Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 0T/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224010286
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Molitorys

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2224010286.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Danou Molitorys v trestnej veci obžalovaného: T.

B., Z.. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede, trvale bytom Z.. X. XXXX/X, L. Q., pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
13.11.2024 v Dunajskej Strede takto

r o z h o d o l :

obžalovaný T. B., nar. XX.XX.XXXX V. L. Q., trvale bytom Z.. X. XXXX/X, L. Q.

sa uznáva za vinného, že

dňa 17.03.2024 v čase o 20:16 hodine, po ceste 11/572 smerom od obce V. B. v smere na obec F. Z.
H. - A., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, ako vodič viedol osobné motorové vozidlo
továrenskej značky C. C., striebornej metalízovej svetlej farby, evidenčného čísla L.-XXXHH, pričom
v kilometri 36,00 v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej
premávky zišiel mimo komunikáciu vpravo, kde prednou časťou svojho vozidla narazil do kríkového
porastu, v dôsledku čoho bol vyzvaný k podrobeniu sa dychovej skúške a pri jej vykonaní analyzátorom
dychu AlcoQuant 6020 plus, sériového čísla A410196 mu bola v čase o 20:32 hodine nameraná hodnota

1,40 mg/l alkoholu v dychu, čo v prepočte zodpovedá 2,92 promile alkoholu v dychu,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Za to mu ukladá

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu
12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Na Okresný súd Dunajská Streda bola dňa 19.03.2024 doručená obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda č. X X. XXX/XX/XXXX zo dňa 19.03.2024 na obvineného T. B.,
Z.. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede (ďalej len „obvinený“ alebo „obžalovaný“) pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.11.2024 obžalovaný v súlade s ustanovením § 257 ods. 1
písm. b/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a ľutuje
spáchanie činu. Obžalovaný na otázky súdu uviedol, že rozumie podstate skutku, ktorý je mu kladený
za vinu; bol ako obvinený riadne poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, o možnosti
radiť sa s obhajcom o spôsobe obhajoby; takisto uviedol, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ktorý bol

kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona;
rovnako bol v prípravnom konaní oboznámený s trestnou sadzbou a teda vedel, aký trest mu v prípade
uznaniavinyhrozí.Jehovyhláseniebolodobrovoľnéadobrovoľneuznalsvojuvinu.Vzhľadomktomu,že
obžalovanýodpovedalkladnenaotázkyuvedenév§333ods.3písm.c/,d/,f/,g/ah/Trestnéhoporiadku
a prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, súd prijal uvedené

vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní. Z
dôkazov zadovážených v prípravnom konaní vyplýva, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky
znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Vyhlásením o vine, ktoré súd prijal, sa obžalovaný
vzdal práva na dokazovanie viny. Súd zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným
skutkom, čím sa rozsah dokazovania obmedzil iba na dokazovanie súvisiace s ukladaným trestom.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd posúdil konanie obžalovaného ako prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Trestný čin podľa § 289 Trestného zákona je ohrozovací trestný čin, ktorý je dokonaný započatím

vykonávania zakázaného konania v stave vylučujúcom spôsobilosť. Postačuje tu možnosť čo i len
ohroziť chránený záujem, pričom nebezpečenstvo hroziace chráneným záujmom nemusí byť ohrozené
bezprostredne a priamo, stačí vzdialená teoretická možnosť poruchy vyplývajúca z vykonávania takejto
činnosti, no vôbec nemusí dôjsť k poruche na týchto chránených záujmoch, teda nevyžaduje sa
spôsobenie následku v podobe skutočne vzniknutej ujmy na zdraví alebo materiálnej škody.

