Uznesenie – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9CdoPr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720202630
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8720202630.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu O. Y., narodeného X. W. XXXX, Z. Ľ., XX.
D. XXX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Gáborom Szárazom, Stará Ľubovňa, Garbiarska 20, proti
žalovanému Správcovská a konzultačná, k.s., Košice, Garbiarska 5, IČO: 53 089 570, správca majetku
úpadcu NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO v konkurze, Stará Ľubovňa, Popradská 17/670, IČO: 36 477
494, zastúpenému Advokátska kancelária PALČÍK & PARTNERS s.r.o. Košice, Žriedlová 3, vedenej na

Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11Cpr/14/2020 o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove z 26. septembra 2023 sp. zn. 2CoPr/2/2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. septembra 2023 sp. zn. 2CoPr/2/2022 z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“, ,,okresný súd“) rozsudkom z 9. marca 2022 č.

k. 11Cpr/14/2020 - 254 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi
listom z 08. 07. 2020 je neplatné. Žalobcovi priznal súd voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.
1.1. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že na základe pracovnej zmluvy z 30. 12. 2016 žalobca
vykonával funkciu riaditeľa. List o okamžitom skončení pracovného pomeru mu nebol doručený,
neboli preukázané dôvody skončenia pracovného pomeru a v konečnom dôsledku list o skončení

pracovného pomeru bol podpísaný osobami, ktoré neboli oprávnené na daný právny úkon, pretože
neboli štatutárnymi zástupcami žalovaného v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru,
čo vyplývalo z rozhodnutia. Otázku platnosti uzavretia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného a
jeho trvanie do dňa vyhotovenia listu o skončení pracovného pomeru žalovaným súd skúmal ako
otázku prejudiciálnu. Z výpisu z obchodného registra vyplynulo, že žalobca bol vedený ako štatutárny
orgán, predseda predstavenstva spoločnosti aj v období od 29. 11. 2004 do 21. 06. 2017 a ako

člen predstavenstva bol vedený aj Ing. Peter Zágora v období od 28. 05. 2015 do 21. 06. 2017.
Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje týkajúce sa
podnikateľov, prípadne iných osôb, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Tento zápis v obchodnom
registri nebol zmenený, spochybnený v inom súdnom konaní, a preto súd z neho vychádzal. Žalobca
so žalovaným 07. 04. 2016 uzavrel zmluvu o výkone funkcie predsedu predstavenstva s odkazom na
§ 66 ods. 3, § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. Z čl. IV bod 1 zmluvy bolo zrejmé, že predseda

predstavenstva vykonáva funkciu riaditeľa, ktorá bola bližšie špecifikovaná vo vnútornom predpise
Organizačný poriadok a pracovnej zmluve. Následne pracovnú zmluvu strany uzavreli 30. 12. 2016.
Bolo nepochybné, že funkciu predsedu predstavenstva a funkciu riaditeľa žalovaný zveril jednej osobe,
žalobcovi, čo však neznamenalo, že sa jednalo o funkcie čo do obsahu totožné. Skutočnosť, že fyzická
osoba bola zvolená za člena predstavenstva a predsedu predstavenstva spoločnosti sama o sebe
nebránila tomu, aby uzavrela s touto spoločnosťou zmluvu podľa pracovnoprávnych predpisov na

funkciu riaditeľa. Takáto zmluva však nesmie viesť k vzniku pracovného pomeru, ktorého náplňou by
bol výkon funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným (z rozhodnutia Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/92/97). Náplň práce predsedu predstavenstva a súčasne
zamestnanca spoločnosti sa nesmú zamieňať a navzájom si konkurovať. Žalobca od roku 2017
vykonával činnosti, ktoré nezodpovedali iba výkonu funkcie predsedu predstavenstva. Praktický výkon

práce žalobcu presahoval dané funkčné povinnosti. Ako riaditeľ' pracoval so zamestnancami, prijímal ich
do pracovného pomeru, kontroloval ich, zadával im úlohy, riešil dovolenky a pri výkone funkcie predsedu
predstavenstva pracoval s iným tímom ľudí, a to členmi predstavenstva, ktorí neboli zamestnancami,
no rovnako svoje funkcie vykonávali na základe zmlúv o výkone funkcie. Žalovaný viedol žalobcu
ako zamestnanca spoločnosti, uhrádzal za neho poistné, a to až do 12. 06. 2020. Prácu podľa

