Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124210017
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124210017.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, D. E., adresa na doručovanie C. X, F., zastúpenej JUDr. Martinom Trnovcom,
advokátom so sídlom Kríkova 6, Bratislava, proti manželovi G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX/XX, D. E., zastúpenému spoločnosťou ŠKODA LEGAL s.r.o., so sídlom Jarabinková 17563/2C,

Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 244 259, v konaní o výživné na manželku, o odvolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 111Pc/4/2024 – 59 zo dňa 10.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté neodkladné opatrenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že manžel navrhovateľky
G. B. je do právoplatného skončenia konania vo veci samej povinný prispievať na výživu navrhovateľky
sumou 1000 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 10.01.2025 Okresný súd Trnava nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal
manžela navrhovateľky ako osobu povinnú platiť výživné prispievať na výživu navrhovateľky sumou
200,-eur mesačne vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám navrhovateľky počnúc dňom vykonateľnosti
uznesenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I.) a vo zvyšku návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z.
z. ( Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) a ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods.
1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. ( Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“),
§ 71 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“).

3. Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa navrhovateľka návrhom zo dňa 12.12.2024, domáhala uloženia
povinnosti manželovi prispievať na jej výživu sumou 1 000,-eur mesačne, vždy do 15-teho dňa vopred
k jej rukám počnúc dňom podania návrhu a uplatnila si náhradu trov konania v rozsahu 100 %, súčasne
podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal manžela prispievať na
jej výživu sumou 1 000,-eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia, vždy do 15-teho dňa v

mesiaci vopred.
Súd mal za osvedčené, že účastníci konania sú manželmi, ich manželstvo nebolo doposiaľ právoplatne
rozvedené, navrhovateľka sa 23.09.2024 odsťahovala zo spoločnej domácnosti, podľa vyjadrenia
manželapoberárodičovskýpríspevokvovýške473eurmesačneamanželjejpravidelneposielarodinné
prídavky na deti v sume 180 eur. Manžel má vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom - G.
B., E. B. a H. B., na ktoré navrhovateľke prispieva výživným, v októbri uhradil na výživnom 3000 eur,

následne podľa vlastného vyjadrenia začal posielať výživné vo výške 1200 eur ( 3 x 400 eur ).Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel
k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný.
Súd konštatoval, že zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že sa ním upravujú pomery

strán sporu (účastníkov konania) predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne
nepriznané. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených
práv strán sporu (účastníkov konania), a to do času definitívnej súdnej ochrany a predpokladom
jeho nariadenia je jednak osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením má
poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo

osvedčenie z obavy, že exekúcia nebude ohrozená. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené
kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich
vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci
samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému s má poskytnúť predbežná ochrana musí byť zrejmé, že bez

okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov strán sporu, by bolo právo ohrozené.
Pri určení výživného formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia je potrebné zdôrazniť, že
ustanovenie § 366 CMP umožňuje takýmto spôsobom nariadiť platenie výživného výlučne len v
nevyhnutnej miere, teda v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb
oprávnenej osoby. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov

osoby oprávnenej a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné v zmysle hmotnoprávneho
predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo
samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery a kritériá rozhodné pre určenie výživného sú
predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto
určiť na základe predpokladaných pomerov povinného, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie

základných existenčných potrieb osoby oprávnenej. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia
podľa § 366 CMP je teda rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom
rozhodnutí, je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávnenej osoby, pričom nie
je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu.
Podľanázorusúdu,vzhľadomnavýškuposkytovanéhovýživnéhonamaloletédeti,školné,ktoréimplatí,

ako aj z iných skutočností vyplývajúcich z návrhu navrhovateľky a vyjadrenia manžela, skutočné príjmy
manželasúvyššie.Manželvosvojomvyjadrenítvrdil,ženavrhovateľkasizospoločnejdomácnostivzala
drahé šperky a kabelky v hodnote viac ako 110 000 eur, a že navrhovateľke dal 50 000 eur v apríli 2024,
tieto skutočnosti však žiadnym spôsobom neosvedčil a nepreukázal. Na druhej strane navrhovateľka
uviedla medzi svojimi výdavkami nájom vo výške 950 eur, ale tento výdavok nerozrátala pomerne aj na

svoje deti, ktoré u nej bývajú počas striedavej osobnej starostlivosti.
Súdvychádzalajztvrdeniamanžela,ževrámcimimosúdnehorokovanianavrhol200,-eurakopríspevok
na manželku, z čoho vyplýva, že je schopný takúto sumu navrhovateľke platiť. Na základe vykonaného
dokazovania napokon konštatoval, že výživným od manžela vo výške 200,-eur mesačne budú pokryté
nevyhnutné výdavky navrhovateľky, nakoľko neodkladným opatrením je možné uložiť povinnosť platiť

výživné len v nevyhnutnej miere, keď v rámci rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia podľa §
366 CMP nemohol vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadom zistenia osobných a majetkových pomerov
manžela a odôvodnených potrieb navrhovateľky.