Súd skúmal aj materiálnu stránku stíhaného trestného činu spočívajúcu v jeho závažnosti z hľadiska
Trestným zákonom vyžadovaného stupňa (závažnosť vyššia než nepatrná) vychádzajúc z kritérií
upravených v § 10 ods. 2 Trestného zákona. S poukazom na spôsob vykonania činu a okolnosti,
za ktorých bol čin spáchaný, následok ako aj zavinenie vo forme priameho úmyslu, má súd za to,

že závažnosť spáchaného činu je nepochybne oveľa vyššia než nepatrná a konanie obžalovaného
predstavuje konanie napĺňajúce zákonné znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 odsek 1 Trestného zákona, ktoré je potrebné postihovať aj prostriedkami trestného práva.

Vo vzťahu k druhu a výmere trestu súd zdôrazňuje, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä

v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň

napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na
zreteli. Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady

ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).Pri úvahách aký druh a výmera trestu spravodlivo zohľadňujú konanie obžalovaného, jeho zavinenie,
následok, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy, súd vychádzal zo zásady proporcionality (trest

je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu), z účelu
trestu, podľa ktorého má pôsobiť na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým
sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom ako potencionálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov

spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Obžalovaný Albín Bindics na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.11.2024 k svojim osobným,
majetkovým a rodinným pomerom uviedol, že je rozvedený, má maloleté dieťa, je zamestnaný s
mesačným príjmom okolo 1.100 eur a vlastní byt, v ktorom býva. K pohnútke uviedol, že v dôsledku
manželských nezhôd potreboval ujsť z domu, pričom dané rozhodnutie označil ako jeho najhorší nápad.

Dodal, že niekedy človek nerozmýšľa. Obžalovaný vypovedal, že od spáchania trestného činu vôbec
nekonzumuje alkoholické nápoje, pričom predtým ich požíval len cez víkendy, prípadne keď bola oslava.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.11.2024 vykonal súd dokazovanie oboznámením
podstatného obsahu listinných dôkazov. V odpise registra trestov nemá obžalovaný žiaden záznam. Z

odpovede na lustráciu v Agende dopravno-správnych činností vyplynuli dva záznamy, jeden vzťahujúci
sa na konanie, za ktoré bol obžalovaný v tomto konaní odsúdený, druhý vzťahujúci sa na konanie zo
dňa 04.10.2022 (prekročenie rýchlosti v obci), za ktoré bola obžalovanému uložená pokuta 20 eur. Z
odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že obžalovaný je od 01.02.2022 zamestnaný v
spoločnosti A. Q..J..H.. Lustráciou v Registri obyvateľov bolo zistené, že obžalovaný je rozvedený a

má jednu maloletú dcéru. Z odpovede na lustráciu v registri generálnej prokuratúry vyplynulo, že voči
obžalovanému sa okrem prejednávanej veci nevedie žiadne iné trestné konanie. Z lustrácie v Centrálnej
evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynuli za posledných päť rokov dva záznamy - v oboch
prípadoch sa jednalo o priestupky na úseku cestnej premávky (dňa 04.10.2022 prekročenie maximálnej
povolenej rýchlosti, čo bolo vyriešené pokutou vo výške 20 eur, dňa 14.01.2023 absencia predpísaných

dokladov, čo bolo vyriešené pokutou vo výške 10 eur). V evidenčnej karte v časti blokové pokuty má
obžalovaný záznam o priestupku zo dňa 14.01.2023 a zo dňa 04.10.2022, ktoré boli vyriešené uložením
pokuty.

Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky

vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu, a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu
a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej
vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Súd zisťoval pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri ukladaní trestu súd u

obžalovaného prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť, že k spáchaniu trestného činu sa obžalovaný
priznal a skutok úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona). Súd žiadne priťažujúce okolnosti
nezistil. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (1:0) súd pri stanovení trestu aplikoval
§ 38 ods. 3 Trestného zákona a znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu s tým, že základná
trestná sadzba, z ktorej súd vychádzal, bola podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona 0 až 1 rok, a trest

