Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/142/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516210240
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1516210240.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XX, E., zastúpeného: Okenica & Co. s.r.o., IČO: 36 866 512, so sídlom Pražská 11, Bratislava
proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, IČO: 00 166 448, so
sídlom Štúrova 2, Bratislava o náhradu škody, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 6.7.2023, č.k. B5-6C/184/2016-265, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti, v ktorej prvoinštančný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 139,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 139,43 eur od

10.5.2016 do zaplatenia m e n í tak, že žaloba sa v tejto časti zamieta.

V zostávajúcej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,34%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 4
189,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4 189,78 eur od 10.5.2016 do
zaplatenia, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanej

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, vo výške, ktorá bude určená súdom samostatným
uznesením vydaným po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Opravným uznesením zo dňa 6.7.2023, č.k.
B5-6C/184/2016-297 súd prvej inštancie opravil nesprávne uvedené číslo rozsudku.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, § 1 písm. a), § 3 ods. 1
písm. a), § 3 ods. 2, § 5 ods. 1, 3, § 6 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 18
ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), § 12 ods. 3 písm. a) (účinného od
1.6.2010 do 30.6.2013 aj od 1.7.2013 do 28.2.2017), § 12 ods. 6 (účinného od 1.6.2010 do 30.6.2013
aj od 1.7.2013 do 28.2.2017), § 14 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 (účinného od 1.6.2010 do 30.6.2013
a účinného od 1.7.2013 do 28.2.2017), § 20 (účinného od 1.6.2010 do 30.6.2013 aj od 1.7.2013 do
28.2.2017) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 586/2003 Z.z.“) a § 119 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok
(ďalej len „Trestný poriadok“) a vecne tým, že vychádzajúc z objektívnej zodpovednosti štátu, ktorej sa
nemôže zbaviť, pri súčasnom uplatnení rozhodujúceho kritéria zákonnosti konania vedeného orgánom
verejnej moci, ktorým je výsledok tohto konania a aplikácie príslušnej judikatúry v otázke náhrady škodyv prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby (I. ÚS 395/2016-26) dospel k záveru, že pokiaľ
ide o zodpovednosť štátu v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu, mal preukázané, že boli splnené
zákonom predpísané predpoklady vzniku zodpovednosti. Uviedol, že v predmetnej veci bolo žalobcovi

vznesené obvinenie uznesením ČVS:ORP-1450/1-OVK-B5-2008 zo dňa 14.2.2011 pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného
zákona, proti ktorému podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátorky Krajskej prokuratúry
v Bratislave zo dňa 1.3.2011, č.k. 1Kpt 186/11-4 zamietnutá ako nedôvodná. Následne rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.3.2014, č.k. 5T 45/2013-697 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Bratislave č.k. 4To/129/2014 bol žalobca spod obžaloby oslobodený, na základe čoho súd prvej
inštancie vyvodil, že je potrebné posudzovať ako nezákonný zásah štátu voči žalobcovi už uznesenie
o vznesení obvinenia, pretože trestné stíhanie voči žalobcovi nemalo byť vôbec začaté a uvedené
rozhodnutie je nezákonným rozhodnutím. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca v konaní preukázal
vznik škody pozostávajúci z účelne vynaloženého hotového výdavku vo výške 1 752,90 eur v súvislosti
s vypracovaním znaleckého posudku v trestnom konaní, ktorého výška vyplýva z vyúčtovania sumy

znalečnéhoznalcomA.F.A.azároveňmalzadostatočnepreukázanúúhradudanéhohotovéhovýdavku
v sume 1 752,90 eur, a to nielen potvrdením č. 2285131 vystaveným znalcom na uvedenú sumu, ale
i čestným prehlásením od súdneho znalca zo dňa 25.11.2014, v ktorom potvrdil prevzatie predmetnej
sumy od žalobcu dňa 23.2.2012 za vypracovanie predmetného znaleckého posudku. Zároveň súd prvej
inštancie vyhodnotil daný výdavok za účelne vynaložený, keď jednoznačne z obsahu trestného spisu i zo

samotného odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 5T 45/2013-697 zo dňa 20.3.2014
vyplýva, že predmetný posudok v spojení s výpoveďou znalca A. F. A. v trestnom konaní patrili do okruhu
dôkazov, na ktoré súd pri rozhodovaní prihliadal. Ďalej si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo
výške vynaložených trov konania za trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní, a to v sume tarifnej
odmeny advokáta v zmysle vyhlášky, ktoré boli obhajcom vykonané a žalobcovi vyúčtované faktúrou

č. XXXXX zo dňa 27.7.2015, špecifikované vo vyúčtovaní zo dňa 27.7.2015, ktoré žalobca v zmysle
pokladničného dokladu vystaveného dňa 28.7.2015 v sume 2 436,84 eur uhradil. Súd prvej inštancie sa
prioritne vysporiadal s vyhodnotením preukázania vykonania namietaných konkrétnych úkonov právnej
služby účtovaných advokátom v trestnom konaní vrátane preukázania ich účelnosti, dĺžky ich trvania a
súladnosti s ustanoveniami vyhlášky, a to konkrétne úkonov právnej služby označených vo vyúčtovaní

ako porada s klientom (pod bodom 3., 10. a 23.), naštudovanie a kopírovanie spisov (pod bodom 2.),
pribratie znalca (pod bodom 7.) a naštudovanie znaleckých posudkov (pod bodom 21.). Konštatoval,
že predmetné úkony právnej služby boli vykonané v období od 17.3.2011 do 11.4.2013, teda v čase
účinnosti vyhlášky od 1.6.2010 do 30.6.2013 (okrem bodu 23. vo vyúčtovaní), ktorá sa v zmysle vyššie
citovaného § 20 vyhlášky aplikuje („ za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia

účinnosti tejto vyhlášky patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov“).
3. Úkon právnej služby v bode 2. vyúčtovania označený ako „Naštudovanie a kopírovanie spisov na
OKR OR PZ Bratislava 5 dňa 18.3.2011“ súd prvej inštancie vyhodnotil vzhľadom na časovú súvislosť
s prevzatím právneho zastúpenia dňa 17.3.2011 za účelný, pričom zohľadnil okrem iného skutočnosť,
že trestnom konaní žalobca nemusel disponovať celým obsahom spisu a je bežnou praxou právnych

zástupcov oboznámiť sa s obsahom spisu, či už na súde alebo pred iným orgánom práve po prevzatí
právneho zastúpenia. Zároveň nepovažoval za nedôvodné vyhotovenie kópie daného spisu pre potreby
riadneho zastúpenia klienta (inak by to súd vyhodnotil napr. pri opakovanom vyhotovení fotokópii celého
spisu po zmene právneho zástupcu). V konaní bolo doloženým Záznamom o nazretí do vyšetrovacieho
spisu preukázané vykonanie daného úkonu i jeho dĺžka v rozsahu 2 hodín. Čo do subsumovania daného

úkonu právnej služby pod § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky daný úkon posúdil ako účasť pri oboznámení
sa s výsledkami vyšetrovania, za ktorý náleží odmena v rozsahu základnej tarifnej odmeny, ktorá bola v
roku 2011 vo výške 61,75 eur. Naviac zdôraznil, že v zmysle §14 ods. 8 vyhlášky za úkony, ktoré nie sú
uvedené v ods. 1 až 3 patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie, čo
v danom prípade bolo taktiež splnené. Uzavrel, že odmena v rozsahu základnej tarifnej odmeny spolu

s paušálnou náhradou v sume 7,41 eur bola vyúčtovaná dôvodne.

