Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 38Tk/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124011699
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Križanová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124011699.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitravsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.JanyKrižanovejaprísediacichčlenov

senátu A. A. B. a A. C. D. E., v trestnej veci obžalovaného F. G. pre obzvlášť závažný zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného
zákona účinného od 6.8.2024 s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a § 139 odsek 1
písmeno c) Trestného zákona a s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Nitre dňa 17.01.2025, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
F. G. narodený X.XX.XXXX v Nitre,

trvale bytom X.XXXX XXX/XX, H.,
toho času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Nitra,

sa uznáva vinným, že:

vobdobíodmesiacadecember2022dodňa02.06.2024vpriestorochbytuč.2,nachádzajúcisana1.I.,
naadreseH.,I.XXX/X,opakovaneobchytkávalnarôznychčastiachtela,nonajmänaprsiach,vrozkroku
a tvári svoju neter maloletú S. T. a to tak, že ju hladil buď cez šaty alebo priamo na holé telo, pričom
ju bozkával, rozprával jej, že o tom nemá nikomu povedať, lebo by mohol mať z toho zle, strkal jej do
vagínyprsty,bozkávaljuvrozkroku,vzalrukumaloletej,ktorúpoložilnasvojpenisanáslednepohyboval
rukou poškodenej po svojom penise, pričom maloletá S. T. reagovala na tieto situácie tým spôsobom,
že stuhla, nevedela reagovať, niekedy ho odtláčala, hovorila, že nie, načo ju niekedy pustil a niekedy
ju po pustení pritiahol k sebe späť a pokračoval, hoc vedel, že nedovŕšila 15. rok veku, čo spôsobilo u

maloletejS.T.vznikposttraumatickejstresovejporuchy-chronickejformy,ktoráobmedzovalaadoposiaľ
obmedzuje poškodenú v obvyklom spôsobe života tak, že spôsobila u poškodenej v prežívaní známky
posttraumatického stresu, efektívnu labilitu, depresívnu náladu, neurovegetatívne ťažkosti ako bolesti
hlavy, poruchy spánku, desivé sny spojené s obvineným, ďalej je narušená normálna sociálna interakcia
poškodenej, vyhýba sa sociálnym kontaktom, uťahuje sa do ústrania, neverí si, má veľmi fragilnú až
sebapotierajúcu predstavu o sebe, obáva sa mužských kontaktov, bude sa do budúcna brániť zblíženiu
v emočnej aj sexuálnej rovine, prežíva úzkosť a depresiu, opakovane si vybavuje traumatizáciu, vysoká

miera intrapsychickej tenzie s nespracovanou traumatizáciou u maloletej viedla k emočným poruchám
so sebapoškodzovaním a samovražednými myšlienkami - úvahami, pričom posttraumatická stresová
porucha sa iniciovala v roku 2022 a trvala aj v čase psychiatrického vyšetrenia dňa 08. 08. 2024 a bude
sa vyžadovať dlhodobá, niekoľkoročná psychoterapia s predpokladom vyliečenia po rokoch alebo vôbec
nie a to v závislosti od reaktivity poškodenej na psychoterapiu a farmakoterapiu,

teda:inýmspôsobomsexuálnezneužilosobumladšiuakopätnásťrokovačinspáchalzávažnejšímspôsobom
konania – po dlhší čas a na chránenej osobe – blízkej osobe a činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

tým spáchal:

obzvlášť závažný zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno
b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona účinného od 6.8.2024 s poukazom na § 138 písmeno b)
Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a s poukazom na § 123 odsek 3

písmeno i) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 201 odsek 3 Trestného zákona, účinného od 6.8.2024, za zistených poľahčujúcich okolností

podľa § 36 písmeno j),l), n) Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného
zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 5 Trestného zákona trest odňatia slobody
v trvaní 11 (jedenásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c), odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona trest prepadnutia veci – mobilný telefón značky
Xiaomi Redmi čiernej farby, typ: XXXXXXXXXX, IMEI X:XXXXXXXXXXXXXXX (IMEI SV58) IMEI2 :
XXXXXXXXXXXXXXX, PIN: XXXX.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona, vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra na základe obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra prejednal trestnú vec
obžalovaného F. G. (ďalej len obžalovaný). Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd
následnepostupovalprimeranepodľa§333ods.3písm.c/,d/,f/,g/ah/Trestnéhoporiadku.Obžalovaný

odpovedal na všetky otázky „áno“.

