Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/99/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123425612
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6123425612.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej

a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zast.
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441,
o zaplatenie 188,02 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č. k. 8C/20/2024-101 zo dňa 30. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 188,02 EUR spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 188,02 EUR od
19.06.2023 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a výrokom II. určil,
že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou doručenou tunajšiemu súdu zaplatenia sumy
188,02 EUR spolu s príslušenstvom. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

1.3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav.

1.4. Dňa 08.05.2023 došlo v A. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na vozidle B. C.
e. č. D. držiteľa-poškodeného E. F.,

nar. XX.XX.XXXX. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného
u žalovaného. Z uvedeného dôvodu si poškodený nechal opraviť poškodené vozidlo v autoservise, na
čo nadväzovalo prenajatie náhradného vozidla na dobu od 15.05.2023 do 26.05.2023, teda po dobu
zotrvania vozidla v oprave až po dobu ukončenia opravy vozidla a doručenia krycieho listu poisťovňou.
Po ukončení nájmu vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru na sumu 594,05 EUR za užívanie
vozidla za obdobie 12 dní. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému
titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom na žalobcu.

1.5. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. § 4 ods. 2
písm. b), § 11 ods. 1, 6, 7, § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z., § 442 ods. 2, § 443, § 525 ods. 2, § 517
ods. 1 a 2, § 580, § 581 ods. 1 - 4 Obč. zák.1.6. Súd prvej inštancie ustálil, že pohľadávka na žalobcu bola postúpená platne, a teda žalobca je
v konaní aktívne vecne legitimovaným. Stotožnil sa s argumentáciou žalobcu v tom smere, že pri

postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným došlo medzi nimi
k vzájomnému započítaniu pohľadávok. Zmluvu o postúpení uzatvoril poškodený ako postupca so
žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľom náhradného motorového vozidla. Medzi
žalobcom a poškodeným došlo k postúpeniu pohľadávky
a súčasne k vyporiadaniu uzatvorenej zmluvy medzi poškodeným ako nájomcom vozidla

a žalobcom ako prenajímateľom, keďže podľa zmluvy si žalobca pohľadávku vymáha svojím menom
a na svoj účet.

1.7. Medzi stranami sporu ostala sporná výška náhrady škody, ktorú žalovaný zaplatil poškodenému z
titulu poistnej udalosti. Skutočnou škodou podľa zistenia súdu bola škoda, ktorá vznikla poškodenému
z nájmu porovnateľnej triedy vozidla (G. H.) ako vozidlo poškodené (B. C.). Súd prvej inštancie mal

za nesporné, že poškodený za účelom, aby jeho poškodené vozidlo mohlo byť prevádzky schopné
ho odovzdal na opravu do autoservisu. Stotožnil sa s právnym názorom žalobcu, že po odovzdaní
vozidla do servisu nemohol ovplyvniť dĺžku opravy, ktorá je objektívne závislá od okolností nezávislých
od vôle poškodeného (napr. počet objednávok, personálne a technické vybavenie servisu atď.).
Náhradné vozidlo užíval poškodený po dobu 12 dní (doba až do doručenia krycieho listu poisťovňou

a následného odovzdania opraveného vozidla), čo nemožno považovať za obdobie neprimerané pre
opravu predmetného vozidla, kedy poškodený reálne nemohol užívať svoj automobil v dôsledku vzniku
klientom žalovaného zavinenej škodovej udalosti
a navyše túto dobu nemohol ani ovplyvniť. Súd prvej inštancie mal potom za to, že nájom bol v danom
prípade odôvodnený a takisto bola primeranou aj výška za užívanie náhradného vozidla dohodnutá

