Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. november 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 17C/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112215882
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7112215882.47

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: ADEK group,
s.r.o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, 1. mája 4312, IČO: 45 421 684, zastúpený AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovaným:
1./ Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s., so sídlom v Košiciach, Komenského 50, IČO: 36
570 460, 2./ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Pribinova 19, IČO: 00 151 700,

za účasti intervenienta na strane žalovaného v 1. rade: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpený Mgr. Daliborom Tverďákom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o zaplatenie 9.931,40 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 9.931,40 Eur s 8,25%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.191,70 Eur odo dňa 25.12.2013 do 17.9.2015 a s 8,05
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.931,40 Eur odo dňa 18.9.2015 do zaplatenia a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 350,- Eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého
žalovaného.
II. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a v 2. rade, intervenientovi na strane žalovaného v 1.
rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Štátu priznáva proti žalovaným v 1. a v 2. rade a intervenientovi na strane žalovaného v 1. rade
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu A. B. C. žalobou zo dňa 15.6.2012 žiadal súd, aby zaviazal žalovaných
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 15.191,70 Eur s 9% úrokom z omeškania zo
sumy 15.191,70 Eur odo dňa 18.6.2012 do zaplatenia a zároveň žiadal súd, aby zaviazal žalovaných v
1. a 2. rade k povinnosti nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu právny predchodca žalobcu odôvodnil najmä tými skutkovými tvrdeniami, že dňa 2.4.2011
došlo k poistnej udalosti / skutočnosti, a to k poruche verejného vodovodu DN 100 v správe žalovaného
v 1. rade. K poruche došlo na D. E. F. C., kedy poruchou na verejnom vodovode došlo k pretekaniu
vody do garáže, pivnice a do prízemných častí jeho rodinného domu, v dôsledku čoho mu vznikla
škoda. Poistná udalosť bola riadne ohlásená žalovanému v 1. rade ako aj žalovanému v 2. rade.

Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 6.5.2011 potvrdil vznik škodovej udalosti spôsobenej poruchou na
verejnom vodovode DN 100. Žalovaný v 1. rade v liste uviedol, že pri prešetrení nahláseného stavu
bol zistený prítok vody do výkopu pred garážou a prítok vody po prípojke do vodovodnej šachty.Porucha na verejnom vodovode DN 100 v jeho správe bola zameraná pracovníkmi pátracej skupiny
a odstránená dňa 6.4.2011. Predmetným listom mu bolo tiež oznámené, že žalovaný v 1. rade má
uzavreté poistenie pre prípad poškodenia majetku vodovodnou udalosťou s Komunálnou poisťovňou,

a.s., Vienna Insurance Group. Vznik poistnej udalosti riadne nahlásil žalovanému v 2. rade, u ktorého je
poistenýpoistnouzmluvouč.7400046113.Listomzodňa6.4.2011žalovanýv2.radepotvrdilnahlásenie
škodovejudalosti,atopodčíslomškodovejudalosti1120016066.Žalovanýmv2.rademubolauhradená
škoda vo výške 756,40 Eur, ktorá bola následne čiastočne refundovaná Komunálnou poisťovňou, a.s.
na účet žalovaného v 2. rade a to vo výške 537,99 Eur. Po tomto plnení listom zo dňa 3.8.2011

vyzval žalovaného v 2. rade na prehodnotenie poistného plnenia, nakoľko reálne vzniknutá škoda bola
niekoľkokrát vyššia než plnenie žalovaného v 2. rade, avšak podľa vyjadrenia žalovaného v 2. rade
zo dňa 23.8.2011 náhrada škody bola stanovená v zmysle všeobecných zmluvných podmienok pre
poistenie budov a na základe kalkulácie práce a materiálov bez predloženia faktúr za opravu. Dňa
13.6.2012 listom vyzval žalovaného v 2. rade ako i vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 2. rade
na úhradu škody vzniknutej predmetnou poistnou udalosťou. Obsahom výzvy bolo presné vyčíslenie

škody vzniknutej v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 2.4.2011. V danej výške je zohľadnené
to, čo už poisťovňa plnila (suma 756,40 Eur). Výpočet celkovej škody, ktorú je zo strany žalovaných
v 1. a 2. rade v súvislosti so škodovou udalosťou potrebné doplatiť je suma 15.191,70 Eur. Detailný
rozpis nákladov ako i faktúry a pokladničné doklady za vykonané práce a materiál predložil žalovaným
v 1. a 2. rade v prílohe listu zo dňa 13.6.2012. Právny predchodca žalobcu konštatoval, že do podania

žaloby nebola zo strany žalovaných v 1. a 2. rade žiadna ochota o mimosúdne vyrovnanie a doplatenie
nákladov spojených s predmetnou škodovou udalosťou.

3. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 19.10.2012 v spojení s podaním zo dňa 17.1.2012 zobral
žalobu v časti zaplatenia istiny 2.000,- Eur so zodpovedajúcim príslušenstvom späť z dôvodu, že po

podaní žaloby ho kontaktoval žalovaný v 2. rade ohľadom časti žalovaného nároku a prisľúbil úhradu
tejto časti nároku, nakoľko ju považuje za opodstatnenú. Žiadal tak, aby súd zaviazal žalovaných v 1.
a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 13.191,70 Eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy
13.191,70 Eur odo dňa 18.6.2012 do zaplatenia a zároveň žiadal súd, aby zaviazal žalovaných v 1. a
2. rade k povinnosti nahradiť mu trovy konania

4.OkresnýsúdKošiceIvydalvoveci dňa13.12.2013 platobnýrozkaz pod č.k.25Ro/329/2012
- 107, ktorým žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu
zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 13.191,70 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne
z dlžnej sumy odo dňa 18.6.2012 do zaplatenia a nahradili žalobcovi trovy konania spočívajúce v

zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu vo výške 791,- Eur a trovách jeho právneho zastúpenia
vo výške 1.578,62 Eur alebo aby v tej istej lehote podali odpor na tomto súde.

5. Žalovaný v 1. rade v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 30.12.2013 uviedol, že poistná udalosť
bola šetrená tak zmluvnou poisťovňou právneho predchodcu žalobcu A. B. C., t.j. žalovaným v 2. rade

ako aj jeho zmluvnou poisťovňou, ktorou je Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, a táto
po skočení šetrenia poistnej udalosti priznala poistné plnenie vo výške 703,96 Eur. Na účet zmluvnej
poisťovne právneho predchodcu žalobcu refundovala Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group sumu 537,99 Eur a sumu 165,97 Eur zaplatil ako spoluúčasť na účet zmluvnej poisťovne
žalobcu. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný v 1. rade poukázal tiež na skutočnosť,

že zo strany právneho predchodcu žalobcu mu neboli predložené žiadne doklady preukazujúce žalobou
uplatnenú výšku náhrady škody. V tejto súvislosti zdôraznil, že nebol prizvaný ani na obhliadku miesta,
kde došlo ku škode ani k obhliadke poškodených vecí a majetku. Výška skutočnej škody v zmysle
platných právnych predpisov bola stanovená na základe predložených výmer poškodeného majetku,
kalkulácie a fotodokumentácie zmluvnej poisťovne právneho predchodcu žalobcu, t.j. žalovaného v

