Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200136
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200136.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr.KatarínyPetráňVinczeovej(sudkyňaspravodajkyňa)ačlenovsenátuMgr.DenisySlivovejaJUDr.
Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova
1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, práve zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom
Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný
úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská
Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ ARDIS ZH, s.r.o., so sídlom Krížna 13, 965 01 Žiar nad
Hronom, IČO: 51 259 141, 2/ INECO, s.r.o., so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica,

IČO: 36 738 379, 3/ Mesto Poltár, so sídlom Železničná 489/1, 987 01 Poltár, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OÚ-BB-OOP3-2023/008070-002 zo dňa 31.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Návrh žalobu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie z a m i e t a .

III.Žalobcoviažalovanémuaďalšiemuúčastníkovikonaniav1/až3/radeprávonanáhradutrovkonania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Poltár, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový správny
orgán“) rozhodnutím č. OU-PT-OSZP-2022/000524-035 zo dňa 27.10.2022 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), vydaným podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č.

24/2006 Z. z.“) po vykonaní zisťovacieho konania navrhovateľa ARDIS ZH, s.r.o., so sídlom Krížna 13,
965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 51 259 141 (ďalej aj len „navrhovateľ“ alebo „ďalší účastník konania v rade
1/“) v zastúpení spoločnosťou INECO, s.r.o., so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica,
IČO: 36 738 379 (ďalej aj len „ďalší účastník konania v rade 2/“) rozhodol tak, že navrhovaná činnosť
„Obchodná galéria ARDIS Poltár + IBV ul. Slobody“ (ďalej aj len „navrhovaná činnosť“), na parcelách
registra CKN č. 2561/19, 2561/36, EKN č. 723/2, 723/1, 722, 721, 720/3, 720/2 a 720/1 (okrem parcely
registra CKN č. 2559/7, ktorá je v prekryve s parcelami registra EKN č. 721, 720/3, 720/2 a 720/1)

a predmetom ktorej bude zabezpečenie zázemia pre skupinu maloobchodných prevádzok – Obchodná
galéria, výstavba čerpacej stanice pohonných hmôt a individuálna bytová výstavba (ďalej len „IBV“),
ktorá bude pozostávať z 18 rodinných domov, súčasťou projektu budú zároveň parkovacie kapacity:
69 parkovacích miest určených pre zákazníkov a zamestnancov obchodnej galérie a 2 parkovaciemiesta pri každom dome sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Zároveň prvostupňový
správny orgán podľa § 29 ods. 13 zákona EIA uložil navrhovateľovi podmienky na eliminovanie alebo
zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie, a to v bodoch 1 až 21 uvedených vo

výroku rozhodnutia.

2. Voči predmetnému rozhodnutiu sa odvolal účastník konania – Združenie domových samospráv, o.z.,
Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, korešpondenčná adresa: P.O. Box 21 8, 850 00 Bratislava, IČO: 31
820 174 (ďalej aj len „žalobca").

3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2023/008070-002 zo dňa 31.03.2023 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že sa žalovaný stotožnil s postupom
prvostupňového správneho orgánu pri vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní navrhovanej

činnosti „Obchodná galéria ARDIS Poltár – IBV ul. Slobody“. Zámer navrhovanej činnosti
predložený navrhovateľom bol vypracovaný v jednom variante, nakoľko prvostupňový správny orgán
vyhovel žiadosti navrhovateľa o upustenie variantného riešenia navrhovanej činnosti prvostupňovým
rozhodnutím v súlade s ustanovením § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. Predložený zámer navrhovanej
činnosti bol spracovaný tak, aby spĺňal všetky náležitosti ustanovené v § 22 ods. 3 a v prílohe 9 zákona

č. 24/2006 Z. z. Prvostupňový správny orgán v súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. zaslal zámer
do siedmich pracovných dní rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej
obci a požiadal ich o doručenie písomného stanoviska k navrhovanej činnosti v lehote podľa § 23 ods.
4 zákona č. 24/2006 Z. z. do 21 dní od jeho doručenia. Zároveň v súlade s § 23 ods. 3 zákona č.
24/2006 Z. z. požiadal dotknutú obec, aby do 3 pracovných dní od doručenia zámeru navrhovanej

činnosti informovala o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a oznámila aj kde a kedy je možné do
zámeru nahliadnuť a v akej lehote a komu môže verejnosť podávať svoje podmienky. Dotknutá obec
v súlade s § 23 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. informovala o zámere verejnosť na úradnej tabuli, ktorý bol
sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení. Prvostupňový správny
orgán v súlade s § 23 ods. 1 a § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. bezodkladne informoval verejnosť

o navrhovanej činnosti na svojom webovom sídle a webovom sídle Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky, na uvedené reagoval odvolateľ a stal sa tak účastníkom uvedeného konania, ale
aj následných povoľovacích konaní. V súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku sa účastníci konania
mali možnosť k podkladom rozhodnutia vyjadriť. Po uplynutí lehoty, v rámci ktorej sa účastníci konania
mohli vyjadriť k podkladom rozhodnutia, prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktoré v súlade

s § 29 ods. 15 zákona č. 24/2006 Z. z. zaslal všetkým dotknutým subjektom a zverejnil na svojom
webovom sídle a zároveň na svojej úradnej tabuli, čím bolo zachované právo verejnosti, ktorá nebola
účastníkom zisťovacieho konania, podať odvolanie podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. a stať sa
tak účastníkom nielen zisťovacieho konania, ale aj nasledujúcich povoľovacích konaní.

5. Žalovaný má za to, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je v súlade s §
20a písm. a), § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z., ako aj § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania opísal navrhovanú
činnosť s ohľadom na jej umiestnenie a jej plánovaný rozsah, takisto z odôvodnenia vyplývajú údaje
o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie a obyvateľstvo, ako aj vo

vzťahu k uskutočneným konzultáciám. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán spoľahlivo
zistil skutkový stav a poskytol dostatočný podklad, aby bolo možné objektívne posúdiť a zhodnotiť
vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie a následne vydať rozhodnutie o tom, že navrhovanú
činnosť nie je potrebné ďalej posudzovať. V rámci zisťovacieho konania neboli zistené také vplyvy
navrhovanej činnosti, ktoré by vylúčili možnosť jej realizácie v danej lokalite. Uvedená skutočnosť sa

prejavila aj v stanoviskách od dotknutých orgánov, ktoré predložili kladné stanoviská a nepožadovali
ďalšie posudzovanie navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

6. K prvej časti odvolania, kde žalobca poukázal na nesprávny postup prvostupňového správneho
orgánu a k jeho konštatovaniu, že je len prípravou pred následnými povoľovacími konaniami, žalovaný

uviedol, že účelom posudzovania vplyvov na životné prostredie je najmä zabezpečiť vysokú úroveň
ochrany životného prostredia, komplexne zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy na životné
prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti, určiť opatrenia, ktoré zabránia
alebo zmenšia znečisťovanie alebo poškodzovanie životného prostredia, získať objektívny odbornýpodklad pre vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Presné overenie
informácií ohľadom zabezpečenia ochrany životného prostredia sú nevyhnutné nie len preto, aby
každémubolozrejmé,čojepredmetomkonania,alehlavnepreto,abyvnáslednompovoľovacomkonaní

bolo možné dôsledne preskúmať a overiť, či navrhovateľ nežiada v návrhu na začatie povoľovacieho
konania o inú navrhovanú činnosť, než aká bola predmetom zisťovacieho konania (§ 38 zákona č.
24/2006 Z. z.).

7. Žalovaný nesúhlasil so žalobcom ohľadne rozhodnutia zo zisťovacieho konania, podľa ktorého

nebolo rozhodnuté v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z., pričom rozhodnutie je bez poskytnutia
účinnej ochrany životného prostredia, ako aj s požiadavkami žalobcu v rámci zisťovacieho konania.
Prvostupňový správny orgán využil počas zisťovacieho konania možnosť vyžiadať si od žalobcu
doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek žalobcu, aby mohol kvalifikovane
v predmetnej veci rozhodnúť. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia jednak uviedol
vyjadrenienavrhovateľakjednotlivýmpripomienkamžalobcu,rovnakotakuviedolajsvojevlastnéúvahy,

s ktorými sa žalovaný stotožnil.

8. Realizácia zelených striech v lokalite, kde bude umiestnená navrhovaná činnosť, t.j. okrajová
časť mesta Poltár, nemá podľa názoru žalovaného opodstatnenie, vzhľadom aj na pozemky v jej

bezprostrednom okolí (lesné porasty a trvalé trávne porasty), ako aj na skutočnosť, že v intraviláne
prevažuje individuálna bytová výstavby s rozsiahlymi okrasnými a ovocnými záhradami, pri niekoľkých
bytových domoch sú veľké plochy verejnej zelene so vzrastlými drevinami. Aj napriek uvedenému,
prvostupňový správny orgán určil podmienku č. 17, ktorou bola určená povinnosť výsadby drevín ako
jedno z kompenzačných opatrení, ako aj podmienku č. 18 s povinnosťou výsadby izolačnej zelene

okolo čerpacej stanice a popri komunikáciách. Rovnako tak aj k ďalšej námietke žalobcu, ktorá súvisela
s retenčnou štrkovou dlažbou na parkoviskách, žalovaný poukázal na podmienku č. 18, ktorá pojednáva
aj o minimalizácii podielu nepriepustných povrchov v súvislosti s opatreniami stanovenými pre sídelné
prostredie v Stratégii adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy. Avšak ostatné pripomienky
žalobcu v mnohých bodoch požadovali riešiť skutočnosti, ktoré boli, resp. sú vyriešené v zámere alebo

ktoré vôbec nie sú v kompetencii navrhovateľa.

9. Žalovaný doplnil, že rozhodnutie vydané podľa zákona č. 24/2006 Z. z. nie je rozhodnutím
oprávňujúcim realizovať navrhovanú činnosť. Účelom zisťovacieho konania je zabezpečiť
environmentálnu prijateľnosť navrhovanej činnosti alebo ich zmien, ktoré sú predmetom konaní podľa

zákona č. 24/2006 Z. z. Prvostupňový správny orgán sa podľa vyjadrenia žalovaného zaoberal aj
s ostanými stanoviskami dotknutých orgánov, ktoré predložili kladné stanoviská a nepožadovali ďalšie
posudzovanie navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z., ak vzniesli opodstatnené požiadavky
podmieňujúce vydanie rozhodnutia o ďalšom neposudzovaní navrhovanej činnosti, tieto prvostupňový
správny orgán zapracoval do výrokovej časti rozhodnutia, okrem požiadaviek týkajúcich sa dodržiavania

všeobecne záväzných právnych predpisov vo veciach ochrany životného prostredia. Tieto je navrhovateľ
povinný dodržiavať bez potreby ich osobitného uvedenia vo výroku rozhodnutia a ich plnenie bude
sledované jednotlivými dotknutými orgánmi v ďalších stupňoch prípravy a povoľovania navrhovanej
činnosti.

10. Skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia sa prvostupňový správny orgán nevysporiadal osobitne
s každou jednou pripomienkou žalobcu, nepovažoval žalovaný, na základe uvedených skutočností,
za vadu preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá by mala za následok porušenie § 47 ods. 3 Správneho
poriadku, resp. § 20a psím. a) zákona č. 24/2006 Z. z. Žalovaný v tejto súvislosti upozornil na právny
názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo/25/2016 zo dňa

29.06.2017, podľa ktorého povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemá byť ponímaná v takom zmysle, že
je potrebné sa vysporiadať s každým argumentom, pokiaľ nemá pre vec podstatný význam. Obdobne aj
Ústavný súd Slovenskej republiky pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzanými účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako tak žalovaný poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017, z ktorého vyplýva
záver, že občianske združenia pôsobiace na úseku ochrany životného prostredia a dotknutá verejnosť
majú v konaniach týkajúcich sa ochrany životného prostredia právo vzniesť námietky, ktoré všaknezaručuje, aby ich námietkam bolo vyhovené. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu je tak v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
11. Žalovaný konštatoval, že predložený zámer dostatočne definuje a hodnotí vplyvy navrhovanej

činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia a v zámere navrhnuté opatrenia zabezpečujú súlad
navrhovaného riešenia s požiadavkami súčasne platnej legislatívy týkajúcej sa životného prostredia. Pri
posudzovaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by po realizovaní štandardných prevádzkových
a bezpečnostných opatrení uvedených v zámere navrhovanej činnosti, ako aj dodržiavaním platných
a účinných právnych predpisov ohrozovali životné prostredie alebo zdravie obyvateľov. S poukázaním

na vyššie uvedené žalovaný sa stotožnil s vyhodnotením uvedených námietok žalobcu a konštatoval,
že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 2, § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona č. 24/2006
Z. z. a aj v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

12. K námietke žalobcu ohľadom povinného podkladu pre rozhodnutie zo zisťovacieho konania –
záväzného stanoviska podľa § 16a vodného zákona žalovaný konštatoval, že v § 73 od. 21 vodného

zákona sa uvádza: „Záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 a povolenie výnimky podľa § 16a ods.
10 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní k činnosti; ak sa
územné konanie pre činnosť nevyžaduje, záväzné stanovisko a povolenie výnimky sú podkladom
ku konaniu o povolení činnosti. Záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 je podkladom v konaní
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“. K overeniu splnenia verejných záujmov ochrany vôd

prostredníctvom záväzného stanoviska podľa § 16a vodného zákona, je potrebné vychádzať z úvahy
ich možného ovplyvňovania útvarov povrchovej vody alebo podzemnej vody, a to či realizáciou daného
zámeru môže dôjsť: i) k modifikácii (zmene) fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmene
úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, ktoré môžu viesť k zhoršeniu alebo nedosiahnutiu dobrého
stavu/potenciálu vôd alebo ii) k zhoršeniu stavu útvaru povrchových vôd z veľmi dobrého na dobrý

stav. Na základe uvedeného je medzi stavby a činnosti podliehajúce postupu podľa § 16a vodného
zákona možné zaradiť projekty plavebnej infraštruktúry (stavby prístavov, nové plavebné dráhy a pod.),
stavby vodných elektrární, projekty manažmentu povodňových rizík (protivodňové opatrenia, poldre),
stavby ciest a diaľnic, stavby mostov a tunelov, stavby železníc, stavby priehrad, hrádzí, vodných
nádrží, stavby, ktorými sa upravujú, menia alebo zriaďujú korytá vodných tokov, odbery povrchových

vôd, odbery podzemných vôd, niektoré významnejšie činnosti, pre ktoré sa vyžaduje povolenie podľa
§ 23 vodného zákona, činnosti vykonávané banský spôsobom. Žalovaný k uvedenému doplnil, že
Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd
a vybraných zložiek životného prostredia kraja doručil na prvostupňový správny orgán listom č. OU-BB-
OSZP2-2022/037978-002 zo dňa 24.11.2022 záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona.

V ňom bolo konštatované, že pred vydaním činnosti/stavby „Obchodná galéria ARDIS Poltár + IBV ul.
Slobody“sanevyžadujevýnimkazenvironmentálnychcieľovpodľa§16ods.6písm.b)vodnéhozákona.

13. Pokiaľ žalobca v súvislosti s výrokom prvostupňového rozhodnutia namietal, že toto neobsahuje
vyhodnotenie prípustnosti zámeru podľa osobitných predpisov, ktoré by sa aplikovali na kritéria podľa

prílohy č. 10 k zákonu č. 24/2006 Z. z., žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán dostatočne
vyhodnotil podanú žiadosť, identifikoval najvýznamnejšie negatívne a pozitívne environmentálne vplyvy,
vyhodnotil ich mieru a intenzitu. Žalovaný preto považoval i túto námietku žalobcu za neopodstatnenú.
Prvostupňový správny orgán zohľadnil aj osobitné zákony pri svojom rozhodovaní, na čo nadväzuje
výroková časť rozhodnutia a uložené podmienky podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z.

14. V súvislosti s námietkou žalobcu, že v konaní nebolo predložené a posudzované variantné
riešenie, žalovaný poukázal na to, že zákon č. 24/2006 Z. z. ukladá navrhovateľovi povinnosť
vypracovať posúdenie navrhovanej činnosti vo variantoch. Zákonodarca však v ustanovení § 22 ods.
6 uvedeného zákona umožňuje príslušnému orgánu, na základe žiadosti navrhovateľa upustiť od

požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti. Navrhovateľ požiadal prvostupňový správny
orgán o upustenie od variantného riešenia zámeru, pričom prvostupňový správny orgán tejto žiadosti
vyhovel. Zákon č. 24/2006 Z. z. síce ukladá príslušnému správnemu orgánu povinnosť uplatniť
voči navrhovateľovi požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu, ale len za predpokladu, že
z pripomienkovania zámeru vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej

činnosti. Žalovaný zdôraznil, že zo zákonného znenia „vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho
variantu“ nevyplýva, že na takýto postup má dotknutá verejnosť právny nárok vznesením samotnej
požiadavky, bez uvedenia relevantnej argumentácie. Počas zisťovacieho konania nebola zo strany
verejnosti, ani ďalších dotknutých subjektov predložená žiadna relevantná pripomienky, z ktorej by vzišlapotreba dopracovania ďalšieho variantu navrhovanej činnosti. Žalovaný ďalej konštatoval, že upustenie
od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. sa neriadi ustanoveniami Správneho
poriadku. Táto výnimka je zakotvená v ustanovení § 64 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z. Žalovaný ako

odvolací orgán je podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku povinný skúmať napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu, pričom limitujúcim faktorom odvolacieho konania je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci
odvolania o veci, ktorá nebola predmetnom rozhodovania na prvostupňovom správnom orgáne. Pokiaľ
sa žalobca domnieva, že prvostupňový správny orgán pri upustení od variantného riešenia postupoval
v rozpore so zákonom č. 24/2006 Z. z., oprávneným subjektom na vyslovenie nezákonnosti uvedeného

individuálneho správneho aktu je orgán prokuratúry v zmysle zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
v znení neskorších predpisov, resp. správny súd.

15. K námietke žalobcu, v ktorom žiadal byť oboznámený s podkladmi odvolacieho konania pre účely
vyjadrenia sa podľa § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že pripomienka
týkajúca sa povinnosti oboznámenia účastníka konania v odvolacom konaní so všetkými podkladmi

pred vydaním rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku je neopodstatnená z dôvodu,
že odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov
prvostupňového správneho orgánu. Ak odvolací orgán nevykoná ďalšie dokazovanie a vychádza len
zo spisového materiálu, doručeného prvostupňovým správnym orgánom, odvolací orgán nie je povinný
aplikovať ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

16. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že preskúmal podané odvolanie,
zákonnosť a správnosť postupu prvostupňového správneho orgánu a napadnuté rozhodnutie, ďalej
spisový materiál týkajúci sa veci, priebeh konania na prvostupňovom správnom orgáne, a to v celom
rozsahu, tak ako mu ukladá § 59 ods. 1 Správneho poriadku a svojím skúmaním nezistil pochybenia

v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj príslušného procesného aktu. Na základe
osvojenia si skutočností zistených prvostupňovým správnym orgánom, tiež vyhodnotenia odvolacích
dôvodov dospel k záveru, že žalobcom podaným námietkam nebolo možné vyhovieť a preto žalobcom
podané odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Správna žaloba – žalobné body

17.Žalobcasavpostavenízainteresovanejverejnostipodľa§42ods.1písm.a)zákonač.162/2015Z.z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) správnou žalobou podanou v
zákonom stanovenej lehote dňa 16.05.2023 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalobca v bode 1 správnej žaloby (Úvod) poukázal
na ustanovenia niektorých zákonov (Zákon o životnom prostredí, Správny súdny poriadok, Správny
poriadok), na Ústavu Slovenskej republiky a čl. 4 a 5 Aarhuského dohovoru, na zásadu právnej istoty
a legitímnych ustanovení a tvrdil, že rozhodnutím žalovaného boli porušené ústavné práva verejnosti
vyplývajúce z čl. 44, 45, 46, 30 ods.1 a 51 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca uviedol viaceré

všeobecné tvrdenia a konštatovania a názor, že „... žalované rozhodnutie nebolo prijaté v súlade s
Aarhuským dohovorom ale v rozpore s ním.“ V bode 2 správnej žaloby (Základné náležitosti správnej
žaloby a priebeh konania) poukázal na to, že je občianskym združením pôsobiacim vo sfére ochrany
verejného záujmu v oblasti životného prostredia a poukázal na priebeh administratívneho konania.
V bode 3 správnej žaloby (Žalobné body Napadnutého rozhodnutia) s poukazom na § 191 ods. 1

písm. c), d), f) a g) SSP všeobecne namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,
že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia alebo opatrenia vo veci.

