Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-65C/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321205222
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1321205222.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: PROGRES

- HL, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Mliečna cesta 45, IČO: 31 632 718, zastúpenej advokátskou
kanceláriou akl.legal s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 25, IČO: 36 771 651, proti
žalovanej:Slovenskárepublika,zaktorúkonáMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlom
v Bratislave, Račianska 71, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne na prerušenie konania zamieta.

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III 16. septembra 2021 (ktorého
nástupníckym súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV) domáhala, aby súd uložil žalovanej
povinnosťzaplatiťjejsumu2590,50eursúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy2590,50eur
21. apríla 2020 až do zaplatenia z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci.
1.1. Vo svojej žalobe a ďalších písomných podaniach uviedla, že bola stranou konania vedeného na

Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 64Cb/94/2014 vystupujúcou v procesnoprávnej
pozícii žalovanej, kde okresný súd v poradí prvým rozsudkom rozhodol v jej neprospech. Na jej
odvolanie, za ktoré zaplatila súdny poplatok vo výške 863,50 eur, rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici
ako príslušný odvolací súd tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. Proti tomuto rozsudku
odvolacieho súdu následne podala dovolanie, za ktoré zaplatila súdny poplatok 1 727 eur. Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako dovolací súd jej dovolaniu vyhovel a oba rozsudky súdov nižších inštancií
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (veci bola pridelená nová

spisová značka 64Cb/57/2018). Okresný súd teda opätovne rozhodoval vo veci a v poradí druhým
rozsudkom žalobu podanú proti nej zamietol, jej vzájomnej žalobe vyhovel a priznal jej plnú náhradu trov
konania. Tento rozsudok okresného súdu bol následne potvrdený ako vecne správny odvolacím súdom
a nadobudol právoplatnosť. Doposiaľ ale okresným súdom ešte nebolo rozhodnuté o výške náhrady trov
konania, na ktorú nárok jej bol už právoplatne priznaný, a preto toto konanie o náhradu škody proti štátu
navrhla prerušiť, dokým tak okresný súd právoplatne nerozhodne.
1.2. Podľa názoru žalobkyne je potrebné považovať v poradí prvý rozsudok okresného súdu a rozsudok

odvolacieho súdu, ktoré boli následne na jej dovolanie zrušené, za nezákonné rozhodnutia, v dôsledku
(priamej príčinnej súvislosti) vydania ktorých jej vznikla škoda, za ktorú zodpovedá štát, a to vo výške
súčtu zaplatených súdnych poplatok za podané odvolanie a dovolanie 2 590,50 eur (t. j. 863,50 eur +
1 727 eur), ktorú jej však listom zo 14. apríla 2020 na jej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku nanáhradu škody neuznal z dôvodu, že v tom čase ešte nebolo predmetné konanie právoplatne skončené,
a preto ide o nárok predčasný.

2. Žalovanávovyjadreníkžalobe,ďalšíchsvojichpísomnýchpodaniachaústnychvyjadreniachuviedla,
že uplatnený nárok neuznáva a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
2.1. Uviedla, že k založeniu zodpovednosti štátu za škodu vydaním uvedených dvoch súdnych
rozhodnutí - v poradí prvým rozsudkom okresného súdu a rozsudkom odvolacieho súdu doposiaľ
nemohlo dôjsť, pretože tieto rozhodnutia síce boli na dovolanie žalobkyne dovolacím súdom zrušené,

avšak vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to vrátane rozhodnutia
o trovách pôvodného (prvoinštančného a odvolacieho) a dovolacieho konania. O nároku na náhradu trov
konania, medzi ktoré patria aj uhradené súdne poplatky, sa teda v predmetnej právnej veci ešte len bude
rozhodovať, a preto žalobkyni ešte nemohla vzniknúť škoda. To potom znamená, že ku dňu rozhodnutia
súdu o jej žalobe na náhradu škody proti štátu pri výkone verejnej moci nie sú splnené všetky zákonné
predpoklady pri priznanie takéhoto nároku.