2. rade, ktorej zamestnanec vykonal obhliadku u poškodeného. Uviedol, že reálnym podkladom pre
určenie rozsahu škody bol Zápis z obhliadky a prejednania škody zo dňa 8.4.2011, ktorý bol podpísaný
poškodeným. Konštatoval, že z vyjadrenia žalovaného v 2. rade k žiadosti jeho zmluvnej poisťovne o
stanovisko k novým nárokom, ktoré si právny predchodca žalobcu uplatnil voči jeho zmluvnej poisťovni
listom zo dňa 24.7.2012, vyplýva, že ďalšie nároky právneho predchodcu žalobcu ako poškodeného sú

nepreukázané. Nazákladeuvedenéhomá zato,žeuplatňovanánáhradaškodyvovýške13.191,70Eur
je nepreukázaná. Má za to, že poistné plnenie priznané vo výške 703,96 Eur a následne refundované
jeho zmluvnou poisťovňou zodpovedá škode vzniknutej poistnou udalosťou dňa 2.4.2011 tak, ako bola
jej výška určená šetrením jeho poisťovňou a žalovaným v 2. rade.6. Intervenient na strane žalovaného v 1. rade (za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
vedľajší účastník) podal na súd voči platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor dňa

27.12.2013 s tým vecným odôvodnením, že žalovaný v 1. rade nebol vyzvaný na úhradu spôsobenej
škody. Neboli mu predložené žiadne dôkazy o vzniknutej škode, nebol prizvaný na obhliadku miesta
vzniku škody, na obhliadku poškodených veci a majetku. Poukázal na ust. § 823 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého poškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatniť voči tomu, kto za
škodu zodpovedná, t.j. voči poistenému, v tomto prípade žalovanému v 1. rade. Uviedol, že podľa

bežne dostupného spôsobu výkladu tohto ustanovenia, poškodený nemá priame právo na plnenie voči
poisťovateľovi. Zároveň intervenient na strane žalovaného v 1. rade konštatoval, že právny predchodca
žalobcu A. B. C. až do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu nevyzval žalovaného v 1. rade na
zaplatenie škody, žalovaný v 1. rade sa teda ani nemohol k uplatneným nárokom vyjadriť, nemohol ani
prostredníctvom svojho zamestnanca zabezpečiť zdokumentovanie rozsahu škody, čo by malo značný
význam pri preukázaní tohto nároku. V odpore namietal, že právny predchodca žalobcu nepreukázal

porušenie právnej povinnosti žalovaného v 1. rade, existenciu škody, jej výšku a tiež nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Uviedol, že právny predchodca
žalobcu si nárok na poistné plnenie uplatnil z poistenia domácnosti a z poistenia nehnuteľnosti v
spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Žalovaný v 2. rade bol prizvaný na obhliadku, oboznámil
sa s rozsahom spôsobenej škody, vyhotovil zápis o obhliadke. Podotkol, že právny predchodca žalobcu

A. B. C. svojím podpisom potvrdil rozsah spôsobenej škody tak, ako bol tento zaznamenaný v zápise
o obhliadke. Napriek uvedenej skutočnosti písomným podaním zo dňa 3.8.2011 vyzval žalovaného
v 2. rade na doplatenie poistného plnenia. Podaním zo dňa 13.6.2012 právny predchodca žalobcu
predložil žalovaným v 1. a 2. rade žiadosť o úhradu poistného plnenia. V tejto žiadosti uviedol v
bodoch 1-16 položky - rozpis nákladov na opravu vzniknutého poškodenia. K tomu však intervenient

na strane žalovaného v 1. rade uviedol, že jednotlivé opravy boli vykonané v rôznom časovom období,
pričom právny predchodca žalobcu nahlásil žalovanému v 1. rade poruchu na hydrante dňa 2.4.2011 a
poruchabolaodstránenádňa6.4.2011.Unikanievodyzhydrantubolotedapreukázateľnezaznamenané
až dňa 2.4.2011. Príčinná súvislosť medzi rozsahom opravy uvedeným v bodoch 1-16 listu zo dňa
13.6.2012 a poruchou na hydrante zistenou dňa 2.4.2011 je nepreukázaná. Vychádzajúc zo zápisu o

obhliadke žalovaný v 2. rade určil práce materiál, poškodené miesta nutné na opravu, omietky, maľby na
sumu 869,93 Eur. Právnym predchodcom žalobcu uplatňovaná suma niekoľkonásobne presahuje túto
kalkuláciubezkonkrétnehovecnéhozdôvodneniaanajmäpreukázania.Vbodoch1.a2.siuplatňuje150
m2 a 510 m2 napriek tomu, že jeho poisťovňa zistila a zdokumentovala rozsah len 52 m2 pri omietkach
a 343 m2 pri maľbách. V súlade s povinnosťou poisteného ako aj ustanoveniami Občianskeho

zákonníka o poistení je v takomto prípade povinnosťou poisteného po zistení, že skutočný rozsah
poškodenia je väčší, prizvať pracovníka poisťovateľa na doobhliadku, zdokumentovanie a preukázanie
väčšieho rozsahu poškodenia. V opačnom prípade poisťovateľ hradí rozsah poškodenia len v zmysle
zápisu o obhliadke, ktorý na znak súhlasu poistený podpísal. Poistné plnenie bolo žalovaným v 2.
rade uskutočnené rozpočtom z dôvodu nedoloženia dokladov preukazujúcich nárok. Žalovaný v 2. rade

v liste zo dňa 26.7.2012 uviedol, že v prípade predloženia dokladov za opravu poškodenia maľoviek,
ktoré preukážu inú výšku škody ako bolo poskytnuté poistné plnenie, je možné výšku škody prehodnotiť.
Uviedol, že žalovaný v 2. rade dolikvidoval poistné plnenie vo výške 443,- Eur za maľby a vyhľadávanie
potrubia. Iná výška nebola preukázaná. Na základe výzvy žalovaného v 2. rade poskytol poistné
plnenie za dolikvidáciu plnením zo dňa 12.7.2013 na základe výzvy žalovaného v 2. rade zo dňa

21.11.2012. Právny predchodca žalobcu ako dôkazy na preukázanie svojho nároku predložil v žiadosti
o úhradu zo dňa 13.6.2012 len faktúru k bodu 4. a pokladničné doklady k bodu 6., 11. a 16. Má za to,
že nutnosť opravy hydroizolácie je len tvrdením právneho predchodcu žalobcu. Poškodenie hydrantu
a voda z neho unikajúca /táto len presakovala / nemohla podľa intervenienta spôsobiť poškodenie
hydroizolácie, ale z dôvodu už existujúceho poškodenia hydroizolácie došlo k namoknutiu muriva v

suteréne. Hydroizolácia bola zhotovená v roku 1974. Jej životnosť je 10 rokov. Vzhľadom na výmenu
hydroizolácie v roku 2010 jej súvis s vodovodnou udalosťou, za ktorú by mal zodpovednosť žalovaný v
1. rade, je nepreukázateľný. Poukázal na ust. § 443 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri určení
výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia, a preto má poškodený právo na náhradu
škody iba vo výške potrebnej na uvedenie veci pôvodného stavu, pričom rodinný dom bol postavený

v roku 1974. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 24.3.2010, v zmysle ktorého „ ....Pri škodách na veci opotrebovanej alebo použitej sa vychádza
z názoru, že pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci je od tejto čiastky potrebné odstrániť čiastku
zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Pokiaľ sa vykonanou opravou (napr.výmena súčastiek) vec oproti pôvodnému stavu zhodnotila, od nákladov na uvedenie veci do pôvodného
stavu sa odráta čiastka, predstavujúca toto zhodnotenie (R 57/2003). Výška škody na veci nemusí byť
preukázaná len vyúčtovaním jej opravy. Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia

a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu (R 13/1985). V právnej veci prejednávanej
Najvyšším súdom Slovenskej republiky nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalovaný zodpovedá za
škodu, ktorá vznikla žalobcovi poškodením veci. Dovolací súd uviedol, že odvolací súd sa správne
zaoberal otázkou výšky škody, a túto posudzoval z hľadiska výkladu ust. § 443 Občianskeho zákonníka.
Tento výklad považuje aj dovolací súd za správny. Poškodená vec v predmetnom konaní bola použitá a

opotrebovaná. Dovolací súd skonštatoval, že s prihliadnutím na to, bolo potrebné zohľadniť, že hodnota
poškodenej veci sa po oprave zhodnotila. Dovolací súd skonštatoval, že odvolací súd správne prihliadol
na peňažné plnenie na strane žalovaného (titulom poistenej zodpovednosti vedľajšieho účastníka). V
tomto konaní dovolateľ namietal rozsah škody s tým, že rozsah náhrady škody by mal umožniť účelovú
a primeranú obnovu štruktúry majetku poškodeného, aby mohol byť naďalej užívaný v takej miere a
takým spôsobom ako pred poškodením. Dovolací súd uviedol, že s takýmto názorom nie je možné

vzhľadom na súčasnú právnu úpravu súhlasiť. Uviedol, že odvolací súd vo veci rozhodol v súlade s
platným a účinným právnym poriadkom Slovenskej republiky ako aj v súlade s judikatúrou dovolacieho
súdu. Napriek tomu možno predpokladať, že takýto „široký“ výklad ochrany majetku poškodeného
prezentovaný žalobcom by mohol vo viacerých prípadoch viesť k bezdôvodnému obohateniu na strane
poškodeného. Poškodený by mohol tak po oprave získať vec vo vyššej hodnote, ako mala pred

poškodením, čo nie je v súlade s právnym inštitútom náhrady škody. Podľa vyjadrení pracovníkov
žalovaných v 1. rade, voda z poškodeného hydrantu nestriekala, len presakovala, a preto považuje
za vylúčený vznik tlakovej vody, zaplavenie suterénu a poškodenie hydroizolácie unikajúcou vodou.
Samotný právny predchodca žalobcu uvádza, že v roku 2010 obkopal rodinný dom a zhotovil drenáž
a pri týchto prácach nezistil prítomnosť vody vo vykopanej ryhe. Nie je teda preukázané, že už v tom

čase prebiehal únik vody, za ktorý zodpovedá. Rovnako ďalšie položky vo výpočte nároku ako fasádna
omietka podľa intervenienta nemajú súvis so škodovou udalosťou. K uplatnenému nároku na náhradu
škody za zničené hnuteľné veci, ktoré sa mali nachádzať v suteréne domu uviedol, že nebola zhotovená
fotodokumentácia poškodených vecí, veci boli údajne vyhodené ešte v roku 2010, teda ich poškodenie
popisovanou udalosťou je podľa intervenienta nepreukázané.

7. Súdom vydaný platobný rozkaz tiež napadol podaním zo dňa 2.1.2014 žalovaný v 2. rade s tým
vecným odôvodnením, že hlásením poistnej udalosti dňa 2.4.2011 si uplatnil u neho právny predchodca
žalobcu A. B. C. poistné plnenie z poistnej zmluvy č. 7400046113. Predmetom poistnej udalosti bola
porucha verejného vodovodu DN 100 v správe žalovaného v 1. rade. Na základe telefonického hlásenia

udalosti bola vykonaná dňa 8.4.2011 obhliada miesta škodovej udalosti a vypočítaná výška poistného
plnenia tak, že z poistenia stavby (PU:1120016066) bolo poskytnuté právnemu predchodcovi žalobcu
poistné plnenie vo výške 1.199,40 Eur uhradené v troch platbách (dňa 11.5.2011 v sume 756,40 Eur,
dňa 20.8.2011 v sume 100,- Eur, dňa 28.9.2012 v sume 343,- Eur). Uviedol, že z poistenia domácnosti
(PU: 1228448407) bolo poskytnuté právnemu predchodcovi žalobcu poistné plnenie dňa 26.10.2012 vo

výške 1.381,90 Eur. Je tak zrejmé, že nie je pravdou, že poskytol poistné plnenie len vo výške 756,40
Eur. Právny predchodca žalobcu s poskytnutým plnením nebol spokojný, a preto ho prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne vyzval na dolikvidáciu plnenia tak, že listom zo dňa 3.8.2011 vyčíslil škodu na
sumu 4.300,- Eur a listom zo dňa 13.6.2012 už vyčíslil výšku škody na sumu 15.191,70 Eur bez toho,
aby preukázal rozdiel vo vyčíslení jednotlivých položiek. Pretože zo žaloby v žiadnom prípade nevyplýva

špecifikácia výšky uplatneného nároku, považuje výzvu právneho predchodcu žalobcu mu doručenú
prostredníctvom jeho právnej zástupkyne za rozhodujúcu pre odôvodnenie plnenia. Z uvedenej výzvy
právnypredchodcažalobcunamietalomietky,ktorémuboliuznanévovýške52m2, uplatňujesi150m2,
avšak pri obhliadke dňa 8.4.2011 preukázal iba poškodenie uhradených omietok a väčší rozsah škody
nebol preukázaný; namietal maľby, ktoré mu boli uznané vo výške 343 m2, avšak uplatňuje si 510 m2,

avšakpriobhliadkedňa8.4.2011preukázal ibapoškodenieuhradenejmaľbyaväčšírozsahškodynebol
preukázaný; namietal hydroizoláciu, pričom túto položku nebolo možné uhradiť z dôvodu, že pôvodne v
dome nebola, a preto nemohla byť ani poistnou udalosťou poškodená (bežná hydroizolácia, ktorá bola
pôvodne v dome nebola poškodená škodovou udalosťou, bola však nedostatočná) a zároveň právny
predchodca žalobcu nepreukázal, ako dospel k výpočtu uplatnenej sumy; namietal zámkovú dlažbu,

avšak právny predchodca žalobcu mal poistný rodinný dom o pôdoryse 112 m2 bez poistenia
vedľajších stavieb, ako sú spevnené plochy, chodníky, cesty, oplotenia a pod., a preto nebolo možné túto
položku uhradiť; namietal drenáž, avšak poškodenie drenáže nebolo poistnou udalosťou preukázané
a zároveň nepreukázal ako dospel k sume 15,- Eur za 30 m drenáže; namietal nové rozvody, pričomnepreukázal, akým spôsobom dospel k sume 15,- Eur a 50,- Eur za prácu (predložil tri pokladničné
bloky za nákup potrubia v sume 139,99 Eur s dátumami 30.3.2011 a 1.4.2011, t.j. pred vznikom poistnej
udalosti) a zároveň pri obhliadke nebolo preukázane poškodenie potrubia ani inak nebol preukázaný

rozsah škôd kanalizačného potrubia; náklady spojené s poistnou udalosťou za nákup materiálu (uplatnil
stavebný materiál v sume 2.211,36 Eur predložením 56 ks pokladničných blokov zakúpených v období
odo dňa 30.3.2011 do 18.6.2011), avšak na týchto blokoch je prevažne účtovaný nákup betónových
tvárnic, cementu, štrku, rôzne plastové potrubia, lepidlá na dlažbu vonkajšia omietka a podobne, a
preto súvislosť tohto stavebného materiálu s poistnou udalosťou nebola preukázaná; vykonané práce

si právny predchodca žalobcu uplatnil vo výške 1.200,- Eur, avšak neuviedol ako dospel k tejto sume
a neupresnil ani z akého dôvodu a kde boli tieto práce vykonané, a zároveň poukazuje na skutočnosť,
že výkopové práce súvisiace s izoláciou nie je možné v zmysle VVP preplatiť; namietal okapový
chodník, pri tejto položke uplatnil sumu 1.600,- Eur, neuviedol však ako dospel k tejto sume, pretože pri
obhliadke takéto poškodenie nebolo preukázané a neohlásil ani doobhliadku počas opravy a ani inak
nepreukázal poškodenie, avšak pokiaľ boli chodníky opravované v súvislosti so zhotovením izolácie,