zmluvne denne na sumu 47,- EUR spolu s poplatkom za pristavenie
a prevzatie vo výške 30,- EUR, čo celkovo predstavovalo sumu 594,05 EUR s DPH. Súd prvej inštancie
uzavrel, že skutočná škoda nie je len zmenšenie majetku, ale aj potreba vynaložiť nevyhnutné náklady v
súvislosti so vznikom škody. Poškodený nesporne nemal možnosť užívať poškodené vozidlo. Žalobcom
bolo v konaní preukázané, že si uplatnil nárok iba za nevyhnutný čas opravy poškodeného vozidla, za

obdobie kedy mal poškodený vozidlo v servise a nevedel ovplyvniť dĺžku opravy, a teda bol obmedzený
vo svojom vlastníckom práve k svojmu vozidlu. Dĺžka opravy vozidla bola žalobcom v konaní riadne
preukázaná, či už splatnou faktúrou č. 6182023 alebo potvrdením o odovzdaní a prevzatí predmetného
vozidla zo dňa 26.05.2023 po ukončení opravy a doručením krycieho listu zo strany poisťovne dňa
25.05.2023. Nakoľko sa žalobca reálne k užívaniu opraveného vozidla dostal

a mohol opätovne užívať svoje vlastné vozidlo odo dňa 26.05.2023, po tom čo autoservisu bol doručený
krycí list od poisťovne, súd prvej inštancie do tohto dátumu považoval nájom náhradného vozidla za
dôvodný. K vystaveniu krycieho listu súd prvej inštancie poznamenal, že autorizovaný servis neinformuje
poškodenéhootom,že bolavystavená faktúrazaopravujehovozidla,aletútozasielarovnopoisťovni a
opravené vozidlo vydáva poškodenému po doručení krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva

opravené vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného, čím odpadá účel užívania náhradného vozidla.
Podľa oznámenia žalovaného žalovaný výšku poskytnutého plnenia určil tak, že uznal náklady za
používanie vozidla za obdobie 8 dní, t. j. do 22.05.2023 - do vystavenia faktúry za opravu vozidla, a teda
plnil sumu 406,03 EUR. V zmysle vyššie uvedeného aj s ohľadom na ustálenú súdnu prax
a rozhodnutia okrem iného NS SR sp. zn. 25Cdo/3911/2007, či nález ÚS SR III ÚS 602/2022 mal za to,

že uplatnený nárok na doplatenie sumy 188,02 EUR je dôvodným v celom rozsahu.

1.8. Čo sa týka úroku z omeškania mal súd prvej inštancie za to, že v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP
bol žalovaný povinný plniť svoj dlh v lehote do 16.06.2023, nakoľko žalovaný skončil šetrenie poistnej
udalosti v zmysle pripojeného oznámenia o poistnom plnení dňa 01.06.2023. V zmysle § 517 ods. 1 a

2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. je žalovaný povinný uhradiť žalobcom zákonne vyčíslený úrok z omeškania vo výške
8,75 % ročne z istiny 188,02 EUR od 19.06.2023 do zaplatenia tak ako si to uplatnil žalobca. V danej
časti priznaného úroku z omeškania sa súd prvej inštancie stotožnil
s rozhodnutiami NS SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 a 1Cdo/225/2021, nakoľko nedôvodným krátením

poistného plnenia zo strany žalovaného vznikol žalobcovi nárok na úrok
z omeškania.1.9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 CSP a úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu
zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2. Žalovaný namietal nedostatok riadneho odôvodnenia súdu prvej inštancie, na základe ktorého
dospel súd prvej inštancie k záveru o aktívnej legitimácii žalobcu. Rozsudok súdu prvej inštancie
považoval v tejto časti za nepreskúmateľný, neúplný a nepresvedčivý, vykazujúci znaky svojvôle
a arbitrárnosti.

