Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. február 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 52C/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424201060
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424201060.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX,
E., zastúpenej: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36 854 808, proti
žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, E., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

1. Žalovaná je povinná odstrániť zo sociálnej siete Facebook status (príspevok) zo dňa 25.01.2024 v
znení: "Urobila som najtazsie rozhodnutie, podala som trestne oznámenie z podozrenia úkladnej vraždy
chronickou otravou arzénom a ťažkými kovmi na základe výsledkov, ktoré mi poslal sám I. A. C..", a to
vrátane pripojeného výpisu z vyšetrenia krvi.

2. Žalovaná je povinná odstrániť zo sociálnej siete Facebook status (príspevok) zo dňa 25.01.2024 v
znení: "Dnes v noci mi poslala J. C. fotografie, mŕtveho manžela. Keďže je podané trestne oznámenie,
zaujíma ma, ako je možné, že mi poslala fotografie mŕtveho A. z chladiaceho boxu. Toto vo mne vyvoláva
podozrenie, že môže byt manipulovane s jeho vzorkami na expertíze. Ďalej to považujem za mimoriadne
neeticky a hyenisticky čin hodný blázna."

3. Žalovaná je povinná odstrániť zo sociálnej siete Facebook status (príspevok) zo dňa 26.01.2024 v
znení: "12 hodin po smrti A. C. mi z jeho fb profilu bola poslaná sprava, že na mňa čaká a mala som
tam už dávno byt... Čiže mŕtva... Michal mal vždy mobil pri sebe. Nikto heslo nevedel. Jedine, že ho
po smrti otvorili na Face."

4. Žalovaná je povinná odstrániť zo sociálnej siete Facebook status (príspevok) zo dňa 26.01.2024 v
znení: "Keďže mi boli doručené do emailu hyenisticke fotografie mŕtveho A. C. na pitevnom stole od jeho
manželky s prianím krásnych snov... Podala som doplnenie trestného oznámenia podozrenia z vraždy
chronickou otravou ťažkými kovmi a arzénom, ktoré mali spôsobiť nezvratne škody v jeho organizme
a spustit ochorenia, ktorým žiaľ 21.1 podľahol... doplnenie trestného oznamenia sa týka podozrenia
možnej manipulácie, alebo výmeny tkaniva, ktoré malo byt odobrate za účelom expertizy."

5. Žalovaná je povinná odstrániť zo sociálnej siete Facebook status (príspevok) zo dňa 26.01.2024 v
znení: "Verejne sa ospravedlnujem pani J. C.. Myslela som, že dno sa preraziť viac nedá, ale DA. Fotky
- (jedna na pitevnom stole) druha z truhly, ktore mi boli poslane s prianim krásnych snov... ta prvá na
pitevnom stole nepatrila A.. Bola vygooglena z archívu s podobnou fyziognomiou, ako malo jeho telo...
takže trúchliaca manželka si našla cas po smrti manžela googlit fotku z pitiev a poslať mi ju A napísať

krásne sny s fotkou z truhly! Vazeni, zrejme potrebujeme vyjadrenie psychiatra! A doplnujem vyjadrenie
právnikov, "ona mi nič neposlala.." z jej mailu mi maily aj jej polonahého tela z dovolenky na Bermudach
poslal duch Svaty! nemam problem zverejniť všetky maily od roku 2012 aj v rámci fotiek!"

6. Žalovaná je povinná zdržať sa zverejňovania alebo iného šírenia informácií týkajúcich sa dôvodov
úmrtia I. A. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom H. K. XXX, E., a to vrátane informácií

spájajúcich žalobkyňu s úmrtím I. A. C. a vrátane zdravotnej dokumentácie I. A. C..II. Súd vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Súd poučuje žalovanú, že môže podať voči žalobkyni žalobu o navrátenie do pôvodného stavu alebo
o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 29.01.2024 a doplneným

dňa 05.02.2024 a dňa 07.02.2024 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v
nasledovnom znení:
- "Súd týmto neodkladným opatrením ukladá žalovanej povinnosť ihneď odstrániť z jej účtov na
sociálnych sieťach Facebook a Instagram všetky statusy, fotografie, videá a iné príspevky, ktoré
obsahujú informácie zmieňujúce I. A. C. alebo týkajúce sa I. A. C., vrátane všetkých prejavov jeho

