Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/191/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222211349
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7222211349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D.
X, proti žalovanému: A. E. F., nar. X.X.XXXX, bytom v C., F. X, právne zastúpenému JUDr. Jozefom
Chmurom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8, o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch
a ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. K2-37C/47/2022
zo dňa 2. mája 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. K2-37C/47/2022 - 138 zo dňa 2. mája 2024.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu (I.) a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
(II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 50.000 € titulom nemajetkovej
ujmy, spôsobenej porušením jeho práva na ochranu osobnosti.

3. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný ho v maile, ktorý zaslal spoločnosti VSD, a.s. dňa
16.2.2022 krivo obvinil, keď tejto spoločnosti dal podnet, aby mu vzniesla obvinenie pre prečin
neoprávneného odberu elektrickej energie, hoci k žiadnemu neoprávnenému odberu nedošlo. Žalovaný
tak konal napriek jeho vedomosti, že s ním v byte žijú maloleté deti, jedno z nich dokonca po
operácii srdca. Žalovaný týmto spôsobom docielil, že dobrovoľne opustil byt bez akéhokoľvek súdneho
rozhodnutia, čím zasiahol do súkromia nie len maloletých detí, ale ohrozil aj ich zdravie a život.

4.1. Vykonaným dokazovaním súd vzal za preukázané, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom,
vo veľkosti podielu 1, nehnuteľnosti - bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na Oštepovej ulici v
Košiciach, vchod č. X, súp. č. XXXX, na parc. reg. „C“ č. 3051/70, so spoluvlastníckym podielom na
spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckym podielom 1652/100000 k pozemku
parc. reg. „C“ č. 3051/70 (podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 12.5.2023 (č. l. 105)). Ako titul
nadobudnutia je uvedené rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy F./XXXX G. H. XX.XX.XXXX.

4.2. Bývalý Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 23.11.2020, č. k. 16C/48/2014-472 (č. l. 48),
rozhodol v spore žalobcu v 1. rade E. F., nar. X.X.XXXX (v predmetnom konaní v procesnom postavení
žalovaného), žalobcu v 2. rade E. C., nar. X.X.XXXX, proti žalovanému v 1. rade A. B., nar. XX.X.XXXX
(v tomto konaní v procesnom postavení žalobcu – pozn. odvolacieho súdu) a žalovanému v 2. rade A.B., nar. X.XX.XXXX, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti tak, že žalovanému v 1. rade spolu so všetkými
členmi domácnosti a so všetkými osobami, ktoré sa s ich súhlasom alebo vedomím v byte zdržiavajú,
uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť, byt č. XX na X. poschodí bytového domu na Oštepovej ulici v

Košiciach, vchod č. X, súp. č. XXXX, na parc. reg. „C“ č. 3051/70, spoluvlastnícky podiel na spoločných
zariadeniach domu 1652/100000 a spoluvlastnícky podiel 1652/100000 k pozemku parc. reg. „C“ č.
3051/70 o výmere 262 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, pre katastrálne územie Južné mesto.
Uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku zo dňa
21.10.2021, sp. zn. 3Co/53/2021 (č. l. 57). Na základe návrhu oprávnených E. F., nar. X.X.XXXX a E.

C., nar. X.X.XXXX, bolo následne začaté exekučné konanie sp. zn. 246Ex 196/22 na vypratanie bytu
(č. l. 32), a to na podklade vykonateľného exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Košice zo dňa
23.11.2020, sp. zn. 16C/48/2014.
4.3. I. zo dňa 14.6.2017 (č. l. 60) Ing. Jarmila Veresova, vedúca odboru Inšpekcie sieťových
pripojení, spoločnosti VSD, a.s., oznámila žalovanému, že na základe kontroly vykonanej dňa 8.6.2017
zamestnancami spoločnosti, na odbernom mieste nachádzajúcom sa na 4. poschodí obytného domu D.