2.3. V odvolaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie daného nároku

v súdnom konaní. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odseku 17. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Na to, aby poškodenému voči žalovanému ako poisťovateľovi v zmysle
príslušných ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona
o PZP v spojení so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej v ust. § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníkavôbecvznikolnároknanáhradunákladovzaprenájomnáhradnéhovozidla,ktorýbynásledne

bolo možné zmluvou o postúpení pohľadávky postúpiť na iný subjekt je potrebné, aby zo strany
poškodeného aj došlo ku skutočnému (reálnemu) vynaloženiu nákladov za prenájom náhradného
vozidla, t. j. je potrebné, aby v majetkovej sfére poškodeného došlo k vzniku skutočnej (reálnej)
ujmy v súvislosti s nájmom náhradného vozidla. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že zo
strany poškodeného došlo ku skutočnému (reálnemu) vynaloženiu nákladov v súvislosti s prenájmom

náhradného vozidla, t. j. nebola preukázaná úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla č.
6182023 zo strany poškodeného. Poškodený v zmysle hmotného práva nikdy nesplnil podmienky
na to, aby mu priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi vzniklo právo na náhradu škody z titulu
prenájmu náhradného vozidla, preto predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2023
bolo postúpenie neexistujúcej pohľadávky poškodeného, t. j. nemožné plnenie podľa ust. § 37 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Žalovaný nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie o platnosti postúpenia
pohľadávky, keď pripustil možnosť započítania pohľadávok žalobcu a jeho právneho predchodcu
a konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

2.4. K posúdeniu účelnosti a nevyhnutnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla po oprave

žalovaný uviedol, že nájom vozidla je účelný a nevyhnutný len do obdobia kedy je zavŕšená oprava
poškodeného vozidla. Vozidlo sa po zavŕšení jeho opravy dňa 22.05.2023 nachádzalo v servise
už nie preto, že bolo opravované, ale preto, že bolo bez akéhokoľvek právneho dôvodu servisom
zadržiavané až do ukončenia likvidácie poistnej udalosti poisťovňou. Žalovaný zdôraznil, že faktúra
za opravu poškodeného vozidla bola splatná až dňa 25.05.2023. Medzi autoservisom a žalovaným

tak v zásade neexistuje žiadny relevantný právny vzťah, na základe ktorého by autoservis bol býval
oprávnený nevydať poškodenému opravené vozidlo až do úhrady faktúry za opravu poškodeného
vozidla žalovaným, resp. do vystavenia krycieho listu žalovaným.

2.5. V závere odvolania žalovaný uviedol, že žalobca sa v jeho podaniach síce odvoláva na zásadu

náhrady skutočnej škody, avšak z listinných dôkazov doložených žalobcom nevyplýva žiadna skutočná
(reálna) škoda, ktorá mala poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť.
Základným účelom zákona o PZP je zabezpečiť odškodnenie poškodených, ktorým v súvislosti
s dopravnou nehodou vznikla skutočná (reálna) škoda, a to predovšetkým v podobe poškodenia
motorového vozidla, a prípadne aj v podobe skutočne (reálne) vynaložených nákladov v súvislosti s

prenájmom náhradného vozidla. Žalovaný má tak za to, že účelom zákona o PZP vo všeobecnosti nie
je „preplácanie“ neuhradených faktúr (resp. zaniknutých pohľadávok) za prenájom náhradných vozidiel
obchodnýmspoločnostiamakoujeajžalobca,ktorýchpredmetompodnikaniajeajprenájomnáhradných
vozidiel. Poškodený teda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nevynaložil žiadne finančné
prostriedky, t. j. neutrpel žiadnu ujmu v jeho majetkovej sfére. V danom prípade v súvislosti

s prenájmom náhradného vozidla nebol naplnený základný účel zákona o PZP, ktorým je odškodňovanie
poškodených v súvislosti s dopravnými nehodami, ale došlo fakticky k tomu, že žalobca ako obchodná
spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je aj prenájom náhradných vozidiel, je v zásade ziskový naúkor žalovaného (a v zásade aj na úkor škodcu ako platiteľa PZP u žalovaného), hoci v zmysle hmotného
práva nie je oprávnený sa voči nemu daného nároku domáhať.