osobnosti, ktoré žalovaná zverejnila odo dňa 21.01.2024.
-Súdtýmtoneodkladnýmopatrenímukladážalovanejpovinnosťihneďodstrániťzjejúčtovnasociálnych
sieťachFacebookaInstagramvšetkystatusy,fotografie,videáainépríspevky,ktoréobsahujúinformácie
zmieňujúce žalobkyňu alebo týkajúce sa žalobkyne, ktoré žalovaná zverejnila odo dňa 21.01.2024.
- Súd týmto neodkladným opatrením zakazuje žalovanej zverejňovať alebo inak šíriť informácie

zmieňujúce I. A. C. alebo žalobkyňu, alebo týkajúce sa I. A. C. alebo žalobkyne, vrátane akýkoľvek
prejavov osobnosti I. A. C., najmä fotografií, podobizní, obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových
záznamov, písomností či zdravotnej dokumentácie."

2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že dňa XX.XX.XXXX zomrel I. A.

C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom H. K. XXX, E., a to po dlhej a ťažkej chorobe. Žalobkyňa je
manželkou zosnulého. Žalovaná sa od úmrtia zosnulého dopúšťa opakovaných zásahov do súkromia a
osobnostných práv tak zosnulého, ako aj žalobkyne a ďalších pozostalých po zosnulom. Na sociálnych
sieťach žalovaná zverejnila, okrem iného: i) tvrdenie, že zosnulý mal byť obeťou úkladnej vraždy v
dôsledku otravy arzénom a ťažkými kovmi, a to napriek tomu, že jej je známe, že zosnulý zomrel na

následky a komplikácie ťažkého a dlhotrvajúceho ochorenia, ii) výpis z vyšetrenia krvi, ktorý má podľa
jej tvrdení patriť zosnulému, iii) tvrdenie, že žalobkyňa poslala žalovanej hyenistické fotografie mŕtveho
zosnulého z chladiaceho boxu, napriek tomu že to nie je pravda, spolu s obvinením žalobkyne, že sa
dopúšťa "mimoriadne neetického a hyenistického činu hodného blázna", iv) formuláciu podozrenia, že je
manipulované so vzorkami na expertíze, v) obvinenie, že po smrti zosnulého mala byť použitá jeho tvár

na sprístupnenie jeho mobilného telefónu, vi) ďalšiu komunikáciu a informácie týkajúce sa zosnulého
(vrátane jeho podobizne). Žalobkyňa pre úplnosť uviedla, že je pravdou, že v ťažkom emočnom vypätí,
spôsobenom žalovanou zavinenou pitvou jej manžela, poslala žalovanej dve fotografie všeobecne
prístupné na internete práve z dôvodu, že kvôli žalovanej musí byť zosnulý podrobený tomuto procesu.
Konalatakpreto,žekeďžežalovanápodalatrestnéoznámenie,muselobyťzaistenételozosnuléhoabyť

na ňom úplne nedôvodne vykonaná pitva. To spôsobilo celej rodine zosnulého mimoriadny a nedôvodný
stres a útrapy, ktorými osobitne trpela žalobkyňa ako manželka zosnulého. Napriek tomu, že s odstupom
času by tak už nekonala, chcela dať žalovanej v danej emočne mimoriadne vypätej situácii najavo, čo
svojim účelovým konaním spôsobila zosnulému. Podľa žalobkyne však jednoznačne nie je pravda, že
by posielala fotografie mŕtveho manžela. Tými nikdy nedisponovala a logicky ani disponovať nemohla.

Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že uvedeným konaním žalovaná porušuje v prvom rade osobnostné
práva zosnulého, na ochranu ktorých je žalobkyňa ako jeho manželka aktívne legitimovaná. Akékoľvek
podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy, písomnosti osobnej povahy nie je žalovaná oprávnená
zverejňovať bez súhlasu žalobkyne ako jeho manželky alebo dcéry, ktorá takýto súhlas rovnako
neudelila.Napriektomužalovanázverejnilaviacerofotografií,čidokoncapísomnostiozdravotnomstave

zosnulého (tvrdiac, že prislúchajú jemu). Zosnulý má rovnako právo na ochranu súkromia a ľudskej
dôstojnosti. Zdravotné záznamy, ak sú pravdivé, nepochybne predstavujú súkromie fyzickej osoby.
Rovnako tak jeho zdravotný stav. Podľa žalobkyne do súkromia zosnulého a jeho ľudskej dôstojnosti
zasahuje aj šírenie hoaxu, že mal byť úkladne zavraždený. Zosnulý bol váženou osobou slovenského
podnikateľského prostredia a šírenie hoaxu, že mal byť obeťou úkladnej vraždy (i keď preukázateľne

