Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/194/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118205453
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7118205453.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Borisa Brondoša a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobcu A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom
D., E. XXX/X, zast. Advokátskou kanceláriou Hopferova s.r.o., so sídlom Košice, Bajzova 2, IČO:
47 254 220, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Martina Hopferová, proti žalovanej: A.
F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D., G. XX, zast. JUDr. Jánom Cáfalom, advokátska kancelária, s.r.o.

so sídlom Košice, Murgašova 3, IČO: 45 607 338, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ján
Cáfal, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach žalobcu a žalovanej
proti rozsudku 23C/31/2018-354 zo dňa 29.11.2019 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom:

I.Určil,žedobezpodielovéhospoluvlastníctvastránsporukudňujehozánikupatria:všeobecnáhodnota
členského podielu v Stavebnom bytovom družstve I. Košice k družstevnému bytu č. XX H. G. XX, D., blok
302E, v hodnote 77.732,- €, nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom,
na LV č. XXXX pre kat. územie I., okres D. A., J. D. - I., ako parcela registra „C“ č. 752/9 o výmere
1.238 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel vo výške 1/107 k celku,
zapísané na LV č. XXXX, parcela reg. „C“ č. 752/10 o výmere 2.049 m2, druh pozemku: zastavané

plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel vo výške 1/107 k celku, zapísané na LV č. XXXX, parcela
reg. „C“ č. 752/109 o výmere 19 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a stavba - garáž
súp. č. 119 postavená na parcele č. 752/109, spoluvlastnícky podiel 1/1 k celku, v hodnote 7.839,06 €,
hnuteľné veci v celkovej hodnote 4.393,38 €, finančné prostriedky v sume 1.152,04 € vedené na účte
žalovanej v K. K., G., č.ú.: K. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX, finančné prostriedky v sume 2.036,80
€ vedené na účte žalobcu v K. K., G., č.ú.: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, finančné prostriedky v

sume 280,30 € vedené na účte žalobcu v E. F., G., č.ú.: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, finančné
prostriedky vyplatené žalobcovi na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX vedenej v
Kooperativa, Vienna Insurance Group v sume 1.729,72 €, finančné prostriedky vyplatené žalobcovi na
základe poistnej zmluvy č. 4011000593 vedenej v UNIQA poisťovňa, a.s. v sume 4.222,25 € a finančné
prostriedky v sume 4.441,86 € vedené na účte žalovanej v E. K. K., a.s. na základe zmluvy o stavebnom
sporení.

II. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal: všeobecnú hodnotu členského podielu v SBD I. Košice
k družstevnému bytu č. XX H. G. XX L. D., blok 302E, ktorý je evidovaný Okresným úradom Košice,
katastrálnymodborom,naLVč.XXXXprekat.územieH.I.,okresD.A.,J.D.–K..Ťahanovce,vbytovom
dome G. XX, XX, XX súp. č. 2620, v hodnote 77.732,- €, hnuteľné veci v celkovej hodnote 1.650,38
€, finančné prostriedky v sume 1.152,04 € vedené na účte žalovanej v K. K., G. č.ú.: K. XXXX XXXX
XXXX XXXXXXXX a finančné prostriedky v sume 4.441,86 € vedené na účte žalovanej v E. K. K., a.s.

na základe zmluvy o stavebnom sporení.III. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal: nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Košice,
katastrálnym odborom, zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie I., okres D. A., J. D. - I., ako parcela
registra „C“ č. 752/9 o výmere 1.238 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky

podiel vo výške 1/107 k celku, zapísané na LV č. XXXX, parcela reg. „C“ č. 752/10 o výmere 2.049 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel vo výške 1/107 k celku, zapísané na
LV č. XXXX, parcela reg. „C“ č. 752/109 o výmere 19 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
a stavba - garáž súp. č. 119 postavená na parcele č. 752/109, spoluvlastnícky podiel 1/1 k celku, v
hodnote 7.839,06 €, hnuteľné veci v celkovej hodnote 2.743,- €, finančné prostriedky v sume 2.036,80

€ vedené na účte žalobcu v K. K., G. č.ú.: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, finančné prostriedky v
sume 280,30 € vedené na účte žalobcu v E. F., G., č.ú.: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, finančné
prostriedky vyplatené žalobcovi na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX vedenej v
Kooperativa, Vienna Insurance Group v sume 1.729,72 € a finančné prostriedky vyplatené žalobcovi na
základe poistnej zmluvy č. 4011000593 vedenej v UNIQA poisťovňa, a.s. v sume 4.222,25 €.
IV. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov titulom vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva sumu 33.062,57 €, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“) na tom skutkovom základe, že po rozvode manželstva rozsudkom

Okresného súdu Košice I č.k. 18P/160/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.5.2015, sa strany
sporu o vyporiadaní zaniknutého BSM nedohodli, preto žalobca žiadal o vyporiadanie rozhodnutím
súdu podľa jeho návrhu s uložením povinnosti žalovanej zaplatiť mu na vyrovnanie podielov sumu
7.468,63 € (polovica všeobecnej hodnoty členského podielu v SBD I Košice) a sumu 1.450,- € (polovica
zo spoločných prostriedkov vynaložených na stavebné sporenie žalovanej). Zároveň žalobca žiadal

v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka o náhradu ním vynaložených prostriedkov na spoločný majetok
- nadobudnutý členský podiel v bytovom družstve vo výške vyrovnacieho podielu, ktorý by zodpovedal
polovici všeobecnej ceny (trhovej hodnoty) členského podielu v SBD I. Košice s tým, že v družstevnom
byte na Aténskej 17 v Košiciach býva od roku 2013 žalovaná a žalobca podal žalobu o zrušenie
práva spoločného nájmu k predmetnému bytu. Žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva garáž

a pozemky nadobudnuté za trvania manželstva v r. 1999, ktoré boli nadobudnuté z jeho výlučných
(jemu darovaných) finančných prostriedkov. Hnuteľné vecí nachádzajúce sa v byte navrhol prikázať do
výlučného vlastníctva žalovanej a uložiť jej povinnosť zaplatiť mu na vyrovnanie podielov sumu 1.450,-
€ a zároveň, aby mu žalovaná nahradila, čo zo spoločného majetku vynaložila na svoj výlučný majetok.

3. Po vykonaní dokazovania a právnom posúdení veci podľa ust. § 143, § 145, § 149 ods. 1 až 5,
§ 149a, § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 185 ods. 1, 2 a 3, § 186 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne,
nakoľko medzi stranami sporu nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM v lehote 3 rokov po rozvode
ich manželstva, a preto vyporiadal zaniknuté BSM strán sporu spôsobom uvedeným vo výrokovej

časti rozsudku. Konštatoval, že v konaní o vyporiadanie BSM súd vyporiadáva len veci (majetok),
ktoré strany sporu urobili predmetom konania, resp. označili za veci patriace do ich BSM, čo platí aj
o pohľadávkach; súd po nevyporiadanom majetku nepátra a vychádza zo skutkového opisu vecí tak,
ako ho vykonali sporové strany, pričom pri posúdení otázky, či určitý majetok patrí do BSM, nie je
viazaný právnym posúdením sporových strán. Súd do vyporiadania musí zahrnúť všetok majetok, ktorý

ako spoločný existoval ku dňu zániku BSM (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 83/1998).
Predmetom vysporiadania sú predovšetkým veci, práva a záväzky, ktoré tvoria súčasť bezpodielového
spoluvlastníctva. K otázke vyporiadania členského podielu k družstevnému bytu poukázal na súčasnú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, napr. uznesenie sp. zn. 3Cdo 343/2014 zo dňa 14.4.2016.
Uviedol ďalej, že vyporiadanie zaniknutého BSM sa vykonáva podľa zásad uvedených v ust. § 150 OZ,

pričom pri určení ceny vecí patriacich do BSM (hnuteľných vecí aj nehnuteľností) sa vychádza zo stavu
ku dňu zániku BSM, avšak z ich ceny v čase vyporiadania BSM (R 42/1972). Poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 29/2000, 3Cdo 105/2007, 3Cdo 56/2008, 3Cdo 88/2010, v zmysle
ktorých všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom
mieste a čase (vyporiadania BSM) nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti,

polohy, vybavenia, veku a podobne (porov. R 40/2002). Pokiaľ ide o trhovú hodnotu členského podielu v
SBD Košice I. k družstevnému bytu č. 31 na Aténskej 17 v Košiciach, žalobca predložil súdu vyjadrenie
MVL consulting s.r.o. zo dňa 17.4.2019, podľa ktorého trhová hodnota bytu je 90.000,- € a žalovaná
predložila znalecký posudok č. 60/2019 zo dňa 17.6.2019 vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Faithom,PhD.,ktorýurčilvšeobecnúhodnotučlenskéhopodielumetódoupolohovejdiferenciácievsume77.732,-
€. Nakoľko medzi sporovými stranami nedošlo k dohode, súd vyšiel z hodnoty členského podielu
družstevného bytu vo výške 77.732,- €, ktorá podľa názoru súdu „bola stranami zhodne tvrdená“.

