Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 43Cbi/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124209457
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Trnečková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124209457.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu Mudruněk správcovská, k.s.,

IČO: 55 312 586, so sídlom Galbavého 3, 841 01 Bratislava - mestská časť Dúbravka, správcu majetku
úpadcu Inštitút ekologických aktivít o.z., IČO: 42 408 989, so sídlom Kmeťova 1529/36, 040 01 Košice -
Staré Mesto, právne zastúpeného MINAT Law s. r. o., IČO: 53 204 786, so sídlom Prievozská 6A, 821 09
Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému JUDr. Patrikovi Holingovi, narodenému XX. XXXX
XXXX, trvale bytom A. XXXX/XXX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským,
advokátom, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, o určenie neúčinnosti právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne
vynaložených trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 15. mája 2024, sa žalobca pôvodne domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd (I.) určil, že úhrady realizované Úpadcom (Inštitútom ekologických aktivít o.z., IČO:
42 408 989, so sídlom Kmeťova 1529/36, 040 01 Košice – Staré mesto), vo výške 7 000,00 eur zo dňa
7. júla 2020 z účtu IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet IBAN: C. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX, vo výške 50 000,00 eur zo dňa 29. júla 2020 z účtu IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX na účet IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a vo výške 3 900,00 eur zo dňa 13. októbra
2020 z účtu IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, všetko v prospech žalovaného, sú voči konkurzným veriteľom Úpadcu právne neúčinné; (II.)
uložil žalovanému povinnosť uhradiť na účet konkurznej podstaty sumu vo výške 60 900,00 eur, a to
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia; a (III.) uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi
trovy konania v rozsahu 100,00 %.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I z 10. mája 2023, sp. zn. 31K/8/2022,
zverejneným v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky č. 92/2023 dňa 16. mája 2023, bol na majetok
Inštitútu ekologických aktivít o.z., IČO: 42 408 989, so sídlom Kmeťova 1529/36, 040 01 Košice – Staré
mesto (ďalej v rozhodnutí aj len "Úpadca") vyhlásený konkurz. Uznesením D. C. B. z 20. septembra
2023, zverejneným v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky č. 183/2023 dňa 26. septembra 2023,
bol žalobca ustanovený do funkcie správcu Úpadcu.

Poukázal na to, že Úpadca ako postupca uzatvoril 24. júla 2020 so spoločnosťou GreenENERGY s.r.o.,
IČO: 50 848 151, so sídlom Dolinky 1337/12, 962 12 Detva (ďalej v rozhodnutí aj len "GreenENERGY
s.r.o.") ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávkyvoči dlžníkovi WorldWood Slovakia, s.r.o., IČO: 36 638 315, so sídlom Kukučínova 253/90, 962 12
Detva (ďalej v rozhodnutí aj len "WorldWood Slovakia, s.r.o.") z titulu zostatku nezaplatenej zmluvnej
pokuty po dvoch zápočtoch za porušenie povinnosti dlžníka v zmysle Zmluvy o dodávke biomasy z 31.

októbra2014,vzmysleprávoplatnéhoavykonateľnéhoplatobnéhorozkazuvydanéhoOkresnýmsúdom
Zvolen č. k. 17Cb/20/2019-34 z 13. januára 2020 (ďalej v rozhodnutí aj len "Pohľadávka voči spoločnosti
WorldWoodSlovakia,s.r.o."),pozostávajúcejzistiny76546,95eurspríslušenstvom.Ohľadomuvedenej
pohľadávkybolovedenéexekučnékonaniepoverenýmsúdnymexekútoromJUDr.MáriomMičákompod
sp.zn.217EX294/20(naOkresnomsúdeBanskáBystricapodsp.zn.8Ek/846/2024)(ďalejvrozhodnutí

aj len "Exekúcia"). Zmluva o postúpení pohľadávky nadobudla v zmysle jej článku IV. bodu 2. účinnosť
24. júla 2020, kedy bola na účet Úpadcu pripísaná kúpna cena vo výške 50 000,00 eur za postúpenú
Pohľadávku voči spoločnosti WorldWood Slovakia, s.r.o. Odkazujúc na potvrdenie súdneho exekútora,
žalobca uviedol, že v rámci Exekúcie bola z titulu Pohľadávky voči spoločnosti WorldWood Slovakia,
s.r.o. vymožená a Úpadcovi (neoprávnene) vyplatená suma v celkovej výške 21 435,57 eur, a to dňa 17.
júla2020vovýške102,72eur;dňa27.júla2020vovýške14978,75eur;dňa9.septembra2020vovýške

3 830,40 eur; dňa 21. septembra 2020 vo výške 1 817,90 eur; dňa 28. septembra 2020 vo výške 344,12
eur a dňa 7. júla 2021 vo výške 361,68 eur. Vysvetlil, že súdny exekútor na základe návrhu Úpadcu
na vykonanie exekúcie poukazoval vymožené prostriedky na účet vedený v E. F., G., IBAN: C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý nepatril Úpadcovi, hoci ako účet Úpadcu (oprávneného) bol uvedený
v návrhu na vykonanie exekúcie, podanom právnym zástupcom – advokátskou kanceláriou JUDr. Patrik

HOLINGA s.r.o., IČO: 36 856 967, so sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice (ďalej v rozhodnutí aj len
"JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o." alebo len "Advokátska kancelária"). Žalobca ďalej uviedol, že v reakcii
na jeho žiadosť o objasnenie dôvodu, pre ktorý bol v návrhu na vykonanie exekúcie uvedený bankový
účet nepatriaci Úpadcovi, mu právny zástupca žalovaného (Advokátska kancelária) zaslal list z 21.
decembra 2023, v ktorom uviedol: „... fyzická osoba JUDr. Holinga dlhodobo financoval okrem iného

náklady spojené s viacerými súdnymi spormi úpadcu. Po dohode JUDr. Holingu a úpadcu bol uvedený
tento účet, s tým, že v prípade, ak by došlo k plneniu, tak prijaté finančné prostriedky budú započítané na
úhradu dlhu najstaršieho veriteľa úpadcu.“ Žalobca zároveň poznamenal, že listom z 21. decembra 2023
mu Advokátska kancelária zároveň oznámila, že v lehote do polovice januára 2024 mu bude predložená
účtovná závierka Úpadcu, k čomu do dňa podania žaloby nedošlo.

V ďalšej časti žaloby žalobca upriamil pozornosť na to, že z výpisov z bankového účtu Úpadcu
vyplýva, že Úpadca 29. júla 2020, t.j. na tretí pracovný deň odo dňa prijatia kúpnej ceny vo výške
50 000,00 eur v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky (24. júla 2020) a len druhý pracovný deň
odo dňa prijatia sumy 14 978,75 eur (27. júla 2020) ako časti z celkovej sumy vymoženej v prospech

Úpadcu v rámci Exekúcie z titulu Pohľadávky voči spoločnosti WorldWood Slovakia, s.r.o., previedol
sumu 50 000,00 eur na účet žalovaného, pričom uvedené bankové prevody v mene Úpadcu na účet
žalovaného podpisoval sám žalovaný. Žalobca ďalej poukázal aj na to, že Úpadca realizoval v danom
období v prospech účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX aj úhradu 7 000,00 eur, a to dňa 7.
júla 2020, a úhradu 3 900,00 eur, a to dňa 13. októbra 2020. Na základe uvedeného považoval

žalobca za zrejmé, že Úpadca z titulu Pohľadávky voči spoločnosti WorldWood Slovakia, s.r.o., patriacej
spoločnosti GreenENERGY s.r.o., prijal okrem odplaty vo výške 50 000,00 eur aj sumu 21 332,85 eur,
ktorá patrila spoločnosti GreenENERGY s.r.o. Žalobca odkázal na to, že uvedené úhrady žalovanému
odôvodnil Úpadca, v zastúpení Advokátskou kanceláriou, listom, ktorý mu bol doručený 12. apríla
2024, rovnako ako v prípade listu z 21.decembra 2023, a teda, že išlo o splatenie starších záväzkov

dlžníka (Úpadcu) voči najstaršiemu veriteľovi – žalovanému a že uvedené úhrady boli zaúčtované ako
zmluva o pôžičke medzi Úpadcom a žalovaným. Zdôraznil, že hoci z vyjadrení Úpadcu vyplýva, že
nemal žiadne zdaniteľné príjmy ani žiadne zákazky, z ktorých by mohol uhrádzať pohľadávky svojich
veriteľov, uspokojil doposiaľ nešpecifikované pohľadávky žalovaného, ktorý je jeho spriaznenou osobou.
Mal za to, že napriek jeho žiadosti do dňa podania žaloby neboli pohľadávky žalovaného relevantne

vyšpecifikované a zdôvodnené, tohto obviňujúc z toho, že sa odvoláva iba na vágne, nepreskúmateľné a
miestami protirečivé tvrdenia, že sa jednalo o pôžičky, respektíve náklady na poskytnuté právne služby,
ktoré však nijako nekonkretizoval. Konštatoval, že z listu Advokátskej kancelárie z 21.decembra 2023
síce vyplýva, že činnosť Úpadcu mala financovať ešte ďalšia právnická osoba, žalovaný, respektíve
Advokátska kancelária však ani v tomto prípade nešpecifikovala, o aké financovanie a akú právnickú

osobu išlo. Z podania Advokátskej kancelárie z 24. marca 2023, adresovaného pôvodnému správcovi
Úpadcu v rámci poskytnutia súčinnosti, žalobca (okrem iného) citoval: „... Náš klient nedosiahol žiadne
zdaniteľné príjmy, preto nemá povinnosť podať daňové priznanie. ... K uvedenému postúpeniu došlo z
dôvodu, že náš klient je dlhodobo insolventný a nedokáže uhradiť odmenu za poskytnuté právne služby,ako aj ostatné náklady súvisiace so súdnym konaním (súdne poplatky), dôkazom o insolventnosti je aj
vedené exekučné konanie. Ďalej uvádzame, že voči nášmu klientovi – dlžníkovi eviduje pohľadávku aj
jeho právny zástupca JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o. za 9 rokov poskytovania právnych služieb, ktoré do

dnešného dňa neboli bližšie špecifikované, avšak je zjavné, že odmena advokáta sa bude pohybovať v
rádovo v desiatkach tisícoch eur. ... Uvedená pohľadávka JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o. bola v minulosti
čiastočne postúpená na fyzickú osobu JUDr. Patrik Holinga, ale zatiaľ nebola uplatnená. ...“

Žalobca osobitne zdôraznil, že žalovaný je spriaznenou osobou Úpadcu, a to podľa § 9 ods. 1 písm.

a) zákona č. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR"), keďže je podpredsedom predstavenstva Úpadcu a jeho
štatutárnym orgánom.