pracovnej zmluvy žalobca začal vykonávať a neprerušene ju vykonával až do roku 2020, a to aj po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu z 28. 01. 2020 o nariadení neodkladného rozhodnutia,
ktorým mu bola uložená povinnosť zdržať sa konania a úkonov ako predseda predstavenstva a člen
predstavenstva. Bola teda zrejmá rozdielnosť funkcií predsedu predstavenstva a riaditeľa. S výkonom
funkcie riaditeľa ako vedúceho pracovníka stanovy prijaté členskou schôdzou počítali v rozsahu
schváleného organizačného poriadku, na ktorý sa odvolávala tak pracovná zmluva, stanovy, ako aj

zmluva o výkone funkcie predsedu predstavenstva. Ak štatutárny orgán žalovaného ako oprávnená
osoba uzavrela pracovný pomer so žalobcom v rozsahu rámca odsúhlaseného členskou schôdzou v
prijatých stanovách s platným organizačným poriadkom, pracovný pomer bol uzavretý platne. Samotná
členská schôdza pracovný pomer s pracovníkom neuzatvára.
1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že pre platné skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm.

b) Zákonníka práce musí organizácia splniť tak formálne, ako aj materiálne podmienky stanovené
zákonom. Medzi formálne podmienky patrí vyhotovenie okamžitého skončenia v písomnej forme a jeho
doručenie zamestnancovi do vlastných rúk. Súd sa preto zaoberal otázkou, či doručenie písomnosti
nebolo zmarené konaním alebo opomenutím žalobcu, prípadne zamestnanec prijatie písomnosti
odmietol. Z mailovej komunikácie predloženej žalovaným o doručovaní zásielky pod. č. XXXXXXXXX

spoločnosťou Customer service O. Y. nebolo vôbec zrejmé, aká zásielka mu bola doručovaná a rovnako
nebolo zrejmé, v akom konaní spočívalo odmietnutie zásielky príjemcom a kedy. Ak žalovaný predložil
ďalšie písomnosti o doručovaní zásielky pod iným číslom XXXXXXXXX, táto bola doručovaná až v
mesiaci august a adresátovi bola úspešne doručená. Rovnako nebolo zrejmé, o akú písomnosť išlo.
V danom prípade bola zásielka žalobcovi doručovaná na adresu XX. D. XXX/X, Z. Ľ.. Odhliadnuc od

tvrdenia žalobcu, že v čase doručovaniaod. 14. 07 do 17. 07. 2020 sa zdržiaval v zahraničí, čo v
konaní nepreukázal, ak sa aj žalobca fakticky zdržiaval v čase doručovania kuriérom na inej adrese /
napr. v obci S. U./ a túto skutočnosť zamestnávateľovi neoznámil, pričom ako adresu trvalého pobytu
mal stále vedenú adresu XX. D. XXX/X, Z. Ľ., nebolo možné konštatovať, že doručenie písomnosti
kuriérom bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca, ak ho kuriér na danej adrese trvalého

bydliska nezastihol. Pri doručovaní písomnosti poštovým podnikom na poslednú adresu, ktorá bola
zamestnávateľovi známa, by bola naplnená fikcia doručenia v súlade s § 38 ods. 4 Zákonníka práce, aj
keď by zamestnanec nebol na danej adrese zastihnutý, resp. zásielku si neprevzal v odbernej lehote.
Zákonník práce fikciu doručenia s doručovaním zásielky kuriérskou službou neupravuje. Žalovaný sám
nevysvetlil, z akého dôvodu bol žalobca odhlásený zo zdravotnej a sociálnej poisťovne dňom 21. 07.