Zistil tiež, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 37C/18/2018 bolo zrušené právo
spoločného nájmu účastníkov k predmetnému družstevnému bytu a za výlučnú nájomkyňu a členku
družstva súd určil žalovanú. Súd zastával názor, že pri vyporiadaní tejto majetkovej hodnoty musí brať
na zreteľ „cenové pomery v čase vyporiadania“ a členský podiel v bytovom družstve sa vyporiadáva
vo všeobecnej (trhovej) cene, a nie v jeho zostatkovej hodnote, t.j. za rozhodnú považoval cenu, ktorú

by bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v danom mieste a čase vyporiadania. V konaní
bola spornou otázka, či žalobcovi darovala jeho babka sumu 14.937,26 € na nadobudnutie členských
a nájomných práv k bytu a či jeho otec mu daroval sumu 6.804,72 € na kúpu garáže s priľahlými
pozemkami. V tejto súvislosti súd skonštatoval, že na pojednávaní vypovedali svedkovia, ktorí boli
žalobcovi blízkymi osobami v zmysle ust. § 116 OZ a stotožnil sa s argumentáciou žalovanej, že pri
darovaní „nebola preukázaná vôľa darcu darovať byt žalobcovi do individuálneho vlastníctva“. Citoval

z výpovede svedkyne E. M. N., ktorá uviedla, že „babka pôvodne chcela darovať finančné prostriedky
na kúpu bytu iba žalobcovi ..., v čase podpisu kúpnej zmluvy sám žalobca nesúhlasil s tým, aby
zakúpili byt len jemu a chcel, aby byt nadobudli obaja manželia do BSM“. V tejto súvislosti poukázal
na závery rozhodovacej praxe, podľa ktorých „v prípade, ak kúpna cena nehnuteľnosti bola úplne
zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi boli obidvaja manželia, ktorí

obidvaja prejavili vôľu nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, práve táto
vôľa je rozhodujúca z hľadiska určenia, či nehnuteľnosti patria, alebo nepatria do ich bezpodielového
spoluvlastníctva (rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1658/1998 zo dňa 19.4.2000 a 22Cdo
1659/2000 zo dňa 17.10.2001). Ako ďalšiu spornú otázku súd riešil „finančné prostriedky poskytnuté
otcom žalobcu na kúpu garáže s priľahlými pozemkami v kat. území I.“, v ktorej z totožných dôvodov ako

v prípade nadobudnutia členského podielu k družstevnému bytu dospel k záveru, že „v konaní nebola
preukázaná vôľa darcu darovať peňažnú sumu do individuálneho vlastníctva žalobcu“. Všeobecnú
hodnotu garáže s priľahlými pozemkami stanovil v sume 7.839,06 €, stranami sporu zhodne tvrdenej
podľa záverov znaleckého posudku Ing. Jozefa Faitha, PhD. č. 60/2019 zo dňa 17.6.2019, ktorý
predložila žalovaná. Celkovú cenu hnuteľných vecí a zariadenia bytu nachádzajúcich sa v držbe a

užívaní žalovanej, ktoré prikázal do jej výlučného vlastníctva, určil v sume 1.650,38 € podľa záverov
znaleckých posudkov Ing. Juraja Godočika č. 17/2019 a ZP č. 28/2019 znalkyne Ing. Jany Barošovej.
Hodnotu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v držbe a užívaní žalobcu a prikázaných mu do výlučného
vlastníctva stanovil v sume 2.743,- €. Do vyporiadania BSM nezahrnul nefunkčné hnuteľné veci a ďalšie
hnuteľné veci, ktoré podľa tvrdení žalobcu sa u neho nenachádzajú. Do masy a vyporiadania BSM

nezahrnul ani osobné motorové vozidlá zn. OPEL ASTRA, EČV: D. XXXXX a HONDA CIVIC, EČV:
D. XXXXX, nakoľko v konaní nebolo sporné, že strany sporu po rozvode manželstva tieto darovali
svojim deťom a nezískali za ne žiadnu peňažnú sumu. Súd do masy BSM zahrnul taktiež zostatky
na osobných účtoch žalobcu i žalovanej v Slovenskej sporiteľne, a.s. a na účte žalobcu v Poštovej
banke, a.s., podľa stavu zostatkov ku dňu zániku BSM dňa 5.5.2015, ako aj prostriedky z poistných

zmlúv uzatvorených v prospech spoločných detí (poistné), zrušených v čase trvania manželstva, ktoré
boli vyplatené žalobcovi [poistná zmluva uzatvorená s poisťovňou Kooperativa Vienna Insurance Group
bola zrušená k 13.3.2014 s výplatou poistného v sume 1.729,72 € na účet žalobcu a poistenie v
poisťovni UNIQA poisťovňa, a.s. na základe žiadosti žalobcu zaniklo dňa 19.3.2014 s výplatou poistného
v sume 4.222,25 € na účet žalobcu]. Žalobcovi súd nepriznal požadovanú náhradu ním zaplatených

prostriedkov, ktoré vynaložil na zaplatenie nájomného a platieb spojených s užívaním spoločného bytu
od októbra 2013 (kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti do prenájmu) do zániku manželstva.
Súd tieto peňažné prostriedky nezohľadnil pri vyporiadaní BSM na podklade argumentácie žalovanej
(s ktorou sa stotožnil), že žalobca sa z bytu odsťahoval a spoločnú domácnosť opustil dobrovoľne,
súdom určené výživné na deti neplatil a „ako kompenzáciu za výživné platil úhradu spojenú s užívaním

bytu v sume cca 200,- € mesačne“. Na základe návrhu žalobcu súd vyporiadal aj prostriedky na účte
stavebného sporenia žalovanej v sume 4.441,86 € (konečný zostatok k 31.12.2015 v sume 4.729,67 €
mínus štátna prémia 287,81 € pripísaná do 31.12.2015), ktoré žalovaná za trvania manželstva zaplatila
zo spoločných prostriedkov na zmluvu o stavebnom sporení uzatvorenú s Prvou stavebnou sporiteľňou
dňa 30.9.2010. V danom prípade masa BSM predstavuje hodnotu 103.827,41 € [všeobecná hodnota

členského podielu 77.732,- € + hnuteľné veci 4.393,38 € + garáž s pozemkami 7.839,06 € + finančné
prostriedky v banke 3.469,14 € + poistky detí vyplatené žalobcovi 5.951,97 € + finančné prostriedky
stavebného sporenia 4.441,86 €]. Vychádzajúc zo zásady rovnosti podielov (tzv. princíp parity), podiel
každej zo strán predstavuje sumu 51.913,71 € (103.827,41 : 2). Keďže do výlučného vlastníctva žalobcusúd prikázal majetok v hodnote 18.851,14 € a do vlastníctva žalovanej majetok v hodnote 84.976,27 €,
pri rešpektovaní zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
na vyrovnanie podielov sumu 33.062,57 €. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 257 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal z dôvodov
hodnýchosobitnéhozreteľa,keďževzhľadomnapredmetavýsledoksporuniejemožnéskonštatovať,či
niektorá zo strán mala a v akej výške vo veci procesný úspech či neúspech, pričom pri vyporiadaní BSM
zostáva majetok strán rovnaký (v niektorej časti len pretransformovaný), prihliadajúc i na skutočnosť,
že strany sa o vyporiadaní BSM nedohodli, preto súd považoval za spravodlivé, aby obe strany sami

znášali náklady vynaložené na trovách konania.

4. Rozsudok napadli včas podanými odvolaniami žalobca i žalovaná.

5. Žalobca podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a
h ) CSP, nakoľko mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadou, vychádza z nesprávneho

skutkového a právneho posúdenia veci a je odôvodnené nedostatočnou právnou argumentáciou.
V prvom rade nesúhlasil s masou hnuteľných vecí, ktoré súd zahrnul do vyporiadania BSM a trval na
tom, že do BSM nepatria nasledovné hnuteľné veci: špeciálna sada vankúšov a paplónov, televízor
FULL HD PANASONIC a hrazda, zakúpené ako dar pre spoločného syna, ktorý dosiaľ tieto veci
aj užíva, preto nemôžu tvoriť predmet BSM. Vytkol súdu, že nevykonal ním navrhnuté dokazovanie

a v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, z akého dôvodu označené veci zaradil do masy
BSM. Taktiež nesúhlasil so zaradením do masy BSM: a) finančných prostriedkov z poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX vedenej v Kooperativa, Vienna Insurance Group vo výške 1.729,72 €,
b) finančných prostriedkov vyplatených na základe poistnej zmluvy č. 4011000593 vedenej v UNIQA
poisťovňa, a.s. vo výške 4.222,25 €. Predmetné finančné prostriedky z poistenia boli vyplatené ešte

počas trvania manželstva v roku 2014 a počas trvania manželstva aj boli spotrebované (manželstvo
bolo rozvedené v roku 2015). V tomto smere súd nesprávne zistil skutkový stav veci, z ktorého následne
vychádzal a poňal ho do výroku svojho rozhodnutia. Rozhodnutie považoval za nesprávne aj v časti
rozhodnutia o prikázaní jednotlivých položiek do vlastníctva tej ktorej sporovej strany, a najmä v časti
ohodnocovania jednotlivých položiek. Nesúhlasil s hodnotou členského podielu v SBD v sume 77.732 €

(tvrdenážalovanou)anamietaltiežzisteniesúdu,žetátosumamalabyťmedzistranamizhodnetvrdená.
Poukázal na to, že s hodnotou členského podielu v sume 77.732 € nesúhlasil, práve naopak do konania
predkladal vlastné potvrdenia o všeobecnej hodnote členského podielu v SBD, ktorá sa pohybuje až
na sume 90.000,- €. Podľa žalobcu súd nemôže konštatovať, že sa zhodli na sume 77.732,- €, keďže
hodnota členského podielu je reálne vyššia, čo aj preukazoval. Aj keď ním uvádzaná suma 90.000,- €

a žalovanou uvedená suma 77.732,- € sa vo výške 77.732,- € prekrývajú, mal za to, že súd nemôže
bez ďalšieho ustáliť cenu veci na nižšej sume ak v konaní existuje dôkaz, že hodnota veci by mohla
byť vyššia. V tomto smere súd nesprávne zhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k nesprávnym
záverom. Hodnotu členského podielu v SBD v tejto veci žalobca považoval za kľúčovú, keďže sa jedná
o najhodnotnejšiu položku, od ktorej sa následne odvíja výška jeho vyrovnacieho podielu, ktorý mu

