Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011680
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123011680.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Ilave, trvale bytom C. XX, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie § 140 písm. f) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 13. marca 2025 prejednal
odvolania prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín zo dňa 30. apríla 2024, sp. zn. 3T/76/2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania prokurátora a obžalovaného zamietajú, pretože nie sú
dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. apríla 2024, sp. zn. 3T/76/2023, bol obžalovaný
A. B. uznaný vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.

s poukazom na ustanovenie § 140 písm. f) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že „si v období od
mesiaca september 2022 vytvoril na sociálnej sieti na platforme Instagram viaceré fiktívne profily s
názvami just_a_friend_2007, tvoj_ oblubeny_dubnican a tvoj_oblubeny_adko, na ktorých vystupoval
pod menom D. E., pričom od presne nezisteného dňa mesiaca január 2023 až do presne nezisteného
dňa mesiaca apríl 2023, prevažne z adresy prechodného bydliska na ulici F. C. XXXX/XXX G. H., z
týchto profilov písomne kontaktoval poškodenú C. D., ktorá mu počas ich spoločnej komunikácie najprv

dobrovoľne poslala fotografiu, na ktorej bola zobrazená v spodnom prádle, obžalovaný od nej požadoval
ďalšie také fotky, čo poškodená odmietla vykonať, na čo jej obžalovaný napísal, že ak fotky nepošle, tak
prvotné fotografie, ktoré mu poslala, zverejní na internete, rozpošle ich jej priateľovi, otcovi a bratovi,
načo poškodená pod tlakom opakovaných hrozieb od obžalovaného, vykonávala ním zadané sexuálne
úlohy, posielala mu fotky a videá podľa jeho požiadaviek a v lehote, ktorú jej určil na ich zaslanie,
pričom sa jednalo najmä o fotografie, na ktorých je nahá, v spodnom prádle, v kožených legínach,

silónkach, a to v polohách, ktoré jej určil, ďalej obžalovaný od nej žiadal, aby vyhotovila videá, na ktorých
mu pózuje, vykonáva striptíz, vkladá si rôzne predmety do vagíny, vkladá si voňavku a varechu do
análneho otvoru, tiež požadoval, aby vyhotovila a poslala mu video, na ktorom orálne uspokojuje svojho
priateľa a vykonáva s ním sexuálny styk odzadu, aby natočila a poslala mu video ako orálne uspokojuje
neznámeho muža vo veku viac ako 40 rokov, ako vykonáva sexuálny styk s dvoma neznámymi mužmi,
pričom v týchto požiadavkách pokračoval aj napriek tomu, že ho poškodená v písomných správach

opakovane prosila, aby s tým prestal, posielala mu zvukové správy, v ktorých plakala a prosila ho,
aby prestal, že trpí a bolí ju to, že je fyzicky a psychicky zničená a doháňa ju to k samovražedným
sklonom.“

Za to bol okresným súdom obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím §
36 písm. j), písm. k) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák.

na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. okresný súd obžalovanému A. B. podmienečne odložil
výkontrestuodňatiaslobodynaskúšobnúdobuvtrvaní5(päť)rokovzasúčasnéhouloženiaprobačného
dohľadu nad jeho správaním.

Podľa§51ods.4písm.j)Tr.zák.okresnýsúduložilobžalovanémuA.B.povinnosťspočívajúcuvpríkaze
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu

odvolanie do všetkých výrokov rozsudku v neprospech obžalovaného a obžalovaný A. B. do výroku
o výške trestu ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Prokurátor dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie nasledovne:

„Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že od začiatku hlavného pojednávania /

ako aj ešte v prípravnom konaní/ obžalovaný namietal právnu kvalifikáciu skutku ustálenú v podanej
obžalobe na kvalifikovanom odseku 3 písmeno a) Trestného zákona pri žalovanom zločine vydierania
podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, a to spochybňovaním správnosti a
úplnosti znaleckých posudkov zabezpečených v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní,
konkrétne znaleckého posudku vypracovaného Centrom duševného zdravia z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie psychiatria číslo 125/2023, ktorým bol vyšetrený duševný stav obžalovaného A.
B. a znalecký posudok č. 126/2023, ktorým bol vyšetrený duševný stav svedkyne poškodenej C. D.,
vypracované a na hlavnom pojednávaní prednesené znalcom MUDr. Svetozárom Drobom.