3.1. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Napadnutý
rozsudok považoval za vecne správny, riadne odôvodnený, spĺňajúci všetky náležitosti požadované
ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

3.2. Námietky a úvahy žalovaného týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom
na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nemožnosť plnenia, či údajnú neplatnosť započítania
pohľadávokpovažovalzaúčelovéazavádzajúce.Vovzťahuktýmtonámietkamadanostiaktívnejvecnej
legitimácie žalobcu poukázal na skutočnosti
a argumentáciu uvedenú v návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom právne otázky aktívnej vecnej
legitimácie ako aj inštitútu započítania pohľadávok už boli v rámci rozhodovacej praxe súdov vyriešené

a ustálené. Procesná obrana žalovaného je zároveň
v rozpore s jeho postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže sám žalovaný, postúpenú pohľadávku
žalobcovi čiastočne splnil a až následne v priebehu konania začal spochybňovať aktívnu legitimáciu na
strane žalobcu a nedôvodnosť započítania pohľadávok. Z uvedeného je zrejmé, že predmetné námietky
žalovaného sú účelové a bez akéhokoľvek opodstatnenia. Mal za to, že v danom prípade boli naplnené

základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pri zohľadnení povahy postúpenej pohľadávky, ktorá sa postúpením nemení, a v spojení s úpravou
vyplývajúcou z ust. § 4
ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP, je žaloba skutkovo a právne dôvodná. Uvedené je
v súlade s materiálnym výkladom zákona, ktorý má v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe prednosť

pred striktne formálnym výkladom práva. Poškodenému v dôsledku nutnej potreby prenajať si náhradné
vozidlo vznikol voči žalobcovi ako prenajímateľovi záväzok preukazovaný vystavenou faktúrou,
ktorý záväzok vysporiadal poškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním vzájomných
pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si
nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. Tzn. že účastníci

zmluvy
o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok
zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému
plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a
následnepozinkasovanícenyzapostúpeniepohľadávkytútopostúpiťprenajímateľoviakopostupníkovi.

Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej
faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky
predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na
náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva

zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Takéto
postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o
odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu
fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku
na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Vyššie uvedený postup je súladný s ustálenou rozhodovacou

praxou súdov, pričom v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky k úhrade nájomného došlo započítaním.
K otázke vzniku práva žalobcu poukázal na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky, kde si zmluvné
strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je
preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme,

ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v nadväznosti na citované dojednanie bodu 5 zmluvy o
postúpení pohľadávky. Zdôraznil, že žalovaný svoju argumentáciu opiera o závery Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyslovené v uznesení zo dňa 23.08.2023, sp. zn. 4Obdo/30/2022, v ktorom spore
išlo o absolútne odlišný predmet sporu.

3.3. K účelnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla žalobca uviedol, že sa plne stotožňuje
s odôvodnením súdu prvej inštancie. V prejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že sa poškodený
dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v
dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného,a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale
bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodený prenájmom
náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval

nepriaznivý stav.

3.4. Poškodený svoje vozidlo zveril do rúk autorizovaného servisu, ktorý je zmluvným partnerom
poisťovneadôvodnesatakspoliehalnato,žeopravajehovozidlabudevykonanáriadneavprimeranom
čase. Poisťovňa je totiž subjektom, ktorý znáša náklady spojené

sopravouvozidlapoškodenéhoapokiaľjeautoservisvykonávajúcijehoopravujejzmluvnýmpartnerom,
zodpovedá sa poisťovni, ktorá ak v plnej výške poskytne poistné plnenie titulom nákladov na opravu
vozidla poškodeného, nemožno mať žiadne pochybnosti
osprávnostipostupuautoservisuprivykonávaníopravyvozidlapoškodeného.Autoservisjezodpovedný
za riadne a včasné plnenie svojmu zmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah
medzi autoservisom a poisťovňou vzniká v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať

pre porušenie jeho povinností. Táto zodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením
prvotnej príčiny, a to škodovej udalosti, so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na
prenájom náhradného vozidla pre nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným,
ktoré sa za účelom vykonania jeho opravy nachádza v autoservise. Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym
dôsledkom protiprávneho konania, a to podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí

a skúseností.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.08.2024 zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach
polemizujúc s názormi žalobcu z predchádzajúceho vyjadrenia. Svoju argumentáciu rozšíril o názor,
že zo správania žalobcu a poškodeného možno vyvodiť, že žalobca a poškodený už uzatvorením

zmluvy o postúpení pohľadávky a uzatvorením dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sledovali
to,abypoškodenýakodlžníknemuselžalobcoviakoveriteľoviriadneuhradiťdlžnénájomnézaprenájom
náhradného vozidla a aby si žalobca, ktorý inak podľa hmotného práva nemá žiadny nárok domáhať
sa voči žalovanému úhrady nájomného za prenájom náhradného vozidla mohol voči žalovanému
uplatňovať sumu, ktorú za prenájom náhradného vozidla vyfakturoval poškodenému a ktorú mu

poškodený nikdy riadne neuhradil. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 26.05.2023 za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu obchádzania zákona
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Preto nie je relevantná argumentácia žalobcu, že žalovaný
čiastočne plnil.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.09.2024 zotrval na svojich predchádzajúcich v tvrdeniach,
argumentujúc, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore bola riadne preukázaná, zmluva o postúpení
pohľadávky je platná, rovnako ako započítanie nárokov medzi žalobcom a poškodeným a nárok žalobcu
v plnom rozsahu dôvodný

6. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363

CSP s uvedením dôvodov odvolania, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania
a jeho dôvodov.

8. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného

nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

9. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňujes odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

12. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

13. Odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Jedinú výnimku predstavuje

oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok
a porušenia práva na spravodlivý proces, a to z úradnej moci.

14. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom
prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného

postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd
preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

15. Odvolací súd ďalej skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom

smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho
procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred
odvolacímsúdom.Vadakonaniavymedzenáv§389ods.1písm.b)CSPjevosvojejpodstateporušením
základného práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR

okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

16. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), a h)

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní, narelevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.

vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

19. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.20. Žalovaný založil svoje odvolanie na tvrdeniach o nedostatku odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie v časti odôvodnenia aktívnej legitimácie žalobcu, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na
spravodlivý proces, pretože napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti

ust. § 220 ods. 2 CSP, je nesprávny, nezákonný, arbitrárny, je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej
inštancie. Ďalším odvolacím dôvodom bolo tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil otázku aktívnej legitimácie žalobcu. Namietal, že zmluva o postúpení pohľadávky
uzatvorená medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom (poškodeným) je neplatná, a žalobca preto
nie je, v dôsledku uvedenej neplatnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky, aktívne legitimovaný v spore. Namietal nepreukázanie účelnosti, nevyhnutnosti
a odôvodnenosti nákladov na prenájom náhradného vozidla v rozsahu tvrdenom žalobcom, tvrdiac
že na to, aby poškodenému voči žalovanému ako poisťovateľovi v zmysle príslušných ustanovení
§ 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení so zásadou náhrady skutočnej škody
vyjadrenej v ustanovení § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vôbec vznikol nárok na náhradu
nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktorý by následne bolo možné zmluvou o postúpení

pohľadávky postúpiť na iný subjekt je potrebné, aby zo strany poškodeného došlo ku skutočnému
(reálnemu) vynaloženiu nákladov za prenájom náhradného vozidla, t.j. je potrebné, aby v majetkovej
sfére poškodeného došlo k vzniku skutočnej (reálnej) ujmy v súvislosti s nájmom náhradného vozidla.
Namietal, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že zo strany poškodeného došlo ku skutočnému
vynaloženiu nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla t. j. nebola preukázaná úhrada

faktúry za prenájom náhradného vozidla číslo 618 2023 zo dňa 26.05.2023 zo strany poškodeného
a takáto úhrada nebola zistená ani súdom. Preto predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
26.05.2023 bolo postúpenie neexistujúcej pohľadávky poškodeného,
t. j. nemožné plnenie podľa ustanovenia § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň namietal
absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky podľa ust. § 39 Občianskeho

zákonníka pre jej rozpor s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka.