nie je možné ich preplatiť z poistnej zmluvy; odvoz sute právny predchodca žalobcu nepreukázal, a
tiež ako dospel k uplatnenej sume 150,- Eur, pretože nepredložil žiaden doklad o prenájme kontajnera,
resp. o poplatku za uskladnenie sute na skládke, podľa žalovaného v 2. rade zakúpenie odvlhčovača
vzduchu zo dňa 20.6.2010 nemá žiadnu súvislosť s poistnou udalosťou zo dňa 2.4.2011, čistenie po
poistnej udalosti; uplatnenie poistného plnenia za zničené topánky, čižmy a šatstvo, uvedené položky

bolo priznané z poistenia domácnosti (PU: 1228448407) zo dňa 26.10.2012 a vyplatené pod poistným
plnením spolu vo výške 1.381,90 Eur, pričom rozdiel medzi uplatnenou sumou a poistným plnením je
odpočítaná amortizácia a vek vecí; nepreukázal poškodenie dlažby v garáži, pričom zhotovenie novej
guličky a napojenia, ktoré pôvodne v garáži nebolo, nesúvisí s poistnou udalosťou, a nebola preukázaná
ani súvislosť týchto prác s poškodením potrubia, a ani dôvod výmeny dlažby; podľa žalovaného v 2. rade

AQUAPOL sušenie miestnosti (faktúra za vykonané práce zo dňa 20.12.2010) nesúvisí so škodovou
udalosťou, ktorá vznikla o štyri mesiace neskôr. Z uvedenej špecifikácie je podľa žalovaného v 2. rade
zrejmé, prečo nemohol uhradiť poistné plnenie tak ako to právny predchodca žalobcu požadoval, a preto
jeho nárok považuje za neopodstatnený a žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť.

8.1 Právny predchodca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 29.1.2014 k odporu žalovaných v 1. a 2.
rade a intervenienta na strane žalovaného v 1. rade uviedol, že jeho problémy s vlhkosťou a vodou v
spodných priestoroch domu začali v roku 2010. Keďže vizuálne a svojpomocne nevedel určiť príčinu,
prizval odborníkov, ktorí mu poradili vykonať úkony sušenia domu. Predpokladali, že predmetná vlhkosť
je v dôsledku toho, že v daných priestoroch bola práčovňa, ktorú využíval aj na sušenie bielizne.

Z tohto dôvodu zakúpil odvlhčovač vzduchu a aplikoval systém AQUAPOL. Napriek sušeniu domu
uvedenými spôsobmi sa výsledok nedostavil, práve naopak vlhkosť a voda neustále pribúdali. Prizval
na konzultácie ďalších odborníkov, ktorí mu odporučili jediný istý spôsob identifikácie miesta odkiaľ
premení voda a to obkopanie domu. Keďže situácia bola kritická pre množstvo vody v dome, vlhkosť,
pach a postupujúce plesne, že bolo nevyhnutné, čo najskôr identifikovať príčinu a miesto. Keď sa

postupne obkopával dom a zdroj vody sa nenašiel, pokračoval vo výkope cez dvor a postupne po odkrytí
povrchu na dvore, bolo vidieť zvyšujúcu sa vlhkosť pôdy, a pokračoval vo výkopových prácach až bolo
možné identifikovať prúd vody prichádzajúci z príjazdovej cesty z Opálovej ulice. Bolo zrejmé, že voda
vtekala priamo na jeho dvor. Oznámil túto skutočnosť žalovanému v 1. rade, ktorý odobral vzorku vody
a výsledkom bolo určenie, že ide o pitnú vodu, ktorá uniká z vodovodného hydrantu. Porucha bola

zo strany žalovaného v 1. rade odstránená a jeho problémy s vodou skončili. Je zrejmé a logické, že
deň, kedy došlo k odhaleniu poruchy, nie je možné stotožňovať s dňom, kedy došlo k vzniku poistnej
udalosti. Identifikácii príčiny vlhkosti predchádzalo nespočetné množstvo stavebných prác, a dovtedy
vytekajúca voda spôsobila rozsiahle škody. Tvrdenie, že dané práce, faktúry za sušenie a následná
sanácia nesúviseli s poistnou udalosťou, nemôže obstáť. Po odstránení poruchy bolo nevyhnutné

vykonať sanáciu a nápravu rozkopaného stavu domu a nasledovalo množstvo úkonov, prác, a až po
vyhodnotení, prešetrení, čo všetko poistná udalosť spôsobila, sa postupne dalo určiť rozsah poškodenia,
a tým začať vyčíslovať výška škody. Žalovaný v 2. rade plnil až po nekonečných preukazovaniach škôd
z jeho strany a vyplatil mu sumu 1.381,90 Eur dňa 26.10.2012. Až postupne dochádzalo k uhradeniu
nárokov žalovaným v 2. rade z poistenia nehnuteľnosti, ale nie v splátkach, ako to uvádza. Postupné

platby boli v dôsledku neustáleho preukazovania nároku, žalovaný v 2. rade popieral uplatnené nároky,
dokonca aj oznámil, že poistná zmluva je neplatná. Až po predložení dôkazov a právnej argumentácie
zo dňa 5.10.2012 uviedol, že poistná zmluva je platná a z jeho strany došlo k postupnému plneniu, a
to dňa 10.5.2011 vo výške 756,40 Eur, dňa 20.8.2012 vo výške 100,-Eur a dňa 28.9.2012 vo výške343,- Eur. Je preukázané tiež, že žalovaný v 1. rade o škode vedel, keďže to výslovne listom zo dňa
6.5.2011 sám uznal. Skutočnosť, ktorú nestále namieta, že nebol prizvaný k obhliadke škôd, neobstojí.
O danej škode vedel, keďže sám potvrdil, že porucha na verejnom vodovode je v jeho správe a jeho

zamestnanci vec osobne riešili na mieste. Po poistnej udalosti postupoval v súlade s Občianskym
zákonníkom ako aj poistnými zmluvami. Oznámil skutočnosť žalovanému v 1. rade listom, a keďže bol
poistený, pričom poistená bola poistená domácnosť, aj nehnuteľnosť a daná poistná udalosť spadá do
predmetného poistenia, nahlásil poistnú udalosť žalovanému v 2. rade. Je zrejmé, že ku škode došlo, kto
je za škodu zodpovedný, a je preukázaná príčinná súvislosť medzi poruchou spôsobenou prevádzkovou

činnosťou, ako predpokladom pre vznik škody a spôsobenou škodou na jeho majetku. Uvedené
vyplýva aj z Odborného posudku vypracovaného nezávislým odborníkom v oblasti stavebníctva A. G.
C. H.. Poistnú udalosť oznámil žalovanému v 2. rade, a na následnom šetrení/ obhliadke uviedol a
ukázal likvidátorke škody. Likvidátorka však uznala len ňou vybraný rozsah poškodenia. Pri ostatných
(nezaznamenaných) škodách uviedla, že nesúvisia s poistnou udalosťou. Likvidátorka nedostatočne
a nedôsledne zaznačila poškodenia, dokonca niektoré odmietla spísať. Vôbec nevenovala dostatočnú

pozornosť všetkým škodám, nepoňala obhliadku komplexne, nekomunikovala s ním a vynútila si
podpísať neúplný a nedostatočný zápis o ohliadke. To ako zaznamenala, či nezaznamenala likvidátorka
škodynemôženiesťzodpovednosťpoškodený,ktorýsiriadneplnilsvojupovinnosťapostupovalsprávne
v súlade so zákonom a poistnými zmluvami. Šlo o pochybenie a nedôsledné konanie likvidátora.
Pri obhliadke vykonávala záznam o škode na elektronickom zariadení. Nevedel čo likvidátorka do

zápisu uviedla, a ani následne nevedel uvedené prečítať, preveriť, keďže neobdržal kópiu. Po spísaní
záznamu likvidátorka dala zariadenie pred neho a žiadala ho podpísať elektronicky. Napriek žiadosti
vôbec neobdržal žiadny dokument vypovedajúci danej obhliadke, nedostal kópiu, toho čo elektronicky
podpisoval. Ak poisťovňa považuje Zápis z obhliadky za základ pre plnenie, podporuje týmto svojvoľné
konanie a rozhodovanie jednotlivých likvidátorov, ktorí sami rozhodujú čo uznajú a uvedú do zápisu.

