Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lucia Šupenová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5P/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625200277
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6625200277.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec pred sudcom JUDr. Luciou Šupenovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A.

A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. E. F. A. XXXX/X, XXX
XX F., štátna občianka SR, otec G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: H. I. XXX/XX XXX XX F., štátny
občan SR, v konaní o návrhu matky o zmenu priezviska, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u d e ľ u j e za otca G. A., nar. XX.XX.XXXX, matke B. C., nar. XX.XX.XXXX súhlas na podanie
žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa A. A., nar. XX.XX.XXXX z priezviska „A.“ na priezvisko
„C.“.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka - matka malol. dieťaťa sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.01.2025
domáhala zmeny priezviska malol. dieťaťa A. A., nar. XX.XX.XXXX z priezviska „A.“ na priezvisko „C.“.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa vydala a s manželom žijú spoločne aj s jeho synom, zároveň si
zmenila priezvisko. Z dôvodu, že maloletý má jediný v rodine iné priezvisko, rozhodla sa
podať predmetný návrh. Maloletý stále hovorí, že by sa chcel volať ako oni C.. Navrhovateľka nechce,
aby sa maloletý cítil vyčlenený z rodiny z tohto dôvodu, že sa volá inak. Maloletý bol zverený do jej

osobnej starostlivosti. Jeho biologický otec neprejavuje o neho žiadny záujem. Nevidel ho od apríla
2023. Nekupuje mu žiadne hračky, negratuluje mu, keď má narodeniny. Maloletý by ho už ani nepoznal.
Výživné otec na malol. dieťa neplatí, z dôvodu ktorého viackrát podala trestné oznámenie na neho.
Trestná vec je vedená pod č. ORP-667/LC-LC-2024.
S biologickým otcom sa na zmene priezviska snažila dohodnúť. Po určitej dobe biologického otca malol.
dieťaťa opäť kontaktovala, ktorý podmienil svoj súhlas tým, že navrhovateľka zoberie svoje oznámenie
na polícii späť s odôvodnením, že jej zmeškané výživné v sume 500,-Eur doplatil. V spojitosti s týmto

vyjadrila navrhovateľka pochybnosti o charaktere biologického otca malol. dieťaťa.
Vo svojom návrhu zdôraznila, že maloletý má s jej terajším manželom krásny vzťah. Jej manžel sa
o maloletého stará, tak ako by to bol jeho vlastný syn. Maloletý ho oslovuje „tatino“ a nie priaznivo naňho
vplýva skutočnosť, že sa volá inak ako oni.

3. Z komunikácie navrhovateľky s biologickým otcom malol. dieťaťa (nedatované) vyplýva, že biologický
otec spraví čo požaduje navrhovateľka, ale má podmienku, zavolá na políciu a povie, že jej zaplatil 500,-

Eur. (č.l. 4 spisu)4. Z rodného listu malol. dieťaťa č. 2753/2021 má súd za preukázané, že malol.
dieťa A. A. je narodený XX.XX.XXXX, ako matka je zapísaná navrhovateľka a ako otec je zapísaný G.
A., nar. XX.XX.XXXX. (č.l. 19 spisu)

5. Zo písomnej správy ÚPSVaR Lučenec z prešetrenia pomerov zo dňa
17.03.2025 má súd za preukázané, že dňa 12.03.2025 bolo vykonané sociálne zisťovanie v domácnosti
matky B. C., nar. XX.XX.XXXX na adrese F., F. A. X, kde boli zistené nasledovné skutočnosti:
Pani C. je od marca tohto roku zamestnaná vo firme E., A.. so sídlom v A.. Menovaná

vykonáva funkciu krupiérky v herni B. J. F.. Jej príjem z tejto činnosti by sa mal pohybovať okolo 1.300,-
Eur mesačne vrátane daňového bonusu a príspevku na stravu. Presne to však bude vedieť až po prvej
výplate.
Menovanážijevspoločnejdomácnostismal.synomA.A., nar.XX.XX.XXXX,ktorýnavštevujeMaterskú
školu na ulici B. H. K. J. F., manželom L. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pracuje vo fitnescentre a jeho mal.
synom M. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý navštevuje B. K. J. F. N. H. I.