4. Vo vzťahu k bodu č. 3. „Porada s klientom po naštudovaní spisov a znaleckých posudkov
zabezpečených vyšetrovateľom PZ dňa 24.5.2011“, ktorý bol vyúčtovaný v zmysle § 14 ods. 2 psím. a)
a § 16 ods. 3 vyhlášky ako ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, súd

prvej inštancie uviedol, že uskutočnenie i dĺžku trvania daného úkonu žalobca preukázal Záznamom
zvoleného obhajcu o ďalšej porade s klientom zo dňa 24.5.2011, na ktorom sú podpísaní obhajca i
žalobca, a z ktorého prvoinštančný súd zistil, že daná porada trvala od 14.20 hod do 15.50 hod, preto
vyhodnotil daný úkon právnej služby ako účelný a jeho rozsah za dôvodný vzhľadom na potrebu poradyobhajcu so žalobcom po naštudovaní vyšetrovacieho spisu a znaleckých posudkov. Zároveň za daný
úkon právnej služby v súlade s vyhláškou patrila obhajcovi odmena, tak ako si ju správne vyúčtoval v
rozsahu 2/3 podľa § 14 ods. 2 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 41,17 eur spolu s paušálnou

náhradou vo výške 7,41 eur.

5. Uskutočnenie úkonu vyúčtovaného v bode 7. vyúčtovania - „Pribratie znalca A. A. do konania
obhajcom na trovy obhajoby - klienta dňa 9.1.2012“ podľa záveru prvoinštančného súdu žalobca
preukázal Žiadosťou o vypracovanie znaleckého posudku podľa § 44 ods. 6 Trestného poriadku zo dňa

9.1.2012, z ktorého listinného dôkazu súd prvej inštancie zistil, že obhajca žalobcu v súlade s § 144
Trestného konania zabezpečil vyhotovenie znaleckého posudku pre účely trestného konania (na rozdiel
od právneho úkonu v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky, ktorý sa týka „iba“ návrhu na zabezpečenie
dôkazu, nie samotného úkonu právnej služby, na základe ktorého strana predloží v trestnom konaní
dôkaz). Súd prvej inštancie vyhodnotil daný úkon právnej služby za účelný, keď i z daného dôkazu ako
i výsluchu znalca A. A. súd v trestnom konaní pri rozhodovaní vychádzal. Vyvodil, že skutočnosť, že

obhajca pri vyúčtovaní daný právny úkon označil namiesto písmena f) písmenom e), nemôže mať za
následok nepriznanie náhrady škody za daný úkon právnej služby v zmysle § 18 ods. 1, 3 zákona č.
514/2003 Z.z., nakoľko daný úkon právnej služby bol uskutočnený účelne a tarifná odmena advokáta je
za úkon „vypracovanie listiny o právnom úkone“ v spojení s § 14 ods. 8 vyhlášky vo výške základnej
tarifnej odmeny 63,58 eur spolu s paušálom v sume 7,41 eur, teda bola vyúčtovaná dôvodne.

6. K úkonu právnej služby vo vyúčtovaní pod poradovým číslom 10. „Porada s klientom po výsluchoch
znalcov dňa 30.3.2012“ súd prvej inštancie uviedol, že vykonanie a dĺžka (v čase od 16.10 hod do 18.00
hod) daného úkonu boli preukázané žalobcom Záznamom zvoleného obhajcu o ďalšej porade s klientom
zo dňa 30.3.2012, zároveň z obsahu trestného spisu vyplýva, že danému úkonu predchádzali v mesiaci

marec výsluchy znalcov (dňa 13.3.2012 - výsluch znalca A. G. a dňa 29.3.2012 - výsluch znalca A. A.), z
čoho možno vyvodiť účelnosť a dôvodnosť daného úkonu právnej služby, keď i z argumentácie žalobcu
vyplýva, že bolo potrebné preštudovať závery vykonaných výsluchov a to nielen z hľadiska obhajoby
žalobcu, ale i z dôvodu zložitosti medicínskej stránky konania. Vo vzťahu k porade od predchádzajúceho
úkonu žalobcu došlo k zmene skutkového stavu, boli predložené nové dôkazy (výsluchy znalcov).

Obhajca si vzhľadom na uvedené podľa názoru súdu prvej inštancie správne vyúčtoval v súlade s
vyhláškou v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky sumu 2/3 úkonu vo výške 42,39 eur a
paušálnu náhradu v sume 7,63 eur.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úkon právnej služby pod bodom č. 21. „Naštudovanie

znaleckých posudkov zabezpečených obhajcami A. E. - od znalca A. A. a A. C. od znalca A. B. - príprava
na HP dňa 11.4.2013“, ktorého uskutočnenie ako i dĺžku daného úkonu žalobca preukázal záznamom
obhajcu o ďalšej porade s klientom k naštudovaniu znaleckých posudkov zo dňa 11.4.2013, možno
taktiež vyhodnotiť ako časovo a vecne nadväzujúci účelný úkon právnej služby, ktorého dôvodnosť
ozrejmil žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 12.1.2022, s ktorou argumentáciou sa

prvoinštančný súd stotožnil, keď mal za to, že z nej jednoznačne vyplýva nevyhnutnosť po skončení
vyšetrovania naštudovanie predložených znaleckých posudkov obhajcom A. E. (od znalca A. A.) a
obhajcom A. C. (od znalca A. B.). Poukázal na argumentáciu žalobcu, v ktorej zdôraznil, že nie je
osobou právne vzdelanou a povinnosťou obhajcu je vzniknuté skutočnosti vysvetľovať svojmu klientovi
do najmenšieho detailu tak, aby boli klientovi zrejmé. Súčasne je potrebné, aby klient ako medicínsky

vzdelaná osoba ozrejmil svojmu obhajcovi do najmenšieho detailu všetky skutočnosti vyplývajúce z
medicínskej stránky pri vyššie uvedených predložených znaleckých posudkoch. Súd prvej inštancie mal
za to, že správne mal obhajca vo vyúčtovaní aplikovať § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky (prípadne v spojení
s § 14 ods. 8 vyhlášky), za ktorú by mu rovnako patrila odmena vo výške základnej tarifnej odmeny ako
si ju vyčíslil vo vyúčtovaní v sume 65,08 eur spolu s paušálnou náhradou v sume 7,81 eur.

8. Vyúčtovaný úkon právnej služby označený bodom 23. ako „Porada s klientom pred prvým
pojednávaním dňa 24.9.2013“ prvoinštančný súd vyhodnotil ako preukázaný čo do jeho uskutočnenia i
dĺžky trvania, a to Záznamom o porade s klientom pred prvým pojednávaním zo dňa 24.9.2013 (trvanie
od 15.40 hod do 17.05 hod). Vzhľadom na dátum hlavného pojednávania konaného dňa 26.9.2013

posúdildanýúkonprávnejslužbyakodôvodnývzhľadomnapotrebuzvoleniapostupuobhajobyžalobcu,
keďže daná porada sa uskutočnila bezprostredne pred dátumom hlavného pojednávania. Súd prvej
inštancie konštatoval, že obhajca správne vyúčtoval daný úkon v zmysle § 14 ods. 2 psím. a) a
ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 38,63 eur + 7,81 eur.9. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že žalovaná v záverečnom prednese namietala nesprávnosť
vyúčtovania odmeny a náhrad advokáta vo vyúčtovaní v bodoch 1. až 22., následne v bode 28., z

dôvodu, že advokát pri vyúčtovaní odmeny vychádzal z vyhlášky resp. zle subsumoval uskutočnené
právne úkony s § 1 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013. Vzhľadom k tomu, že daná procesná
obrana spočívajúca v popretí skutkových tvrdení bola iba v rovine všeobecnej, bez uvedenia konkrétnej
správnej výšky odmeny obhajcu, bez uvedenia správneho subsumovania úkonov právnej služby, súd
prvej inštancie popretie skutkových tvrdení žalovanou vyhodnotil ako neúčinné. Napriek uvedenému pre

