Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 58Ek/698/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124294105
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Ďurčíková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124294105.2
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX
XX D., zast. Advokátska kancelária LAWYALTIE, s. r. o., Heydukova 12, 811 08 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 47 254 165 proti povinnému: A. E., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, XXX XX F., o
vymoženie 252000 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Dušan Sopko, so sídlom
exekútorského úradu Okružná 17, 059 21 Svit, pod sp. zn. XXXXX XXX/XX, o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 562,96 eur,
ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.05.2024 domáhal od
povinného vymoženia 252000 eur s prísl. na základe exekučného titulu – rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 17.06.2022, ktorý sa stal vykonateľným dňa 13.02.2024 a na
základe exekučného titulu – rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa
19.12.2023, ktorý sa stal vykonateľným dňa 08.02.2024.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 10.05.2024 poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Dušan Sopko, so sídlom exekútorského úradu Okružná
17, 059 21 Svit, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXX XXX/XX.
3. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, súdny exekútor následne dňa 09.07.2024 doručil súdu
návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a ďalšími prílohami.
4. V návrhu na zastavenie exekúcie označenom ako návrh na zastavenie exekúcie povinný uviedol,
že podáva návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti a že jeho majetok nepostačuje ani
na úhradu trov exekúcie. Ako jediný majetok povinný uvádza majetkovú účasť v dvoch spoločnostiach.
Zároveň uvádza, že podal dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. XXXX/XX/
XXXX, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. XXX/XX/XXXX.
Navrhuje aby bola exekúcia zastavená.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnený uviedol, že návrh povinného na zastavenie
exekúcie nespĺňa zákonom požadované náležitosti, t.j. podľa obsahu sa nejedná o návrh na zastavenie
exekúcie. Podanie je neurčité a neodôvodnené a nemôže vyvolávať zákonom predpokladané následky
vznikajúce po podaní návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný neuviedol ani jeden z dôvodov podľa
ustanovenia § 61k ods. 1 alebo § 61n ods. 1 EP, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená.
Dôvod, ktorý uviedol povinný — že nemá žiadny majetok — nepredstavuje žiadny zo zákonnýchdôvodov zastavenia exekúcie (resp. nemôže mať takýto následok v úvodnej fáze exekúcie, nakoľko je
podmienené uplynutím piatich rokov od začatia, resp. posledného zexekvovania majetku). Navyše ide
o nepravdivé tvrdenie, nakoľko, ako sám povinný uviedol, jeho majetkom sú prinajmenšom obchodné
podiely v dvoch obchodných spoločnostiach (konkrétne ide o spoločnosti INIGO s.r.o., IČO: 50 714 368
a PHARMGEN s.r.o., IČO: 47 695 668). Jedným z dôvodov na odklad exekúcie je, že po začatí exekúcie
bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Podmienkou však je, že o takomto odklade
vykonateľnosti musí existovať právoplatné rozhodnutie (v našom prípade dovolacieho súdu — vzhľadom
na to, že povinný tvrdí, že voči exekučnému titulu podal dovolanie). Povinný však nepreukázal a ani
my nemáme takú informáciu, že by v uvedenej veci Najvyšší súd SR odložil vykonateľnosť exekučného
titulu, resp. že by inak došlo k odkladu vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený tak disponuje
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zmenený ani zrušený. Exekučný súd (ani
exekútor) tak nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného
práva. Oprávnený si teda v exekučnom konaní iba uplatňuje svoje právo, ktoré jej nebolo splnené
dobrovoľne. Úkony povinného možno hodnotiť len ako ďalšie cielené obštrukcie, ako zabrániť alebo
oddialiť vymoženie dlžnej sumy v prospech oprávneného. Na základe vyššie uvedených skutočností
a argumentov oprávnený žiada, aby exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol
(pretože je nedôvodný). Ďalej žiada, aby exekútor návrhu na odklad exekúcie nevyhovel a exekúciu
neodložil. Oprávnená si zároveň uplatňuje v súlade s ustanovením § 199a ods. 1 EP nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia a to vo výške: 562,96 EUR.
6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril..
7. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v
časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez
vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak
a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3, ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je
vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení
dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť, prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na
nepeňažné plnenie je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné
stanovisko znalca, z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy
v peniazoch, ktorú môžu vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti
nevyplýva z exekučného titulu.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.13. Podľa § 201 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno a) odpustiť zmeškanie lehôt, b)
podať žalobu na obnovu exekučného konania po jeho skončení.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na
základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na
zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania
návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie
exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
15. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj ďalší spisový materiál a dospel
k nasledujúcim zisteniam.