zomrel na následky skutočne dlhej a ťažkej choroby, s ktorou niekoľko rokov bojoval), podľa žalobkynenepochybne zasahuje do aspektov jeho osobnosti. Uvedené kroky žalovanej zasahujú už aj do dobrej
povesti a osobnostných práv aj samotnej žalobkyne a ďalších členov rodiny (vrátane maloletých vnúčat
zosnulého), ktorí šírením týchto bludov trpia. Krokmi žalovanej, spájaním údajnej úkladnej vraždy

s údajnou manipuláciou so vzorkami (čím si vytvára priestor na spochybňovanie výsledkov pitvy a
vyšetrovania, ktoré iniciovala) a s e-mailmi žalobkyne dochádza k vytváraniu dojmu, že žalobkyňa mala
byť osobou, ktorá mala zosnulého otráviť. Takýto "záver" sa už objavil aj v komentároch pod statusmi
žalovanej.Uvedenékrokyžalovanejtakpodľažalobkynenepochybnenedôvodneanezákonnezasahujú
tak do osobnostných práv zosnulého, ako aj samotnej žalobkyne. Do jej práv, najmä práva na ochranu

dobrého mena, jednoznačne zasahuje aj samotné obvinenie z toho, že posiela e-mailom fotografie
mŕtveho manžela. Takisto aj obvinenia žalobkyne zo strany žalovanej o hyenistickom konaní. Žalobkyňa
pretovyzvaladňa26.01.2024žalovanú,abyihneďodstránilatietozásahydojejprávadoprávzosnulého
manžela. Žalovaná tak neučinila a na výzvu nereagovala; naopak, zverejnila ďalší status s podobizňou
zosnulého (z jeho mladosti).
Žalobkyňa ďalej uviedla, že v návrhu popísané zverejnenia na sociálnych sieťach predstavujú aktívne

a akútne zásahy do práv žalobkyne a zosnulého manžela. Je preto potrebné im bezodkladne a
účinne zabrániť tak, aby neboli ďalej zverejňované bez zákonného základu a aby nedochádzalo k ich
ďalšiemu šíreniu. Vzhľadom na to je podľa žalobkyne daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov.
Neskoršie rozhodnutie vo veci samej by nebolo spôsobilé dostatočne minimalizovať a napraviť tieto stále
pretrvávajúce zásahy. Od žalobkyne ani zvyšnej rodiny zomrelého nie je možné požadovať, aby počas

prípadného konania vo veci samej trpeli nezákonné zverejňovanie aspektov osobnosti zosnulého, na
zverejňovanie ktorých žalovaná nemá právny základ, ani šírenie hoaxov a krivých obvinení, ktoré majú
vyvolávať, resp. už aj vyvolávajú dojem, že zosnulý, ktorý zomrel na ťažké a dlhotrvajúce objektívne
ochorenie, mal byť obeťou úkladnej vraždy, už aj spojené s dohadmi, že tak malo byť zo strany jeho
najbližšej rodiny. Vzhľadom na opakujúce sa čiastkové útoky zo strany žalovanej je podľa žalobkyne

dôvodné zakázať žalovanej aj zverejňovanie ďalších informácií a prejavov týkajúcich sa osobnosti
zosnulého a žalobkyne tak, aby nedochádzalo k ďalším zásahom a následnej potrebe podávania ďalších
návrhov na súd. Uvedeným spôsobom, najmä zverejnením výsledkov krvných testov (ak by skutočne
patrili zosnulému) dochádza k významnému porušovaniu práva na ochranu osobných údajov, a to
dokonca osobitnej kategórie osobných údajov v zmysle § 16 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných

údajov. Z uvedených dôvodov je podľa žalobkyne potrebné rozhodnúť vo forme neodkladného opatrenia
v zmysle § 325 a nasl. Civilného sporového poriadku.