úplnosť poukázal na vyhodnotenie úkonov právnej služby v odôvodnení rozsudku (t.j. úkonov pod číslom
pod číslom 2, 3, 7, 10, 21, 23) a k ostatným namietaným úkonom právnej služby, ktoré boli označené
pod číslami 1., 4., 5., 6., 8., 9., 11.-20., 22., 28. s tým, že z obsahu trestného spisu mal ich vznik a
dĺžku ich trvania za preukázané a zároveň výška odmeny za predmetné úkony bola uplatnená v súlade
s vyhláškou účinnou v čase ich uskutočnenia (§ 22 vyhlášky). Súd prvej inštancie skúmal v zmysle
§ 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., či bola správne vypočítaná odmena za jednotlivé úkony právnej

služby v zmysle tarify, pričom dospel k záveru, že úkony obhajcu v trestnom konaní si žalobca uplatnil
a vyčíslil v správnej výške tak ako ich špecifikoval v žalobe ako i v žiadosti o predbežné prerokovanie
jeho nároku. Pre úplnosť prvoinštančný súd uviedol, že samotné ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č.
514/2003 nekladie za podmienku správne subsumovanie uskutočnených úkonov právnej služby, ale
špecifikuje náhradu škody, ktorá zahŕňa náhradu účelne vynaložených trov konania, súčasťou ktorých

sú aj trovy právneho zastúpenia, pri ktorých sa vychádza z tarifnej odmeny, teda nie odmeny zmluvnej.
V prípade, ak by aj obhajca nesprávne označil ustanovenie, z ktorého pri vyčíslení odmeny vychádzal
(napr. nesprávne označenie písmena v § 14) , avšak daný úkon bol účelným úkonom právnej služby, za
ktorý patrí odmena v zmysle vyhlášky v rovnakej výške akú obhajca číselne správne vyjadril, nemôže byť
na ťarchu žalobcu nesprávne označenie ustanovenia vyhlášky, pokiaľ odmena bola vyčíslená za daný

úkon právnej služby v súlade s tarifnou odmenou. Naviac je potrebné prihliadnuť na samotné znenie §
14 ods. 8 vyhlášky, ktorý má na zreteli i úkony právnej služby nešpecifikované v ods. 1 až 3 a uvádza, že
odmena za iné úkony právnej služby patrí ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
Súd prvej inštancie prepočítal uplatnený nárok žalobcu - výšku škody spočívajúcu v trovách obhajoby
v súlade s vyhláškou (§ 12 a § 14, § 16), pričom vychádzal z § 12 ods. 3 písm. a) v spojení s § 12

ods. 6 vyhlášky, a to z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/12 výpočtového základu
(žalobca bol stíhaný pre prečin), ktorý bol stanovený Štatistickým úradom SR v roku 2009 v sume 57,95
eur, v roku 2010 v sume 60,11 eur, v roku 2011 v sume 61,75 eur, v roku 2012 v sume 63,58 eur, v roku
2013 v sume 65,08 eur, v roku 2014 v sume 67 eur a v roku 2015 v sume 69,91 eur. Výška paušálnej
náhrady v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky bola v roku 2009 v sume 6,95 eur, v roku 2010 v sume 7,21 eur,

v roku 2011 v sume 7,41 eur, v roku 2012 v sume 7,63 eur, v roku 2013 v sume 7,81 eur, v roku 2014 v
sume 8,04 eur a v roku 2015 v sume 8,39 eur a dospel k záveru, že úkony obhajcu v trestnom konaní
si žalobca uplatnil a vyčíslil v správnej výške 2 436,85 eur tak ako ich špecifikoval v žalobe ako aj v
žiadosti o predbežné prerokovanie jeho nároku.

10. Na základe vyššie uvedeného prvoinštančný súd dospel k záveru, že podmienky kladené zákonom
pre priznanie nároku na náhradu škody (nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, výšku škody) boli kumulatívne splnené a žalobe bolo
možné v celom rozsahu vyhovieť. Uzavrel, že žalobcovi vznikla škoda z dôvodu vzniku a úhrady
trov konania za obhajobu splnomocneným právnym zástupcom vo výške 2 436,85 eur ako i z dôvodu

účelne vynaložených a uhradených hotových výdavkov v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku
v trestnom konaní v sume 1 752,90 eur, na základe čoho zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej
sumy z titulu náhrady škody v celkovej výške 4 189,75 eur.

11. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi zo sumy 4 189,75 eur aj úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne

od 10.5.2016 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí 6-mesačnej lehoty na
predbežné prerokovania nároku žalobcu.
12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a priznal procesne úspešnému žalobcovi proti žalovanej
nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho konania ) v rozsahu jeho procesného

úspechu, t.j. 100%.

13. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal a nevysporiadal s argumentáciou
žalovanej týkajúcej sa výšky uplatnenej náhrady škody, pričom žalovaná namietala viaceré úkony, ktoré

žalobca uplatnil ako náhradu škody, že nejde o úkony právnej služby v trestnom konaní podľa vyhlášky
a ich subsumovanie obhajcom žalobcu pod jednotlivé ustanovenia vyhlášky je nedôvodné, nesprávne
a rozporné s vyhláškou. Žalovaná in concreto namietala vyúčtovanie odmeny a náhrad advokáta pri
poskytovaní právnych služieb, faktúru č. 01015, vystavenú H. I. J. dňa 27.7.2015. Mala za to, že v
predmetnej faktúre sú nesprávne vyúčtované úkony právnej služby za roky 2011 a 2012 (body 1. až

17.) a za rok 2013 (body 18. až 22.) a za rok 2014 (bod č. 28.). Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky v znení
účinnom od 1.6.2010 do 30.6.2023 platí, že výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho
kalendárneho roka s tým, že výpočtovým základom pre rok 2010 bola suma 721,40 eur, pre rok 2011
suma 741 eur a pre rok 2012 suma 763 eur. Žalovaná poukázala na znenie § 12 ods. 3 písm. a)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom ako do 30.6.2023, tak aj od 1.7.2023, podľa ktorého pri

obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu. Konštatovala, že jedna
dvanástina výpočtového základu predstavovala v roku 2011 (za rok 2010) sumu 60,11 eur, v roku
2012 (za rok 2011) sumu 61,75 eur a v roku 2013, do 30.6.2013, (za rok 2012) sumu 63,58 eur.

Žalovaná namietala, že naproti vyššie uvedenému si obhajca žalobcu za roky 2011 až do 30.6.2013
účtoval sumu za aktuálny kalendárny rok, v ktorom boli úkony právnej služby vykonané, a nie za prvý
polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ako to normuje vyhláška v znení účinnom do 30.6.2013 v
ustanovení § 1 ods. 3 a s predmetnou skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Ako
príklad uviedla bod 1. vyúčtovania Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa

17.3.2011(§14ods.1písm.a)vyhlášky)1xúkon-61,75eurarežijnýpaušál(§16ods.3vyhlášky)-7,41
eur. Obhajca žalobcu mal namiesto sumy 61,75 eur účtovať sumu 60,11 eur. Všetky nasledujúce body
vyúčtovania až do bodu 21. sú podľa názoru žalovanej totožne nesprávne vyúčtované, na skutočnosť
ktorú poukázala na pojednávaní konanom dňa 15.6.2023, čo však konajúca sudkyňa považovala za
neúčinný prostriedok procesnej obrany v rovine všeobecnej, s čím sa žalovaná nestotožnila. Žalovaná

ďalej namietala, že niektoré úkony právnej služby, okrem toho, že vychádzali z nesprávneho výpočtu,
nemali byť vôbec vyúčtované (body 2., 3., 7., 21., 22. a 28.) a nešlo o úkony právnej služby. Poukázala
na znenie § 14 ods. 1, ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013 a znenie § 18 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z., v zmysle ktorého náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Zároveň konštatovala, že v zmysle §
18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. platí, že súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná

odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom. K bodu 2. vyúčtovania Naštudovanie a kopírovanie spisov na OKP
OR PZ Bratislava 5 dňa 18.3.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) 1x úkon - 61,75 eur a (§ 16 ods.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 7,41 Eur žalovaná uviedla, že tento úkon je v rozpore s vyhláškou,
nakoľko nejde o účasť pri vyšetrovacom úkone ani pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania (§