X, C., bol zistený a zdokumentovaný neoprávnený odber elektriny a že dňa 13.7.2017 bol zaslaný list
na OOPZ J. K. XX, C. - J., vo veci vyčíslenia škody poškodeným a uplatnenie nároku na náhradu škody.
Žalovanému tiež bolo oznámené, že A. B. bola expedovaná faktúra za neoprávnený odber elektriny na
adresu D. X, C.. I. zo dňa 26.7.2017 (č. l. 60 rub) L. B., referent - zákaznícke podnety, spoločnosti VSD,
a.s., oznámila žalovanému, na jeho podnet, v roku 2017 bol dva krát neoprávnený odber elektriny na

meno A. B.. Prvý prípad bol zistený začiatkom apríla 2017 a druhý prípad bol riešený začiatkom júla
2017.
4.4. Žalovaný sa emailom dňa 16.2.2022 ako spoluvlastník nehnuteľnosti - bytu č. XX na Oštepovej 7
v Košiciach obrátil na spoločnosť VSD, a.s. so žiadosťou o pomoc o opätovné preverenie skutočnosti
o neoprávnenom odbere elektrickej energie a zároveň žiadal o informácie, aké kroky spoločnosť VSD

podnikla,abynedochádzalonajehonehnuteľnostikopakovanémunelegálnemuodberuelektriny(č.l.2).

5. Právne vec posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1, 2, § 123, § 126 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len OZ) a dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, pretože nebol preukázaný
neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na

to, že niektoré zásahy, hoci sa zdanlivo javia, že odporujú objektívnemu právu, napriek tomu nemožno
posudzovať ako neoprávnené. Podstatou je existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu.
Okolnosti, ktoré majú tieto právne následky a ktoré vychádzajú z hodnotenia závažnosti, významu
a funkcie vzájomne si kolidujúcich porovnávaných záujmov dotknutej fyzickej osoby na jednej strane
a osobitných verejných záujmov na strane druhej, sú buď obsiahnuté priamo v právnych normách

alebo z nich vyplývajú. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde okrem iného vtedy,
keď je zásah dovolený (resp. jeho možnosť predpokladaná) zákonom, pokiaľ tak nie sú prekročené
zákonom stanovené medze. Ide o situácie, keď nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických
osôb, do ktorých osobnosti je zasahované, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší zvláštny
verejný záujem. Takýto zásah do osobnostných práv však zostáva povoleným za predpokladu, že sa stal

primeraným spôsobom a zároveň ak nie je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby,
na ktorých treba s ohľadom na zabezpečenie elementárnej úcty k dôstojnosti jej osobnosti za všetkých
okolností bezpodmienečne trvať. Táto licencia však nie je daná tam, kde sa konajúci pri posudzovanom
zásahu proti osobnostným právam fyzickej osoby dopustí excesu. Právo na ochranu osobnosti nie je
možné chápať absolútne, ako ústavne zaručené subjektívne právo na to, aby akékoľvek oznámenie a

podnet o každom subjekte bol za akýchkoľvek okolností iba pravdivý a overený. V tomto smere je možné
odkázať na súdnu judikatúru, podľa ktorej neoprávneným zásahom do práv chránených ust. § 11 a nasl.
OZ, nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu, formy a cieľa je možné považovať za upozornenia, podnety
alebo žiadosti o objasnenie a prešetrenie určitých okolností, pokiaľ boli urobené v prostredí oprávnenom
vec riešiť. Práve o takýto prípad sa podľa názoru súdu prvej inštancie jednalo aj v prejednávanej veci.

Konanie žalovaného bolo primerané okolnostiam prípadu. Podnet bol urobený vo veci disponovania
s majetkom žalovaného, teda vo veci ochrany súkromného majetku, a preto primeraný bol aj zmysel
a účel podnetu. Prvoinštančný súd vyhodnotil, že žalovaný nedal podnet na trestné stíhanie žalobcu,
len overoval u dodávateľa elektriny to, či v jeho byte, ktorý žalobca užíva bez právneho dôvodu, teda
neoprávnene, nedochádza k neoprávnenému odberu, k čomu dochádzalo zo strany žalobcu opakovane

v minulosti. Navyše žalovaný tak urobil v situácii, keď žalovaný neuhrádzal platby spojené s užívaním
bytu, čo mohlo u žalobcu, vzhľadom aj na skúsenosti z minulosti, vyvolať dôvodné obavy z opätovného
neoprávneného odberu elektrickej energie.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol aplikujúc ustanovenie § 255 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak,
že žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti neúspešnému žalobcovi, pretože
žalovaný mal vo veci plný úspech.