Uvádzajúc, že odporuje právnym úkonom Úpadcu, na základe ktorých realizoval v prospech žalovaného
úhrady dňa 7. júla 2020 vo výške 7 000,00 eur, dňa 29. júla 2020 vo výške 50 000,00 eur a dňa 13.

októbra 2020 vo výške 3 900,00 eur, všetky v prospech účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
mal žalobca za to, že uvedené odporovateľné právne úkony Úpadcu sa týkajú jeho majetku, keďže
sa jedná o úhradu finančných prostriedkov z účtu Úpadcu v prospech (spriaznenej) tretej osoby; a
súčasne ukracujú uspokojenie veriteľa GreenENERGY s.r.o., ktorý má v konkurze prihlásenú a zistenú
pohľadávkupodporadovýmčíslom1aktoréhopohľadávkaexistovalavčaserealizácieodporovateľných

právnych úkonov, keďže v zmysle vyjadrení Úpadcu, respektíve jeho zástupcov, Úpadca nikdy nemal
žiadny hnuteľný a ani nehnuteľný majetok a ani žiadne zdaniteľné príjmy, a teda nemožno očakávať
uspokojenie pohľadávok veriteľov z iných prostriedkov ako z finančných prostriedkov na bankovom
účte, prípadne z vymožených prostriedkov v rámci Exekúcie. V tejto súvislosti pripomenul, že Úpadca
vymožené prostriedky z Exekúcie poukazoval priamo žalovanému, a nie skutočnému oprávnenému,

pričom aj prostriedky, ktoré by bolo možné použiť na úhradu záväzku voči GreenENERGY s.r.o., zaslal
výlučne žalovanému. Taktiež konštatujúc, že lehota na podanie odporovacej žaloby uplynie 17. mája
2024, žalobca vyjadril presvedčenie, že v danom prípade sú splnené všeobecné náležitosti úspešnej
odporovateľnosti.

Žalobca konkretizoval, že ukrátenie pohľadávky spoločnosti GreenENERGY s.r.o. vyplýva z toho, že
Úpadca previedol v prospech žalovaného odporovateľnými právnymi úkonmi svoj jediný majetok –
peňažné prostriedky v sume 60 900,00 eur. Uviedol, že v prípade, ak by Úpadca odporovateľné
právne úkony nezrealizoval, mal a mohol použiť finančné prostriedky vo výške 60 900,00 eur
na úhradu pohľadávky spoločnosti GreenENERGY s.r.o. Vychádzajúc z toho, že Úpadca nikdy

nedisponoval iným majetkom použiteľným na úhradu pohľadávky spoločnosti GreenENERGY s.r.o.,
označil za jednoznačné, že odporovateľnými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa
GreenENERGY s.r.o. V súvislosti s ďalším predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu žalobca,
pripomenúc, že odporovateľné právne úkony boli realizované v prospech spriaznenej osoby Úpadcu,
konštatoval, že úmysel Úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úkone

sa predpokladá, pokiaľ sa nepreukáže inak. Napokon, za zachovanú považoval aj lehotu pre úspešné
odporovanie právnym úkonom, a to vzhľadom na to, že konkurzné konanie Úpadcu začalo 12. januára
2023, keďže uznesenie Okresného súdu Košice I o začatí konkurzného konania bolo uverejnené v
Obchodnom vestníku Slovenskej republiky č. 7/2023 dňa 11. januára 2023, a teda odporovať možno
ukracujúcim právnym úkonom až do dátumu 12. januára 2018, pričom odporovateľné právne úkony boli

realizované v roku 2020.

Záverom,žalobcaupozornil,žezdôvodu,žeÚpadcaanižalovanýmudodňapodaniažalobynepredložili
akékoľvek podklady týkajúce sa Úpadcu, odôvodnil podanú žalobu uvedenými skutočnosťami a
dôkazmi, ktorých získanie bolo v jeho reálnych možnostiach.

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil uznesenie
Okresného súdu Košice I z 10. mája 2023, sp. zn. 31K/8/2022, zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 92/2023 zo 16. mája 2023 pod položkou K026888 (na č. l. 7-8 spisu), uznesenie Mestského súdu
Košice z 20. septembra 2023, sp. zn. 31K/8/2022, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 183/2023 z 26.

septembra 2023 pod položkou K054040 (na č. l. 9 spisu), Zmluvu o postúpení pohľadávky z 24. júla 2020
(na č. l. 10-13 spisu), Potvrdenie o platbe dňa 24. júla 2020 (na č. l. 14 spisu), Poskytnutie súčinnosti
súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom z 21. júna 2023 (na č. l. 15 spisu), Žiadosť žalobcu z 24.
novembra 2023 o poskytnutie súčinnosti (na č. l. 16-17 spisu), Vyjadrenie Úpadcu z 21. decembra 2023k žiadosti o poskytnutie súčinnosti (na č. l. 18-19 spisu), Potvrdenie o platbe dňa 7. júla 2020 (na č. l.
20 spisu), Potvrdenie o platbe dňa 29. júla 2020 (na č. l. 21 spisu), Potvrdenie o platbe dňa 13. októbra
2020 (na č. l. 22 spisu), Výzvu súdu z 19. marca 2024 na poskytnutie súčinnosti správcovi podstaty (na

č. l. 23-24 spisu), Vyjadrenie Úpadcu z 12. apríla 2024 na základe výzvy súdu na poskytnutie súčinnosti
správcovi podstaty z 19. marca 2024, vrátane príloh: Oznámenia Úpadcu z 31. marca 2021 a Podacieho
lístka z 1. apríla 2021 (na č. l. 25-29 spisu), Oznámenie skutočností na základe výzvy na poskytnutie
súčinnosti pri zisťovaní majetku dlžníka z 24. marca 2023 (na č. l. 30-31 a na č. l. 41 p.v. – 42 spisu),
uznesenie Okresného súdu Košice I z 15. novembra 2022, sp. zn. 36C/22/2021 (na č. l. 31 p.v. – 32

spisu), uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 27. septembra 2022, sp. zn. 8Ek/846/2020 (na
č. l. 32 p.v. – 41 spisu), Výpis Úpadcu z registra organizácií (na č. l. 44 spisu), Zoznam pohľadávok
Úpadcu (na č. l. 45-50 spisu).

4. Súd uznesením podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej v rozhodnutí len "CSP") vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k podanej

žalobe. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo 16. júla 2024, v ktorom, vysloviac nesúhlas
so žalobou, túto navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný úvodom namietal svoju pasívnu vecnú
legitimáciu, dôvodiac tým, že v zmysle odpovedí Advokátskej kancelárie, na ktoré odkazoval aj žalobca,
nie je v otázke namietaných úhrad v priamom právnom vzťahu s Úpadcom. Žalovaný poukázal na to, že
Advokátska kancelária poskytovala Úpadcovi právne služby podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii

a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v
znení neskorších predpisov (ďalej v rozhodnutí aj len "zákon o advokácii") na základe ústnej dohody,
pričom odmena za poskytovanie právnych služieb bola dohodnutá vo výške 1 000,00 eur mesačne, a
to paušálnym spôsobom. Zdôraznil, že dohoda medzi Úpadcom a Advokátskou kanceláriou o právnych
službách(ďalejvrozhodnutíajlen"Dohodaoposkytovaníprávnychslužieb")bolauzatvorenáeštevroku

2015, t.j. po založení Úpadcu, pričom v danom čase neexistoval veriteľ, ktorý by voči Úpadcovi evidoval
pohľadávky. Odkazujúc na vyjadrenia Advokátskej kancelárie, ako aj samotného žalobcu, žalovaný
konštatoval, že v danom čase Úpadca nedisponoval majetkom, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie
pohľadávky Advokátskej kancelárie voči Úpadcovi za poskytovanie právnych služieb, a preto z dôvodu
riadneho chodu Úpadcu žalovaný súhlasil s tým, že bude financovať poskytovanie týchto právnych

služieb, ktoré Úpadca uhradí v čase disponovania potrebnými finančnými prostriedkami. Vychádzajúc
z uvedeného, žalovaný tvrdil, že pôsobil len ako platobné miesto (o čom podľa neho svedčí aj uvedenie
jeho bankového účtu v rámci exekučného konania) za účelom vysporiadania záväzkov medzi Úpadcom
a Advokátskou kanceláriou titulom poskytovania právnych služieb. Zhrnul, že financoval poskytovanie
právnych služieb Advokátskou kanceláriou v prospech Úpadcu a Úpadca následne poskytol odmenu

za tieto právne služby Advokátskej kancelárii cez bankový účet žalovaného. Pripomenúc, že podstata
odporovateľnosti spočíva predovšetkým v napadaní právnych úkonov dlžníka s tými osobami, s ktorými
boli dohodnuté, a poukazujúc na to, že žalobcovi boli doručené odpovede (jeho, respektíve Advokátskej
kancelárie), kde bol dopodrobna opísaný celý skutkový priebeh uvedenej transakcie (trojdohody),
žalovaný trval na tom, že vzhľadom na to, že hospodárskym účelom úhrad jednotlivých súm (7 000,00

eur; 50 000,00 eur a 3 900,00 eur) bola úhrada za poskytnuté právne služby Advokátskej kancelárii,
nemôže byť nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v otázke neúčinnosti právneho úkonu, keďže Dohoda
o poskytovaní právnych služieb bola uzatvorená medzi Úpadcom a Advokátskou kanceláriou, čo bolo
žalobcovi známe.