Po súhlasnom stanovisku prokurátora, súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchaného skutku, ktorý je mu kladený za vinu v obžalobe prokurátora
Krajskej prokuratúry Nitra sp. zn. Kv 60/24/4400-23.

Súd tak v zmysle § 257 odsek 8 Trestného poriadku nevykonával dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovanýpriznalspáchanieskutkuavykonaldokazovanielenvovzťahukvýrokuotresteoochrannom
opatrení. Súd na hlavnom pojednávaní na návrh obhajoby vykonal výsluch znalcov A. J. K. (aj k uloženiu
ochranného liečenia) a I. L. B. a to z dôvodu, že vo vzťahu k dokazovaniu k výroku o treste súd

s poukazom na návrh obhajoby skúmal aj okolnosti na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Trestného
zákona. Keďže obžalovaný vyhlásil že je vinný a súd toto vyhlásenie prijal, v rámci výsluchu znalcov
súd nevykonával dokazovanie k následku spôsobenému poškodenej ale v smere, či okolnosti prípadu
neodôvodňujú mimoriadne zníženie trestu. Súd tiež prečítal listinné dôkazy vzťahujúce sa na osobu
obžalovaného.

Zozáverov znaleckéhoposudkuA.J.K.č.74/2024,predmetomktoréhojeznaleckéskúmaniezávislosti
obžalovaného vyplýva, že obžalovaný aktuálne trpí poruchou psychiky a správania zapríčinenou
užívaním alkoholu, syndrómom závislosti. Ide o chronické, neliečené štádium. Prítomná je genetická
záťaž závislosťou (u otca obžalovaného). Navrhuje mu uložiť ochranné protialkoholické liečenie

ústavnou formou. K liečbe je motivovaný a súhlasí s ňou. V čase spáchania skutku býval obvinenýv stavoch jednoduchej alkoholovej opitosti. Nevzniklo podozrenie na narušenie jeho kontaktu s realitou.
Daná diagnóza nemala vplyv na spáchanie skutku, nenarušovala jeho úsudok, nemala vplyv na kontakt
s realitou, vplyv mal stav alkoholovej opitosti o ktorej vedel, sám si navodzoval tento stav, nebola to

žiadna psychóza, vedel predpokladať ako sa bude správať v čase jednoduchej alkoholovej opitosti.
Obžalovaný sám od seba nie je schopný zastaviť konzum alkoholu bez abstinenčných príznakov. Pije
preto aby tieto príznaky nemal. Potrebná je medikamentózna liečba. Keďže ide o nepsychotickú poruchu
v čase v čase spáchania skutku boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti iba forenzne nevýznamne
znížené. Je u neho predpoklad na úspešné vyliečenie. Obžalovaný siahal po alkohole denne, v jeho

prípade ide o chorobný stav k tej látke, je to vzťah mozgového tkaniva k danej látke. Ak by sa neliečil
recidivoval by, zaslúži si liečbu, zmenia mu genetickú informáciu v mozgu a vzťah k prahnutiu po
alkohole.

Zo záverov znaleckého posudku A. J. K. č. 91/2024, predmetom ktorého je znalecké skúmanie
poškodenej vyplýva, že poškodená trpela v čase spáchania skutku pottraumatickou stresovou

poruchou, ktorá vznikla výlučne v dôsledku konania obžalovaného, ktorá sa iniciovala v roku 2022
pri primárnom konaní obžalovaného a trvá doteraz v chronickej forme. Táto diagnóza obmedzuje
poškodenú, spôsobila u nej v prežívaní známky posttraumatického stresu, afektívnu labilitu, depresívnu
náladu, neurovegetatívne ťažkosti, desivé sny spojené s obžalovaným. Vysoká miera intrapsychickej
tenzie s nespracovanou traumatizáciou u nej viedla k emočným poruchám so sebapoškodzovaním