18. Žalobca v bode 4 správnej žaloby (Odôvodnenie) zdôraznil, že mu vždy išlo o úplné, presné
a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt
na životné prostredie bude mať. Poukázal tiež na ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z. (§ 20a, §

24 ods. 2, § 29 ods. 13), na ustanovenia Správneho poriadku (§ 3 ods. 4, 5, § 4 ods. 2 a §
47 ods. 3). Žalobca prvostupňovému správnemu orgánu vytýkal nesprávnu aplikáciu § 20a, § 29
ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. tým, že v rozhodnutí zo zisťovacieho konania
nie sú vo výroku rozhodnutia uvedené podmienky požadované žalobcom, v spojení s § 47 ods.3 Správneho poriadku v súvislosti s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu,
ako aj žalovaného. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu neobsahovalo kauzálny nexus právneho
vyhodnotenia rozhodnutia a ani vyhodnotenie pripomienok a návrhov dotknutých organizácií podľa §

20a zákona č. 24/2006 Z. z., ani v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, uvedené popiera účel a
zmysel rozhodnutia podľa § 2 č. 24/2006 Z. z. Konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. je len povinné
vyjadrenie v rámci podkladového rozhodnutia pre následné povoľovacie konanie. Žalobca uviedol, že
napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu, že žalovaný pri ňom sledoval cieľ neposkytnúť
právnu ochranu legitímnym a legálnym záujmom, tj. aby neposkytlo právnu ochranu žalobcovi. Podľa

žalobcu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného neobsahuje identifikáciu,
ktoré kritériá podľa prílohy č. 10 k zákonu č. 24/2006 Z. z. správny orgán pri rozhodovaní o ďalšom
posudzovaní, v tomto prípade neposudzovaní, použil a ako ich vyhodnotil. Žalobca k výroku rozhodnutia
o ďalšom neposudzovaní ďalej namietal aj v nadväznosti na § 12 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom
prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „,zákon o životnom prostredí), že nebol podporený
konkrétnymi osobitnými zákonmi, ktoré by odôvodňovalo takýto výrok zo žiadneho hľadiska, ktoré

predpokladajú kritériá podľa prílohy č. 10 k zákonu č. 24/2006 Z. z., a preto nebolo rozhodnuté v zmysle
§ 29 ods. 3 uvedeného zákona. Žalobca má za to, že podmienky, ktoré určil prvostupňový správny orgán
ako záväzné, nie sú podmienkami, ktoré by spĺňali kritérium konkrétneho zmierňujúceho opatrenia v
nadväznostina§29ods.13zákonač.24/2006Z.z. a§17ods.1zákonaoživotnomprostredí.Žalobcav
tejto súvislosti namietal aj to, že uložené opatrenia nenapĺňajú kvalifikačné znaky zmierňujúcich opatrení

a účel zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalobca ďalej namietal, že nebolo do
konania predložené navrhovateľom stanovisko podľa § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o
zmene zákona SNR Č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „vodný
zákon“), tj. v zmysle § 73 ods. 21 vodného zákona sa uložil ako nový povinný podklad rozhodnutia zo
zisťovaciehokonania–stanoviskopodľa§16aods.1vodnéhozákona,oktorémalpožiadaťnavrhovateľ

a malo byť podkladom rozhodnutia. Nebol v konaní zohľadnený povinný podklad zisťovacieho konania
a neboli zákonom prikázaným spôsobom vyhodnotené vplyvy na životné prostredie, rozhodnutie bolo
teda vydané v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku.

19. Žalobca taktiež namietal neakceptovanie jeho pripomienok a nesprávne a nedostatočné

vyhodnotenie predloženého zámeru počas zisťovacieho konania tým, že prvostupňový správny orgán
podľa prílohy č. 10 k zákonu č. 24/2006 Z. z. neurčil počiatočný stav časti životného prostredia, ktorý má
chrániť, neurčil konkrétny kvantifikovateľný vplyv na túto časť a predpokladaný stav tej časti životného
prostredia po realizácii zámeru, a to na pôdu, vodu a suroviny, ako aj význam a vlastnosti očakávaných
vplyvov. Žalobca mal za to, že prvostupňový správny orgán neuviedol osobitné právne predpisy, ktoré

chránia tieto časti životného prostredia, a ani prahové hodnoty, na základe ktorých posúdil mieru zásahu
zámeru do zaťaženého územia, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na jeho požiadavky uvedené vo vyjadrení, ako aj v podanom odvolaní a považuje ich naďalej
za relevantné a dostatočne konkrétne, aby bolo zrejmé k ochrane ktorej časti životného prostredia
smerovali, zdôraznil požiadavku zelenej strechy, izolačnej zelene, retenčnej dlažby.

20. Taktiež žalobca namietal porušenie § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. tým, že predmetom konania
neboli okrem nulového variantu, aj dva odlišné realizačné varianty. Žalobca uviedol, že prvostupňový
správny orgán postupoval podľa jeho presvedčenia nezákonne, keď upustil od variantného riešenia.
Rozhodnutie o upustení od variantného riešenia považuje žalobca za arbitrárne a svojvoľné, ktorého

jediným účelom je umožniť navrhovateľovi vyhnúť sa environmentálnej zodpovednosti a ďalším právnym
povinnostiam v tomto smere.

21. Okrem vyššie uvedeného žalobca namietal i porušenie § 63 zákona č. 24/2006 Z. z., keďže
prvostupňový správny orgán neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Podľa názoru žalobcu sa

žalovaný dopustil nesprávnej interpretácie zákonných ustanovení týkajúcich sa vykonania konzultácie.
Vykonanie konzultácie je potrebné nielen z dôvodu záujmu verejnosti, ale aj z dôvodu zákonnej aplikácie
§ 20a č. 24/2006 Z. z. s tým, že je konzultácia nutná na správne odborné vyhodnotenie pripomienok
verejnosti.

22. Žalobca správnym orgánom vytýkal i porušenie princípov dobrej verejnej správy tým, že správne
orgány sa ani nezaoberali tým, či postupujú v súlade s princípmi dobrej verejnej správy, ale predpojato
sa postavili k pripomienkam žalobcu. Žalobca má za to, že postup prvostupňového, ako aj žalovaného
správneho orgánu nemožno považovať za dobrý správny postup.23. V rámci podanej žaloby vytýkal žalobca i absenciu úvahy žalovaného na upozornenia žalobcu aj
v podanom odvolaní, t.j. plnenie povinnosti Slovenskej republiky prostredníctvom okresných úradov vo

vzťahu k pomoci ekologickým spolkom.

24. Žalobca okrem v petite navrhovaného zrušenia rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho
prvostupňovéhorozhodnutiavžalobenavrholajprerušiťkonanievsúvislostispoloženímprejudiciálnych
otázokSúdnemudvoruEÚazároveňnavrhol,abysprávnysúdžalobepriznalodkladnýúčinok.Onávrhu

žalobcu, aby správny súd žalobe priznal odkladný účinok rozhodol správny súd uznesením sp. zn.
BB-75S/24/2023 zo dňa 19.10.2023 tak, že ho zamietol.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

25. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 10.10.2023, pričom k námietke, že

prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol podmienky, ktoré nevyplývali z riadneho
posúdenia navrhovanej činnosti vo vzťahu k zmierňujúcim opatreniam k ochrane životného prostredia,
žalovaný uviedol, že žalobca v tomto smere v žalobe nepredniesol žiadne konkrétne námietky.
V preskúmavaných rozhodnutiach sú uvedené dôvody, prečo opatrenia a podmienky navrhované
žalobcom neboli zohľadnené. Z toho dôvodu žalobcu v odôvodnení rozhodnutia upozornil žalovaný

na právny názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo/25/2016
zo dňa 29.6.2017, podľa ktorého povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemá byť ponímaná v takom
zmysle, že je potrebné sa vysporiadať s každým argumentom, pokiaľ nemá pre vec podstatný
význam, ako aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/89/2015 zo dňa
23.02.2017, podľa ktorého občianske združenia pôsobiace na úseku ochrany životného prostredia

a dotknutá verejnosť majú v konaniach týkajúcich sa ochrany životného prostredia právo vzniesť
námietky, ktoré však nezaručuje, aby ich námietkami bolo vyhovené. Predložený zámer dostatočne
definoval a hodnotil vplyvy navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia a v zámere
navrhnuté opatrenia zabezpečovali súlad navrhovaného riešenia s požiadavkami súčasne platnej
legislatívy týkajúcej sa životného prostredia. Žalovaný nepovažoval za nezákonné, ak prvostupňový

správny orgán vyčerpávajúcim spôsobom neodôvodnil stanovisko obsahujúce pripomienky, ktoré sa
zjavne netýkajú navrhovanej činnosti. Dotknutá verejnosť má legitímne právo presadzovať svoj názor
na ochranu životného prostredia za predpokladu, že tieto pripomienky sa týkajú navrhovanej činnosti
alebo jej vplyvov na životné prostredie, tieto pripomienky smerujú k ochrane životného prostredia alebo
k zmierneniu negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Prvostupňový správny

orgán v rozhodnutí uviedol jednotlivé pripomienky žalobcu, pričom ich vyhodnotil samostatne, ako aj
uviedol stanovisko navrhovateľa k nim. Nakoľko prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie tvoria
jeden celok, druhostupňový správny orgán, pokiaľ má za preukázané, že neexistujú rozpory v dôkazoch,
a že bol prvostupňovým správnym orgánom dostatočne zistený skutkový stav tak, ako bolo tomu v tomto
prípade,samôžestotožniťapoukázaťnaobsahprvostupňovéhosprávnehorozhodnutia,ktorépovažuje

za vecne správne.

26. K námietke žalobcu, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré kritériá podľa prílohy č.
10 k zákonu č. 24/2006 Z. z. prvostupňový správny orgán uplatnil, žalovaný poukázal na odôvodnenie
druhostupňového rozhodnutia. Poukázal na to, že podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. sa kritéria

pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 použijú „primerane", čo znamená, že nie všetky kritériá
uvedené v prílohe č. 10 je možné a potrebné použiť' pre každý zámer navrhovanej činnosti alebo jeho
zmenu. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal navrhovanú činnosť
s ohľadom na jej umiestnenie a jej plánovaný rozsah, z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú údaje o
predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie a obyvateľov. Z odôvodnenia

rozhodnutia je zrejmé, že vplyvy, ktoré vykazuje navrhovaná činnosť nie sú významné, aby vznikla
potreba ďalšieho posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na
obsah prvostupňového rozhodnutia z ktorého vyplýva, že prvostupňový správny orgán primerane použil
kritériaprezisťovaciekonanieuvedenévpríloheč.10kzákonuč.24/2006Z.z.,spoľahlivozistilskutkový
stav a poskytol dostatočný podklad, aby bolo možné objektívne posúdiť a zhodnotiť vplyv navrhovanej

činnosti na životné prostredie a následne vydať rozhodnutie.