žalovaná má zaplatiť, pretože členský podiel v SBD má byť prikázaný do jej vlastníctva (uvedené nie
je sporné). Pokiaľ ide o hnuteľné veci prikázané do jeho výlučného vlastníctva a ich ohodnotenie,
nesúhlasil s hodnotou vysávača LUX INTELIGENCE (zakúpený v r. 2011, v čase rozvodu manželstva
už štyri roky opotrebovaný) v sume 1.923 €, ktorú považoval za absurdnú, nakoľko v súčasnosti ani
nové „inteligentné“ vysávače so samovysypávacou funkciou nestoja takúto sumu. Aj pokiaľ nadobúdacia

cena vysávača bola v tejto výške, nie je možné z tejto hodnoty vychádzať pri vyporiadaní BSM práve
z dôvodu, že rozhodujúci je stav veci v čase zániku BSM, teda v čase rozvodu manželstva a nie v
čase nákupu veci. Uvedené konštatuje aj samotný súd na strane 8. rozsudku v bode 28. odôvodnenia,
kde poukazuje na judikatúru v tomto smere. Taktiež namietal ustálenú hodnotu ostatných hnuteľných
vecí, prikázaných do jeho výlučného vlastníctva, ktoré sú značne nadhodnotené, nezohľadňujúce ich

stav v čase zániku BSM, napr. magnetický rotopéd, posilňovací stroj AB REBOUNDER. Pokiaľ ide
o označené hnuteľné veci, súd pri ohodnocovaní vychádzal z ich hodnoty v čase nadobudnutia, ako ju
uviedlažalovaná.JednaknezohľadnilstavtýchtovecívčasevyporiadaniaBSManadruhejstranepoužil
odlišnú metódu oceňovania ako pri ostatných veciach tvoriacich predmet BSM, pričom neodôvodnil,
z akého dôvodu sa odchýlil od svojho predchádzajúceho postupu. Pri členskom podiele a garáži s

priľahlými pozemkami použil hodnotu, ktorá mala byť stranami sporu zhodne tvrdená a nie je zrejmé,
prečo následne tiež neohodnotil hnuteľné veci rovnakým postupom a vyšiel z ich nadobúdacej hodnoty
aj napriek tomu, že do konania predložil tabuľku s hodnotami jednotlivých hnuteľných vecí, na ktorých
sa so žalovanou dohodli na mimosúdnom stretnutí a nezdôvodnil svoj postup a svoje úvahy, prečonevychádzal z ceny, ktorú strany zhodne tvrdili a prečo na jednej strane použil cenu zhodne tvrdenú a
na strane druhej pri ďalších veciach vychádzal z ich nadobúdacej ceny; nemôže dôjsť k použitiu rôznych
metód stanovenia ceny vecí tvoriacich predmet BSM. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že spornou

je otázka investícií a mal za to, že táto otázka bola jednoznačne a preukazne v konaní vyriešená.
Vytkol súdu, že vôbec nezohľadnil investície, ktoré zo svojho výlučného majetku investoval do majetku
nadobudnutého do BSM, a to darované sumy 14.937,26 € a 6.804,72 €. Podľa žalobcu súd túto otázku
nesprávne právne posúdil, keďže nadobudnutie členského podielu a garáže s priľahlými pozemkami do
BSM (ktorú otázku on nepoprel) nič nemení na skutočnosti, že do nadobudnutia ako spoločného majetku

on investoval svoje výlučné finančné prostriedky a domáhal sa započítania toho, čo zo svojho výlučného
majetku (darovaných prostriedkov) vynaložil na spoločný majetok (R 57/1970). Pokiaľ v odôvodnení
rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vypočutých svedkov považoval za blízke osoby v zmysle ust.
§ 116 OZ, žalobcovi nie je zrejmé, čo tým chcel súd povedať, teda či prihliadal alebo neprihliadal na
výpovede svedkov a odôvodnenie rozhodnutia je v tomto smere nejasné. Na druhej strane súd ďalej
poukazuje na výpoveď svedkyne E. M. N., preto rozsudok v tejto časti nie je dostatočne zrozumiteľný.

Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že pri darovaní nebola v konaní preukázaná vôľa darcu
darovať predmetný byt žalobcovi do individuálneho vlastníctva, čo ani v žiadnom prípade nemohla byť
preukázaná,keďžebytnebolnadobudnutýdarovacouzmluvou,alesajednaloonadobudnutiečlenských
práv v družstve a práva nájmu družstevného bytu, režim nadobudnutia bytu bol diametrálne odlišný,
predmetný byt je naďalej družstevný a jeho vlastníkom je Stavebné bytové družstvo. Podľa žalobcu z

výpovedí jednotlivých svedkov vyplynulo, že finančné prostriedky použité na nadobudnutie členského
podielu ako aj na nadobudnutie garáže s priľahlými pozemkami, získal do svojho výlučného vlastníctva
darom, pričom investície z týchto prostriedkov (získaných darovaním), ktoré následne vynaložil na
nadobudnutie spoločnej veci, mu majú byť nahradené. Tvrdenia svedkov boli v konečnom dôsledku
podporené aj čestným prehlásením pána E.. Zároveň poukázal na to, že svedkovia vypovedali pod

svedeckou prísahou, boli poučení o následkoch krivej výpovede, preto na túto skutočnosť je potrebné
prihliadať, aj keď sa jedná o blízke osoby. Mal za to, že v tejto časti súd ustálil skutkový stav nesprávne, a
preto nemohol vec následne ani správne právne posúdiť. Ani v rozhodnutiach cit. súdom v odsekoch 32.
a 33. odôvodnenia nie je uvedené, že ten z manželov, ktorý investoval svoje vlastne finančné prostriedky
do nadobudnutia spoločnej veci, by nemal nárok na ich pomernú náhradu v rámci vyporiadania BSM.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne aj v časti nepriznanej náhrady prostriedkov
ním zaplatených za užívanie bytu od októbra 2013, kedy odišiel zo spoločného bytu do podnájmu.
K súvisiacej argumentácii žalovanej, s ktorou sa stotožnil aj súd prvej inštancie, že ním platená úhrada
spojená s užívaním bytu v sume cca 200,- € mesačne bola kompenzáciou za neplatenie výživného na
maloleté deti určeného súdom, poukázal na skutočnosť, že výživné slúži na odôvodnené potreby detí,

a nie na potreby ich matky. Výživné samozrejme nie je predmetom vyporiadania BSM, ale za danej
situácie, pokiaľ žalovaná spolu s deťmi užívala byt, v ktorom okrem detí bývala aj ona, pričom on v
tomto čase predmetný byt nemohol užívať, aj keď na to mali nárok rovným dielom. Žalobca považoval
rozhodnutie súdu prvej inštancie za rozporuplné vo viacerých bodoch, keďže z jeho odôvodnenia nie
je zrejmé, ako sa súd vysporiadal so svedeckými výpoveďami, či ich vzal alebo nevzal do úvahy, resp.

z akých dôvodov ich nebral do úvahy, aj keď sa jednalo o riadne svedecké výpovede pod prísahou.
Podľa žalobcu odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné aj v otázke investícií, ktoré on vynaložil zo
svojho majetku na nadobudnutie spoločného majetku – táto otázka zostala nevyriešená, pretože súd sa
ustálil len na tej časti, ktorú nikto nerozporoval, že členský podiel a garáž s priľahlými pozemkami boli
nadobudnuté do BSM. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie svoje úvahy a postupy neodôvodnil

dostatočne ani pokiaľ hodnotu hnuteľných vecí v čase vyporiadania stotožnil s ich nadobúdacou
hodnotou a v časti hodnoty členského podielu prebral hodnotu určenú žalovanou. Svoje rozhodnutie
súd neodôvodnil komplexne a presvedčivo, ktoré neobsahuje úvahy pri hodnotení dôkazov, resp.
nedostatočne zhodnotil dôkazy, riadne a dostatočne sa nezaoberal skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní
najavo, neposúdil a nevyhodnotil čiastkové skutkové tvrdenia strán, neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia

považuje za nesporné, ktoré sporné tvrdenia sú rozhodné ako podklad pre konečné rozhodnutie, ktoré z
rozhodnýchskutkovýchokolnostíbolipreukázanézvykonanýchdôkazov,akézisteniavyvodilzdôkazov,
ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca považoval napadnutý
rozsudok za dostatočne neodôvodnený a nepreskúmateľný a týmto postupom mu súd odňal možnosť
konať pred súdom a zasiahol tým do práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP
a Ústavného súdu SR (III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03). Podľa názoru žalobcu konanie vykazuje zásadné a
neodstrániteľné nedostatky, súd prvej inštancie sa riadne a dostatočne nezaoberal skutočnosťami, ktorévyšli najavo, nesprávne ich posúdil a prijal nesprávne právne závery. Vzhľadom na uvedené dôvody
žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaná podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi upravenými v ust. § 365 ods. 1 písm. e),
f) a h) CSP, v rámci ktorých namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasila so sumou zostatku na jej účte stavebného

sporenia 4.441,86 € v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., ktorú považovala za nesprávnu, nakoľko súd
nevzal do úvahy skutočnosť, že dňa 31.12.2015 bola vložená na tento účet suma 1.210 €, a teda
stav na účte k 5.5.2015 bol vo výške 3.470,53 € - do 5.5.2015 bola pripísaná štátna prémia vo výške
287,81 €, preto správny zostatok účtu bol v sume 3.182,72 € (rozdiel predstavuje 1.259,14 €). Z tohto
dôvodu je nesprávne uvedená aj suma určená na vyrovnanie podielu žalobcu na zaniknutom BSM v IV.
výroku napadnutého rozsudku. Namietala tiež zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa

v byte v sume 2.900 €, ktorá je neprimerane nadhodnotená a neprijateľná. Do vyporiadania BSM žiadala
zahrnúť taktiež motorové vozidlo zn. Honda Civic, ktoré ostalo žalobcovi a v tej súvislosti poukázala na
to, že prepis osobného motorového vozidla zn. Honda Civic na syna B. nie je potvrdený PZ v Košiciach,
pričom sám žalobca potvrdil, že toto motorové vozidlo daroval po rozvode svojej terajšej manželke,
resp. že jej ho dal ako svadobný dar, ktorá i na sociálnej sieti sa s autom odfotila. Nepravdivé je

zistenie súdu, že nerozporovala tvrdenie žalobcu o darovaní oboch vozidiel ich spoločným deťom a že
žalobca za ne nedostal žiadne peniaze. Práve z dôvodu svojho nesúhlasu ona žiadala o preverenie
a poskytnutie informácie OR PZ Košice o tom, kto bol vedený ako vlastník motorových vozidiel v
čase od 5.5.2015 až po súčasnosť. Z odpovede KR PZ v Košiciach vyplynulo, že ku dňu 5.5.2015
bol držiteľom a vlastníkom oboch motorových vozidiel žalobca a od 12.10.2015 do 9.10.2017 bola

vlastníčkou a držiteľkou motorového vozidla zn. OPEL ASTRA ich spoločná dcéra Beáta; vo vyjadrení
ale nie je žiadna zmienka o osobnom motorovom vozidle zn. HONDA CIVIC a o tom, že bolo prepísané
na syna B.. Podľa názoru žalovanej obe osobné motorové vozidlá mali byť predmetom vyporiadania
atrvalanatom,abyjejžalobcavyplatilpolovicuzostatkovej,resp.trhovejhodnotyosobnéhomotorového
vozidla zn. HONDA CIVIC, akú malo v čase rozvodu – ide o sumu 3.000,- €, zohľadňujúc rok výroby,

typ motorového vozidla, objem motora, celkovú výbavu, počet najazdených km, atď. S poukazom na
ust. § 149 ods. 4 OZ žiadala dodatočne do BSM zahrnúť aj prídavky na spoločné deti, ktoré žalobca
neoprávnene poberal z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice v čase od svojho odchodu zo
spoločnej domácnosti, t.j. od októbra 2013 do septembra 2015 vo výške 47.04 €, kedy sa o deti už
nestaral, za uvedené obdobie sa jedná o sumu celkom 1.128.96 € (24 x 47,04 €). K dohode o vyporiadaní

