Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/350/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115221689
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5115221689.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcov: 1/ A. B., C. D.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XXX/X, XXX XX F. G. A., 1b/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C.
XXX, 2/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XXX/X, XXX XX F. G. A. proti žalovanému: BR ACADEMY,
s.r.o., so sídlom Námestie Slobody 73, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 45 912 017, právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO:
36 436 640, o zaplatenie 2.951,87 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcom v rade 1a/, 1b/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Štát - Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania - trov konania štátu voči žalobcom
v rade 1a/, 1b/ a 2/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia v rade 1/ a 2/ (1/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, 2/ A. D.) sa žalobou v danom spore
domáhali náhrady škody, ktorá mala vzniknúť v ich byte v dôsledku stavebnej činnosti vykonávanej

žalovaným v bytovom dome súp. č. XXX, F. G. A., v ktorom sa nachádza ich byt č. XX. Malo dôjsť
k poškodeniu ich bytu a to deštrukcii polystyrénového zateplenia stropu v obývačke a stien a stropu
v kuchyni. Keďže žalovaný odmietol zodpovednosť za škodu, museli si dať žalobcovia byt opraviť sami
a na opravu vynaložili náklady v žalovanej sume. Žalobcovia si uplatňovali nárok na náhradu škody
spolu vo výške 2.951,87 eur s príslušenstvom, ktorý nárok pozostával: 1/ nárok na zaplatenie rozpočtu
na vykonanie opráv spoločnosti JAMIR SK, s.r.o. vo výške 250,-eur, 2/ zaplatenie prác spoločnosti
MIREC KNM s.r.o. vo výške 2.003,87 eur, 3/ zaplatenie odborného posúdenia H. I. vo výške 650,-eur,

4/ zaplatenie dopravných nákladov vo výške 48,-eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe odmietal zodpovednosť za škodu tvrdenú žalobcami. Poukázal na to,
že jediný dôkaz, ktorým žalobcovia preukazujú svoje tvrdenia je odborné posúdenie č. 06/2015 zo dňa
27.05.2015 E. H. J. I., K., znalec však vychádzal výlučne z tvrdení žalobcov. Tiež uviedol, že znalec
príčiny vzniku označuje iba ako pravdepodobné. Žalovaný poukázal i na to, že účastníkom stavebného
konania až po vydanie kolaudačného rozhodnutia bol správca bytov žalobcov, ktorý žalovanému počas

celéhoobdobianeoznámilžiadnevady,anivznikškôd,čiužvbytežalobcovaleboinýchvlastníkovbytov.

3. Vo veci sa uskutočnili pojednávania dňa 16.02.2017, 22.06.2017, 04.09.2018, 15.11.2018, na ktorých
bol vykonaný výsluch strán sporu, výsluch svedkov. Strany sporu v zásade zotrvali na svojich tvrdeniach.Žalobcovia počas celého konania tvrdili, že v dôsledku stavebnej činnosti vykonávanej žalovaným
v bytovom dome, v ktorom sa nachádza ich byt došlo k poškodeniam v ich byte a to k deštrukcii
polystyrénového zateplenia stropu v obývačke a stien a stropu v kuchyni, ktoré zateplenie realizovali

v roku 2007. Keďže žalovaný odmietol svoju zodpovednosť za vzniknuté poškodenia, museli si dať
opraviť byt sami a na opravu vynaložili náklady v žalovanej sume. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcov,
odmietolsvojuzodpovednosťzažalobcamitvrdenúškodu.Zvykonanéhodokazovaniabolopreukázané,
že v byte žalobcov cca po jedenástich mesiacoch od ukončenia predmetnej nadstavby bytov, začiatkom
mesiaca január 2015, čiastočne odpadlo polystyrénové zateplenie stropu v obývačke bytu žalobcov,

zvyšnú časť zateplenia strhli žalobcovia. Tiež žalobcovia strhli polystyrénové zateplenie v kuchyni,
nakoľko pri maľovaní kuchyne maliar zistil, že toto je „ oduté“. Zateplenie predstavovali polystyrénové
kazety.

4. Z výsluchu svedka D. I. (č.l. 172), ktorý sa zúčastnil obhliadky bytu žalobcov na ich prizvanie, vyplýva,
že v byte žalobcov v obývačke došlo k deštrukcii zateplenia stropu v danom priestore, pričom čiastočne

spadli polystyrénové kazety zo stropu v obývačke, ktoré boli potiahnuté lepidlom a omietkou, spadli teda
spolu s lepidlom a omietkou. Z výpovede svedka ďalej vyplýva, že na miestach, odkiaľ spadli tieto kazety,
bolo vidieť starú nedostatočne odstránenú maľovku. Kazety neboli kotvené, boli iba lepené a nebol
použitý adhézny mostík. Výťah, ktorý počas realizácie stavebných prác slúžil na dopravu stavebného
materiálu bol osadený - kotvený do konštrukcie betónových vencov, teda nebol kotvený do muriva, ani

do iných konštrukcií bytového domu, nebol kotvený ani do pôvodného dreveného stropu domu. Výstup
z výťahu bol stredom celej bytovky, medzi nosnými múrmi domu a dovezený materiál sa uskladňoval
nad všetkými bytmi tretieho nadzemného podlažia.

5. Z výpovede svedka H. I. L. (č.l. 122) vyplýva, že pred začatím predmetnej nadstavby bytov sa zúčastnil

obhliadky všetkých bytov a vyhotovoval fotodokumentáciu, pričom v byte žalobcov v danom čase, teda
v čase už pred začatím nadstavby bytov sa na strope nachádzali trhliny.

6.ZvýpovedesvedkaA.D.-synažalobcov(č.l.169)vyplýva,žezačiatkomroka2015,tedaccajedenásť
mesiacov po ukončení predmetnej nadstavby bytov, bol on sám iniciátorom realizácie opráv v byte

žalobcov, jeho rodičov. Opravy spočívali vo vybudovaní nového sadkrokartónového stropu v obývačke
bytu žalobcov a v jej vymaľovaní. Okrem vymaľovania obývačky, dali si žalobcovia vymaľovať aj kuchyňu
s tým, že maliar pri maľovaní kuchyne zistil, že zateplenie stropu v kuchyni je „oduté“, tiež je „oduté“
aj zateplenie bočnej steny v kuchyni, a preto sami odstránili pôvodné sadrokartónové zateplenie stropu
a steny v kuchyni a obložili strop, aj stenu v kuchyni novým sadrokartónom. Následne listom, ktorý

bol žalovanému doručený dňa 21.04.2015, vyzvali žalobcovia žalovaného na úhradu nákladov týchto
opráv v sume 2.003,87 eur, nákladov za vyhotovenie rozpočtu v sume 250,-eur a nákladov dopravy
v sume 200,-eur, celkom teda v sume 2.653,87 eur. Na tento list odpovedal žalovaný listom zo dňa
07.05.2015, v ktorom uviedol, že svoju zodpovednosť za škodu tvrdenú žalobcami odmieta a žiadosť
o preplatenie nákladov v sume 2.653,87 eur považuje za neopodstatnenú. Ďalej z výpovede tohto

svedka vyplynulo, že cca po jedenástich mesiacoch od ukončenia stavebných prác došlo k čiastočnému
odpadnutiu polystyrénových kaziet zo stropu v obývačke, ktoré tvorili zateplenie stropu, pokiaľ ide
o polystyrénové zateplenie kuchyne, toto odstránili sami žalobcovia tvrdiac, že zateplenie v kuchyni bolo
„oduté“. Následne svedok sám oslovil znalca E. H. J. I., K. I. požiadavkou na vypracovanie odborného
stanoviska vo veci posúdenia príčin odpadnutia zateplenia a povrchovej úpravy stropu a steny v byte

žalobcov.

7. V odbornom posúdení č. XX/XXXX znalec konštatoval, že hlavnou príčinou deštrukcie zateplenia
bola skutočnosť, že na západnej stene obytného domu bol umiestnený stavebný výťah, ktorým bol,
okrem konštrukcie krovu a strechy, dopravovaný prakticky všetok stavebný materiál. Ďalšou príčinou

bolo využívanie priestoru nad bytom žalobcov na presun materiálu do ďalších častí a preťaženie stropu
prepravou materiálu a pohybom osôb a táto skutočnosť znamenala zvýšenie nielen statického, ale aj
dynamického zaťaženia stropu nad 3.NP. Uvedené okolnosti zapríčinili, že ich vplyvom dochádzalo
k postupnému nárastu deformácie stropu a následne k vzniku trhlín, tak v strope, ako aj v stenách
bytu žalobcov. Následne došlo k zníženiu priľnavosti spojovacieho materiálu medzi pôvodnou omietkou

stropu a zatepľovacím polystyrénom a k jeho následnému odpadnutiu. Znalec bol vypočutý aj na
pojednávaní dňa 22.06.2017 (č.l. 119). Z jeho výsluchu vyplynulo, že stav bytu pred začatím výstavby
k dispozícii nemal, teda nemal k dispozícii žiadne podklady, ktoré by ho preukazovali. Tiež z jehovýpovede vyplynulo, že zatepľovanie interiérov je nezvyklé, ale je možné, nakoľko polystyrén je aj
interiérový, aj exteriérový. K otázke aký typ polystyrénu bol v byte žalobcov, sa vyjadriť nevedel.

8. Okresný súd Žilina vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 13C/350/2015-213 zo dňa 15.11.2018
a to tak, že žalobu žalobcov zamietol. Súd konštatoval, že žalobcovia ako poškodení nepreukázali,
že škoda, ktorej náhrady sa od žalovaného domáhali, bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzkovej
činnosti žalovaného, nepreukázali príčinnú súvislosť medzi existenciou udalosti vyvolanej prevádzkovou
činnosťou žalovaného a spôsobením škody. Proti rozsudku podali žalobcovia odvolanie. Krajský súd

Žilina uznesením č.k. 10Co/131/2019 zo dňa 31.03.2020 rozhodol tak, že zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia, okrem
iného uviedol, že v zhode s názorom okresného súdu konštatuje, že v prípade tejto zodpovednosti sa
jedná o zodpovednosť objektívnu, bez zreteľa na zavinenie a pre vznik tejto formy, zodpovednosti za
škodu v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka sa vyžaduje kumulatívne naplnenie predpokladov a to:
a) vznik škody, b) škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou, c) príčinná súvislosť medzi škodou

a prevádzkovou činnosťou. Ďalej uviedol, že žalobcovia opreli svoje skutkové tvrdenia o príčinách vzniku
škody o odborné posúdenie, ktoré však nemá povahu listiny, ktorá by v rovine skutkovej mala komplexne
zodpovedať príčinnú súvislosť medzi škodou a prevádzkovou činnosťou. V odbornom posúdení sú
vymedzené iba čiastkové dielčie otázky vo vzťahu k problematike príčinnej súvislosti medzi tvrdeným
vznikom škody a prevádzkovou činnosťou žalovaného. Odvolací súd uviedol, že pri hodnotení príčinnej

súvislosti súd nevychádzal zo súhrnu skutkových zistení plynúcich z vykonaného dokazovania a za tohto
stavu je nesprávny aj jeho následný záver o nenaplnení zákonnej podmienky (ako jednej z podmienok
riešeného zodpovednostného vzťahu) príčinnej súvislosti medzi škodou a prevádzkovou činnosťou
žalovaného. V súdenej veci je nutné uzavrieť dotknuté otázky, aj ďalšie významné skutočnosti a to, či sa
reálne naplnili uvádzané príčiny, či viedli k tvrdenému následku, a či sa tak stalo v dôsledku prevádzkovej

činnosti žalovaného.