27. Interpretácia ustanovení § 2,§ 20a, §29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z., ako ju
uviedol žalobca, či už vo svojom odvolaní alebo v žalobe, je podľa názoru žalovaného neprimeraneextenzívna. Z ustanovenia § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. síce vyplýva povinnosť správneho
orgánuprirozhodovaníprihliadaťajnadoručenéstanoviskádotknutýchsubjektov,alevžiadnomprípade
nemožno tento výklad posunúť do roviny absolútnej prednosti dotknutou verejnosťou navrhovaných

podmienok. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie; pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania. Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov
na životné prostredie je v dispozícii príslušného správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a
podmienky v nich určené prihliada najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a relevantnosti pre

konkrétny prípad.

28. Žalovaný poznamenal, že aj ustanovenie § 2 zákona č. 24/2006 Z. z. je ustanovenie, ktoré sa
nachádza v úvodnej časti tohto zákona a zo systematického, ako aj gramatického výkladu vyplýva, že sa
jedná o deklaratívne ustanovenie, ktoré má najmä interpretačný charakter, ktoré hovorí o účele zákona
a nie o konkrétnej povinnosti, ktoré by pre subjekty konania a prvostupňový správny orgán vyplývali. To

neznamená, že by napadnuté rozhodnutie nerešpektovalo zmysel a duch zákona, čo je tiež hlavným
kritériom posudzovania zákonnosti a správnosti administratívneho rozhodnutia. Predmetné deklaratívne
ustanovenie je taktiež premietnuté do ďalších ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie. Ak teda prvostupňový správny orgán postupoval v zisťovacom konaní podľa ustanovení
zákona č. 24/2006 Z. z. (§ 29 a nasl.), ktoré samé o sebe sú dostatočne konkrétne, nemohol sa dostať

do rozporu s účelom zákona.

29. Žalovaný k námietke žalobcu, a to k povinnému podkladu pre rozhodnutie zo zisťovacieho konania
– záväzné stanovisko podľa § l6a vodného zákona, konštatoval, že tohto času platnou novelizáciou
vodného zákona (účinnou od 01.05.2023) sa v ustanovení § 73 ods. 21 vypustila druhá veta, t.j. znenie :

„Záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 a povolenie výnimky podľa § 16a ods. 10 sú podkladom k
vyjadieniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní k činnosti: ak sa územné konanie pre činnosť
nevyžaduje, záväzné stanovisko a povolenie výnimky sú podkladom ku konaniu o povolení činnosti“.
Záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 vodného zákona a povolenie výnimky podľa § 16a
ods. 10 vodného zákona už nie sú povinným podkladom pre rozhodnutie zo zisťovacieho konania s

odkazom na ustanovenie § 73 ods. 21 vodného zákona. V predkladanom zámere boli identifikované
vplyvy navrhovanej činnosti na vody, popísané sú v kapitole IV. „Základné údaje o predpokladaných
vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a o možnostiach opatrení na ich
zmiernenie", podkapitole IV.3.4 Vplyvy na vodné pomery (str. 73-75). Prvostupňový správny orgán v
rámci zisťovacieho konania neidentifikoval, že by realizácia navrhovanej činnosti mohla mať významný

nepriaznivý vplyv na kvalitu vôd, vodných útvarov, prirodzenú vodnú bilanciu alebo prirodzené odtokové
pomery v území. Na základe uvedených skutočností žalovaný považoval i túto námietku žalobcu za
nerelevantnú.

30. K námietke neakceptovania pripomienok žalobcu a k nesprávnemu a nedostatočnému vyhodnoteniu

predloženého zámeru počas zisťovacieho konania žalovaný uviedol, že je pravdou, že žalobca ponúkol
na riešenie environmentálnych dopadov a problémov celý rad zmierňujúcich opatrení vo vyjadrení
k zámeru, ale neuviedol, že trvá na všetkých požiadavkách, iba ponúkol riešenie. V tejto súvislosti
žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že ide hlavne o pripomienky, ktoré nie sú odôvodnené, čo
je v rozpore s ustanovením § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. Opatrenia navrhované žalobcom

neboli vhodné na to, aby sa určili ako podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 uvedeného zákona.
Prvostupňový správny orgán vybral z navrhovaných opatrení tie, ktoré vyhodnotil v rámci zisťovacieho
konania ako vhodné, a ktoré zabezpečia zmiernenie negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na
životné prostredie, budú plniť funkciu kompenzačných opatrení a opatrení na zmiernenie klimatických
zmien. Prvostupňový správny orgán pri určovaní podmienok nie je viazaný len doručenými stanoviskami

dotknutých orgánov, ale vychádza zo všetkých podkladov rozhodnutia, t.j. zo zámeru, stanoviska
dotknutej verejnosti, zo skutočnosti všeobecne známych alebo známych správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Žalovanému nebolo zrejmé a ani žalobca to nijako nezdôvodnil, prečo práve ním
navrhované opatrenia by mali byť minimálnymi opatreniami na zmiernenie negatívnych vplyvov na
životné prostredie.

31. K časti žaloby, v ktorej žalobca poukázal. že správny orgán nesprávne a nedostatočne posúdil
jednotlivé časti životného prostredia, t.j. neurčil podľa prílohy č. 10 počiatočný stav časti životného
prostredia, ktorý má chrániť, neurčil konkrétny kvantifikovateľný vplyv na túto časť a predpokladaný stavtejčastiživotnéhoprostrediaporealizácii,žalovanýuviedol,žeideooblasť,ktorájetohtočasuvyužívaná
na rastlinnú výrobu, druh pozemku orná pôda. Lokalita je situovaná na hranici zastavaného územia
mesta Poltár. Bezprostredne v okolí umiestnenia navrhovanej činnosti sa nachádza autoumyvárka,

základná škola a bytové domy na ulici Sklárskej. Vo vzťahu k jednotlivých oblastiam ako sú vodné
útvary,mokrade,pobrežnéoblasti,pohoria,lesy,chránenéúzemia,oblastivýznamnézhľadiskavýskytu,
ochrany a zachovania vzácnych druhov fauny a flóry, oblasti, v ktorých už bola vyčerpaná únosnosť
prírodnéhoprostredia,hustoobývanéoblastiahistoricky,kultúrnealeboarcheologickyvýznamnéoblasti
sa v rámci tohto zisťovacieho konania prvostupňový správny orgán zaoberal oblasťami, ktoré by mohli

byť navrhovanou činnosťou ovplyvnené: a) lesmi, kde v rámci konania bola zistená informácia, že by sa
výstavba mala týkať aj druhu pozemku – les, avšak výsledkom konzultácií bolo vyňatie týchto lesných
pozemkov z projektovej dokumentácie pre následné povoľovacie procesy, b) archeologicky významné
oblasti – bol nariadený archeologický výskum, z dôvodu predpokladu, že v danom území by mohlo ísť
o jednu z osád prislúchajúci k žiarovému pohrebisku pilinskej kultúry.

32. Ohľadom námietky žalobcu, že prvostupňový správny orgán nezohľadnil iné skutočnosti, z ktorých
by vyplývala rovnaká, či dokonca účinnejšia ochrana životného prostredia, keď neakceptoval návrhy
žalobcu, žalovaný poukázal na zásadu procesnej rovnosti podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku,
ktorá neznamená, že správny orgán je povinný vo výsledku rozhodovania akceptovať všetky námietky,
ktoré žalobca počas konania vzniesol, je však povinný sa s týmito námietkami zákonom stanoveným

spôsobom vysporiadať a v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).
Samotný nesúhlas žalobcu s právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom nespôsobuje

nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal
osobitne s každou jednou pripomienkou žalobcu ako odvolateľa, nepovažoval žalovaný za vadu
preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá by mala za následok porušenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku,
resp. § 20a písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z., boli podkladom pre výrok rozhodnutia, a že pri rozhodovaní
neboli porušené žiadne ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z., ani Správneho poriadku a prvostupňový

správny orgán konal na základe úplného a správneho zistenia stavu veci. V rozhodnutiach sú uvedené
dôvody, prečo opatrenia a podmienky navrhované žalobcom neboli zohľadnené. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23 S/48/2020-108 zo dňa
14.07.2021.

33. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom variantného riešenia zámeru žalovaný poukázal na to,
že navrhovateľ požiadal prvostupňový správny orgán podľa § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. o
upustenie od variantného riešenia zámeru, a preto prvostupňový správny orgán po zvážení jednotlivých
okolností upustil od požiadavky variantného riešenia zámeru rozhodnutím. Žalovaný zdôraznil, že zákon
č. 24/2006 Z. z. síce ukladá príslušnému správnemu orgánu povinnosť uplatniť voči navrhovateľovi

požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu, ale len za predpokladu, že z pripomienkovania zámeru
vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti. Počas zisťovacieho
konania nebola zo strany verejnosti, ani ďalších dotknutých subjektov predložená žiadna relevantná
pripomienka, z ktorej by vzišla reálna potreba dopracovania ďalšieho variantu navrhovanej činnosti. Z
pripomienok predložených k zámeru navrhovanej činnosti podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z.

nevyplynula potreba posudzovania ďalšieho variantu navrhovanej činnosti.

34. Ohľadom porušenia § 63 zákona č. 24/2006 Z. z., t.j. odopretia práva žalobou na konzultáciu
žalovaný zastáva názor, že v uvedenom konaní bolo žalobcovi ako dotknutej verejnosti umožnené
vykonať písomné konzultácie, a to najmä prostredníctvom § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. a

§ 33 ods. 2 Správneho poriadku, t.j. zaslať písomné odôvodnené stanovisko ako aj vyjadrenie k
navrhovanej činnosti a k podkladom, ktoré prvostupňový správny orgán zhromaždil počas zisťovacieho
konania. Žalovaný poukázal na to, že zákon č. 24/2006 Z. z. umožňuje, aby boli počas celého procesu
posudzovaniavykonanékonzultácievsúlades§63zákonač.24/2006Z.z.,avšakuvedenéustanovenie
nešpecifikuje spôsob a formu realizácie konzultácií. Konzultácie môžu byť realizované písomnou alebo