BSM žalovaná uviedla, že dohoda mimosúdnou cestou nebola možná, nakoľko žalobca od nej žiadal
vyrovnanie v sume 50.000,- €, čo bolo pre ňu neprijateľné. K hnuteľným veciam, ktoré žalobca vzal
zo spoločnej domácnosti, poukázala na svedeckú výpoveď M. C., terajšej manželky žalobcu, ktorá
potvrdila, že okrem osobných veci si žalobca priniesol aj ponorný mixér a sadu vankúšov a paplónov,
ktoré sa nachádzajú v držbe žalobcu, preto správna hodnota bytového zariadenia u žalovanej má byť

v sume 1.492,80 €. Hodnota majetku elektrotechnického charakteru je v sume 39,60 € a chladničkou
nedisponuje, ktorá v roku 2016 sa pokazila a bola vyhodená, PC LIBRA a monitor nadobudnuté v roku
2005 za 31.980 Sk (1.061.54 €) sa pokazili ešte počas manželstva, nepoužívajú sa, všeobecná hodnota
vyčíslená znalcom je v sume 17.40 €. V bode 41. odôvodnenia rozsudku podľa žalovanej má byť správne
uvedená celková hodnota hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v byte na Aténskej ulici, v sume 1.532,48

€. Suma hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú u žalobcu, je minimálne 2.834,50 €. Žalovaná žiadala
vyporiadať aj výlučné prostriedky – nasporenú sumu 24.502,40 Sk, t.j. 813,33 € vyplatenú v roku 1995
z Prémiového sporenia mladých, ktoré bolo uzatvorené v roku 1988, t.j. pred uzavretím manželstva,
ako aj finančné prostriedky z pôžičky poskytnutej v roku 1997 spoločnosťou HYDINA ZK, Košice vo
výške 40.000 Sk (1.327,76 €), ktoré boli použité na kúpu bytového zariadenia - rustikálnej obývacej

steny zn. NORD a sedacej súpravy SALOME. Finančné prostriedky z Prémiového sporenia mladých
boli použité na kúpu 2 ks súpravy lôžkovín v sume 25.980 Sk a 1 ks deka s motívom v hodnote 3.300
Sk, celkom 29.280 Sk - dodávateľ RUDH-SLOVAKlA s.r.o. Bratislava (doklady o kúpe sú pripojené v
ZP č. 28/2019 Ing. Jany Barošovej). Napokon žalovaná žiadala priznať náhradu min. polovice nákladov,
ktoré vynaložila na znalecké posudky v celkovej výške 527,72 €, ako aj polovicu prostriedkov 1.777,44

€ investovaných v roku 2016 na výmenu plastových okien spoločného družstevného bytu, t.j. sumu
888,72 €, o ktorých žalobca ešte pred podaním žaloby sa vyjadril, že jej tieto peniaze vráti. Podľa
výpočtu žalovanej masa BSM predstavuje hodnotu spolu 106.041,87 € (všeobecná hodnota členského
podielu 77.732 € + hnuteľné veci 4.366, 98 € + garáž s pozemkami 7.839,06 € + finančné prostriedkyv banke 3.469,14 € + poistenie detí vyplatené žalobcovi 5.951,97 € + finančné prostriedky stavebného
sporenia 3.182, 72 € + autá 3.500 €). Podiel každej zo strán činí polovicu z tejto sumy, t.j. 53.020,94
€. Do výlučného vlastníctva žalobcu súd prikázal majetok v hodnote 20.558,01 € a žalovanej majetok

v hodnote 85.483,87 €. Konečná suma, ktorú má žalovaná vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov,
je suma 32.462,93 €. V prípade, ak by do vyporiadania boli zahrnuté aj náklady na výmenu plastových
okien v byte v sume l. 777.44 €, náklady znaleckých posudkov 527,72 € a prídavky na deti neoprávnene
vyplatenéžalobcovicelkom1.128,96€,resp.polovicuztýchtopoložiek,potomkonečnásumanavýplatu
žalobcovi je 30.181,39 €. Nesúhlasila ani s lehotou na plnenie peňažnej povinnosti v trvaní 30 dní od

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a žiadala priznať lehotu 90 dní, nakoľko nedisponuje vlastnými
peňažnými zdrojmi pre účely vyrovnania podielu žalobcu v dosiaľ ustálenej sume 33.062,57 €, preto je
nútená tieto peňažné prostriedky získať čerpaním úveru, vybavenie ktorého si vyžaduje dlhšie časové
obdobie. Trvala na doplnení dokazovania a vykonaní navrhnutých dôkazov vyžiadaním oznámenia
Úradu práce Košice o tom, kto bol poberateľom rodinných prídavkov za obdobie od 10/2013 do 09/2015
v sume 47,04 € mesačne na maloleté deti účastníkov, ďalej aby žalobca predložil znalecké posudky

na hodnotu hnuteľných vecí, ktoré si zobral zo spoločnej domácnosti (podľa zoznamu v písomnom
podaní žalovanej zo 6.7.2018) a znalecké posudky ohľadom hodnoty motorových vozidiel zn. HONDA
CIVIC a OPEL ASTRA. Vytkla súdu prvej inštancie, že jej návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.
Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd jej uloží
povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania jeho podielu sumu 30.181,39 €, v lehote do 90 dní od

právoplatnosti rozsudku a prizná jej plnú náhradu trov konania.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na ním podané odvolanie proti rozsudku a uviedol,
že rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vykazuje nedostatky a vady,
ale nie také, ktoré uvádza vo svojom odvolaní žalovaná. Podľa názoru žalobcu žalovanou vytýkané

nedostatky nemožno kvalifikovať pod žiadny z odvolacích dôvodov. Zdôraznil, že v rámci vyporiadania
BSM a určenia vyrovnacieho podielu si uplatňuje, aby sa mu nahradilo, čo zo svojho výlučného majetku
investoval do nadobudnutia spoločného majetku. Zopakoval skutočnosti tvrdené v konaní pred súdom
prvej inštancie a v podanom odvolaní vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré mu boli darované na
kúpu členského podielu k bytu a garáž a boli použité ako investícia použité na nadobudnutie týchto

nehnuteľností do BSM, ďalej k nespornej otázke, kde a s kým býval po odchode zo spoločnej domácnosti
- táto skutočnosť podľa žalobcu však nemá žiadny vplyv na vyporiadanie BSM. Mal za to, že darovanie
finančných prostriedkov a ich investíciu do spoločného majetku potvrdili svedkovia vypočutí v spore,
a to nielen jeho rodinní príslušníci, ale aj pán E., pričom nie je rozhodujúce, či vypočutí svedkovia boli
jeho rodinnými príslušníkmi, keďže ich výpoveď bola uskutočnená riadne po zložení prísahy svedka.

Poukázal na to, že po odchode so spoločnej domácnosti žalovanej a deťom hradil všetky výdavky
spojené s ich bývaním v byte na Aténskej 17, čo žalovaná nepoprela a že okrem toho prispieval deťom
aj hotovosťou dovtedy, kým to dcéra nezačala odmietať z dôvodu, že žalovaná podala návrh na súde na
určenie výživného. Prídavky na deti spotreboval na úhradu platieb za poistenie detí v AEGON Životná
poisťovňa, a.s., pričom poistné zmluvy bol nútený zrušiť, keďže od októbra 2015 začala prídavky na

deti poberať žalovaná, ktorá nechcela pokračovať v splátkach a odkupná hodnota bola 0 €. Nesúhlasil
s hodnotou hnuteľných vecí prikázaných do jeho výlučného vlastníctva, ktorá v žiadnom prípade nemôže
činiť sumu 2.834,50 € ako uvádza žalovaná, pri zohľadnení ich stavu ku dňu zániku BSM. Ďalej uviedol,
že chladnička v čase rozvodu manželstva sa nachádzala v byte a bola funkčná, sada vankúšov a
paplónov nepatria do BSM, preto sa o ich hodnotu nemôže zvyšovať masa hnuteľných vecí, ktoré sa

nachádzajú v jeho užívaní. Nevidel dôvod na to, aby v rámci vyporiadania BSM bola zohľadnená pôžička
poskytnutá spoločnosťou HYDINA ZK, Košice, ktorá za trvania manželstva bola splatená zo spoločných
prostriedkov, pričom nemožno vyporiadať ani sumu 813,33 € z Prémiového sporenia mladých, ktorá
bola spotrebovaná za trvania manželstva a nie je preukázané, že by tieto finančné prostriedky boli
použité na kúpu bytového zariadenia. Žalovanej nevzniká nárok ani na to, aby jej nahrádzal sumu za