21. Odvolacie tvrdenia žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

22. K tvrdeniu žalovaného, že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti ust. § 220 CSP uvádza

odvolací súd nasledovné. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie musí obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má
byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným
pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické
hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a

úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd
by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Zároveň platí, že právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia bez pochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom
odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo
veci. Je potrebné zdôrazniť, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby

sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/2004) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola úspešná, t. j. aby bolo rozhodnuté v
súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/2004).

23. V rámci postupu podľa § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd odvolacie tvrdenie žalovaného

o porušení práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretože sa súd prvej inštancie nevysporiadal
s podstatnými skutočnosťami, v dôsledku čoho je jeho právna konštrukcia nedostatočne odôvodnená.
Odvolací súd uzavrel, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti písomného vyhotovenia
rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a ako celok je odôvodnenie rozsudku dostatočné a presvedčivé. V
súlade s čl. 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku rešpektujúc názory Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 117/05, sp. zn. II. ÚS 27/2011 a ďalších,
odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd v súlade s
požiadavkami § 220 ods. 2 CSP hodnotí skutkové a právne závery súdu prvej inštancie ako dostatočne

odôvodnené s oporou vo vykonanom dokazovaní.
O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecnými súdmi by bolo možné uvažovať
v prípade, ak by sa ten natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich
účel a význam. Aplikácia a výklad súdom prvej inštancie citovaných právnych noriem, podľa ktorýchposúdilzistenýskutkovýstav,nevykazuječodoodôvodneniarozhodnutiažalovanýmvytýkanéprocesné
nedostatky. Za dostatočne odôvodnenú považuje odvolací súd aj otázku aktívnej vecnej legitimácie na
strane žalobcu. Vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP žalovaný neuviedol

a neprezentoval čo viac by považoval za potrebné uviesť k tomu, aby bolo možné podľa jeho názoru
považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za preskúmateľné a presvedčivé. V tomto smere sú jeho
tvrdenia všeobecné a odkazujúce na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.

24. V odseku 16. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávka bola na žalobcu

postúpená platne, a teda žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Stotožnil sa s argumentáciou
žalobcu v tom smere, že pri postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným došlo medzi nimi
k vzájomnému započítaniu pohľadávok. Zmluvu o postúpení uzatvoril poškodený ako postupca
so žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľom náhradného motorového vozidla.
Medzi žalobcom a poškodeným došlo k postúpeniu pohľadávky a súčasne k vysporiadaniu uzatvorenej
zmluvy medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom, keďže podľa zmluvy

si žalobca pohľadávku vymáhal svojím menom a na svoj účet. Z uvedeného odseku jednoznačne
vyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal platnosťou postúpenia pohľadávky, ktoré postúpenie
považoval za platné, na základe čoho uzavrel, že žalobca je aktívne legitimovaný v spore. Skutočnosť,
že odôvodnenie súdu prvej inštancie je stručné a vecné neznamená, že došlo k porušeniu ustanovenia
§ 220 ods. 2 CSP, ani k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

25. K odvolaciemu tvrdeniu žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu
v dôsledku neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a jeho právnym
predchodcom uvádza odvolací súd nasledovné. Vychádzajúc z obsahu spisu, skutkového stavu
zisteného a preukázaného vykonaným dokazovaním, vrátane vyjadrení strán sporu, ako prostriedkov

procesného útoku a procesnej obrany, odvolací súd v rámci postupu podľa § 387 ods. 3 druhá veta
CSP posudzoval podstatné odvolacie tvrdenia žalovaného, ktorými namietal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu pre neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Pri konštatovaní správnosti vymedzenia
nesporných skutkových tvrdení súdom prvej inštancie nie je sporná existencia vzájomných právnych
vzťahov medzi poškodeným, poisteným (škodcom) a poistníkom (žalovaným). V súlade so správne