Keďže nepoznal obsah zápisu, nevedel ani následne skontrolovať čo mu dali elektronicky podpísať,
a preto spochybňuje akúkoľvek hodnovernosť daného dôkazu. Žalovaný v 2. rade nevykonal žiadne
iné následné došetrenie stavu, doobhliadku, neprizval žiadneho odborníka zistiť stav. Ak intervenient
(vedľajší účastník) vo svojom odpore upriamuje pozornosť súdu na bližšie nešpecifikovaný rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.3.2010, ktorý uvádza, že pri výpočte náhrady škody

je potrebné odrátať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením, k tomu
podotýka, že v jeho prípade nie je možné aplikovať toto stanovisko, jednak s ohľadom na skutočnosť, že
vykonanýmiopravaminedošlokzhodnoteniujehomajetku,alepredovšetkýmzdôvodu,žesohľadomna
aplikačnú prax nižších, ako aj vyšších súdov, je možné konštatovať, že uvedený názor je už prekonaný,
a nie je možné takto automaticky bez ohľadu na špecifiká daného prípadu pristupovať k uplatňovanému

nároku na náhradu škody.
8.2 K tvrdeniam žalovaného v 2. rade, ktorý reaguje na vyčíslenie nároku a špecifikáciu, uvádza, že pri
omietkach výpočet náhrady získal vynásobením skutočného rozsahu poškodenia omietky, t.j. 150 m2,
nie len časťou steny, ako to likvidátorka naznačila v správe. Čo sa týka malieb tak podľa
zistenia v danom regióne je cena ním žiadaná cenou obvyklou. V prípade hydroizolácie argumentácia,

že daná škoda nesúvisela s vodovodnou škodou, je odborne vágna, v rozpore s technickými a reálnymi
skutočnosťami, a dôkazom je Odborný posudok A. G. C.. Drenáž sa vykonala v roku 2011 a súvisela
so sanáciou, pričom 30 m drenáže stojí 45,- Eur a je to cena obvyklá. Poukazuje na to, že vykonanie
drenáže súvisí s nápravou stavu po škode. Ak žalovaný v 2. rade uznal škodu, musí mať vedomosť, že
danou poruchou došlo k škodám aj na rozvodoch. Výkopy boli uskutočnené v súvislosti s hydroizoláciou,

tento výkop bol vykonaný popri múre, logicky sa musel poškodiť odkvapový chodník. K otázke neuznania
nákladov za kladenie dlažby v garáži je opäť nevyvrátiteľné, že výkopovými prácami sa pôvodná
dlažba poškodila a muselo sa vykonať nové napojenie guličky na existujúcu kanalizáciu. Garáž je
súčasťou domu a tiež miestom, kde sa pod zemou hľadala voda. Náklady súvisiace s kúpou odvlhčovača
vzduchu, či sušenie miestností systémom AQUAPOL v roku 2010 boli vyvolané vzniknutou vlhkosťou

a snahou o jej odstránenie. Príčina vlhkosti a vody v dome bola zistená až v apríli 2011. Ale prasknutie
rúry a pretekanie muselo vzniknúť skôr, pravdepodobne v roku 2010, keďže vtedy začali problémy s
vlhkosťou a vodou v dome, a žiadna iná príčina vlhkosti nebola ním, a ani prizvanými odborníkmi
identifikovaná. Z dôvodu poškodenia pôvodnej hydroizolácie bola nevyhnutná sanácia, t.j.
nevyhnutnosť vykonať stavebné práce (odkopanie stien pod terénom, realizovať novú hydroizoláciu,

novú drenáž, keďže pôvodné bolo zničené). Stavebné práce musel vykonať rýchlo a dôsledne, aby
nedošlo ešte v vážnejším poškodeniam stavby. Predmetná porucha vodovodu spôsobila nevyhnutnosť
novej hydroizolácie, a tým aj drenážneho systému, ako aj iné súvisiace stavebné práce. Po oprave
vodovodného potrubia bola dôvodne nevyhnutná sanácia objektu, aj jeho sušenie (náklady za sušenie).Vlhkosť, voda spôsobili poškodenie muriva, čo vyvolalo nevyhnutnosť odstránenia starého muriva, tým
vznikla potreba novej omietky a maľby. Všetky predmetné stavebné práce, uplatnené náklady
za práce a stavebný materiál v dome, na pozemku boli nevyhnutné k odstráneniu vzniknutej škody.

8.3 Prílohou podania právneho predchodcu žalobcu bolo aj odborné vyjadrenie (označené ako Odborný
posudok) vypracovaný A. G. C., PhD autorizovaným stavebným inžinierom.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a intervenienta na strane žalovaného v 1.
rade, ich rozsiahlymi vyjadreniami, výsluchom svedkov, odborným vyjadrením A. G. C., H., znaleckým

posudkami predloženými do konania právnym predchodcom žalobcu, znaleckým posudkom súdom
ustanovenej znalkyne ako oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav:

10.1 Z likvidačného spisu žalovaného v 2. rade súd zistil, že žalovaný v 2. rade potvrdil prijatie telefonátu
právneho predchodcu žalobcu A. B. C. na linku callcentra žalovaného v 2. rade dňa 6.4.2011 o 17.05

hod., a teda prijatie hlásenia škodovej udalosti č. 1120016066 k poistnej zmluve číslo 7400046113. Z
potvrdenia žalovaného vyplýva, že hlásenie škodovej udalosti nebolo vyhotovené v papierovej podobe,
nakoľko hlásenie bolo prijaté prostredníctvom callcentra a údaje sú tak archivované elektronicky.
10.2 Z predloženej dokumentácie je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v telefonickom hlásení
uviedol, že škodová udalosť mala dlhšie trvanie, príčina vzniku sa potvrdila až v sobotu 2.4., kedy došlo

k zatopeniu domu, bol poškodený hydrant a cez zeminu sa dostávala voda pod dom, voda presakovala
do pivnice, zničila múry, veci, izoláciu, príjazdovú cestu do garáže, dlažbu v garáži, šatník v pivnici aj s
vecami, záhradu tým, že sa robila izolácia. Boli volané vodárne, dnes 6.4. opravovali hydrant.
10.3 Zo zápisu z obhliadky a prejednania škody zo dňa 8.4.2011 vyplýva, že obhliadku dňa 8.4.2011
vykonala zamestnankyňa žalovaného v 2. rade B. I., obhliadkárka poisťovne Allianz - Slovenská