9. Následne sa vo veci konalo pojednávanie dňa 16.06.2020, ktoré bolo odročené za účelom nariadenia
znaleckého dokazovania. Žalobcovia navrhli v danej veci vykonať znalecké dokazovanie na zistenie
príčin odpadnutia zateplenia povrchovej úpravy stropu a stien v byte č. 18 v obytnom domu, ku

ktorému došlo dňa 12.01.2015 a či k týmto skutočnostiam došlo v príčinnej súvislosti so stavebnou,
resp. prevádzkovou činnosťou žalovaného. Otázky na znalecké dokazovanie navrhli žalobcovia, ako aj
žalovaný.

10. V priebehu konania zomrel pôvodný žalobca v rade 1/ a to dňa 24.08.2020. Súd uznesením č.k.

13C/350/2015 zo dňa 21.03.2022 rozhodol o pokračovaní v spore s jeho právnymi nástupcami a to
žalobcami v rade 1a/ a 1b/.

11. Súd v danej veci uznesením č.k. 13C/350/2015-380 zo dňa 14.08.2023 nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností

a poruchy stavieb a za znalca ustanovil H. A. M., v ktorom uznesení uložil znalcovi odpovedať na
položené otázky. Znalec v danej veci vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 19.11.2023.
K znaleckému posudku sa vyjadril žalovaný, namietal niektoré podané odpovede znalca. Žalobcovia
sa k znaleckému posudku nevyjadrili. Znalec sa vyjadril k námietkam žalovaného vo vyjadrení zo dňa
06.12.2024.

12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.01.2024 uviedol, že predmetom konania je uplatnený nárok na
náhradu škody vo výške 2.951,87 eur s príslušenstvom za škodu, ktorá mala vzniknúť prevádzkovou
činnosťou pri nadstavbe bytov na základe zmluvy o nadstavbe bytom zo dňa 16.04.2012 na bytovom
dome súp. č. XXX, zapísanom na LV č. XXXX k.ú. F. G. A.. Zmluvu o nadstavbe uzavreli dňa 16.04.2012

žalovaný s vlastníkmi bytov v bytovom dome. Žalobcovia ani po vyhotovení znaleckého posudku č.
XX/XXXX zo dňa 19.11.2023 žiaden z atribútov zodpovednosti za škodu nepreukázali. Žalobcovia
nepreukázali také úkony, či činnosti žalovaného, ktoré by boli v rozpore s objektívnym právom alebo
so zmluvou o nadstavbe bytu zo dňa 16.04.2012. Nepreukázali protiprávne konanie žalovaného,
ani opomenutie toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané, ani porušenie právnej povinnosti

vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov, v tomto prípade § 415 OZ, resp. zo zmlúv.
K porušeniu právnej, či zmluvnej povinnosti žalovaného teda nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, ako konanie žalovaného, zodpovednosť za škodu nevznikla. Otázka príčinnej súvislosti
nie je potom otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnychsúvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a
skúmať, ktorá príčina ju vyvolala, pričom rozhodujúca je iba vecná súvislosť príčiny a následku (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010 sp. zn. 3 Cdo 130/2010). Bolo preukázané, že stavebné práce

boli vykonávané v čase od novembra 2013 do 30.07.2014, kedy sa stalo právoplatným kolaudačné
rozhodnutie.Stavebnéprácejednoznačnenevykonávalžalovaný,alevšetkystavebnéprácevykonávala
na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou JK Slovakia, s.r.o., IČO: 36 443
701, so sídlom Sabinovská 5, 082 71 Lipany zo dňa 04.09.2013 práve spoločnosť JK Slovakia, s.r.o.
Skutočnosť, že dielo realizovala stavebná spoločnosť JK Slovakia, s.r.o. bola aj súčasťou dokumentácie

stavebného konania, t.j. stavebného povolenia, ako aj kolaudácie samotnej stavby. Všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov bytového domu, vrátane žalobcov, boli teda uzrozumení a vedomí si toho, že
dielo realizovala obchodná spoločnosť JK Slovakia, s.r.o., preto je nesporné, že svoje nároky si mali
uplatniť voči tejto spoločnosti. Žalobcovia vymedzujú škodu nasledovným spôsobom: 1/ suma 250,-eur
zaplatenie rozpočtu na vykonanie opráv spoločnosti JAMIR SK, s.r.o., 2/ suma 2.003,87 eur zaplatenie
prác spoločnosti MIREC KNM, s.r.o., 3/ suma 650,-eur zaplatenie odborného posúdenia H. I. zo dňa

27.05.2015, 4/ suma 48,-eur zaplatenie dopravných nákladov vzniknutých v súvislosti s opravou bytu. 1/
nárok suma 250,-eur zaplatenie rozpočtu na vykonanie opráv spoločnosti JAMIR SK, s.r.o. - z výpovede
svedka A. D. vyplynulo, že rozpočet urobil jeho rozpočtár p. N., doklad bol vystavený spoločnosťou
JAMIR SK, s.r.o. žalobcovi v rade 1/. Konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti je svedok A. D., a
teda svedok vystavil doklad svojmu otcovi o rozpočte. Spoločnosť JAMIR SK, s.r.o., však nerealizovala

opravu bytu, a teda doklad nevystavila právnická osoba realizujúca dané práce. Svedok D. potvrdil, že
rozpočet si dal vyhotoviť iba pre jeho vnútornú kontrolu a taktiež potvrdil, že reálny dodávatelia prác
vyhotovili svoj vlastný rozpočet, ktorý, ako tvrdil, mal byť de facto totožný s tým od p. N., teda rozpočtom,
za ktorý vystavila doklad spoločnosť JAMIR SK, s.r.o. Pri tejto položke teda nie je preukázaná v žiadnom
prípade príčinná súvislosť so vznikom škody, keďže tento výdavok vôbec nesmeroval uvedeniu veci do

pôvodnéhostavu,alelenprevlastnúkontrolusynažalobcu.Rozpočet,ktorýbolpodkladomprestavebné
práce vyhotovený subdodávateľmi bol zohľadnený vo výške ich dodávok. Výdavok bol nadbytočný,
keďže sa to potvrdilo, že reálny dodávateľ si urobil vlastný rozpočet. Navyše, svedok viac ako 10 rokov
podniká v stavebníctve, a preto možno predpokladať, že je dostatočne problematiky znalý a pre tak
jednoduché stavebné úpravy rozpočet pre svoju vnútornú kontrolu nepotreboval. Pokiaľ svedok potvrdil,

že potreboval rozpočet pre svoju vnútornú kontrolu on, žalobcovia ho vôbec nepotrebovali a platili
nadbytočné. Navyše dodávatelia boli dlhodobými známymi a spolupracovníkmi syna žalobcov, a teda
medzi ním a dodávateľmi existoval vysoký stupeň dôvery. Vyhotovenie rozpočtu sa potom javí ako
účelový postup smerujúci k zvýšeniu nároku žalobcov, navyše jeho vynaloženie preukázané nebolo.
Chýba teda príčinná súvislosť medzi uplatňovaným nárokom a konaním žalovaného. Pokiaľ svedok D.

pre svojich rodičov vyhotovil nadbytočný rozpočet, ktorý nebol nijako použitý, v podstate preto so škodou
nesúvisí, jediný nárok, ktorý mohol vzniknúť je žalobcom proti ich synovi, nakoľko „ak vynaložili peniaze“
na nadbytočný úkon a tu je možné uvažovať voči nemu o náhrade škody alebo vydanie bezdôvodného
obohatenia. V konaní nebolo preukázané, kto a komu za tento rozpočet zaplatil. 2/ nárok suma
2.003,87 eur zaplatenie prác spoločnosti MIREC KNM, s.r.o. - z doterajšieho dokazovania vyplynulo,

že uplatnený nárok na náhradu škody nie je vyčíslením nákladov na uvedenie stropu do pôvodného
stavu. Žalobcovia si neuplatňujú skutočnú škodu za poškodenú časť pôvodného starého stropu so
zašednutými polystyrénovými doskami, ale ako škodu vyčíslili všetky náklady za vyhotovenie nového
konštrukčne a cenovo úplne iného stavebného diela obsahujúceho drahé sadrokartónové riešenie,
novú elektroinštaláciu, nové rozvody. Skutočnosť, že vybudovali úplne nové dielo vyplýva z výpovede

svedka D. a samotného odborného vyjadrenia E. H. I., kde sú fotografie stropu pred a po rekonštrukcií
v prílohe č. 7, pričom nový strop obsahuje napr. už aj bodové svetlá. Žalobcami vyčíslené náklady
nepredstavujú skutočnú škodu, ktorá mala vzniknúť. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca
v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré holo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4

M Cdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009). Žalobcovia zároveň nepredložili k faktúre za údajné práce, ktorú
mimochodom vystavila spoločnosť ich syna - rozpočet prác. Žalobcovia teda nepreukázali, čo konkrétne
malo byť súčasťou tohto rozpočtu a aké konkrétne náklady, za aké konkrétne položky im mali vzniknúť.
Možno sa domnievať, že súčasťou rozpočtu sú aj úplne iné položky ako oprava stropu v obývačke a v
kuchyni, ktoré dve poškodenia žalobcovia namietajú. Žalobcovia preto neuniesli dôkazné bremeno ani

v tejto časti sporu, resp. v tejto časti nimi uplatňovaného nároku, keďže vôbec nepreukázali a ani len
nešpecifikovali aké nároky sú súčasťou ceny faktúry a aká škoda v akých konkrétnych miestnostiach
vznikla. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že aj v samotnom odbornom posudku E. H. I. sa na str.
10 konštatuje, že druhá polovica stropu v obývačke bola strhnutá samotnými majiteľmi bytu, zároveňna str. 10 posudku sa taktiež konštatuje, že k deštrukcii stropu v kuchyni došlo počas maľovania v
kuchyni. Preto sa nedá ustáliť, že by aj za túto škodu mal zodpovedať žalovaný. Nárok v tejto časti
preto považujú za nepreukázaný a doteraz nie je preukázané, či škoda vznikla, resp. v akej výške a

kto ju spôsobil. Svedok A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX bol zaujatý, je synom žalobcov, ktorý
navyše stavebné úpravy v byte rodičov/žalobcov vykonával. Možno konštatovať, že práve tento svedok
bol iniciátorom celého nedôvodného súdneho konania. A. D. potvrdil, že pred vykonávaním stavebných
prác si zástupca žalovaného steny fotil (poznámka: na fotodokumentácii je nesporné, že sa na stenách
objavili praskliny). A. D. potvrdil, že všetky listiny/dokumenty, o ktoré žalobcovia opierajú svoj nárok