zisteným a hodnoteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie odvolací súd nezistil žiaden dôvod
hodnotiť odvolacie tvrdenia žalovaného, ako správne. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že žalovaný
pri takto prezentovanom odvolacom tvrdení nevenoval dostatočnú pozornosť samostatnosti právnych
vzťahov, ktoré vznikli poškodenému na jednej strane vo vzťahu k žalovanému
a ktoré vznikli poškodenému vo vzťahu k žalobcovi na strane druhej. Zo vzťahu medzi poškodeným

(veriteľom) a žalovaným (dlžníkom) vznikla pohľadávka na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou poisteného motorového vozidla a zo vzťahu medzi poškodeným (dlžníkom) a
žalobcom (veriteľom) vznikla pohľadávka na nájomnom. Skutočnosť, že poškodený mal vo vzťahu k
žalobcovi postavenie dlžníka nebránila tomu, aby poškodený na zmluvnom základe previedol svoju
pohľadávku voči žalovanému na žalobcu postupom súladným s § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný namietal, že došlo
k postúpeniu neexistujúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Súd prvej inštancie správne posúdil,
že v dôsledku uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky je daná aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko
predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky
a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako

prenajímateľom. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože
predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok
dopravnej nehody, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej
vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť
postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2023

nepochybne vyplýva predmet postúpenia pohľadávky poškodeného vo výške 594,05 EUR s DPH,
ktoré postúpenie poškodený oznámil žalovanému, pričom postúpenie pohľadávky bolo odplatné
za sumu 594,05 EUR, ktorá suma zároveň zodpovedá nájomnému za prenájom náhradného vozidla
poškodenému, ktoré nájomné bolo poškodenému vyfakturované faktúrou číslo 6182023 vystavenou
žalobcom ako prenajímateľom. V bode 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky -

na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo započítavajú.
Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému.26. V zmysle § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka môže byť postúpená iba existujúca
pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. Z uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka

II. ÚS 165/2017 vyplýva, že“ podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú
pohľadávku“. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky medzi
žalobcom a jeho právnym predchodcom (poškodeným) bolo platné,
vyplýva z neho aktívna legitimácia žalobcu v spore, z ktorého dôvodu argumentácia žalovaného
o neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu jej rozporu s ust. § 39 Obč. zák.

a ust. § 37 ods. 2 Obč. zák. je nesprávne.

27. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti žalovaným namietaného
nepreukázania účelnosti, nevyhnutnosti a odôvodnenosti nákladov na prenájom náhradného vozidla
v rozsahu tvrdenom žalobcom ňom uvádza odvolací súd nasledovné.

28. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané a v konaní medzi stranami nebolo ani
sporné, že dňa 08.05.2023 došlo v Novákoch dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol E. F.. Škodová udalosť bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne
poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla u žalovaného

ako poisťovne. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený dať svoje motorové vozidlo opraviť,
pričom oprava poškodeného vozidla bola vykonaná v období od 15.05.2023 do 26.05.2023. Poškodený
za účelom zabezpečenia svojich potrieb dňa 15.05.2023 uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme
dopravného prostriedku číslo 550/2023, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla
a to v období od 15.05.2023 do 26.05.2023. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil

žalobca poškodenému faktúru číslo 6182023 zo dňa 26.05.2023 splatnú dňa 10.06.2023 vystavenú
na sumu 594,05 EUR spolu s DPH za 12 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej
sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2023 následne poškodený previedol svoju pohľadávku vo
výške 594,05 EUR s DPH voči žalovanému za odplatu 594,05 EUR žalobcovi a zmluvné strany si

zároveň dohodli, že si vzájomné nároky - na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu
nájomného za náhradné vozidlo, započítajú. Túto skutočnosť poškodený písomne oznámil žalovanému.
Žalovaný dňa 05.06.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 406,03 EUR. Neuhradený rozdiel
v žalovanej výške je predmetom tohto sporu spolu s úrokom z omeškania.