poisťovňa, a.s.. V kolónke „Údaje o škode“ je uvedené, že škoda vznikla dňa 2.4.2011 na D. XX F. C..
V popise vzniku škody obhliadajúca zamestnankyňa žalovaného v 2. rade uviedla, že podľa tvrdenia
právneho predchodcu žalobcu (poškodeného) pred 2-3 rokmi sa v suterénnych priestoroch začalo
prejavovať moknutie muriva, v roku 2010 poistený obkopal rodinný dom a zhotovil drenáž okolo celého
domu, ktorú zaviedol pod cestu. Podľa tvrdeného pri odkopávkach domu nezistil vodu v ryhe. Žiadnu

zmenu v moknutí domu poistený po tejto úprave nezaznamenal. Keďže žiadne z vykopaných úprav
nezabralo poškodený sa pokúšal zistiť, či mu dom nemokne z dôvodu nefunkčnej guličky - vjazd do
garáže. Po odkopaní zistil sústavný prítok vody do vykopanej jamy, dal vodu na rozbor a zistil, že
je pitná. Dňa 2.4.2011 hlásil škodu na vodárne, ktoré po odkopaní zistili, že z hydrantu cca 1m od
pozemku poisteného uniká, presakuje voda. V čase obhliadky bol hydrant po oprave a

vodárenská spoločnosť opravovala potrubie na ulici o 100 m ďalej. K zaplaveniu domu nedošlo,
dochádzalo len k moknutiu muriva v suterénnych priestoroch rodinného domu postaveného v roku
1974. V zápise sa nachádza špecifikácia a rozsah poškodení týkajúcich sa maľby, omietok, stavebných
súčastí (hydroizolácia domu, fasádna omietka) a zoznam poškodených, zničených alebo odcudzených
hnuteľných vecí. Pri položke hydroizolácia domu sa nachádza poznámka obhliadajúcej zamestnankyne

žalovaného v 2. rade, že podľa jej názoru poškodenie hydroizolácie domu nesúvisí z vodovodnou
škodou, ale poškodená bola ešte pred poistnou udalosťou, resp. poškodenie izolácií unikajúcou vodou
nie je preukázaná (murivo len moklo, suterén nebol zaplavený - t.j. prítok vody nebol taký silný, aby
poškodil hydroizoláciu, nedošlo k tlakovej vode), pri položke fasádna omietka v poznámke
obhliadajúca zamestnankyňa žalovaného v 2. rade uviedla, že jej oprava nesúvisí z vodovodnou škodou.

V zápise poukázala, že voda unikajúca z poškodeného hydrantu nespôsobila poškodenie hydroizolácie,
ale z dôvodu poškodenia izolácie došlo k namoknutiu muriva v suteréne, keď unikala voda z
hydrantu. Uviedla, že poškodené hnuteľné veci v čase obhliadky sú vyhodené, poistený si nezhotovil
žiadnu dokumentáciu. V čase obhliadky poistený v suteréne domu prevádzal znižovanie výšky vodného
stĺpca v murive firmou Aquapol, tieto úpravy tiež prevádzal v mesiaci máj 2010. Podľa tvrdenia

pracovníkov vodárne (pracujúci cca 100 m od domu) vymenili hydrant pred domom poisteného, bol už
starý a presakovala z neho voda. Voda z hydrantu presakovala, ale nestriekala celým prúdom.
10.4 Z oznámenia poistného plnenia zo dňa 11.5.2011 vystaveného zamestnancom - likvidátorom
žalovaného v 2. rade A. H. J. vyplýva, že žalovaný v 2. rade poukázal poistné plnenie vo výške 756,40
Eur z poistnej zmluvy č. 7400046113.

10.5 Žalovaný v 2. rade listom zo dňa 12.5.2011 oznámil žalovanému v 1. rade, že na základe
uzatvoreného poistenia domácnosti poukázal poistné plnenie vo výške 756,40 Eur a vyzval
žalovaného v 1. rade k úhrade tejto sumy v súlade s ust. § 813 Občianskeho zákonníka, a následne
listom zo dňa 22.6.2011 vyzval k tejto povinnosti priamo intervenienta na strane žalovaného v 1. rade.10.6PrávnypredchodcažalobcuA.B.C.listomzodňa3.8.2011vyzvalžalovanéhov1.radekdoplateniu
sumy 3.543,60 Eur, keďže výšku škody vypočítal na sumu 4.300, Eur, pričom mu bolo uhradené poistné
plnenie v sume 756,40 Eur.

10.7 Intervenient na strane žalovaného v 1. rade oznámil dňa 16.8.2011 žalovanému v 2.
rade refundáciu poistného plnenia v sume 537,99 Eur s tým, že odpočítanú spoluúčasť poisteného
žalovanéhov1.radejepovinnýžalovanýv1.radeuhradiťžalovanémuv2.radezvlastnýchprostriedkov.
10.8 Výzvou zo dňa 23.8.2011 žalovaný v 2. rade vyzval žalovaného v 1. rade k úhrade dohodnutej
spoluúčasti v sume 165,97 Eur.

10.9 Z posúdenia bločkov predložených poisteným - právnym predchodcom žalobcu vyplýva, že
likvidátor žalovaného v 2. rade neuznal uplatnené omietky nad rámec rozsahu zisteného obhliadajúcou
zamestnankyňou, hydroizoláciu vzhľadom na predchádzajúcu poistnú udalosť, opravu dlažby 72 m2,
pretože ich nemal poistené ako vedľajšie stavby, drenáž z dôvodu vylepšenia stavby, nepreukázanú
kanalizačnú prípojku, nákup materiálu, pretože sa týkala inej základovej dosky, nepreukázania
výkopových prác a opravy okapového chodníka, odvozu sute, nepreukázania poškodenia dlažby v

garáži.
10.10 Zo žiadosti o úhradu poistného plnenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 13.6.2012 vyplýva,
že právny predchodca žalobcu požiadal žalovaného v 2. rade a intervenienta na
strane žalovaného v 1. rade o doplatok poistného plnenia vo výške 15.191,70 Eur, ktorá mala vzniknúť
v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.

10.11 Žalovaný v 2. rade vo svojom stanovisku zo dňa 26.7.2012 k výzve na doplatenie poistného
plnenia v sume 15.191,70 Eur uviedol, že uznal rozsah skutočne poškodených omietok 52 m2
(nie uplatnených 150 m2), nakoľko rozsah vyplýva zo zápisu o obhliadke. Náhrada bola stanovená
rozpočtom bez doloženia dokladov. Rovnako sa to týka malieb, avšak do výpočtu zarátal penetráciu
pod maľovku, a teda priznal sumu 1 Eur za m2. Aj v tomto prípade určil výšku škody rozpočtom

bez doloženia dokladov. Odškodnenie hydroizolácie nebolo vyplatené, pretože nesúvisí s vodovodnou
škodou. K zámkovej dlažbe uviedol, že nárok poškodenému nemohol vzniknúť z dôvodu, že nebola
pripoistená a navyše nebola uvedené v zápise z obhliadky. Oprava drenáže sa vykonala v máji 2010 a
v čase obhliadky nebolo možné určiť rozsah škody. Poškodený nešpecifikoval výkopové práce.