obžalovanému ukladal v rozmedzí 0 až 8 mesiacov a uložil obžalovanému trest v strede upravenej
trestnej sadzby vo výmere 4 mesiace. Takto uložený trest považuje súd za primeraný vzhľadom na
generálnu aj individuálnu prevenciu.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný doposiaľ

nebol odsúdený a za posledných 5 rokov bol dvakrát priestupkovo riešený, pred spáchaním trestného
činu viedol usporiadaný život a riadne pracoval, preto s prihliadnutím na uvedené a so zreteľom na
výsledky dokazovania považuje súd uložený podmienečný trest vo výmere 4 mesiace, za primeraný.
Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a pomery obžalovaného, ktorý nebol pred spáchaným stíhaného
skutku súdne trestaný dospel súd k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody by bol pre

obžalovaného neprimerane prísny, a preto využil ustanovenie o podmienečnom odklade výkonu trestu
odňatia slobody. Trest bol uložený vo výmere 4 mesiace prihliadajúc na postoj obžalovaného k súdenej
trestnej činnosti, okolnosti spáchania skutku, spôsobený následok a minulosť obžalovaného.Súd dáva do pozornosti, že cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby páchateľ zaujal
ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy,
vychádzajúc zo zásady punitur, nepecce tur (trestá sa, aby nebolo páchané zlo). Trest (osobitne trest

odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Aj
keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege (žiaden trest bez
zákona) stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor
pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Primeranosť trestu je nevyhnutným
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy

páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania. V rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom
dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. XTdo/X/XXXX zo dňa 16. apríla 2013).

Súd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody, nakoľko má za to, že
vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti výkon trestu
odňatia slobody nie je nevyhnutný. Vzhľadom k tomu, že došlo k podmienečnému odkladu výkonu trestu

odňatia slobody súd obžalovanému určil skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov, ktorú považuje za
primeranú a spravodlivú vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu a okolnosti jeho spáchania.

Podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace podľa názoru súdu zabezpečí ochranu
spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby naďalej viedol riadny život, súčasne odradí aj iných od páchania
trestných činov a zároveň (a nie v neposlednom rade) dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie
obžalovaného spoločnosťou. Uložený trest by mal byť pre obžalovaného postačujúci na to, aby si
uvedomilnesprávnosťaprotiprávnosťsvojhokonania,abysavbudúcnostinedopúšťalpodobnejtrestnej
činnosti. Z pohľadu súdu na zabezpečenie ochrany spoločnosti výkon trestu odňatia slobody nie je

nevyhnutný.

Súd poukazuje na to, že zo strany obžalovaného došlo k hrubému porušeniu pravidiel v cestnej
premávke, keď obžalovaný ako vodič svojím nezodpovedným konaním porušil záujem spoločnosti na
tom, aby boli dodržiavané pravidlá v cestnej doprave, t. j. aby sa osobné motorové vozidlo neriadilo

pod vplyvom alkoholických nápojov, čím môže dôjsť k ohrozeniu, resp. spôsobeniu zranení fyzickým
osobám, resp. spôsobeniu škôd na majetku fyzických alebo právnických osôb. Keďže obžalovaný ako
účastník cestnej premávky závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky, spáchal trestný čin
v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a svojim nezodpovedným konaním
vážne ohrozil aj iných účastníkov cestnej premávky, súd rozhodol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákonaajouloženítrestuzákazučinnostiviesťmotorovévozidlákaždéhodruhuvovýmere36mesiacov.
Súd dospel k záveru, že boli naplnené zákonné podmienky na uloženie trestu zákazu činnosti. Podľa
názoru súdu hrubé porušeniu pravidiel cestnej premávky zo strany obžalovaného nemožno ponechať
bez trestnoprávnej sankcie.

Z pohľadu súdu takto uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti bude
v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného a splní aj svoj prevýchovný účel.

S poukazom na všetky skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Dunajská Streda. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti osoby, ktorej treba rozsudok
doručiť, oznámením je až doručenie rozsudku. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie
má odkladný účinok. V odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.