Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224010286
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2224010286.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13.11.2024 pod sp. zn. 0T/29/2024, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 08.04.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 17.03.2024 v čase o 20:16 hodine, po ceste 11/572 smerom od obce Veľké Blahovo v smere na obec

Michal na Ostrove - Kolónia, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, ako vodič viedol osobné
motorové vozidlo továrenskej značky Citroen C4, striebornej metalízovej svetlej farby, evidenčného čísla
C., pričom v kilometri 36,00 v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovania situácie
v cestnej premávky zišiel mimo komunikáciu vpravo, kde prednou časťou svojho vozidla narazil do
kríkového porastu, v dôsledku čoho bol vyzvaný k podrobeniu sa dychovej skúške a pri jej vykonaní
analyzátorom dychu AlcoQuant 6020 plus, sériového čísla A410196 mu bola v čase o 20:32 hodine

nameraná hodnota 1,40 mg/l alkoholu v dychu, čo v prepočte zodpovedá 2,92 promile alkoholu v dychu.

Zatútotrestnúčinnosťokresnýsúduložilobžalovanémupodľa§289ods.1Trestnéhozákonaspoužitím
§ 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere
4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu okresný súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil obžalovanému skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému i trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 84-87 spisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie výlučne okresný prokurátor,
namietajúc ním výrok o uloženom treste v neprospech obžalovaného.

V písomnom zdôvodnení odvolania po stručnej rekapitulácii výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako

i zákonných ustanovení charakterizujúcich zásadné základy ukladania trestov namietal, že páchateľ
trestného činu má trest pociťovať ako ujmu a nie len ako formálne odsudzujúce vyjadrenie súdu nadjeho protiprávnym konaním, ktorého znaky sú uvedené v osobitnej časti Trestného zákona. Trest plní
funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok
represie (zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k

riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje
prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Zmyslom a
účelom trestu v najvšeobecnejšom zmysle je ochrana spoločnosti pred kriminalitou.

Uložený podmienečný trest odňatia slobody považuje za neprimerane mierny, nakoľko nezohľadňuje

spôsob spáchania činu a potenciálne škodlivý následok, ktorý v sebe ako ohrozovací trestný čin nesie.
V danom prípade uloženie podmienečného trestu, hoci aj s dlhšou skúšobnou dobou nespĺňa teda ani
kritérium primeranosti.

Zastáva názor, že prvostupňový súd mal obžalovanému uložiť primeraný nepodmienečný trest odňatia
slobody, ktorý v sebe nesie tak prvky individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Ďalej uviedol, že jazda pod vplyvom alkoholu je v našej spoločnosti mimoriadne nebezpečný fenomén,
pričom v prípadoch ako je aj nastolená trestná vec, keď páchateľovi bolo zistené množstvo alkoholu v
dychu skoro 3 promile, čo predstavuje stupeň vysokej opitosti, pri ktorom mohol obžalovaný veľmi ľahko
spôsobiť oveľa väčší a závažnejší následok, jedine nepodmienečný trest, hoci aj kratšieho trvania, má

potenciál pôsobiť na páchateľa prevýchovne a zároveň dostatočným spôsobom zabezpečiť aj generálnu
prevenciu, teda odradenie iných od páchania obdobného trestného činu, čiže od jazdy motorovým
vozidlom pod vplyvom alkoholu či iných návykových látok.

V danej súvislosti tiež uviedol, že obžalovaný je osobou, ktorá síce nebola súdne trestaná, ale v minulosti

sa dopustila celkovo 2 priestupkov na úseku cestnej premávky, z toho v jednom prípade sa jednalo o
prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti. Nejedná sa teda ani zďaleka o osobu, ktorá by v minulosti
nedošla do rozporu s právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnutý rozsudok

Okresného súdu v Dunajskej Strede v časti výroku o treste a aby následne v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.
rozhodol sám rozsudkom vo veci tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní minimálne dvoch mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia

Obžalovaný proti rozsudku odvolanie nepodal, k odvolaniu prokurátora sa ani napriek výzve súdu do
termínu neverejného zasadnutia odvolacieho súdu písomne nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde:

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného a prokurátorky Krajskej
prokuratúry Trnava.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na odvolacích
dôvodoch okresného prokurátora a navrhla mu v celom rozsahu vyhovieť za súčasného uloženia

represívneho trestu obžalovanému.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť ako nedôvodné
s poukazom na to, že čin oľutoval s tým, že nepodmienečný trest by vzhľadom na jeho sociálnu situáciu,
kedy ako zamestnaný človek, ktorý platí úvery, mal pre neho zničujúce následky.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako
aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak
zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Pri preskúmaní odvolaním napadnutého výroku o treste krajský súd zistil, že tento výrok je správny
a zákonný.Vo vzťahu k tomuto výroku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zákonné
rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k náležitému záveru o tom, že vzhľadom
na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní, charakter trestnej činnosti, postoj

obžalovaného k prejednávanej veci a jeho osobnostné charakteristiky prichádza do úvahy (okrem
uloženia trestu zákazu činnosti) uloženie trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom.