Žalovaný namietal aj nesplnenie hmotnoprávnej podmienky ukrátenia veriteľa, v súvislosti s ktorou
žalobca poukázal na ukrátenie pohľadávky veriteľa GreenENERGY s.r.o., zapísanej v Registri úpadcov
pod poradovým číslom 1, a to z dôvodu, že jednotlivé úhrady mali byť vykonané z dôvodu úhrad za
poskytnuté právne služby Advokátskou kanceláriou, pričom Dohoda o poskytovaní právnych služieb
bola uzatvorená už v roku 2015, a teda namietaný právny úkon bol vykonaný v čase, kedy pohľadávka

GreenENERGY s.r.o. neexistovala, a preto nebolo koho ukrátiť. K tomu žalovaný dodal, že hoci žalobca
odkázal na dátumy 7. júla 2020, 29. júla 2020 a 13. októbra 2020 (kedy došlo k úhradám), išlo o
faktické úhrady, a nie právne úkony titulom Dohody o poskytovaní právnych služieb. Podľa jeho názoru
si žalobca zamieňa okamih vzniku pohľadávok a čas plnenia, ktoré nie sú totožné. V tomto smere
odkázal na ustanovenie § 120 ods. 2 ZKR a ustanovenie § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka. Žalovaný mal za to, že skutočnosť, že k plneniu úhrad došlo až neskôr, nemá v otázke vzniku
pohľadávok žiadny význam, keďže pohľadávky vznikli ešte skôr, ako vôbec vznikli pohľadávky veriteľa
GreenENERGY s.r.o. K plneniu došlo až neskôr, avšak pohľadávky vznikli Advokátskej kancelárii skôr.
Zároveň uviedol, že v čase poskytovania právnych služieb, respektíve uzavretej Dohody o poskytovaníprávnych služieb neexistovali veritelia, ktorí sú prihlásení v konkurznom konaní. Navyše mal žalovaný
za to, že aj v prípade odporovania úhradám z 29. júla 2020, zo 7. júla 2020 a z 13. októbra 2020, boli
tietovykonanépredprávoplatnosťourozhodnutia,ktorýmbolapohľadávkaveriteľaGreenENERGYs.r.o.

priznaná (4. decembra 2020).

V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný vyčítal žalobcovi uplatňovanie práva nad rámec ukrátenej pohľadávky,
poukazujúc na to, že žalobca argumentuje ukrátením prihlásenej pohľadávky veriteľa GreenENERGY
s.r.o. v celkovej výške 24 510,65 eur, avšak žalobným petitom sa domáha úhrady sumy 60 900,00

eur. Žalovaný považoval za zrejmé, že keďže časť prevyšujúca prihlásenú pohľadávku nemôže byť
použitá na úhradu iných pohľadávok prihlásených do konkurzu, ak tieto ani v čase úhrad nevznikli,
uplatnil si žalobca viac, než na čo má v zmysle § 57 ods. 4 ZKR právo. Poukázal aj na to, že aj keby
mal žalobca v otázke ukrátenia veriteľa pravdu, nie celá prihlásená pohľadávka s poradovým číslom
1 mohla byť ukrátená, keďže úroky z omeškania (vo výške 2 205,56 eur) a náklady z uplatnenia (vo
výške 1 575,32 eur) mohli ako príslušenstvo vzniknúť až neskôr. Žalovaný tak mal za to, že žaloba je

minimálne v sume prevyšujúcej istinu (20 729,77 eur), t.j. v sume 40 170,23 eur nedôvodná.

Žalovaný ďalej argumentoval aj uplynutím lehoty na vykonanie práva, vychádzajúc z toho, že Dohoda o
poskytovaní právnych služieb medzi Úpadcom a Advokátskou kanceláriou bola uzatvorená v roku 2015,
pričom maximálna päťročná lehota, v ktorej pred začatím konkurzného konania mohol byť vykonaný

úkon, ktorý by mohol byť napadaný, uplynula (vzhľadom na začatie konkurzného konania, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky č. 7/2023 zo 4. januára 2023) dňa 4. januára
2018.Prezentovalnázor,ženemožnovychádzaťzčasuúhradjednotlivýchsúm,keďžeideočasplnenia,
a nie čas vzniku pohľadávok. Žalovaný aj z tohto dôvodu označil žalobu za nedôvodnú.

Trvajúc na tom, že Dohoda o poskytovaní právnych služieb bola uzatvorená medzi Úpadcom a
Advokátskou kanceláriou a že sám bol len platobným miestom určeným pre plnenie z titulu právnych
služieb, žalovaný, vychádzajúc z § 57 ods. 4 ZKR, poukázal na to, že predmetom žaloby nemôže byť
úhrada žalovanému ako taká, ale maximálne právny úkon medzi Advokátskou kanceláriou a Úpadcom.
V tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že žalobca v žalobnom petite zmätočne odporuje nie právnym

úkonom, ale faktickým úhradám na jeho bankový účet, považujúc zmätočnosť žaloby za zavŕšenú tým,
že žalobca postavil celú žalobu na v úvode spomínanej Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný
zdôraznil, že pri odporovateľnosti právnych úkonov je potrebné, aby žalobca v rámci svojej žaloby
vždy odporoval konkrétnemu právnemu úkonu dlžníka (teda vo výroku I. žiadal súd určiť neúčinnosť) a
následne požadoval buď vrátiť vec do podstaty alebo poskytnúť finančný ekvivalent (teda vo výroku II.

žiadal splnenie vlastnej povinnosti). Konkrétny finančný ekvivalent (respektíve plnenie) vychádza vždy
z konkrétneho právneho úkonu. So zreteľom na uvedené mal žalovaný za to, že zaťažiť neúčinnosťou
konkrétnuúhradujevrozporesustanoveniami§57,§62a§63ZKR.Vtejtosúvislostiupriamilpozornosť
na to, že žalobca v prejednávanej veci jednoznačne neoznačil právny úkon, ale napadol len formálne
konkrétne úhrady, čo podľa neho nemôže byť na účely odporovateľnosti právneho úkonu považované

za správny petit. Trvajúc na tom, že žalobca nesprávne odporuje faktickej úhrade, ktorá sama o sebe
nie je právnym úkonom na účely odporovateľnosti, ale až následkom plnení titulom právnych služieb v
prospechAdvokátskejkancelárie,malžalovanýzato,žežalobcovpetitnielenženiejevykonateľný,aleje
neurčiteľný, keďže žalobca neuplatnil odporovacie právo voči konkrétnemu úkonu. Považujúc vykonané
úhrady len za konkrétny faktický úkon, za ktorým vždy stojí právna a hospodárska kauza, zhrnul, že

bankové úhrady per se nemôžu byť predmetom odporovateľnosti právnych úkonov. Žalovaný preto
aj z dôvodu, že žalobca neuplatnil odporovacie právo voči konkrétnemu právnemu úkonu, považoval
podanú žalobu za nedôvodnú.

Napokon, žalovaný namietal aj neexistenciu úmyslu ukrátiť veriteľa, ktorý je podstatou žalobou

uplatnenej skutkovej podstaty ukracujúceho právneho úkonu, a to so zreteľom na to, že tento u Úpadcu
nemohol byť daný, keďže plnil dohodu vzniknutú v čase, kedy neexistovali pohľadávky tretích osôb,
a u žalovaného z dôvodu, že tento pôsobil len ako platobné miesto.

5. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalovaný navrhol vykonanie dokazovania svojím účastníckym

výsluchom, ako aj výsluchom štatutárneho orgánu Advokátskej kancelárie.

6. Úvodom repliky zo 16. augusta 2024 žalobca vyjadril presvedčenie, že aj žalovaným tvrdená ústna
Dohoda o poskytovaní právnych služieb, respektíve dohoda o odmene za právne služby, na základektorej mal žalovaný obdržať dotknuté úhrady vo výške 7 000,00 eur zo 7. júla 2020, vo výške 50 000,00
eur z 29. júla 2020 a vo výške 3 900,00 eur z 13. októbra 2020, spĺňa všetky znaky ukracujúceho
právneho úkonu v zmysle § 60 ZKR. Trval na tom, že žalovaný nemohol prijať tieto úhrady na svoj účet

ako platobné miesto Advokátskej kancelárie, keďže tieto, ako to podľa neho vyplýva z predchádzajúcich
vyjadrení žalovaného, boli určené výlučne žalovanému ako fyzickej osobe. V tejto súvislosti odkázal na
vyjadrenie Úpadcu z 22. mája 2023, v ktorom tento v zastúpení žalovaným na výzvu na poskytnutie
súčinnosti z 2. mája 2023 v konkurznom konaní, sp. zn. 31K/8/2022, vyslovene uviedol, že predmetné
úhrady boli poukázané na bankový účet fyzickej osoby – žalovaného, nakoľko sa jednalo o „splatenie

starších záväzkov dlžníka voči veriteľovi JUDr. Patrikovi Holingovi.“ Žalobca súčasne upriamil pozornosť
na to, že pokiaľ predmetné úhrady mali skutočne predstavovať odmenu Advokátskej kancelárie, bola
by táto odmena zahrnutá do jej tržieb, respektíve výnosov, avšak podľa zverejnenej účtovnej závierky
z roku 2020 vykázala Advokátska kancelária tržby iba vo výške 50 156,00 eur, čo je menej ako súčet
predmetných úhrad. Z uvedeného vyvodzoval, že Advokátska kancelária o odmene za právne služby,
ktorúmalžalovanýprijaťakoplatobnémiesto,vôbecneúčtovala.Zároveňpoukázalnato,žeAdvokátska

kancelária je podľa verejne dostupných informácií od roku 2009 platcom DPH, a teda ak v skutočnosti
mala nárok na zaplatenie odmeny vo výške 1 000,00 eur mesačne, musela túto odmenu mesačne aj
fakturovať, uvádzať v kontrolnom výkaze a uhrádzať z nej príslušnú DPH. V nadväznosti na to zdôraznil,
že žalovaný nepredložil ani jednu faktúru za služby poskytnuté Advokátskou kanceláriou a ani jedno
potvrdenie o úhrade odmeny Advokátskej kancelárie zo strany žalovaného. Vychádzajúc z uvedeného,

považujúc zároveň za nelogické, aby žalovaný konal ako platobné miesto Advokátskej kancelárie,
ktorá má svoj vlastný bankový účet, označil žalobca za zrejmé, že predmetné úhrady boli Úpadcom
vykonané výlučne v prospech žalovaného, a preto je žalovaný pasívne vecne legitimovaným subjektom
aj v prípade uzatvorenej ústnej Dohody o poskytovaní právnych služieb. Na dôvažok poznamenal,
že žalovaný ani neuviedol, aké právne služby mala Advokátska kancelária Úpadcovi v období od

roku 2015 do roku 2020 poskytovať. Na margo žalovaným v tejto súvislosti uplatnených návrhov
na vykonanie dokazovania výsluchom žalovaného a štatutárneho zástupcu Advokátskej kancelárie
žalobca, vychádzajúc zo žalovaným avizovanej povinnosti mlčanlivosti, ako aj so zreteľom na nespornú
osobnú prepojenosť Úpadcu, žalovaného a Advokátskej kancelárie a to, že žalovaný má evidentný
záujem na výsledku tohto konania, považoval za zrejmé, že výsluchy žalovaného a štatutárneho

zástupcu Advokátskej kancelárie nemôžu z hľadiska hodnovernosti obstáť, a preto ich vykonanie označil
za zbytočné, z ktorého dôvodu navrhol, aby ich súd pre ich neúčelnosť nevykonal.

