Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoPr/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718206788
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6718206788.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a JUDr. Danice Kočičkovej ako
členov senátu, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. B. XXX/XX, XXX XX F.,
právne zastúpeného JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, advokátkou, IČO: 47 134 747, so sídlom
Kozárovce 632, 935 22 Kozárovce, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK,
štátny podnik, Odštepný závod Banská Bystrica, IČO: 36 022 047, so sídlom Partizánska cesta 69, 974
98 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16Cpr/10/2023-863 zo dňa 12. septembra

2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný z a p l a t i ť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti o nároku na náhradu mzdy
zamietol (prvá výroková veta) a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalobca zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške (druhá výroková veta).
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že sa žalobca žalobou zo dňa 21.12.2018 domáhal určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, dané žalobcovi dňa 19.10.2018; žiadal, aby súd určil, že
pracovný pomer medzi sporovými stranami založený pracovnou zmluvou zo dňa 14.11.2005 naďalej trvá
a aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku
odo dňa, keď oznámi žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu žalovaný
umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, a to do troch dní

od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
1.2 Okresný súd Zvolen (vtedy kauzálne príslušný - pozn. odvolacieho súdu) čiastočným rozsudkom
(v poradí druhým) č.k. 6Cpr/11/2018-558 zo dňa 01.07.2021 určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru so žalobcom zo dňa 19.10.2018 je neplatné (prvá výroková veta) a zároveň určil, že pracovný
pomer medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.11.2005
naďalej trvá (druhá výroková veta). V tretej výrokovej vete uviedol, že o trovách konania rozhodne v
rozsudku, ktorým sa rozhodne o celom uplatňovaní nároku.

1.3 Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 28.04.2022
pod sp.zn. 11CoPr/5/2021 zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen tak, že zamietol žalobu o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o určenie, že pracovný pomer trvá, a zároveňrozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku III. zrušil. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.06.2022.
1.4 Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 5Cdo/215/2022 zo dňa

28.09.2023 dovolanie žalobcu zamietol; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť dňa
27.01.2024.
1.5 Na základe skutočností vyššie uvedených mal súd prvej inštancie (Okresný súd Banská Bystrica po
zmene kauzálnej príslušnosti - pozn. odvolacieho súdu) za to, že pokiaľ bola žaloba žalobcu čiastočným
rozsudkom právoplatne zamietnutá v častiach, ktorými sa domáhal určenia neplatnosti skončenia

pracovného pomeru a určenia, že jeho pracovný pomer trvá, znamená to, že pracovný pomer medzi
sporovými stranami netrvá a došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru zo strany žalovaného voči
žalobcovi.
1.6 S poukazom na §79 ods.1 Zákonníka práce skonštatoval, že predmetné ustanovenie má kogentnú
povahu a preto nie je možné, aby sa od jeho textu účastníci právneho vzťahu odchýlili; skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa rovnako aj zo strany zamestnanca okamžitým skončením

pracovného pomeru alebo iným zákonom stanoveným spôsobom je neplatné, len ak bola jeho
neplatnosťurčenáprávoplatnýmsúdnymrozhodnutím.Zuvedenéhopotomvyplýva,žepokiaľneexistuje
právoplatné súdne rozhodnutie, na základe ktorého bola vyslovená neplatnosť skončenia pracovného
pomeru (tak, ako v prejednávanej veci), neexistuje nárok zamestnanca na poskytnutie náhrady mzdy
od svojho bývalého zamestnávateľa. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že nemá

právny titul na to, aby rozhodoval o náhrade mzdy žalobcu a preto žalobu vo zvyšnej časti (v ktorej sa
žalobca domáhal nároku na náhradu mzdy) zamietol.
1.7 O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle §255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len ako „C.s.p.“) tak, že žalovaný ako strana sporu, ktorá bola v konaní v plnom rozsahu
úspešná, má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi; žalobca

je potom povinný zaplatiť takúto náhradu trov konania žalovanému v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie (proti obom výrokom) podal žalobca (ďalej aj len ako „odvolateľ“)
v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