Okresný súd správne zistil u obžalovanéhojednu poľahčujúcu okolnosť odôvodnenú jeho priznaním
a oľutovaním spáchaného trestného činu, a zároveň rovnako správne konštatoval neexistenciu

priťažujúcich okolností v zmysle § 37 Trestného zákona.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd I. stupňa postupoval správne, keď obžalovanému, vzhľadom na
jeho osobu a účel trestu, uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s jeho podmienečným
odkladom na 12 mesiacov spolu s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 36
mesiacov, pretože takto uložený trest ( resp. tresty) po vyhlásení o vine obžalovaného, prejavenia ľútosti,

aj s prihliadnutím na osobné charakteristiky obžalovaného (ktorý si zjavne uvedomil následky svojho
protiprávneho správania), zohľadňujúc pri tom dostatočne i špecifické skutkové okolnosti, keď obsah
alkoholu v krvi obžalovaného dosiahol 2,9 promile (ktoré skutočnosti aj napriek námietkam prokuratúry
sa bez zhodnotenia ostatných relevantných skutočností nemusia automaticky odzrkadliť v uloženom
treste odňatia slobody), zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.

K odvolacím námietkam prokurátora:

Postupom podľa § 321 odsek 1 písm. e/ Trestného poriadku môže odvolací súd zrušiť výrok o treste
napadnutéhorozsudkulenvprípade,akjeuloženýtrestneprimeraný.Zaneprimeranýmožnopovažovať

taký trest, ktorého druh alebo výmera je v zrejmom rozpore s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách
pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona. V prejednávanej veci krajský súd nepovažoval
uložený trest vzhľadom aj na prokurátorom v odvolaní popísané úvahy za neprimeraný, nakoľko
prvostupňový súd pri ukladaní trestu podľa názoru odvolacieho súdu starostlivo prihliadal ku všetkým
okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery a uvážene prihliadol

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosti nápravy, a preto sa s uloženým trestom v uvedenom rozsahu (bez jeho prípadnej modifikácia
v neprospech obžalovaného) stotožnil aj súd druhého stupňa. Takto uložený trest je aj podľa názoru
odvolacieho súdu plne zodpovedajúci požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom trestného konanie nie je akýsi „revanš“ – odplata za spáchaný
skutok, ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu. Trest ako
trestnoprávna sankcia nastupuje vždy ako následok porušenia základných práv a právom chránených
záujmov. Je pravdou, že optimálna miera represie závisí na konkrétnych okolnostiach každého prípadu,
pričom nielen príliš mierny, ale aj príliš prísny trest nepôsobí výchovne, ale demoralizuje. Odvolací

súd má za to, že v tomto prípade by záujem na uložení iného ako trestu odňatia slobody s jeho
podmienečným odkladom spolu s uložením trestu zákazu činnosti obžalovanému prevyšoval potrebu
individuálnej represie. V konečnom dôsledku bude iba na konaní samotného obžalovaného, či po
skúsenosti s trestným stíhaním zmení svoje správanie a postoj k životu tým, že sa už viac žiadnej trestnej
činnosti do budúcna nedopustí.

Odvolací súd si je tiež plne vedomý funkcií trestu, vrátane represie, individuálnej a generálnej
prevencie. Tieto princípy však musia byť vždy aplikované individualizovane, v závislosti od konkrétnych
okolností prípadu a osoby páchateľa. Prokurátorova argumentácia zotrváva na všeobecnej rovine, bez
dostatočnéhozohľadneniaosobitostíkonkrétnehoprípaduaosobnostnýchcharakteristíkobžalovaného.
Samotné konštatovanie, že trest má byť pociťovaný ako ujma, nie je postačujúcim dôvodom na uloženie

nepodmienečného trestu.
Prvostupňový súd pri ukladaní trestu dostatočne zohľadnil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne
trestaný, ide o osobu pracujúcu, ktorá sa k skutku priznala, prejavila ľútosť a neprejavuje známky
recidívneho správania, pričom z okolností prípadu vyplýva, že škodlivý následok v reálnej rovine
nenastal,skutokostalvštádiuohrozenia(typicképretrestnýčinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátky).

Samotná skutočnosť, že obžalovanému bolo zistené vysoké množstvo alkoholu v dychu –takmer 3
promile – nie je zo zákona automatickým dôvodom na uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody. Zo žiadneho zákonného predpisu nevyplýva, že by určitá hranica alkoholu v dychu
predstavovala tzv. "automatický spúšťač" pre výlučne represívne trestanie.Trestný zákon ani judikatúra nepripúšťajú paušálne ukladanie nepodmienečných trestov len na základe
množstva alkoholu, bez zohľadnenia ostatných individuálnych okolností prípadu a osoby páchateľa.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona musí byť účel trestu naplnený primeraným trestom, pričom
rozhodujúceje,čitrestvkonkrétnomprípadeplnífunkciuochranyspoločnosti,individuálnejajgenerálnej
prevencie a výchovy páchateľa.