Všetci spoločne obývajú trojizbový byt, ktorý je v osobnom vlastníctve manžela matky mal. dieťaťa
a ktorý je dispozične riešený ako obývacia izba, spálňa, detská izba, kuchyňa, kúpeľňa, WC, chodba.
Domácnosť je udržiavaná v čistote a v poriadku. Detská izba je zariadená dvomi detskými posteľami,
skriňami, hračkami.
Obvodným pediatrom maloletého je B. E. O.. Podľa udania matky je maloletý zdravý, nie je liečený

v žiadnej špecializovanej ambulancii. Má absolvované všetky preventívne prehliadky ako
aj povinné očkovania.
Pani C. uviedla, že manžel platí mesačne za byt sumu 195,-Eur nájomné, sumu 34,-Eur mesačne za
plyn a elektrinu. Ďalej spláca úvery, ktoré boli použité na kúpu a rekonštrukciu bytu v celkovej sume 340,-
Eur mesačne. Ona platí v byte internet a TV v sume 27,-Eur mesačne, spláca pôžičku v sume 25,-Eur

mesačne, platí životné a úrazové poistenie v sume 27,-Eur mesačne, sumu 60,-Eur mesačne vynaloží
za užívanie mobilného telefónu. Poplatky súvisiace s návštevou materskej školy uhrádza v sume 50,-Eur
mesačne za obedy a v sume 25,-Eur mesačne ako školné. Strava do domácnosti predstavuje výdavok
v sume cca 600,-Eur mesačne. Na oblečenie a obuv pre malol. syna vynaloží
mesačne cca 50,-Eur a na vitamíny cca 13,-Eur.

Pani C. uviedla, že otec určené výživné neplatí od septembra minulého roku a syna nevidel dva roky.
Otec je Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec pod č.k. 22T/17/2025 odsúdený na tri mesiace
s podmienečným odkladom na jeden rok. Podľa vyjadrenia matky otec chcel vymeniť svoj súhlas na
zmenu priezviska maloletého za stiahnutie trestného oznámenia vo veci zanedbania povinnej výživy.
Boli dohodnutí na spoločnom stretnutí, na ktoré on neprišiel a preto trestné oznámenie ona podala.

Nakoniec sa vyjadril, že „just“ nebude súhlasiť a že sa stretnú na súde. Matka zotrvala na podanom
návrhu, ako aj na jeho dôvodoch. Pani učiteľka v škôlke jej vravela, že sa A. predstavuje ako A. C..
Pri sociálnom zisťovaní v domácnosti matky bol prítomný aj malol. A., ktorý vykazoval známky veľmi
dobrej starostlivosti, oblečený bol primerane k veku a k počasiu, bez známok zanedbávania či zlého
zaobchádzania. Malol. A. ukázal pracovníkom úradu izbu, kde spinká v postieľke a na druhej postieľke

spinká M., je to jeho braček. V škôlke sa mu páči, má tri frajerky – L., N. a B.. V škôlke aj spinká. Jeho
trieda sa volá včeličková. Má učiteľky J., F. a B.. V byte býva s maminkou, ockom a M.. Na
otázku ako sa volá celým menom, odpovedal, že sa volá A. C.. Keď mu mama povedal, že sa volá A.
A., rázne odpovedal, že nie. C. sa volá tatinko, maminka, on a braček.
Dňa 20.02.2025 sa úrad pokúsil vykonať sociálne zisťovanie v domácnosti otca malol. dieťaťa p. G.

A., nar. XX.XX.XXXX na adrese F., H. I., avšak neúspešne, na zvonenie nikto
neotváral. Dňa 05.03.2025 sa úrad pokúsil vykonať sociálne zisťovanie v domácnosti vyššie uvedeného
otca, avšak znovu neúspešne. Bolo zanechané predvolanie spolu s telefonickým kontaktom a žiadosťou
o spätné zavolanie, ale menovaný sa neozval. S otcom bolo telefonicky (na výzvu úradu) dohodnuté
dňa 06.03.2025, že sa na úrad osobne dostaví dňa 11.03.2025. Menovaný sa vtedy ospravedlnil, že

sa zabudol na predvolanie ozvať. Na dohodnutý termín dňa 11.03.2025 sa však nedostavil, ani sa
neospravedlnil a ani sa s úradom do dnešného dňa neskontaktoval.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately konštatuje, že matka má vytvorené vhodné podmienky k zabezpečeniu
riadnej výchovy a starostlivosti o mal. deti, poskytuje mu vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou,