10.12 Z krycích listov žalovaného v 2. rade je zrejmé, že žalovaný v 2. rade vyplatil právnemu
predchodcovi žalobcu sumu 1.199,40 Eur, teda doplatil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 100,- Eur
za vyhľadávanie potrubia a sumu 309,40 Eur za maľby pri zvýšení jednotkovej ceny z 1, Eur na 2,- Eur,
teda poskytol poistné plnenie vo výške 1.199,40 Eur za vyhotovenie 52 m2 omietok v sume 309,40
Eur, za otlčenie omietok v tomto rozsahu v sume 104,- Eur, za realizáciu maľby v sume 343,- Eur

plus ďalších 309,40 Eur a za vyhľadávanie potrubia v sume 100, Eur.
10.13 Z výpisu z účtu v peňažnom ústave žalovaného v 2. rade vyplýva, že suma 756,40 Eur bola
právnemu predchodcovi žalobcu poukázaná dňa 12.5.2011, suma 100,- Eur dňa 21.8.2012 a suma 343,-
Eur dňa 1.10.2012.
10.14 Vyššie uvedené skutočnosti preukazuje aj list žalovaného v 2. rade zo dňa 20.8.2012, ktorým

právnemu predchodcovi žalobcu oznámil doplatok poistného plnenia v sume 100,- Eur za vyhľadanie
potrubia a jeho oznámenie intervenientovi na strane žalovaného v 1. rade o doplatku v sume 343,-Eur
za zvýšené náklady na maľovku podľa cien v danom regióne, rovnako skutočnosť preukazuje aj výzva
intervenientovi k úhrade pohľadávky v sume 443,- Eur.
10.15 Z likvidačného spisu vyplýva, že intervenient na strane žalovaného v 1. rade refundoval plnenie

žalovanému v 2. rade v sume 436,14 Eur.
10.16 Z podania žalovaného v 2. rade zo dňa 2.1.2014 vyplýva a z výpisu z účtu žalovaného v 2. rade je
preukázané, že žalovaný v 2. rade uhradil sumu 1.381,90 Eur dňa 26.10.2012 z poistenia domácnosti
(PU:1228448407).
10.17 Poistné plnenie bolo žalovaným v 2. rade uskutočnené rozpočtom z dôvodu nepredloženia

dokladov preukazujúcich nárok.

11.1 Z likvidačného spisu intervenienta na strane žalovaného v 1. rade vyplýva, že žalovaný v 1. rade
listom zo dňa 1.6.2011 požiadal intervenienta o prešetrenie poistnej udalosti a vyrovnanie regresnej
pohľadávky so žalovaným v 2. rade.

11.2 Na výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 13.6.2012 advokátovi právneho predchodcu
žalobcu uviedol, že nevykonal obhliadku v mieste poistnej udalosti, nebol ani prizvaný k obhliadke, a
preto vychádzal pri posudzovaní nároku z dokumentácie žalovaného v 2. rade. Poukázal v liste, žereálnym podkladom pre určenie výšky škody je Zápis z obhliadky a prejednania škody zo dňa
8.4.2011, ktorý aj poistený podpísal. Zotrval tak na výške vyplateného plnenia.
11.3 V likvidačnom spise sa nachádza vyjadrenie A. K. J. zo dňa 6.6.2014, ktorý v stanovisku k poistnej

udalosti uviedol, že pokiaľ by došlo k prasknutiu potrubia alebo hromadného úniku vody, bola by
takáto situácia zaregistrovaná Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., nakoľko by došlo
k poklesu tlaku vo vodovodnom okruhu. Takáto pretekajúca voda sa správa ako bežná dažďová voda,
čo znamená, že časť vody vsiakne do pôdy, časť tečie v smere svahu, podľa geologického podložia a
časť sa vyparí. Podľa stanoviska Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti Košice, a.s., bola porucha

odstránená dňa 6.4.2011, čo podľa poškodeného znamená, že za tieto 4 dni stačilo na to, aby došlo
k takému rozsiahlemu poškodeniu rodinného domu, čo je však nereálne a postup likvidátora považuje
za správny, ak priznal len poškodenie malieb, omietok a práce súvisiace s vyhľadávaním poškodeného
potrubia. Uvažovať o tlakovej vode ako to uvádza odborný posudok je nezmysel, nakoľko správnou
technológiou vyhotovená izolácia proti zemnej vlhkosti odoláva presakujúcej vode počas štyroch dní.
Vyhotovenú hydroizoláciu, drenáž, okapový chodník a práce s nimi súvisiace, nepovažuje za škodu

spôsobenú unikajúcou vodou, ale za vylepšenie stavebného objektu.

12. Z odpovede žalovaného v 1. rade k žiadosti právneho predchodcu žalobcu A. B. C. zo dňa 6.5.2011
vyplýva, že žalovaný potvrdil skutočnosť, že dňa 2.4.2011 bolo na Dispečing náhlásenie pretekanie vody
pred garáž rodinného domu na D. XX F. C.. Pri prešetrení nahláseného stavu bol zistený prítok vody do

výkopu pred garážou a prítok vody po prípojke do vodomernej šachty. Porucha na verejnom vodovode
DN 100 v jeho správe bola zameraná jeho pracovníkmi pátracej skupiny a odstránená dňa 6.4.2011.
Nevylúčil zodpovednosť za vznik škody.

13. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 1.6.2011 oznámil intervenientovi stanovisko ku škodovej udalosti,

v ktorej potvrdil poruchu na verejnom vodovode DN 100 a požiadal intervenienta o prešetrenie poistnej
udalosti a vyrovnanie regresnej pohľadávky, a zároveň potvrdil svoju zodpovednosť za vznik škodovej
udalosti.

14. Z výpovede právneho predchodcu žalobcu A. B. C. vyplynulo, že v roku 2010 spolu s manželkou

zistili v priestoroch rodinného domu na D. E. XX F. C., že im začínajú vlhnúť obvodové múry
z určitej časti od ulice s tým, že časom sa tam vytvárali aj určité drobné mláčky. Táto vlhkosť stúpala.
Snažili sa to odstrániť nejakými stavebnými úpravami na začiatku, neskôr zakúpili odvlhčovač stien,
požiadali firmu Aquapol, ktorá im dodala prístroj na vysušenie priestorov fungujúci na magnetickej báze,
ale tiež to nepomohlo. Keďže steny mokli aj z južnej aj z východnej strany, tak kompletne odkopali v

tejto časti dom, kde hĺbka výkopov bola až po základ a zistili, že pod garážou je sústavný prítok vody.
Oslovil pracovníkov žalovaného v 1. rade, ktorí nezistili žiadne šumy, ale nevylúčili, že príčina môže
byť na vodovodnom potrubí alebo na hydrante, ktorý nevedeli nájsť. Zamestnanec žalovaného v 1.
rade G. H. mu odporučil odobratie vzorky vody za účelom identifikácie, či ide o vodu pitnú, čo sa aj
rozborom vody potvrdilo. Na druhý deň ukázal zamestnancom žalovaného v 1. rade miesto, kde sa mal

nachádzať hydrant, začali kopať a asi v hĺbke 2 metrov začala voda striekať. Ako odstránili poruchu
na hydrante, voda prestala tiecť. V čase keď boli robené výkopové práce, bola prizvaná na obhliadku
zamestnankyňa žalovaného v 2. rade, ktorá vykonala obhliadku na príliš rýchlej báze, on jej len ukazoval
čo je poškodené a obhliadkárka to zaznamenala do zápisnice o obhliadke. Má za to, že uviedla len
to, čo jej vyhovovalo, a preto v zápise nie sú uvedené všetky škody. Nevzala do úvahy úkony, ktoré

museli urobiť vo vzťahu k hydroizolácii a náklady, ktoré súviseli s rozkopaním celého
domu, výkopovými prácami, vybudovaním príjazdových chodníkov, terás, terénnych úprav , dlažby.
Zápisnica, ktorú mu dala zamestnankyňa žalovaného v 2. rade na podpis nebola čitateľná, nakoľko bola
vypracovaná elektronicky na tablete, pričom nedostal žiadnu tlačnú kópiu a ani prostredníctvom emailu.
V roku 2010 hlásil žalovanému v 2. rade tiež poistnú udalosť, túto nahlásil telefonicky, neprišiel žiadny

likvidátor a bola mu vyplatená suma, s výškou ktorej sa uspokojil, a preto nežiadal obhliadku poškodení.