a samovražednými myšlienkami. A nebude liečená môže dôjsť k trvalému poškodeniu osobnosti
poškodenej, prípadne k látkovej či nelátkovej závislosti ako aj inej spoluprebiehajúcej poruchy, či
aj k samovražednému konaniu. Posttraumatická stresová porucha ovplyvňuje obvyklý spôsob života
poškodenej po obdobie minimálne 2 rokov a ešte aj bude ovplyvňovať, lebo ide o jej neliečenú,
chronickú formu. Jej vyliečenie je možné, pôjde ale o niekoľkoročný proces. Na sebapoškodzovanie

poškodenej rodinná anamnéza nemala žiadny vplyv, postraumatická porucha nevzniká ako následok
anamnézy, ale na základe konkrétneho kratšie či dlhšie trvaného konania. Aby by sa dala
diagnostikovať posttraumatická stresová porucha musí byť postihnutý vystavený stresu krátkodobého
alebo dlhodobejšieho trvania výnimočne nebezpečného, alebo katastrofického charakteru, ktorá by
spôsobila hlboké rozrušenie takmer u kohokoľvek a pre poškodenú neexistoval žiadny iný subjekt,

ktorý by ju zasiahol iba obžalovaný. Poškodená popisuje že sa strháva zo sna, izoluje sa a iné
príznaky v súvislosti s konaním obžalovaného. Žiadna iná emočne významnejšia osoba, ktorá by ju takto
traumatizovala v tom čase nebola. K tomu, že poškodená sa seba poškodzovala aj predtým (od svojich
11 rokov), to nesúvisí s postraumatickou stresovou poruchou. Keď niekto má postraumatickú stresovú
poruchu musí mať príznaky, ktoré súvisia s konaním páchateľa a môže sa seba poškodzovať aj nemusí.

To že ste si predtým ubližovala nesúvisí s postraumatickou stresovou poruchou môže ísť o hraničnú
osobnosť.

Zo záverov znaleckého posudku I. L. B. č. 88/2024, predmetom ktorého je znalecké skúmanie
poškodenej psychológom, vyplýva, že u poškodenej ide o osobnosť s akcentovanýmj vývinom

s distorziami v sebaobraze, vykazuje emočne nezrelé črty osobnosti, je introvertná, neurotizovaná,
traumatizovaná z dôvodu danej trestnej veci. Depresívna, úzkostná nálada, v interpersonálnych
vzťahoch stráca pocit stability, cíti sa neprijatá čo kompenzuje impulzívnou, defenzívnou reakciou voči
prostrediu aj voči sebe vo forme automutilácie, sebapoškodzovania sa. Už premorbídne vykazovala
akcentovaný vývin, predmetnou trestnou vecou sa psychické ťažkosti prehĺbili. V prežívaní prítomné

známky posttraumatického stresu. Jej výpoveď možno z psychologického hľadiska považovať za
vierohodnú. To, že sa pokúsila siahnuť na život, pričom príčinou bolo viacero vecí jednou z nich je, že sa
nenávidí napríklad keď sa matka hádala s babkou, tak sa za to vinila, tiež pripúšťa, že aj správanie strýka
F. malo vplyv na jej seba poškodzovanie, zároveň však zmieňuje, že zabiť sa chcela pre viacero vecí
nejednalo sa len o jednu vec mal pocit, že sa to na ňu nakopilo, mala viac starostí, Znalec ju vnímal ako

zraniteľnejšiuosobu,spontánneuviedlaskutočnostisúvisiacesrodinou,naotázkuvsúvislostiskonaním
obžalovaného povedala že aj to do nejakej miery áno, je to ale potrebné brať do úvahy v širšom
kontexte, neznamená to že jej stav súvisí len s rodinnými pomermi. Seba poškodzovanie je skresľujúce
pre laika, je to najviac viditeľné, je to skôr prejav ktorý poukazuje na emočnú nestabilitu jedinca, ktorý
môže byť citlivejší. Primárnym následkom u poškodenej bola depresívna porucha, vegetatívne ťažkosti