Ako z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, v štádiu pred preštudovaním vyšetrovacieho spisu a

skončením vyšetrovania v prípravnom konaní, obhajca obžalovaného predložil vyšetrovateľovi PZ
znalecký posudok MUDr. Ivana Andreho PhD., ktorý vykonal psychiatrické vyšetrenie duševného stavu
obžalovaného, a ktorého zistenia obsiahnuté v písomnom znaleckom posudku predstavovali podstatné
rozdiely súvisiace so zisteniami duševného stavu obžalovaného v porovnaní so skôr zabezpečeným
znaleckým posudkom MUDr. Svetozára Drobu.

Na hlavnom pojednávaní pred samosudkyňou okresného súdu boli obaja znalci vypočutí k duševnému
stavu obžalovaného, pričom obaja znalci predniesli natoľko rozdielne závery v otázkach týkajúcich
sa duševného stavu obžalovaného, že to navodilo zdanie, akoby každý znalec klinicky vyšetril inú
osobu. Pre stručné zhrnutie, zatiaľ čo znalec MUDr. Droba obžalovaného vyhodnotil ako jedinca,

potenciálne pre spoločnosť nebezpečného v prípade jeho ponechania na slobode, z dôvodu u neho
zistenej mnohotvárnej sexuálnej deviácie v zmysle sadistických, patologických agresívnych prejavov,
voyérizmu a pornografomanii a vyslovil nevyhnutnosť uloženia mu ochranného liečenia psychiatricko-
sexuologického ústavnou formou, znalec MUDr. Andre PhD. obžalovaného vyhodnotil ako plne duševne
zdravého jedinca, naivného, emocionálne nevyzretého, ktorý len pre svoju osobnostnú nezrelosť

a naivitu doplatil na nevhodnú a emocionálne labilnú partnerku pričom jeho výsluchom sa nedalo
nevšimnúť náznaky svedčiace pre záver, že obeťou žalovaného trestného činu je skôr jeho páchateľ /
obžalovaný/ ako samotná svedkyňa poškodená.

Nakoľko takto zásadné rozdiely vyhodnotenia duševného stavu obžalovaného oboma znalcami neboli

odstránené ani ich výsluchom na hlavnom pojednávaní, prokurátorka na hlavnom pojednávaní navrhla
doplniť dokazovanie postupom podľa § 147 odsek 1 Trestného poriadku, a to pribratie znaleckého
ústavu do konania, ktorý návrh bol samosudkyňou zamietnutý ako nedôvodný. Ak v tejto súvislosti súd
argumentuje vytknutím voči orgánom činným v trestnom konaní, že rozdiely v znaleckých posudkoch
neboli odstránené ešte v prípravnom konaní, tak tu treba uviesť, že obhajoba tento nový dôkaz /znalecký

posudok MUDr. Andreho PhD.,/ predložila až v závere vyšetrovania, tesne pred jeho skončením,
kedy obhajca obžalovaného netrval na osobnom výsluchu znalca MUDr. Drobu ešte v prípravnom
konaní, a to aj napriek tomu, že vyšetrovateľ takýto výsluch naplánoval. Nakoľko sa v prípravnom
konaní jednalo o trestné stíhanie vedené proti obvinenému s obmedzením jeho osobnej slobody, t. j. vo
výkone väzby, pri ktorom orgány činné v trestnom konaní sú povinné konať prednostne a bez prieťahov,

kedy tento nový spochybňujúci dôkaz predložený obhajobou nebol prednesený včas, potom nebolo
pochybením orgánov činných v trestnom konaní ukončiť vyšetrovania aj bez zabezpečenia pribratia
znaleckého ústavu do konania.Vzhľadom na vyššie uvedený postup súdu, ktorým návrh na doplnenie dokazovania zamietol, mám za
to, že na hlavnom pojednávaní neboli odstránené nejasnosti a rozpory v okolnostiach týkajúcich sa
duševného stavu obžalovaného.