208 Tr. por.). Predmetný úkon, teda štúdium a kopírovanie spisov nemožno podľa názoru žalovanej
v žiadnom prípade subsumovať pod § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky s tým, že predmetný úkon mohol
byť maximálne súčasťou bodu č. 1. vyúčtovania v rámci prevzatia a prípravy obhajoby a prvej porady
s klientom. Argumentáciu súdu prvej inštancie, že predmetný úkon je možné subsumovať pod § 14
ods. 1 písm. c) vyhlášky považovala žalovaná za zjavne nesprávny, nakoľko v danom prípade nešlo o

oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania. K bodu 3. vyúčtovania Porada s klientom po naštudovaní
spisov a znaleckých posudkov zabezpečených vyšetrovateľom PZ dňa 24.05.2011 (§ 14 ods. 2 písm.
a) vyhlášky) žalovaná uviedla, že tento považuje taktiež za neúčelný. V tejto súvislosti poukázala na
skutočnosť, že obhajca žalobcu mal spisy študovať a kopírovať dňa 18.3.2011 a teda považovala za
neúčelné a nadbytočné robiť poradu s klientom po vyše 2 mesiacoch po predmetnom úkone, s čím

sa však konajúci súd nevysporiadal a uviedol, že predmetnú poradu možno považovať za účelnú,
s čím sa nemožno stotožniť. K tomuto bodu žalovaná taktiež poukázala na uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 30.11.2018, sp. zn. 11S/42/2017, v zmysle ktorého „Ak právny zástupca
žalobcu súdu predložil záznam o tom, že sa uskutočnila porada so žalobcom, v tomto smere súdpoukazuje na to, že účelnosť a dôvodnosť tohto úkonu je potrebné hodnotiť v závislosti od toho, či sa v
priebehu konania pred súdom objavili také nové a závažné skutočnosti, pre ktoré by bolo uskutočnenie
predmetného úkonu nevyhnutné. Vo vzťahu k porade od predchádzajúceho úkonu žalobcu nedošlo k

zmene skutkového či právneho stavu, neboli predložené nové dôkazy, nenastala zmena procesného
postupu strán v konaní. V danej veci tak nemožno poradu s klientom hodnotiť ako úkon nevyhnutný, a
teda ani uplatnenú odmenu za tento úkon nemožno považovať za dôvodne vynaložené trovy, ktoré by
mal byť povinný znášať žalovaný. Príprava na pojednávanie bez zmeny skutkového stavu, bez potreby
prejednaťnovéskutočnosti,čiprípadnúzmenuprocesnéhopostupu,beztoho,abyzostranyžalovaného

došlo k zmene procesnej stratégie, či k zmene jeho postoja, sa súdu nejaví ako úkon potrebný v
súvislosti s predmetom konania, ktorým sú právne otázky súvisiace so súdnym prieskumom zákonnosti
právoplatnéhosprávnehorozhodnutia.“Žalovanápoukázalanato,žeodprevzatiaaprípravyzastúpenia
vrátane prvej porady s klientom v danej veci nemohlo v žiadnom prípade prísť k zmene skutkového
či právneho stavu, neboli predložené nové dôkazy a nenastala ani zmena procesného postupu strán
v konaní. Predmetný úkon je tak podľa jej názoru zjavne neúčelný. K bodu 7. vyúčtovania Pribratie

znalca A. A. do konania obhajcom na trovy obhajoby - klienta dňa 9.1.2012 (§ 14 ods. 1 písm. e)
vyhlášky) žalovaná namietala, že subsumovanie predmetného úkonu pod § 14 ods. 1 písm. e) vyhlášky
je podľa jej názoru zjavne nesprávne, nakoľko nešlo o návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie,
mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona a aj keby došlo k omylu, ako
to tvrdí súd prvej inštancie, že obhajca obvineného mal predmetný úkon právnej služby subsumovať

pod písm. f) vyhlášky, podľa názoru žalovanej ani táto argumentácia neobstojí, nakoľko nejde v žiadnom
prípade o vypracovanie listiny o právnom úkone. K bodu 21. vyúčtovania Naštudovanie znaleckých
posudkov zabezpečených obhajcami A. E. - od znalca A. A. a A. C. od znalca A. B. - príprava na HP dňa
11.4.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) žalovaná uviedla, že tento úkon taktiež považuje za rozporný
s vyhláškou. Obhajca žalobcu predmetný úkon subsumoval pod § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, čo však

je písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej. Štúdium znaleckých posudkov a prípravu na
pojednávanie nemožno považovať v žiadnom prípade za písomné podanie na súd. Rovnako poukázala
na to, že prvé pojednávanie vo veci sa konalo až dňa 26.9.2013, teda viac ako 2 mesiace po vyúčtovanej
príprave na hlavné pojednávanie. Vo vzťahu k bodu 22. vyúčtovania Spracovanie a podanie návrhov na
vykonanie dôkazov na HP dňa 10.7.2023 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) - 57,95 eur žalovaná uviedla,

že predmetný úkon právnej služby je zjavne nesprávne subsumovaný pod § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky
a teda je uplatnený v rozpore s vyhláškou. Spracovanie a podanie návrhov na súd nemožno podľa
jej názoru považovať za účasť pri vyšetrovacích úkonoch a pod. V súvislosti s bodom 28. vyúčtovania
Písomné spracovanie záverečnej reči obhajcu na žiadosť súdu dňa 19.3.2014 (§ 14 ods. 1 písm. e)
vyhlášky) žalovaná namietala, že písomné spracovanie záverečnej reči nie je možné subsumovať pod

§ 14 ods. 1 písm. e) vyhlášky účinnej od 1.7.2013 (vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej
podstatnéprepracovanie),nakoľkozhmotneniezáverečnejreči„napapier“určitenemožnopovažovaťza
vypracovanie listiny o právnom úkone, záverečná reč nie je právny úkon. Na tejto skutočnosti nemení nič
ani to, že písomnú formu záverečnej reči žiadal konajúci súd. Súd prvej inštancie uviedol, že „prepočítal“
odmenu vypočítanú obhajcom žalobcu podľa tarifnej odmeny, avšak podľa žalovanej opätovne dospel k

nesprávnymzáveromspoukazomnavyššieuvedenúargumentáciu(súdprvejinštancieúplneopomenul
aplikovať ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2013). Z vyššie uvedených
dôvodov mala žalovaná za to, že súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu škody žalobcovi v plnej
výške napriek tomu, že jej základ a výška bola uplatnená v zrejmom rozpore s vyhláškou č. 655/2004
Z.z. a zákonom č. 514/2003 Z.z. S poukazom na uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd postupom

podľa § 390 C.s.p. sám rozhodol vo veci a zákonným spôsobom určil výšku škody, resp. podľa § 388
C.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

14. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 25.8.2023, v ktorom uviedol, že sa
pridržiava všetkých ním doposiaľ vykonaných písomných aj ústnych vyjadrení a v plnom rozsahu sa

stotožnil s názorom konajúceho súdu uvedenom v odôvodnení napadnutého rozsudku. Mal za to,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku I. a II. vecne správne, konajúci súd vec správne
právne posúdil, dospel k správnym právnym a skutkovým záverom a pri rozhodovaní bral zreteľ na
všetky dôkazy predložené sporovými stranami. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s jej argumentáciou týkajúcej sa výšky uplatnenej škody, žalobca uviedol, že žalovaná

počas celého súdneho konania namietala iba preukázanie uskutočnenia úkonov právnej služby (porady
s klientom), ich dĺžku a súladnosť s vyhláškou, taktiež namietala pribratie znalca, naštudovanie a
kopírovanie spisu a naštudovanie znaleckých posudkov, ktoré nepovažovala za úkony právnej služby
v trestnom konaní v zmysle vyhlášky. Súčasne ich subsumovanie obhajcom žalobcu pod jednotlivéustanovenia vyhlášky považovala za nedôvodné, nesprávne a rozporné s ňou. Žalobca poukázal na to,
že žalovaná až na poslednom pojednávaní, konanom dňa 15.6.2023 namietala výšku údajne nesprávne
vyúčtovaných odmien a náhrad advokáta pri poskytovaní právnych služieb uvedených vo faktúre č.