2.1 Žiadal (odvolací návrh), aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na nové konanie a rozhodnutie.
2.2 Namietal (odvolacie dôvody), že neboli splnené procesné podmienky (§365 písm. a) C.s.p.) a že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§365 písm. b) C.s.p.). V konkrétnostiach

uviedol, že:
2.2.1 v prvoinštančnom konaní dňa 22.05.2024 požiadal v zmysle §164 C.s.p. o prerušenie konania
z dôvodu, že predložil Ústavnému súdu SR sťažnosť, ktorou sa domáha, aby (1.) Ústavný súd SR
rozhodol, že jeho základné práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie, práva na ochranu
majetku a na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania boli postupom a uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.11CoPr/5/2022 zo dňa 28.04.2022 a uznesením Najvyššieho
súdu SR sp.zn.5Cdo/215/2022 zo dňa 28.09.2023 porušené a aby (2.) Ústavný súd SR predmetné
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec im vrátil na nové
konania.
2.2.2 Namietal, že do rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti je potrebné prerušiť konanie

vedené na súde prvej inštancie – okresný súd návrhu na prerušenie konania nevyhovel.
2.2.3 Následne požiadal žalovaného o vyjadrenie súhlasného stanoviska k prerušeniu konania do doby,
kým Ústavný súd SR o jeho sťažnosti nerozhodne - má za to, že zamestnanec žalovaného, ktorý
zastupovalžalovanéhonapojednávanídňa12.09.2024,nemaloprávnenie(mandát)rozhodnúťonávrhu
žalobcu, ktorý bol predložený na pojednávaní a v ktorom žalobca žiadal o prerušenie konania.

2.2.4 Následne žiadal okresný súd, aby pojednávanie odročil do času, kým sa žalovaný k návrhu žalobcu
na prerušenie konania nevyjadrí – okresný súd sa predmetnou žiadosťou nezaoberal a rozhodol napriek
tomu, že žalovaný sa k žiadosti o prerušenie konania nevyjadril. Ide o nesprávny procesný postup, ktorý
znemožnil žalobcovi uskutočňovať svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Vydanie rozhodnutia, ktorým okresný súd žalobu v „zbytnej“ časti zamietol, bolo

predčasné, vydané v čase, keď procesné podmienky na rozhodnutie neboli splnené.
2.2.5 Súd prvej inštancie neskúmal ani možnosť rozhodnúť v druhom výroku tak, že podľa §257 C.s.p.
nárok na náhradu trov konania žalovanému neprizná - za dôvod hodný osobitného zreteľa pritom mohol
byť považovaný samotný obsah súdneho sporu.3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal
mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

3.1 Namietol, že zo strany žalobcu došlo v odvolaní k účelovej interpretácii skutkových okolností
a zákonných ustanovení v jeho prospech. Celé súdne konanie, týkajúce sa náhrady mzdy, kedy o
samotnej podstate tohto nároku bolo rozhodnuté právoplatným medzitýmnym rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici, legitimizovaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými
bolo dané, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo platné, je nehospodárnym

konaním, plytvajúcim prostriedky štátu. Súdy právoplatne rozhodli, že pracovný pomer so žalobcom
sa skončil doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi, pracovný pomer od tohto
okamihu netrval a teda žalobcovi neprislúcha a ani nemôže prislúchať akákoľvek náhrada mzdy po
skončení pracovného pomeru.
3.2 Súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrhu žalobcu na prerušenie súdneho konania
nevyhovel. Na tento procesný postup neboli splnené zákonné podmienky. Žalobca najprv navrhol

prerušenie súdneho konania z dôvodu podľa §164 C.s.p. - tento návrh bol žalobcovi zamietnutý
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16Cpr/10/2023 zo dňa 25.06.2024. Žalobca v odvolaní
nepredniesol žiadny relevantný dôvod, prečo toto rozhodnutie považuje za nesprávne a v rozpore
so zákonom, nie sú tak dané argumenty, ku ktorým by sa žalovaný mohol vyjadriť. Žalovaný sa
s predmetným uznesením stotožňuje, uznesenie je koncipované veľmi zrozumiteľne a presvedčivo,

obsahuje zrejmé dôvody, prečo žalobca s návrhom na prerušenie súdneho konania nemôže byť
úspešný, ani vzhľadom na podanú ústavnú sťažnosť.
3.3 Následne bolo zo strany žalobcu navrhnuté prerušenie súdneho konania podľa §163 C.s.p.,
podľa ktorého súd konanie preruší, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne
navrhnú odročenie pojednávania - ani na takýto postup súdu neboli splnené procesné podmienky;