4. Toto rozhodnutie napadla riadnym a včasným odvolaním navrhovateľka namietajúc, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uvádzala, že pokiaľ súd zistil lustráciou v sociálnej poisťovni, že príjem povinného je na úrovni 760,56
eur, nebol tým dostatočne zistený skutkový stav, nakoľko povinný má príjmy v miliónoch eur ročne a teda
súd vychádzal pri rozhodovaní z nesprávne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľka sa ohradzovala
k tvrdeniu, že zobrala z domu šperky v hodnote 110 000 eur a 50 000 eur v hotovosti, ako aj voči tomu,

že si sumu 15 000 eur na odkúpenie auta nepožičala od svojej matky. V prípade, ak povinný tvrdí, že
navrhovateľka si zobrala sumu 50 000 eur, mal by podľa nej súd zaviazať povinného na preukázanie
jeho tvrdenia listinným alebo iným dôkazom, rovnako tak, aby preukázal, že si navrhovateľka zobrala
šperky v danej hodnote.Navrhovateľka považovala uznesenie za nezákonné a v rozpore s princípom spravodlivosti. Všeobecný
konsenzus v právnickej obci a judikatúre hovorí, že paušálne popretie tvrdení, dôkazov predložených
navrhovateľkou v konaní nestačí na to, aby povinný bol v spore úspešný a práve naopak, následne

tú stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. V tejto súvislosti považovala za dôležité uviesť, že
v domácnosti, ktorej navrhovateľka bola súčasťou, sa platila drvivá väčšina výdavkov v hotovosti a
nakoľko sa s povinným zoznámila, keď bola žiačkou 8. triedy základnej školy, od svojich 15-tich rokov
tvorila s povinným pár a v 17 tich rokoch uzavrela s povinným manželstvo na žiadosť povinného,
avšak už v 15 tich rokoch otehotnela s povinným počas absolvovania 9. triedy na základnej škole,

nikdy nepracovala a nemala ani možnosť sa vzdelávať, nakoľko povinný chcel mať minimálne tri deti
a navrhovateľka bola stále na materskej alebo rodičovskej dovolenke a zabezpečovala starostlivosť o
domácnosť a kompletnú výchovu detí, nakoľko povinný trávil v domácnosti minimum času.
Povinný svoje tvrdenie o neschopnosti platiť 1000,-eur výživné na manželku nepreukázal a obmedzil
sa iba na tvrdenie, že je na hrane jeho schopností platiť výživné na manželku vo výške 200,-eur. K
uvedenému tvrdeniu navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že povinný je jediným spoločníkom a

konateľom vo firme G. I., J.: XXXXXXXX, ktorá mala tržby v roku 2019 - 2,41 milióna eur, v roku 2020 –
2,34 milióna eur, 2021 – 2,82 milióna eur, 2022 – 3,1 milióna eur, 2023 – 2,04 milióna eur.
Navrhovateľka má za to, že momentálne nie je životná úroveň manželov v zásade rovnaká, nakoľko jej
bol zamedzený prístup k spoločným rodinným financiám a zostala absolútne bez príjmu a bez peňazí.
V tejto súvislosti súdu predložila výpisy z účtu, ktoré majú za ciel' ozrejmiť súdu, v akom životnom

štandarde žila navrhovateľka v čase, keď tvorila s povinným spoločnú domácnosť. Poukazovala tiež na
výdavky spojené s oblečením, ako aj na spoločné nákladné dovolenky, ktoré s manželom absolvovali. Je
plne závislá na financiách od svojho zatiaľ zákonitého manžela a preto vo svojom návrhu nežiadala od
povinného výživné 3000 eur, aby bol zabezpečený jej primeraný životný štandard, ale iba 1000 eur, aby
vedela zaplatiť nájom, zabezpečiť stravu, hygienické potreby, náklady na dopravu, náklady na mobil a

inédrobnévýdavkydodoby,pokiaľbuderozhodnutéoriadnomvýživnom. Zosumy200eurniejemožné
uhradiť de facto nič a už vôbec nie vyžiť celý mesiac. Okolnosti, za ktorých bola nútená navrhovateľa
opustiť spoločnú domácnosť s troma malými deťmi, boli tak stresové, že navrhovateľka musela začať
nový život od nuly v prenajatom byte bez vybavenia, oblečenia pre seba a deti, bez paplónov, vankúšov,
posteľnej bielizne atd'.

Navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že uloží povinnému povinnosť prispievať
na jej výživu sumou 1000 eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred.

5. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril povinný, ktorý uznesenie súdu prvej inštancie označil za vecne
správne a návrh navrhovateľky za zjavne neopodstatnený, neodzrkadľujúci náklady na zabezpečenie
základných existenčných potrieb oprávnenej, ale jej nadštandardný životný štýl, na ktorý si pri odporcovi
zvykla. Tvrdenia oprávnenej o tom, že má príjmy v miliónoch eur sa podľa neho nezakladajú na pravde a
je nepochybné, že oprávnená nemá poňatia o tom, ako funguje podnikanie, nakoľko nikdy nepracovala

a nikdy sa nezaujímala o chod podnikania povinného, len o zisky a o to, aby bol pokrytý jej luxusný život
a nároky, ktoré sa v posledných rokoch stali pre povinného neúnosnými.
Trval na tom, že oprávnená zobrala z domu 50 000,- eur v hotovosti, ktoré si následne uložila u svojej
matky, ako aj na tom, že jej zabezpečil luxusné kabelky a šperky v tisícoch eur, nakoľko oprávnená,
vzhľadom k tomu, že nikdy nepracovala a nemala žiadny príjem, si tieto nemohla nadobudnúť sama.

Taktiež tvrdenia o tom, že on sám navrhol na príslušnom UPSVaR, že bude platiť 1 000,- eur na dieťa,
sa podľa neho nezakladá na pravde, nakoľko to bola práve oprávnená, ktorá sama takéto výživné
na jedno maloleté dieťa navrhla pod hrozbou, že ak to tak nebude, povinný maloleté deti neuvidí.
Odvolanie obsahuje podľa názoru otca množstvo výmyslov a fabulácií a to aj v časti o tom, ako to bolo
so zoznámením a následným vzťahom povinného a oprávnenej. Povinný sa s oprávnenou spoznal,

keď mala 15 rokov, avšak pri ich stretnutí deklarovala, že má 18 rokov. On už v tom čase podnikal,
kedy sa mu aj darilo a bol sám, pričom vzhľadom k vyjadreniam a prezentácií, ktorú dnes matka má,
jej išlo o to, aby si zabezpečila životný komfort, ktorý jej povinný naozaj poskytoval a poskytuje doteraz,
nakoľko sa nemusí starať a zabezpečovať pre maloleté deti oblečenie, hradiť im súkromnú školu a pod.
Navrhovateľka práve tým, že ,,len rodila“, si zabezpečovala svoju budúcnosť prostredníctvom budúceho/

možného výživného na maloleté deti, takže to, že má s povinným 3 deti, je pre ňu vlastne ekonomicky
výhodné.
Uvádzal, že je potrebné vysporiadať sa s dôvodmi, pre ktoré vznikla odkázanosť jedného z manželov
na výživu, v súvislosti s čím poukazoval na to, že oprávnená sa sama rozhodla pre odchod od manželaa následné podanie návrhu na rozvod, okrem toho maloleté deti sú školopovinné a najmladšej dcére
zabezpečila jasle, preto odpadá dôvod, že sa oprávnená sústavne a nepretržite stará o domácnosť,
preto je podľa neho namieste otázka, prečo oprávnená, nakoľko sa nemusí starať o deti a domácnosť,

nepracuje a čaká, že jej peniaze prídu len tak, alebo že ich získa na úkor príjmu manžela. Okrem
iného práve on bol jediný, kto s deťmi trávil a trávi čas, venuje sa im, varí im a už počas manželstva a
spoločného spolužitia s oprávnenou zabezpečoval starostlivosť o domácnosť a deti výlučne on, a to aj
napriek tomu, že bol riadne zamestnaný.
Má za to, že životná úroveň manželov je rovnaká s ohľadom na luxusné šperky, kabelky, hodinky, ktorými

oprávnená disponuje, a v prípade potreby ich môže kedykoľvek predať, nakoľko zo spoločného domu
s povinným si odniesla aj príslušné faktúry a certifikáty, okrem toho si odniesla už spomínanú hotovosť
vo výške 50 000,- eur, ako aj motorové vozidlo v hodnote 50 000,- eur, ktoré jej povinný odpredal za
minimálnu hodnotu.

6. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti opravného prostriedku
navrhovateľky.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 71 ods. 1 ZoR, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto
povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov
bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na
starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 ZoR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

8. Podľa zistenia odvolacieho súdu súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia v zásade
správne charakterizoval inštitút neodkladného opatrenia ( preto odvolací súd nepovažuje za
potrebné opakovať ho na tomto mieste ) a správne dospel aj k záveru o naplnení zákonných
podmienok jeho nariadenia v tomto konkrétnom prípade za situácie, keď navrhovateľka počas trvania

jej manželstva s troma maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť vedenú s manželom a ako
poberateľka rodičovského príspevku a výživného na maloleté deti zostala bez adekvátneho finančného
zabezpečenia.
Naproti tomu súd prvého stupňa v dostatočnej miere neozrejmil, ako podľa jeho názoru priznaná suma
výživného 200 eur mesačne, nedosahujúca ani výšku životného minima pre plnoletú fyzickú osobu

( 273,99 Eur ), za konkrétnych okolností prípadu zodpovedá požiadavke zabezpečiť aspoň nevyhnutné
výdavky navrhovateľky, keď tieto sám neidentifikoval, s výnimkou nájomného za byt vo výške 950 eur
mesačne, v súvislosti s ktorým navrhovateľke vytkol jeho nerozrátanie pomerne na deti. Odvolateľka
pritom vo svojom návrhu konkretizovala nie len svoje celkové mesačné náklady vo výške 1890 eur( zahŕňajúcej aj už uvádzané nájomné ), ale aj náklady na presťahovanie, zabezpečenie a vybavenie
novej domácnosti, ktoré podľa jej tvrdenia vynaložila a vynakladá z prostriedkov poskytovaných jej
príbuznými.

9. Odvolací súd má za to, že v tomto štádiu konania aj bez vykonania relevantného dokazovania
možno bez pochybností ustáliť, že už nájomné navrhovateľky v dokladovanej výške 950 eur mesačne,
pri zohľadnení aj výživného na tri maloleté deti v aktuálnej výške 1200 eur mesačne, ktoré by malo

zahŕňať aj pomernú časť nákladov na bývanie, nemožno považovať za pokryté priznanou sumou 200
eur mesačne.
Ďalšie životné náklady navrhovateľky, nad rámec nájomného ( náklady na stravu, hygienické potreby,
oblečenie, obuv, lieky, vitamíny, dopravu, mobilný telefón, voľnočasové aktivity ), sú nepochybné,
pričom navrhovateľkou uplatnená suma 1000 eur mesačne, najmä v porovnaní so životným štandardom
rodiny počas spolužitia manželov, neposkytuje priestor pre úvahy o spôsobilosti tejto sumy poskytnúť

navrhovateľke také zabezpečenie, ktoré by s prihliadnutím na okolnosti prípadu prekračovalo mieru
nevyhnutného zabezpečenia.

10. V súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa za preukázané, ani za osvedčené,

nemožno považovať tvrdenia povinného manžela, že navrhovateľke dal 50 000 eur ( ale osobné
motorové vozidlo v hodnote 50 000 eur jej predal ?! ) a že si z domácnosti odniesla šperky a kabelky
v hodnote viac ako 110 000 eur, na strane druhej z týchto tvrdení, rovnako ako zo súhlasu manžela
s pôvodným výživným na každé z detí po 1000 eur mesačne ( hoci v súčasnosti otec detí tento svoj
súhlas označuje ako vynútený ), možno dôvodne usudzovať o vysokom životnom štandarde rodiny

a dostatku finančných prostriedkov v dispozícii manžela, ako to v konečnom dôsledku vyplýva aj z jeho
vyjadrení o zabezpečovaní navrhovateľky počas spolužitia, či z jeho potvrdenia vkladu vo výške 12 000
eur na stávkovú platformu TIPOS v roku 2024 ( zdôvodňovaného teraz zámerom získať prostriedky na
uspokojovanie stupňujúcich sa požiadaviek navrhovateľky ).

11. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah a záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrhu vyhovel.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).