Žalobca súčasne vyjadril presvedčenie, že žalovaným tvrdená Dohoda o poskytovaní právnych služieb
nemohla byť uzavretá v roku 2015, ktoré tvrdenie žalovaného podľa neho vyvracajú dátumy a výšky

dotknutých úhrad. Podľa neho totiž neexistoval žiadny racionálny dôvod, aby Úpadca úhradami v daných
výškach a dátumoch uhrádzal mesačnú paušálnu odmenu na základe zmluvy uzatvorenej pred piatimi
rokmi. Naopak, mal za to, že dané úhrady, ich výška a dátum vykonania, jednoznačne nasvedčujú tomu,
že išlo o ad hoc platby za ad hoc služby, ktoré boli dohodnuté a poskytnuté v danom období, t.j. v roku
2020. Podotkol, že ak by Úpadca (žalovaný) uhrádzal odmenu za právne služby až v roku 2020, hoci

nároknajejvyplatenievznikolvrokoch2015až2017,Úpadcabytýmplnilzveľkejčastipremlčanýnárok.

Majúc za to, že žalovaný nepreukázal, že Dohoda o poskytovaní právnych služieb bola uzatvorená v
roku 2015, žalobca zastával názor, že rok 2015 uvádza žalovaný účelovo, aby tým dosiahol argument o
uplynutí lehoty na podanie odporovacej žaloby zo strany žalobcu. Žalobca spochybnil vznik akýchkoľvek

záväzkov Úpadcu voči jeho spriazneným osobám, keďže žiadne neboli žalovanému a ani Úpadcovi
preukázané. Žalobca oponoval tvrdeniu žalovaného, že pohľadávka GreenENERGY s.r.o. vznikla až 4.
decembra 2020, kedy došlo k jej právoplatnému priznaniu súdom, tvrdením, že vznik pohľadávky sa
neviaže na právoplatné priznanie nároku súdom, ale na právny dôvod vzniku pohľadávky, čo bolo v
prípade GreenENERGY s.r.o. uzatvorenie Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá nadobudla účinnosť

24. júla 2020.

V reakcii na ďalšiu z námietok žalovaného žalobca uviedol, že správca odporuje právnym úkonom
nielen v prospech v žalobe označeného veriteľa GreenENERGY s.r.o., ale v prospech všetkých veriteľov
Úpadcu,keďžeodporovanéprávneúkonysúneúčinnévočivšetkýmveriteľomÚpadcu.Zároveňuviedol,

že neexistuje zákonné obmedzenie, v zmysle ktorého môže správca odporovať právnym úkonom iba
vo výške pohľadávok ukrátených veriteľov.Žalobca tiež vyjadril presvedčenie, že všetky lehoty na vykonanie práva boli riadne dodržané. Dodal,
že keďže žalovaným tvrdená Dohoda o poskytovaní právnych služieb mala byť uzatvorená ako
zmluva s opakujúcim sa mesačným plnením, ktoré je podľa neho potrebné posudzovať z hľadiska

odporovateľnosti samostatne (ako samostatný právny úkon – dohodu o odmene za právne služby za
daný mesiac), aj v prípade, že by predmetná Dohoda o poskytovaní právnych služieb bola uzatvorená
v roku 2015, môže sa domáhať odporovateľnosti jednotlivých plnení z tejto zmluvy ako ukracujúcich
právnych úkonov za obdobie, v ktorom Úpadca týmito plneniami ukracoval veriteľov prihlásených
pohľadávok v konkurze.

Poukazujúc na to, že žalovaný ani Úpadca mu neposkytovali riadnu súčinnosť pri zisťovaní
majetku, nepredložili účtovníctvo, uvádzali neurčité, miestami vnútorne rozporné tvrdenia ohľadom
odporovateľných právnych úkonov a pod., mal žalobca za to, že odporovateľné právne úkony označil v
žalobe plne podľa svojich možností. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na to, že Úpadca v zastúpení
žalovaného vo svojom vyjadrení z 22. mája 2023 najskôr uviedol, že úhrady predstavujú „splatenie

starších záväzkov dlžníka voči veriteľovi JUDr. Patrikovi Holingovi,“ avšak na následnú žiadosť z 24.
novembra 2023 o špecifikovanie uvedených starších záväzkov Úpadcu voči žalovanému uvedením
právneho dôvodu ich vzniku, dátumu / dátumov ich vzniku a ich splatnosti, ako aj o predloženie
všetkých podkladov preukazujúcich ich vznik, žalovaný v odpovedi z 21. decembra 2023 uviedol,
že odporovateľné právne úkony predstavovali „splácanie pôžičiek Úpadcom najstaršiemu veriteľovi

JUDr. Holingovi, ktorý financoval občianske združenie od jeho založenia a dlhoročne všetky náklady
súvisiace s jeho činnosťou.“ Z dôvodu, že žalovaný mu napriek tomu, že to avizoval, nepredložil
účtovnú závierku Úpadcu, žalobca si nemal ako vyššie uvedené tvrdenia žalovaného overiť. Žalobca
sa domnieval, že vzhľadom na to, že dotknuté úhrady boli vykonané Úpadcom v prospech spriaznenej
osoby – žalovaného bez toho, aby Úpadca preukázal akékoľvek protiplnenie zodpovedajúce týmto

úhradám, pričom Úpadca mal v danom čase minimálne jedného veriteľa – spoločnosť GreenENERGY
s.r.o., o ktorom mal Úpadca, ako aj žalovaný preukázateľne vedomosť, a so zreteľom na neurčité a
vyhýbavé odpovede zo strany žalovaného, nemal inú možnosť ako podať odporovaciu žalobu v znení
tak, ako je uvedené v žalobe. Poukázal na to, že žalovaný až vo vyjadrení k žalobe (zo 16. júla 2024)
svoje tvrdenia úplne zmenil, keď uviedol, že dotknuté úhrady predstavovali odmenu za právne služby

údajne poskytnuté zo strany Advokátskej kancelárie na základe ústnej Dohody o poskytovaní právnych
služieb z roku 2015. S ohľadom na uvedené považoval žalobca za evidentné, že žalovaný, ktorý jediný
vie, aký je skutočný právny dôvod daných úhrad, si prispôsobuje skutkový stav tak, ako sa mu to hodí,
čím mu znemožnil presne identifikovať odporovateľné právne úkony. Hoci považujúc posledné tvrdenia
žalovaného za účelové, žalobca z opatrnosti, a to aj so zreteľom na to, že vzhľadom na absentujúce

účtovníctvo Úpadcu nemal možnosť overiť informácie týkajúce sa dohody o odmene za právne služby,
doplnil svoj žalobný návrh v časti určenia neúčinnosti právneho úkonu o alternatívny petit, ktorým sa
alternatívne domáhal určenia, že právny úkon – dohoda o odmene za právne služby, na základe ktorej
žalovaný prijal vo svoj prospech z účtu IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet IBAN: C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX úhradu vo výške 7 000,00 eur zo 7. júla 2020, úhradu vo výške 50 000,00

eur z 29. júla 2020 a úhradu vo výške 3 900,00 eur z 13. októbra 2020, je voči konkurzným veriteľom
Úpadcu právne neúčinná. Dôvodiac tým, že vzhľadom na predchádzajúce protirečivé a neurčité tvrdenia
žalovaného ohľadom starších nešpecifikovaných záväzkov z pôžičiek nemožno mať istotu v tom, že
žalovaný uviedol vo vyjadrení k žalobe pravdivé tvrdenia, a teda nemožno vylúčiť, že žalovaný tieto
tvrdenia následne zmení, respektíve v konaní vyjde dodatočne najavo, že v skutočnosti išlo o iný právny

úkon, žalobca dodal, že z dôvodu právnej istoty a procesnej opatrnosti ponechal aj pôvodný žalobný
návrh, ktorý je podľa neho dostatočne špecifikovaný a vykonateľný.

Záveromreplikyžalobcavyjadrilpresvedčenie,žežalovanýnepreukázalneexistenciuúmyslupodľa§60
ods.2ZKR.Poznamenal,žekeďžeodporovateľnéprávneúkonybolirealizovanévprospechspriaznenej

osoby Úpadcu podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZKR, úmysel Úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť
druhej strany o tomto úkone, sa predpokladá, pokiaľ sa nepreukáže inak.

7. V prílohe repliky žalobca predložil súdu účtovnú závierku Advokátskej kancelárie zostavenú k 31.
decembru 2020 (na č. l. 90-92 spisu) a Potvrdenie o IČ DPH Advokátskej kancelárie (na č. l. 93

spisu). Súčasne navrhol vykonanie dokazovania vyžiadaním a oboznámením informácie od Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky, Sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík, či Advokátska kancelária
uviedla za obdobie rokov 2015-2020 v kontrolnom výkaze a daňovom priznaní k DPH faktúry, kde je
ako príjemca služby uvedený Úpadca alebo žalovaný; a ďalej vyžiadaním a oboznámením výpisovz bankového účtu žalovaného IBAN: SK71 8330 0000 0085 2815 za obdobie rokov 2015-2020 od Fio
banky, a.s.

8. V reakcii na vyjadrenie žalobcu (repliku) zo 16. augusta 2024 žalovaný predložil súdu vyjadrenie
(dupliku) zo 4. októbra 2024, v ktorom zdôraznil, že dôvodom na zamietnutie žaloby pre nesplnenie
podmienok odporovateľnosti podľa § 57a a nasl. ZKR je už len to, že žalobca odporoval v žalobnom
petite nie právnym úkonom, ale faktickým úhradám na bankový účet. Na podporu prezentovaného
názoru odkázal na závery odbornej verejnosti, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. II. ÚS 128/2018, a citoval bod 27. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I č. k.
26Cbi/2/2018-123 z 30. novembra 2018 a body 25. a 26. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 30. decembra 2019, sp. zn. 2CoKR/18/2019, ktoré rozhodnutia boli vydané v obdobnom
prípade, v spore o ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že samotný výber hotovosti z účtu dlžníka
štatutárnym zástupcom dlžníka bez ďalšieho nie je právnym úkonom, ktorý by ukracoval uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, pokiaľ sa nepreukáže spôsob ich použitia.

Vsúvislostisdoplnenímpetitužalovanývyslovil,žežalobcanímlenprehĺbilzmätočnosťžaloby.Súčasne
upozornil, že keďže predmetná zmena petitu je rozšírením žalobného návrhu v zmysle § 140 CSP a bola
navrhnutá najskôr 16. augusta 2024, teda po zákonnej jednoročnej lehote, je lehota na uplatnenie ňou
navrhovaného odporovacieho práva v zmysle § 57 ods. 2 ZKR už prekludovaná.