7.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že súd prvej
inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces a že rozhodnutie
vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tieto

odvolacie dôvody pritom formálne podriadil pod § 420 písm. f/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
7.2. Ako prvé odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, a to
napriek tomu, že ho žalovaný nezákonne vypratal na ulicu aj s jeho maloletým synom. V dôsledku týchto
okolností tvrdil, že skončil v Bratislave, kde podal podnet u verejného ochrancu práv. Poukázal na to, že
v inom súdnom konaní mu vyššia súdna úradníčka volala a informovala sa, či bude konanie za týchto

okolností prebiehať, čo sa v tomto konaní nestalo, a preto má za to, že v danej veci existuje nepriama
diskriminácia.
7.3. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces vidí aj v arbitrárnom odôvodnení napadnutého
rozsudku. V tomto kontexte súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nezaoberal jeho vecnou
argumentáciou, túto vôbec neskúmal a v celom rozsahu odkazoval len na vyjadrenia žalovaného.

7.4. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval § 257 CSP,
v dôsledku čoho túto časť rozhodnutia považuje za neprimerane tvrdú a v rozpore s dobrými mravmi.
7.5. V závere odvolania zopakoval svoju argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie, že
bol zo strany žalovaného opakovane vystavovaný násilnému a nezákonnému vysťahovaniu z bytu
a odpájaniu od elektrickej energie za situácie, keď bol závislý od používania kyslíkového prístroja. Má

za to, že týmto spôsobom žalovaný zasahoval do jeho súkromia ako aj do súkromia jeho maloletého
syna po operácii srdca, a to napriek tomu, že mal s dodávateľom elektrickej energie uzavretú platnú
zmluvu, za dodávky elektrickej energie platil a takisto disponoval právoplatným a vykonateľným súdnym
rozhodnutím, ktoré dodávateľovi ukladalo povinnosť dodávať mu elektrickú energiu. Žalovaný sa mal
dostať k bytu podvodom, povýšil svoj zisk nad zdravie a život maloletého dieťaťa a s výsmechom

odignoroval, že odpojením od elektrickej energie mu môže zabiť maloleté dieťa.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne
správny a priznať mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Nesúhlasí s názorom žalobcu, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil

uplatňovanie jeho práv. V tejto súvislosti poukázal na to, že napriek tomu, že žalobca bol v danej veci
nositeľom dôkazného bremena, ostal v konaní pasívny, svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými
dôkazmi, nezúčastnil sa na pojednávaní a riadne sa neospravedlnil.

9. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a návrhoch. Upozornil

odvolací súd, že žalovaný sa do konania snaží úmyselne vnášať zmätočnosť a bez dôkazov úmyselne
zavádza súd, len aby dosiahol úspech v tomto konaní. Poukázal na to, že konanie o vypratanie
bytu stále prebieha na Najvyššom súde Slovenskej republiky, že na Mestskom súde v Košiciach
prebieha konanie o obnovu konania, na Národnej kriminálnej agentúre prebieha trestné konanie a na
Slovenskej exekútorskej komore a Ministerstve spravodlivosti SR prebieha konanie o nezákonnom

vyprataní a „podplatenom“ exekútorovi, ktorý konal na pokyn žalovaného a obchádzal exekučné zákony.
V neposlednom rade upriamil pozornosť odvolacieho súdu aj na podanie na Európskom súde pre ľudské
práva za „zločiny a prekračovanie zákonov žalovaným“ a „neopieranie sa sudcov na Mestskom súde
o podložené dôkazy“ s dôrazom na dosah „určitých skupín ľudí s peniazmi na súd“. Napokon akcentoval,
že žalovaný sa bezdôvodne obohacoval na jeho pravidelných platbách súvisiacich s nájmom vo výške