zabezpečoval práve svedok A. D. prostredníctvom svojich známych a kamarátov, s ktorými spolupracuje
dlho, najmenej 10 rokov, svedok podniká v stavebníctve. Rozpočet škody mu robil jeho rozpočtár p. N..
Je to neobvyklé, lebo rozpočet predsa robí spravidla ten, kto ide realizovať práce. Osobitný rozpočet
sa robí len pri veľkých stavebných dielach, nie pri oprave stropu rodičov. A. D. tvrdil, že rozpočet si
dal vyhotoviť iba pre jeho vnútornú kontrolu. Ak svedok viac ako 10 rokov podniká v stavebníctve,
tak možno predpokladať, že je dostatočne problematiky znalý a na tak jednoduché stavebné úpravy

rozpočet pre svoju vnútornú kontrolu nepotreboval. Ak si ho napriek tomu dal vyhotoviť, nie je to
nevyhnutný náklad, ktorý by mal byť škodou, čo do dôvodu a výšky. Navyše ak, ako tvrdil svedok,
si aj dodávatelia prác vyhotovili svoj vlastný rozpočet, ktorý ako tvrdil svedok, bol de facto totožný s
tým od p. N. (minimálne korunové rozdiely). A. D. nechtiac potvrdil, že uplatnená škoda nezohľadňuje
výšku nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu (teda výšku nákladov na opravu stropu pôvodnej

konštrukcie - staré zašednuté polystyrénové kazety 50*50*0,5 cm), ale vybudoval konštrukčne a cenovo
úplne iné stavebné dielo: drahé sadrokartónové riešenie, nová elektroinštalácia, nové rozvody. A. D.
výslovne potvrdil, že rozpočet stavby a výška uplatnenej škody nie je vyčíslením nákladov na uvedenie
pôvodného stropu do pôvodného stavu. Navyše ani takto vyčíslená škoda nie je ničím preukázaná,
nakoľko faktúra za vykonané práce neobsahuje súpis vykonaných prác a na cene sa svedok - syn

žalobcov dohodol so svojimi kamarátmi, resp. on sa vlastne dohodol sám so sebou, lebo jeho kamaráti
sú jeho „pracovníci“ pracujúci pre neho na základe živnostenského oprávnenia. Navyše A. D. potvrdil, že
príčinou deštrukcie stropu boli nevhodné stavebné úpravy, ktoré zhodou okolností predtým realizoval on
sám a to, keď v roku 2012 bez náležitého kotvenia zašednuté polystyrénové kazety hrúbky 0,5 cm (5mm)
potiahli jeho pracovníci lepidlom, sklotextilnou mriežkou, penetráciou a omietkou. Práve tento zásah do

konštrukcie pôvodného stropu bol príčinou deštrukcie stropu. Vplyv mohlo mať aj to, že zateplením stien
a stropu sa mohli zmeniť rosné pomery obvodových stien, toto ale nebolo preukázané a žalobcovia
na túto skutočnosť neprodukovali žiaden dôkaz. Svedok potvrdil, že pri obhliadke nebol spadnutý celý
strop, ale iba časť, zvyšok stropu strhol bezdôvodne sám svedok - syn žalobcov, aby rodičom urobil
iný strop sadrokartonový. Svedok A. D. vlastnou výpoveďou potvrdil, že suma výšky škody je ním a

jeho spolupracovníkmi vyfabulovaná. Na druhej strane svedok I. L. potvrdil, že pred začatím stavebných
prác všetky byty obhliadli a potvrdil, že na bytoch boli praskliny už pred začatím prác a potvrdil, že
žalobcovia ho nikdy na stavbe neoslovili s tým, že by im boli vznikli na stavbe pukliny. Z výpovede I.
L. vyplynulo, že predtým ako začal zhotoviteľ stavbu podkrovia zhotovovať, tak všetky byty, ktoré boli
vrchné boli fotograficky zadokumentované. Aj svedecké výpovede potvrdili, že v byte boli na strope

trhliny už pred začatím prác a potvrdili aj to, že počas realizácie stavebných prác žalobcovia žalovaného
neoslovili s tvrdením, že by došlo k prasknutiu stropu. Svedok D. I. vyvrátil tvrdenie syna žalobcov,
že výťah spôsoboval otrasy na strope bytu žalobcov, pretože tento nebol osadený do stropu, ale bol
osadený do betónových vencov obvodovej konštrukcie stavby bytového domu a vibrácie pri stavbe v
byte žalobcov nevznikali. Ak by v dôsledku vibrácií došlo ku prasknutiu omietok, bolo by to viditeľné aj

na fasáde domu a omietkach domu a poškodenie by sa muselo prejaviť aj v horných a aj dolných bytoch,
nie iba u žalobcov. Svedok D. I. potvrdil, že praskliny sa v byte žalobcov nachádzali už pred začatím
prác, a že príčinou pádu kaziet bola ich hmotnosť, lebo boli preťažené a neboli ukotvené kotvami do
polystyrénu. Nalepené kazety boli preťažené v dôsledku toho, že boli potiahnuté lepidlom, sklotextilnou
mriežkou, resp. sieťkou, omietkou. Svedok uviedol, že žiadne kotvy v strope nevidel a potvrdil, že pri

obhliadke, na ktorej bol účastníkom, nebol spadnutý celý strop ale iba jeho časť. Kotvenie by nebolo
potrebné, ak by sa na kazety nebola nanášala ďalšia omietka, pričom pod kazetami bolo vidieť dokonca
pôvodnú maľovku, ktorá nebola oškrabaná a teda povrch bol málo priľnavý. Po zaťažení dodatočnou
omietkou došlo k pádu. Ak by boli príčinou pádu stropu otrasy, bol by spadol počas výstavby. Aj z
obhliadky, na ktorej ešte nebol strhnutý celý strop, a ktorej sa zúčastnil svedok I. vyplýva, že zvyšok

stropu si strhol sám žalobca alebo jeho syn, ktorý svojimi známymi strhnutie realizoval. Na obhliadke
bolo vidieť dokonca pôvodnú maľovku, ktorá nebola oškriabaná, a teda povrch nebol priľnavý, čo malo
taktiež vplyv na spadnutie stropu. Ak vznikol nárok na náhradu škodu, tak proti osobe, ktoré nekvalitne
vyhotovila pôvodný strop, jedná sa v podstate o nárok z vád diela, ktorý by si mali žalobcovia uplatňovaťproti ich synovi - svedkovi A. D.. 3/ nárok suma 650,-eur - zaplatenie odborného posúdenia H. I. zo dňa
27.05.2015 - znalecký posudok H. I. je pre uplatnený nárok nepoužiteľný, lebo nepreukazuje ani základ
vzniku škody. Žalobcovia svoju žalobu opreli výhradne o odborné posúdenie E. H. J. I., Csc, avšak

tento znalec počas svojho výsluchu objektivizujúci význam svojho posúdenia sám spochybnil, nakoľko
sa preukázalo, že pri jeho spracovaní vychádzal z tvrdení žalobcov, či resp. ich syna, svedka A. D.
svojho dobrého dlhodobého známeho. E. I. potvrdil, že svoje odborné vyjadrenie spracoval viac menej
na základe tvrdenia žalobcov, resp. ich syna - svedka A. D. a nemal úplné podklady, tvrdil, že nemal
projektovú dokumentáciu, lebo mu ju mesto nedalo. Škoda, že ju nežiadal od žalovaného a škoda, že o

spracúvaní vyjadrenia žalovaného neinformoval. Jeho odborné vyjadrenie mohlo mať väčšiu dôležitosť.
E. I. potvrdil, že neskúmal, či na spadnutie stropu mohlo mať vplyv nekvalitné zateplenie, lebo to od neho
zadávateľ - svedok D. nežiadal, potvrdil, že zateplenie polystyrénom v interiéri je nezvyklé a potvrdil, či
osadený polystyrén bol interiérový alebo exteriérový, avšak potvrdil, že neskúmal zmenu rosného bodu
v dôsledku zateplenia, lebo to p. D. - svedok nežiadal. E. I. potvrdil, že v dôsledku zateplenia mohlo dôjsť
ku zmene rosného bodu, vzápätí sa opravil, že „ide o zavedenie iným smerom..“ Týmto E. I. potvrdil, že

je vo veci zaujatý, lebo konal výhradne na objednávku a podľa skutkového stavu opísaného svedkom D..
E. I. tvrdil, že v podkladoch je strop zadefinovaný ako betónový, ale v skutočnosti bol drevený - toto nie
je pravda a svedok také podklady nedoložil, ba dokonca sa ani neoboznámil so statickým posudkom. E.
I. potvrdil, že si skutkový stav neoveroval, ale že vychádzal z tvrdenia žalobcov a svedka D., neskúmal,
či trhliny boli uplatnené v kolaudačnom konaní, neskúmal, či strop bol urobený podľa platných STN,

potvrdil, že pokiaľ na fotke vidieť uložený materiál, nevie povedať, či to bolo nad bytom žalobcov. Je
pravdou, že náklady na vypracovanie súkromného znaleckého posudku sú v zmysle aktuálnej súdnej
praxe posudzované ako trovy dokazovania. V žiadnom prípade sa nejedná o nárok na náhradu škody.
Žalobcovia však tento svoj nárok vymedzili v žalobe ako nárok na náhradu škody, nie ako nárok na
náhradutrovkonania.Navyšeanivrámcitrovkonaniabytentoúkonnemoholbyťúčelným,keďžeznalec

vychádzal z neúplných podkladov a iba tvrdení žalobcov. Faktúra je vystavená na svedka A. D. z C.,
pričom aj na posudku sa uvádza, že zadávateľ je A. D. z C., za odborné vyjadrenie mal platiť A. D. -
svedok, nie jeho otec. Pokiaľ na potvrdenke o zaplatení je uvedený žalobca, a teda plnil namiesto jeho
syna znalcovi, opäť nárok mohol vzniknúť len proti jemu synovi, keďže plnil za iného. Tento nárok je
teda taktiež celkom nedôvodný a zle uplatňovaný. Zároveň neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním

žalovaného a vznikom tohto nároku. 4/ nárok suma 48,-eur zaplatenie dopravných nákladov vzniknutých
v súvislosti s opravou bytu, má sa jednať o náklady vynaložené A. D. - svedkom, bytom C. týkajúce
sa dopravy v dňoch 13.01.2015 až 13.02.2015 v celkovej dĺžke 600 km. Pri výsluchu tento svedok
bližšie skutočnosti k týmto cestami neozrejmil, vôbec neuviedol ani, prečo ich musel byť absolvovaných
toľko, za akým konkrétnym účelom boli absolvované a čo konkrétne, sa ktorou cestou málo dopraviť.