Námietke žalobcu v otázke tržieb Advokátskej kancelárie za rok 2020 žalovaný oponoval poukazom na
to, že prijatie finančných prostriedkov v čase a priestore neznamená moment zdaniteľného plnenia ani
moment, kedy má dôjsť k evidovaniu tržieb. Pripomenul, že išlo o právne služby od roku 2015, a preto
nemohli tvoriť tržby len za rok 2020.

Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania vyžiadaním kontrolných výkazov Advokátskej kancelárie od
Finančného riaditeľstva žalovaný namietal ako neprípustný, dôvodiac ochranou daňového tajomstva
tretieho subjektu, ktorý nie je stranou sporu, a neprípustnosťou prenášania dôkazného bremena
(vyslovenou vo vyššie označených rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky a všeobecných

súdov).

Námietky žalobcu ohľadom toho, že rok 2015 uvádzal ako čas, kedy došlo k uzavretiu Dohody
o poskytovaní právnych služieb, účelovo, označil žalovaný za fabuláciu a dohady, ktoré žalobca
nepreukázal.

Žalovaný zotrval aj na prostriedku procesnej obrany založenom na tvrdení o uplatňovaní práva nad
rámec ukrátenej pohľadávky. Poukázal na konanie, vedené na Mestskom súde Košice pod sp. zn.
43NcKR/1/2024 v spore o zaplatenie zmluvnej pokuty 12 500,00 eur, v ktorom sa riešil moment úpadku.

Zopakoval, že bolo úlohou žalobcu, aby preukázal stav majetku po napádaných úkonoch a pred
napádanými úkonmi a či zvyšný majetok postačuje na úhradu. V tejto súvislosti poukázal na závery
vyslovené Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozsudku z 1. júla 2014, sp. zn. 25CoKR/2/2014,
ohľadom rozsahu dokazovaných skutočností v konaní o odporovacej žalobe v konkurze.

Vo zvyšnom rozsahu sa uplatnené prostriedky procesnej obrany zhodovali s obsahom skoršieho
vyjadrenia žalovaného k žalobe.

9.Uznesenímč.k.43Cbi/3/2024-127z2.januára2025,právoplatnýmdňa17.januára2025,súdpripustil
zmenu žaloby v zmysle písomného podania žalobcu zo 16. augusta 2024. Po pripustení zmeny žaloby

znel žalobný návrh takto: „Súd určuje, že úhrady realizované Úpadcom - vo výške 7 000,00 eur zo dňa 7.
júla 2020 z účtu IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, - vo výške 50 000,00 eur zo dňa 29. júla 2020 z účtu IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na
účet IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, - a vo výške 3 900,00 eur zo dňa 13. októbra 2020 z účtu
IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, všetko v

prospech žalovaného, sú voči konkurzným veriteľom Úpadcu právne neúčinné; alebo alternatívne: Súd
určuje, že právny úkon - dohoda o odmene za právne služby, na základe ktorej žalovaný prijal vo svoj
prospech nasledovné úhrady: - vo výške 7 000,00 eur zo dňa 7. júla 2020 z účtu IBAN: C. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX na účet IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, - vo výške 50 000,00 eur zo dňa29. júla 2020 z účtu IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet IBAN: C. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, - a vo výške 3 900,00 eur zo dňa 13. októbra 2020 z účtu IBAN: C. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX na účet IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, je voči konkurzným veriteľom Úpadcu

právne neúčinná. Súd ukladá žalovanému povinnosť uhradiť na účet konkurznej podstaty sumu vo výške
60 900,00 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd ukladá žalovanému
povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100,00 %.“

10. Vo veci sa za účasti právnych zástupcov strán uskutočnilo pojednávanie dňa 27. marca 2025.

Žalobca v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe, vrátane všetkých písomných podaní uskutočnených
v rámci konania, zdôrazniac, že podstatou žaloby je odporovateľnosť právnych úkonov, konkrétne
úhrad, ktoré boli špecifikované v žalobe. Zhrnul, že boli splnené všeobecné aj osobitné náležitosti
odporovateľnosti. V súvislosti so spriaznenosťou upriamil pozornosť na to, že žalovaný bol štatutárom
Úpadcu a zároveň osobou, ktorá mala z daných úhrad prospech, ako aj spoločníkom a konateľom
(tej) Advokátskej kancelárie, ktorá po vyhlásení konkurzu a v priebehu súdneho sporu začala ohľadom

daných úhrad argumentovať ako odmenou za poskytnutie právnych služieb, ktoré však zmluvou ani
protiplnením nebolo preukázané. Odvolávajúc sa na bod 17. odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu
Žilina, sp. zn. 26Cbi/15/2015, žalobca trval na tom, že jednotlivé úhrady sú právnymi úkonmi v zmysle
§ 34 Občianskeho zákonníka, keďže sa jednalo o čiastočné splnenie záväzku a zákon s uvedeným
úkonom spája zánik tohto záväzku.

Žalovaný, zotrvávajúc na stanovisku o nedôvodnosti žaloby, poukázal predovšetkým na nesplnenie
procesných podmienok, keď žalobca napadol faktické úhrady a neidentifikoval právny úkon. Vo vzťahu
k zmene žaloby vzniesol žalovaný námietku prekludovania. Opakovane namietol aj pasívnu vecnú
legitimáciu a mal za to, že žalobca nepreukázal ani splnenie hmotnoprávnej podmienky týkajúcej sa

ukrátenia prihlásenej pohľadávky a ani úmysel ukrátiť veriteľa.

11. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v spise. Na návrhoch na vykonanie dokazovania výsluchom žalovaného, výsluchom štatutárneho
orgánu Advokátskej kancelárie a pripojením a oboznámením spisu Mestského súdu Košice vedeného

pod sp. zn. 43NcKR/1/2024 žalovaný v zmysle vyjadrenia jeho právneho zástupcu na pojednávaní
dňa 27. marca 2025 netrval. Návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania súd nevyhovel z dôvodov
hospodárnosti, keďže žiaden zo žalobcom navrhnutých dôkazných prostriedkov nebol spôsobilý
preukázať skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci určujúce, respektíve zvrátiť záver súdu, že
úkony, ktorými žalobca podanou žalobou odporoval, nie sú právnymi úkonmi a že zmenou žaloby

vznesený nový nárok nebol uplatnený včas.

12. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní strán sporu, ako aj ich ústnych
vyjadrení, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalujúcej i žalovanej strany, vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe

vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

13. Uznesením Okresného súdu Košice I z 10. mája 2023, sp. zn. 31K/8/2022, ktoré bolo zverejnené v
Obchodnomvestníkuč.92/2023dňa16.mája2023podpoložkouK02688(nač.l.7-8spisu),súdvyhlásil
konkurz na majetok dlžníka: Inštitút ekologických aktivít o.z., IČO: 42 408 989, so sídlom B. XXXX/XX,

XXX XX B. - C. D., pričom za správcu podstaty ustanovil H. B. C., I., so sídlom kancelárie Garbiarska 5,
040 01 Košice, zn. správcu: S1339 (ďalej v rozhodnutí aj len "Pôvodný správca"). Následne, uznesením
Mestského súdu Košice z 20. septembra 2023, sp. zn. 31K/8/2022, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 183/2023 dňa 26. septembra 2023 pod položkou K054040 (na č. l. 9 spisu) súd za správcu
podstaty ustanovil Mudruněk správcovská, k.s., so sídlom kancelárie Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice,

zn. správcu S2093.

14. Dňa 24. júla 2020 uzavrel Úpadca ako postupca so spoločnosťou GreenENERGY s.r.o. ako
postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky (na č. l. 10-13 spisu), predmetom ktorej bolo postúpenie
pohľadávky Úpadcu voči spoločnosti WorldWood Slovakia, s.r.o. zo Zmluvy o dodávke biomasy z 31.

októbra 2014, judikovanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Zvolen
č. k. 17Cb/20/2019-34 z 13. januára 2020 a pozostávajúcej z istiny v sume 76 546,95 eur a príslušenstva
tvoreného zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 76 546,95 eur od 25. mája
2016 do zaplatenia a trovami konania, ohľadom ktorej bolo na Okresnom súde Banská Bystrica vedenéexekučné konanie pod sp. zn. 8Ek/846/2020 povereným súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom
pod sp. zn. 217EX 294/20, a to za odplatu vo výške 50 000,00 eur, splatnú do troch dní od podpisu
tejto zmluvy. V zmysle Potvrdenia o platbe, vystaveného Fio bankou, a.s. dňa 13. mája 2024 (na č. l.

14 spisu), bola na účet Úpadcu pripísaná platba vo výške 50 000,00 eur titulom Zmluvy o postúpení
pohľadávky. Súdny exekútor JUDr. Mário Mičák zaslal podľa svojho vyjadrenia z 21. júna 2023 (na č.
l. 15 spisu) k výzve Pôvodného správcu z 29. mája 2023, urgovanej dňa 20. júna 2023, v exekučnej
veci vedenej pod sp. zn. 217EX 294/20 (na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 8Ek/846/2020)
Úpadcovi na účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v E. F., G., ktorý bol uvedený v návrhu

na vykonanie exekúcie, podanom prostredníctvom právneho zástupcu – Advokátskej kancelárie, dňa
17. júla 2020 úhradu vo výške 102,72 eur, dňa 27. júla 2020 úhradu vo výške 14 978,75 eur, dňa 9.
septembra 2020 úhradu vo výške 3 830,40 eur, dňa 21. septembra 2020 úhradu vo výške 1 817,90 eur,
dňa 28. septembra 2020 úhradu vo výške 344,12 eur a dňa 7. júla 2021 úhradu vo výške 361,68 eur.

15. V zmysle potvrdení o platbe (Detail pohybu – Platba prevodom v rámci banky), vytlačených dňa 13.

mája 2024 z internetového bankovníctva Fio banky, a.s. (na č. l. 20-22 spisu) bola z účtu číslo C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX na protiúčet číslo IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 7. júla 2020
prevedená čiastka 7 000,00 eur, dňa 29. júla 2020 čiastka 50 000,00 eur a dňa 13. októbra 2020 čiastka
3 900,00 eur. Uvedené prevody boli vykonané a autorizované žalovaným.