starostlivosťou o ich spoločnú domácnosť v rozsahu zodpovedajúcom potrebám dieťaťa a zároveň
vlastným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom a yytvára mu priestor pre napĺňanie jeho
citových a vývinových potrieb. Z výpovede matky vyplynulo, že otec neprejavuje o maloleté dieťa
rodičovský záujem, nevyvíja snahu o podieľanie sa na starostlivosti o maloletého.V závere svojej správy úrad poukázal na to, že otcovstvo sa nepreukazuje priezviskom, ale tým, ako
sa otec k dieťaťu správa a aký si k nemu vytvorí vzťah. Ak takýto vzťah prakticky neexistuje, nenahradí
ho ani to, ak sa dieťa volá rovnako ako osoba, ktorá je zapísaná v rodnom liste v kolónke otec.

Maloletý A. žije v rodine svojej matky, kde iba on má iné priezvisko. V záujme dieťaťa je predovšetkým
to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho
výchovasmerovalakpozitívnemurozvojujehoosobnosti,nadaniaarozumovýchafyzickýchschopností,
mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju. Tunajší úrad konštatuje, že ak sú preukázané
skutočnosti, že druhý rodič si neplní rodičovské povinnosti k dieťaťu, nejaví o dieťa záujem, stratil

k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti
s ním bol u neho pestovaný a prehlbovaný. Udelenie súhlasu matke na zmenu priezviska mal. dieťaťa
je potom v jeho záujme a na prospech jeho zdravému vývoju v rodine, čím sa prejavuje súdržnosť
a príslušnosť k matke, i keď si to maloletý v súčasnosti dostatočne neuvedomuje. Udelením súhlasu na
zmenu priezviska mal. dieťaťa otec svoje rodičovské práva nestráca, ani to neohrozuje jeho postavenie
otca. Z rozhovoru s malol. dieťaťom úrad nadobudol dojem, že sa plne identifikuje s osobou manžela

matky ako so svojím otcom.

6. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v platnom znení, každý musí mať
priezvisko.
7. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v platnom znení, štátny občan

Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov alebo ak majú priezviská rôzne,
nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva prípadne, ak rodičia nie sú
spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno
určiť iba priezvisko, ktoré v čase keď k dohode došlo má jeden z rodičov
8. Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v platnom znení, zmenu mena alebo

zmenu priezviska možno povoliť najmä, ak ide o meno a priezvisko hanlivé
alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Podľa § 6 ods. 7 Zákona č. 300/1993 Z.z o mene a priezvisku v platnom znení, zmena mena alebo
zmena priezviska, na ktorú je potrebné povolenie sa v matrike vykoná na

základe predloženia právoplatného rozhodnutia o zmene mena alebo zmene priezviska.

10. Podľa § 8 Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v platnom znení, zmena mena alebo zmena
priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2,
alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej

republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.

11. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v platnom znení, žiadosť
o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými
zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti

priložiť jeho písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné
rozhodnutie súdu nahradzujúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať

12.PodľaČlánku5Zákonaorodine,záujemmaloletéhodieťaťajeprvoradýmhľadiskomprirozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní

záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.13. Podľa Článku 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je hneď po narodení zaregistrované
a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť a podľa možnosti právo poznať svojich rodičov
a právo na ich starostlivosť.

14. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní
maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve
maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce

povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

15. Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich
s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci
na návrh niektorého z rodičov súd. Súd rozhodne iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sú podstatnými

vecami s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Za podstatné
pritom možno považovať aj ďalšie, v ustanovení § 35 Zákona o rodine nevymenované prípady, napríklad
určenie bydliska maloletého dieťaťa, podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ak sa
rodičia dieťaťa na tejto otázke nedohodnú, súd v takomto prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene
priezviska na návrh niektorého z rodičov, môže iba udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu

priezviska.

16. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska
dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov.
Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len

zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok, pričom súd dá
súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (proti vôli druhého rodiča) len vtedy, ak sú na to závažné
dôvody. Týmito dôvodmi sú predovšetkým dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má neplní svoje
povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový vzťah alebo z iného
vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšie výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit

spolupatričnosti s týmto rodičom.