3. V doplnení návrhu doručenom súdu dňa 05.02.2024 žalobkyňa uviedla, že od podania návrhu došlo k
prehĺbeniu zásahov na základe žalovanou zverejnených a šírených informácií. Žalobkyňu kontaktovala

redaktorka periodika Plus7dní, ktorá je osobnou známou žalobkyne, keď jej dňa 03.02.2024 zaslala SMS
správu v nasledovnom znení: "Dobry den p. C., prepacte, ze rusim, ale mam na vas par otazok. Vsimli
sme si, ze F. G. podala trestne oznamenie tykajuce sa smrti vasho zosnuleho manzela - ma podozrenie,
ze bol otraveny arzenom a dalsimi tazkymi kovmi. Co na to hovorite? Mali ste vedomost, ze p. C. mal
v tele arzen? Mali ste k dispozicii vysledky, ktore zverejnila G.? Preco ste jej zaslali fotografie mrtveho

p. C. z pitevne? Dakujem za odpovede. G.. plus7dni." Z uvedeného je podľa žalobkyne zrejmé, že je
nevyhnutná bezodkladná ochrana zo strany súdu tak, aby žalovanej bolo zakázané šíriť predmetné
informácie čo najskôr a aby sa zásah do práv zomretého, žalobkyne a jej rodiny čo najskôr obmedzil.
To, že SMS správy nadväzujú na žalovanou zverejnené informácie, podľa žalobkyne potvrdzuje aj to,
že redaktorka L. G. reagovala na tieto jej správy na sieti Facebook. To, že redaktorka a žalovaná sú v

osobnom vzťahu, a teda informácie sa jej prostredníctvom snaží žalovaná ďalej šíriť, potvrdzuje aj ich
priateľstvo na sieti Facebook.

4. V doplnení návrhu doručenom súdu dňa 07.02.2024 žalobkyňa uviedla, že dňa 06.02.2024 žalovaná
zverejnila ďalší negatívny status namierený proti žalobkyni, čím aktívne prehlbuje rozsah zásahov, voči

ktorým sa žalobkyňa návrhom na neodkladné opatrenie bráni. V samotnom statuse žalovaná prezentuje
informácie nepravdivo a zavádzajúco, účelovo stavia žalobkyňu do negatívneho svetla s opomenutím
toho, čo sama spôsobila rodine a zosnulému, pričom meno žalobkyne spája s potrebou psychiatra.
Nenávistný obsah a zameranie proti žalobkyni sú zrejmé aj z komentárov, ktoré reagujú nielen negatívne
a pejoratívne, ale obsahujú aj násilné prejavy.

5. Žalobkyňa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila nasledovné listiny:
agentúrna správa SITA zo dňa 21.01.2024, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H. A. zo dňa
28.01.2024, výzva právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 26.01.2024 spolu so sprievodným e-mailom,screenshoty zo sociálnej siete Facebook a Instagram so statusmi žalovanej zo dňa 21.01.2024, dňa
25.01.2024, dňa 26.01.2024, dňa 28.01.2024 a dňa 06.02.2024, SMS správa zo dňa 03.02.2024 od
redaktorky Plus7dní L. G., screenschoty zo sociálnej siete Facebook preukazujúce priateľstvo žalovanej

a redaktorky Plus7dní L. G..

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre

neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11.Podľa§330ods.2CSP,aktopovahavecipripúšťa,súdmôženariadiťneodkladnéopatrenie,ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

12. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") fyzická
osobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

13. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky

a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú
vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

14. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

15. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

16. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je
potrebné neodkladne upraviť pomery alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch
týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a
či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi

stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť
teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnejúpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu

dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

18. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu,

ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné.
Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia nevykonáva dokazovanie a rozhoduje v zásade len na základe skutočností a tvrdení
uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených
listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať skutkový stav tvrdený v návrhu. Výnimočne
si môže súd (pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) vyžiadať vyjadrenie

druhej strany, vykonať výsluch strán či nariadiť pojednávanie (porovnaj § 329 ods. 1 CSP). V
sporoch s ochranou slabšej strany (spotrebiteľské, antidiskriminačné a individuálne pracovnoprávne
spory) si môže súd obstarať dôkazy aj bez návrhu (porovnaj § 295, § 311, § 319 CSP v spojení
s § 354 CSP). Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených
dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality,
ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom
prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi sporovými stranami (resp. existencie subjektívneho nároku navrhovateľa,

ktorému sa má poskytnúť ochrana) a tvrdenie a osvedčenie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy
pomerov medzi nimi (resp. obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená). Navrhovateľ musí osvedčiť
tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov (ktorých povaha to pripúšťa),
že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna;
nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom chránených

záujmov. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
strán sporu nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen
tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu,
proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno

s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad
nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