Ako ďalej vyplýva, právna kvalifikácia skutku uvedeného v obžalobe ako obzvlášť závažný zločin
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s
poukazom na § 140 písmeno f) Trestného zákona, bola takto ustálená ešte v prípravnom konaní, a
to po zabezpečení znaleckého posudku č. 126/2023, ktorým znalec MUDr. Svetozár Droba vyšetril

duševný stav svedkyne poškodenej C. D. so záverom, že u poškodenej došlo v priamej príčinnej
súvislostiskonanímobžalovanéhoA.B.kporuchepsychickéhoisomatickéhozdravia-vredováchoroba
žalúdka a dvanástornika, k nepravidelnosti menštruačného cyklu, bola jej spôsobená akútna reaktívna
adaptačná porucha, rozvinuvšia sa do postraumatickej stresovej poruchy úzkostne-depresívnej so
samovražedným uvažovaním a tendenciou bezprostredne ohrozovať život poškodenej, kde porucha
bola zapríčinená len a výlučne konaním predátora - eroticko-sexuálneho vydierača, kde porucha zdravia

sa u poškodenej objavila po nadviazaní mobilného-písomného kontaktu s obžalovaným B. a trvala až do
začatia vyšetrovania záležitosti orgánmi činnými v trestnom konaní a v súčasnosti postupne odznieva.
Poškodená bola v priebehu pokračujúcej trestnej činnosti obžalovaného významne obmedzená na
obvyklom spôsobe života v zmysle narušenia všetkých svojich voľnočasových aktivít a významným
obmedzením aj v profesionálnej oblasti, úzkostne-depresívnym prežívaním a psychosomatickou

symtomatológiou,súčasnádynamikaochoreniadávapredpoklad,žeunejnedôjdektrvalýmnásledkom.

Súčasne však výsluchom znalca A. I. počas hlavného pojednávania vyplynulo, že znalec pri
klinickom vyšetrení svedkyne poškodenej nezohľadnil jej kompletnú osobnú anamnézu, pretože do nej
nezakomponovaludalostimožnéhosexuálnehozneužitiapoškodenejvjejskoršommladomveku/takáto

udalosť však vyplýva len z výpovede poškodenej/ a rovnako znalec nevedel s istotou ustáliť ani dobu,
počas ktorej mala byť poškodená závažným spôsobom obmedzená na obvyklom spôsobe života.

Obhajoba namietala správnosť a úplnosť vyššie zmieneného znaleckého posudku dôkazom, ktorým
bol znalecký posudok znalkyne z odboru psychológia PhDr. Eleny Fortis, PhD., ktorá bola vypočutá

aj na hlavnom pojednávaní s prednesením záveru, ktorý si nakoniec osvojila aj samosudkyňa, a síce,
že poškodená na základe znalkyňou vykonanej psychodiagnostiky nezistila žiadne znaky PSTS ani
komplexnej posttraumatickej poruchy, ale sa u nej jedná o asociálnu, emocionálne nezrelú osobnosť,
s narcistickou uzavretosťou, nezodpovednou, sklonom k sexuálnej hravosti.

Samosudkyňa ďalej záver pre neexistenciu PSTS v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného oprela
aj o výsluch svedkyne poškodenej C. D. z prípravného konania zo dňa 26.09.2023, v ktorom svedkyňa
poškodená uviedla, že jej vlastne nebolo tak zle, a ak jej bolo, tak možno päť dní, ako aj o písomnú
komunikáciu poškodenej s inými mužmi so sexuálnym podtónom.

Vo vzťahu k výsluchu znalca MUDr. Drobu na hlavnom pojednávaní, reflektovaním nejasností a
neúplností ním podaného znaleckého posudku, prokurátorka navrhla doplniť dokazovanie postupom
podľa § 146 Trestného poriadku, pribratím do konania iného znalca z odboru psychiatria, ktorý návrh
bol súdom zamietnutý ako nedôvodný.

Podľa názoru prokurátorky súd nepostupoval správne, keď návrh na pribratie iného znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria pre účely vyšetrenia duševného stavu svedkyne
poškodenej zamietol, pretože dôkazy, ktorými obhajca obžalovaného znalecký posudok prednesený
A. I. spochybnil, neboli podporené závermi odbornej osoby, v tomto prípade iným znalcom z odvetvia
psychiatria, ktorý sa ako jediný môže vyjadrovať k duševnému stavu vyšetrovanej osoby. Takéto

oprávnenie neprináleží znalcovi z odboru klinická psychológia, teda v tomto smere znalecký posudok
psychologičky PhDr. Eleny Fortis, PhD., je nepoužiteľný, resp. môže byť minimálne podporným
posudkom k posudku psychiatrickému.