plastové okná, vynaloženú po rozvode manželstva, s poukazom na to, že členský podiel prislúchajúci k
bytu, na ktorom boli predmetné okná vymenené, pripadol do jej výlučného vlastníctva, v čase výmeny
plastových okien v predmetnom byte nebýval a BSM bolo zaniknuté, sumu 1.777,44 € investovala
žalovaná v konečnom dôsledku na svoj vlastný majetok. K požiadavke žalovanej na úhradu nákladov
na znalecké posudky uviedol, že v zmysle § 252 CSP si každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú,

pričom žalovaná nemala povinnosť nechať si vypracovať znalecké posudky, na hodnote masy BSM sa
mohli dohodnúť, k čomu žalovanú opakovane vyzýval, pričom mimosúdne jednania sa aj uskutočnili.
K námietke žalovanej voči lehote na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku poukázal na to, že
táto lehota je nad rámec zákonnej lehoty podľa § 232 ods. 2 CSP, pričom konanie o vyporiadanieBSM je vedené od roku 2018, žalovaná bola oboznámená s výsledkami konania vedeného pod sp.
zn. 37C/18/2018 o zrušenie práva spoločného členstva a spoločného nájmu bytu a bolo jej zrejmé,
že v rámci konania o vyporiadanie BSM bude zaviazaná k výplate vyrovnacieho podielu, preto svoju

finančnú situáciu mohla riešiť. K návrhom žalovanej na doplnenie dokazovania uviedol, že nemôže byť
nútený k vypracovaniu znaleckých posudkov na svoje náklady a žalovaná mohla v priebehu konania
navrhnúť, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, ak to považovala za potrebné, čo neurobila, keďže si
bola vedomá povinnosti znášať náklady dôkazu v zmysle ust. § 253 CSP. Znalecké posudky na hodnotu
motorovýchvozidielpovažovalzaabsolútnenedôvodnéanadbytočné,keďževkonaníbolopreukázané,

že motorové vozidlá nepatria do masy BSM. Mal za to, že hodnota vyrovnacieho podielu, ktorý mu má
žalovaná vyplatiť, by mala byť vyššia než je návrh žalovanej a suma, ku ktorej dospel súd prvej inštancie.
Preto zotrval na odvolacom návrhu, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že sada vankúšov a

paplónov, televízor FULL HD PANASONIC a hrazda boli zakúpené ako dar pre syna a tvrdila, že
tieto veci boli zakúpené pre celú rodinu zo spoločných prostriedkov a patria do BSM, rovnako tiež
vysávačLUXINTELIGENCEamagnetickýrotopéd,ktorébolizakúpenékvôlijejzdravotnýmproblémom.
Žalobca svoje tvrdenia nepreukázal a jeho právna zást. na pojednávaní konanom dňa 29.11.2019 pred
vyhlásením dokazovania za skončené na dotaz súdu ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemala.

Žalovaná trvala na vyporiadaní peňažných prostriedkov, ktoré boli vyplatené žalobcovi z poistenia so
začiatkom31.12.2002uzavretéhovpoisťovniKOOPERATÍVApoisťovňa,a.s.vprospechsynaB.C.,nar.
XX.X.XXXXvsume1.729,-€,akoajzpoisteniasozačiatkompoistenia27.6.1995uzavretéhovprospech
dcéry F. C., nar. X.XX.XXXX (dcéry účastníkov) v sume 4.222,25 €, ktoré boli žalobcovi vyplatené
v čase, kedy už nežili v spoločnej domácnosti a nepochybne tak neboli použité na nadobudnutie a

udržanie spoločných vecí či na chod spoločnej domácnosti, ale žalobca ich minul na svoje potreby. K
námietke žalobcu voči hodnote členského podielu v SBD I. v sume 77.732 € uviedla, že žalobca ňou
predložený znalecký posudok č. 6012019 zo dňa 17.6.2019 znalca Ing. Jozefa Faitha, PhD., počas
konania nenamietal, vlastný znalecký posudok nezaobstaral a nežiadal súd o nariadenie znaleckého
dokazovaniazaúčelomurčeniahodnotyčlenskéhopodielu.Vkonanípredložillenvyjadreniespoločnosti

MVL consulting s.r.o. zo 17.4.2019 ohľadom hodnoty bytu, avšak na hodnotu garáže s priľahlými
pozemkami nepredložil súdu žiaden relevantný doklad. Hodnota členského podielu v družstve, resp.
bytu a garáže s pozemkami ustá1ená znaleckým posudkom č. 6012019 medzi stranami vôbec nebola
sporná a námietku vznesenú zo strany žalobcu až v odvolacom konaní žalovaná považovala za účelovú.
Pokiaľ žalobca namieta hodnotu ním označených hnuteľných vecí ustálenú okresným súdom pre účely

vyporiadania BSM, žalovaná uviedla, že na vlastné náklady si zaobstarala znalecké posudky za účelom
ohodnotenia hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v' jej domácnosti (ZP č. 28/2019 zo dňa 16.6.2019
a ZP č. 1712019 zo dňa 14.6.2019), pričom rovnako aj žalobca mal možnosť na vlastné náklady
si zaobstarať znalecké posudky za účelom ohodnotenia hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v jeho
domácnosti, čo neurobil a jeho právna zást. na pojednávaní konanom dňa 18.6.2019 vyhlásila, že

„znaleckýposudoknenavrhovalianinenavrhujú...rozhodneznaleckýposudoknasvojenákladyžalobca
robiť nebude“. Mala za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by peňažné prostriedky
v sume 14.937,26 € na nadobudnutie členského podielu v Stavebnom bytovom družstve I. Košice a
6.804.15 € na nadobudnutie garáže a priľahlých pozemkov darovali rodičia žalobcu výlučne žalobcovi.
V tom čase totiž účastníci žili úplne usporiadaným manželským životom a nikto nespochybňoval, že

tieto peňažné prostriedky sa poskytujú účastníkom spoločne. Svedecké výpovede B. C. K., A. E. C. a
E. M. N., ktorí sa svojimi tvrdeniami celkom prirodzene snažia pomôcť svojmu synovi, bratovi, žalovaná
označila za účelové a mala za to, že tieto peňažné čiastky v rámci vyporiadania BSM v prospech
žalobcu nie je možné zohľadniť. V danej súvislosti poukázala na závery právnej praxe a rozhodnutie
uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 42/1972, podľa ktorého „Pri dare iných

osôb manželom je pre posúdenie otázky, kto je obdarovaný, rozhodujúci úmysel darcu, či totiž chcel
darovať vec len jednému z manželov alebo obom. Na tento úmysel bude možné vo väčšine prípadov
usudzovať iba z okolností, za ktorých k darovaniu došlo. Nevystačí sa pritom len s posudzovaním
povahy predmetu, či slúži potrebám celej rodiny alebo len jedného z manželov, ale treba vždy vychádzať
z úmyslu darcu“. Podľa názoru žalovanej bolo by v príkrom rozpore s dobrými mravmi, ak by súd

v rámci vyporiadania BSM zohľadnil žalobcom uplatňovanú sumu vo výške 200,- € mesačne platenú
titulom náhrady za užívanie bytu za obdobie od októbra 2013 až do vyporiadania BSM, pretože žalobca
spoločnúdomácnosťnaAténskej17vKošiciachopustilvoktóbri2013úplnedobrovoľneaodsťahovalsa
k svojej už teraz manželke, s ktorou v tom čase udržiaval mimomanželský vzťah. Uviedla, že žalobca zatoto obdobie nad rámec týchto úhrad na svoje maloleté deti žiadnou inou sumou neprispieval. Napokon
žalobcovi na čas po rozvode bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. syna až sumou 300,- €
mesačne a na dcéru sumou 330,- €, čo výrazne presahuje mesačné náklady spojené s bývaním, ktoré

žalobca v období do rozvodu titulom výživného uhrádzal.

9. Žalobca v odvolacej replike k vyjadreniu žalovanej zotrval na svojich doterajších písomných
podaniach, podanom odvolaní a na odvolacom návrhu. Čo sa týka hnuteľných vecí darovaných synovi
B., trval na tom, že tieto veci nepatria do BSM, ale synovi, ktorý po dovŕšení plnoletosti sa odsťahoval

od matky k nemu a tieto veci má vo svojej výlučnej držbe a užívaní a sú umiestnené v jeho izbe. Na
preukázanie týchto skutočností navrhol vypočuť spoločného syna B. C. ako svedka. Pokiaľ súd takýto
dôkaz nevykoná, nie je zrejmé, na základe akých skutočností by mal možnosť preukázať v konaní opak
a potom súd nevykonal dokazovanie v súlade s procesnými predpismi a vytvoril si názor len na základe
jednostranných tvrdení žalovanej. Súd nemôže nejakú skutočnosť v konaní považovať za preukázanú,
pokiaľ odmietne vykonať relevantný dôkaz, ktorý navrhuje druhá strana sporu na preukázanie opaku.

Mám za to, že výsluch syna, ktorý je vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré požaduje žalovaná vyporiadať,
je viac ako relevantný. Poukázal na predchádzajúce písomné podania, v ktorých namietal ohodnotenie
hnuteľných vecí, zostatková hodnota ktorých nemôže byť rovnaká ako nadobúdacia, s prihliadnutím
na potrebu zohľadniť ich stav v čase zániku BSM. Nesúhlasil s hodnotou vyporiadávaného majetku
a postupom súdu prvej inštancie, ktorý pri určení hodnoty majetku použil dva rozdielne prístupy. Vo

vzťahu k darovaným prostriedkom na nadobudnutie bytu uviedol, že úmysel darovať obom manželom
by musel byť explicitne vyjadrený, pričom aj pokiaľ v rozhodnom období viedli so žalovanou usporiadaný
manželský život, žiadna z týchto okolností nenasvedčuje, že mali byť prostriedky darované obom
manželom, čo bolo jednoznačne vyvrátené výpoveďami svedkov. Poukázal v tejto súvislosti na to, že
jeho babka nemala k žalovanej pozitívny citový vzťah a určite nemala záujem darovať jej predmetné

finančné prostriedky. V tejto súvislosti opätovne zdôraznil tú skutočnosť, že nemalo dôjsť k darovaniu
bytu ako takého, resp. členských práv v Stavebnom bytovom družstve I. Košice, ale len finančných
prostriedkov, ktoré mali byť použité na jeho nadobudnutie.