16. Zo skutočností uvedených v návrhu povinného na zastavenie exekúcie je zjavné, že povinný
podal dovolanie voči rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.12.2023, sp. zn. XXXX/XX/
XXXX. K uvedenému súd uvádza, že samotné podanie dovolania nemá žiaden vplyv na právoplatnosť
a vykonateľnosť exekučných titulov a nepredstavuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
17. Súd je toho názoru, že exekúcia je vedená na podklade rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť a teda je spôsobilým exekučným titulom. Skutočnosť, že zo strany povinného došlo
k podaniu dovolania na Najvyšší súd SR žiadnym spôsobom neovplyvňuje exekučný titul a nespôsobuje
jeho zánik, prípadne zastavenie exekúcie.
18. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že tu nie je prítomný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku, nakoľko podanie dovolania voči
exekučnému titulu samo o sebe nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie a nakoľko v čase podania
návrhu na zastavenie exekúcie dovolací súd ešte o dovolaní nerozhodol, exekučné tituly na základe
ktorých sa vedie exekúcia predstavujú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdu, ktoré nestrácajú
vlastnosti exekučných titulov.
19. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiada exekúciu zastaviť z dôvodu, že je nemajetný a jediný
majetok, ktorým disponuje je majetková účasť v dvoch spoločnostiach. Súd k uvedenému tvrdeniu
uvádza, že nemajetnosť povinného, resp. aktuálna finančná tieseň a aktuálna zlá finančná situácia
nepredstavuje zákonný dôvody pre zastavenie exekúcie.
20. V zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúcia pri fyzických osobách
trvá päť rokov a až po uplynutí tejto doby je možné zo strany súdneho exekútora pristúpiť k zastaveniu
exekúcie vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie pretože pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej
osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo
zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu
trov exekútora, t.j. z dôvodu nemajetnosti. V rámci piatich rokov, počas ktorých exekúcia trvá, je možné
predpokladať, že majetkové pomery povinného sa zmenia k lepšiemu a povinný bude schopný svoj dlh
uhradiť v celosti, prípade v splátkach. Povinný počas nasledujúcich rokov môže nadobudnúť hnuteľný
či nehnuteľný majetok rôznymi spôsobmi a to napríklad darovaním či dedením, môže sa zamestnať
či začať vykonávať podnikateľskú činnosť z ktorej bude mať postihnuteľný príjem na úhradu svojich
peňažných záväzkov.
21. Súd ďalej uvádza, že súdny exekútor počas vykonávania exekúcie opakovane zisťuje majetkové
pomery povinného za účelom zistenia zexekvovateľného majetku. Exekúciu nie je možné zastaviť len
na základe jednej lustrácie majetku povinného, či na základe vyhlásenia povinného, že je nemajetný
resp. v zlej finančnej situácii.
22. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúciealebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
23. Zastavenie exekúcie má byť výsledkom porušenia ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania
na základe dôvodov výslovne uvedených v zákone. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie
exekúcie dospel k záveru, že tento návrh je v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko povinný súdu
nepreukázal ani jeden dôvod, pre ktorý by mal súd jeho návrhu vyhovieť. Súd týmto konštatuje, že
exekúcia je voči povinnému vedená dôvodne, keďže povinný si povinnosť uloženú v exekučnom titule
voči oprávnenému dobrovoľne nesplnil a zároveň neuniesol dôkazné bremeno a neuviedol dôvod, pre
ktorý by mal súd exekúciu voči nemu zastaviť.
24. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
zamietol.
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
27. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu
alebo dedičstva,
b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,
c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,
vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k
takému odvolaniu,
d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina,
e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina,
f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach.
29. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
30. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny
poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie
(trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na
zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj vexekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej
každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné
rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre
exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov
a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade rozhodovania o zastavení
exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný
má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti
s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera
ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania
na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie
exekúcieanastranepovinnéhoakotrovyprávnehozastúpeniavsúvislostisjehonávrhomnazastavenie
exekúcie. V predmetnej veci súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a preto je potrebné
v tejto súvislosti konštatovať, že úspech vo veci mal oprávnený.
31. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému
voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej
služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty
výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 252000 eur, odmena za polovičný úkon právnej služby
predstavuje 462,26 eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon právnej služby (1 x 462,26 eur), po
pripočítaní režijného paušálu za rok 2024 (1 x 13,73 eur) a 20% DPH tak predstavujú celkovo sumu
571,18 eur, nakoľko oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie uviedol, že si uplatňuje
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 562,96 eur, tak tie mu budú priznané pričom tieto
súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
(výrok II.)
32. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol
a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.