285 €. Tvrdil tiež, že odpojením od elektrickej energie z neho žalovaný spravil invalida, ktorý sa do
konca života musí raz týždenne podrobovať injekciám. Na podporu svojich tvrdení predložil oznámenie
Mestského súdu Košice, že spis vedený na ich súde pod sp. zn. K2-16C/48/2014 sa nachádza z dôvodu
podaného dovolania na Najvyššom súde SR v Bratislave, návrh na obnovu tohto konania z 27.11.2023,
odpoveď Mestského súdu Košice na podanie žalovaného z 25.9.2024, že podaný návrh na obnovu

konania je u nich vedený pod sp. zn. 17C/32/2023, svoju žiadosť z 10.3.2024 adresovanú Okresnému
súdu Banská Bystrica k sp. zn. 5Ek/219/22 o vydanie podpísaného Preberacieho protokolu a súpisu
osobných vecí jeho a mal. dieťaťa, z vypratania zo dňa 28.11.2023 na Oštepovej ul. č. 7 v Košiciachako aj audiozáznamu z celého vypratania a kópiu podacieho lístka, z ktorého je zrejmé, že Národnej
kriminálnej agentúre v Bratislave žalobca poslal dňa 26.8.2024 doporučený list.

10. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich návrhoch a vyjadreniach a doplnil, že všetky uvedené
súdne spory sú právoplatne skončené.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (podľa ich obsahu § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP)
a dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.3.2025 o 9.05 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 18.3.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 1, 3 CSP.

13. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), že dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (h/).

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Žalobca v odvolaní namietal, že mu súd prvej inštancie znemožnil uskutočňovať jeho procesné
práva tým, že pojednával a meritórne rozhodol v jeho neprítomnosti. V súvislosti s týmto tvrdením
odvolací súd z predloženého spisu zistil, že predvolanie na pojednávanie vo veci súd prvej inštancie
doručoval žalobcovi na adresu jeho trvalého pobytu, ktorú má zároveň evidovanú v registri obyvateľov

SR (Oštepová 7, Košice). V predvolaní ho zároveň poučil o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre
zmeškanie v prípade, ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas nedostaví a svoju neprítomnosť včas
a vážnymi okolnosťami neospravedlní. Predvolanie však žalobcovi nebolo listinne doručené z dôvodu,
že si ho neprevzal v odbernej lehote (č.l. 132). Súd prvej inštancie následne dňa 2.5.2024 pojednával
v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 CSP a na tomto pojednávaní aj vyhlásil napadnutý rozsudok.

16. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.

17. Podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca.

18. Žalobca v odvolacom konaní tvrdí, že sa nezúčastnil pojednávania preto, že bol nezákonne
vyprataný z bytu a nie preto, že by o jeho termíne nevedel. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že na adrese
evidovanejvregistriobyvateľovsinásledne,bezakejkoľvekzmenytvrdenýchpomerov,prevzalpísomné
vyhotovenie rozsudku, proti ktorému podal odvolanie. Vzhľadom k tomu, že žalobca súdu neoznámil inú

adresu, na ktorej sa zdržiava a preberá zásielky a na adrese trvalého bydliska následne riadne prevzal
rozsudok, proti ktorému podal odvolanie, odvolací súd mal rovnako ako súd prvej inštancie za to, že boli
splnené podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia predvolania v zmysle § 111 ods. 3 CSP.

19. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie

predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.20.Podľa§183ods.1CSP,pojednávaniesamôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.Pojednávaniemôže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali

zastúpiť.

21. Ak súd skúma, či sporová strana žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, môže
vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase jeho rozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o
odročenie pojednávania je podložená „dôležitým dôvodom“ vtedy, ak strana tvrdí také skutočnosti, ktoré

sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Iba na základe
konkrétnych okolností môže súd ustáliť, či sa žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu
v zmysle § 183 ods. 1 CSP. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti
účastníka konania a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom nie je povinnosť súdu
vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania (k tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 1Cdo/136/2010).

22. Argumenty, ktorými odvolateľ až v odvolacom konaní ospravedlňoval svoju neprítomnosť na
pojednávaní, nie sú podľa názoru odvolacieho súdu náležité. Žalobca v odvolacom konaní nepreukázal,
že by bol nezákonne vyprataný žalovaným z nehnuteľnosti, a netvrdil ani to, z akých ďalších dôležitých
dôvodov by práve táto skutočnosť mala byť dôvodom, pre ktorý sa nemohol dostaviť na pojednávanie