Tiež treba upriamiť pozornosť, že vyslovené závery vypracovaného znaleckého posudku MUDr. Drobom

mali svoje opodstatnenie aj v prvotných výsluchoch svedkyne poškodenej C. D. v prípravnom konaní,
v ktorých poškodená v podstatných súvislostiach popisuje svoj psychický a fyzický stav v súvislosti s
konaním obžalovaného.Ak potom, po uplynutí času, a v dobe, kedy už svedkyňa poškodená vedela, kto je páchateľom skutku,
ako aj vedela, že obžalovaný je obmedzený na osobnej slobode, podstatne pozmenila svoju pôvodnú
výpoveď v súvislostiach týkajúcich sa jej zdravotného stavu, nemôže byť takýto jej výsluch dôkazom o

tom, že znalec MUDr. Droba vypracoval nesprávny a neúplný znalecký posudok, pretože sa stále jedná
o názor laický. Popritom nie je vôbec vylúčené, a skôr sa to dá predpokladať, že poškodená časom, kedy
už jej nehrozila žiadna ujma, chcela mať pokoj a nechcela byť ďalej podrobovaná akejkoľvek participácii
na trestnom stíhaní obžalovaného, čo bolo dôvodom pre zmenu jej výpovede ohľadom jej zdravotného
stavu.

Významným v tejto súvislosti nemôže byť ani dôkaz predložený obhajcom obžalovaného, ktorým je
písomnákomunikáciapoškodenejsinýmimužmizaúčelomsexuálnehokontaktu.Vprvomradesajedná
o písomnú komunikáciu medzi údajne poškodenou a neznámymi mužmi, s ktorou nebola poškodená
oboznámená, a tak sa ku nej nemohla vyjadriť. No ale aj napriek tomu, ak by sme takýto dôkaz
prijali, domnievam sa, že jeho dôkazná sila v smere objasnenia vzniku posttraumy je v tejto spojitosti

irelevantná. Jedná sa totiž písomnú komunikáciu na úplne rozdielnom základe, ako bola komunikácia
medzi poškodenou a obžalovaným, pretože bola založená na báze dobrovoľnosti, a preto považujem
za nedôvodné na ňu vôbec prihliadať.

Potom aj vyvodenie záveru, že je vylúčené, aby poškodená v tom istom čase, ako mala byť psychicky

traumatizovaná konaním obžalovaného, bola súčasne spôsobilá byť sexuálne aktívna a iniciatívna s
inými mužmi, je čisto domnienkou, resp. laickým dohadom, na ktorý môže relevantne odpovedať len
osoba odborne zdatná, teda znalec s príslušnou špecializáciou. Len na základe takejto domnienky
rozhodne nemožno diskvalifikovať dôkaz, ktorým je znalecký posudok MUDr. Drobu.

U svedkyne poškodenej C. D. sa veľmi pravdepodobne bude jednať o osobu s náročným a
komplikovaným duševným zdravím, čo ešte viac umocňuje potrebu naozaj dôsledného objasnenia
všetkých skutočnosti potrebných pre vyhodnotenie, či jej bola alebo nebola v súvislosti s konaním
obžalovaného spôsobená ťažká ujma na zdraví.

Nakoľko vysvetlenie a popis znaleckých záverov A. I. skutočne obsahoval už vyššie popísané nejasnosti
a neúplnosti, bolo podľa názoru okolností významných pre rozhodnutie plne dôvodným, aby bol do
konania pribratý iný znalec z odboru psychiatria, ktorý by vykonal vyšetrenie duševného stavu svedkyne
poškodenej.

V tejto súvislosti dodávam, že znalecký posudok z odboru klinická psychológia znalkyne PhDr. Eleny
Fortis, PhD., bol obhajcom obžalovaného predložený až v konaní pred súdom, pričom počas celého
prípravného konania nebol v tomto smere predložený žiadny iný dôkaz, ktorý by relevantným spôsobom
spochybnil závery znaleckého posudku MUDr. Drobu, a pre ktorý by orgány činné v trestnom konaní boli
povinné vykonať a zabezpečiť ďalšie dokazovanie ešte počas prípravného konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhujem, aby Krajský súd Trenčín podľa § 322 odsek 1 Trestného
poriadku z dôvodov uvedených v § 321 odsek 1 písmeno b), c), d) Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/76/2023 zo dňa 30.04.2024 vo výroku o vine a treste a
vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Obžalovaný A. B. sa prostredníctvom svojho obhajcu k podanému odvolaniu prokurátora písomne
vyjadril nasledovne:

„Už vo vyjadrení zo dňa 8.3.2024 k sťažnosti prokurátora k prepusteniu z väzby som podrobene

popisoval príklad fungovania vzťahu mňa obžalovaného s poškodenou a aj fungovanie samotnej
poškodenej, ktorá nedopatrením predložila aj to, čo nechcela, tým myslím komunikáciu s inými mužmi
počasobdobia,kedymalasnevôľouplniťmojepríkazy.Vtomtosmeresanamojevyjadrenieodvolávam.

K zmene právnej kvalifikácie v prípravnom konaní došlo až na podklade znaleckého posudku MUDr.

Drobu č. 126/2023, kde bolo uvedené, že konaním mňa obžalovaného poškodená bola obmedzená
na bežnom spôsobe života, došlo k poruche zdravia poškodenej, a to od prvej mobilno-písomnej
komunikácieaodznievajúnásledkyešteajvčasevyhotoveniaznaleckéhoposudku,tedadňa15.7.2023.Výsluchom znalca Drobu na hlavnom pojednávaní, výsluchom iných znalcov, no najmä výsluchom
samotnej poškodenej v prípravnom konaní sa podarilo jednoznačne preukázať, že poškodená nemala
následky a ani nebola obmedzená na bežnom spôsobe života dlhšie ako 42 dní.

Po tom ako bola na polícii poškodená podať trestné oznámenie (30.3.2023), stihla sex spoločný s
viacerými mužmi, aby následne išla vypovedať znova, pričom tu už bola v podstatne horšom zdravotnom
stave, ako pri podávaní trestného oznámenia.

Len v období od 12.4. do 17.4 sa stretla poškodená so 6 mužmi označenými v správach ako F., C., J., A.,
J. a K. a sama požadovala to isté, k čomu skôr mala byť nútená a konala podľa prvotnej výpovede iba
z dôvodu vydierania. Poškodená sa aj po výsluchu na polícií chcela filmovať počas sexu, fotiť, popisuje
ako sa jej skoršie stretnutie páčili v jednotlivých správach.

Uvedeným je preukázané, že moje konanie naplnilo síce znaky skutkovej podstaty trestného činu

vydierania, no poškodená neutrpela žiadnu ujmu a chovala sa rovnako, ako sa chovala aj skôr.

Čo je závažnejšie, poškodená uviedla také informácie, ktoré ani len nepripúšťajú závery znaleckých
posudkov A. I. v konaní použiť.

Znalec doslova na hlavnom pojednávaní klamal keď uviedol, že sa s rodinou poškodenej nepozná, aby
neskôr povedal „no tak dobre poznáme sa“.

Znalec neuvádzal pravdu ak tvrdil, že mal zdravotnú dokumentáciu poškodenej, čo neskôr priznal na
hlavnom pojednávaní.

Znalec I. nevedel, že bola poškodená už skôr liečená u psychiatra, a to aj v rokoch 2023 a 2017 aj toto
na hlavnom pojednávaní priznal.

Znalec I. nepoznal obsah spisu. Nevedel o správach, ktoré v spise boli založené a mal sa s nimi

oboznámiť. Najprv tvrdil, že všetky videl a priznal, že obsah správ nepozná až keď sa mal konkrétne
vyjadriť aké, ktoré správy videl.

Znalec I. robil posudok vo svojom rodinnom dome, nie v ambulancii a vyšetrenie trvalo do jednej hodiny
a podľa vyjadrenia poškodenej vopred vedel aký bude záver.

Posudky sú na pár stranách s množstvom chýb, evidentne sú v posudkoch skopírované časti z iných
skorších posudkov (rodičia, genéza, alkoholizmus .....)

Znalec Droba nevedel na hlavnom pojednávaní vysvetliť, ako došiel k tomu, že by poškodená mala byť

obmedzená viac ako 42 dní. Sám znalec uviedol, že to mohlo byť kľudne menej.