10.Vďalšíchpísomnýchpodaniachstranysporuzotrvalinasvojichvyjadreniach,odvolacíchnámietkach

v podaných odvolaniach a odvolacích návrhoch. Žalobca opakovane namietal hodnotu hnuteľných
vecí prikázaných mu do výlučného vlastníctva a nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie pri
ich ohodnocovaní, vytýkajúc súdu, že použil rôzne metódy ohodnocovania majetku vo vzťahu k
nehnuteľnostiam a pri ohodnocovaní hnuteľných vecí, pričom svoj odlišný prístup v odôvodnení
rozsudku nevysvetlil. Nie je zrejmé, prečo pri stanovení hodnoty hnuteľných vecí, ktoré prikázal do

výlučného vlastníctva žalobcu, nevychádzal z hodnoty, na ktorej sa zhodli so žalovanou tak ako
pri nehnuteľnostiach, ale naopak vyšiel z najvyššej možnej hodnoty, dokonca z nadobúdacej ceny
hnuteľných vecí, čo podľa názoru žalobcu je v príkrom rozpore so zásadou rovnosti strán, ako aj so
zásadou, že sa vychádza zo stavu veci v čase zániku BSM, nie z ich ceny v čase vyporiadania. Žalovaná
trvala na tom, že peňažné prostriedky získané počas manželstva vo výške 14.937,26 € na nadobudnutie

členskéhopodieluvSBDI.Košiceavovýške6.804,75€nanadobudnutiegarážeapriľahlýchpozemkov,
boli darované obom manželom, pričom dôkazné bremeno, čo do preukázania opaku zaťažuje žalobcu,
a nie žalovanú stranu. Podľa presvedčenia žalovanej žalobca toto dôkazné bremeno bez ďalšieho,
opierajúc sa iba o rozporné svedecké výpovede svojich najbližších rodinných príslušníkov, neuniesol.
Uviedla, že so starou matkou žalobcu mala normálny vzťah, preto tvrdenie žalobcu, že jeho stará matka

k nej nemala pozitívny vzťah, považovala za klamstvo.

11.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalpodanéodvolaniažalobcuažalovanej
po zistení, že boli podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenými osobami (§ 359 až § 361 CSP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadiska odvolaniami uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d),
e), f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle §
380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 387 CSP),
ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), lebo rozsudok súdu prvej inštancie je po skutkovej a aj po právnej

stránke nesprávny, nedostatočné, rozporuplné a absolútne nepresvedčivé sú jeho dôvody, čím došlo
nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie k porušeniu procesných práv strán sporu a ich
práva na spravodlivý proces, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b),
c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).12. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril vo veci odporca (žalovaný), prípadne iný účastník

konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.

13. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom, a z akých dôvodov

dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon v cit. ustanovení určuje konkrétne zákonné požiadavky
na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a
spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli
pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové závery a na
podkladektorýchdôkazovurobilvovzťahukuskutočnostiamsporným.Vodôvodnenírozsudkusúdďalej
vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej interpretáciu na

konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti. Povinnosťou súdu je v
odôvodnenírozhodnutiasavysporiadaťtiežsrozhodujúcimiargumentmistrán;zodôvodneniamápritom
podľa záverov právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty,
pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia,
požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.

14. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces, zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivý proces vyžaduje, aby sa súd jasným, právne

korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, resp. dal odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu [pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 236/2006, II.
ÚS 383/2006, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, II. ÚS 251/04]. Dostatočné odôvodnenie

rozhodnutia je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo
právne závery súdu pri uplatňovaní opravných prostriedkov. Pokiaľ odôvodnenie rozsudku nespĺňa
zákonné podmienky, dochádza tu k procesnej vade, ktorú ustálená súdna prax považuje za taký postup
súdu, ktorým je neúspešnej strane sporu odňatá možnosť konať pred súdom a porušené jej právo
na spravodlivé súdne konanie [§ 389 ods. 1 písm. b) CSP - nesplnenie procesných podmienok a

nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces]. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej
inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody, alebo obsahuje nezrozumiteľné alebo
neúplné dôvody, nemožno tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom a prichádza do
úvahy iba zrušenie takého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho postupu súdu prvej
inštancie v konaní (priebehu prvoinštančného konania) konštatuje, že napadnutý rozsudok je po
skutkovej i právnej stránke vecne nesprávny, s poukazom na nedostatočné, nejasné, rozporuplné
a nepresvedčivé dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu ku skutkovej i právnej stránke veci

a pretože súd prvej inštancie sa neriadil požiadavkami zákona (§ 191 a nasl. CSP) a závermi ustálenej
právnej praxe v procese hodnotenia dôkazov, nevykonal navrhnuté dôkazy, v dôsledku čoho neúplne
zistil skutkový stav veci, vo svojom rozhodnutí sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
nevysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi okolnosťami posudzovanej veci, ktoré
mali pre rozhodnutie právny význam, neprihliadol na rozhodné tvrdenia strán a nimi prednesené

relevantné námietky a právne argumenty, čím sú naplnené a opodstatnené odvolacie dôvody, ktoré
strany sporu uplatnili v podaných odvolaniach.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok neposúdil správnym
spôsobom ani po skutkovej a právnej stránke a zaniknuté BSM strán sporu nevyporiadal v súlade so

zákonom, zásadami ustálenými právnou praxou a princípom všeobecnej spravodlivosti. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom vyhodnotení vykonaných dôkazov a vychádza
z nesprávne ustáleného skutkového stavu, súd vedený nesprávnym právnym názorom zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam, odchýlil sa od záverov ustálenej právnej praxea mylne interpretoval a aplikoval relevantné právne normy na zistený skutkový stav. V odôvodnení
preskúmavaného rozsudku sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal
so všetkými skutkovo a právne relevantnými skutočnosťami, rozhodnutie nedáva dostatočnú a

presvedčivú odpoveď na podstatné otázky a argumenty sporových strán súvisiace s predmetom sporu,
a preto je nepreskúmateľné a svojim nesprávnym procesným postupom súd znemožnil stranám sporu
uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v odvolacom konaní.

17. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, a to ani pokiaľ ide o rozsah
tohto spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania. Vyporiadanie sa vykonáva v tzv.
širšom zmysle, ktorým sa rozumie vyporiadanie všetkých majetkových hodnôt vyplývajúcich z ich
bezpodielového spoluvlastníctva, to znamená do úvahy sa berú a vyporiadajú aj pohľadávky a dlhy
vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Pri vyporiadaní BSM vo
všeobecnosti by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti podielov.

Vždy treba dbať na to, aby stranám bolo zrejmé, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci
a práva (a z akých dôvodov) podľa zistenia súdu patria do masy BSM

18. V danom prípade odvolací súd nebol viazaný rozsahom odvolaní strán (§ 379 písm. c/ CSP),
a preto vecnú správnosť napadnutého rozsudku preskúmaval vo všetkých výrokoch bez ohľadu na to,

že v odvolaniach strany namietali vyporiadanie iba niektorých vecí alebo niektorých práv.

19. Strany sporu v konaní navrhovali vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, keďže žiadali o vyporiadanie
nielen hnuteľných a nehnuteľných vecí (aktíva) tvoriacich predmet ich BSM, ale aj vyporiadanie
pohľadávok a spoločných záväzkov a domáhali sa tiež voči bývalému manželovi náhrady finančných

prostriedkov vynaložených za trvania manželstva na spoločný majetok a naopak toho, čo na výlučný
majetok jedného z manželov bolo vynaložené zo spoločného majetku.

20. V prípade vyporiadania BSM rozhodnutím súdu zákon v ust. § 150 OZ stanovuje zásady
vyporiadania, ktoré sú pre súd záväzné. Vzhľadom na charakter hypotézy právnej normy (§ 150 OZ),

pod ich záväznosťou však treba rozumieť iba povinnosť súdu v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo
dané skutočnosti, uvedené v príkladnom výpočte ust. § 150 OZ, nevzal do úvahy. Prioritnou zásadou
pre vyporiadanie BSM je zásada, podľa ktorej „podiely manželov na majetku nadobudnutého do BSM
sú rovnaké“. Od tejto zásady sa súd môže odchýliť len výnimočne, najmä vtedy, ak sú dané dôvody
definované v zákone. Z právnej úpravy ust. § 150 OZ vyplýva aj to, že toto ust. upravuje skutočnosti, pri

existencii ktorých sa súd musí odchýliť od uvedenej prioritnej zásady rovnosti podielov oboch manželov
(princíp parity) – „aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a povinnosti nahradiť,
čo sa zo spoločného vynaložilo na osobný majetok jedného z manželov“. Právna úprava sa nevyjadruje
ani k výške (sume), ktorú má súd zohľadniť pri ustálení konečného vyporiadania. Podľa záverov právnej
praxe to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, mu má byť nahradené zo

spoločného majetku druhým manželom však len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu,
ktorého sa každému z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva (porovnaj R 57/1970, rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2345/2003, tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo
117/2012 zo dňa 13.8.2015). Okrem typických skutočností, ktoré súd spravidla v rozhodnutí zohľadní
a ktoré zákon v ust. § 150 OZ vymenúva iba príkladmo, ustanovenia zákona umožňujú, aby súd pri

vyporiadaní zohľadnil aj iné skutočnosti, v zákone nevymenované. Ust. § 150 OZ je právnou úpravou,
ktorého hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktorá ponecháva súdu, aby podľa svojho
uváženia v konkrétnej veci, túto sám vymedzil. Snahou zákonodarcu je umožniť tzv. širšie vyporiadanie
BSM,podktorýmsarozumievyporiadanievšetkýchmajetkovýchhodnôtvyplývajúcichzbezpodielového
spoluvlastníctva. Preto súd v rámci vyporiadania BSM vyporiada nielen vzájomné záväzky manželov

vyplývajúce z ich spolužitia, ale vyporiada aj záväzky manželov vo vzťahu k tretím osobám.