Z vykonaného dokazovania nevyplýva ani len tá skutočnosť, či tieto cesty naozaj boli absolvované,
pretože list je podpísaný svedkom, ktorý má na výsledku sporu zjavný záujem. V spise sa nenachádza
žiadny objektívny dôkaz o vykonaní ciest a taktiež v spore nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že
táto suma 48,-eur bola žalobcami uhradená. Navyše, na technickom preukaze je ako vlastník a držiteľ
vozidla uvedená spoločnosť JAMIR SK, s.r.o.. Svedok vystavil predloženú špecifikáciu ciest ako fyzická

osoba, keďže na nej nikde nie je uvedené obchodné meno spoločnosti. To znamená, že svedok D.
si voči jeho rodičom ani nemohol cesty uplatniť, keďže nie je vlastníkom vozidla. Chýba teda príčinná
súvislosťmedziuplatňovanýmnárokomakonanímžalovaného,zároveňjemožnékonštatovať,žepokiaľ
žalobcom nejaký nárok vznikol, je to nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti ich synovi, ktorý
si nechal plniť za spoločnosť JAMIR SK, s.r.o. plnenie, ktoré nijako nepreukázal.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.02.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol za
prítomnosti žalobcu v rade 1b/ a právneho zástupcu žalovaného. Žalobcovia v rade 1a/ a 2/ sa na
pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali súd o odročenie pojednávania
z vážnych dôvodov. Žalobca v rade 1b/ na pojednávaní uviedol, že škoda vznikla tým, že sa pracovalo

na streche, sekalo sa tam, nosilo sa tam ponad byt a týmito otrasmi sa stalo to, že ten strop a tie
steny odpadli. Čo sa týka pracovného postupu, pri zatepľovaní stropu, to aj súdny znalec potvrdil, že
nepochybili v postupe prác, ani vo vybraných materiáloch. Chce podotknúť, že ten kazetový strop sa
nekotví, je to malá hrúbka a to aj uvádza výrobca kazetového stropu. Z ich strany urobili všetko a bolo
to aj nejakým spôsobom potvrdené, p. O., poslal list, že je ochotný prispieť sumou 150,-eur na opravu

poškodeného stropu a stien, čím vlastne doznal, že tie škody zavinil on, teda nie priamo on, ale ľudia,
ktorí vykonávali stavebné práce. Ďalej uviedol, že zo strany žalovaného nebola poskytnutá znalcovi
dostatočná dokumentácia, ani s ním nekomunikovali, nedostavili sa na obhliadku. V rozpočte sú položky,
ktoré sa naozaj opravovali a to, že polystyrén spadol, keď to odpadlo, požiadali p. O., aby sa prišielna to pozrieť, on poslal p. P. a p. F., ktorí videli, že ten strop padá, aj v obývačke je podopretý. Keď
sa to aj trhalo dole, tak to už išlo dole komplet všetko, pretože to už bolo tak samo narušené, že by
to potom spadlo aj samo celé. Pokiaľ sa týka námietky, že si zrekonštruovali strop a steny, tak toto

bolo najrýchlejšie riešenie, aby ten byt bol celý obývateľný. Lepiť lepidlom, to by dlhšie trvalo a táto
sadrokartónová konštrukcia, bolo to rýchlejšie urobené. Keď tam bola p. P. na obhliadke spadnutého
stropu, sama potvrdila, že ten strop je potrebný dať celý dolu, lebo po čase spadne. Čo sa týka vyjadrenia
H. I., tak protistrana ho nijakým spôsobom neakceptovala, lebo tam nebol znalecký posudok, bolo tam
len nejaké posúdenie, preto sa musel dodatočne dať urobiť znalecký posudok H. M.. Žalobca v rade

1b/ uviedol, že žalobcovia nechcú nič navyše, chcú to, čo bolo opravené, čo uhradili. Právny zástupca
žalovanéhonapojednávaníuviedol,ženárokžalobcuneuznáva.Sámžalobcavrade1b/napojednávaní
potvrdil, že škodu nespôsobil žalovaný, ale ju spôsobili tí, ktorí stavebné práce vykonávali. V tomto
prípade dodávateľom stavebných prác bola firma JK Slovakia, s.r.o., a preto za prípadné škody, ktoré
vznikli pri výstavbe, by mal byť zodpovedný dodávateľ stavby a nie investor, čo v tomto prípade je
žalovaný. Pokiaľ sa týka nároku na náhradu škody, začne od znaleckého posudku H. M., ktorý vo

vyjadrení v podstate potvrdil, že na prijatie záverov nemal dostatok dôkazov, preto niektoré dôkazy
zabezpečoval sám. Znalec vo svojom posudku na mnohé otázky odpovedá častokrát podmienene
konštatovaním,žepravdepodobnesamohlostaťtoaleboono,žepravdepodobnemohlabyťtátopríčina,
čiže jeho posudok nie je jednoznačný v tom, že by škoda, ktorá mala vzniknúť žalobcom, skutočne
mala pôvod v prevádzkovej činnosti žalovaného. Pokiaľ sa týka samotných položiek uplatneného nároku

na náhradu škody, pridržiavajú sa vyjadrenia zo dňa 16.01.2024, že tieto nie sú škodou a nesúvisia
s prípadnou škodovou udalosťou, ktorá sa žalobcom stala. Žalobca v rade 1b/ v čase začatia konania
bol v pozícií svedka a z konania vyplynulo, že pokiaľ žalobcovia uplatnili nárok na náhradu škody,
tak výdavky alebo škoda, ktorá im mala vzniknúť, nebola hradená nimi, bola hradená niekým iným -
žalobcom v rade 1b/, ktorý však v tom čase žalobcom nebol a nárok neuplatnil, vstúpil do konania až

titulom právneho nástupníctva. Bolo preukázané, že vyhotovenie a zaplatenie rozpočtu v hodnote 250,-
eur bol neproduktívny náklad, pretože každý dodávateľ stavieb tak, ako tvrdil v tom čase svedok A. D.,
si vyhotovil vlastný rozpočet, ktorý viac menej bol totožný s rozpočtom spoločnosti JAMIR SK, s.r.o.,
čiže tento neproduktívny náklad nemôže byť škodou. Rovnako odvolací súd v zrušujúcom uznesení
konštatoval, že samotné odborné posúdenie H. I., za ktoré malo byť zaplatené 650,-eur, opäť nebolo pre

posúdenie veci rozhodujúce, pretože H. I. potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi, že opäť nevychádzal
zobjektívnehozistenéhostavu,aleviacmenejztvrdenížalobcovavtedysvedkaD.ookolnostiach,ktoré
mali nasvedčovať o vzniku škody a na základe toho dospel k nejakému odbornému záveru. Pokiaľ sa
týka zaplatených prác v sume 2.003,87 eur, ktoré žalobcovia v tom čase zaplatili de facto svojmu synovi
- svedkovi, dnes žalobcovi v rade 1b/, tak už z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto práce, ktoré

boli vykonané, neboli tie, neboli práce, ktorými by došlo k odstraňovaniu deklarovaných škôd poruchy
stropu, prípadne steny, ale že v podstate došlo ku rekonštrukcii priestoru, kde pôvodná konštrukcia bola
nahradená úplne novou, inou logicky, esteticky a technologicky vhodnejšou, tepelne kvalitnejšou, avšak
toto nie je nárok, avšak náklady na tieto práce nie sú nákladmi, ktorými by dochádzalo k odstráneniu
škody, čiže k uvedeniu jestvujúceho stavu do pôvodného stavu. Bolo potvrdené, že súčasťou tejto

sumy 2.003,87 eur boli nielen náklady na odstránenie a prípadne znovu nalepenie tých izolačných
polystyrénových dosiek o hrúbky 0,5 cm, ktoré sa mali odlepiť, čiže neboli poškodené, neboli rozbité,
len sa odlepili, ale došlo v podstate k odstráneniu celého zateplenia stropu, čo samozrejme vykonané
byť nemuselo a bol osadený nový sadrokartónový strop s konštrukciou, s novými rozvodmi, elektriky,
s novými telesami osvetlenia. V stene boli vykonané nové rozvody vody, čiže tieto okolnosti, ktoré

vtýchtonákladochnesúvisiasoškodouanesúviselisuvedenímvecidopôvodnéhostavu.Zvykonaného
dokazovania vyplynulo, že samotní žalobcovia tvrdili, že tie prvé trhliny a praskliny sa mali objaviť
v decembri 2013, avšak žalovaného o nich informovali až 21.04.2015, čiže s viac ako jeden a pol
ročným odstupom, čo takisto malo vplyv na posúdenie možnosti vzniku tejto škody. Pokiaľ H. O. za
žalovaného ponúkol sumu 150,-eur, tak tá suma mala presne slúžiť na odstránenie tých závad, ktoré

boli pri obhliadke zistené, čiže toho odlepujúceho sa stropu, na jeho opätovné prilepenie a ako potvrdil aj
dnes žalobca v rade 1b/ osadenie týchto kazetových dosiek si nevyžadovalo kotvenie, čiže nemuselo sa
zasahovať do ich konštrukcií, nedošlo by k ich poškodeniu, len by došlo v podstate k úprave podkladu
a znovu nalepenie. Čo sa týka krycieho listu z rozpočtu, za ktorý mali teda žalobcovia zaplatiť 250,-
eur tak je vidieť, že okrem opravy stropu v kuchyni, prípadne omietky v kuchyni, sú rozpočtované aj

opravy omietky v spálni, na chodbe, v obývačke, čiže v celom byte, nielen teda v spornej časti. Pokiaľ
sa týka samotného poškodeného stropu, tak jediná položka, ktorá odkazuje na odstránenie škody,
tak je položka 15 - odstránenie polystyrénových dosiek hrúbky do 50 mm v hodnote 46,77 eur. Čiže
pokiaľ p. O. vtedy ponúkol 150,-eur tak skutočne ten jeho odhad bol korektný a podľa ich názoru maližalobcovia takúto sumu akceptovať. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na to, že by tú škodu, ako
ju vyčíslili v jednotlivých položkách, že by táto škoda mala pôvod prevádzkovej činnosti žalovaného
a rozsah prác, ktoré boli vykonané, a ktoré boli ako škoda označené, nemajú s prevádzkovou činnosťou

žalovaného žiadnu príčinnú súvislosť. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie výšky
škody, tej, ktorá bola deklarovaná, že mala vzniknúť. Navrhujú žalobu zamietnuť. Nestotožňujú sa
s tvrdením, že sa musel strhnúť celý strop, pokiaľ si pamätá, niečo okolo 7 m2 malo byť, ale potom
oni strhli celý strop a osadili novú konštrukciu. Dokonca má za to, že ak osadzovali sadrokartónovú
konštrukciu na tie CD profily kovové, tak vôbec ani nemuseli ten pôvodný strop strhávať, jednoducho

to mohli našrobovať na to. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalobcu v rade 1b/ o vyjadrení H. E. P., menovaná
potvrdila, že pôvodný drevený strop bol omietnutý vápennou omietkou na rákosovom podklade, bol
nekvalitne omietnutý a polystyrénové kazety boli nalepené bez toho, aby došlo k odstráneniu pôvodnej
niekoľko násobnej omietky, čiže nebola oškrabaná, vlastne prilepením na maľovku, v podstate bolo na
jej príčine nekvalitného, nekvalitnej priľnavosti a držania tohto stropu. Samotná H. P. potvrdila, že strop
spadol viac ako 11 mesiacov po skončení stavby a príčinou bol nekvalitný sadrový strop. Pokiaľ sa týka

jednotlivých položiek, z ktorých má pozostávať uplatnený nárok na náhradu škody, tie položky prác,
ktoré boli deklarované ako vykonané, nesúviseli s odstraňovaním škody, ktorá mala vzniknúť, jedná sa
o úplne iné náklady a žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na skutočné vyčíslenie a odôvodnenie tej
hodnoty, ktorá by bola adekvátna uvedeniu poškodeného stropu do pôvodného stavu, čiže odstránenia
škody, ktorá im mala vzniknúť. Poukazuje aj na tvrdenie E. I., ktorý tvrdil, že väčšia časť toho stropu bola

strhnutá samotnými majiteľmi bytu a nebola odpadnutá.