Faktom je, že som obžalovaný neodhadol správne celú situáciu a nikdy som nemal ani začať s takouto
komunikáciou. Poškodená sama popisuje, že aj ona sama považovala komunikáciu z počiatku ako hru.
Svoje konanie ľutujem nikdy mi nenapadlo, že by mohlo mať takýto následok a nikdy moje konanie

nezopakujem. Toto bolo aj vyústením môjho vnímania vzťahu s ohľadom na to čo mňa učila samotná
poškodená. Ako som už vyššie uviedol toto som podrobne rozoberal vo vyjadrení zo dňa 8.3.2024.

Neboldôvodvyhotovovaťnovýznaleckýposudokvzmyslenávrhuprokurátorky.Zosamotnéhovýsluchu
poškodenej zo dňa 26.9.2023, jednoznačne vyplýva, že poškodená nemala v dôsledku môjho konania

žiadne následky, bála sa iba toho, že sa o jej živote dozvie priateľ. To bol reálny dôvod strachu a podania
trestného oznámenia.

Ja sám som v prípravnom konaní namietal postup a závery znaleckých posudkov A. I. a mojím návrhom
vyhovené nebolo.

Keď sa na hlavnom pojednávaní potvrdilo, že moje návrhy v prípravnom konaní boli oprávnené, zrazu
iniciatívne prokuratúra navrhla doplnenie dokazovania postupom podľa § 146 Trestného poriadku.Po výsluchu poškodenej pominul dôvod na vyhotovovanie ďalšieho znaleckého posudku, keďže
samotná poškodená popísala, že nemohla byť a ani nebola obmedzená na bežnom spôsobe života
viac ako 42 dní. Zle sa cítila tak 5 dní, isto nie viac ako 30 dní a toto je kľúčové a bolo dôvodom prečo

postupoval prvostupňový súd ako postupoval.

Žiadny znalec nemôže zmeniť a inak popísať objektívne prežívanie udalostí a pocity poškodenej, ktoré
sama vyjadrila a popísala, uviedla ako bola obmedzená a ako dlho, najmä ak sa rieši skutočne iba dĺžka
obmedzenia na bežnom spôsobe života poškodenej.

Nakoľko považujem postup Okresného súdu Trenčín za zákonný, rozsudok podrobne, logicky v súlade
s vykonanými dôkazmi odôvodnený navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne zamietol Odvolanie Krajskej
prokuratúry Trenčín podľa § 319 Trestného poriadku.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach prokurátora a obžalovaného, zotrval prokurátor na

svojom písomnom návrhu a obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú
dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami napadnutých
výrokovrozsudkuokresnéhosúdu,zobsahuodvolaníaichdôvodovvyplýva,ževpodanýchodvolaniach
nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe
okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaniach nevytýkaných, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania samotných napadnutých výrokov rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že
okresný súd pri rozhodovaní postupoval v súlade so zákonom.

Ako vyplýva z obsahu odvolania, prokurátor vo vzťahu k napadnutým výrokom o vine namietal správnosť
postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov a nevykonanie prokurátorom navrhnutého dokazovania
znaleckým ústavom k duševnému stavu obžalovaného a kontrolným znaleckým posudkom na účely
posúdenia duševného stavu poškodenej.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou existenciou chyby napadnutého rozsudku v zmysle §
321 ods. 1 písm. b) Tr. por., spočívajúcou v nesprávnom vyhodnotení vykonaných dôkazov okresným
súdom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v
trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné
v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na

starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje
nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa
logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje

vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich
logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol
správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí

logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúťžiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda

v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých
smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné
pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle

jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel ku skutkovým záverom, podľa ktorých sa obžalovaný dopustil skutku tak, ako to ustálil okresný
súd v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ktorý právne posúdil ako zločin vydierania podľa § 189 ods.
1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 140 písm. f) Tr. zák.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu

majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v
nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. Z vyššie citovaného obsahu odôvodnenia odvolania
prokurátora odvolací súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch odvolania ani nenamietal, že by skutkové
závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní,resp.žebybolpostupokresnéhosúdurozpornýsustanovením§2ods.12Tr.por.vzmysle

vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia iných záverov, iného hodnotenia
dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má vyvodiť z vykonaných dôkazov.
Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení odvolacieho súdu
preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom prípade
vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc udeľovať okresnému súdu záväzné pokyny o spôsobe

hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci
a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť).

