť ani ohľadom deklarovaných dodaní za mesiace máj a jún 2021,
kedy ešte bol konateľom spoločnosti NOZAZ s. r. o. a nepredložil ani príslušné doklady týkajúce sa
týchto zdaňovacích období, nakoľko v čase výsluchu ich už všetky mal odovzdať novému konateľovi,

čo však žiadnym spôsobom nepreukázal.

56. Dňa 15.12.2022 správca dane vykonal ústne pojednávanie s konateľom žalobcu, na ktorom bol
oboznámený s výsledkami a pochybnosťami správcu dane z výkonu daňovej kontroly, avšak žalobca sa
na pojednávaní k zisteniam a pochybnostiam nevyjadril a správcovi dane ani v dohodnutom termíne do

30.12.2022 nedoručil žiadne vyjadrenie a ani žiadne ďalšie dôkazy. Žalobca sa v zákonom stanovenej
lehote nevyjadril ani ku skutočnostiam uvedeným v Protokole. Správny súd sa stotožnil so záverom
daňových orgánov, že žalobca počas daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní neuniesol svoje
dôkazné bremeno a riadne nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH z faktúr
od spoločnosti NOZAZ s. r. o., čím porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm.

a) zákona o DPH.

57. Z vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti NOZAZ s. r. o. vyplýva, že dodávateľ mal služby
dodať prostredníctvom subdodávateľa, ktorého však nevedel identifikovať a žiadnu inú zdaniteľnú
osobu (platiteľa), ktorá by IT služby vykonala, neidentifikoval ani žalobca. Správny súd uvádza, že za

danej skutkovej situácie sú závery rozsudku vo veci Kemwater ProChemie nepoužiteľné. Vznesené
pochybnosti správcom dane, pričom žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ani neuviedol žiadne také
vysvetlenia, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane, nasvedčujú tomu, že tovar aslužby nedodala spoločnosť NOZAZ s. r. o. a z administratívneho spisu nevyplýva, kto bol skutočný
dodávateľ deklarovaných služieb a či mal status zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane.

58. Na základe dôkaznej situácie je prijateľný záver žalovaného o nepreukázaní reálnosti deklarovaného
obchodu v zmysle preverovaných faktúr. Pri existencii dôkazne podložených zistení podstatne
spochybňujúcich činnosť dodávateľa je potom vzhľadom na okolnosti veci, pri nedostatku dôkazov o
priebehu dodania deklarovaného tovaru a služieb, možné dospieť k záveru, že existencia služieb je
osvedčená až na výstupe od žalobcu, čo však nepreukazuje splnenie hmotnoprávnych podmienok na

odpočítanie dane medzi žalobcom a jeho dodávateľom. V tejto súvislosti správne poukázal žalovaný
na závery rozsudku NSS SR sp. zn. 5Sfk/31/2021 zo dňa 28.06.2023, z ktorého vyplýva, že existencia
tovaru na výstupe nepreukazuje splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, pričom
rovnako ako v tam posudzovanej veci aj v predmetnej veci nebola preukázaná faktická existencia
plnenia vo vzťahu medzi dodávateľom a žalobcom. Spochybnené neboli služby na výstupe od žalobcu.
Daňové orgány akceptovali to, že odberateľ žalobcu ITM Service potvrdil obchodnú spoluprácu so

žalobcom, ako aj to, že výstupy od žalobcu mu boli odovzdané na USB kľúči, nespochybňovali, že rôzne
zostavy, tabuľky, reporty o vykonaní IT služieb, ktoré sa na kľúči nachádzajú, môžu byť použiteľné pre
žalobcovu podnikateľskú činnosť, nakoľko jeho odberatelia sa týmito službami zaoberajú, ale predmetné
dôkazy a zistenia nepreukazujú, že žalobcovi tieto služby dodala spoločnosť NOZAZ s. r. o., resp. iná
zdaniteľnáosoba,čojepodstatnépreuznanieuplatnenéhoodpočítaniadanežalobcomzpreverovaných

dodávateľských faktúr.

59. Správny súd konštatuje, že žalobcom predložené dôkazy ani vykonané dokazovanie daňovými
orgánmi nepreukazujú, že k zdaniteľným obchodom, ktoré sú predmetom faktúr za zdaňovacie obdobie
október 2021 skutočne došlo tak, ako to žalobca deklaroval. Žalobca nepreukázal uskutočnenie

zdaniteľnýchobchodov(dodanieITslužiebatovaru–Facemask)tak,akobolifakturovanédeklarovaným
dodávateľom spoločnosťou NOZAZ s. r. o., pričom nebolo preukázané ani ich dodanie iným platiteľom
dane. Okrem nepreukázania reálneho dodania tovarov a služieb a vzniku daňovej povinnosti z
deklarovaného dodania ako hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane u žalobcu, správny súd
konštatuje, že daňové orgány správne identifikovali pri fakturovaných IT službách u faktúry č. 20210040

aj nesplnenie formálnej podmienky pre odpočítanie dane, ktorou je v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH existencia faktúry so zákonom predpísanými náležitosťami. V zhode so žalovaným správny súd
zastáva názor, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane bez podrobnejšieho vymedzenia druhu a rozsahu
dodaných služieb, čo je náležitosť faktúry vyplývajúca z § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH.