19. Ustanovenie § 330 ods. 2 CSP výslovne umožňuje nariadiť také neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre nariadenie takéhoto neodkladného
opatrenia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd preto musí vždy v každom jednotlivom
prípade vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa totožnosť výrokov, pričom svoje závery
musí zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súdna prax i odborná verejnosť dospela k záveru,

že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je prípustné predovšetkým pri zdržovacích nárokoch,
typických pre ochranu vlastníckeho práva a iných absolútnych práv pôsobiacich proti všetkým (napr.
ochrana osobnosti, ochrana dobrej povesti právnickej osoby, ochrana proti nekalej súťaži a pod.). Najmä
v prípade takýchto nárokov môže byť navrhovateľ skutkovými okolnosťami vystavený nevyhnutnosti
domáhať sa predbežnej ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom

rozhodnutí. Ide o také situácie, keď nariadenie iného neodkladného opatrenia nie je možné, efektívne
ani potrebné, no zároveň je potrebné zamedziť pokračovaniu v protiprávnom konaní, ktoré by vzhľadom
na svoju závažnosť mohlo viesť k nenapraviteľnej, príp. ťažko napraviteľnej ujme, resp. ktoré neustále
spôsobuje (narastajúcu) ujmu, pričom poskytnutie následnej ochrany v konečnom rozhodnutí vo veci
samej by bolo nemožné alebo prinajmenšom nedostatočné. Pri neodkladnom opatrení, ktorým sa

ukladá povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať, a táto povinnosť sa prakticky
zhoduje s tým, čoho sa navrhovateľ domáha alebo mieni domáhať vo veci samej, je však nevyhnutné
klásť na splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia prísnejšie požiadavky. Takýmto
rozhodnutím sa totiž predbieha (či nahrádza) rozhodnutie vo veci samej, ktoré možno na rozdiel odneodkladného opatrenia vydať až po riadne vykonanom dokazovaní, jeho vyhodnotení, dôslednom
ustálení skutkového stavu veci a jeho právnom posúdení zo všetkých sporných hľadísk, pri rešpektovaní
všetkých procesných záruk naplnenia obsahu pojmu spravodlivý proces (v materiálnom zmysle) vo

vzťahu k obom stranám sporu, čo pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je dosť dobre možné.

20. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s obsahom
samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Súd preto nariadil neodkladné opatrenie v znení tak, ako

je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

21. Konajúci súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či povaha veci pripúšťa, aby bolo nariadené
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Dospel pritom k záveru,
že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je možné a aj vhodné, pretože je potrebné zabrániť
tomu, aby namietané statusy žalovanej (výroky žalovanej v týchto statusoch) na sociálnej sieti Facebook

spôsobovali ďalšiu ujmu na právach a právom chránených záujmoch žalobkyne, jej zomretého manžela
a jej rodiny. Ako uviedol konajúci súd už vyššie, nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah je
totožný s výrokom vo veci samej, prichádza do úvahy najmä pri zdržovacích nárokoch, typických aj pre
ochranu osobnosti alebo ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Nariadeným neodkladným opatrením
sa žalovanej ukladá povinnosť odstrániť namietané statusy na sociálnej sieti Facebook a povinnosť

zdržať sa zverejňovania alebo šírenia ďalších takýchto obdobných informácií (výrokov) do budúcna,
čo svojou povahou zodpovedá nároku na upustenie od neoprávnených zásahov do práva na ochranu
osobnosti, resp. nároku na odstránenie následkov týchto neoprávnených zásahov v zmysle § 13 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Konajúci súd je presvedčený, že je potrebné zamedziť ďalšiemu narastaniu
ujmy na strane žalobkyne poskytnutím predbežnej ochrany a že prípadná následná ochrana poskytnutá

konečným rozhodnutím vo veci samej by nebola dostatočne efektívna. Nariadenie iného neodkladného
opatrenia, ktorého obsah by nebol totožný s výrokom vo veci samej, pritom neprichádzalo do úvahy.
Súd preto konštatuje, že boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia predpokladané
§ 330 ods. 2 CSP.

22. Žalobkyňa tiež podľa názoru konajúceho súdu hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie
subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia (nárok
na ochranu osobnosti), a rovnako osvedčila existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov sporových strán.

23. Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Po smrti fyzickej osoby
patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom (§ 15
Občianskehozákonníka).Občianskyzákonníkvustanovení§13neposkytujeochranuosobnostifyzickej
osoby proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený
zásah musí byť objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia

v spoločnosti. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť
a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie
a uplatnenie v spoločnosti. Treba však rozlišovať medzi kritikou a neoprávneným zásahom, pričom
rozdiel medzi nimi musí spočívať v pravdivosti, objektívnosti prejavu a v cieli, ktorý sa ním sleduje
(porovnaj judikát R 103/1967). Za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry, ak

ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc,
nutná obrana či krajná núdza). Privolenie fyzickej osoby na zásah takisto vylučuje protiprávnosť zásahu,
ale len vtedy, ak ide o osobnostné právo, ktorým možno disponovať. Osobitnými prípadmi dovolených
zásahov sú zákonné licencie podľa § 12 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Občianskoprávna ochrana
osobnosti (na rozdiel od administratívnoprávnej a trestnoprávnej ochrany) je založená na objektívnom

zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny
predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal (pozri
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.02.2011 sp. zn. 5 M Cdo 7/2010).

24. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem relevantných zásahov, stanovuje ale znaky správania

zasahujúceho do osobnosti: objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej
osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo
ohrozením osobnostných práv. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo
najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, abysa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2011 sp. zn. 2 Cdo 79/2011).

25. Do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka možno neoprávnene
zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale takisto aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide
spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový
základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný (znevažujúci) charakter. To
znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv fyzickej osoby

(pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 211/08 zo dňa 18.09.2008).

26. V nadväznosti na vyššie uvedené konajúci súd konštatuje, že žalobkyňa hodnoverne osvedčila
dôvodnosťatrvaniesubjektívnychnárokovnaochranuosobnostnýchprávzomretéhoI.A.C.(naktorých
ochranu je povolaná žalobkyňa ako jeho manželka), ako aj jej osobnostných práv pred neoprávnenými
zásahmi zo strany žalovanej v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorým sa má poskytnúť

predbežná ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia osvedčila, že jej manžel I. A. C. zomrel po dlhej a ťažkej chorobe. Uvedenú
skutočnosť dosvedčuje agentúrna správa SITA zverejnená dňa 21.01.2024. Tým žalobkyňa zároveň
osvedčila, že hodnotiace úsudky žalovanej ohľadom dôvodov úmrtia zomretého I. A. C. postrádajú
akýkoľvek skutkový základ a sú celkom zjavne neprimerané. Hodnotiace úsudky žalovanej o tom,

že dôvodom úmrtia zomretého I. A. C. bola otrava ťažkými kovmi a arzénom, t. j. že zomretý I.
A. C. bol úkladne zavraždený, a naznačovanie, že s tým môže mať niečo spoločné žalobkyňa ako
manželka zomretého (napr. že môže dôjsť k manipulácii so vzorkami z pitvy), sú objektívne spôsobilé
výrazným spôsobom zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne a zomretého I. A. C., najmä do
práva na dobrú povesť a ľudskú dôstojnosť a do práva na súkromie a rodinný život. Zverejňovanie

takýchto informácií žalovanou na sociálnej sieti Facebook má nepochybne široký dosah, keďže o
tvrdenia žalovanej sa začala zaujímať aj novinárka periodika Plus7dní L. G., ktorá zaslala žalobkyni
SMS správu s otázkami týkajúcimi sa úmrtia zomretého manžela, resp. trestného oznámenia podaného
žalovanou. Verejne prezentované hodnotiace úsudky žalovanej sa týkajú podozrenia, že zomretý I. A.
C. bol obeťou úkladnej vraždy (t. j. protiprávneho konania), čo nepochybne spôsobuje diskomfort a

stres pozostalým príbuzným, ktorí tak okrem úmrtia blízkej osoby musia riešiť aj následky neuváženého
konania žalovanej. Naznačovanie, že žalobkyňa sa na svojom manželovi dopustila úkladnej vraždy,
resp. že manipuluje so vzorkami z pitvy zomretého manžela, majú takisto značný difamačný charakter.
Konajúci súd preto konštatuje, že žalobkyňa osvedčila existenciu predpokladov vzniku práva na ochranu
osobnosti pred neoprávneným zásahom: výroky žalovanej sú neoprávneným zásahom do osobnostných

práv žalobkyne a jej zomretého manžela (na základe doteraz osvedčených skutočností) a tieto výroky
sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnostných právach žalobkyne a jej zomretého manžela.