16.Podanímz24.marca2023,označenýmakoOznámenieskutočnostínazákladevýzvynaposkytnutie
súčinnosti pri zisťovaní majetku dlžníka z 13. marca 2023 pod sp. zn. 31K/8/2022, S1339 (na č. l.
30-31 a na č. l. 41 p.v. – 43 spisu), Advokátska kancelária ako právny zástupca Úpadcu v reakcii
na výzvu Pôvodného správcu z 13. marca 2023 na poskytnutie súčinnosti oznámila Pôvodnému
správcovi, že Úpadca nevlastní a ani nikdy nevlastnil žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok a ani

nedisponuje žiadnym bankovým účtom (bol zrušený samotnou bankou); že z dôvodu, že nedosiahol
žiadne zdaniteľné príjmy, nemal povinnosť podať daňové priznanie; že eviduje jedinú pohľadávku,
uplatnenú oprávneným – spoločnosťou EMA, spol. s r.o., Košice v exekučnom konaní vedenom súdnym
exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD. pod sp. zn. 88EX 546/2022 vo výške 4 160,30 eur
s príslušenstvom; že pohľadávku spoločnosti GreenENERGY s.r.o. neuznáva a táto je predmetom

konania, vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 36C/52/2022; že dňa 8. decembra 2022
Úpadca postúpil Pohľadávku voči spoločnosti WorldWood Slovakia, s.r.o. pozostávajúcu z istiny v sume
76 546,95 eur a príslušenstva na spoločnosť GARPIS TRADING LIMITED za odplatu vo výške 90,00 %
z reálne vymoženej postúpenej pohľadávky. Advokátska kancelária tiež uviedla, že sama eviduje voči
Úpadcovi ako jeho právny zástupca pohľadávku za deväť rokov poskytovania právnych služieb, ktoré

do dňa vyhotovenia toho Oznámenia neboli bližšie špecifikované, avšak bude sa pohybovať rádovo
v desiatkach tisíc eur, s tým, že v minulosti bola čiastočne postúpená na žalovaného (ako fyzickú osobu).

17. V nadväznosti na podanie Advokátskej kancelárie z 22. mája 2023, označené ako Vyjadrenie dlžníka
na základe výzvy na poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní majetku dlžníka (§ 74 ZKR) z 2. mája 2023,

ktoré bolo adresované Pôvodnému správcovi, a na poskytnutie súčinnosti súdnym exekútorom JUDr.
Máriom Mičákom z 21. júna 2023 žalobca Žiadosťou z 24. novembra 2023 o poskytnutie súčinnosti (na
č. l. 16-17 spisu) vyzval Advokátsku kanceláriu, aby v lehote desiatich dní presne špecifikovala (1.) ňou
uvedené staršie záväzky Úpadcu voči žalovanému, na základe ktorých mu bolo poukázaných 7 000,00
eur dňa 7. júla 2020, 50 000,00 eur dňa 29. júla 2020 a 3 900,00 eur dňa 13. októbra 2020, a to uvedením

ich právneho dôvodu, dátumu / dátumov ich vzniku a splatnosti; ako aj (2.) ňou uvedený záväzok voči nej
(Advokátskej kancelárii) a časť pohľadávky postúpenú na žalovaného, a to uvedením právneho dôvodu
jeho vzniku, špecifikáciou poskytnutých právnych služieb, uvedením dátumov ich poskytnutia, uvedením
sumy postúpenej na žalovaného a oznámením, či oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručené
Úpadcovi. Súčasne žiadal predloženie všetkých podkladov preukazujúcich vznik predmetných záväzkov

Úpadcu voči žalovanému, ako aj vznik záväzku Úpadcu voči Advokátskej kancelárii a postúpenie
pohľadávky na žalovaného. Advokátsku kanceláriu tiež vyzval na (3.) objasnenie dôvodu uvedenia čísla
účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v návrhu na vykonanie exekúcie, vedenej J. D. D., a na
oznámenie, prečo vymožené prostriedky z Exekúcie spolu vo výške 21 435,57 eur neboli poukázané
na bankový účet Úpadcu.

18. Advokátska kancelária podaním z 21. decembra 2023, označeným ako Vyjadrenie Úpadcu k žiadosti
o poskytnutie súčinnosti zo dňa 24. novembra 2023 pod sp. zn. 31K/8/2022, 31K/8/2022/S2093 (na č.
l. 18-19 spisu), k bodu (1.) žiadosti uviedla, že sa jednalo o splácanie pôžičiek Úpadcom najstaršiemuveriteľovi – žalovanému, ktorý financoval občianske združenie od jeho založenia a dlhoročne všetky
nákladysúvisiacesjehočinnosťou,stým,ženeskôrčinnosťobčianskehozdruženiafinancovalaajďalšia
právnická osoba. V reakcii na bod (2.) žiadosti uviedla, že žalovaný (fyzická osoba) ako najstarší veriteľ

dlhodobo financoval aj náklady spojené s viacerými súdnymi spormi Úpadcu, v spojitosti s bodom 1.
Napokon, ohľadom bodu (3.) žiadosti odkázala na bod 1. a 2., keďže žalovaný (fyzická osoba) dlhodobo
financoval okrem iného náklady spojené s viacerými súdnymi spormi Úpadcu. Uviedla, že po dohode
žalovaného a Úpadcu bol uvedený tento účet s tým, že v prípade, ak by došlo k plneniu, prijaté finančné
prostriedky budú započítané na úhradu dlhu najstaršieho veriteľa Úpadcu.

19. Z dôvodu, že Advokátska kancelária napriek výzve žalobcu z 24. novembra 2023 tomuto (ako
správcovi) neposkytla súčinnosť, súd ju Výzvou z 19. marca 2024 (na č. l. 23-24 spisu) vyzval na riadne
poskytnutie súčinnosti správcovi podstaty – žalobcovi v lehote najneskôr do siedmich dní, a to v rozsahu
vyplývajúcom zo Žiadosti z 24. novembra 2023 o poskytnutie súčinnosti.

20. V reakcii na Výzvu súdu z 19. marca 2023 Advokátska kancelária v podaní z 12. apríla 2024,
adresovanom žalobcovi a označenom ako Vyjadrenie Úpadcu na základe výzvy súdu na poskytnutie
súčinnosti správcovi podstaty z 19. marca 2024 pod sp. zn. 31K/8/2022 (na č. l. 25-29 spisu), k bodu
(1.) zopakovala, že platby vo výške 7 000,00 eur, 50 000,00 eur a 3 900,00 eur boli prevedené
na účet žalovaného (fyzickej osoby), keďže sa jednalo o splatenie starších záväzkov dlžníka voči

najstaršiemu veriteľovi – žalovanému ako fyzickej osobe. Dodala, že Úpadca vznikol v roku 2015
a jeho činnosť od založenia dlhoročne financoval žalovaný ako fyzická osoba, a to vo výške spolu
cca 45 000,00 eur. Uvedené finančné prostriedky boli zaúčtované ako ústna Zmluva o pôžičke na
základe dohody medzi Úpadcom a žalovaným v zmysle § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka. K bodu (2.) Advokátska kancelária uviedla, že v zmysle zákona o advokácii a v zmysle

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb bola dojednaná ústna dohoda o odmene advokáta za
poskytovanie právnych služieb, a teda sa nejednalo o postúpenie pohľadávky, ale o dohodu medzi tromi
stranami: Advokátskou kanceláriou, Úpadcom a žalovaným (ako fyzickou osobou), predmetom ktorej
bolo, že žalovaný bude financovať poskytovanie dohodnutých právnych služieb pre Úpadcu, a to do

času, kým Úpadca nebude solventný, aby tieto služby vedel uhrádzať sám. Odmena bola dohodnutá na
mesačný paušál vo výške 1 000,00 eur. Bolo dohodnuté, že finančné prostriedky, ktoré žalovaný (ako
fyzická osoba) uhrádza za Úpadcu, budú zaúčtované opäť ako pôžička Úpadcovi. Napokon, k bodu (3.)
uviedla, že z dôvodu, že žalovaný ako fyzická osoba je najstarším veriteľom Úpadcu, akékoľvek príjmy
Úpadcu, ktoré vznikli, boli poukázané priamo na účet žalovaného, kde momentom ich pripísania nastala

aj splatnosť pomernej časti dlhu. Na základe ústnej dohody o započítaní vzájomných pohľadávok vo
výške, v ktorej sa navzájom kryjú, tak Úpadca ponížil svoj dlh voči žalovanému v rovnaký deň. Dodala,
že najstarší veriteľ a Úpadca museli postupovať týmto spôsobom, aby nedošlo ku konaniu, ktoré má
znaky skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa v zmysle § 240 zákona č. 300/2005
Z. z. Trestného zákona. Advokátska kancelária ďalej poukázala na to, že aj po uvedených zápočtoch

Úpadca ostal naďalej dlžný najstaršiemu veriteľovi, o čom podľa nej svedčilo podanie Úpadcu z 31.
marca 2021, adresované daňovému úradu, v ktorom Úpadca uviedol, že v roku 2020 nedosiahol žiadne
zdaniteľné príjmy, a preto nemá povinnosť podať daňové priznanie. Dodala, že uvedené zasielal Úpadca
od svojho vzniku, pričom daňový úrad nemal za šesť rokov akékoľvek námietky. Doplnila, že splatnosť
zvyšku pohľadávok žalovaného nastala zo zákona až dňom vyhlásenia konkurzu, pričom žalovaný si ho

v konkurze zatiaľ neprihlásil. Záverom poznamenal, že všetky spomínané dohody boli urobené v ústnej
forme, ktorá je postačujúca a plne v súlade s príslušnými zákonmi. Prílohou tohto Vyjadrenia bolo
Oznámenie Úpadcu z 31. marca 2021 a Podací lístok z 1. apríla 2021.

21. V zmysle Výpisu Úpadcu z Registra mimovládnych neziskových organizácií, vytlačeného

z internetovej stránky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 10. mája 2024 (na č. l. 44 spisu),
vznikolÚpadca3.júna2015,počnúcktorýmdňomaždodňavyhotoveniatohtoVýpisuzastávalžalovaný
funkciu podpredsedu jeho predsedníctva.