14. Súd vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
15. Podľa § 420a ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka: (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí
inému prevádzkovou činnosťou. (2) Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a)

činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými,
prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením
prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní
užívanie nehnuteľnosti. (3) Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,
že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným

konaním poškodeného.

16. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka: (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

17. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

18. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), strany sporu sú povinné

označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa § 150 CSP: (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

20. V zmysle ust. § 150 CSP v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je žalobca povinný
uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoje uplatňované právo, nárok a je jeho povinnosťou a v jeho
záujme predložiť dôkazy, resp. ich označiť na preukázanie jeho tvrdení. Žalovaný ako druhá procesná

strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že
právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne
uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe
protistojace procesné strany. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, strany v konaní sú
povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená

unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len
tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné
bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý
postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze,keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali
pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje stranu v konaní, ale
obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo

veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa
považujú za nedokázané. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať strany sporu
na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré
dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ust. článku 8 CSP, ale aj
so zásadou rovnosti strán sporu. V ust. § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená,

že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí
dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu,
v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na
procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun
takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu
uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných

hmotnoprávnych skutočnostiach.

21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná, preto
žalobu v celom rozsahu zamietol.

22. Žalobcovia sa žalobou domáhali proti žalovanému náhrady škody, ktorá mala vzniknúť v ich byte
v dôsledku stavebnej činnosti vykonávanej žalovaným v bytovom dome súp. č. XXX v F. G. A., N. ktorom
sa nachádza ich byt č. XX, kde sa v predmetnom bytovom dome realizovala nadstavba nových bytov
na celej podlažnej ploche nad tretím poschodím, výstavbou bola dotknutá celá plocha podkrovia, malo
dôjsť k poškodeniu ich bytu a to konkrétne: k deštrukcii polystyrénového zateplenia stropu v obývačke

a stien a stropu v kuchyni, ktoré zateplenie realizovali žalobcovia v roku 2007. Keďže žalovaný odmietol
zodpovednosť za škodu, museli si dať opraviť byt sami a na opravu vynaložili náklady v žalovanej sume.
Žalobcovia mali za to, že subjektom zodpovedným za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka je
žalovaný poukazujúc na zmluvu o nadstavbe bytov zo dňa 16.04.2012 uzatvorenú medzi žalovaným
ako stavebníkom a vlastníkmi bytov (v počte 18), medzi nimi ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX

aj žalobkyňa v rade 2/ a pôvodný žalobca v rade 1/.

23. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal uplatnený nárok žalobcom. Mal za to, že škoda
nebola spôsobená prevádzkovou činnosťou, stavebnou činnosťou žalovaného, že nie sú kumulatívne
splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, mal za to, že absentuje príčinná súvislosť, že

žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne výšky tvrdenej škody. Žalovaný procesnú obranu po
rozhodnutí odvolacieho súdu doplnil, že žalovaný v danom spore nie je pasívne vecne legitimovaný
poukazujúc na to, že stavebné práce - samotnú nadstavbu bytov v bytovom dome súp. č. XXX v F. G. A.
realizovala spoločnosť JK Slovakia, s.r.o. poukazujúc na zmluvu o dielo uzavretú dňa 04.09.2013 medzi
zhotoviteľom: JK Slovakia s.r.o. a objednávateľom: žalovaným. Súd na zistený skutkový stav aplikoval

ust. § 420a Občianskeho zákonníka.

24. Bolo nesporným, že medzi žalovaným ako stavebníkom a vlastníkmi bytov, medzi nimi aj pôvodným
žalobcom v rade 1/ a žalobkyňou v rade 2/ (pod por. č. 18 v záhlaví zmluvy) bola uzatvorená
zmluva o nadstavbe bytov dňa 16.04.2012. Bolo nesporným, že v čase uzavretia uvedenej zmluvy

boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXX v F. G. A. žalobkyňa
v rade 2/ a pôvodný žalobca v rade 1/. Bolo nesporným, že dňa 04.09.2013 bola uzatvorená zmluva
o dielo medzi JK Slovakia, s.r.o., so sídlom Sabinovská 5, 082 71 Lipany, IČO: 36 443 701 ako
zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného ide
o právnickú osobu, ktorá má v predmete činnosti prípravné práce k realizácii stavby, uskutočňovanie

stavieb a ich zmien, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a iné. Podľa výpisu
z obchodného registra spoločnosti JK Slovakia, s.r.o., IČO: 36 443 701 ide o právnickú osobu, ktorá má
v predmete činnosti montáž, demontáž, rekonštrukcia a opravy budov z oceľovej konštrukcie, montáž
a opravy oceľových potrubí, výroba, montáž a údržba technologických zariadení v agropotravinárstve,
výroba manipulačných zariadení, mechanické časti, konštrukčné a kresličské práce, stolárstvo, výroba

a montáž drevodomov, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, dokončovacie stavebné práce pri realizácii
exteriérov a interiérov, prípravné práce k realizácii stavby a iné.25. Podľa zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 04.09.2013 medzi spoločnosťou JK Slovakia, s.r.o., so sídlom
Sabinovská 5, 082 71 Lipany, IČO: 36 443 701 ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom,
v čl. I. bol vymedzený predmet zmluvy - zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať a odovzdať objednávateľovi

dielo: a) nadstavba 4. nadzemného podlažia pozostávajúca zo 7 dokončených mezonetových bytov na
bytovom dome súp. č. XXX v F. G. A., b) zateplenie obvodového plášťa bytového domu, c) odovzdanie
výrobného projektu panelových konštrukcií, krovu a uvedených certifikátov objednávateľovi, v čl. IX. bod
1 zmluvy bolo dojednané, že zhotoviteľ je viazaný projektovou dokumentáciou, všeobecne záväznými
právnymi predpismi a technickými normami platnými na území SR, zhotoviteľ je povinný realizovať

dielo s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škody na majetku a zdraví spôsobené pri výkone
činnosti objednávateľovi rovnako ako vlastníkom bytového domu súp. č. XXX, prípadne tretím osobám
nachádzajúcim sa v mieste realizácie diela.
26. Čo sa týka vecnej legitimácie strán v spore, na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby
bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade
sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným).

Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z
ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti,
ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. „Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo

právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotno-

právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

27. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Nedostatok vecnej legitimácie má za následok nepriaznivé rozhodnutie pre stranu

v spore, ktorá nepreukáže, že je v spore, či už aktívne alebo pasívne vecne legitimovaná. Vo vzťahu
k dôkaznému bremenu ohľadom preukázania vecnej legitimácie (či už aktívnej alebo pasívnej) súd
konštatuje,žedôkaznébremenoohľadomurčitýchskutočnostíležínatejstrane,ktorázexistencietýchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (teda žalobca).

28. V danom spore bola daná aktívna vecná legitimácia žalobcov. Pôvodne ako žalobcovia v danom
spore vystupovali pôvodný žalobca v rade 1/ a žalobkyňa v rade 2/ (ako bezpodieloví spoluvlastníci
bytu č. XX, ktorý byt mal byť poškodený stavebnou činnosťou právnickej osoby). V priebehu konania
zomrel pôvodný žalobca v rade 1/, súd v konaní pokračoval na základe výsledkov dedičského konania
s právnymi nástupcami pôvodného žalobcu v rade 1/ a to žalobcami v rade 1a/ a 1b/.

29. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, ustanovenie § 420a Občianskeho zákonníka upravuje
zodpovednosť každej fyzickej alebo právnickej osoby za škodu spôsobenú jej prevádzkovou činnosťou.
V zmysle tohto ustanovenia subjektom zodpovedným za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka
je ten, kto škodu spôsobil pri prevádzkovej činnosti tak, ako je to uvedené v uvedenom ustanovení.

Zodpovedným subjektom je spravidla podnikateľ (fyzická alebo právnická osoba), ktorý prevádzkovanú
činnosť vykonáva vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. V prípade vzniku škody v dôsledku
prevádzkovej činnosti podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka znáša zodpovednosť za škodu ten,
kto ju spôsobil, nie je relevantné, či bol poškodený v zmluvnom vzťahu k subjektu, ktorý mu svojou
prevádzkovou činnosťou spôsobil škodu (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1006/202

zo dňa 13.11.2003). Občianskoprávny zodpovednostný vzťah vzniká medzi škodcom, ktorý spôsobil
škodu prevádzkovou činnosťou a poškodeným, ktorý sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o náhrade škody a to podľa § 420a Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na to,
že zmluva o nadstavbe bytov bola uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným, ide tu o záväzkovo
právny vzťah z titulu zmluvy, zodpovednosť možno vyvodzovať z dôvodu porušenia zmluvných

povinností vyplývajúcich z tohto zmluvného záväzkového vzťahu, avšak nie ako zodpovednosť za
škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou toho subjektu, ktorý vykonával stavebné práce (stavebné
práce, nadstavbu bytového domu vykonávala spoločnosť JK Slovakia, s.r.o.). Rozhodujúce je, kto
svojou prevádzkovou (stavebnou) činnosťou spôsobil poškodenému (žalobcom) škodu, pretože tentosubjekt - obchodná spoločnosť JK Slovakia, s.r.o. (čo nebolo sporným medzi stranami sporu, uvedené
žalobcovia v priebehu konania nenamietali - že stavebné práce, nadstavbu bytového domu realizovala
a vykonávala spoločnosť JK Slovakia, s.r.o. a nie žalovaný), zodpovedá za škodu podľa § 420a

Občianskeho zákonníka, pretože priamo jej činnosťou, jej prevádzkovou stavebnou činnosťou, mala byť
spôsobená škoda. Škoda musí byť v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou toho subjektu, ktorý
vykonáva stavebnú prevádzkovú činnosť. S poukazom na uvedené teda v danom spore nebola daná
pasívna vecná legitimácia žalovaného, čo viedlo k zamietnutiu žaloby.