so spánkom, desivé sny, úľakové reakcie, to sú symptómy posttraumatickej stresovej poruchy. Seba
poškodzovanie nie je kritériom poruchy. Poškodenú môžeme posúdiť ako osobu, ktorá je zraniteľnejšia,
vstupovala do situácie so strýkom ako zraniteľný jedinec. Ľahšie sa u nej rozvinú následky stresovejudalosti, je to individuálna zraniteľnosť a je u nej iná ako u jej rovesníkov bez psychickej záťaže. Rodinné
prostredie a vzťah s matkou malo vplyv na psychický stav poškodenej.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, v súlade so zásadami Trestného
poriadku.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní a to hlavne s poukazom
na vyhlásenie obžalovaného že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, mal súd za
preukázané, že skutok sa stal tak ako je opísaný v obžalobe, má znaky žalovaného trestného činu,
a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty obzvlášť závažného zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno
a), písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona účinného od 6.8.2024 s poukazom na § 138

písmeno b) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a s poukazom na § 123
odsek 3 písmeno i) Trestného zákona, keď iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako pätnásť
rokov a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a na chránenej osobe – blízkej osobe
– svojej neteri maloletej M.F. a činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví – posttraumatickú stresovú poruchu.

Obžalovaný skutok spáchal od mesiaca december 2022 do dňa 02.06.2024. Dňa 6.8.2024 nadobudol
účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý okrem
iného novelizoval ustanovenia § 38 a § 39 Trestného zákona upravujúce zásady ukladania trestov
a mimoriadne zníženie trestu. Súd tak s poukazom na § 2 odsek 1 Trestného zákona, posudzoval

ktorý zákon je pre obžalovaného priaznivejší. Nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchaného skutku a súd toto vyhlásenie obžalovaného
prijal, súd mal za to, že právna úprava účinná od 6.8.2024 je pre obžalovaného priaznivejšia, keďže
umožňuje aplikáciu § 39 odsek 5 Trestného zákona účinného od 6.8.2024, tzn. možnosť súdu uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Čo sa týka možnosti

aplikácie zákona účinného v čase spáchania trestného činu súd uvádza, že obžalovanému síce priznal
tri poľahčujúce okolnosti (podľa § 36 písmeno j),l), n) Trestného zákona), avšak v prípade aplikácie § 38
odsek 3 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, by prichádzalo do úvahy iba zníženie hornej hranice
trestnej sadzby o jednu tretinu, súd tak mal za to, že v prípade obžalovaného, keďže ide o doposiaľ
netrestaného páchateľa je primeraný trest pri spodnej hranici trestnej sadzby a tak je pre neho právna

úprava účinná od 6.8.2024 priaznivejšia, keďže súd mohol v jeho prípade znížiť dolnú hranicu o jednu
tretinu s použitím § 39 odsek 5 Trestného zákona účinného od 6.8.2024.

Čo sa týka zavinenia súd má za to, že obžalovaný trestný čin spáchal v priamom úmysle podľa § 15
písmeno a) Trestného zákona, keďže svojim konaním - sexuálnym zneužívaním osoby mladšej ako

pätnásť rokov, chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 ods. 1 - 4 Trestného
zákona a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy.

K osobe obžalovaného súd zistil, že bol zamestnaný v spoločnosti F. M. M., L. ako asistent predaja
zákazníkom. Bol pracovitý, úlohy plnil presne, nekonfliktný. Trvalý pobyt na adrese X.XXXX XXX/XX,
H.. Nepáchal žiaden priestupok. Doposiaľ nebol súdne trestaný. Správanie obžalovaného počas výkonu
väzby je na požadovanej úrovni, pokyny a príkazy príslušníkov ZVJS rešpektuje a plní. Celkovo je

z výkonu väzby hodnotený kladne. Správanie a vystupovanie má v súčasnosti na požadovanej úrovni,
pracovne zaradený nebol.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil tri poľahčujúce
okolnosti a to, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j) Trestného

zákona, k spáchaniu trestného činu sa priznal a úprimne trestný čin oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného
zákona), a že obžalovaný svojim vyhlásením, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku súdu
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže súd nemusel vykonávať rozsiahle dokazovanie na
hlavnom pojednávaní (§ 36 písm. n/ Trestného zákona). Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcuokolnosť. Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, musí súd
prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. S poukazom
na skutočnosť, že obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu

v obžalobe prokurátora, právne kvalifikovaný obzvlášť závažný zločin sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona účinného od
6.8.2024 s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného
zákona a s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona, účinného od 6.8.2024, za ktorý
je v zákone stanovená trestná sadzba 12 až 15 rokov, súd v jeho prípade aplikoval § 39 odsek 5