22. Zo Zoznamu pohľadávok (na č. l. 45-50 spisu) vyplýva, že do konkurzu na majetok Úpadcu prihlásili

svoje pohľadávky traja veritelia, a to spoločnosť GreenENERGY s.r.o. pohľadávku v celkovej výške
24 510,65 eur, spoločnosť WorldWood Slovakia, s.r.o. pohľadávku vo výške 501,73 eur a vo výške
5 250,00 eur a spoločnosť EMA, spol. s r.o., Košice pohľadávku v celkovej výške 4 385,96 eur.23. Súd sa oboznámil aj s ostatnými, žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a to s uznesením
Okresného súdu Košice I z 15. novembra 2022, sp. zn. 36C/22/2021 (na č. l. 31 p.v. – 32 spisu), s
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 27. septembra 2022, sp. zn. 8Ek/846/2020 (na č. l. 32

p.v. – 41 spisu), s účtovnou závierkou Advokátskej kancelárie zostavenou k 31. decembru 2020 (na č.
l. 90-92 spisu) a s Potvrdením o IČ DPH Advokátskej kancelárie (na č. l. 93 spisu).

24. Z jednotlivých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, uplatnených
v priebehu konania sporovými stranami, vyplynulo, že spornou otázkou medzi nimi bola predovšetkým

otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ale aj uzavretie Dohody o poskytovaní právnych služieb
v roku 2015, tiež to, či došlo k ukráteniu veriteľa GreenENERGY s.r.o., kedy vznikla pohľadávka
naposledy označeného veriteľa, ale aj či napádané úkony boli vykonané v lehote ukracujúceho právneho
úkonu podľa § 60 ZKR, či Úpadca mal úmysel ukrátiť svojich veriteľov a žalovaný o tomto úmysle
vedel, a v neposlednom rade aj to, či žalobcom napádané úkony sú právnymi úkonmi v zmysle § 34
Občianskeho zákonníka.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné posúdiť
podľa § 57 a nasl. ZKR, keďže v danom prípade sa jedná o odporovanie právnemu úkonu v konkurze,
a teda zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

26. Podľa § 23 ods. 1 ZKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený
zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník
stáva úpadcom.

27. Podľa § 199 ods. 9 prvá veta ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho

rozhodnutiaaleboinejpísomnostisapovažujenasledujúcideňpozverejnenísúdnehorozhodnutiaalebo
inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku.

28. Podľa § 203a ods. 1 až 3 ZKR do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný

deňlehotyjenajbližšínasledujúcipracovnýdeň.Lehotajezachovaná,akjepodaniedoručenénajneskôr
posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.

29. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona
rozumie štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen

dozornej rady právnickej osoby.

30. Podľa § 57 ods. 1 prvej vety ZKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči
veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona
odporuje.

31. Podľa § 57 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

32. Podľa § 57 ods. 3 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky
sú už vykonateľné alebo uspokojené.

33. Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa §

107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku.

34. Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

35. Podľa § 60 ods. 2 ZKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom alebo
o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto
úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.36.Podľa§60ods.3ZKRakodsek4neustanovujeinak,odporovaťmožnolentýmukracujúcimprávnym
úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

37. Podľa § 62 ods. 1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

38. Podľa § 62 ods. 5 ZKR právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo
u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je
účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v
prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

39. Podľa § 63 ods. 2 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok,

veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka
zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky
možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by
obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

40. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Občiansky zákonník") právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

41. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;

môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

42. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

43. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

44. Podľa § 24 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o advokácii advokát poskytuje právne služby za odmenu
a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na
náhraduhotovýchvýdavkovananáhraduzastratučasu.Zahotovévýdavkysapovažujúvýdavkyúčelne
a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky,
cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z

verejných registrov. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak
nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

45. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

46. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

47. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

48. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

49. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

50. Súd primárne uvádza, že hoci žalobca uviedol rozšírenie žalobného návrhu vo výroku I. výrazom
„alternatívne,“ z podstaty navrhovanej a súdom pripustenej zmeny žaloby je zrejmé, že pôvodneuplatnený žalobný návrh bol zmenou žaloby rozšírený nie o alternatívny, ale o eventuálny petit.
Z toho vyplynula potreba vysporiadať sa najskôr s pôvodne uplatneným žalobným návrhom (primárnym
petitom) a až následne, v prípade potreby aj s druhým (subsidiárnym) petitom.

51. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie v danej veci je konaním na základe incidenčnej žaloby, súd
v prvom rade skúmal dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby, ktorou je lehota
jedného roka od vyhlásenia konkurzu. K vyhláseniu konkurzu na majetok Úpadcu došlo zverejnením
uznesenia Okresného súdu Košice I z 10. mája 2023, sp. zn. 31K/8/2022, s účinkami dňa 17. mája 2023.

Podľa § 57 ods. 2 ZKR lehota jedného roka na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právnych
úkonov začína plynúť odo dňa vyhlásenia konkurzu a keďže konkurz bol vyhlásený zverejnením
uznesenia dňa 16. mája 2023, začala lehota na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho
úkonu v súlade s úpravou podľa § 199 ods. 9 prvá veta ZKR plynúť nasledujúci deň po zverejnení
súdneho rozhodnutia, t.j. dňa 17. mája 2023. Posledným dňom na podanie odporovacej žaloby tak bol
deň 17. máj 2024. Žalobca uplatnil svoj nárok podaním žaloby na súde dňa 15. mája 2024, a teda včas.

52. Žalobca založil svoje tvrdenia o odporovateľnosti v pôvodne uplatnenom žalobnom návrhu (v
primárnom petite) označených úkonov Úpadcu (ďalej aj len "Úhrad") na tom, že tieto boli uskutočnené
Úpadcom v prospech osoby spriaznenej s Úpadcom, pričom ide o ukracujúce právne úkony podľa § 60
ods. 1 ZKR. Základnou dôkaznou povinnosťou žalobcu tak bolo tvrdiť a preukázať splnenie všetkých

podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ZKR.

53. Svoju aktívnu legitimáciu na uplatnenie odporovacieho práva žalobca odvodzoval z ustanovenia §
57 ods. 1 ZKR, pričom odporovacie právo uplatnil voči osobe, v prospech ktorej mali byť odporovateľné
právne úkony uskutočnené v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.

54. V nadväznosti na uvedené súd pripomína, že základným predpokladom odporovateľnosti právneho
úkonu podľa ZKR je podmienka zakotvená v ustanovení § 57 ods. 4, v zmysle ktorého je možné
odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka. Z toho vyplýva, že žalobca musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne

preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky
niektorého z veriteľov, ktoré týmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho
pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená. Medzi všeobecné predpoklady
odporovateľnosti ďalej patrí aj jej uplatnenie voči právnym úkonom vykonaným dlžníkom v stanovenom
čase pred začatím konkurzného konania a nepochybne a predovšetkým aj vymedzenie samotného

právnehoúkonudlžníkaajehoplatnosťaúčinnosť.Vychádzajúczuvedeného,jezrejmé,žekzákladným
štrukturálnym náležitostiam žaloby (o určenie neúčinnosti právneho úkonu v konkurze) prináleží popis
právneho úkonu dlžníka, ktorému sa odporuje, ďalej tvrdenie, že napadnutý právny úkon je platný
a účinný, ako aj preukázanie, že napadnutý právny úkon ukracuje prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá
existovala v čase napádaného právneho úkonu.

55. Právny úkon vymedzuje ustanovenie § 34 Občianskeho zákonníka tak, že ide o prejav vôle
smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s
takýmto prejavom spájajú. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že aby išlo o právny úkon, vo
všeobecnostimusíexistovaťprejavvôle,ďalšounáležitosťoujeto,abynaňboliviazanéprávnenásledky,

ktorými sú vznik, zmena alebo zánik práv či povinností, súčasne musí ísť o prejav vôle dovolený právnym
poriadkom a právne predpisy musia s daným prejavom vôle spájať zamýšľané právne následky.

56. Podstata žaloby, ktorou sa žalobca domáhal odporovateľnosti právnych úkonov, vychádza z toho,
že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť

napadnuté odporovateľnosťou. To znamená, že žalobca sa môže domáhať, aby tieto úkony dlžníka
boli vyhlásené za právne neúčinné. Odporovateľnosť tak znamená nastolenie tzv. relatívnej právnej
neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená, že relatívne neúčinný právny úkon je naďalej platný,
nastávajú podľa neho všetky účinky právom spojené s platným právnym úkonom, ale vo vzťahu medzi
stranami – v danom prípade veriteľmi prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní a treťou osobou,

ktorá od dlžníka odporovaným právnym úkonom nadobudla majetok – sa na tento právny úkon hľadí,
ako keby k nemu nedošlo. Základným predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby je preto tvrdenie
a preukázanie existencie konkrétneho právneho úkonu dlžníka, ktorý je platný, účinný a ktorý spĺňa
všetky zákonom stanovené podmienky odporovateľnosti. Podľa ustálenej judikatúry nepostačuje, abydlžník len prejavil vôľu smerujúcu k následku, ktorý ukráti, respektíve je spôsobilý ukrátiť pohľadávku
veriteľa, ale musí ísť o taký prejav vôle, ktorý skutočne vyvolal právne následky a ktorý súčasne viedol
k ukráteniu uspokojenia pohľadávky dlžníkovho veriteľa. Z toho vyplýva, že základným predpokladom

prejednania žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu je jednoznačné vymedzenie právneho
úkonu, ktorého právnej neúčinnosti sa žalobca domáha, a to označením konkrétneho právneho úkonu
uvedením jeho obsahu a času, kedy k právnemu úkonu došlo, a určením strán právneho vzťahu.
Len k takto vymedzenému predmetu konania súd posudzuje ďalšie zákonom stanovené podmienky
odporovateľnosti ako je plynutie hmotnoprávnych lehôt, vecná legitimácia strán, platnosť právneho

úkonu ako predpokladu úspešnej odporovateľnosti, vzťah právneho úkonu k majetku dlžníka a ukrátenie
veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávku v konkurznom konaní. So zreteľom na uvedené súd zastáva
názor, že žalobca je v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu povinný tvrdiť a preukazovať
podmienky odporovateľnosti vo vzťahu ku konkrétnemu právnemu úkonu, ktorého existenciu preto
nie je možné zisťovať až v súdnom konaní z navrhovaných dôkazov. Navrhovanými dôkazmi majú
byť zisťované (preukázané) základné podmienky a predpoklady úspešnej odporovateľnosti viažuce sa

k v žalobe označenému konkrétnemu právnemu úkonu dlžníka. Pri uplatnení odporovateľnosti musí
byť právny úkon dlžníka určený druhovo, účastníkmi tohto právneho vzťahu, a prípadne aj určením
predmetu plnenia, dátumom vykonania právneho úkonu, a to tak, aby sa odporovaný právny úkon
mohol odlíšiť od iných právnych úkonov dlžníka. Pokiaľ preto žalobca v podmienkach prejednávanej veci
označil v žalobnom návrhu za odporované úkony Úhrady (realizované Úpadcom bankovými prevodmi

medzi v žalobe označenými účtami), musel súd, vychádzajúc z toho, že faktická činnosť dlžníka sa
bez ďalšieho nepovažuje za právny úkon (t.j. za prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku
tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú), ktorý je možné úspešne
napadnúť odporovateľnosťou, dospieť k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby v jej pôvodnom znení
(v jej primárnom petite). Odhliadnuc od ustanovenia § 216 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je súd viazaný

žalobným návrhom žalobcu, bolo potrebné konštatovať, že vyššie označené kritériá pre konkretizáciu
právneho úkonu, ktorému sa incidenčnou žalobou odporuje, neboli naplnené ani tvrdením žalobcu
uvedeným v III. časti jeho žaloby, obsahujúcej označenie odporovateľných právnych úkonov, v ktorej
žalobca uviedol, že „odporuje právnym úkonom Úpadcu, na základe ktorých realizoval“ dotknuté Úhrady
v prospech žalovaného, keďže žalobca na tomto mieste síce správne naznačil, že odporovať možno

len právnym úkonom, na podklade ktorých došlo zo strany Úpadcu ku konkrétnym plneniam (v danom
prípade vo forme predmetných Úhrad), a teda nie samotným plneniam ako takým, avšak právne úkony,
na základe ktorých k týmto Úhradám došlo, už nijako bližšie neoznačil, nešpecifikoval ani druhovo, ani
dátumom vykonania, ani ich účastníkmi či predmetom plnenia.