2020 z dôvodu ukončenia pracovného pomeru, keď pracovný pomer v danom prípade mal skončiť
dňom doručenia zrušovacieho prejavu zamestnancovi. Sám ani nešpecifikoval, kedy mal byť žalobcovi
zrušovací prejav doručený, resp. kedy mal odmietnuť prevzatie písomnosti. Z uvedeného dôvodu
bolo preto okamžité skončenie pracovného pomeru neplatným pre nesplnenie zákonnej podmienky
doručenia okamžitého skončenia do vlastných rúk zamestnanca. Žalobca spochybnil tiež naplnenie

materiálnych podmienok pre ukončenie pracovného pomeru, a to porušenia pracovných povinností
vykazovaním absencie v mesiaci jún a júl 2020. Tvrdil, že v danom čase zamestnanci spoločnosti mali
nariadenú prácu home office a v takomto režime prácu vykonával aj sám. Toto jeho skutkové tvrdenie
nebolo žalovaným vyvrátené.
Na žalovanom bolo v súdnom konaní dôkazné bremeno preukázať porušenie pracovnej disciplíny

závažným spôsobom. Žalovaný poprel, že by žalobcovi platne vznikol pracovný pomer vo funkcii riaditeľ
a rovnako poprel, že bol platne zvolený do funkcie člena a predsedu predstavenstva. Zároveň predložil
rozhodnutie súdu o tom, že žalobcovi bola uložená povinnosť v rozhodnej dobe zdržať sa konania a
úkonov v danej funkcii. Nebolo preto vôbec zrejmé, z akého dôvodu sa mal dostaviť na pracovisko,
na aké miesto výkonu práce a akú prácu mal vôbec vykonávať. Ak sa žalovaný v liste o okamžitom

skončení pracovného pomeru odvolával na pracovnú zmluvu a prácu podľa pracovnej zmluvy, bol daný
dôvod porušenia pracovnej disciplíny v kontexte s procesnou obranou žalovaného v súdnom konaní
spochybnený samotným žalovaným a nepreukázaný. Skončenie pracovného pomeru aj z uvedeného
dôvodu bolo preto neplatné.2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len ,,odvolací súd“) rozsudkom z 26. septembra 2023 sp. zn.
2CoPr/2/2022 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na

náhradu trov odvolacieho konania.
2.1. K námietke žalovaného (odvolateľa) ohľadom nesprávne zisteného skutkového stavu, odvolací súd
uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie
nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Žaloba smerovala voči neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru z 08. 07. 2020. Vymedzením predmetu konania pritom žalobca vymedzil

rozsah prieskumnej činnosti súdu, obmedzujúcu sa na posúdenie všetkých relevantných okolností, ktoré
majú priamy vplyv na výsledok konania. Mysliac na to, aj odvolací súd pri prieskume vecnej správnosti
napadnutého rozsudku upriamil svoju pozornosť len na skutočnosti, riešiace spornosť v predmetnom
prípade, nie aj na širšie súvislosti chodu a organizácie žalovaného, ktoré nebol oprávnený skúmať a
meritórne ich v tomto konaní posudzovať. V odvolacom konaní bolo totižto predložených množstvo
listinných dôkazov, týkajúcich sa chodu a organizácie družstva v období nasledujúcom po okamžitom

skončení pracovného pomeru, ktoré boli bez vplyvu na predmet súdneho konania.
2.2. Odvolací súd však upriamil pozornosť na námietku žalobcu o podaní odvolania neoprávnenou
osobou. Zo spisu vyplynulo že žalovaný 3. 5. 2022 splnomocnil na zastupovanie v konaní advokátsku
kanceláriu AK Peter Cabák, s.r.o, so sídlom v Košiciach, pritom v mene žalovaného konali O. S.
ako predseda predstavenstva a L.. Ľ. G., člen predstavenstva. Rozsudkom Okresného súdu Stará

Ľubovňa sp. zn. 5Cb/5/2020 z 5. mája 2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 5Cob/38/2021 zo 17. februára 2022 bolo pritom určené, že uznesenia prijaté na náhradnej členskej
schôdzi žalovaného, konanej 21. 12. 2019 sú neplatné, vrátane uznesenia o zvolení O. S. a L.. Ľ. G.
za predsedu a člena predstavenstva. V nadväznosti na to žalobca odvolal AK Peter Čabák, s.r.o, so
sídlom v Košiciach plnomocenstvo, majúc zároveň za to, že plnomocenstvo nebolo nikdy ani platne

udelené. Odvolací súd pre účely posúdenia § 359 CSP zistil, že podľa výpisu z Obchodného registra
bol O. S. predseda predstavenstva a L.. Ľ. G. členom predstavenstva s účinnosťou od 17. 12. 2021. Z
toho vyplývalo, že uvedené osoby boli opätovne zvolené do svojich funkcií uznesením členskej schôdze
žalovaného zo dňa 17. 12. 2021, pritom v konaní nebola preukázaná neplatnosť tohoto uznesenia,
vyslovená meritórnym rozhodnutím súdu. Vychádzajúc preto zo správnosti zápisu v Obchodnom registri,