01015 vystavenú H. I. J. zo dňa 27.7.2015, a to konkrétne nesprávne vyúčtovanie úkonov právnej služby
za roky 2011 a 2012 (body 1. až 17.) a za rok 2013 (body 18. až 22.) a za rok 2014 (bod 28.), a to z
dôvodu, že advokát pri vyúčtovaní odmeny vychádzal z vyhlášky, resp. zle subsumoval uskutočnené
právne úkony s § 1 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013. Žalobca zároveň poukázal na
skutočnosť, že žalovaná namietala správnosť výšky vyúčtovaných odmien a náhrad obhajcom výlučne

in abstracto, bez uvedenia konkrétnej výšky a teda bez konkretizovania, resp. špecifikácie údajnej chyby
v počítaní a uplatnení výšky v znení vyhlášky účinnom do 30.6.2013 obhajcom. Prízvukoval žalovanej
koncentráciu konania a skutočnosť, že súd prvej inštancie nemôže suplovať povinnosť žalovanej pri
preukazovaní svojho tvrdenia. Uviedol, že v civilnom sporovom konaní nie je možné, aby konajúci súd
sám aktívne spochybňoval skutkové tvrdenia protistrany a vyhľadával dôkazy v prospech žalovanej.
Žalobca taktiež žalovanej prízvukoval článok 6 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého: „Strany sporu majú v

konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú
ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.“ Je preto
povinnosťou žalovanej predkladať konkrétne dôkazy na podporu svojich tvrdení, aby uniesla dôkazné
bremeno procesného útoku a procesnej obrany. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na znenie § 153

C.s.p. Zároveň upriamil pozornosť na znenie § 1 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013,
podľa ktorého výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len
„výpočtový základ“). Uviedol, že výpočtovým základom pre rok 2010 bola suma 721,40 eur, pre rok
2011 suma 741 eur a pre rok 2012 suma 763 eur. Poukázal aj na § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky v

znení účinnom do 30.6.2013 aj v znení účinnom od 1.7.2013, podľa ktorého pri obhajobe v trestnom
konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu. Jedna dvanástina výpočtového základu
predstavovala v roku 2011 (za rok 2010) sumu 60,11 eur, v roku 2012 (za rok 2011) sumu 61,75

eur a v roku 2013, do 30.6.2013 (za rok 2012) sumu 63,58 eur. Žalobca ozrejmil, že výpočtový
základ je stanovený ako priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka, t.j. v hodnote 741 eur, z čoho jedna dvanástina výpočtového
základu počítaná v roku 2011 predstavuje hodnotu 61,75 eur, teda použitím elementárnej logiky je
zrejmé, že použitím výpočtového základu v hodnote 741 eur, z toho jedna dvanástina predstavuje 61,75

eur, jedná sa o hodnoty priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za prvý polrok predchádzajúceho
kalendárneho roka, teda roka 2010. Ak by žalobca uplatnil výpočtový základ za rok 2010, ako tvrdí
žalovaná, jednalo by sa o priemernú mesačnú mzdu zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka, teda za rok 2009. Podľa tvrdenia žalovanej mal teda obhajca
žalobcu použiť výpočtový základ pre rok 2010, ktorého priemerná mesačná mzda zamestnanca bola

za prvý polrok roka 2009. Žalobca uviedol, že samotné ustanovenie § 1 ods. 3 vyhlášky v znení
účinnom do 30.6.2013 hovorí o priemernej mesačnej mzde, ktorá vychádza z údajov Štatistického úradu
Slovenskej republiky a jednoznačne uvádza pojem prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Teda v roku 2011 bol výpočtovým základom prvý polrok roku 2010. Je teda podľa názoru žalobcu
nepopierateľné, že obhajca žalobcu čo do výšky vyúčtoval a určil výpočtový základ správne. Pokiaľ

ide o žalovanou namietanú účelnosť úkonov, žalobca uviedol, že účelnosť sa v zásade dá stotožniť s
nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom
na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti
za účelne vynaložené trovy považujú. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 18 ods. 2 zákona č.
586/2003 Z.z. Podľa názoru žalobcu nie je na mieste námietka žalovanej o neúčelnosti a nepreukázaní

vykonaniapredmetnéhoúkonuprávnejslužby.Všetkyžalovanounamietanéúkonyvykonanéadvokátom
JUDr. Vladimírom Štefekom boli podľa názoru žalobcu účelné, nevyhnutné a bola nimi sledovaná
procesná ochrana proti tvrdenému nároku, čoho dôkazom je i skutočnosť, že žalobca bol spod obžaloby
oslobodený. Neuskutočnením ktoréhokoľvek z rozporovaných úkonov zvoleného obhajcu by nebolo
možné vykonať žiadny ďalší úkon zvoleného obhajcu, čím by sa porušilo základné právo na súdnu

ochranu. V tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie a doplnenie do konania zo dňa 12.1.2022,
v ktorom jednoznačne preukázal účelnosť všetkých namietaných uskutočnených úkonov zvoleného
obhajcu v trestnom konaní. K namietanému bodu č. 2. vyúčtovania (Naštudovanie a kopírovanie spisov
na OKR OR PZ Bratislava 5 dňa 18.3.2011) žalobca uviedol, že zvolený obhajca prevzal plnomocenstvona obhajobu žalobcu v trestnom konaní dňa 17.3.2011, je teda nepopierateľné, že bolo povinnosťou
zvoleného obhajcu, aby sa oboznámil so skutočnosťami uvádzanými vo vyšetrovacom spise. Tvrdil,
že bez nahliadnutia a vyhotovenia si kópií z vyšetrovacieho spisu by nebol splnený účel obhajoby

žalobcu zo strany zvoleného obhajcu a neuskutočnením predmetného úkonu by nebolo možné vykonať
žiadny ďalší úkon zvoleného obhajcu, čím by sa porušilo základné právo na súdnu ochranu. Uviedol,
že bez kompletnej spisovej dokumentácie predmetného vyšetrovacieho konania by zo strany zvoleného
obhajcu nebolo možné chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Žalobca preto považoval za
správne aplikované ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky a podľa jeho názoru ho nemožno

považovať za nedôvodné. Žalobca zároveň poukázal na § 14 ods. 8 vyhlášky v znení účinnom do
30.6.2013, podľa ktorého za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí odmena
ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. K namietanému bodu č. 3. vyúčtovania
(Porada s klientom po naštudovaní spisov a znaleckých posudkov zabezpečených vyšetrovateľom PZ
dňa 24.5.2011) žalobca uviedol, že bolo potrebné zo strany zvoleného obhajcu oboznámiť sa s celým
vyšetrovacím spisom vrátane znaleckých posudkov a zistené skutočnosti prejsť s klientom. Tvrdil, že

bolo nevyhnutné, aby žalobca so zvoleným obhajcom dopodrobna preštudovali každú jednu listinu,
či znalecký posudok, ktorý bol obsahom vyšetrovacieho spisu. Nakoľko sa jednalo o tak zložitý a
náročný medicínsky zameraný prípad, že žalobca a taktiež i samotný advokát považovali úkon porady
po naštudovaní spisov a znaleckých posudkov za jednoznačne účelný a predovšetkým nevyhnutný pre
zvolenie najvhodnejšieho postupu obhajoby žalobcu. Žalobca bol toho názoru, k akému dospel aj súd

prvej inštancie v predmetnom sporovom konaní po vykonaní dokazovania, že zvolený obhajca správne
aplikoval § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky. Vo vzťahu k bodu č. 7. vyúčtovania (Pribratie znalca A. A.
do konania obhajcom na trovy obhajoby – klienta dňa 9.1.2012) sa žalobca vyjadril tak, že predmetný
úkon je jednoznačne účelne vynaložený a vypracovaný znalecký posudok A. A. bol pre trestné konanie
relevantný, nakoľko súd v trestnom konaní čerpal z uvedeného znaleckého posudku, a súčasne naň

trestný súd poukázal v samotnom oslobodzujúcom rozsudku, a teda viedol k oslobodeniu žalobcu s
pod obžaloby. Podľa názoru žalobcu predmetný úkon zvoleného obhajcu bol riadne vykonaný, účelný,
nevyhnutný a bola ním sledovaná procesná ochrana žalobcu v trestnom konaní. V tejto súvislosti
poukázal na § 119 ods. 4 Trestného poriadku, v zmysle ktorého dôkazy môžu obstarávať aj strany na
vlastné náklady. V prípade oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a), b) alebo c) nahradí účelne

vynaložené náklady obvinenému štát. Žalobca považoval za zrejmé, že ak by aj zvolený obhajca pri
vyúčtovaní právny úkon označil namiesto ustanovenia § 14 ods. 1 písm. f), písmenom e) vyhlášky,
nemôže to mať automaticky za následok označenie predmetného úkonu za vynaložený neúčelne.
Výsledok úkonu Pribratia znalca do konania je podľa názoru žalobcu jednoznačný, účelný a preukázaný
priamo v trestnom rozsudku. Žalobca taktiež prízvukoval § 14 ods. 8 vyhlášky v znení účinnom do