30. Zároveň súd poukazuje aj na to, že v prípade, ak by aj bola daná pasívna vecná
legitimácia žalovaného, čo ale v danom prípade nebolo dané, neboli zároveň kumulatívne splnené
všetky predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka. Predpokladom
zodpovednosti podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je protiprávny úkon, ale určitá
škodová udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody, a ktorá bola vyvolaná prevádzkovou činnosťou,
teda jej nepriamym vplyvom na okolie. Predpokladom tejto zodpovednosti teda nie je zavinenie

osoby zodpovednej za škodu, pretože ide o objektívnu zodpovednosť. Zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkovou činnosťou predpokladá existenciu týchto podmienok: 1/ existencia udalosti
vyvolanej prevádzkovou činnosťou (škodovej udalosti), 2/ spôsobenie škody, 3/ príčinná súvislosť medzi
existenciou udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou a spôsobením škody. Tieto predpoklady sú
stanovené kumulatívne, t.j. v prípade nesplnenia čo i len jedného z nich nie je daná táto zodpovednosť

Základným predpokladom zodpovednosti za škodu je teda spôsobenie škody prevádzkovou činnosťou.
Za takú treba na účely citovaného ustanovenia považovať organizovanú, cieľavedomú činnosť uvedenú
v § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o pojem prevádzkovej činnosti, treba uvedené
vykladať širšie a v tom zmysle, že ide o fyzicky a sústavne vykonávanú činnosť spojenú s prevádzkou
právnickej alebo fyzickej osoby, a to bez ohľadu na to, či ide o činnosť povolenú alebo nie. Je

potrebné ju chápať ako činnosť súvisiacu s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej, obchodnej),
ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovo vykonáva. Prevádzková činnosť sa vykladá širšie
v tom zmysle, že ide o každú fakticky a sústavne vykonávanú činnosť spojenú s prevádzkou
právnickej alebo fyzickej osoby a škoda je vyvolaná prevádzkovou činnosťou, ak bola spôsobená po a)
samostatnou činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu vo vyššie uvedenom zmysle, prípadne vecou

alebo akejkoľvek povahy použitej pri tejto prevádzkovej činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne
biologickýmivplyvmiprevádzkynaokolie,c)oprávnenýmvykonávaním,čizabezpečovanímprácvrámci
prevádzky, čím je spôsobená škoda inému na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží, či znemožní
užívanie nehnuteľnosti. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená niektorou
zuvedenýchčinností.Poškodenýpriuplatňovanísvojhonárokunemusídokazovaťporušeniekonkrétnej

právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou
prevádzkovej činnosti. Zodpovednostný vzťah vzniká medzi škodcom, ktorý spôsobil škodu spôsobenú
prevádzkovou činnosťou a poškodeným. Súd žalobou uplatnený nárok subsumoval pod právnu úpravu
ust. § 420a Občianskeho zákonníka, ktorú aplikáciu uvedenej hmotno-právnej úpravy strany sporu
nerozporovali, s čím sa stotožnil aj odvolací súd, pretože v danom prípade nešlo o náhradu škody

podľa § 420 Občianskeho zákonníka, nešlo o porušenie právnej povinnosti, ale o škodu spôsobenú
prevádzkovou činnosťou.

31. Žalobcovia mali za to, že škoda v ich byte vznikla v príčinnej súvislosti so stavebnými prácami
právnickej osoby, čo opierali o odborné posúdenie E. H. I. (v danej veci bol vykonaný výsluch

svedkov, žalobcovia predložili odborné vyjadrenie E. H. I.). Dôvodom zamietnutia žaloby v rozsudku
zo dňa 15.11.2018 bolo, že žalobcovia nepreukázali príčinnú súvislosť medzi existenciou udalosti
vyvolanej prevádzkovou činnosťou žalovaného a spôsobením škody. Otázka príčinnej súvislosti je
jednou z podmienok zodpovednosti za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka. O vzťah príčinnej
súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom prevádzkovej činnosti, teda ak je táto činnosť, prípadne

jej vplyv na okolie a vznik škody vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak je doložené, že
nebyť jej, ku škode by nevzniklo. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin,
ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, o príčinu dôležitú, podstatnú.

32. Žalobcovia opreli svoje skutkové tvrdenia o príčine vzniku škody o odborné posúdenie, ktoré však

nemá povahu listiny, ktorá by v rovine skutkovej mala komplexne zodpovedať príčinnú súvislosť medzi
škodou a prevádzkovou činnosťou, v odbornom posúdení sú vymedzené iba čiastkové, dielčie otázky
vo vzťahu k problematike príčinnej súvislosti medzi tvrdeným vznikom škody a prevádzkovou činnosťou.
Ako odvolací súd uviedol, je nutné uzavrieť v dotknutej otázke aj ďalšie významné skutočnosti, či sareálne naplnili uvedené príčiny (hlavné, vedľajšie), či viedli k tvrdenému následku, a či sa tak stalo
v dôsledku prevádzkovej činnosti.

33. Žalobcovia v danej veci na pojednávaní dňa 16.06.2020 navrhli vykonať znalecké dokazovanie na
zistenie príčin odpadnutia zateplenia povrchovej úpravy stropu a stien v byte č. XX, ku ktorému došlo dňa
12.01.2015,ačikodpadnutiuzatepleniaapovrchovejúpravystropuastiendošlovpríčinnejsúvislostiso
stavebnou, resp. prevádzkovou činnosťou žalovaného. S poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu
sa súd zaoberal skúmaním príčinnej súvislosti medzi škodou a prevádzkovou činnosťou, či uvádzané

príčiny zo strany žalobcov viedli k tvrdenému následku, či sa tak stalo (ku škode) došlo v dôsledku
prevádzkovej stavebnej činnosti. K tomu žalobcovia navrhli vykonať znalecké dokazovanie. Strany
sporu predložili otázky na znalecké dokazovanie, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
stavebníctvo a za znalca ustanovil H. A. M.. Znalec v danej veci vypracoval znalecký posudok č. XX/
XXXX zo dňa 19.11.2023, z ktorých záverov vyplýva: 1/ čo sa týka technologického postupu uchytenia
obkladovéhokazetovéhopolystyrénunastrop,znalecsavyjadril,žepostupbolriadnedodržaný,2/podľa

znalca nebola dostatočne vykonaná komplexná diagnostika rekonštrukcie stropu ani pred začiatkom
realizácie stropu, ani počas výstavby, 3/ znalec sa vyjadril aj k posúdeniu stropnej dosky nad bytom
č. XX a osadeniu výťahu na prepravu stavebného materiálu, uviedol, že sa jedná o drevený strop so
záklopomapodbitímnadrevenýchtrámochosadenýchakodvojtraknašírke9,843m,vhrúbkenajmenej
480 mm nad kuchyňou a obytnou izbou s vonkajšou stenou z východnej strany objektu, kde na strane

nevykurovanej povaly je škvarobetónový poter v hrúbke minimálne od 100 do 150 mm, na záklope
a podbití drevených dosák do 25 mm, ktoré uzatvárajú vzduchovú vrstvu s nameranou výškou 300 mm,
na podbití je rákos s vápenno cementovou omietkou v hrúbke 30 mm. Na tejto ploche bol v roku 2007
nalepený dodatočný podhľad z dekoračného polystyrénu hrúbky 5,0 mm, obvykle lepeného disperzným
lepidlom na penetrovaný podklad so spevnením armovacou polyesterovou mriežkou s nanesením

tenkovrstvej omietky na báze silikátov s lepidlom. V súčasnosti je podhľad opravený sadrokartónovým
podhľadom zníženým od 79 mm v kuchyni až do 106 mm v obytnej izbe, kde je vyriešené stropné
elektrické osvetlenie. Podľa dodanej fotografie bol stavebný výťah osadený práve na tejto východnej
stranenadbytomč.18,kdejevidieťeštepozostatokželezobetónovejrímsy-konzolyhrúbkydo100mm,
4/ znalec mal posúdiť, či k deštrukcii zateplenia stropu a povrchovej úpravy stropu nedošlo následkom

činnosti stavebného výťahu pri preprave stavebného materiálu a aj následkom uskladnenia stavebného
materiálu nad bytom č. XX - uviedol, že podľa zistenia znalcom na mieste z merania, komunikácie
s účastníkmi, po dodaní aj fotografií z novembra 2013, mohlo k postupnému uvoľňovaniu dodatočného
podhľadu a oteplenia vonkajšej steny dochádzať dynamickým pôsobením rázmi upevnenej konštrukcie
výťahu práve v tejto stene a vibráciami z presunu materiálu a hmôt z tohto kritického bodu, keďže bol

jediným miestom prísunu materiálu, kým nedošlo k dodatočnému stavebnému konaniu pre vybudovanie
nového schodiska medzi 3-4 NP. Vzhľadom na námietky žalovaného k odpovedi znalca na danú otázku,
znalec doplnil, že znalcove vyjadrenie je konkrétne, keďže sa opiera o dodatočne získaný dôkaz,
fotografiu zo správneho uhla, ktorý vyhodnotenie reakcie na vibrácie umožňuje, čo opisuje aj v bode
3, čo žalovaný nenamieta. Znalec sa vyjadril, že opakuje, že celé vyjadrenie znalca v plnom rozsahu

mení hypotézu na dôkaz, ktorý znalec uznal za dostatočný, keďže postupné uvoľňovanie podkladu
je zachytené už počas výstavby v spise. Body 6/, 7/ znaleckého posudku - znalec sa mal vyjadriť aj
k tomu, či k odpadnutiu časti stropu mohlo dôjsť aj z iných dôvodov ako napr. čo sa týka nalepenia
pôvodného polystyrénového stropu, či mohli mať na spadnutie vplyv aj iné okolnosti, iné dôvody ako
nesprávne užívanie bytu, vrstva maľby, či bola dodržaná normou stanovená teplota a vlhkosť bytu, či

k uvedenému nedošlo v dôsledku kondenzácie - znalec uviedol, že čo sa týka uchytenia, nalepenia
kazetového polystyrénu na strope, postup bol riadne dodržaný, ako sa aj vyjadril k odpovedi na otázku
č. 1, byt bol nepretržite vetraný, obývaný, vykurovaný, znalec nepredpokladá a nezistil iné dôvody, iné
príčiny vedúce k spadnutiu časti polystyrénového zateplenia stropu, keďže prasknutie stropu nastalo
už skôr. Na otázku (bod 8/ ZP), či príčinou spadnutia časti polystyrénového zateplenia stropu bola

realizáciastavebnýchprác-znalecuviedol,žezistilvážnuzmenupodmienokustálenéhostavupôvodnej
stavby po začiatku realizácie nadstavby, boli zistené asanačné demolačné práce na objekte vykonávané
v súvislosti s demontážou pôvodnej valbovej strechy na stojacej stolici, kedy bola podľa svedkov na
miestnomzisťovanípneumatickýmielektrickýmikladivamirozbitáželezobetónovárímsa,konzolahrúbky
do 100 mm, odborným odhadom merania k pomeru podľa fotografie z 11/2013 a vysunutej 500-600

mm po celom obvode na úrovni stropu nad tretím podlažím a ako posledná časť asanačných prác
podľa dodanej fotografie došlo najpravdepodobnejšie ku radikálnej deformácii vplyvom podobnému
zemetraseniu nad bytom č. XX a k samotnému pádu dochádza až po čase, keďže strop a steny boli
navyše vystužené tvrdým lepidlovým záterom armatúrnej mriežky spolu s tenko vrstvou omietkou nabáze umelých hmôt, ktorá vytvorila dodatočnú výstuž podobnú pancieru korytnačky, stavebný výťah bol
osadenýnadbytomč.XX.Znalecajvdoplnenomvyjadreníuviedol,žepotvrdzuje,žedošlokzávažnému
pochybeniu pri výstavbe s účasťou stavebného úradu, ktorý prijal falošný statický posudok a skolaudoval

stavbu, že nebol riadne vedený stavebný denník, ktorý by riadne popisoval dianie na stavbe s riadnym
výkonom stavebného, či autorského dozoru.