žalovaný platne udelil plnomocenstvo AK Peter Cabák, s.r.o, so sídlom v Košiciach 03. 05. 2022, pritom
žalobca nebol oprávnený konať v mene žalovaného pri následnom odvolaní plnomocenstva. Odvolanie
teda bolo podané oprávnenou osobou.
2.3. Vo vzťahu k meritu veci žalovaný v priebehu konania argumentoval nedôvodnosťou žaloby, a
to s ohľadom na to, že pracovná zmluva z 30. 12. 2016 nebola uzavretá platne, keďže žalobca ani

ďalšia osoba konajúca v mene žalovaného, neboli vo svojich funkciách riadne zvolení. V tejto súvislosti
sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z vykonaného
dokazovania ani ďalšieho obsahu preskúmavaného spisu nebolo zrejmé, že by súd platnosť výkonu
funkcie predsedu a členov predstavenstva meritórne posudzoval ku dňu uzavretia pracovnej zmluvy. Z
výpisu z obchodného registra pritom vyplývalo, že žalobca bol vedený ako štatutárny orgán-predseda

predstavenstva spoločnosti aj v období od 29. 11. 2004 do 21. 06. 2017 a ako člen predstavenstva bol
vedený aj L.. A. R. v období od 28. 05. 2015 do 21. 06. 2017. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp.
zn.7Cob/3/2020onariadeníneodkladnéhoopatreniabolosícežalobcoviuloženézdržaťsaakéhokoľvek
konania ako predseda a člen predstavenstva žalovaného, súčasne však navrhovateľom bola uložená
povinnosťpodaťžalobuvovecisamejourčenie,žežalovaný(vtomtokonanížalobca,pozn.odvolacieho

súdu) nie je predsedom a členom predstavenstva. Z uvedeného vyplýva, že až meritórne rozhodnutie
by bolo spôsobilé vyvrátiť materiálnu publicitu zápisu v Obchodnom registri, konanie vo veci samej však
bolo zastavené. Zastavením konania došlo zároveň k zrušeniu rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Za
daného stavu preto odvolací súd považoval pracovnú zmluvu z 30. 12. 2016 za uzavretú platne.
2.4. Odvolací súd uviedol, že v preskúmavanej veci nebolo sporné, že písomnosť, ktorá obsahuje

okamžité skončenie pracovného pomeru, spadá pod dikciu ustanovenia § 38 ods. 1 Zákonníka práce.
Pri doručovaní písomnosti žalovaný zvolil jej doručenie prostredníctvom poštového podniku, pritom
ustanovenie § 38 ods. 2 Zákonníka práce vyžaduje písomnosť doručovať ako doporučenú zásielku
s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk. Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že relevancia
písomnosti, týkajúcich sa zániku pracovného pomeru, je podmienená ich významnými právnymi

dôsledkami v živote zamestnanca. Zákonodarca si bol zrejme tejto skutočnosti vedomý, preto pre
ich platnosť stanovil prísne hmotnoprávne a formálne predpoklady. Osobitným predpokladom platnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru je jeho riadne doručenie zamestnancovi. Dôkazné bremeno
v tomto prípade nesie zamestnávateľ', teda žalovaný, ktorý na preukázanie tvrdenej skutočnostipredložil súdu objednávku Advokátskej kancelárie AK Záhorská s.r.o., ktorú splnomocnil na doručovanie
písomnosti žalobcovi (č. l. 235 spisu). Podľa objednávky č. XXXXXXXXX zo 14. 08. 2020 mala byť
žalobcovidoručenápoštovázásielkasbližšieneidentifikovanýmobsahom,resp.predmetompísomnosti.