60. Správny súd zdôrazňuje, že v predmetnej veci nebolo preukázané splnenie vecnej a materiálnej
stránky práva žalobcu na odpočet DPH z faktúr dodávateľa spoločnosti NOZAZ s. r. o (nesplnenie jednej
z hmotnoprávnych podmienok) a napadnuté rozhodnutie bolo založené na tom, že žalobca nepreukázal,
že prijal fakturované zdaniteľné plnenie, resp., že tovary a služby boli dodané deklarovaným
dodávateľom a tomuto vznikla daňová povinnosť. Správny súd poukazuje na to, že kasačný súd vo

viacerých rozhodnutiach prízvukoval, že nie je možné pri právnom posúdení kumulovať nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok s vedomostnou zložkou žalobcu o daňovom podvode. Vzhľadom na
uvedené neexistuje opodstatnenie pri právnom posudzovaní predmetnej veci zaoberať sa podvodným
konaním, resp. vedomostnou zložkou žalobcu o daňovom podvode. Preto ani poukázanie žalobcu na
závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/5/2021 a dožadovanie sa rovnakého

postupu neobstojí.

61. Na základe objektívnych zistení správcu dane daňovou kontrolou a vykonaným dokazovaním
vo vyrubovacom konaní, ktoré po prenesení dôkazného bremena na žalobcu (v záujme obnovenia
hodnovernosti listinných dôkazov) neboli ďalšími dôkazmi zo strany žalobcu ani dokazovaním vedeným

správcom dane eliminované/vyvrátené, možno vyvodiť záver o nepreukázaní dodania tovarov a služieb
žalobcovi v zmysle predmetných faktúr vystavených dodávateľom NOZAZ s. r. o.. Pre úplnosť správny
súd opakovane zdôrazňuje, že dôkazné bremeno na preukázaní materiálnych podmienok uplatneného
právanaodpočítaniedaneťažíprimárnežalobcu.Pretodaňovéorgánypostupovalisprávne,akneuznali
žalobcovi uplatnené odpočítanie dane, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno (porušil § 24 ods. 1

Daňového poriadku) a nepreukázal reálnosť uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia, teda
nepreukázal dodanie tovarov a služieb deklarovaným dodávateľom, čím porušil § 49 ods. 1 zákona o
DPH. Žalobca predložil len dôkazy preukazujúce dodanie IT služieb jeho odberateľovi, čím ale nevyvrátil
pochybnosti správcu dane o tom, že mu tieto služby dodal dodávateľ, ktorý by bol platiteľom dane,v dôsledku čoho žalobca nesplnil jednu z hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie
dane. K otázke skutočného dodávateľa (ktorého identita nebola odhalená, keď tovar/služby boli dodané
„kýmsi“) zaujal svoje stanovisko Najvyšší správny súd SR vo viacerých rozsudkoch, napr. sp. zn.

3Sfk/33/2021 zo dňa 25.07.2023, sp. zn. 1Sžfk/35/2021 zo dňa 16.08.2023, sp. zn. 3Sfk/37/2021 zo dňa
25.07.2023, sp. zn. 5Sfk/31/2021 zo dňa 28.06.2023, sp. zn. 3Sfk/43/2023 zo dňa 25.09.2024.

62. Žalobca po prenesení dôkazného bremena nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by potvrdil
skutočnosti ním deklarované na preverovaných faktúrach. Tieto závery správcu dane a žalovaného

žalobca napokon nerozporoval ani v podanej správnej žalobe a neprodukoval žiadne nové dôkazy na
svoje tvrdenia. Žalobná námietka o formálnosti rozhodnutí daňových orgánov je nedôvodná, pretože
rozhodnutia spĺňajú obsahové náležitosti stanovené Daňovým poriadkom (§ 63 ods. 5). Žalovaný sa
v dostatočnom rozsahu vysporiadal s relevantnými odvolacími námietkami. Nemožno prisvedčiť ani
tvrdenému pochybeniu v procese dokazovania, ak správca dane použil zistenia z výpovede bývalého
konateľa dodávateľa, ktorý už v kontrolovanom zdaňovacom období nebol konateľom, pretože takýto

postup je súladný s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ako dôkaz možno
použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane. Uvedené platí o to viac, že daňové priznanie k DPH za zdaňovacie október 2021 bolo podané
pod menom A. B., a nie nového konateľa, a tiež preto, že úhrady za sporné faktúry boli poukázané na
účet vedený vo D. E., F., pričom jediným disponentom s právom nakladať s účtom bol ešte aj ku dňu

18.05.2022 stále A. B.. Bol teda informovaný a zainteresovaný na činnosti spoločnosti NOZAZ s. r. o.,
pričom nový konateľ C. B., občan Chorvátska, bol nekontaktný a bývalý konateľ napriek vyjadreniu, že
doklady spoločnosti zaslal novému konateľovi, túto skutočnosť nijako nepreukázal.

63. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné

skutkové a právne závery žalovaného, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

64. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo
vzťahu k žiadnemu z nich nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní, preto mu
právo na náhradu trov konania nepatrí (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný

bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody,
pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych
trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

65. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

65. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.