34. Znalec v podstate potvrdil, že stavebnými prácami, aj s poukazom na zistené skutočnosti zo strany
znalca, na fotografie, došlo k postupnému uvoľňovaniu, radikálnej deformácii stavu nad bytom č. XX, čo

viedlo k spadnutiu časti polystyrénového zateplenia stropu. Súd mal teda za to, že príčinou vzniku škody
bola prevádzková stavebná činnosť právnickej osoby, ale nie žalovaného, ale právnickej osoby, ktorá
realizovala a priamo uskutočňovala stavebnú činnosť, stavebné práce, t.j. nadstavbu bytov v bytovom
dome nad bytom žalobcom č. XX. Išlo o stavebnú činnosť spoločnosti JK Slovakia s.r.o. Nebyť tejto
stavebnej činnosti, ku škode by nedošlo. Iné príčiny, dôvody vzniku škody neboli zistené, preukázané
(iné príčiny znalec nezistil). Príčinou vzniku škody bola teda samotná stavebná činnosť právnickej osoby.

Podľa vyjadrenia znalca nebola dostatočne vykonaná komplexná diagnostika konštrukcie stropu, ani
pred začatím výstavby realizácie stavby, ani počas výstavby. K deštrukcii zateplenia stropu a poruchy
úpravy stropu došlo následkom činnosti stavebného výťahu, uskladnením stavebného materiálu nad
bytom žalobcov. Znalec zistil vážnu zmenu podmienok ustáleného stavu pôvodnej stavby po začiatku
realizácie stavby. Podľa vyjadrenia znalca došlo k závažnému pochybeniu pri výstavbe, pri stavebnej

činnosti tejto právnickej osoby.

35. Čo sa týka samotnej škody, súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne
výšky tvrdenej škody. Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Skutočnou škodou treba rozumieť

takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou
udalosťou.

36. Žalobcovia si uplatnili voči žalovanému nárok na náhradu škody spolu vo výške 2.951,87 eur
spočívajúci: 1/ nárok na zaplatenie rozpočtu na vykonanie opráv spoločnosti JAMIR SK, s.r.o. vo

výške 250,-eur, 2/ zaplatenie prác spoločnosti MIREC KNM s.r.o. vo výške 2.003,87 eur, 3/ zaplatenie
odborného posúdenia E. H. I. vo výške 650,-eur, 4/ zaplatenie dopravných nákladov vo výške 48,-eur.

37. Čo sa týka nároku na zaplatenie rozpočtu na vykonanie opravy spoločnosti JAMIR SK, s.r.o.,
poukazujúc na pokladničný doklad zo dňa 18.02.2015 vo výške 250,-eur a krycí list rozpočtu (č.l.

41, č.l. 36). Uvedený nárok na náhradu škody podľa názoru súdu nie je dôvodný. Bolo preukázané,
že opravu bytu mala realizovať spoločnosť MIREC KNM, s.r.o. a nie spoločnosť JAMIR SK, s.r.o.
Príjmový pokladničný doklad zo dňa 18.02.2015 na sumu 250,-eur vystavila spoločnosť JAMIR SK,
s.r.o. pôvodnému žalobcovi v rade 1/ - platba za rozpočet na opravu bytu. Spoločnosť JAMIR SK, s.r.o.
nerealizovalaopravubytužalobcov,dokladtedanevystavilaprávnickáosobarealizujúcastavebnépráce

spočívajúce v oprave bytu žalobcov. Pri tejto položke nie je preukázaná príčinná súvislosti so vznikom
škody. Svedok A. D., ktorý v súčasnosti vystupuje ako žalobca v rade 1b/ vo svojej svedeckej výpovedi
na pojednávaní dňa 04.09.2018 (č.l. 169) uviedol, že uvedený rozpočet od firmy JAMIR SK, s.r.o. si dal
vyhotoviť on sám iba pre svoju vlastnú potrebu. Tento výdavok bol teda nadbytočný, keďže sa potvrdilo,
že reálny dodávateľ prác si urobil vlastný rozpočet. Pokiaľ tento svedok uviedol, že si ho dal urobiť pre

vlastnú potrebu, žalobcovia (pôvodne žalobcovia v rade 1/ a 2/) ho vôbec nepotrebovali a ak ho platili,
platili ho nadbytočne a to firme ich syna. Súd poukazuje na to, že žalobca v rade 1b/ A. D., je jediný
spoločník a konateľ firmy JAMIR SK, s.r.o., ako aj firmy MIREC SK, s.r.o. Súd teda dospel k záveru,
že vynaloženie tohto výdavku nebolo vôbec dôvodné, javí sa ako účelové (zo strany žalobcu v rade
1b/) smerujúce k zvýšeniu uplatnených nárokov žalobcov. Nárok žalobcov v tejto časti s poukazom na

uvedené skutočnosti preto nebol vôbec dôvodný, opodstatnený a súd ho tak zamietol.

38. Čo sa týka nároku na zaplatenie odborného posúdenie č. 6/2015 zo dňa 27.05.2015 E. H. I., K. vo
výške 650,-eur, žalobcovia poukazovali na faktúru, ktorú vystavil znalec a pokladničný doklad zo dňa
08.06.2015 (č.l. 44, č.l. 46). Ako z tohto daňového dokladu zo dňa 27.05.2015 vyplýva, daňový doklad

vystavil znalec E. H. J. I., K. a to A. D., bytom XXX XX C., teda vystavil ho pre syna žalobcov, v tom
čase svedka. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané zo strany žalobcov, že A. D., bytom C. XXX aj
skutočne zaplatil znalcovi uvedenú sumu 650,-eur. Súdu nebol predložený žiadny doklad o úhrade tejto
faktúry znalcovi. Z daňového dokladu - faktúry vyplýva, že objednávateľom tohto odborného posúdenianeboli pôvodní žalobcovia v rade 1/ a 2/, ktorí aj podali žalobu, ale ich syn (svedok). Uvedený nárok
na náhradu škody tak nie je dôvodný, nejde ani o nárok na náhradu škody. Nebolo jednoznačne ani
preukázané, že znalcovi bola skutočne zaplatená uvedená suma 650,-eur, nebol predložený žiaden

doklad o úhrade. Súd poukazuje na ust. § 251 CSP, podľa ktorého trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva. K trovám konania v širšom slova zmysle môžeme zaradiť aj hotové výdavky strán sporu
(nie však tretích osôb) s individuálnym obstarávaním dôkazných prostriedkov. Tento nárok nemožno
považovať za škodu. Tento nárok bolo možné uplatniť s poukazom na ust. § 251 CSP ako trovy konania,

nie ako nárok na náhradu škody, pričom náhrada trov konania v civilnom sporovom poriadku sa riadi
podľa zásady úspechu. Uvedený uplatnený nárok žalobcov tak nebol dôvodný, súd nárok žalobcov na
náhradu škody v tejto časti zamietol ako nedôvodný.

39. Čo sa týka nároku žalobcov na náhradu škody - zaplatenie dopravných nákladov v súvislosti
s opravou bytu za cesty automobilom zn. Škoda Fabia, EVČ: F. XXXXX vo výške 48,-eur, ani tento

nárok nebol dôvodný, nebol preukázaný. Žalobcovia predložili rozpis ciest vyhotovený ich synom A.
D., bytom C. XXX (č.l. 47), ktoré cesty mali byť údajne uskutočnené synom žalobcov (svedkom) od
13.01.2015 do 13.02.2015. Vyčíslil si ich syn žalobcov na sumu 48,-eur. Bolo predložené osvedčenie
o evidencii vozidla zn. Škoda Fabia, F. XXXXX (č.l. 48), z ktorého vyplýva, že vlastníkom (držiteľom)
vozidla bola spoločnosť JAMIR SK, s.r.o. Nebolo preukázané vynaloženie týchto výdavkov vo výške 48,-

eur žiadnym spôsobom. Uvedené cesty si vyčíslil syn žalobcov (pôvodných žalobcov v rade 1/ a 2/).
Nie je žiadnym dôkazom preukázané, že tieto cesty motorovým vozidlom boli aj skutočne vykonané, a
že uvedené cesty boli skutočne vykonané za účelom opravy bytu žalobcov. Nebolo žiadnym spôsobom
preukázané,čomalkonkrétnesynžalobcovprevážať,tedanapr.akýstavebnýmateriálapodobne,nieje
preukázané vynaloženie týchto nákladov v súvislosti s opravou bytu, ani výška týchto výdavkov žiadnym

dokladom. Nebola preukázaná ani ich úhrada zo strany žalobcov v rade 1/ a 2/ ich synovi. Tento list,
kde si syn žalobcov vyčíslil dopravné náklady, túto listinu podpísal iba ich syn, v tom čase vystupoval
ako svedok. Predložil prehľad ciest ako fyzická osoba, pričom naopak z osvedčenia o evidencii vozidla
vyplýva, že vlastníkom (držiteľom) uvedeného motorového vozidla bola právnická osoba: JAMIR SK,
s.r.o. Čiže svedok si voči svojim rodičom (pôvodným žalobcom v rade 1/ a 2/, ktorí podali žalobu), ani

nemohol cesty uplatniť, keďže nie je, nebol vlastníkom (držiteľom) motorového vozidla. S poukazom na
uvedené skutočnosti aj uvedený uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 48,-eur nie je dôvodný,
nie je preukázaný, preto súd žalobu žalobcov zamietol aj v tejto časti.

40. Čo sa týka nároku na náhradu škody - zaplatenie prác spoločnosti MIREC SK, s.r.o. vo výške