ústnou formou. Prvostupňový správny orgán mal za to, že stanoviská dotknutých orgánov zhromaždené
v rámci vykonaného dokazovania neboli protichodné a predstavovali dostatočný podklad na rozhodnutie
vo veci. Žalovaný zastáva názor, že prvostupňový správny orgán svojím postupom v konaní nijakým
spôsobom neporušil § 63 citovaného zákona a účastníkom konania, vrátane žalobcu, neboloznemožnené realizovať konzultácie vo vzťahu k prejednávanej veci. Na uskutočnenie konzultácií podľa
znenia ustanovenia § 63 predmetného zákona neexistuje zo strany účastníkov konania právny nárok.
V zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie

určuje správny orgán. V procesnoprávnych vzťahoch má správny orgán nadradené postavenie vo
vzťahu k účastníkom konania, t.j. správny orgán je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že správne konanie sa riadi predovšetkým zásadou písomnosti konania,
pričom ústne pojednávanie je výnimkou z tejto zásady. Správny orgán uskutoční ústne pojednávanie
obligatórne, len ak to ustanovuje osobitný zákon, v ostatných prípadoch len z dôvodu nevyhnutnosti

objasnenia určitej veci, ktorá prispeje k náležitému zisteniu skutkového stavu a následne rozhodnutiu
vo veci. V prípade, že príslušný správny orgán dospeje k záveru, že písomnosti zabezpečené v
rámci správneho (zisťovacieho) konania postačujú na rozhodnutie vo veci, nie je povinný nariadiť
ústne pojednávanie. Prvostupňový správny orgán mal k dispozícii všetky relevantné podklady vrátane
vyjadrení a stanovísk od účastníkov konania a dotknutých orgánov, na základe ktorých dospel k
jednoznačnému záveru, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán dal listom zo dňa 23.09.2022 a zo dňa 27.09.2022
v súlade s § 23 ods. l a § 33 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania možnosť vyjadriť
sa k podkladu rozhodnutia a navrhnúť jeho doplnenie, pričom žalobca využil možnosť vyjadriť sa k
podkladom rozhodnutia (po stanovenej lehote). Žalobca v žalobe neuviedol konkrétne žalobné námietky,
ktorými by odôvodňoval potrebu vykonania konzultácii – s vymedzením aké skutočnosti si vyžadovali,

aby boli medzi účastníkmi konania a zúčastnenými orgánmi konfrontované a vyjasňované, prečo
nepostačovalo zaujatie stanovísk a vyjadrení v takom rozsahu, aké boli v písomnej podobe realizované v
administratívnom konaní. Na základe uvedeného považoval žalovaný aj tento žalobné námietky žalobcu
za neopodstatnené.

35. K námietke žalobcu, podľa ktorej prvostupňový správny orgán neuplatňoval eurokonformný výklad
zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, resp. neuplatňoval smernicu EIA, žalovaný
poukázal na to, že smernica EIA je transponovaná do zákona č. 24/2006 Z. z., z tohto dôvodu sú aj
konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v súlade s uvedenou smernicou. Žalovaný preskúmal napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán nepreskúmava

len zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. Informácie o životnom prostredí,
vrátane predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti, boli uvedené v zámere navrhovanej činnosti,
pričom informácie relevantné v zisťovacom konaní boli zákonom určeným spôsobom aj zverejnené –
v súlade s ustanovením § 23 ods. l a § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. a zároveň boli dostupné
prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou v súlade s § 23 ods. 3 uvedeného zákona. Verejnosť

mala počas konania možnosť sa zapojiť do konania a podávať k zámeru navrhovanej činnosti svoje
podnety, pripomienky a názory. K ostatným podkladom rozhodnutia mal účastník konania prístup v
zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku a v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku mal možnosť
sa k podkladom rozhodnutia vyjadriť. V rozhodnutí prvostupňový správny orgán uviedol pomery tak
súčasného stavu, ako aj vplyv navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia, zdravie

obyvateľstva, zaťaženia územia, pričom zistil, že navrhovaná činnosť' ich nijako výrazne neovplyvní.
Preto mal za to, že navrhovanú činnosť nie je potrebné posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a vo
výrokovej časti uložil navrhovateľovi v zmysle § 29 ods. 13 citovaného zákona podmienky, ktorými sa
zmierni, alebo eliminuje vplyv na životné prostredie (adaptačné opatrenia na zmenu klímy, zabezpečenie
zelenejinfraštruktúry),naktorépoukázalodvolateľvosvojomvyjadrení.Žalovanýpovažovalrozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu zodpovedajúce dostatočne zistenému skutkovému stavu, rovnako
tak dostatočne odôvodnené vo vzťahu k doručeným stanoviskám a pomerom v území aj so zohľadnením
jednotlivých zložiek životného prostredia.

36. K absencii úvahy žalovaného k povinnosti pomoci ekologickým spolkom žalovaný zdôraznil,

že verejnosť mala počas konania prístup k informáciám (zámer, informácia, stanoviská dotknutých
orgánov), možnosť sa zapojiť do konania a podávať k zámeru navrhovanej činnosti svoje podnety,
pripomienky a názory (vyjadrenie žalobcu). Žalobca v rámci prvostupňového konania zaslal vyjadrenie
k zámeru navrhovanej činnosti, ako aj k podkladom rozhodnutia, čím je preukázaná skutočnosť, že
verejnosť bola s navrhovanou činnosťou oboznámená. Verejnosť, ktorá nebola účastníkom konania,

bola informovaná o výsledku zisťovacieho konania v súlade s § 29 ods. 15 zákona č. 24/2006 Z. z.
prostredníctvom úradnej tabule a webového sídla prvostupňového správneho orgánu, v súlade s §
29 ods. 16 zákona č. 24/2006 Z. z. aj prostredníctvom úradnej tabule a webového sídla dotknutej
obce. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania bolo zverejnené na webovom sídle Ministerstva životnéhoprostredia Slovenskej republiky. Prvostupňový správny orgán pri posudzovaní navrhovanej činnosti
z hľadiska predpokladaných vplyvov na životné prostredie a zvažovaní ďalšieho postupu v zmysle
ustanovenízákonač.24/2006Z.z.vychádzalzpredloženéhozámeru,pričomprimeranepoužilajkritériá

pre zisťovacie konanie podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., uvedené v prílohe č. 10 k citovanému
zákonu, ktoré sú transpozíciou prílohy č. III smernice č. 2011/92/EÚ. Takisto prihliadal aj na doručené
stanoviská dotknutých orgánov a verejnosti. V odôvodnení rozhodnutia sa prvostupňový správny orgán
vysporiadal aj s pripomienkami žalobcu. Iné stanoviská zo strany verejnosti neboli k zámeru navrhovanej
činnosti doručené. Správna úvaha prvostupňového správneho orgánu je v odôvodnení rozhodnutia

dostatočná a žalovaný sa s ňou stotožnil, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia doplnil svoje
právnezáveryavyhodnotilodvolaciedôvodyžalobcu.Postupom,ktorýpredchádzalvydaniurozhodnutia
zabezpečil aj verejnosti možnosť zúčastniť sa zisťovacieho konania, v rámci tohto konania verejnosťou
vznesenými pripomienkami sa riadne zaoberal, tieto následne v odôvodnení rozhodnutia aj vyhodnotil
a uviedol úvahu o ich opodstatnenosti/ resp. neopodstatnenosti. Žalobca mal v priebehu konania na
prvostupňovom ako aj žalovanom správnom orgáne zabezpečené rovnaké postavenie, ako ostatní

účastníci konania. V kontexte uvedeného žalovaný poukázal i na to, že v následných povoľovacích
konaniach žalobca, ako účastník týchto konaní, ktorého postavenie mu prislúcha z predmetného
zisťovacieho konania, môže uplatňovať svoje požiadavky voči stavbe a aktívne sa ich zúčastňovať.

37. V závere svojho vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný uviedol, že sa po vyhodnotení obsahu

podanej žaloby pridržiava v plnej miere právneho názoru uvedeného v napadnutom rozhodnutí.
Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné. dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné, majúc
za to, že zistený skutkový stav bol dostačujúci na riadne posúdenie veci a procesné práva účastníkov
konaniabolizabezpečenédostatočnýmspôsobom.Ztýchtodôvodovžalovanýnavrhol,abySprávnysúd
v Banskej Bystrici žalobu žalobcu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol ako nedôvodnú.

Vyjadrenia ďalšieho účastníka konania v rade 1/ k správnej žalobe

38. Ďalší účastník konania v rade 1/ vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 02.10.2023
poukázal na to, že žalobca správnou žalobou napáda predovšetkým procedurálnu stránku, teda postup
žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v administratívnom konaní, pričom samotný obsah EIA

nebol napadnutý, teda EIA je obsahovo správne. Prípadné procedurálne chyby v postupe žalovaného
a prvostupňového správneho orgánu sa spoločnosti ďalšieho účastníka konania v rade 1/ podľa jeho
presvedčenia v zásade netýkajú.

39. Ďalší účastník konania v rade 1/ svoje vyjadrenie k správnej žalobe doplnil podaním zo dňa

20.01.2025 pričom poukázal na to, že vždy mal záujem realizovať svoj zámer –„Obchodná galéria
ARDIS Poltár + IBV ul. Slobody" (ďalej aj len „projekt“) v súlade s príslušnými právnymi predpismi a
splniť pri jeho realizácii všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona alebo mu boli/budú uložené na
základe zákona príslušnými orgánmi verejnej správy, a to aj v oblasti života a zdravia ľudí a ochrany
životného prostredia. S ohľadom na túto skutočnosť/záujem postupovať v súlade so zákonom a s

rešpektom k potrebe chrániť životné prostredie, ďalší účastník konania v rade 1/ navrhol projekt tak,
aby nepredstavoval výrazné ohrozenie/zaťaženie pre životné prostredie a požiadal príslušný správny
orgán (Okresný úrad Poltár, Odbor starostlivosti o životné prostredie) o posúdenie Projektu z hľadiska
jeho vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v platnom znení. Ďalší účastník
konania v rade 1/ ďalej uviedol, že sa spoliehal na odbornosť poverených pracovníkov správnych

orgánov, zákonnosť ich postupu, ako aj na správnosť a zákonnosť ich rozhodnutí. V dobrej viere
postupoval v súčinnosti so správnym orgánom prvého stupňa vo veci posudzovania vplyvov Projektu
na životné prostredie, splnil jeho požiadavky, zabezpečil a dodal všetky potrebné podklady a splnil
podmienky pre relevantné posúdenie vplyvov Projektu na životné prostredie. Z pohľadu ďalšieho
účastníka konania v rade 1/ sa napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy javia ako náležité,

zákonné a odôvodené a v nich uložené podmienky a opatrenia ako vhodné a primerané s prihliadnutím
na (zistený/ustálený) skutočný stav veci, špecifikáciu Projektu a na účel takýchto rozhodnutí, ktorým
je (náležité/racionálne) posúdenie navrhovanej činnosti z hľadiska vplyvov na životné prostredie a
stanovenie/určenieprimeranýchpodmienokaopatrenínaelimináciualebozmiernenievplyvovrealizácie
a prevádzky činnosti na životné prostredie, resp. na predchádzanie nepriaznivým vplyvom na životné

prostredie.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov40. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od

1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa
toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/24/2023 vedie na
Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) pod sp. zn. BB-75S/24/2023.