57. Prevod finančných prostriedkov je bez ďalšieho faktickým plnením, a nie právnym úkonom. Možno
však súhlasiť s názorom žalobcu, že aj faktické plnenie môže napĺňať pojmové znaky právneho úkonu,
avšak s výhradou, že je tomu tak len za predpokladu, že s ním právne predpisy spájajú vznik, zmenu
alebo zánik práv a povinností, ku ktorému dané faktické plnenie smeruje. Žalobca však v posudzovanej
veci nekonkretizoval, vznik, zmena alebo zánik akých práv alebo povinností boli danými Úhradami

zamýšľané. Na druhej strane, nie je vylúčené, aby prejav vôle osoby, ktorá fakticky plnila, nemal za
následok vznik, zmenu ani zánik právneho vzťahu. V takom prípade by išlo o bezdôvodné obohatenie
na strane osoby, v prospech ktorej sa plnilo. Inak povedané, faktické plnenie (akému primárnym petitom
odporoval žalobca) môže podľa okolností konkrétneho prípadu zakladať tak vznik nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ako aj vyvolať vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Z uvedeného

vyplýva, že pre to, aby sa súd mohol zaoberať vecným prejednaním incidenčnej žaloby, bolo potrebné,
aby sa žalobca žalobným návrhom domáhal napríklad určenia, že právne úkony, ktorými Úpadca
Úhradami v sume 7 000,00 eur zo dňa 7. júla 2020, v sume 50 000,00 eur zo dňa 29. júla 2020 a v sume
3 900,00 eur zo dňa 13. októbra 2020 uhradil žalovanému odmenu z Dohody o poskytovaní právnych
služieb, sú voči konkurzným veriteľom Úpadcu neúčinné.

58. Právnym úkonom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka nie je
faktická činnosť, ale musí ísť o také konanie ako prejav vôle konajúceho, s ktorým právne predpisy
spájajú vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností právneho vzťahu. Pokiaľ žalobca vyššie uvedeným
spôsobom právne úkony, ktorých odporovateľnosti sa (žalobou v jej primárnom petite) domáhal,

nevymedzil a za takéto právne úkony určil faktické konanie dlžníka, súd uvedený nedostatok posúdil
ako hmotnoprávnu vadu žaloby s dôsledkom zamietnutia žalobného návrhu. V sporovom konaní je
žalobca povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu, pričom podstatou tejto povinnosti je
tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti sa viaže kpreukázaniu tvrdení strany. Aby strana sporu mohla splniť povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia, medzi ktorými existuje vzájomná väzba. Pokiaľ strana
nesplní povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti z hľadiska hypotézy právnej normy, nemôže byť takáto

skutočnosť ani predmetom dokazovania. Žalobca je preto povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti
určované hypotézou hmotnoprávnej normy, čím je vymedzený aj rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh
skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané. Rozhodovaniu súdu, ktorým súd určuje, ktoré
z navrhovaných dôkazov vykoná, predchádza vymedzenie skutkových tvrdení žalobcom a žalovaným,
z ktorých je možné vyhodnotiť relevantnosť navrhovaných dôkazov. Opačný postup, ktorým by súd až

z vykonávaných dôkazov zisťoval rozhodné skutočnosti pre ich následné podradenie pod hypotézu
príslušnej právnej normy je v rozpore s princípom rovného postavenia procesných strán, v rozpore
s povinnosťou strán označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tým jasne a určito
vymedziť predmet konania. Ako to už súd konštatoval vyššie, žalobca nielenže v primárnom petite
samotného žalobného návrhu neuviedol taký prejav, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako právny úkon,
ale ani v skutkových tvrdeniach žaloby neuviedol, ku splneniu akých konkrétnych záväzkov Úpadcu

voči žalovanému jednotlivými Úhradami došlo (respektíve ku splneniu akých konkrétnych záväzkov
Úpadcu tieto Úhrady smerovali), a teda ani v skutkových tvrdeniach nezadefinoval Úhrady finančných
prostriedkov tak, aby tieto (ako eventuálne jednostranné konkludentné právne úkony) napĺňali obsah
zákonnej definície pojmu právny úkon, a teda aby bolo možné dospieť k záveru o naplnení jedného
z pojmových znakov právneho úkonu, a to, že tieto (Úhrady) vyvolali zamýšľané právne následky, ktoré

právny predpisy s takýmito prejavmi vôle spájajú, pričom žalobca ešte ani v rámci ústnych prednesov na
pojednávanínekonkretizoval,ksplneniuakýchpohľadávokžalovaného(záväzkovÚpadcu)malodanými
Úhradami dôjsť, keď naopak, spochybnil existenciu Dohody o poskytovaní právnych služieb. Preto, ak
by súd aj vychádzal zo skutkových tvrdení v žalobe, ani z týchto nie je možné vyvodiť inú definíciu
nárokužalobcu,tedarelevantnúdefiníciuprávnehoúkonu,respektívetakúdefiníciu,ktorúbybolomožné

vyhodnotiť ako právny úkon, ktorému je možné odporovať. Inak povedané, vymedzenie konkrétneho
právneho úkonu alebo právnych úkonov, k plneniu záväzkov z ktorého (ktorých) došlo predmetnými
Úhradami s cieľom spôsobiť ich zánik (ako to žalobca všeobecne tvrdil v rámci ústnych prednesov
na pojednávaní), nielenže nebolo vôbec obsiahnuté v primárnom petite žalobného návrhu, ale nebolo
ho možné vyabstrahovať ani z textu samotnej žaloby, v ktorom žalobca síce uviedol príslušné citácie

vyjadrení právneho zástupcu Úpadcu (Advokátskej kancelárie), z ktorých by bolo možné usudzovať, že
Úhrady predstavovali (s)plnenie záväzkov zo zmluvy o pôžičke (ako to Advokátska kancelária výslovne
uviedla vo svojich podaniach z 21. decembra 2023 a z 12. apríla 2024, adresovaných žalobcovi),
uzavretej medzi Úpadcom a žalovaným, ale (nad rámec uvedených citácií) neformuloval v tomto smere
žiadne vlastné skutkové tvrdenia tak, ako to má na mysli ustanovenie § 150 ods. 1 CSP. Súd tak musel

konštatovať, že údaje o konkrétnych odporovateľných právnych úkonoch Úpadcu, vrátane okolností,
za ktorých k uskutočneniu týchto úkonov došlo, v žalobe absentujú, z ktorého dôvodu nebolo možné
vyhovieť uplatneným návrhom na vykonanie dokazovania ani primárnemu petitu samotnej žaloby.

59. V následnej zmene žaloby síce žalobca v subsidiárnom petite označil právny úkon, ktorému

odporovalatitulomplneniazktoréhomalodôjsťkpredmetnýmÚhradám,avšakhocisúdzmenužalobyz
procesného hľadiska vzhľadom na splnenie procesných podmienok pripustil, ohľadom ňou uplatneného
nároku dospel k záveru, že žalobca si zmenenou žalobou (jej subsidiárnym petitom) uplatnil nový
nárok, vo vzťahu ku ktorému zistil, že tento bol žalobcom na súde uplatnený po uplynutí jednoročnej
prekluzívnej lehoty určenej ustanovením § 57 ods. 2 ZKR. Ako súd uviedol vyššie (bod 51. odôvodnenia

rozhodnutia), posledným dňom na podanie odporovacej žaloby bol 17. máj 2024. Preto pokiaľ žalobca
uplatnil nový nárok zmenou žaloby podanou na súde dňa 16. augusta 2024, bol tento uplatnený až po
uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty podľa § 57 ods. 2 ZKR, a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť
aj v jej subsidiárnom (druhom) petite.

60. Záverom súd len marginálne poznamenáva, že pokiaľ vzhľadom na to, že Úpadca či žalovaný
neposkytližalobcovipožadovanúsúčinnosť,nebolovmožnostiachžalobcuzistiťskutkovýstavvrozsahu
umožňujúcom mu jednoznačne identifikovať právny úkon, prejavom ktorého boli dotknuté Úhrady,
pričom sám vo svojich vyjadreniach implicitne naznačoval neexistenciu právneho dôvodu daných Úhrad,
javí sa, že v takom prípade nebola vhodne zvoleným procesným prostriedkom ochrany odporovacia

žaloba, ktorou možno napadnúť len platné právne úkony a nimi vyvolané právne účinky.61. Zhrnúc konštatované, súd na základe uvedených skutočností dospel v súlade s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby a túto v celom rozsahu zamietol
(výrok I.).

62. Len pre úplnosť súd uvádza, že vzhľadom na vyššie konštatované sa z dôvodov hospodárnosti
konania už nezaoberal ďalšími argumentmi strán, keďže tieto už neboli spôsobilé ovplyvniť meritórne
rozhodnutie.

63. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

66. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd výrokom II. rozsudku v súlade s vyššie citovanými
ustanoveniami CSP. Vychádzajúc z toho, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne vynaložených trov konania proti

žalobcovi. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch

vyhotoveniach na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).