2.003,87 eur, žalobcovia poukazovali na faktúru zo dňa 19.05.2015 a pokladničný doklad zo dňa
10.07.2015 (č.l. 42, č.l. 43). Súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne
nimi tvrdenej škody v rozsahu 2.003,87 eur. Výška, dôvodnosť uplatneného nároku nebola žalobcami
jednoznačne preukázaná. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, žalobcovia sa domáhali náhrady
škody, ktorá mala vzniknúť v ich byte prevádzkovou stavebnou činnosťou právnickej osoby, ktorá

vykonávala stavebné práce, a ktorá škoda mala spočívať v deštrukcii polystyrénového zateplenia stropu
v obývačke a stien a stropu v kuchyni. Žalobcovia v oznámení o vzniknutej škode zo dňa 17.01.2015 (č.l.
75) vo vyčíslení nákladov na opravu stropu a stien v obývačke a v kuchyni poukazovali na to, že škoda
im vznikla v dôsledku stavebnej činnosti právnickej osoby a táto škoda vznikla v obývačke a v kuchyni,
preto si uplatňujú náhradu nákladov na opravu stropu a stien v kuchyni a obývačke. Aj zo vzájomnej

komunikácie medzi žalobcami a žalovaným (č.l. 32-35, č.l. 75-80) vyplýva, že od januára do mája 2015
si žalobcovia uplatňovali voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá im mala vzniknúť poškodením
stropu, stien v obývačke a kuchyni, nie v iných miestnostiach bytu. Žalobcovia predložili faktúru č. X/
XXXX (č.l. 42) vystavenú dňa 19.05.2015 spoločnosťou MIREC SK, s.r.o. a to pôvodnému žalobcovi
v rade 1/ na sumu 2.003,87 eur (suma 1.669,89 eur + DPH v sume 333,99 eur). V uvedenej faktúre je

uvedené: fakturujeme vám za vykonané práce pri oprave vášho bytu na Q. E. R. XXX/XX N. F. G. A.
podľa súpisu vykonaných prác. Súd poukazuje na to, že žiadny súpis vykonaných prác nie je súčasťou
vystavenej faktúry, nebol ani predložený (uvedenú faktúru vystavila firma syna žalobcov v rade 1/ a 2/,
v ktorej je/bol jediným spoločníkom a konateľom). Súd poznamenáva, že faktúra je iba účtovný daňový
doklad, nepreukazuje rozsah prác, materiálu, ktorý mal byť aj skutočne dodaný na opravu tohto bytu,

nepreukazuje, aké konkrétne stavebné práce mali byť vykonané, teda z tejto faktúry nevyplýva, nie je
preukázané aký konkrétny stavebný materiál mal byť dodaný na opravu bytu žalobcov, aké konkrétne
stavebné práce mali byť vykonané, aké konkrétne práce uskutočnené, realizované, v ktorej konkrétnej
miestnosti. Súd poukazuje na to, že žalobca v rade 1b/ je synom žalobcov (pôvodných žalobcov v rade1/ a 2/), jeho firma mala vykonávať stavebné práce, realizovať opravu bytu žalobcov v rade 1/ a 2/, teda
jeho rodičov. A. D., ktorý pôvodne vystupoval v spore ako svedok, v súčasnosti vystupuje ako žalobca
v rade 1b/, tento svedok vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 04.09.2018 uviedol, že oprava bytu jeho

rodičovspočívalavovybudovanínovéhosadrokartónovéhostropuvobývačkeavjejvymaľovaní.Okrem
vymaľovania obývačky si žalobcovia dali vymaľovať aj kuchyňu, nakoľko maliar zistil, že zateplenie
stropu v kuchyni je oduté, aj zateplenie bočnej steny v kuchyni, preto odstránili pôvodné sadrokartónové
zateplenie stropu a obložili strop, aj steny v kuchyni novým sadrokartónom. Ďalej mal súd z výpovede
tohto svedka preukázané, že cca po 11 mesiacoch od ukončenia stavebných prác došlo k čiastočnému

odpadnutiu polystyrénových kaziet zo stropu v obývačke, ktoré tvorili zateplenie stropu. Pokiaľ ide
o polystyrénové zateplenie kuchyne, toto odstránili sami žalobcovia tvrdiac, že zateplenie v kuchyni bolo
oduté.

41. Zároveň súd mal za to, že nemožno vychádzať ani z krycieho listu rozpočtu zo dňa 26.02.2015
(č.l. 36), nakoľko uvedený rozpočet (vyhotovený tri mesiace pred faktúrou) nie je dôkazom o výške

uplatnenej škody, o rozsahu skutočne vzniknutej škody na strane žalobcov. Uvedený rozpočet si dal
urobiť syn žalobcov v rade 1/ a 2/ pre vlastnú potrebu. Vypracoval mu ho vo februári 2015 jeho rozpočtár
p. N.. Na pojednávaní svedok A. D. uviedol, že stavebné práce na oprave bytu jeho rodičov mu robili
jeho kamaráti, živnostníci, ktorí mu (jeho firme) vystavili faktúry za práce - uvedené nebolo žiadnym
spôsobompreukázané,akékonkrétnestavebnéprácetítoživnostnícimalivykonať,zaakúcenu.Svedok

uviedol, že materiál si kupoval sám - uvedené nebolo preukázané, aký konkrétny stavebný materiál,
za akú cenu kupoval. Súd mal za to, že uvedený rozpočet nemožno považovať za dôkaz preukazujúci
uplatnený a skutočný rozsah náhrady škody vo výške 2.003,87 eur, ktorá mala vzniknúť v byte žalobcov
v rade 1/ a 2/.

42. Navyše tento rozpočet zo dňa 26.02.2015 obsahuje nielen položky na opravu kuchyne a obývačky,
ale obsahuje aj iné položky: ako oprava chodby a spálne, pričom žalobcovia výslovne v priebehu konania
opakovane uvádzali, že škoda, ktorá im mala vzniknúť, mala im vzniknúť v obývačke a kuchyni - oprava
stropu a stien v obývačke a kuchyni. Zároveň súd poznamenáva, že tento rozpočet obsahuje aj také
položky ako napr. úprava povrchov, podlahy, voda pitná pre všetkých odberateľov + vodné, stočné,

nátery stolárskych výrobkov, lakovanie, celková položka za konštrukčné práce spolu v spálni, v chodbe,
v kuchyni, celková suma za maľbu, vypratanie a upratanie obývačky, spálne, kuchyne. Súd mal za to,
že uvedený rozpočet nepreukazuje skutočné a reálne vynaložené náklady za opravu stropu a stien
v obývačke a kuchyni (aké skutočné stavebné práce boli vykonané, aký skutočný stavebný materiál bol
dodaný a potrebný na opravu stropu a stien v obývačke a kuchyni, za aké konkrétne ceny) vzhľadom aj

na samotné vyjadrenie svedka na pojednávaní dňa 04.09.2018. V priebehu celého konania žalobcovia
hovorili iba o škode - o oprave kuchyne a obývačky, nie o škode, ktorá by im mala vzniknúť v chodbe,
v spálni, teda v iných miestnostiach bytu. Žalobcovia teda neuniesli dôkazné bremeno ohľadne nimi
uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 2.003,87 eur.

43. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
areprezentujúcamajetkovéhodnoty,ktorébolonutnévynaložiť,abydošlokuvedeniuvecidopredošlého
stavu (uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo/23/2008 zo dňa 21.12.2009). Súd poukazuje aj na to, že
pôvodný strop žalobcov spočíval v obkladovom kazetovom polystyréne, polystyrénové kazety boli
nalepené disperzným lepidlom na strope. Po spadnutí zateplenia stropu, resp. jeho časti, žalobcovia

odstránili celý tento polystyrénový obklad na strope a vykonali opravu stropu tak, že na strope už
ukotvili nový sadrokartónový strop s konštrukciou, strop obsahuje aj rozvody, elektrické osvietenie.
Predtým táto nosná konštrukcia tam nebola, boli iba kazety nalepené na strope. Aj samotný žalobca
v rade 1b/ na pojednávaní uviedol, že lepiť polystyrénové kazety lepidlom by trvalo dlhšie, tak preto dali
sadrokartónovú konštrukciu, aby to bolo rýchlejšie urobené. Čiže nemožno hovoriť aj z tohto dôvodu

o skutočnej škode - t.j. vynaložené majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predošlého stavu - došlo k oprave stropu, ale nie tak, v akom stave bol pôvodný predošlý stav,
ale úplne iným spôsobom, došlo k oprave stropu do iného stavu. Uvedené nemožno považovať ako
uvedenie veci do pôvodného stavu, pretože nešlo len o uvedenie veci do pôvodného stavu, ale išlo
o úplne iný rozsah diela. Súd teda uplatnený nárok žalobcov ani v tejto časti nepovažoval za dôvodný,

čo viedlo k zamietnutiu žaloby aj v tejto časti uplatneného nároku.

44. Súd iba poznamenáva, že žalobcovia svoj nárok v tejto časti o zaplatenie 2.003,87 eur nepreukázali
ani znaleckým dokazovaním. Pokiaľ navrhovali, aby znalec posúdil, či výška uplatnenej sumy jeadekvátna s nákladmi, ktoré vznikli pri odstraňovaní následkov deštrukcie stropu a stien, znalec iba
všeobecne uviedol, že sa jedná o primerané náklady. Znalec sa však podrobne nezaoberal, ani
podrobne nevyhodnotil, v akej miestnosti, aké konkrétne práce, aký konkrétny stavebný materiál mal byť

dodaný, resp. aké konkrétne práce mali byť vykonané. Iba všeobecne uviedol: odstránenie škody v byte
s poukazom na rozpočet spoločnosti MIREC SK, s.r.o. Krycí list rozpočtu, ktorý predložili žalobcovia,
nepreukazuje skutočnú výšku škody, ktorá mala žalobcom vzniknúť ako náklady na opravu stropu a stien
v obývačke a kuchyni, na ktoré dve miestnosti poukazovali v priebehu celého konania a vo vzťahu ku
ktorým uplatňovali nárok na náhradu škody. Nebol teda jednoznačne preukázaný rozsah uplatnenej

škody, teda aké majetkové hodnoty bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu.

45. Žalobcovia teda neuniesli dôkazné bremeno ohľadom nimi tvrdenej škody uplatnenej vo výške
2.951,87 eur (pozostávajúcej zo štyroch nárokov). Žalobcovia nepreukázali skutkovú a právnu
dôvodnosť uplatnených nárokov na náhradu škody, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu

zamietol.

46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba
žalobcov nie je dôvodná, primárne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,
zároveň uplatnený nárok žalobcov nie je dôvodný, žalobcovia v konaní nepreukázali skutkovú a právnu

dôvodnosť uplatneného nároku, neuniesli dôkazné bremeno, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol, a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (I. výrok).

47. Zároveň súd poznamenáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

(k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09) základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzaldovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchstranamisporu.Odôvodnenierozhodnutiataknemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd
zaoberal len podstatnými námietkami a skutočnosťami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval
z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.

48. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

50. Nakoľko súd žalobu žalobcov zamietol, bol žalovaný úspešnou stranou sporu, preto súd rozhodol

tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1a/, 1b/ a 2/ v rozsahu
100% a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (II. výrok).

51. V danej veci vznikli aj trovy konania - trovy štátu. Zo spisového materiálu bolo preukázané, že
uznesením č.k. 13C/350/2015-494 zo dňa 06.06.2024 bolo priznané znalcovi H. A. M., znalcovi z odboru

stavebníctvo za podaný znalecký posudok v danej veci, znalečné vo výške 1.859,35 eur a to suma
1.800,-eur z preddavku zloženého žalobcami a suma 59,35 eur z rozpočtových prostriedkov súdu.
Uznesením č.k. 13C/350/2015-520 zo dňa 17.12.2024 bolo znalcovi (za vyjadrenie zo dňa 06.12.2024)
priznané znalečné vo výške 235,06 eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Ide teda o trovy konania
štátu, spolu vo výške 294,41 eur.

52. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.
53. Štát, ktorý zaplatil trovy dôkazu má v tomto prípade rovnaké postavenie, ako každý iný subjekt,
ktorému v súvislosti s dokazovaním takéto trovy vznikli. O nároku štátu na náhradu trov konania súd

rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 a čl. 4 CSP.
54. S poukazom na výsledok konania vo veci samej, ako aj rozhodnutie o trovách konania, žalobcovia
v rade 1a/, 1b/ a 2/ boli neúspešnou stranou v spore, preto súd priznal štátu - Slovenskej republike nárokna náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1a/, 1b/ a 2/ v rozsahu 100% a to tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku (III. výrok).
55. Po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie rozhodne o výške náhrady trov konania/trov

konania štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).