41. Správny súd v Banskej Bystrici vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 27.03.2025, na ktoré
boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP, a to v neprítomnosti
žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, v neprítomnosti ďalšieho účastníka v rade 1/, ktorý svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil, v neprítomnosti ďalšieho účastníka v rade 2/, ktorý svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil a v neprítomnosti ďalšieho účastníka konania v rade 3/, ktorý svoju neúčasť

na pojednávaní neospravedlnil. Vzhľadom na neúčasť účastníkov konania na pojednávaní bol rozsudok
verejne vyhlásený, pričom skrátené znenie rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu
dňa 27.03.2025 podľa § 137 ods. 3 SSP.

42. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou

žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v
rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), vychádzajúc zo skutkového
stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou
osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v
rámci správneho súdnictva, vec prejednal na nariadenom pojednávaní. Po oboznámení sa so žalobou,

ako aj s vyjadreniami žalovaného a ďalšieho účastníka konania v rade 1/, s pripojeným administratívnym
spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

43. Predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-
OOP3-2023/008070-002 zo dňa 31.03.2023, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa č. OU-OT-OSZP-2022/000524-035 zo dňa 27.10.2022, ktorý na základe predloženého zámeru
navrhovanej činnosti „Obchodná galéria ARDIS Poltár + IBV ul. Slobody“, ktorý predložil ďalší účastník
konania v rade 1/ v zastúpení ďalším účastníkom konania v rade 2/, po vykonaní zisťovacieho konania
podľa§29zákonač.24/2006Z.zrozhodolpodľa§29ods.11zákonač.24/2006Z.z.tak,ženavrhovaná
činnosť „Obchodná galéria ARDIS Poltár + IBV ul. Slobody“, na parcelách registra CKN č. 2561/19,

2561/36, EKN č. 723/2, 723/1, 722, 721, 720/3, 720/2 a 720/1 (okrem parcely registra CKN č. 2559/7,
ktorá je v prekryve s parcelami registra EKN č. 721, 720/3, 720/2 a 720/1) a predmetom ktorej bude
zabezpečenie zázemia pre skupinu maloobchodných prevádzok – Obchodná galéria, výstavba čerpacej
stanice pohonných hmôt a individuálna bytová výstavba, ktorá bude pozostávať z 18 rodinných domov,
súčasťou projektu budú zároveň parkovacie kapacity: 69 parkovacích miest určených pre zákazníkov a

zamestnancov obchodnej galérie a 2 parkovacie miesta pri každom dome sa nebude posudzovať podľa
zákona č. 24/2006 Z. z.

44. Vzhľadom na povahu predmetu súdneho prieskumu ide o správnu žalobu, v konaní o ktorej
je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP, nakoľko sa

nejedná o žiadnu z výnimiek uvedených v § 134 ods. 2 SSP. Keďže je predmetné konanie ovládané
dispozičnou zásadou, súdny prieskum nie je v tejto veci absolútny. Správny súd nie je oprávnený
a ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho
spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať na daný prípad. Všeobecne
uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov

správnej žaloby bez primeranej skutkovej a právnej argumentácie viažucej sa vecne k napadnutému
rozhodnutiu žalovaného, či prvostupňovému rozhodnutiu, neumožňuje správnemu súdu uskutočniť
prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený
a súčasne aj limitovaný. Žalobca musí v žalobe v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP uviesť dôvody
žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca

považuje napadnuté výroky rozhodnutia žalovaného za nezákonné. Správny súd teda posudzoval, či
žalovaný postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, a to výlučne v rozsahu
namietaných tvrdení žalobcom v rámci uplatnených žalobných bodov v lehote na podanie žaloby, keďže
správne súdnictvo je ovládané koncentračnou zásadou vyjadrenou v § 62 ods. 1 a § 183 SSP, a naneskôr uplatnené žalobné námietky prednesené nad rámec skutočností a argumentov uvedených v
správnej žalobe správny súd prihliadať nemôže.

Právny rámec

45. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

46. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

47.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

48. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

49. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

50. Podľa § 18 ods. 2 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 24/2006
Z. z.“), predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny
navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v
prílohe č. 8 časti B.

51. Podľa § 20a písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z., rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné
stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje odôvodnenie rozhodnutia vydaného v
zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13.

52. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán do siedmich pracovných dní od doručenia
zámeru podľa § 22 zašle zámer povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu a
dotknutej obci. Príslušný orgán zverejní bezodkladne prostredníctvom webového sídla ministerstva
zámer a oznámenie o predložení zámeru, ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej činnosti a
základné údaje o navrhovateľovi. Základnými údajmi o navrhovanej činnosti sú názov, miesto realizácie,

predmet činnosti a základnými údajmi o navrhovateľovi sú názov, adresa alebo sídlo navrhovateľa.

53. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia
zámeru alebo oznámenia podľa odseku 2 informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň

oznámi, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a
miesto, kde sa môžu pripomienky podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu
21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení.

54. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a

dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia;
ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť
môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru
na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko
sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

55. Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť
na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o iných informáciách dôležitých na
vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.56. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach
uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti

alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z
osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem
na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
priamo dotknuté.

57. Podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z., verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti
alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru
podľa § 23 ods. 4.

58. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z., ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v §

18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť
príslušnému orgánu písomne a elektronicky zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak
má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť.

59. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o

zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru
alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.

60. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo

jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

61. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z., výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,

či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.

62. Podľa § 29 ods. 15 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán zašle rozhodnutie vydané v zisťovacom
konaní aj rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci a zverejní ho
na svojom webovom sídle a zároveň na svojej úradnej tabuli, ak ju má k dispozícii.

63. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických

dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s
povoľujúcimorgánomaleboschvaľujúcimorgánom,rezortnýmorgánom,dotknutýmorgánom,dotknutou
obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu
posudzovania vplyvov.

64. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z. z., na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,

d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a,
g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a.

65. Podľa § 73 ods. 21 zákona č. 364/2004 Z. z., v znení platnom do 30.04.2023, záväzné stanovisko
podľa § 16a ods. 1 a povolenie výnimky podľa § 16a ods. 10 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej
vodnej správy v územnom konaní k činnosti; ak sa územné konanie pre činnosť nevyžaduje, záväznéstanovisko a povolenie výnimky sú podkladom ku konaniu o povolení činnosti. Záväzné stanovisko
podľa § 16a ods. 1 je podkladom v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

66. Podľa § 73 ods. 21 zákona č. 364/2024 Z. z., v znení zákona č. 74/2023 Z. z. od 01.05.2023,
záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 a povolenie výnimky podľa § 16a ods. 10 sú podkladom k
vyjadreniuorgánuštátnejvodnejsprávyvúzemnomkonaníkčinnosti;aksaúzemnékonanieprečinnosť
nevyžaduje, záväzné stanovisko a povolenie výnimky sú podkladom ku konaniu o povolení činnosti.

67. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (ďalej iba ako „Správny poriadok“),
správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť
záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať
plnenie ich povinností.

68. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

69. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

70. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

71. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

72. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

73. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

74. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na priaznivé životné prostredie.

75. Podľa čl. 45 Ústavy SR, každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia
a o príčinách a následkoch tohto stavu.

76. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.

44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

77. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola
ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť
výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych

spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.
120 ods. 2.

78. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006

Z. z. ), každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť
pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní
prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.79. Podľa čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru, každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu
tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti
informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b), aj kópie

aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií:
a) bez toho, aby musel byť preukázaný záujem;
b) v požadovanej forme s výnimkou, ak
i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený
dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo

ii) informácia je už verejne dostupná v inej forme.

80. Podľa čl. 9 ods. 3, 4 a 5 Aarhuského dohovoru;
3. Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana
zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia
verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a

opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom
v oblasti životného prostredia.
4. Navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3
zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné,
a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku

budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných
orgánov budú verejne prístupné. 5. S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá Strana
zabezpečí, aby bola verejnosť informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži
vytvorenie vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry
v prístupe k spravodlivosti.

81. Podľa čl. 6 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011
o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len
"smernica o EIA") podrobné pravidlá pre informovanie verejnosti, napr. vyvesením oznamov v určitom
okruhu alebo zverejnením v miestnej tlači, a konzultácie s dotknutou verejnosťou, napr. písomnými

podaniami alebo prostredníctvom verejnej ankety, určia členské štáty. Členské štáty príjmu potrebné
opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli dôležité informácie dostupné pre verejnosť v elektronickej forme
aspoň prostredníctvom centrálneho portálu alebo ľahko dostupných prístupových bodov na príslušnej
správnej úrovni.

82. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. výrok rozhodnutia, ktorým sa určilo, že navrhovaná
činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, obsahuje aj podmienky, ktoré
eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Prvostupňový správny orgán rozhodol, že
navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA a zároveň uložil zabezpečiť vo výroku
vymenované požiadavky. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnu aplikáciu a porušenie § 29 ods. 3 a §

29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z., t.j. čo sa týka nesplnenia náležitostí na formu a obsah výroku
a odôvodnenia vydaného rozhodnutia v zisťovacom konaní, správny súd nezistil žalobcom tvrdené
porušenie zákona, najmä ním tvrdenú absenciu správnej úvahy pri určení opatrení a podmienok vo
vzťahu k ochrane životného prostredia vo výroku rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu je v priamom rozpore
s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, keďže orgán verejnej správy uviedol, aké opatrenie a z

akého dôvodu vo vzťahu k ochrane životného prostredia uložil vo výroku rozhodnutia a aké naopak
nie. Konštatoval, že vychádzal zo stanovísk k navrhovanej činnosti, ktoré v zákonom stanovenom
termíne doručili oslovené subjekty. Stanoviská podrobne uviedol v odôvodnení, ako aj z nich vyplývajúce
požiadavky, ktoré ako podmienky eliminujúce vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie uložil
dodržať a ktoré zapracoval do výrokovej časti rozhodnutia. Do výroku rozhodnutia nezahrnul také

v stanoviskách uvedené pripomienky, ktoré ako povinnosť navrhovateľovi vyplývajú z ustanovení
všeobecne záväzných predpisov. Z písomných stanovísk oslovených subjektov vyplýva, že boli všetky
kladné a nepožadovali ďalšie posudzovanie navrhovanej činnosti. Správny súd poukazuje tiež na
všeobecnosť tohto žalobného bodu. Ak žalobca neuvádza konkrétne skutkové argumenty, najmä vo
vzťahu ku ktorým jeho navrhnutým opatreniam vytýka žalovanému aj prvostupňovému orgánu ich