29. Pokiaľ ide o poskytnuté poistné plnenie, toto má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola
nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný. Občiansky zákonník určuje rozsah škody ustanovením
§ 442 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník pritom nedefinuje pojem "skutočná škoda". Podľa
ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného

majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971); inak sa škoda definuje
ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch), spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení veci
a predstavujúca majetkové hodnoty, potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú
škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu
jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie

do pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý tu bol
bez škodnej udalosti.

30. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len na obdobie
na aké je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú

vynaloženénutneaúčelne.Riešenieotázky,činákladyzanájomnáhradnéhovozidlabolinutnéaúčelné,
závisí na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Vzhľadom ku konkrétnym skutkovým okolnostiam
sa posudzuje, po akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné. Vychádza sa
totiž z toho, že zmyslom a účelom poskytnutia náhradného vozidla je zachovanie určitého životného
štandardu poškodeného v situácii, keď dôjde k čiastočnému, resp. totálnemu poškodeniu (zničeniu)

vozidla. Poskytnutím náhradného vozidla nie je poškodený ponechaný v tiesni a umožní sa mu viesť
čo do kvality otupný život ako pred škodovou udalosťou, respektíve dopravnou nehodou. Využívanie
náhradného vozidla nemôže byť celkom bezbrehé a vždy musí byť splnená podmienka účelnosti ich
využitia.31. V danom prípade pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na strane poškodeného sa
jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 12

dní, po ktorú dobu trvala oprava poškodeného motorového vozidla, pričom k zapožičaniu náhradného
vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 08.05.2023. Odvolací súd zdôrazňuje,
že poškodený si náhradné vozidlo prenajal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo
v servise a dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Podstatnou je v tomto prípade aj okolnosť, na ktorú poukázal
žalobca,žeopravapoškodenéhomotorovéhovozidlapoškodenéhoprebiehalavautorizovanomservise,

ktorý je zároveň v zmluvnom vzťahu so žalovaným a tento potvrdil, že oprava vozidla poškodeného
prebehla v štandardnom režime a nebola zo strany servisu nijak umelo predlžovaná. Účelnosť prenájmu
náhradného vozidla zo strany poškodeného, vrátane doby nájmu, bola podľa odvolacieho súdu
jednoznačná. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla vyjadril žalovaný aj tým, že časť
týchto nákladov preplatil. Bolo preukázané, že žalovaný priznal poistné plnenie vo výške 406,03 EUR
za 8 dní zapožičanie náhradného vozidla. Odvolací súd však považuje dobu 12 dní, po, ktorú mal

poškodený prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu úpravy svojho poškodeného motorového vozidla
za primeranú, odôvodnenú a náklady za prenájom náhradného vozidla za celé toto obdobie za náklady
účelne vynaložené, ktoré možno z hľadiska náhrady škody považovať za skutočnú škodu, ktorá
poškodenému vznikla v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Argumentáciu žalovaného
v tomto smere považoval za nenáležitú.

32. Voči súdom prvej inštancie priznanému úroku z omeškania žalovaný nevzniesol žiadne odvolacie
námietky.

33. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku

o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, za aplikácie ust. § 255 ods.
1 CSP, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá
sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho
rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu proti žalovanému patrí podľa
§ 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

34. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia

s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania

všetkýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov(takprvoinštančnéhosúdu,akoajodvolaciehosúduaprípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Uvedený záver je
zhodný so závermi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého
pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v
zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

35. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho
právneposúdenie.Žalovanývodvolaníprotirozsudkusúduprvejinštancieneuviedolžiadneskutočnosti,

s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.
Uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení
veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne
správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).