27. Žalobkyňa vo svojom návrhu osvedčila tiež existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Nariadenie neodkladného opatrenia v inom znení nie

je možné ani účelné, pričom od žalobkyne nie je možné spravodlivo požadovať, aby strpela ďalšie
zasahovanie do osobnostných práv, resp. aby jej bola poskytnutá ochrana pred neoprávnenými zásahmi
do osobnostných práv až v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Ujma spôsobovaná žalobkyni a
jej rodine môže narastať každým dňom v príčinnej súvislosti s tým, ako sa so spornými výrokmi
(hodnotiacimiúsudkami)žalovanejoboznámičorazviacľudí.Pokračovanievprotiprávnomkonaní,resp.

udržiavanie protiprávneho stavu by mohlo viesť k nenapraviteľnej, príp. ťažko napraviteľnej ujme na
právach a právom chránených záujmoch žalobkyne a jej rodiny, pričom poskytnutie následnej ochrany v
rozhodnutí vo veci samej sa súdu javí ako nedostatočné. Konajúci súd poukazuje tiež na to, že žalovanú
pred ďalším šírením informácií v súvislosti s úmrtím manžela žalobkyne nezastavilo ani doručenie
písomnej výzvy právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 26.01.2024. Žalovaná odo dňa 21.01.2024 (t. j.

od úmrtia I. A. C.) doposiaľ zverejnila na sociálnej sieti Facebook päť statusov (príspevkov), ktoré sa
týkajú dôvodov úmrtia I. A. C., resp. jeho pitvy. Žalovaná teda za pomerne krátku dobu zverejnila už
päť statusov, pričom nič nenasvedčuje tomu, že s tým mieni prestať. S ohľadom na všetky uvedené
skutočnosti dospel súd k záveru, že v konaní bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov
medzi sporovými stranami.

28. Nariadeným neodkladným opatrením možno podľa názoru konajúceho súdu objektívne dosiahnuť
ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha, ide teda o efektívny prostriedok procesnej ochrany v konaní
uplatnených práv. Nariadené neodkladné opatrenie takisto nevytvorí nenávratný stav - žalovaná môžepodať žalobu vo veci samej, resp. návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 334 CSP,
pričom v prípade úspechu bude môcť svoje výroky opätovne šíriť. Rovnako platí, že sledovaný účel
nebolo možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia (§ 324 ods. 3 CSP).

29. Napokon sa konajúci súd zaoberal otázkou primeranosti žalobkyňou navrhnutého znenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie totiž nesmie obmedziť povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Súd pritom nie je viazaný doslovným znením
návrhu, ale tento posudzuje podľa jeho obsahu (v spojení so skutkovým odôvodnením návrhu). Len súd

totiž nesie zodpovednosť za to, že výrok jeho rozhodnutia bude dostatočne určitý, a teda aj vykonateľný.
Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala v prvom rade toho, aby súd neodkladným opatrením uložil
žalovanej povinnosť odstrániť z jej účtov na sociálnych sieťach Facebook a Instagram všetky statusy,
fotografie, videá a iné príspevky, ktoré obsahujú informácie týkajúce sa I. A. C. alebo týkajúce sa
žalobkyne, ktoré žalovaná zverejnila odo dňa 21.01.2024. Takto navrhnuté uloženie povinnosti by
však podľa názoru súdu obmedzilo žalovanú neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. V

rámci práva na ochranu osobnosti sa totiž žalobkyňa môže domáhať odstránenia len tých výrokov,
ktoré neoprávnene zasahujú do osobnostných práv žalobkyne alebo jej zomretého manžela. Navyše,
súd nemohol uložiť žalovanej povinnosť odstrániť bližšie nešpecifikované statusy, fotografie či videá,
ktorých existencia nebola súdu ani len osvedčená príslušnými (listinnými) dôkazmi. Takisto platí, že
v nariadenom neodkladnom opatrení by sa mal súd obmedziť len na tie výroky žalovanej, ktoré

bezprostredne ohrozujú alebo porušujú osobnostné práva žalobkyne a jej zomretého manžela. Ostatné
výroky (či fotografie a videá), u ktorých zásah do osobnostných práv nie je na prvý pohľad zrejmý,
by mali byť podrobené prieskumu v konaní o žalobe vo veci samej (v rámci riadneho dokazovania).
Súd sa v tejto súvislosti nestotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že len ona a jej dcéra sú oprávnené
zverejňovať,resp.dávaťsúhlasnazverejneniepodobizne,obrazovýchsnímok,obrazovýchazvukových