a svoju neprítomnosť kvalifikovane ospravedlniť. Odvolací súd pripomína, že žalobca dôvody svojej
neprítomnosti na pojednávaní uvádzal až pred odvolacím súdom, napriek tomu, že mu nič nebránilo
oboznámiť s nimi súd prvej inštancie ešte pred samotným pojednávaním, pretože zo skutkového stavu
zisteného v predmetnom konaní je zrejmé, že k vyprataniu žalobcu z adresy, na ktorej má v registri
evidovaný svoj pobyt, došlo ešte predtým, ako podal na súde žalobu dňa 9.11.2022. Napokon žalobca

nepreukázal ani tú časť svojho tvrdenia, že sa spoliehal na to, že ho súd bude ešte pred uskutočnením
pojednávaniakontaktovať,pretožetakvinomkonaníspravilavyššiasúdnaúradníčka.Vzhľadomktomu,
že žalobca v odvolacom konaní netvrdil ani také skutočnosti, ktoré by vyvolávali potrebu jeho účasti
na pojednávaní, odvolací súd v procesnom postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol žiadne porušenie
procesných práv žalobcu, ktoré by opodstatňovalo zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

23. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal vo
veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy
vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,

na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada
konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok
ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Žalobca v odvolaní argumentuje prevažne skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom
prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu,

preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a
neumožňujú prijať iné závery.

26. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle ktorého
nebol preukázaný neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu, ktorý by opodstatňoval priznanie

nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

27. Súd svoje úvahy, ako dospel k vyššie uvedeným záverom, podrobne uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav, právne predpisy, ktoré aplikoval, tieto
úvahy sú správne, niet v nich žiadnych logických rozporov a odvolací súd sa s nimi v plnom

rozsahu stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje. Pokiaľ žalobca namietal arbitrárnosť odôvodnenia
napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku je
dostatočné, pretože súd sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkýmiskutkovýmiaprávnymiskutočnosťami,ktorésúprerozhodnutiepodstatnéaprávnevýznamné.Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení
vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný
a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku

v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom
procesu poznania nie len právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery
vychádzajú. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je
obhájiteľné a rozsudok je preskúmateľný. Z práva na spravodlivý súdny proces navyše pre procesnú
stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,

preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 252/04, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
uvádza nasledovné:

29. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

30. V zmysle § 13 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu
bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,

má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

31. Podmienkou k vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným
zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa ustanovenia § 13 OZ je splnenie hmotnoprávnych

podmienok: existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v
porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby, v jej fyzickej a morálnej jednote (integrite),
neoprávnenosť takéhoto zásahu a existencia príčinnej súvislosti.

32. Až keď sú splnené hmotnoprávne podmienky pre vznik občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú

ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby, možno pristúpiť k posúdeniu,
či vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby môže byť dostačujúco
vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, alebo je opodstatnené a spravodlivé priznanie
zadosťučinenia v peniazoch.

33. Z ustanovení § 13 ods. 2,3 OZ vyplýva, že ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na
osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia,
poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Len v tých prípadoch, kde došlo k
zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto
zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené

a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch.

34. Ako bolo vyššie uvedené, v ustanovení § 13 ods. 2 Občiansky zákonník počíta s možnosťou
primeraného peňažného zadosťučinenia, keď morálna satisfakcia v konkrétnom prípade nepostačuje,
pričom zároveň neoprávneným zásahom došlo k zníženiu ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby, či jej

vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Zadosťučinenie v peniazoch predstavuje inštitút, ktorý nemožno
používať k vyváženiu a zmierňovaniu bežnej, či len krátkodobej pôsobiacej nemajetkovej ujmy na
osobnosti fyzickej osoby. Možnosť súbehu zadosťučinenia v morálnom plnení a v peňažnom plnení
nemusí byť v konkrétnom prípade vylúčená. Možnosť priznania primeraného peňažného zadosťučinenia
predpokladá, že sa morálne zadosťučinenie ako primárna forma zadosťučinenia javí v konkrétnom

prípade ako nedostatočné, čiže stráca svoju účinnosť a funkčnosť alebo ako nepostačujúce z hľadiska
intenzity trvania rozsahu a ohlasu nepriaznivých dôsledkov na postavenie fyzickej osoby v rodine,
v zamestnaní, pri podnikaní, v spoločnosti apod. Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku
neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenievýšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej ako aj u
osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 89/97).