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu
spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého

rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne
odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor
v dôvodoch svojho odvolania. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení
napadnutého rozsudku podrobne, logicky a opierajúc sa o argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo
výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo ho výsledky vykonaného dokazovania presvedčili

o preukázaní, že sa obžalovaný dopustil konania tak, ako ho ustálil v skutkovej vete napadnutého
rozsudku.

Okresný súd na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov dospel podľa názoru odvolacieho súdu
k správnemu záveru, že v predmetnom trestnom konaní nebolo preukázané spôsobenie ťažkej ujmy na

zdraví poškodenej.

Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely Tr. zák. rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie,
ktorou je podľa § 123 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia
trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie,

prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých
závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Znalecký posudok nemá medzi dôkazmi v trestnom konaní privilegované postavenie a podľa § 2 ods.
12 Tr. por. je súd aj tento dôkaz povinný hodnotiť ako každý iný dôkaz jednotlivo a v súhrne. Špecifikum

hodnotenia znaleckého posudku vychádza z ustanovenia § 141 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého súd nie je
oprávnený sám posudzovať odborné otázky, na ktoré sú potrebné odborné znalosti ani v prípade, že by
takýmito odbornými znalosťami disponoval. Súd môže preverovať len správnosť skutkových okolností,
z ktorých znalec vychádza, či závery znalca majú oporu v správne zistených skutkových okolnostiach, či
sú závery znalca náležite odôvodnené, logické a úplné. To znamená, že hoci nie je súd oprávnený sám

posudzovaťodbornéotázky,prihodnotenítohtodôkazupodľa§2ods.12Tr.por.nesmielenmechanicky
preberať závery znaleckého dokazovania.V posudzovanej veci sa okresný súd pri posudzovaní otázky spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví
poškodenej zákonným spôsobom vyporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, teda nielen s tými
v neprospech obžalovaného, na ktoré len poukazoval prokurátor, ale aj s tými v jeho prospech. Okresný

súd v nadväznosti na vykonané dokazovanie dôsledne vysvetlil, prečo vychádzal predovšetkým zo
znaleckého posudku č. 74/2023 a tiež výpovede samotnej poškodenej k danej otázke a z akých dôvodov
posúdil znalecký posudok č. 126/2023 za neúplný, nedostatočne odôvodnený, pričom pochybnosti
o jeho správnosti neboli odstránené ani výsluchom znalca na hlavnom pojednávaní. Sám znalec MUDr.
Svetozár Droba pri výsluchu na hlavnom pojednávaní však pripustil, že nemal úplné podklady a že

obmedzenie poškodenej na obvyklom spôsobe života mohlo byť kratšie ako 30 dní. Odvolací súd
poukazuje pritom na to, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na konkrétne
skutočnosti, pre ktoré neprihliadol na závery uvedené v písomne vypracovaných znaleckých posudkoch
znalca MUDr. Drobu, ktoré skutočnosti majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a ktoré
vysvetlenia odvolací súd považoval za súladné s postupom súdu pri voľnom hodnotení vykonaných
dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por.

Odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru
o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil, že by odvolaním namietaná správnosť postupu
okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov zakladala existenciu chýb napadnutého rozsudku

v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Prokurátor ďalej namietal zákonnosť postupu okresného súdu pri odmietnutí jeho návrhu na doplnenie
dokazovania, v čom vzhliadal existenciu chyby v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. K uvedenej
námietke prokurátora odvolací súd považuje za potrebné poukázať na nasledovnú časť odôvodnenia

napadnutého rozsudku okresného súdu :

„Súd poukazuje na to, že už v prípravnom konaní obhajca spochybňoval objektívnosť a zákonnosť
znaleckých posudkov č. 125/2023 a č. 126/2023 vypracovaných znaleckou organizáciou duševného
zdravia znalcom MUDr. Svetozárom Drobom za túto organizáciu na obžalovaného ako aj poškodenú,

pričom predložil znalecké posudky zabezpečené obhajobou č. 76/2023, č. 78/2023 a č. 57/2023, ktoré
sú v diametrálnom rozpore s posudkami zabezpečenými orgánmi činnými v prípravnom konaní a napriek
tejto skutočnosti orgány činné v trestnom konaní rozpory v skutkových záveroch znaleckých posudkov
neodstraňovali v zmysle § 147 Trestného poriadku a nepribrali na podanie znaleckých posudkov
sami znalecký ústav, ktorý by zaujal stanovisko ku všetkým predkladaným znaleckým posudkom. Súd

poukazuje na to, že v zmysle platného Trestného poriadku kedy bola odstránená vyšetrovacia zásada
zo súdneho konania je daná výlučná zodpovednosť prokurátora za dokázanie viny obžalovaného, teda
zásada "dôkazného bremena" a vykonávanie dôkazov v súdnom konaní ktoré strany nenavrhli alebo
nezabezpečili je možnosťou nie však povinnosťou súdu ako nestranného orgánu.“