30.6.2013, podľa ktorého za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí odmena
ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. Vo vzťahu k namietanému bodu č. 21.
vyúčtovania (Naštudovanie znaleckých posudkov zabezpečených obhajcami A. E. – od znalca A. A. a
A. C. od znalca A. B. – príprava na HP dňa 11.4.2013) žalobca uviedol, že bolo preukázané, že dňa
9.4.2013 sa uskutočnilo preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania zvoleným obhajcom podľa §

208 Trestného poriadku, z ktorého jednoznačne vyplynulo doplnenie dokazovania, a to pripojením k
vyšetrovaciemu spisu vyšetrovací spis týkajúci sa dopravnej nehody poškodeného p. K. vedeného na
OKP OR PZ v Bratislave V, pod ČVS: ORP-1000/1-OVK-B5-2007, aby sa ozrejmili skutočnosti, akým
spôsobom došlo k dopravnej nehode poškodeného p. K.. Súčasne zvolený obhajca žalobcu taktiež
navrhol doplnenie dokazovania vypočutím členov záchrannej služby, ktorá poškodeného p. K. previezla

po dopravnej nehode na centrálny príjem do nemocnice na Antolskej. Vyšetrovateľ návrhu č. 1 vyhovel
a návrhu č. 2 nevyhovel a považoval ho za nepotrebný. Taktiež z preštudovania spisu po skončení
vyšetrovaniabolojednoznačnenevyhnutnénaštudovaniepredloženýchznaleckýchposudkovobhajcom
A. E. (od znalca A. A.) a obhajcom A. C. (od znalca A. B.). Žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že
sa jednalo o náročný, zložitý a odborný medicínsky prípad. Hoci možno nedopatrením zvolený obhajca

vo vyúčtovaní aplikoval § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky namiesto aplikácie § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky,
prípadne v spojení s § 14 ods. 8 vyhlášky, opätovne to podľa názoru žalobcu nemôže automaticky
zakladať a považovať predmetný úkon zvoleného obhajcu za úkon vynaložený neúčelne, prípadne
rozporný. Predmetný úkon bol uskutočnený riadne, čo aj žalobca preukázal Záznamom zvoleného
obhajcu o ďalšej porade s klientom k naštudovaniu znaleckých posudkov zo dňa 11.4.2013 vo vyjadrení

zo dňa 12.1.2022. V tejto súvislosti opätovne poukázal na znenie § 14 ods. 8 vyhlášky. V súvislosti s
bodom č. 22. vyúčtovania (Spracovanie a podanie návrhov na vykonanie dôkazov na HP dňa 10.7.2013)
žalobca uviedol, že tvrdenie žalovanej pri rozporovaní predmetného uskutočneného úkonu zvoleným
obhajcom žalobcu nie je nijakým spôsobom preukázané. Žalovaná in abstracto tvrdila, že zvolenýobhajca žalobcu nesprávne subsumoval predmetný úkon pod § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky, a je teda
uplatnený údajne v rozpore s vyhláškou, avšak žalovaná už in concreto neuviedla, ktoré údajne správne
ustanovenie vyhlášky mal zvolený obhajca žalobcu aplikovať, v akej výške malo byť správne aplikované

to-ktoré ustanovene vyhlášky, ani výšku náhrady hotových výdavkov, prípadne určenie správneho
ustanovenia vyhlášky. K namietanému bodu č. 28. vyúčtovania (Písomné spracovanie záverečnej reči
obhajcu na žiadosť súdu dňa 19.03.2014) žalobca uviedol, že písomné spracovanie záverečnej reči bolo
na výslovnú žiadosť konajúceho súdu. Tvrdil, že v prípade, ak si konajúci trestný súd vyžiada uskutočniť
písomné spracovanie záverečnej reči, je použitím elementárnej logiky zrejmé, že sa jedná o právny

úkon písomného podania na súd. Hoci sa môže žalovanej javiť zhmotnenie záverečnej reči „na papier“
za úkon, ktorý nie je právnym úkonom, tento zvolený obhajca uskutočnil na žiadosť konajúceho súdu.
V danom prípade sa nanajvýš môže opätovne jednať o aplikáciu nesprávneho ustanovenia vyhlášky,
avšak na písomné podanie na súd možno aplikovať ustanovenie § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, za
ktoré patrí odmena zvolenému obhajcovi žalobcu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny spoločne
paušálnou náhradou v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky tak, ako v správnej výške uplatnil zvolený obhajca

žalobcu vo svojom vyúčtovaní. Na základe uvedeného mal žalobca za jednoznačne preukázané, že
mu vznikla škoda uhradením trov trestného konania za jeho obhajobu zvolenému obhajcovi a výška
škody bola nepochybne preukázaná riadne predloženými dôkazmi i všetkými uskutočnenými písomnými
aj ústnymi vyjadreniami v predmetnom sporovom konaní. Žalobca riadne uniesol dôkazné bremeno čo
sa týka preukázania vzniku a výšky škody a aj príčinnej súvislosti medzi nimi. Žalobca poukázal na

skutočnosť, že žalovaná síce namietala aplikáciu ustanovení vyhlášky v predmetnom konaní, konkrétne
za rok 2011 a 2012 v bodoch 1. až 17. vyúčtovania, za rok 2013 v bodoch 18. až 22. vyúčtovania
a za rok 2014 v bode 28., avšak opätovne jednoznačne a preukázateľne nevyčíslila pri tom-ktorom
namietanom uskutočnenom úkone právnej služby zvoleného obhajcu žalobcu uvedeného vo vyúčtovaní
jeho jednotlivú výšku spoločne s výškou režijného paušálu. Vykonala tak výlučne v bode 1. vyúčtovania,

a to iba ako príklad, hoci žalobca má za to, že zvolený obhajca uplatnil aj v bode 1. vyúčtovania
správnu výšku za úkon právnej služby a režijného paušálu. Skutočnosť, že žalovaná iba uviedla, že
zvolený obhajca žalobcu vo vyúčtovaní aplikoval údajne nesprávnu výšku výpočtového základu a 1/12
výpočtového základu v zmysle vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013, ako aj od 1.7.2013, nemožno
podľa názoru žalobcu v žiadnom prípade považovať za preukázanie údajne nesprávnej uplatnenej výšky

úkonu právnej služby, ani režijného paušálu. Žalobca opätovne prízvukoval koncentráciu konania, a
skutočnosť, že súd nemôže suplovať povinnosť žalovanej pri preukazovaní svojho tvrdenia. Poukázal na
nález Ústavného súdu SR zo dňa 8.4.2010, č.k. IV. ÚS 24/2010-39, v zmysle ktorého: „Podľa doterajšej
judikatúry ústavného súdu je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
aj nárok na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). V čl. 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje

základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania
obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či je základné právo na súdnu ochranu
naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Procesné predpisy, ktoré
upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a
účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní

svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov
konania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie
v konaní (m. m. II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 82/09). Súčasťou trov konania je aj odmena za
zastupovanie, ak je zástupcom advokát (§ 137 OSP).“ Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania

a náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v rozsahu 100%.

15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vo veci nariadil pojednávanie
na deň 30.4.2025, na ktorom zopakoval dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o odvolaní

a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.

16. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

17. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.18. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

19. Podľa § 5 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom
konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

20. Podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na

právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané
v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

21. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

22. Podľa § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné

rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania

nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

23. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013 a s účinnosťou od
1.7.2013do28.2.2017)priobhajobevtrestnomkonaníokremvecípodľaodseku1jezákladnousadzbou
tarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužby,akideotrestnýčin,naktorýzákonustanovujetrestodňatia

slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu.