Riadne doručenie zásielky preukazoval žalovaný prehľadom sledovania zásielky (č. l. 236 spisu), z
ktorého vyplýva, že zásielka mala byť 17. 08. 2020 úspešne doručená žalobcovi. Na druhej strane,
žalovaný obsahom mailovej komunikácie Advokátskej kancelárie AK Záhorská s.r.o. so zákazníckym
servisom spoločnosti TNT Expres zo 06. 08. 2020 mienil preukázať, že zásielka č. XXXXXXXXX,
adresovaná žalobcovi, bola príjemcom odmietnutá a vrátená späť odosielateľovi (č. l. 135 spisu).

2.5. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie
správne hodnotil vykonané dôkazy, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalovaný celkom
zrejme nepreukázal, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo účinne doručené žalobcovi. Ním
predložené listinné dôkazy sú vo vzájomnom vecnom aj časovom rozpore. In concreto, kým prehlaď
o sledovaní zásielky vypovedá o skutočnosti, že zásielka bola úspešne doručená žalobcovi 17. 08.
2020, mailová komunikácia zo 06. 08. 2020 vypovedá o odmietnutí zásielky. Oba spôsoby doručenia sú

nepochybne simultánne vylúčené, pričom žalovaný nastolenú relevantnú pochybnosť ďalšími dôkazmi
nevyvrátil. V ostatnom rozsahu nemožno prehliadať, že potvrdenie kuriérskej spoločnosti TNT Expres
o odmietnutí zásielky je datované 06. 08. 2020, pritom podľa ďalších predložených listinných dôkazov
je samotná objednávka na doručovanie datovaná 14. 08. 2020, pritom daná časová následnosť je
vylúčená. Nad rámec toho, podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce je žalovaný povinný doručovať písomnosť

o okamžitom skončení pracovného pomeru ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do
vlastnýchrúk“.Anijedenzpredloženýchlistinnýchdôkazov,týkajúcichsadoručovania,neuvádzalúdaje,
ktoré sú inak obsiahnuté v doručenke, a teda najmä predmet doručovanej písomnosti a poznámku
„do vlastných rúk“.Riadne doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru do vlastných rúk
zamestnancovi je formálnym predpokladom jeho platnosti. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by

okamžité skončenie pracovného pomeru z 8. 7. 2020 bolo v súlade s relevantnými ustanoveniami § 38
ods. 1, 2, 4, § 70 Zákonníka práce riadne doručené žalobcovi, čo vo svojich dôsledkoch viedlo k záveru
o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, bez potreby vykonania ďalšieho dokazovania.

3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný dovolanie, a navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Ako prvý dovolací dôvod uviedol žalovaný dôvod zmätočnosti napádaného rozhodnutia v zmysle §
420 písm. c) CSP, keďže napádané rozhodnutie bolo vydané po vyhlásení konkurzu, pričom nebol
dodržaný postup podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“), keďže nesporne ide o spor o

skončenie pracovného pomeru, pričom žalobca sa označuje za zamestnanca (už) úpadcu. Vzhľadom
na vyššie uvedené mal odvolací súd pokračovať so správcom majetku úpadcu, ktorý koná vo všetkých
veciach. Akékoľvek rozhodnutia o platnosti resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru majú vplyv
aj na majetok podliehajúci konkurzu a to s poukazom na nároky spojené s neplatným skončením
pracovného pomeru, ktoré sa následne osobitným postupom uplatňujú (prihlasujú) v konkurznom

konaní. Tieto nároky následne posudzuje správca, pričom nároky veriteľov ovplyvňujú aj majetok
podliehajúci konkurzu (prihlášky pohľadávok, pohľadávky proti podstate) v prípade rozvrhu výťažku.
Vzhľadom na vyššie uvedené mal odvolací súd pred vydaním napádaného rozhodnutia minimálne
prerušiť odvolacie konanie vedené pod. sp. zn.: 2CoPr/2/2022 a následne vyzvať žalovaného na
pokračovanie v konaní a/alebo mal so správcom priamo konať.

Ako druhý dovolací dôvod uviedol žalovaný dôvod zmätočnosti napádaného rozhodnutia v zmysle §
420 písm. f) CSP. V konaní na odvolacom súde súd nesprávnym procesným postupom porušil právo
žalobcu na spravodlivý proces tým, že napádané rozhodnutie nespĺňa ústavný princíp predvídateľnosti
a riadneho odôvodnenia. Uviedol, že : „vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať
za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. Oprávnenie podľa prvej

vety má správca aj vtedy, ak koná za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom
úpadcu podľa osobitného predpisu.“
V napádanom rozhodnutí sa súd absolútne nevysporiadal s otázkou vyhlásenia konkurzu (ako aj s
otázkou prerušenia konania podľa vyššie uvedeného § 47 ZKR) ani s otázkou, že do práv a povinností
zamestnávateľa vstupuje správca.