záznamov či písomností osobnej povahy zomretého. Okrem zákonných licencií uvedených v § 12 ods.
2 a 3 Občianskeho zákonníka mohli byť tieto prejavy osobnej povahy vyhotovené alebo zverejnené aj s
privolením samotného zomretého (§ 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Súd preto nariadeným neodkladným opatrením uložil žalovanej povinnosť odstrániť len tie konkrétne
statusy zverejnené na sociálnej sieti Facebook, ktorých existenciu mal osvedčenú a ktoré už na prvý

pohľad zasahujú do osobnostných práv žalobkyne a jej manžela. Fotografia žalovanej a zomretého I. A.
C.,ktorábolažalovanouzverejnenánaFacebookudňa21.01.2024,bolazjavnevyhotovenásprivolením
samotného zomretého, pričom táto fotografia na prvý pohľad nie je v rozpore s oprávnenými záujmami
zomretého (nemá difamačný charakter). Takisto status žalovanej zo dňa 28.01.2024, ktorým žalovaná
iba zdieľala webový odkaz na pieseň Púpavová princezná zverejnenú na webovej stránke B. (v ktorej

vokály nahral zomretý I. A. C.), nemá difamačný charakter. Navyše, tento obrazový a zvukový záznam
umeleckého diela je možné použiť primeraným spôsobom aj bez privolenia fyzickej osoby (§ 12 ods.
3 Občianskeho zákonníka). Vo vzťahu k sociálnej sieti Instagram konajúci súd uvádza, že žalobkyňa
neosvedčila existenciu žiadneho statusu, fotografie či videa, ktoré by boli zverejnené na tejto sociálnej
sieti. Ako však súd uviedol už vyššie, žalobkyni nič nebráni v tom, aby sa vo vzťahu k ďalším namietaným

statusom (zvukovým, obrazovým záznamom) bránila žalobou v konaní vo veci samej.
Žalobkyňasavnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaďalejdomáhalauloženiazákazužalovanej
zverejňovať alebo inak šíriť informácie týkajúce sa I. A. C. alebo žalobkyne, a to vrátane akýkoľvek
prejavov osobnosti I. A. C., najmä fotografií, podobizní, obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových
záznamov, písomností či zdravotnej dokumentácie. Takto formulovaná povinnosť by však opätovne

obmedzila žalovanú neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Súd nemôže uložiť žalovanej
povinnosť zdržať sa zverejňovania akejkoľvek informácie či prejavov osobnej povahy; súdom uložená
povinnosť sa môže týkať len tých informácií, ktoré neoprávnene zasahujú do osobnostných práv
žalobkyne a jej zomretého manžela. Keďže súd mal na základe predložených listinných dôkazov
osvedčené,žestatusyžalovanejsatýkalivýlučnedôvodovúmrtiazomretéhoI.A.C.,spájaniažalobkyne

súmrtímjejmanželaazdravotnejdokumentáciezomretého,súdsavnariadenomneodkladnomopatrení
obmedzil na tieto činnosti žalovanej.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia sčasti
vyhovel a v zmysle § 328 ods. 1 CSP nariadil neodkladné opatrenie v znení tak, ako je uvedené vo

výroku I. tohto uznesenia. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.31. Súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP, pretože bol
toho názoru, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami. Súd preto v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP poučil žalovanú o možnosti podať žalobu vo veci

samej o navrátenie do pôvodného stavu alebo o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia.

32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP tak, že v konaní v prevažnej miere úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu čo do základu
uplatneného nároku (t. j. bola jej súdom priznaná ochrana jej osobnostných práv), pričom v konaní mala
neúspech len čo do rozsahu súdom priznanej ochrany (t. j. rozsahu uloženej povinnosti žalovanej).
Rozsah súdom poskytnutej ochrany pritom závisel od úvahy súdu. Z ustálenej rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít vyplýva, že zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku
nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne odchýliť od pravidla

pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Z porovnania doterajšej a novej
právnej úpravy vyplýva, že Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v
§ 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave
obsiahnutej v § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ani nová právna úprava však nevylučuje
osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška

plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne
ako podľa doterajšej úpravy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 8.02.2017 sp. zn. I. ÚS
56/2017, nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.04.2020 sp. zn. II. ÚS 399/2019 a nález Ústavného súdu
SR zo dňa 04.02.2021 sp. zn. III. ÚS 475/2018).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní od jeho
doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.