21. V právnej praxi je ustálený názor, podľa ktorého ak bola za trvania BSM získaná vec z prostriedkov
patriacich výlučne jednému z manželov (napr. z peňazí, ktoré mal už v čase pred uzavretím manželstva
alebo ktoré sám získal darovaním, predajom veci v jeho výlučnom vlastníctva a pod.), táto sa nestáva

predmetombezpodielovéhospoluvlastníctva,alejevovýlučnomvlastníctvetohozmanželov,ktojutakto
získal (napr. R 42/1972). Tak je to v bežných prípadoch kúpy veci jedným z manželov z jeho výlučných
zdrojov, resp. prostriedkov, keď ju od predávajúceho kupuje sám (vo svojom mene) pre seba a druhý
z manželov sa na takejto kúpe nijako nepodieľa. Nadobudnutá vec ale patrí do BSM v prípade, ak jejkúpna cena bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi boli
obaja manželia a obaja prejavili vôľu kupovanú vec nadobudnúť do BSM (napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 42/2011). Obdobne Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 22Cdo 1659/2000 zo

dňa 17.10.2001 uviedol, že „V prípade, ak kúpna cena nehnuteľnosti bola úplne zaplatená z výlučných
prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi boli obidvaja manželia, ktorí obidvaja jasne prejavili
vôľu nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, právo táto vôľa je rozhodujúca
z hľadiska určenia, či nehnuteľnosti patria alebo nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva“.

22. K otázke darovania veci jednému z manželov alebo obom manželom za trvania ich manželstva
právna prax je dlhodobo ustálená v názore, ktorý bol formulovaný už v rozhodnutí bývalého Najvyššieho
súdu ČSSR - zhodnotenie sp. zn. Cpj 86/1971 zo dňa 3.2.1972, R 42/1972), podľa ktorého „ak
ide o dar v zmysle ust. § 143 OZ, musia byť splnené náležitosti darovacej zmluvy v zmysle ust. §
407 OZ (teraz § 628 OZ), predovšetkým predpísaná forma. Pre posúdenie, kto je obdarovaný, bude
rozhodujúci úmysel darcu, či totiž vec chcel darovať len jednému z manželov alebo obidvom. Tento

úmysel bude možné vo väčšine prípadov vyvodzovať len z okolností, za ktorých k darovaniu došlo.
Pritom nestačí len posudzovanie povahy predmetu, či slúži potrebám celej rodiny alebo len jedného
z manželov, ale vždy treba vychádzať z úmyslu darcu. Pokiaľ ide o dary obidvom manželom za trvania
manželstva, z kogentného ustanovenia § 143 OZ možno vyvodiť, že veci nadobudnuté za trvania
manželstva dedením alebo darom obidvom manželom, sa nestávajú predmetom ich bezpodielového

spoluvlastníctva, ale podielového spoluvlastníctva. Výnimka ust. § 143 OZ o veciach darovaných alebo
zdedených platí nielen pri nadobudnutí veci jedným z manželov, ale aj pri nadobudnutí veci obidvoma
manželmi“.

23. Okrem skutočností, ktoré treba pri vyporiadaní BSM zohľadniť, má osobitný význam aj určenie ceny

(hodnoty) vecí, ktorých sa vyporiadanie týka. Okamih pre určenie ceny veci pre účely vyporiadania BSM
bude závislý od toho, aby rozhodnutie súdu zodpovedalo spravodlivému posúdeniu veci pri zohľadnení
okolností konkrétneho vyporiadania. Nie vždy preto platí, že pre určenie ceny je rozhodujúca cena
ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Je treba totiž prihliadnuť napr. aj na to, či nedošlo
k znehodnoteniu veci do vyporiadania BSM v dôsledku právnej skutočnosti, ktorú nezavinil ani jeden

zo spoluvlastníkov. Podľa pravidla ustáleného právnou praxou pri stanovení ceny veci pre vyporiadanie
BSM sa vychádza z ceny veci v čase vyporiadania, ale z jej stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva.
Pri stanovení ceny nehnuteľnosti v rámci vyporiadania BSM sa vychádza zo všeobecnej ceny podľa ust.
§ 2 ods. 1 písm. g) vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších
predpisov, t.j. ceny nehnuteľnosti obvyklej v danom mieste a v čase rozhodovania, ktorá vyjadruje

aktuálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti (R 42/1972, tiež rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 4640/2009)

24. Ak je predmetom vyporiadania BSM členský podiel v bytovom družstve, ktorý pripadol len jednému
z manželov, ktorý ako výlučný člen družstva a nájomca bytu je oprávnený byt naďalej užívať, potom
predstavuje členský podiel majetkovú hodnotu, s ktorou môže naďalej výlučný člen družstva disponovať

už od okamihu zrušenia spoločného členstva v družstve. Týmto okamihom je daná hodnota toho,
čo sa v dôsledku zrušenia spoločného členstva dostalo jednému z manželov a rovnako je zrejmé,
o čo sa majetok druhého zmenšil. Preto je potrebné pri oceňovaní členského podielu v bytovom
družstve v rámci vyporiadania BSM bývalých spoločných nájomcov družstevného bytu a spoločných
členov bytového družstva – vyjsť zo stavu obvyklej ceny členského podielu v dobe zániku spoločného

nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 183/2010 a uznesenie sp. zn. 6Cdo 202/2017 zo dňa 24.6.2020, tiež
rozhodnutia NS ČR sp. zn. 31Cdo 2036/2008, 22Cdo 393/2010).

25. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 5384/2007 „hodnota členských práv

a povinností (členského podielu) by nemala pripadnúť tomu z manželov, ktorý stratil právo spoločného
užívania bytu (teraz právo spoločného nájmu bytu), a tým aj členstvo v družstve, takže rozhodnutie
o tom, komu z manželov má členský podiel pripadnúť, bude závisieť predovšetkým na tom, ktorý
z nich bude ako člen družstva byt ďalej užívať, či už na základe dohody rozvedených manželov alebo
na základe právoplatného rozhodnutia súdu. O vyrovnaní (vyporiadaní) hodnoty členského podielu

je možné rozhodnúť až po zrušení práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva manželov
v družstve26.SúdprvejinštancievyporiadaniezaniknutéhoBSMstránnapadnutýmrozsudkomnevykonalvsúlade
s ust. § 143 a podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 150 OZ a vyššie uvedených záverov ustálenej právnej
praxe. Žalobca v podanom odvolaní celkom dôvodne namieta nesprávne hodnotenie vykonaných

dôkazov a postup súdu prvej inštancie v procese dokazovania, pokiaľ v rámci vyporiadania BSM
súd: 1/ nepriznal mu nárok na náhradu jeho výlučných finančných prostriedkov investovaných na
nadobudnutie spoločného majetku (členského podielu v SBD I. Košice k družstevnému bytu na Aténskej
17 v Košiciach a garáže s pozemkami v k.ú. I.), 2/ do masy BSM zaradil (aj) sporné hnuteľné veci, ktoré
prikázal žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva 3/ vyšiel z nesprávnej hodnoty (ceny) vyporiadávaného

majetku, pričom nereflektoval cenu, na ktorej sa strany sporu dohodli a pri oceňovaní hnuteľných vecí
a nehnuteľností použil rozdielne metódy a postup, ktoré v rozhodnutí nevysvetlil, 4/ nesprávne ustálil
hodnotu členského podielu v SBD I. Košice k družstevnému bytu, ktorý pripadol do výlučného vlastníctva
žalovanej, vychádzajúc z obvyklej ceny v čase vyporiadania BSM, ktorá navyše bola medzi stranami
sporná, a nie z obvyklej ceny členského podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu
a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve.

27. So zreteľom na zásady vyporiadania BSM v zmysle ust. § 150 OZ žalobca má právo žiadať, aby
pri vyporiadaní zaniknutého BSM v jeho prospech boli zohľadnené (nahradené) finančné prostriedky,
ktoré získal (nadobudol do výlučného vlastníctva) darom od príbuzných a boli použité na nadobudnutie
spoločného majetku. Takéto započítanie (náhrada vo výške zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu

podielu v rozsahu 1/2) je v súlade s právnou úpravou ust. § 150 OZ, ako aj so zásadami vyporiadania
BSM ustálenými právnou praxou a zároveň zodpovedá tiež požiadavke spravodlivého usporiadania
majetkových hodnôt vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva. Na druhej strane ale nemožno
v konaní o vyporiadanie BSM zohľadniť, resp. vyporiadať žalobcom požadovanú náhradu ním
zaplatených platieb spojených s užívaním spoločného bytu, ktoré uhrádzal (aj za žalovanú, prípadne

podľa dohody manželov titulom nákladov bývania mal. detí účastníkov v rámci platenia výživného)
po svojom odsťahovaní sa z bytu a opustení spoločnej domácnosti, nakoľko tento nárok nesúvisí s
vyporiadaním BSM, ale ide o prípadný peňažný nárok titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý žalobca
môže uplatňovať v samostatnom konaní voči tomu, kto na jeho úkor majetkový prospech získal. K tejto
požiadavke žalobcu odvolací súd poukazuje na to, že vyporiadanie BSM nie je komplexným majetkovým

a finančným vyúčtovaním spotrebného spoločenstva a úplným vzájomným vyrovnaním rozvedených
manželov za celé obdobie ich spoločného či oddeleného hospodárenia počas trvania manželstva, preto
v rámci konania o vyporiadanie BSM sa nemožno zaoberať spôsobom, akým manželia so svojimi
finančnými prostriedkami (spoločnými alebo výlučnými) naložili a hospodárili, či už na základe vlastných
rozhodnutí alebo podľa dohody uzavretej medzi manželmi, s výnimkou prípadov, kedy jeden z manželov

so spoločným majetkom nakladal v rozpore so zákonom, prípadne bez vedomia druhého manžela,
s dôsledkami takej dispozície vyplývajúcimi z ust. § 145 OZ. Pokiaľ totiž niektorý z manželov nakladal
s vecou patriacou do BSM v rozpore so zákonom, nemožno k jeho protiprávnemu (relatívne alebo
absolútne neplatnému) právnemu úkonu prihliadať a danú vec, prípadne peňažnú čiastku získanú
prevodomvlastníckehoprávaktakejtoveci,jevtakomprípadepotrebnézahrnúťdovyporiadania(porov.

napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 180/2018). Tento princíp platí aj v prípadoch, kedy
k prevodu veci došlo v období po zániku BSM do jeho vyporiadania (R 42/1972). Vzhľadom na uvedené
závery pri vyporiadaní zaniknutého BSM preto bude potrebné v rámci širšieho vyporiadania vyporiadať
finančné prostriedky zo zrušených poistných zmlúv, pokiaľ sa preukáže, že tieto spoločné prostriedky
žalobca použil pre svoje potreby. Rovnako je potrebné do vyporiadania BSM zahrnúť tiež osobné

motorové vozidlá, ktoré nesporne boli nadobudnuté za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov
manželov a ku dňu zániku manželstva tieto veci existovali, pokiaľ žalobca v konaní nepreukáže, že
s týmto spoločným majetkom disponoval platným spôsobom, resp. so súhlasom žalovanej - dôkazné
bremeno na preukázanie týchto skutočností zaťažuje v konaní žalobcu.

28. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vyšiel z nesprávneho právneho názoru aj pri posúdení otázky
dôkazného bremena, resp. jeho rozloženia medzi stranami sporu. V ust. § 143 OZ je upravené základné
hmotnoprávne pravidlo usporiadania práv manželov k predmetom vlastníctva, nadobúdaným počas
trvania manželstva, ktoré sa vzťahuje zásadne na všetky veci, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva
a ktoré niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva akýmkoľvek oprávneným spôsobom,

okrem vecí nadobudnutých len jedným z manželov dedením, darom alebo na základe reštitučných
predpisov alebo vecí slúžiacich osobným potrebám alebo výkonu povolania len jedného z manželov.
V procesných súvislostiach táto zásada, zjednodušene povedané znamená, že do BSM patrí všetko,
na čo sa preukázateľne nevzťahuje zákonná výluka (alebo dohoda manželov o zúžení zákonomstanoveného rozsahu BSM). Toto pravidlo je premietnuté tiež v právnou praxou aprobovanom prístupe
pri hodnotení dôkazov, podstata ktorého spočíva v tom, že pokiaľ dôjde v súdnom konaní k sporu o tom,
či je vec predmetom BSM alebo je vo výlučnom vlastníctve, spočíva na strane, ktorá tvrdí, že určitá vec

patrí do BSM, dôkazné bremeno k skutočnosti, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva; pokiaľ
sa ale toto nadobudnutie preukáže a druhá strana tvrdí skutočnosti, ktoré vec z BSM vylučujú, viazne na
nej ohľadne týchto skutočností dôkazné bremeno (porov. Dvořák, J., Spáčil, J.: Společné jmění manžel?
v teórii a judikatuře, 3. vydání, Praha: Wolters Kluver ČR, a.s., 2011, str. 104, tiež rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2615/2004 zo dňa 19.9.2005).

29. Vzhľadom na uvedenú zásadu rozloženia dôkazného bremena v spore o vyporiadanie BSM
odvolací súd nepovažuje za správny názor žalovanej prezentovaný v podanom odvolaní a písomných
vyjadreniach k otázke unesenia dôkazného bremena, podľa ktorého dôkazné bremeno preukázania
skutočnosti, že darované peňažné prostriedky vo výške 14.937,26 €, ktoré boli použité na nadobudnutie
spoločných členských práv a povinností manželov v bytovom družstve (členského podielu v SBD I.

Košice) a vo výške 6.804,75 € použité na nadobudnutie garáže a priľahlých pozemkov, boli darované
obom manželom, a nie žalobcovi, zaťažuje žalobcu. Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti
zaťažuje v konaní žalovanú, ktorá ju v spore na svoju obranu tvrdila, a teda nezaťažuje žalobcu.
Žalobca v konaní totiž nepoprel, že nehnuteľnosti nadobudnuté za darované peniaze patria do
bezpodielového spoluvlastníctva (táto skutočnosť nebola sporná), a preto súd postupoval správne,

pokiaľ tieto veci (majetkové právo) do masy BSM zaradil, následne ale nesprávnym postupom pri
vyporiadaní nezohľadnil v prospech žalobcu požadovanú náhradu majetkovej hodnoty, ktorú zo svojich
výlučných prostriedkov vynaložil na spoločný majetok.

30. Celkom nepatričnou a nedôvodnou je požiadavka žalovanej v rámci vyporiadania BSM vyporiadať

žalobcom (podľa žalovanej neoprávnene) poberané rodinné prídavky na mal. deti v období po zrušení
spoločnejdomácnosti–ideosociálnudávkuposkytovanúštátomjednémuzrodičovnavýchovuavýživu
nezaopatreného dieťaťa, ktorý nárok ako absolútne nesúvisiaci s BSM nemožno vyporiadať v tomto
konaní. Rovnako nemožno ani v rámci širšieho vyporiadania zohľadniť náklady žalovanej za súkromné
znalecké posudky predložené v tomto spore, nakoľko tieto boli zaplatené titulom zmluvného záväzku

žalovanej a predstavujú súčasť trov konania vynaložených stranou sporu, o ktorých, resp. nároku na ich
náhradu rozhodne súd v konečnom rozhodnutí.

31. Zistené pochybenia v procese dokazovania a hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie,
nevykonanie relevantných dôkazov potrebných z hľadiska (náležitého) zistenia skutkového stavu,

nevysporiadanie sa so všetkými právne významnými skutkovými otázkami a nedostatok riadneho
odôvodnenia rozhodnutia, ktoré neobsahuje zásadné a zrozumiteľné vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie a nezodpovedá zákonným požiadavkám na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu,
opodstatňujú záver, že došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a nakoľko náprava týchto pochybení nebola možná v odvolacom konaní,

z týchto dôvodov musel byť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec bola vrátená súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť vytknuté nedostatky doterajšieho
postupu a rozhodovania, vykonať dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre správne a úplné

zistenie skutkového stavu, zabezpečiť si pre svoje závery dostatočný skutkový podklad procesne
predpokladaným spôsobom a nárok právne posúdiť v súlade so zákonom, podľa relevantných na vec
sa vzťahujúcich hmotnoprávnych predpisov a zásad ustálených právnou praxou. V tomto postupe sa
súd prvej inštancie najmä náležite vysporiada s argumentáciou strán sporu prednesenou v priebehu
konania, ako aj so skutočnosťami, ktoré strany sporu uviedli v podaných odvolaniach a písomných

vyjadreniach v odvolacom konaní, súd odstráni namietané rozpory ohľadne rozsahu BSM a hodnoty
vyporiadávaného majetku, ako aj v otázke stranami požadovanej náhrady majetkových hodnôt nimi
vynaložených na spoločný majetok a spoločných prostriedkov investovaných do výlučného majetku
jedného z manželov, a zohľadní všetky relevantné skutkové okolnosti posudzovaného prípadu, ktoré
majú význam pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie o podanom návrhu na vyporiadanie zaniknutého

BSM. Po prípadnom doplnení dokazovania a vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov a zistených
rozhodujúcich (právne významných) skutočností podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP
súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vo svojich úvahách priposudzovaní veci vyjde z právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v tomto rozhodnutí, ktorým
je viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

33. Súd prvej inštancie nové rozhodnutie vo veci náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo
vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi
sporových strán, včítane ich odvolacej argumentácie, a zároveň aby odôvodnenie nielen formálne
spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám
zákonného a spravodlivého odôvodnenia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktorým súd vyporiada zaniknuté

bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán, musí zodpovedať zásadám pre vyporiadanie podľa ust.
§ 150 OZ a musia z neho vyplývať okolnosti, na základe ktorých súd dospeje k zisteniu (ustáleniu)
rozsahu majetku patriaceho do zaniknutého BSM, spôsobu jeho vyporiadania, k rozhodnutiu o uložení
povinnosti na finančné vyrovnanie a postup vyčíslenia vyrovnacieho podielu. Odvolací súd zároveň
pripomína, že vo výroku rozhodnutia je nadbytočné uvádzať všetky veci, pohľadávky a záväzky, ktoré
patrili do zaniknutého BSM sporových strán ku dňu jeho zániku (navyše ktoré ku dňu rozhodnutia

súdu už neexistujú), ale postačujúce je uviesť spôsob vyporiadania zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva, teda ktoré konkrétne veci (majetok) súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu
a ktoré žalovanej. Rovnako ani pohľadávky a záväzky, ktoré existovali v čase zániku BSM, ale ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia už zanikli (napr. finančné prostriedky, vyplatené z poistných zmlúv a pod.) vo
výroku rozhodnutia nie je potrebné uvádzať, ale budú zohľadnené pri výpočte peňažnej sumy, ktorú má

jedenzbývalýchmanželovzaplatiťdruhémumanželovinavyrovnaniepodielovzvyporiadávanéhoBSM.
Pretože konanie o vyporiadanie BSM je sporovým kontradiktórnym konaním, založeným na prejednacej
zásade, každá sporová strana má v spore povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a to v rozsahu
skutočností vyplývajúcich z ustanovení § 143 a § 150 OZ, ustanovujúcich rozsah BSM a právo bývalých
manželov na vyporiadanie majetkových hodnôt, ktoré sa vynaložili z výlučného majetku jedného zo

spoluvlastníkov na spoločný majetok a naopak.

34. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o nároku strán na náhradu trov konania, včítane
trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

35. Vo vzťahu k ďalšiemu konaniu odvolací súd poznamenáva, že podľa ust. § 18m (Prechodné
ustanovenia k zriadeniu Mestského súdu Košice) zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch
súdov Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov, sa Okresný súd Košice I, ktorý
vo veci rozhodoval, od 1. júna 2023 označuje ako Mestský súd Košice, ktorý je príslušným súdom na
prejednanie a rozhodnutie tejto veci v ďalšom konaní.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.