Takýto postup súdu nie je ničím odôvodnený, je prekvapivý a právne neudržateľný.

4. K dovolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to že ustanovený správca konkurznej podstaty
mal vedomosť o odvolacom konaní, pričom túto skutočnosť neoznámil súdu, a takéto konanie je vrozpore s povinnosťami správcu a nemôže mať nepriaznivý dopad na žalobcu, ktorý je v tomto spore
slabšou stranou, súčasne namietal záver o tom, že sa jedná o majetkový spor, a preto malo byť konanie
prerušené.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35
CSP),pozistení,žedovolaniepodalavstanovenejlehote(§427ods.1CSP)stranasporu,vneprospech
ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, skúmal prípustnosť dovolania bez
nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné,

a preto je potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 449 ods.
1 a § 450 CSP).

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to
zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

7. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak po a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
7.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v

konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v
dovolaní náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti neskúma dovolací
súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v
dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

9. Dovolateľ v prvom rade vyvodzoval prípustnosť dovolania na základe ustanovenia § 420 písm. c) CSP,
v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom
rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.

10. Procesná spôsobilosť patrí každému v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Právnické osoby a štát ju majú bez obmedzenia, preto vo
vzťahuktýmtosubjektomnemôževzniknúťjejnedostatok.Žalovanýakoúpadcanestratilsvojuprocesnú
spôsobilosť v tomto rozsahu.

11.Dovolateľďalejvyvodzovalprípustnosťdovolanianazákladeustanovenia§420písm.f)CSP,tvrdiac,
že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to tým, že v odôvodnení rozsudku
odvolací súd vôbec nereagoval na skutočnosť, že bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a to

14. septembra 2022, t. j. v priebehu odvolacieho konania, o čom mal odvolací súd vedieť, konať so
správcom, resp. tohto vyzvať na ďalšie konanie.
11.1. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu
pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody,
na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými

stranami sporu (účastníkmi konania) a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov,
a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr.
Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).11.2. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie
spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý

proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom
práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa
zaoberávšetkýmiprávnerelevantnýmidôvodmiuplatnenejžaloby,akoajšpecifickýminámietkamistrany
sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej,

sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)
odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť
dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.
11.3. K zjavnej neodôvodnenosti (arbitrárnosti) rozhodnutí všeobecných súdov sa vyjadril aj Ústavný súd

Slovenskej republiky, keď uviedol, že je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov
a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a
zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).
Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť

spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy. (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára
2020, ods. 17).

12. Dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade odvolací súd, hoci možno uviesť, že i strany sporu
(obe zastúpené právnymi zástupcami) nepostupovali prinajlepšom eticky, keď o skutočnosti vyhlásenia

konkurzu na žalovaného po rozhodnutí súdu prvej inštancie, odvolací súd neinformovali, mal z vlastnej
úradnej povinnosti si preveriť údaje o žalovanom z dostupných registrov, a na uvedenú skutočnosť
reagovať. Mal odôvodniť svoj postup, keď konal len s úpadcom, vzhľadom na skutočnosť, že si žalobca
neuplatnil náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru a teda neprišlo by de facto v tomto
konaní k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu, a tiež ak by dospel k opačnému výkladu, mal konanie

prerušiť a vyzvať správcu úpadcu (žalovaného). Ak odvolací súd takto nepostupoval a svoje konanie
neodôvodil v tomto smere ničím, hoci mal, zaťažil svoje konanie vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že došlo k porušenie procesných práv
dovolateľa v zmysle § 420 písm. f) CSP zo strany odvolacieho súdu a preto je dovolanie procesne

prípustné a dôvodné.

14. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu preto zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s
ustanovením § 449 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 450 CSP.

15. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania bude rozhodnuté odvolacím súdom v novom
rozhodnutí vo veci samej v súlade s ustanovením § 453 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.