2.2. Napokon dodala, že postupom času sa predmetné konanie vedené na Okresnom súde Banská
Bystrica pod spisovou značkou 64Cb/57/2018 už právoplatne skončilo tak, že žalobkyňa (tam
vystupujúca v procesnoprávnej pozícii žalovanej) bola v celom rozsahu úspešná a bol jej priznaný nárok
na plnú náhradu trov konania (za ktoré sa považujú aj zaplatené súdne poplatky), ktorej zaplatenie
bude oprávnená žiadať od procesne neúspešnej strany. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobkyni žiadna

škoda pri výkone verejnej moci nevznikla, a tým nie je dôvodný ani jej návrh na prerušenie konania
do rozhodnutia súdneho úradníka o výške náhrady trov predmetného konania vedeného na Okresnom
súde Banská Bystrica.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými

sporovými stranami na podopretie svojich skutkových tvrdení, a to rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica z 19. mája 2015 č. k. 64Cb/94/2014-98; uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 2.
júla 2015 č. k. 64Cb/94/2014-122 o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť súdny poplatok za podané
odvolanievovýške863,50eurspríkazomnaúhradu;výpisomzúčtužalobkynepotvrdzujúcehosplnenie
poplatkovej povinnosti za podané odvolanie v plnom rozsahu platbou z 21. februára 2017; rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. januára 2016 sp. zn. 41Cob/283/2015; výzvou Okresného súdu
Banská Bystrica z 15. marca 2016 na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie vo výške 1
727 eur s príkazom na úhradu; detailom pohybu z účtu žalobkyne potvrdzujúceho zaplatenie súdneho
poplatku za dovolanie v plnej výške; uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára
2018 sp. zn. 1Obdo/1/2017; žiadosťou žalobkyne z 29. októbra 2019 o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody; oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo 14. apríla 2020 o
výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody; rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica zo 6. októbra 2022 č. k. 64Cb/57/2018-387; rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31.
októbra 2023 sp. zn. 43Cob/23/2023; uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 26. marca 2024 č.
k. 64Cb/57/2018-517 o výške náhrady trov konania a sťažnosťou spoločnosti ELTECH NENINCE s.r.o.

podanou proti tomuto uzneseniu; uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 27. augusta 2024 č. k.
64Cb/57/2018-544, ktorým bolo rozhodnutie o výške náhrady trov konania zrušené a vec bola vrátená
súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ako aj ostatným obsahom spisu.

4.1. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
4.2. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.
4.3. Podľa§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

4.4. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenejnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
4.5. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
4.6. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
4.7. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených

trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

5. Podmienku predbežného prerokovania predmetného nároku žalobkyne na príslušnom orgáne v
zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z., t. j. Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky,
súd v danom prípade považuje za splnenú. Z písomných vyjadrení obidvoch strán a priložených listín
vyplýva, že žalobkyňa sa obrátila so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na
žalovanú, ktorej bola táto žiadosť z 29. októbra 2019 doručená v ten istý deň 29. októbra 2019. Žalovaná

na žiadosť žalobkyne reagovala listom zo 14. apríla 2020, v ktorom jej oznámila, že ňou uplatnený nárok
ako predčasný v celom rozsahu neuznáva ani ho neuspokojí.

6. Predmetom rozhodovaného sporu je nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.
z., ktorá mala byť žalobkyni spôsobená nezákonnými rozhodnutiami vydanými v civilnom sporovom

konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 64Cb/94/2014 medzi
spoločnosťou ELTECH NENINCE s.r.o. (tam vystupujúcou v procesnoprávnej pozícii žalobcu) proti
žalobkyni PROGRES - HL, s.r.o. (tam vystupujúcej v procesnoprávnej pozícii žalovaného), a to v poradí
prvým rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 19. mája 2015 č. k. 64Cb/94/2014-98 a v poradí
prvým rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. januára 2016 sp. zn. 41Cob/283/2015 z 10.

januára 2017, ktorými bolo podanej žalobe vyhovené a žalobkyni ako procesne neúspešnej sporovej
strane (tam vystupujúcej v procesnoprávnej pozícii žalovaného) bola uložená povinnosť zaplatiť žalobou
uplatnený peňažný nárok. Obe tieto rozhodnutia čo do vyhovujúceho (resp. potvrdzujúceho) výroku a
výroku o trovách konania boli následne na dovolanie žalobkyne zrušené uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 13. februára 2018 sp. zn. 1Obdo/1/2017 a vec bola v rozsahu zrušenia vrátená