Podmienečný trest odňatia slobody má v tomto smere rovnako výchovný potenciál, najmä ak je spojený
s primeranou skúšobnou dobou. Počas nej je páchateľ vystavený reálnej hrozbe výkonu trestu, čo
predstavuje dostatočný tlak a motiváciu na zdržanie sa ďalšej protiprávnej činnosti. V prípade porušenia
podmienok skúšobnej doby hrozí bezprostredný výkon pôvodného trestu, čím sa účinne napĺňa aj
preventívna funkcia trestu.

Dôležité je, že právny poriadok Slovenskej republiky uznáva zásadu individualizácie trestu, a teda
každý prípad musí byť posudzovaný samostatne, so zreteľom na všetky konkrétne skutkové, osobné
a spoločenské okolnosti. Automatizmus pri ukladaní nepodmienečných trestov by bol v rozpore s touto
zásadou, ako aj s princípom spravodlivosti.

V danom prípade k reálnemu škodlivému následku nedošlo, obžalovaný bol doposiaľ netrestaný, prejavil
ľútosť nad jeho spáchaním, pričom okresný súd uložil trest s primeranou skúšobnou dobu, počas ktorej
bude správanie obžalovaného kontrolované.

Za týchto okolností uloženie podmienečného trestu nemožno považovať za neprimerané, a

prokurátorova argumentácia smerujúca k „automatickému“ ukladaniu nepodmienečných trestov len na
základevýškypromileniejeopretáozákonnéustanovenia,aniorozhodovaciupraxvšeobecnýchsúdov.
Odvolací súd preto nepovažuje uložený trest za neprimerane mierny, ale za primerane individualizovaný,
ktorý spĺňa požiadavku spravodlivého a účinného trestu, pričom zohľadňuje všetky zákonné kritériá
podľa § 34 a nasl. Trestného zákona.

Podľa názoru odvolacieho súdu má aj podmienečný trest v sebe výchovný potenciál, a to, počas ktorej
je páchateľ pod hrozbou reálneho výkonu trestu. Neexistuje žiadna zákonná zásada, podľa ktorej by za
každý trestný čin jazdy pod vyšším vplyvom alkoholu bolo automaticky potrebné uložiť nepodmienečný
trest.
Skutočnosť, že sa obžalovaný v minulosti dopustil dvoch priestupkov na úseku cestnej premávky,

nemožno považovať za relevantný dôvod pre sprísnenie trestu, ani za indikátor jeho opakovaného
alebo recidívneho protiprávneho správania. Nejde totiž o závažné, úmyselné alebo systematické
porušovanie právnych predpisov, ale o ojedinelé a administratívne menej závažné priestupky, ktoré
zjavne nenaznačujú negatívny vývin osobnosti páchateľa.

Jeden z priestupkov sa týkal prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti, za ktorý bola obžalovanému
uložená bloková pokuta vo výške len 20 eur. Takáto výška sankcie sama osebe svedčí o tom, že nešlo
o nijak výrazné či bezohľadné porušenie pravidiel cestnej premávky (napr. prekročenie o niekoľko km/h,
nie o desiatky), ale skôr o menej závažné a skôr bežné pochybenie, s akým sa možno v praxi stretnúť
u mnohých vodičov.

Druhý priestupok zrejme súvisel s predložením predpísaných dokladov (napr. vodičského preukazu,
osvedčenia o evidencii, potvrdenia o poistení), pričom bola uložená len pokuta vo výške 10 eur. Ide
teda o formálne pochybenie správneho charakteru, ktoré nemalo žiaden bezpečnostný dopad na cestnú
premávku ani na iné osoby.

Tieto previnenia nemajú trestnoprávny charakter a neboli spojené s úmyslom spôsobiť ujmu či
porušovať právne predpisy závažným spôsobom, nepreukazujú sklony k trestnej činnosti ani vedomé
nerešpektovanie právneho poriadku ako životného postoja.Z uvedeného vyplýva, že tieto dve epizodické a ( a v súvislosti s prejednávanou trestnou
činnosťou) bagatelné správne delikty nie sú dôvodom na sprísnenie trestnoprávnej sankcie v aktuálne
posudzovanom prípade, a preto ich nie je možné postaviť na roveň spáchanej trestnej činnosti, ani

ich považovať za tak závažnú okolnosť (v neprospech obžalovaného), ku ktorej by bolo nevyhnutné
prihliadaťsohľadomnavýšku,druhaspôsobvýkonuukladanejsankcie.Uloženýtrestjepretoprimeraný
aj z hľadiska doterajšieho života obžalovaného.

Na základe takto rozvedených úvah potom krajský súd o odvolaní okresného prokurátora rozhodol tak,

ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.