Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124012144
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horvátová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124012144.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č.
vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, na neverejnom zasadnutí konanom
v Trenčíne dňa 26. marca 2025, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 9Pp/99/2024 zo dňa 13. decembra 2024 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9Pp/99/2024 zo dňa 13. decembra 2024 bol podľa §
415 ods. 1 Tr. poriadku s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona zamietnutý návrh odsúdeného
A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „odsúdený“) na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody, keďže okresný súd nezistil dôsledné a kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených
podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného (z troch
zákonných podmienok boli splnené iba dve podmienky).

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského
súdu aj písomne odôvodnil. Z písomného odôvodnenia sťažnosti odsúdeného vyplýva, že podmienečné

prepustenie žiada kvôli jeho maloletým deťom, ktoré sú momentálne zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matke, chce sa zamestnať a viesť už iba riadny život.

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so
spisombolapredloženádňa05.februára2025,preskúmaldňa26.marca2025naneverejnomzasadnutí
podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto výroku

predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného, hoci je prípustná, podaná oprávnenou
osobou, včas i na správnom mieste,
nie je dôvodná.

Krajský súd predovšetkým konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom

zasadnutí a v zákonnej lehote. Odsúdený mal možnosť osobne sa pred súdom prvého stupňa vyjadriť
k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje
podmienečné prepustenie.

Trestný zákon pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené nielen

formálne, ale aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej podmienky
(odsúdeným vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v spojení s materiálnymi podmienkami (plneniepovinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkone trestu a očakávanie,
že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového stavu, môže vyústiť
do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia

slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne nariadením
probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho účinku.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je skutočne mimoriadny procesný inštitút,
ktorým sa iba v odôvodnených prípadoch a po náležitom kumulatívnom splnení všetkých troch

zákonných podmienok zasiahne do rozhodnutia súdu o uloženom treste odňatia slobody tak, že
u odsúdenej osoby už nie je nevyhnutné pôsobiť v pozitívnom smere bezprostredným výkonom trestu
odňatia slobody, ale odsúdenému sa poskytne príležitosť na slobode, za istých zákonných a súdom
určených podmienok preukázať, že vie viesť riadny život občana, predovšetkým bez páchania ďalšej
trestnej činnosti. Krajský súd k tomu ďalej pripomína, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody nie je

v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky
prepustený po vykonaní stanovenej doby na slobodu bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho
správania. Podmienečné prepustenie je dôvodné iba vtedy, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré
môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny
život, a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takou okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní

o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho
trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom
vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne
okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať i doterajšie sklony odsúdeného
k páchaniu trestnej činnosti, vrátane jej početnosti.

V posudzovanej veci okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonaním príslušnej časti z uložených
troch trestov dňa 15. októbra 2024.

Čo sa týka prvej zákonnej materiálnej podmienky, t. j. či počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený
preukázal polepšenie, tak táto podmienka taktiež bezpochyby splnená je.
V zhode s názorom okresného súdu aj krajský súd vyhodnotil správanie sa odsúdeného počas
doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a plnenie jeho povinností ako pozitívny prejav zmeny jeho
správania, nakoľko z hodnotenia ústavu vyplýva, že ide o nekonfliktného odsúdeného, ktorý dodržiava

ústavný poriadok, je pracovne zaradený a kladne hodnotený, bol trikrát disciplinárne odmenený,
disciplinárne potrestaný nebol. Jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti je kritický, dostatočne si
uvedomuje svoju zodpovednosť a skutky ľutuje.

Avšak pokiaľ ide o druhú zákonnú materiálnu podmienku, t. j. očakávanie, že odsúdený povedie

v budúcnosti riadny život, táto dôsledne splnená nie je. Okresný súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia správne a dôvodne poukázal na predchádzajúce odsúdenia, keď skonštatoval, že odsúdený
je niekoľkonásobný recidivista, v minulosti bol opakovane súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť,
viackrátabsolvovalpriamyvýkontrestuodňatiaslobody.Uvedenécharakterizujeodsúdenéhoakoosobu
so sklonmi k páchaniu trestnej činnosti, od ktorej páchania ho neodradili ani vykonané tresty odňatia

slobody. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na odsúdeného bolo už opakovane pôsobené
rôznymi druhmi trestov, vrátane toho najprísnejšieho, teda nepodmienečného trestu odňatia slobody,
dokonca už bol aj podmienečne z výkonu trestu odňatia slobody prepúšťaný, ale nemalo to na neho
dostatočný výchovný vplyv, keďže trestnej činnosti sa dopúšťal aj naďalej, a teda na slobode nedokázal
viesť riadny život. Ďalej je nutné poukázať aj na to, že resocializačná prognóza odsúdeného bola

ústavom na výkon trestu vyhodnotená ako nepriaznivá, a to na základe vysokého rizika recidívy trestnej
činnosti, a súčasne riaditeľ ústavu neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného. Požadovaná
náprava odsúdeného tak doposiaľ dovŕšená nie je a je nevyhnutné v nej pokračovať v podmienkach
ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a sťažnostného súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože tieto konania z hľadiska predmetu tvoria jeden celok, krajský súd na
ďalšie vecne správne závery súdu prvého stupňa odkazuje, keďže sa s nimi bezvýhradne stotožnil.Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že nedôvodnú sťažnosť odsúdeného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.