nezapracovanie do výroku rozhodnutia a aký to malo mať konkrétny negatívny vplyv na opísanú
navrhovanú činnosť (ich absencia vo výroku), súd nemá možnosť takúto námietku všeobecnej povahy
preskúmať.83. K otázke uvedenia opatrení vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy zaujal stanovisko Najvyšší
správny súd SR už vo viacerých rozhodnutiach. Napríklad v rozsudku sp. zn. 7Svk/19/2021 zo dňa
29.03.2023 uviedol, že ustanovenie § 29 ods. 13 zákona EIA, ale ani iné ustanovenia tohto zákona

neurčujú, o aké podmienky má ísť, ich určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu.
Ide teda o jeden z prípadov, kedy zákon priznáva tomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne súdy
podľa § 27 ods. 2 SSP môžu preskúmať len do tej miery, či správny orgán nevybočil z medzí a hľadísk
určených zákonom. Správny súd teda nemôže hodnotiť samotné opatrenie, len to, či správna úvaha,
ktorá viedla správny orgán k ich uloženiu nevybočuje zo zákonných medzí. V tu posudzovanej veci na

jeho správnej úvahe nevzhliadol správny súd žiadne pochybenie. Za podstatné považuje správny súd
to, že žalobca mal v predmetnej veci predniesť konkrétne skutkové a právne dôvody (ako už uviedol
vyššie), prečo mal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uložiť určité opatrenia a prečo ich neuložením
prekročil hranice správneho uváženia. Žalobca žiadne takéto konkrétne dôvody neuviedol, pričom
nestačí len tvrdiť, že orgán verejnej správy pochybil, ak sa nezaoberal stanoviskom, pripomienkami a
požiadavkami žalobcu k navrhovanej činnosti.

84. Logickým predpokladom, aby mohli byť uložené opatrenia na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov
podľa § 29 ods. 13 zákona EIA, je to, že navrhovaná činnosť vôbec takéto vplyvy má, alebo môže mať.
Orgány verejnej správy vychádzali zo skutkového zistenia, ktoré je založené na oznámení navrhovanej
činnostiďalšímúčastníkomkonaniavrade1/,neboliidentifikovanénovénegatívnevplyvy,ktorébymohli

významne zhoršiť stav životného prostredia oproti existujúcemu stavu. Dôkazom toho, že navrhovaná
činnosti nevyvolá nové významné vplyvy na životné prostredie, a to aj kumulatívne, vrátane vplyvov na
zdravie obyvateľov, sú aj stanoviská od dotknutých subjektov, ktoré nepožadovali ďalšie posudzovanie
navrhovanej činnosti. Pokiaľ teda žalobca namietal nedostatočnosť uložených opatrení, nie je zrejmé,
ako by sa ďalšími opatreniami mali eliminovať alebo zmierňovať „nezistené“ negatívne vplyvy na

životné prostredie. Tým ale, že orgán verejnej správy uviedol vo výroku podmienky/požiadavky, ktorých
dodržanie má eliminovať alebo zmierňovať vplyv na životné prostredie, si splnil svoju zákonnú povinnosť
v zmysle § 29 ods. 13 zákona EIA v rozhodnutí zo zisťovacieho konania tieto podmienky uviesť.

85.Správnysúdnepovažujezadôvodnúanižalobnúnámietku,žedochádzakabsenciipomocizostrany

orgánu verejnej správy ekologickým spolkom v rámci zisťovacieho konania. Z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že postup tak prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovaného bol súladný
so zákonom č. 24/2006 Z. z. Žalobcovi nebolo bránené v aktívnej účasti v tomto konaní. Mal možnosť
nahliadnuť do podkladov rozhodnutia v súlade s § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku a mohol
sa k nim vyjadriť. Žalobca sa stal účastníkom konania, a jeho pripomienky boli zohľadnené. To, že

žalobca vysporiadanie sa s jeho námietkami považuje za nenáležité, neznamená, že sa orgán verejnej
správy nimi nezaoberal. Žalobcovi, ako zainteresovanej verejnosti tak z Aarhuského dohovoru, ako ani
z vnútroštátnej právnej úpravy nevyplýva právny nárok, aby jeho pripomienkam v zisťovacom konaní
podľa zákona č. 24/2006 Z. z. bolo vyhovené, ako to vyplýva aj zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017. Na základe uvedených skutočností považuje správny súd

aj túto žalobnú námietku za neopodstatnenú.

86.Pokiaľideonámietkužalobcuohľadomporušeniaprávanakonzultáciesprávnysúdpoukazujenato,
že k namietanému porušeniu práva na konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. sa vyjadril kasačný
súd vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. v rozsudku sp. zn. 5Svk/40/2022 zo dňa 30.03.2023, sp.

zn. 6Svk/42/2022 zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 2Svk/5/2022 zo dňa 22.08.2023 a sp. zn. 7Svk/11/2022 zo
dňa 26.10.2023. Najvyšší správny súd SR uviedol, že z obsahu § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. nevyplýva,
že by sa konzultácie za každých okolností museli realizovať výslovne ústnou formou. V nenariadení
ústnej formy konzultácií Najvyšší správny súd SR nevidel porušenie zákona č. 24/2006 Z. z. a ani
Správneho poriadku. Okrem uvedeného možno poukázať na skutočnosť, že samotný článok 6. ods. 7

Aarhuského dohovoru predpokladá, že účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach
môže byť realizovaná nielen výlučne formou ústnou (ústne konzultácie), ale aj formou písomnou. Z bodu
29 preambuly Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2014/52/EÚ zo dňa 16.04.2014, ktorou sa
mení Smernica EIA zase vyplýva, že sa nevyžadujú žiadne formálne konzultácie v štádiu zisťovacieho
konania. Osvojac si právny názor na uvedenú otázku súdu vyššej autority (aktuálna rozhodovacia prax

NSS SR napr. sp. zn. 3Svk/21/2023 zo dňa 30.05.2024, sp. zn.5Svk/9/2023 zo dňa 27.06.2024) správny
súd konštatuje, že ani táto žalobná námietka nebola dôvodná.87. Žalobca namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré kritériá podľa prílohy č. 10
k zákonu č. 24/2006 Z. z. prvostupňový správny orgán uplatnil. Správny súd sa vo vzťahu k tejto
žalobnej námietke stotožňuje s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe, ktorý poukázal na to, že

podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. sa kritéria pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 použijú
„primerane", čo znamená, že nie všetky kritériá uvedené v prílohe č. 10 je možné a potrebné použiť
pre každý zámer navrhovanej činnosti alebo jeho zmenu. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia opísal navrhovanú činnosť s ohľadom na jej umiestnenie a jej plánovaný
rozsah,zodôvodneniarozhodnutiavyplývajúúdajeopredpokladanýchvplyvochnavrhovanejčinnostina

životné prostredie a obyvateľov. Z odôvodnenia rozhodnutia je taktiež zrejmé, že vplyvy, ktoré vykazuje
navrhovaná činnosť nie sú významné, aby vznikla potreba ďalšieho posudzovania podľa zákona č.
24/2006 Z. z. Podľa názoru správneho súdu z obsahu prvostupňového rozhodnutia, že prvostupňový
správny orgán primerane použil kritéria pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 k zákonu č.
24/2006 Z. z., spoľahlivo zistil skutkový stav a poskytol dostatočný podklad, aby bolo možné objektívne
posúdiť a zhodnotiť vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie a následne vydať rozhodnutie.

88. Žalobca tvrdil, že došlo k porušeniu § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z., ktoré sa týka povinnosti
predložiť viaceré realizačné varianty navrhovanej činnosti. V prejednávanej veci správny súd poukazuje
na to, že ďalší účastník konania v rade 1/ požiadal o upustenie od variantného riešenia zámeru, a preto
prvostupňový správny orgán upustil od požiadavky variantného riešenia zámeru rozhodnutím č. OU-PT-

OSZP-2022/000476-002 zo dňa 28.06.2022. Je pravdou, že zákon č. 24/2006 Z. z. ukladá správnemu
orgánu povinnosť uplatniť voči navrhovateľovi požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu, avšak
len za predpokladu, že z pripomienkového zámeru vyplynie potreba posudzovania ďalšieho variantu
navrhovanej činnosti. V danom prípadne nebola zo strany verejnosti, ani ďalších dotknutých subjektov
predloženážiadnarelevantnápripomienka,zktorejbyvyplynulapotrebadopracovaniaďalšiehovariantu

navrhovanej činnosti. Z pripomienok predložených k zámeru navrhovanej činnosti podľa § 23 ods.
4 zákona č. 24/2006 Z. z. teda nevyplynula potreba posudzovania ďalšieho variantu navrhovanej
činnosti. Správny súd taktiež zdôrazňuje, že z ustanovenia § 64 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z.
vyplýva, že postup pri upustení od variantného riešenia sa neriadi ustanoveniami Správneho poriadku.
Upustenie od variantného riešenia predchádza podaniu žiadosti o vykonanie zisťovacieho konania,

čím je vylúčené, aby žalovaný ako odvolací orgán rozhodoval v rámci odvolania o veci, ktorá nebola
predmetom rozhodovania na prvostupňovom správnom orgáne. Z uvedeného dôvodu posúdil správny
súd i túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

89. Ako procesný nedostatok žalobca namietal i absenciu povinného záväzného stanoviska podľa § 16a

Vodného zákona, čo malo podľa žalobcu za následok nezákonnosť rozhodnutia. Ustanovenie § 16a bolo
do zákona č. 364/2004 Z. z. vložené zákonom č. 51/2018 Z. z. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu
každú novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka, ktorá môže mať vplyv na útvary povrchových
vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska jej vplyvu na dosiahnutie environmentálnych cieľov.

90. Novelou Vodného zákona vykonanou zákonom č. 74/2023 Z. z. došlo k vypusteniu druhej vety
ustanovenia § 73 ods. 21 v znení: „Záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 je podkladom v konaní o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie.“. Ako vyplýva z dôvodovej správy k tejto novele, obsahom
návrhu zákona je okrem iného aj zjednodušenie povoľovacích procesov, ktoré sú v gescii štátnej
vodnej správy. Povinnosť zabezpečiť záväzné stanovisko podľa Vodného zákona nie je a ani nebola

jednoznačne stanovená vo všetkých prípadoch (§ 73 ods. 21 Vodného zákona), týka sa činností,
ktoré môžu mať významný vplyv na environmentálne ciele. Novela zákona účinná od 01.05.2023 túto
povinnosť zúžila, čo je reflexiou zákonodarcu na aplikačné problémy a doterajšiu rozhodovaciu prax
správnych súdov, ktorej dal zákonodarca za pravdu.