žalovaný najprv e-mailom zo dňa 12.09.2024 o 8:56 hod. vyjadril nesúhlas s prerušením súdneho
konania a odmietol aj odročenie vytýčeného pojednávania, keď oznámil žalobcovi, že pojednávania sa
zúčastní. Druhýkrát túto skutočnosť, t.j. nesúhlas s prerušením súdneho konania potvrdil žalovaný aj na
pojednávaní dňa 12.09.2024, pričom je táto skutočnosť zaznamenaná aj v zápisnici o pojednávaní.
3.4 Vo vzťahu k námietke žalobcu, že nesúhlas s prerušením súdneho konania bol predložený

zamestnancom žalovaného, ktorý na takéto rozhodnutie nemal mandát, poukazuje na Plnomocenstvo
SVP 1165/2024/9 zo dňa 06.09.2024, v zmysle ktorého je zamestnanec oprávnený na zastupovanie
žalovaného počas celého súdneho konania, bez obmedzenia, vrátane zastupovania v prípadnom
odvolacom konaní, až do právoplatného skončenia veci. V zmysle poslednej vety plnomocenstva
zamestnanec v právnom postavení splnomocnenca je oprávnený na všetky procesné úkony v tejto

veci; prerušenie súdneho konania je nepochybne procesným úkonom. Zamestnanec prítomný na
pojednávaní dňa 12.09.2024 tak bol nespochybniteľne oprávnený za žalovaného na vyjadrenie
nesúhlasu s návrhom na prerušenie súdneho konania žalobcu; žalobca nepredložil v odvolaní žiaden
dôkaz, ktorý by túto skutočnosť akokoľvek spochybňoval alebo vyvracal.
3.5 K odvolacej námietke žalobcu vo vzťahu k trovám konania namietol, že ide o nesprávne tvrdenia.

Povinnosť nahradiť trovy sa v sporovom konaní riadi predovšetkým zásadou úspechu v konaní podľa
§255 C.s.p.; pre použitie §257 C.s.p. platí, že musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom sa má
vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní trov súdneho konania nemôže byť neprimerane
tvrdé voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Samotný žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu bol v tomto smere pasívnym a na pojednávaní, na ktorom sa vo veci

rozhodlo, nepredniesol súdu návrh na nepriznanie náhrady trov súdneho konania. Žalobca nepredložil
ani jeden dôkaz o sociálnych, ekonomických, osobných pomeroch žalobcu, ktoré by odôvodňovali jeho
oslobodenie od povinnosti znášať povinnosť náhrady trov súdneho konania voči žalovanému v prípade
jeho neúspechu vo veci. V konaní o náhradu mzdy, keďže nie je na priznanie takéto nároku daný právny
základ, mala byť žaloba zobratá späť; podanie odvolania zo strany žalobcu je nehospodárnym konaním

a postupom. Jednotlivé procesné úkony zaťažujú súdny systém, kedy žalobcovi, resp. jeho právnej
zástupkynimusíbyťzrejmé,ževzhľadomnajestvujúciprávnystavstýmtonárokom,akoanisodvolaním
nemôže byť úspešný. Aj z tohto dôvodu nevidí žalovaný dôvod na to, aby súd prvej inštancie rozhodoval
o nepriznaní nároku na náhradu trov súdneho konania žalovanému z dôvodov hodných osobitného
zreteľa; uplatnil si v plnom rozsahu aj náhradu trov odvolacieho konania.

3.6 Okresný súd počas priebehu súdneho konania vykonal stavu veci zodpovedajúce dokazovanie, na
základe vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vec správne
právne posúdil; v napadnutom rozsudku sa vysporiadal so všetkými použitými prostriedkami procesného
útoku a procesnej obrany, jasne a veľmi logicky vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia aprávne argumenty strán, ako vykonané dôkazy hodnotil a ako vec právne posúdil; napadnutý rozsudok
netrpí vadou, na základe ktorej by malo dôjsť k jeho zrušeniu.