24. Podľa § 12 ods. 6 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013 a s účinnosťou od 1.7.2013 do
28.2.2017) na zmenu kvalifikácie trestného činu v trestnom konaní sa neprihliada.

25. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013) odmena vo výške základnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo

za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny,
d) vypracovanie právneho rozboru veci okrem trestnoprávnej veci,

e) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti
pre porušenie zákona,
f) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

26. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013) odmena vo výške dvoch tretín

základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo
rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodňatiaslobody,sapreukazujepotvrdením
príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.

27. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013) odmena vo výške jednej

polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) návrh na predbežné opatrenie a odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na
zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva,
b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,
c) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na

obnovu konania,
d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania,
e) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,
vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k
takému odvolaniu.

28. Podľa § 14 ods. 4 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013) odmena vo výške jednej tretiny
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ak nepresiahne jednu hodinu,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, ak nepresiahne jednu hodinu.

29. Podľa § 14 ods. 5 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013) odmena vo výške jednej štvrtiny
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach,
b) zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo

zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.

30. Podľa § 14 ods. 6 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013) ak po poslednej porade alebo
rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k
inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.

31. Podľa § 14 ods. 7 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013) ak bola súdom schválená
dohoda o vine a treste pred podaním obžaloby, patrí advokátovi okrem odmeny za úkony podľa odsekov
1 a 2 aj odmena vo výške 4-násobku základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.

32. Podľa § 14 ods. 8 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013) za úkony právnej služby, ktoré
nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom
najbližšie.

33. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (s účinnosťou od 1.7.2013 do 28.2.2017) odmena vo výške základnej

sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
na konaní pred súdom alebo iným orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a

to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny,
d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie,
e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

34. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky (s účinnosťou od 1.7.2013 do 28.2.2017) odmena vo výške dvoch tretín
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo
rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodňatiaslobody,sapreukazujepotvrdením

príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.35. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky (s účinnosťou od 1.7.2013 do 28.2.2017) odmena vo výške jednej
polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) návrh na zabezpečenie dôkazu,

b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,
c)návrhyasťažnostivoveciach,oktorýchsarozhodujenaverejnomzasadaní,okremnávrhunaobnovu
konania,
d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania.

36. Podľa § 14 ods. 4 vyhlášky (s účinnosťou od 1.7.2013 do 28.2.2017) odmena vo výške jednej tretiny
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina.

37. Podľa § 14 ods. 5 vyhlášky (s účinnosťou od 1.7.2013 do 28.2.2017) odmena vo výške jednej štvrtiny

základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach,
b) zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo
zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.

38. Podľa § 14 ods. 6 vyhlášky (s účinnosťou od 1.7.2013 do 28.2.2017) ak po poslednej porade alebo
rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k
inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.

39. Podľa § 14 ods. 7 vyhlášky (s účinnosťou od 1.7.2013 do 28.2.2017) ak bola súdom schválená
dohoda o vine a treste pred podaním obžaloby, patrí obhajcovi okrem odmeny za úkony podľa odsekov
1 a 2 aj odmena vo výške štvornásobku základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.

40. Podľa § 14 ods. 8 vyhlášky (s účinnosťou od 1.7.2013 do 28.2.2017) za úkony právnej služby, ktoré

nie sú uvedené v odsekoch 1 až 5, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom
najbližšie.

41. Podľa § § 20 vyhlášky (s účinnosťou od 1.6.2010 do 30.6.2013 a s účinnosťou od 1.7.2013 do
28.2.2017) za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí

advokátovi odmena podľa doterajších predpisov.

42. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať
s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom
a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho

presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb.

43. Podľa § 119 ods. 4 Trestného poriadku dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady. V
prípade oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a), b) alebo c) nahradí účelne vynaložené náklady

obvinenému štát.

44. Otázkouexistencienezákonnéhorozhodnutiasaodvolacísúdzaoberalužvosvojomvporadíprvom
rozhodnutí (uznesenie zo dňa 28.10.2020, č.k. 7Co/96/2018-189, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie), v ktorom na základe ustálenej judikatúry vyslovil, že keď došlo

k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne
okolnostiadôvodyvychádzaťztoho,žeobčančinnespáchalažetrestnéstíhanieprotinemunemalobyť
začaté, preto nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom rozhodujúcim meradlom zákonnosti
začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Na základe uvedeného

potom konštatoval, že súd prvej inštancie správne ustálil existenciu nezákonného rozhodnutia, ktorým
je uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi vydané dňa 14.2.2011 Okresným riaditeľstvom PZ
v Bratislave 5, Odbor kriminálnej polície, I. oddelenie všeobecnej kriminality, č. ČVS:ORP-1450/1-OVK-B5-2008, keďže žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.3.2014, č.k.
5T/45/2013-697 spod obžaloby oslobodený.

45. Pokiaľ ide o uplatňovanú náhradu škody, túto tvorili náklady súvisiace s vypracovaním znaleckého
posudku v trestnom konaní v sume 1 752,90 eur a trovy obhajoby v trestnom konaní v sume 2 436,85
eur spolu s úrokom z omeškania.

46. Žalovaná v odvolaní namietala nesprávne vyhodnotenie jej námietok súdom prvej inštancie,

týkajúcich sa jednak neúčelnosti (opodstatnenosti) účtovaných úkonov právnej služby za roky 2011 (bod
2. a 3.), za rok 2012 (bod 7.), za rok 2013 (bod 21. a 22.) a za rok 2014 (bod 28.) ako aj nesprávnej
výšky účtovaných úkonov právnej služby (bod 1. až 21.).

47. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že argumentácii žalovanej je možné
čiastočnepriznaťúspech,atovnepreukázanívznikuškodyspočívajúcejvuplatnenejodmeneanáhrade

advokáta pri poskytovaní právnych služieb vyúčtovanej pod bodom 2. a 3. a čiastočne pod bodom 21.

48. Pri preskúmaní nároku žalobcu na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených trovách obhajoby
odvolací súd vychádzal aj zo záverov uvedených v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 13.12.2011,
sp.zn. III. ÚS/557/2011, v zmysle ktorých: „Najvyšší súd v tejto súvislosti v súlade s rozhodnutím

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 78/03 dáva do pozornosti, že trovy
vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom
k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku
alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s
nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom

na právnu pomoc v zmysle dotknutého článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho
zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné
vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok
na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov
treba posudzovať samostatne. To platí aj pre trovy právnej pomoci... Ústavný súd skúmal, či otázka

posúdenia účelnosti hotových výdavkov a celkovo trov konania najvyšším súdom nevykazuje extrémne
vybočenie z pravidiel upravujúcich rozhodovanie o trovách konania, čím by nadobudla táto otázka
ústavnoprávny rozmer. Je zrejmé, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania,
pričom táto otázka nie je v zákone explicitne vyjadrená. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na
uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Všeobecnému súdu prináleží hodnotiť ako kritérium

pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Táto otázka je vecou úvahy súdu, ktoré však musí
byť vždy odôvodnené. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti dospel k záveru, že rozhodnutie o trovách
konania nevykazuje znaky svojvoľnosti ani arbitrárnosti a že najvyšší súd uplatnil zákonom daný priestor
pre uváženie účelnosti trov konania, ktoré je ústavne akceptovateľné, a nezasiahol do podstavy a zmyslu
základného práva na spravodlivé súdne konanie.“

49. Pokiaľ ide o úkon právnej služby označený ako „2. Naštudovanie a kopírovanie spisov na OKP
OR PZ Bratislava 5 dňa 18.3.2011“ odvolací súd dospel k záveru, že štúdium a vyhotovovanie kópií z
vyšetrovacieho spisu je súčasťou úkonu právnej služby označený vo vyhláške ako prevzatie a príprava
zastúpeniaaleboobhajobyvrátaneprvejporadysklientom(§14ods.1písm.a)vyhlášky).Zustanovenia

§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že advokátovi patrí odmena za úkon právnej pomoci spočívajúci v
prevzatí a príprave zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom. Zmyslom tohto úkonu je
poskytnúť advokátovi možnosť oboznámiť sa s vecou v záujme toho, aby, pokiaľ ide o trestné konanie,
mohol v jeho ďalšom priebehu dôsledne uplatniť právo obvineného (obžalovaného, odsúdeného).
To predpokladá vykonanie úkonov (napr. štúdium spisu, porada s klientom a pod.) smerujúcich k

oboznámeniu sa s okolnosťami, ktoré sú v konkrétnom prípade predmetom obhajoby. Odvolací súd
preto nepovažoval úkon právnej služby spočívajúci v naštudovaní a kopírovaní spisov dňa 18.3.2011
nasledujúci bezprostredne za úkonom spočívajúcim v prevzatí a príprave zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom vykonaným dňa 17.3.2011 za účelne vynaložený v súvislosti s obhajobou žalobcu.