Trestného zákona a dolnú hranicu trestnej sadzby znížil o jednu tretinu, t.j. trest ukladal v rozmedzí
8 rokov až 15 rokov. S poukazom na osobu obžalovaného, ktorý síce doposiaľ nebol súdne trestaný
ani priestupkovo postihnutý, ako aj na to, že spáchaný čin priznal a oľutoval, vyhlásil na hlavnom
pojednávaní, že je vinný zo spáchania tohto trestného činu, avšak súd pri ukladaní trestu nemohol
opomenúť skutočnosť, že tohto trestného činu sa dopustil na svojej neteri, ktorá je maloletá, vysoká
miera vnútorného psychického tlaku s nespracovanou traumatizáciou u nej viedla k emočným poruchám

so sebapoškodzovaním a samovražednými myšlienkami, v dôsledku konania obžalovaného sa u nej
rozvinula posttraumatická stresová porucha, je závislý na alkohole čo malo vplyv aj na spáchanie skutku
(čo ani sám nepopiera), súd považoval za primeraný trest odňatia slobody v strede takto upravenej
trestnej sadzby a to vo výmere 11 rokov. Na výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu so
strednýmstupňomstráženia,nakoľkoajkeďideopáchateľaobzvlášťzávažnéhozločinu,súdmázatoaj

s poukazom na jeho doposiaľ bezúhonný spôsob života, že jeho náprava bude lepšie zaručená v ústave
so stredným stupňom stráženia. Uložený trest súd považuje za dostatočný a spravodlivý, a hľadiska
jeho ochrannej funkcie, represívnej zložky trestu a z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie za
primeraný.

Súd u obžalovaného nevzhliadol žiadne výnimočné okolnosti prípadu, ani také pomery obžalovaného,
ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona. Pomermi páchateľa sa
rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom
a existujú v čase rozhodovania o treste. Takými pomermi môže byť napríklad skutočnosť, že páchateľ
sa stará o viacero osôb, ktoré sú na neho odkázané, ťažká, nevyliečiteľná choroba páchateľa

a pod. V danom prípade ale v prípade obžalovaného takéto pomery neexistujú. Skutočnosť, že
mu svedčia tri poľahčujúce okolnosti, nie je výnimočná okolnosť prípadu ani výnimočné pomery
páchateľa odôvodňujúce aplikáciu § 39 odsek 1 Trestného zákona. Navyše vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že aj napriek tomu, že poškodená je osobou s akcentovaným vývinom, emočne
zraniteľnejšia (v dôsledku rodinnej situácie), k následku v podobe posttraumatickej stresovej poruchy

došlo výlučne konaním obžalovaného, ktorý je jej strýkom. Súd len poznamenáva, že ako blízky
rodinný príslušník poškodenej s ktorou žil v spoločnej domácnosti bolo v prvom rade jeho úlohou
poškodenú podporovať a poskytovať jej bezpečné rodinné prostredie, keďže vedel o jej rodinnej situácii
(neprítomnosť matky a otca) avšak obžalovaný sa na nej dopustil závažného trestného činu sexuálneho
zneužívania.

S poukazom na návrh znalca A. J. K. v posudku č. 74/2024, súd obžalovanému uložil ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou, s čím obžalovaný súhlasí.

Súd obžalovanému tiež uložil trest prepadnutia veci - mobilného telefónu značky Xiaomi Redmi čiernej

farby, typ: XXXXXXXXXX, IMEI X:XXXXXXXXXXXXXXX (IMEI SV58) IMEI2 : XXXXXXXXXXXXXXX,
PIN: XXXX, nakoľko táto vec vo vlastníctve obžalovaného, ktorý ju dobrovoľne vydal na účely trestného
konania a bola použitá na spáchanie trestného činu. Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona, vlastníkom
prepadnutej veci sa stáva štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej častisa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.