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Tvrdená škoda spôsobená v príčinnej súvislosti s vydaním týchto
rozhodnutí mala podľa názoru žalobkyne spočívať vo vynaložených výdavkoch na úhradu súdneho
poplatku za podané odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výške 863,50 eur a na úhradu
súdneho poplatku za podané dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu vo výške 1 727 eur, ktoré
žalobkyni vznikli v uvedenom konaní, resp. v súvislosti s ním.

7. Za škodu vzniknutú v dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci zodpovedá štát, pričom tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Citované ustanovenia teda
zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu (t. j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie) a pre vznik
zodpovednostného vzťahu vyžadujú súčasné splnenie troch zákonných predpokladov, a to (i) existenciu

nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, (ii) vznik škody a (iii) príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a vznikom
škody. Súd preto skúmal, či sú splnené tieto predpoklady zodpovednosti štátu vo vzťahu k žalobkyňou
označenej majetkovej škode.

8. Pod pojmom „nezákonné rozhodnutie“ sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci,
ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky
vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (k tomu porov.
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 20/2009 či 7 Cdo 27/2011).Podmienkou pre vznik zodpovednostného vzťahu štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
sa podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vyžaduje (1) zrušenie alebo zmenenie rozhodnutia
orgánu verejnej moci príslušným orgánom pre jeho nezákonnosť, (2) právoplatnosť tohto rozhodnutia a

(3) vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov proti tomuto rozhodnutiu zo strany poškodeného.

9. Škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie,

či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou, a ktorá
predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ to
nie je z povahy veci vylúčené).

10. V právnej teórii sa vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím
a škodou označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina)

vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím
a škodou vzťah príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla. Otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných

súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná
súvislosť príčiny a následku.

11.Sozreteľomnauvedenémožnooznačenédvarozsudky-rozsudokOkresnéhosúduBanskáBystrica
z 19. mája 2015 č. k. 64Cb/94/2014-98 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. januára

2016 sp. zn. 41Cob/283/2015 z 10. januára 2017 - považovať za nezákonné rozhodnutia, pretože po
nadobudnutí ich právoplatnosti boli zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.
februára 2018 sp. zn. 1Obdo/1/2017.

12. Samotná skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že uvedenými rozhodnutiami

bol porušený zákon a tieto zrušil, avšak sama osebe ešte neznamená, že automaticky sú splnené
aj ďalšie podmienky pre založenie zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
Predmetné konanie sa totižto týmto kasačným rozhodnutím dovolacieho súdu neskončilo, ale práve
naopak, dovolací súd vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s tým, že tento súd zároveň v zmysle § 453 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej

len „CSP“) rozhodne o trovách pôvodného konania, ako aj o trovách dovolacieho konania, a teda aj o
žalobkyňou zaplatených súdnych poplatkoch za podané odvolanie a dovolanie. Pri skúmaní podmienky
vzniku a existencie škody preto nemožno opomenúť konečný výsledok celého konania, v ktorom
bola žalobkyňa napokon v celom rozsahu úspešná, keďže Okresný súd Banská Bystrica v poradí
druhým rozsudkom zo 6. októbra 2022 č. k. 64Cb/57/2018-387 v spojení s potvrdzujúcim (v poradí

druhým) rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2023 sp. zn. 43Cob/23/2023
žalobusmerujúcuprotižalobkyni(tamvystupujúcejvprocesnoprávnompostavenížalovaného)zamietol,
jej vzájomnej žalobe vyhovel a priznal jej proti neúspešnej sporovej strane ELTECH NENINCE s.r.o.
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyni teda bol právoplatne priznaný nárok na
plnú náhradu trov predmetného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou

značkou 64Cb/94/2014 a následne po vrátení veci dovolacím súdom na ďalšie konanie pod spisovou
značkou 64Cb/57/2018. So zreteľom na to, že súdne poplatky patria medzi trovy konania, žalobkyňa
bude mať právo domáhať sa ich náhrady - po tom, ako o výške náhrady trov celého súdneho konania
rozhodne súdny úradník samostatným uznesením - priamo proti neúspešnej sporovej strane ELTECH
NENINCE s.r.o. v predmetnom konaní, a to v prípade jej dobrovoľného nesplnenia prostredníctvom

exekučného konania. Sumarizujúc uvedené, súd uzatvára, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku je
evidentné, že žalobkyni tvrdená škoda doposiaľ nevznikla, čím nie je splnený jeden z kumulatívnych
zákonných predpokladov pre vznik zodpovednostného vzťahu štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, a preto jej žalobu treba ako zjavne neopodstatnenú zamietnuť.

13. S odkazom na totožné dôvody súd zamietol aj návrh žalobkyne na prerušenie konania podľa § 164
CSP do právoplatného rozhodnutia o výške náhrady trov konania vedeného na Okresnom súde Banská
Bystrica pod spisovou značkou 64Cb/57/2018.13.1. Podľa ustálenej rozhodovacej súdnej praxe platí, že škoda musí existovať v čase rozhodovania
súdu o nároku na jej náhradu a poškodený je povinný vznik škody na svojej strane preukázať.
13.2. V danom prípade žalobkyňa síce preukázala, že skutočne zaplatila súdny poplatok za podané

odvolanie a dovolanie v predmetnom konaní, avšak len samotné ich zaplatenie nemožno bez ďalšieho
stotožňovať so vznikom škody. Splnenie poplatkovej povinnosti, ktorá zo zákona (ex lege) zaťažuje toho,
kto podal odvolanie či dovolanie (t. j. odvolateľa a dovolateľa), je spravidla nevyhnutným predpokladom
na to, aby súd vôbec začal v konkrétnej veci konať. Ide teda o jednu z procesných podmienok konania,
ktorej nesplnenie má - pokiaľ ide o dovolacie konanie - za následok zastavenie súdneho konania.

Zaplatený súdny poplatok tak predstavuje trovy konania, ktorých vysporiadanie sa následne uskutoční
v rozhodnutí, ktorým sa (celé) konanie končí. Pritom platí, že úspešná sporová strana má právo na
náhradu trov vzniknutých v súvislosti s vedením súdneho konania voči neúspešnej sporovej strane
(porov. § 255 ods. 1 CSP) a vo vzťahu k neúspešnej sporovej strane sa uplatní pravidlo podľa § 252 CSP,
a to že každý si sám platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú, čo teda znamená, že štát nenesie právnu
zodpovednosť za neúspech sporovej strany v súdnom konaní a s tým spojené majetkové dôsledky.

Zaplatenie súdneho poplatku v konkrétnom súdnom konaní teda samo osebe ešte nemožno považovať
za škodnú udalosť a už tobôž nie, pokiaľ sa konanie vo veci samej ešte neskončilo a súd nerozhodol
o trovách tohto konania.
13.3. Sumarizujúc uvedené, pokiaľ škoda v čase rozhodnutia súdu o nároku na jej náhradu neexistuje,
pretože doposiaľ objektívne nevznikla, nie je dôvodné konanie o tomto nároku prerušiť do skončenia

iného konania a tak „pre istotu“ vyčkať, či jej vznik hypoteticky nenastane. Inak povedané, ak na strane
žalobkyne škoda v čase vyhlásenia tohto rozsudku neexistuje, ide o skutočnosť, ktorá je dôvodom pre
zamietnutie žaloby, a nie pre prerušenie tohto konania o náhrade škody do právoplatného rozhodnutia
o výške náhrady trov konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou
64Cb/57/2018, keďže sa v ňom nerieši žiadna otázka, ktorej vyriešenie by mohlo mať význam pre

rozhodnutie súdu v tomto spore.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná
mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP

náhradu trov konania žalovanej nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by jej v
tomto konaní súdne trovy alebo trovy právneho zastúpenia vôbec vznikli. A napokon, žalovaná priznanie
náhrady trov konania nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde

Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.