50. V nadväznosti na záver o neúčelnosti úkonu právnej služby vyúčtovaný pod bodom 2. je nutné
považovať za neúčelný aj úkon právnej služby označený ako „3. Porada s klientom po naštudovaní
spisov a znaleckých posudkov zabezpečených vyšetrovateľom PZ dňa 24.5.2011“, a to z dôvodu podľa §
14ods.6vyhlášky,vzmyslektoréhoakpoposlednejporadealeborokovanísklientomaleboprotistranounasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena
za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
medzi úkonom 1. (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom) a úkonom 3. (porada

s klientom po naštudovaní spisov a znaleckých posudkov) nedošlo k inému úkonu právnej služby (pri
zohľadnení neúčelnosti úkonu právnej služby vyúčtovaného pod bodom 2.).

51. Aj v prípade úkonu právnej služby označenom ako „21. Naštudovanie znaleckých posudkov
zabezpečenýchobhajcamiA.E.–odznalcaA.A.aA.C.odznalcaA.B.–prípravanaHPdňa11.4.2013“

tento nemožno považovať za samostatný úkon právnej služby, a to ani podľa § 14 ods. 1 písm. b)
vyhlášky (písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej) a ani podľa § 14 ods. 1 písm. c)
vyhlášky (účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania
alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o
zmieri). Z vyúčtovania odmeny je zrejmé, že tomuto úkonu právnej služby predchádzal úkon spočívajúci
v preštudovaní spisov po skončení vyšetrovania zo dňa 9.4.2013, z ktorého vyhotoveného záznamu vo

vyšetrovacom spise vyplýva, že žalobca (ako obvinený) a jeho obhajca okrem iného navrhli zastaviť
trestné stíhanie žalobcu s ohľadom na závery znaleckých posudkov A. A., A. A. a A. B.. Z uvedeného
možno vyvodiť, že so znaleckými posudkami A. A. a A. B. sa obhajca oboznámil v súvislosti s úkonom
spočívajúcim v preštudovaní spisov po skončení vyšetrovania dňa 9.4.2013. Odvolací súd dospel k
záveru, že ďalší úkon právnej služby (bod 21.) spočívajúci v naštudovaní znaleckých posudkov preto

nemožno považovať za účelný a opodstatnený. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že v tento
deň bola vykonaná ďalšia porada s klientom, ktorú skutočnosť žalobca preukázal záznamom z porady s
klientom (č.l. 212), za ktorý úkon patrí odmena advokátovi vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny
podľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že účtovanie
odmeny za tento úkon bol dôvodný čo do výšky 43,39 eur (plus náhrada hotových výdavkov v sume

7,81 eur) a v tejto výške je aj opodstatnený nárok žalobcu na náhradu škody.

52. Vo vzťahu k ostatným úkonom odvolací súd nevzhliadol ich neúčelnosť a považoval ich za riadne
uplatnené a opodstatnené. V prípade úkonu právnej služby, ktorý je vo vyúčtovaní odmeny označený
ako „7. Pribratie znalca A. A. do konania obhajcom na trovy obhajoby – klienta dňa 9.1.2012“ možno

tento úkon podradiť pod úkon „vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie“
v zmysle § 14 ods. 1 písm. f) vyhlášky v spojení s § 14 ods. 8 vyhlášky. Je potrebné upriamiť pozornosť
na to, že úkon spočívajúci v žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku si vyžaduje vypracovanie
kvalifikovaného zadania predmetu znaleckého skúmania, príp. zadanie kvalifikovaných otázok znalcovi,
a aj z tohto pohľadu potom bolo nutné považovať tento úkon právnej služby za opodstatnený a účelný. V

súvislosti s úkonom právnej služby označeným ako „22. Spracovanie a podanie návrhov na vykonanie
dôkazov na HP dňa 10.7.2013“ a s úkonom právnej služby označeným ako „28. Písomné spracovanie
záverečnejrečiobhajcunažiadosťsúdudňa19.3.2014“možnojednoznačnekonštatovať,žeideoúkony
právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky (písomné podanie na súd). Je bez významu, že vo
vyúčtovaní odmeny advokáta boli jednotlivé úkony právnej služby prípadne nesprávne subsumované

pod ustanovenia vyhlášky, keď žalobca nepochybne preukázal úbytok na svojom majetku v uplatnenej
výške, za súčasného preukázania vykonania úkonov právnej služby.

53. Pokiaľ žalovaná namietala nesprávny výpočet odmeny a náhrady nákladov v dôsledku použitia
nesprávneho výpočtového základu, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že

žalovaná neúčinne poprela skutkové tvrdenia žalobcu, keď iba vo všeobecnej rovine namietala
nesprávnyvýpočetodmenyanáhradynákladovbezuvedeniavlastnýchskutkovýchtvrdení.Akžalovaná
špecifikovala svoje námietky v tomto smere v podanom odvolaní, na tieto skutkové tvrdenia odvolací
súd nemohol prihliadať, keďže ide o tzv. neprípustnú novotu v zmysle § 366 C.s.p. Napriek uvedenému
odvolací súd konštatuje, že odmena advokáta bola vypočítaná v súlade s vyhláškou, keď tarifná odmena

za úkony právnej služby do 30.6.2013 vychádzala z výpočtového základu, ktorým bola priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho
kalendárneho roka (t.j., za rok 2011 v sume 741 eur, za rok 2012 v sume 763 eur a za rok 2013
do 30.6.2013 v sume 781 eur) a tarifná odmena za úkon právnej služby od 1.7.2013 vychádzala z
výpočtového základu, ktorým bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový
základ podľa § 1 ods. 3 vyhlášky. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že hoci žalovaná odvolaním napadla
prvoinštančný rozsudok v celom rozsahu, v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne odvolacie námietky
vo vzťahu k uplatnenej škode spočívajúcej v úhrade odmeny znalcovi za vypracovanie znaleckéhoposudku, preto sa odvolací súd nezaoberal opodstatnenosťou tohto uplatneného nároku. Zhrnúc vyššie
uvedené považoval odvolací súd za opodstatnený nárok na náhradu škody vo výške 4 050,32 eur (spolu
s príslušenstvom), keď nárok vo výške 139,43 eur, ktorý tvoril odmenu advokáta za úkon 2. v sume

69,16 eur, za úkon 3. v sume 48,58 eur a za časť úkonu 21. v sume 21,69 eur vyhodnotil odvolací súd
ako nedôvodný (spolu s príslušenstvom).

54. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým prvoinštančný súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 139,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5% ročne zo sumy 139,43 eur od 10.5.2016 do zaplatenia zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol a
v zostávajúcej časti (o zaplatenie 4 050,32 eur spolu s príslušenstvom) rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.

55. O trovách konania (celých) odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a
2 C.s.p. podľa pomeru úspechu a neúspechu sporových strán. Žalobca mal v spore úspech v sume 4

050,32 eur, t.j. 96,67%, žalovaný mal úspech v sume 139,43 eur, t.j. 3,33%, teda čistý úspech žalobcu
je 93,34%. Na základe uvedeného odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 93,34%.

56. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).