91.Správnysúdpoukazujenazáveryvyslovenésúdnoupraxounapr.vrozsudkuNajvyššiehosprávneho
súdu SR sp. zn. 7Svk/21/2022 zo dňa 30.05.2024, tiež sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30.01.2024, ktorým
zamietolkasačnúsťažnosťžalobcuprotirozsudkuKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.71S/6/2020-85
zo dňa 16.09.2021 z ktorých vyplýva, že nie každá činnosť, ktorá si vyžaduje povolenie orgánu verejnej
správy je činnosťou spadajúcou pod posudzovanie podľa § 16a Vodného zákona.

92. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30.01.2024 v bode 28 konštatoval:
„Po preskúmaní veci aj s akcentom na zmysel a účel Vodného zákona ako aj Rámcovej smernice
o vode, environmentálne ciele nimi chránené, kasačný súd na rozdiel od sťažovateľa konštatuje, žerozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 16a ods. 13 Vodného zákona nie je možné považovať
za podmienku povolenia každej stavby bez ohľadu na jej vplyv na vody. Rozhodnutie podľa § 16a ods.
13 Vodného zákona sa totiž týka iba navrhovaných činností, ak ide o (i) novú trvalo udržateľnú rozvojová

činnosť človeka, ktorá má potenciál spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého
stavu na dobrý stav, (ii) zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo (iii) zmeny úrovne
hladiny útvarov podzemnej vody. Je preto úlohou príslušných správnych orgánov posúdiť, či navrhovaná
stavba/činnosť spadajú pod uvedenú definíciu a takéto rozhodnutie od stavebníka požadovať. Ak sa
predpokladá, že projekt nespôsobí zhoršenie ani neohrozí dosiahnutie dobrého stavu/potenciálu vôd,

potom sa nevyžaduje žiadne testovanie podľa § 16a Vodného zákona a čl. 4 ods. 7 Rámcovej smernice
o vode a projekt môže byť schválený (Common implementation strategy for the Water Framework
Directive and the Floods Directive, Guidance Document No. 36 Exemptions to the Environmental
ObjectivesaccordingtoArticle4(7),DocumentendorsedbyEUWaterDirectorsattheirmeetinginTallinn
on 4-5 December 2017, str. 16). V citovanom dokumente sa príkladmo uvádzajú aj navrhované činnosti,
ktoré stanovené podmienky spĺňajú. Medzi ne patria napr. vodné elektrárne, systémy protipovodňovej

ochrany či budúce plavebné projekty alebo odbery (str. 20). Rovnako dôvodová správa k Vodnému
zákonu za projekty, ktoré je potrebné posúdiť v súlade s čl. 4 ods. 7 Rámcovej smernice o vode, považuje
projekty priamo súvisiace s vodným hospodárstvom napr. úprava, zmena alebo zriaďovanie koryta
vodného toku, ochrana pred povodňami, projekty na akumuláciu a zadržiavanie vôd ako sú priehrady,
vodné nádrže, rybníky, hate, hrádze, stavby na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku,

vodné elektrárne, hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov, alebo veľké
stavby ako prístavy, cesty, diaľnice, mosty, tunely či železnice.“. K obdobnému záveru dospel Najvyšší
správny súd SR aj v rozsudkoch napr. sp. zn. 5Svk/22/2021, sp. zn. 6Svk/6/2022, sp. zn. 4Svk/2/2023,
sp. zn. 4Svk/34/2023 a ďalších.

93. Rovnako aj dôvodová správa k zákonu č. 516/2021 Z. z. uvádza, že nie je možné jednoznačne určiť
činnosti, pre ktoré je potrebné aplikovať postup podľa § 16a Vodného zákona, a preto z toho dôvodu sú
v dôvodovej časti demonštratívne vymenované činnosti, ktoré tomuto postupu majú podliehať. Žalobca
bližšie neuviedol, prečo by práve v danom prípade bolo potrebné predmetné záväzné stanovisko. Vôbec
neuviedol, napr. či navrhovanú činnosť považuje za činnosť, ktorá má mať vplyv na útvary pozemnej

alebo povrchovej vody, či ide o činnosť, ktorá zhorší stav tvaru povrchovej vody z veľmi dobrého na
dobrý, akého konkrétneho útvaru podzemnej či povrchovej vody sa má týkať, či ako má k prípadnému
vplyvu/zmene dôjsť. Správny súd je striktne viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ktoré nie je oprávnený
rozširovať ani vyhľadávať. Žalobca len všeobecne poukazuje na zákonné ustanovenia Vodného zákona,
ale tieto žiadnym spôsobom neaplikuje na tu posudzovanú navrhovanú činnosť. Takto všeobecne

koncipovaná žalobná námietka neumožňuje súdu realizovať plnohodnotný súdny prieskum, ale len do
takej miery, ako ju namietal sám žalobca.

94. Z vyššie uvedeného vyplýva, že záväzné stanovisko podľa § 16a Vodného zákona nie je potrebné
vyžadovať vo všetkých prípadoch. Odôvodňuje to zmena legislatívy (novela z 01.05.2023) a judikatúra,

ktorá pripúšťa výnimky z tejto povinnosti. Taktiež dôvodová správa k zákonu č. 516/2021 Z. z. podporuje
výklad, že nie každé zisťovacie konanie vyžaduje záväzné stanovisko podľa § 16a Vodného zákona.
Preto žalobnú námietku o nesprávnom vyhodnotení nutnosti záväzného stanoviska podľa § 16a
Vodného zákona ako podkladu v predmetnom konaní EIA, správny súd považuje za nedôvodnú.

95.Pokiaľžalobcanamietal,žeorgányverejnejsprávynereagovalinapotrebueurokonformnéhovýkladu
práva, ako aj na špecifickosť konaní s prvkom ochrany životného prostredia, správny súd uvádza, že
v slovenskom právnom systéme bola príslušná Smernica, ako aj jednotlivé ustanovenia Aarhuského
dohovoru, transponované do zákona č. 24/2006 Z. z. a zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii
a kontrole znečisťovania životného prostredia v znení neskorších predpisov, a preto vnútroštátne právne

predpisy aplikované v preskúmavanej veci predstavujú vo svojej podstate práve výkon práva Európskej
únie (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/9/2023 zo dňa
27. júna 2024).

96. K skutočnosti, že sa žalobca nestotožňuje so záverom žalovaného, poukazuje správny súd

na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010 (použiteľné aj na
administratívne konanie), podľa ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len
v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do právana spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda

aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali

alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).“

97. Ďalšie body správnej žaloby správny súd považuje za všeobecné, bez priliehavej argumentácie
prepájajúcej tieto s posudzovanou vecou, pričom v daných bodoch správnej žaloby nie sú obsiahnuté
žalobné námietky nezákonnosti voči preskúmavaným rozhodnutiam. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie

hmotného práva, tak žalobca predniesol opäť len všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky s
poukazom na vybrané ustanovenia Ústavy SR, Aarhuského dohovoru a Smernice EIA bez priliehajúcej
skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na predmetnú vec. Týmto žalobným námietkam chýba
konkrétny materiálny obsah zabezpečujúci presadzovanie záujmov ochrany životného prostredia v
konkrétnej prejednávanej veci. Časť žalobných bodov je formulovaná príliš všeobecne bez konkrétnych

faktických dôkazov alebo väzby na skutkový stav, čo oslabuje presvedčivosť žaloby. Správny súd
zastáva názor, že nepostačuje v žalobe poukazovať len na hypotetické environmentálne riziká, keďže
judikatúra podporuje potrebu konkrétnych dôkazov o reálnom negatívnom vplyve na životné prostredie.

98. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd prerušil konanie a podal návrh na začatie

prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie s nasledovnou otázkou: „Či postup
správneho orgánu, ktorým sa neustanoví záväzná podmienka v rozhodnutí z konania o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie bez toho aby boli určené porovnateľné alebo lepšie opatrenia na ochranu
životného prostredia je v súlade s právom Európskej únie.“

99. Správny súd nevzhliadol dôvodnosť takéhoto návrhu, nakoľko položenie uvedenej otázky nie je
relevantné, keďže by nemohlo ovplyvniť rozhodnutie v prejednávanej veci, táto otázka totiž nie je jedným
z dôvodov, na ktorých je postavené predmetné rozhodnutie súdu. Takáto povinnosť iniciovať konanie
pred Súdnym dvorom EÚ správnemu súdu nevyplýva ani z čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, keďže nie
je konečným súdom. Za podstatné považuje správny súd to, že návrh žalobcu je nekonkrétny, žalobca

v ňom neuviedol, ktoré konkrétne normy európskeho práva (ich ustanovenia) majú byť objasnené a
aplikované v danej veci. Správny súd pritom poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, z ktorých
vyplýva, že začatie prejudiciálneho konania závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi
relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (napr. rozsudok zo 6.decembra 2008, Cartesio, C 210/06). Preto
správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol (§ 100 ods. 1 písm. c) SSP a contrario),

postupujúc podľa § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP.

100. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu,
ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcu, t.j. v rozsahu žalobných
bodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP v zákonom stanovenej lehote na

podanie žaloby, rešpektujúc stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny
súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t.j. nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia
v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) – že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, § 191 ods. 1
písm. d), a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nezistil ani tvrdenú
skutočnosť, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá oporu (§ 191

ods. 1 písm. f) SSP) a taktiež nezistil, že by v administratívnom konaní došlo k takému podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by vyústilo do vydania nezákonného
rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

101. Správnysúdpopreskúmaníveci(výlučnevrozsahužalobnýchbodov)zastávanázor,žezisťovacie

konanie bolo vedené v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a rozhodnutie bolo vydané podľa § 29 ods. 2 a 3 zákona č. 24/2006 Z. z.. Prvostupňový správny orgán
správne identifikoval potrebu posúdenia navrhovanej činnosti a v súlade s prílohou č. 10 zákona 24/2006
Z. z., po prihliadnutí aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4 tohto zákona, rozhodol v súlade so zákonom, žeďalšie posudzovanie nie je potrebné. Žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vyjadril sa
ku všetkým žalobcom vzneseným námietkam. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadna zo žalobcových
námietok nebola dôvodná. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

102. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju nepriznal žiadnemu z účastníkov konania,
pretože nezistil vo vzťahu k žiadnemu z nich na to zákonný dôvod. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal
úspech, správny súd nepriznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný síce
v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne

výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané (§
168 SSP). Ďalším účastníkom konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov
konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by im vznikli
trovy a zároveň si ani iné trovy konania neuplatnili, priznanie ktorých by prichádzalo do úvahy len z
dôvodov hodných osobitného zreteľa.

103. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,
ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote 1 mesiaca od doručenia
rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.