4. Ďalšie vyjadrenia strán sporu neboli podané.

5. Relevantné ustanovenia právnych predpisov:
5.1 Podľa §387 ods.1,2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5.2 Podľa §79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „Zákonník práce“) ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak

súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

5.3 Podľa §163 ods. 1 C.s.p. ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.
5.4 Podľa §164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

5.5 Podľa §255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci
5.6 Podľa §257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

6. Krajskýsúd,akosúdodvolací,preskúmalvecvrozsahuurčenom§380ods.1,2C.s.p.beznariadenia

pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1,2 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil. Krajský súd preskúmal odvolacie námietky žalobcu, napadnuté rozhodnutie
okresného súdu, ako aj konanie a uznesenia, ktoré jeho vydaniu predchádzali a konštatuje, že súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver, svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil a nedopustil sa pochybení ani v procesnom postupe, ktorým by znemožnil strane

uskutočňovať jej patriace práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Odvolací súd neidentifikoval existenciu ani jedného z možných odvolacích dôvodov v zmysle §365
C.s.p., a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil, osvojac si jeho
presvedčivé odôvodnenie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len zdôrazňuje nasledovné skutočnosti:
6.1 z obsahu spisu a z napadnutého rozsudku je zistiteľné, že predmetom sporu, po čiastočnom

rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6Cpr/11/2018-558 zo dňa 01.07.2021, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 11CoPr/5/2021-668 zo dňa 28.04.2022 a s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR č.k. 5Cdo/215/2022-754 zo dňa 28.09.2023, zostal už len nárok žalobcu na
poskytnutie náhrady mzdy od žalovaného (svojho bývalého zamestnávateľa);
6.2 súd prvej inštancie dospel k správnym záverom, keď skonštatoval, že ak Krajský súd v Banskej

Bystrici zmenil (čiastočný) rozsudok Okresného súdu Zvolen tak, že žalobu o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru a o určenie, že pracovný pomer trvá, zamietol, pričom
dovolanie žalobcu bolo Najvyšším súdom SR zamietnuté, znamená to, že pracovný pomer medzi
sporovými stranami netrvá a došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru zo strany žalovaného voči
žalobcovi a v dôsledku toho (keďže neexistuje právoplatné súdne rozhodnutie, na základe ktorého bola

vyslovená neplatnosť skončenia pracovného pomeru) neexistuje nárok žalobcu ako zamestnanca na
poskytnutie náhrady mzdy od žalovaného (zamestnávateľa). Napadnuté rozhodnutie čo do výroku I.,
ktorým súd žalobu v časti o nároku na náhradu mzdy zamietol, je tak vecne správne;
6.3 vecne správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania (výrok II.), keď
na právne posúdenie tohto nároku aplikoval správne ustanovenie §255 ods. 1 C.s.p., podľa zásady

pomeru úspechu strán sporu vo veci. V sporovom konaní sa pri náhrade trov konania uplatňuje zásada
úspechu, v zmysle ktorej súd prizná náhradu trov konania strane, ktorá mala vo veci úspech, a to voči
neúspešnej strane - v predmetnom spore bol žalovaný v plnej miere úspešný a preto mu prináleží nárok
na zaplatenie náhrady trov konania v rozsahu 100%. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že okresnýsúd mal zvážiť aplikáciu §257 C.s.p., odvolací súd konštatuje, že predmetné ustanovenie predstavuje
odchýlku od zásady rozhodovania o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu strán v spore (§255
C.s.p.) a má slúžiť k nastoleniu spravodlivosti, dopadá na prípady, kedy by nebolo spravodlivé priznať