35. V zmysle vyššie uvedených úvah zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu, aby preukázal svoje
tvrdenia týkajúce sa existencie neoprávneného zásahu do jeho subjektívnych práv spôsobeného v
príčinnej súvislosti práve s mailom, ktorý žalovaný poslal spoločnosti VSE, resp. VSD.

36. Žalobca v tomto prípade dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení neuniesol.

37. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na ustanovenia CSP upravujúce, tzv. procesné bremená,
a to povinnosť tvrdenia a dôkazu. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že strana sporu, ktorá má povinnosť
tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočnú potrebnú skutočnosť dozvie. Ak toto
bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je

povinnosť strany sporu označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností. Táto spočíva
v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej strana
uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v
podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze
procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu.

38. V civilnom procese ďalej platí aj tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
strán sporu a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do

procesu skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný
len za náležitej podpory legitímnosti nároku alebo obrany prostredníctvom dôkazov, ktoré strany
predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami,
a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám sporu teda hrozí,
pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „iden

este non este aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje) nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

39. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha tú stranu, v ktorej záujme je,
aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní skutočne
preukázaná. Vzhľadom k tomu, že bolo v záujme žalobcu preukázať v konaní jeho tvrdenie

o neoprávnenom zásahu do práva na ochranu osobnosti, odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentu
žalobcu, že dôkazné bremeno mal v danej veci znášať žalovaný.

40. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že nebola preukázaná existencia
neoprávneného zásahu, ktorý mal spôsobiť mail žalovaného doručený spoločnosti VSE a VSD.

Skutočná podstata nespokojnosti žalobcu však podľa názoru odvolacieho súdu pramenila zo zistenia,
že bol vysťahovaný z bytu, ktorého spoluvlastníkom je žalovaný. Žalobca ani v odvolacom konaní
nepreukázal svoju argumentáciu, že žalovaný ho mal nezákonne vysťahovať z bytu a spôsobiť mu
tak nepriaznivé a trvalé zdravotné následky. Pokiaľ žalobca v tomto kontexte poukazoval na to, že sa
na rôznych inštitúciách na Slovensku vedú konania na zvrátenie jeho vysťahovania z nehnuteľnosti

žalovaného, žalobca až do rozhodnutia odvolacieho súdu nepredložil ani jedno právoplatné rozhodnutie,
ktoré by jeho argumentáciu podporovalo. Rovnako tak nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali
jeho tvrdenia o svojom nepriaznivom zdravotnom stave (a ani svojho mal. dieťaťa) a už vôbec nie
to, že tento je v príčinnej súvislosti s mailom, v ktorom žalovaný len dával podnet na prešetrenie
neoprávneného odberu energie na svojej nehnuteľnosti. Žalobca nepreukázal ani tú časť svojho

tvrdenia, že by mal s dodávateľom elektrickej energie platnú zmluvu, že by uhrádzal platby za dodávku
elektrickej energie, nepredložil ani jedno právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré by dodávateľovi
ukladalo povinnosť dodávať mu elektrickú energiu a už vôbec nie to, že by sa žalovaný na jeho
úkor akokoľvek bezdôvodne obohacoval. Napokon žalobca neoznačil ani žiadne také dôkazy, ktoré by
potvrdzovali jeho argumenty o neoprávnenom postupe súdneho exekútora, súdov alebo žalovaného

a mali tak vplyv na správnosť napadnutého rozsudku.

41. Za tohto stavu, obzvlášť s akcentom na obsah odvolacej argumentácie žalobcu, ktorú odvolací súd
citoval v bodoch 7. a 9. tohto rozsudku, sa odvolací súd prikláňa k záveru, že to nie je žalovaný, ale právežalobca, kto vnáša do predmetného konania zmätočnosť a bez podložených dôkazov účelovo zavádza.
Nakoľko ani podľa názoru odvolacieho súdu nebol splnený hmotnoprávny predpoklad priznania ochrany
pred neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby, a to existencia neoprávneného zásahu, ktorý

je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo len v ohrození osobnosti
fyzickej osoby, v jej fyzickej a morálnej jednote (integrite), nebolo dôvodné skúmanie podmienok pre
priznanie nemajetkovej ujmy.