V posudzovanom prípade nič nebránilo prokurátorovi pri existencii pochybností o správnosti a úplnosti
znaleckých posudkov vypracovaných znalcom MUDr. Svetozárom Drobom zabezpečiť a predložiť
znalecký posudok vypracovaný iným znalcom, prípadne znaleckým ústavom. Pokiaľ potom v súdnom
konaní nebolo na podklade navrhnutých a vykonaných dôkazov podľa odôvodneného záveru okresného
súdu spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodenej preukázané, naopak bolo výpoveďou poškodenej,

znaleckým posudkom č. 74/2023, ako aj samotnou výpoveďou znalca MUDr. Drobu na hlavnom
pojednávaní vyvrátené, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v úplnom súlade s ustanovením §
272ods.3Tr.por.odmietolakoneopodstatnenýnávrhprokurátoravykonaťktejtootázkeďalšieznalecké
dokazovanie. Rovnako je v tomto smere okresným súdom riadne odôvodnené odmietnutie vykonania
ďalšieho dokazovania k duševnému stavu obžalovaného, kde okresný súd dôvodne vychádzal zo

znaleckých posudkov zabezpečených obhajobou č. 76/2023, č. 78/2023 a č. 57/2023.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd na základe správne ustáleného skutkového stavu veci
v skutkovej vete napadnutého rozsudku správne potom dospel k právnemu záveru, podľa ktorého
konaním obžalovaného boli naplnené všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa

§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 140 písm. f) Tr. zák. Preto odvolací
súdnepovažovalzadôvodnúaniodvolaciunámietkuobhajobyoexistenciichybynapadnutéhorozsudku
v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nezistil dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého
výroku o vine obžalovaného, preskúmal aj na podklade odvolania obžalovaného zákonnosť
aodôvodnenosťvýrokovotreste.Podľanázoruodvolaciehosúduokresnýsúdvprejednávanomprípade

pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák.

s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Podľa správnych zistení okresného súdu
obžalovaný doterajším spôsobom života nezadal príčinu vyvodiť záver o jeho kriminálnej narušenosti
a sklonom k ignorovaniu záujmov chránených Trestným zákonom. Preto ani podľa názoru odvolacieho
v prejednávanom prípade niet dôvodu domnievať sa, že okresným súdom uložený trest (zahŕňajúci aj
prvú osobnú skúsenosť obžalovaného s trestným stíhaním) by nebol spôsobilý zabrániť obžalovanému
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, nevytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne by nebol spôsobilý iných odradiť od páchania trestných činov tak, ako to má na
zreteli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať
na to, že uloženie podmienečného trestu neznamená neuloženie žiadneho trestu. Práve uloženie
takéhoto trestu znamená trvanie hrozby týmto trestom odsúdenému po dobu plynutia skúšobnej doby,
ktorá hrozba u kriminálne nenarušených osôb, za akého je zatiaľ považovaný aj obžalovaný je veľkým

tlakom na to, aby sa odsúdený vyvaroval konania rozporného s materiálnym obsahom pojmu „vedenie
riadneho života“.

Odvolací súd posúdil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné s poukazom na to, že okresný súd
uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom postupom podľa

§ 39 ods. 1 Tr. zák., ktorá okolnosť v prejednávanom prípade vylučuje posúdenie trestu uloženého
obžalovanému ako neprimerane prísneho v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. zák. Uložený trest
obžalovanému nevykazuje ani znaky neprimeranej miernosti a rozpornosti s ustanovením § 39 ods. 1
Tr. zák., pričom okresný súd odôvodnil aplikáciu tohto zmierňujúceho ustanoveniami okolnosťami, ktoré
majú podklad vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Na podklade podaných odvolaní odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti rozsudku
okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaniach nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,

že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom

na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.