úspešnej strane sporu náhradu trov konania; existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa však musí
tvrdiť a preukázať strana inak povinná platiť náhradu trov konania, v tu prejednávanej veci žalobca,
čo však pred súdom prvej inštancie netvrdil ani nepreukázal (len v odvolaní všeobecným spôsobom
uviedol, že za dôvod hodný osobitného zreteľa mohol byť považovaný samotný obsah súdneho sporu).
Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu

byť dané určitým správaním strán sporu, prípadne sa môžu týkať celkom špecifických skutkových či
sociálnych aspektov strán sporu; aplikácia ustanovenia §257 C.s.p. by mala mať charakter výnimočnosti
a ojedinelosti; nepriznanie náhrady trov konania nemôže odporovať dobrým mravom alebo spôsobovať
neprimeranú tvrdosť voči stranám sporu; významnými pri hodnotení sú taktiež okolnosti, ktoré viedli
stranu sporu k uplatneniu práva na súde, či jej podiel na vzniku sporu. Odvolací súd v prejednávanej
veci žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti, odôvodňujúce opodstatnenosť

použitia ustanovenia §257 C.s.p., nevzhliadol;
6.4 k odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom procesnom postupe, keď okresný súd zamietol
jeho návrh na prerušenie konania (pozn. odvolacieho súdu - uznesením č.k. 16Cpr/10/2023-840 zo
dňa 25.06.2024) odvolací súd poznamenáva, že ide o právoplatné uznesenie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, nemá však žiadnu vadu uvedenú v odseku 1 ustanovenia §389

C.s.p.; predmetné rozhodnutie považuje odvolací súd za vecne správne, dostatočne a zrozumiteľne
odôvodnené – správne okresný súd skonštatoval, že z §164 C.s.p. vyplýva jediný fakultatívny dôvod pre
prerušenie konania, ktorý zákon normuje tak, že prebieha iné súdne alebo správne konanie, v ktorom
sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, pričom fakultatívne prerušenie konania
znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné a súd predtým, než by

takéto rozhodnutie urobil, musí vykonať iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými prostriedkami pre
pokračovanie v konaní a až potom, keď takéto zlyhajú, môže konanie prerušiť. V prejednávanej veci
ostal predmetom sporu už len čiastočný nárok žalobcu na náhradu mzdy, ktorý je závislý od toho, či súd
rozhodne o neplatnosti skončenia pracovného pomeru; v tu prejednávanej veci už existuje právoplatné
súdne rozhodnutie o tom, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo platne, čo nevyhnutne znamená,

že so zostávajúcim nárokom nemôže byť žalobca úspešný a preto okresný súd správne návrh žalobcu
na prerušenia konania zamietol;
6.5 k odvolacej námietke o potrebe prerušenia konania v zmysle §163 C.s.p. odvolací súd uvádza, že
na takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky, keďže na takéto rozhodnutie sa zo zákona vyžaduje
súhlas alebo návrh oboch strán sporu, čo sa však v prejednávanej veci nestalo – naopak, z emailovej

odpovede žalovaného právnej zástupkyni žalobcu zo dňa 12.09.2024 (č.l. 858), ako aj zo zápisnice
z pojednávania zo dňa 12.09.2024 (č.l. 860) vyplýva, že žalovaný výslovne s prerušením konania
nesúhlasil. Neobstojí námietka žalobcu, že na takéto vyjadrenia nemal zamestnanec žalovaného
oprávnenie, keďže z obsahu plnej moci (č.l. 852) vyplýva jeho oprávnenie na zastupovanie žalovaného
počas celého konania, až do právoplatného skončenia veci, bez obmedzení. Taktiež neobstojí odvolacia

námietka, že týmto návrhom sa súd prvej inštancie nezaoberal - zo zápisnice z pojednávania zo
dňa 12.09.2024 (č.l. 860) vyplýva, že zákonný sudca sa návrhom zaoberal, avšak skonštatoval, že na
vydanie rozhodnutia podľa §163 C.s.p. nie sú splnené podmienky.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je

v oboch jeho výrokoch vecne správne a preto ho potvrdil (výrok I.).

8. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §396 ods.1 C.s.p. v spojení s
§255 ods. 1 C.s.p. a §262 ods. 1,2 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný v plnej miere,
odvolací súd ho preto zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%

a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (výrok
II.). O konkrétnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením súdny
úradník okresného súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na prípadnú aplikáciu §257 C.s.p.
odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody a v tejto súvislosti poukazuje podporne na bod 6.3 odôvodnenia
svojho rozhodnutia.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá
veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje ae) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.