42. Pokiaľ ide o trovy konania, súd prvej inštancie priznal nárok na ich náhradu žalovanému proti

žalobcovi v rozsahu 100 % vychádzajúc zo záveru, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný.

43. Žalobca s týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil dôvodiac, že je neprimerane tvrdé
a v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol aplikovať v predmetnej veci § 257 CSP, v zmysle ktorého súd
môže výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

44. Citované ustanovenie zákona umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu,
ktorej inak tento nárok patrí. Jeho aplikácia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa
a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pritom zákon
bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno

však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti
sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej
zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 942). Pri posudzovaní týchto kritérií treba mať na zreteli nie len požiadavku

osobitosti, ale aj mimoriadnosti, čo znamená, že žiaden z týchto dôvodov sám o sebe nebude mať
za následok automatickú aplikáciu ust. § 257 CSP. Je potrebné, aby sa takýto dôvod vyskytol v tak
výnimočných súvislostiach, že činí obvyklé usporiadania trov konania nespravodlivým. Odvolací súd
v tejto otázke poukazuje na výstižný záver, formulovaný Ústavným súdom Českej republiky v náleze sp.
zn. I. ÚS 2862/07 zo dňa 5.11.2008, v zmysle ktorého ust. § 150 O.s.p. (pozn. odv. súdu: obdobne §

257 CSP) slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje porušené
alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, obdŕžal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti
účelne vynaložil.

45. Žalobca, podľa jeho odvolacej argumentácie, za zreteľa hodné považoval povahu a okolnosti

sporu, danosť ktorých odvodzoval od skutočnosti, že ako nezamestnaný a osoba v hmotnej núdzi bol
oslobodený od súdnych poplatkov, a že stará sa o maloleté dieťa po operácii srdca.

46. Odvolací súd mal vo vzťahu k týmto tvrdeniam preukázané, že v predmetnej veci bolo žalobcovi
uznesením z 21.3.2023 na č.l. 20 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 100%, pretože

majetkové, rodinné, sociálne a zdravotné pomery žalobcu mu neumožňujú zaplatiť súdny poplatok vo
výške 1.566 €. Súd pri formulovaní tohto záveru vyšiel zo zistenia, že žalobca nevlastní žiadne hnuteľné,
či nehnuteľné veci vyššej hodnoty, a že je osobou v hmotnej núdzi s priznanou pomocou vo výške 118
€ mesačne.

47. Vzhľadom ale k tomu, že samotná skutočnosť, že žalobca ako poplatník bol oslobodený od
poplatkového úkonu – súdneho poplatku nezakladá v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov dôvod
pre použitie ust. § 257 CSP (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod
sp. zn. 1 M Obdo V 19/2008), odvolací súd sa zaoberal aj tým aspektom, aký vplyv na spravodlivé
usporiadanie trov konania majú okolnosti a povaha prejednávanej veci pre prípadné vylúčenie prvkov

účelovosti, zjavného zneužívania práv alebo zrejmej procesnej nezodpovednosti.

48. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na bod 41. tohto rozsudku, v ktorom po dôkladnej analýze
obsahu tvrdení žalobcu a ich porovnaní so zisteným skutkovým stavom ustálil, že žalobca vnášal do
predmetného konania zmätočnosť a bez akejkoľvek relevantnej opory v dôkazoch účelovo zavádzal

nie len o žalovanom, neustále ho obviňujúc z „pokusu o zabitie jeho mal. dieťaťa“ a z „podvodného
konania“, ale aj o súdnom exekútorovi a dokonca aj o súdoch, u ktorých navyše aj spochybňoval ich
nezávislosť s poukazom na „dosah určitých skupín ľudí s peniazmi“. Takéto procesné správanie sa
žalobcu podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne odôvodňuje záver, že aj za súčasnej nepriaznivejosobnejasociálnejsituáciežalobcu,niejeneprimeranetvrdéaužvôbecnievrozporesdobrýmimravmi,
aby nahradil trovy konania žalovanému, ktorý sa počas celého konania musel brániť nepreukázaným
a doslova až absurdným tvrdeniam zo strany žalobcu.

49.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdil
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

50.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na

náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol v odvolacom konaní úspešnému žalovanému,
a keďže odvolací súd už vyššie ustálil, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 257 CSP, odvolací
súd mu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).