17. Súd mal za to, že okrem vyššie uvedených okolností, významných z hľadiska
rozhodovania v tejto právnej veci je potrebné zohľadniť i ďalšie právne významné skutočnosti zrejmé z
vykonaného dokazovania, poskytujúce odpoveď na otázku, či je primárne v záujme maloletého dieťaťa,

aby nenieslo priezvisko určené mu rodičmi pri narodení (priezvisko otca) teda, či sú prítomné dôvody,
pre ktoré nie je v záujme dieťaťa a jeho ďalšej výchovy, aby i formou jeho priezviska bol udržiavaný pocit
spolupatričnosti s týmto rodičom.

18. Je potrebné si uvedomiť, že priezvisko dieťaťa je neoddeliteľnou súčasťou jeho identity, a to už od

narodenia. Rozhodnutie o mene a priezvisku dieťaťa, ktoré robia rodičia v čase narodenia dieťaťa je
zásadným rozhodnutím, ktoré bude dieťa sprevádzať celý život a na to, aby bolo zmenené, musia byť
preukázané veľmi závažné dôvody.
Súd má dokazovaním za preukázané, že otec, Súd je toho názoru, že je v záujme všestranného vývoja
malol. dieťaťa na základe vyššie uvedeného, aby malo priezvisko ako matka. Súd na základe tohto

vyhovel návrhu matky majúc za to, že udelením súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska malol.
dieťaťaprispejekjehobližšiemuspojeniusostatnýmičlenmirodiny,kuktorýmmápozitívnyvzťahabude
predovšetkým v jeho záujme. Zároveň súd kladie akcent na tú skutočnosť, že zmena priezviska nemá
vplyv na rodičovské práva a povinnosti otca.
19. Biologický otec nejaví, ako aj sám potvrdil na pojednávaní už dva roky o maloletého

žiadny skutočný záujem, neplatí výživné na malol. dieťa od 09/2024, z dôvodu ktorého navrhovateľka
podala naňho trestné oznámenie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti. Súd považuje za ad absurdum
skutočnosť, že otec podmienil svoj súhlas so zmenou priezviska malol. dieťaťa stiahnutím trestného
oznámenia matkou. Zároveň jej oznámil, že pokiaľ tak matka neučiní „just“ bude nesúhlasiť so zmenou
priezviska. Na pojednávaní sa vyjadril, že keď bude maloletý starší vyhľadá ho a skontaktuje sa sním,

keď už bude chápať určité skutočnosti a pochopí, že je jeho otcom. To, že malololetý svojho biologického
otca nepozná a tento nevyvinul žiadne úsilie, aby ho maloletý spoznal svedčí aj skutočnosť, že v škôlke
sa predstavuje maloletý ako A. C., čo uviedol aj pracovníkom úradu pri šetrení v domácnosti matky,
dokonca zdôraznil, že sa volá ako „tatino“, t.j. ako terajší manžel navrhovateľky, ktorého za svojhootca evidentne považuje, pričom po tom ako mu navrhovateľka povedala, že sa volá Stano, maloletý
zaprotestoval, že sa volá tak, ako sa volá aj jeho „tatinko“, braček a mamina. Ako ďalej vyplynulo
z výsluchu maloletého a aj z vyjadrenia navrhovateľky, maloletý svojho otca nepozná, nemá k nemu

žiadnu citovú väzbu. Je evidentné, že sám maloletý sa domáha, napriek útlemu veku zmeny priezviska,
pretože sa predstavuje priezviskom „C.“.
Súd ešte doplňuje, že o nezáujme biologického otca svedčí aj skutočnosť, že sa opakovane nedostavil
napriek predvolaniu na úrad.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu mal za preukázané splnenie podmienok na udelenie

súhlasu za otca matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska malol. dieťaťa z priezviska „A.“ na
priezvisko „C.“. Zároveň súd kladie akcent na tú skutočnosť, že zmena priezviska nemá vplyv na
rodičovské práva a povinnosti otca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní

rozhodne Krajský súd Banská Bystrica.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konanie podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je

prípustné.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej

možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej

inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa§64Civilnéhomimosporovéhoporiadku,zmenanávrhunazačatiekonaniajevodvolacomkonaní

prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením..

Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.