15. A. G. C., H. na pojednávaní súdu uviedol, že vypracoval odborný posudok, avšak ešte pre
jeho vyhotovením konzultoval príčiny porúch s právnym predchodcom žalobcu. Zotrval na záveroch
odbornéhovyjadrenia,pričomdoplnil,ženiejestanovenáživotnosťhydroizolácie,apokiaľjekonštrukcia

zabudovaná, je ťažko nahraditeľná počas životnosti. Zdôraznil, že pokiaľ je hydroizolácia dimenzovaná
na zemnú vlhkosť, hydroizolačný systém v prípade pôsobenia tlakovej vody nebude odolávať tomuto
tlaku. Poukázal, že k poškodeniu hydroizolácie došlo v dôsledku úniku vody, nakoľko porucha
hydroizolácie sa neprejavila pred touto škodovou udalosťou.16. Svedok G. H. uviedol, že pracuje ako vedúci strediska dispečingu u žalovaného v 1.
rade. Na dispečing bol nahlásený problém v apríli 2011 súvisiaci so zamokaním pivničných múrov v

dome právneho predchodcu žalobcu. Na miesto bola vyslaná dispečerská služba na prešetrenie daného
hlásenia. Vyslaní pracovníci zistili slabý prítok vody do odkaľovacej mreže pred garážou. Keďže nebolo
jasné,čisajednáoporuchualeboopodzemnúvodu,vyslalinaprešetrenieporuchypracovníkovpátracej
skupiny, ktorí s pomocou meracieho vozidla identifikujú miesto poruchy. Pri prvotnom prešetrení sa
nezistila žiadna porucha. Opakovane ho kontaktoval právny predchodca žalobcu a na podklade jeho

žiadosti o prešetrenie poruchy skontrolovali všetky zariadenia, hydranty, šupatká a vodovodné prípojky.
Osadili stredové šupátko za účelom zistenia zníženia prietoku vody, ktorý je meraný na diaľku na
centrálnom dispečingu a 6.4. začali s výkopovými prácami, kedy našli po rozbití asfaltu v okolí
nehnuteľnosti právneho predchodcu žalobcu starý nefunkčný hydrant, ktorý odstránili. Svedok potvrdil,
že pri prvotnom šetrení sa brala vzorka vody, pričom jej rozbor nevykázal, že má ísť o pitnú vodu. Zo
svojej pracovnej činnosti má skúsenosť, že v tejto lokalite sa vyskytuje pomerne vysoká úroveň spodnej

vody a riešil prípady, kedy ho odberatelia oslovili, že majú problém so zamáčaním pivničných priestorov,
s vlhkými múrmi a pod. Túto jeho skúsenosť potvrdili aj jeho kolegovia, ktorí vykonávajú odpočet
vodomerov. Tiež uviedol, že poruchy zistia vyhodnotením nočného porovnávania odberov. Podklady pre
vypracovanie stanoviska pre poisťovňu pripravoval on, avšak vychádzal z mylného presvedčenia, že
zamestnanci žalovaného v 1. rade odstraňovali poruchu, ale až neskôr zistil, že neriešili poruchu, ale

len riešili vyrezávku vodovodného potrubia a výmenu nefunkčného hydrantu.

17. Svedkyňa B. I. vo svedeckej výpovedi potvrdila skutočnosť, že dňa 8.4.2011 bola na obhliadke domu
patriaceho právnemu predchodcovi žalobcu A. B. C.. Urobila obhliadku, vyhotovila fotodokumentáciu,
zamerala rôzne poškodenia a všetko zaznamenala do zápisu. Záver obhliadky prečítala právnemu

predchodcovi žalobcu, pričom nič nenamietal. Bežnou praxou je, že zápis o obhliadke zaznamenávajú
do tabletu, a preto ho na požiadanie poskytnú dodatočne. Za príčinu vzniku poistnej udalosti
považovala vodu unikajúcu z vodovodného zariadenia, nakoľko tieto informácie mala od vlastníka
nehnuteľnosti. Jej úlohou bolo došetriť všetky možné okolnosti, ktoré súvisia s priebehom
škody a zistiť rozsah poškodenia, posúdiť technické parametre škody. V zápise uviedla, že poškodená

hydroizolácia nesúvisí s poistnou udalosťou, pretože podľa jej názoru podľa rozsahu poškodenia sa
jednalo o dlhodobé pôsobenie vody, pričom poškodenie omietok bolo evidentne staršie. Uviedla, že je
bežné v prípade starších rodinných domov, že sú tam viditeľné podobné poruchy, že majú poškodené
omietky, maľby, takže tieto poškodenia sú štandardné v dôsledku toho, že izolácie sú opotrebované.
Ich životnosť je jeden predpoklad a druhým predpokladom je, že izolácie môžu byť poškodené iným

spôsobomakojesadanieobjektu,mrazy.Podľajejnázoruakbykupoistnejudalostimalodôjsťtakakoto
uvádzal právny predchodca žalobcu, musel by byť tlak vody tak veľký, že poškodí hydroizoláciu a dôjde
k zaplaveniu pivnice, vytlačeniu podláh, čo sa nestalo. Ak už je izolácia poškodená, múry len dlhodobo
vlhnú, vtedy poškodenie múrov nesie tie známky, ktoré boli viditeľné pri obhliadke. Ďalej svedkyňa na
otázky žalovaného v 1. rade uviedla, že vlhnutie môže byť spôsobené z rôznych dôvodov. Na posúdenie,

čo spôsobilo vlhnutie by bol potrebný chemický rozbor vody, inak sa to nedá rozlíšiť. Poukázala tiež na
to, že išlo o dlhšie pôsobenie vody a tiež na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu jej pri šetrení
uviedol, že v roku 2010 urobil opatrenia - drenáže a žiadnu zmenu v moknutí domu nezaznamenal a
počas výkopových prác nezaznamenal žiadnu vodu v ryhe. Bolo na právnom predchodcovi žalobcu, aby
jej ukázal rozsah poškodenia, ktorý následne mala povinnosť zdokumentovať do zápisu, pričom je aj

na poistenom, aby výšku škody preukázal bločkami, faktúrami resp. iným spôsobom, či už pri samotnej
obhliadke alebo v priebehu likvidácie poistnej udalosti likvidátorom. Škodu riadne zdokumentovala
a jej rozsah vyplýva zo zápisu z obhliadky a prejednania škody, ktorý je súčasťou likvidačného spisu
žalovaného v 2. rade. Neuznala pri obhliadke fasádnu omietku, lebo k poškodeniu fasády došlo v
opačnom rohu skladu, kde v tom danom rohu nebola ani omietka poškodená vzlínavosťou vody. Vo

svojej výpovedi tiež uviedla, že pokiaľ ide o drenáž, nie je jej zrejmé, ako mohla unikajúca voda drenáž
poškodiť, pretože je zakopaná v zemi a ide vlastne o plastové potrubie, ktoré voda nemôže znehodnotiť.

18. A. H. J. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pracoval ako likvidátor u žalovaného v 2. rade.
Na likvidáciu konkrétnej poistnej udalosti právneho predchodcu žalobcu si s odstupom času a množstva

vykonaných likvidácií poistných udalostí nepamätal. Vo všeobecnosti popísal spôsob likvidácie poistnej
udalosti poisťovňou, a že samotnej likvidácii predchádza obhliadka. V prípade potreby sa vykoná
doobhliadka, avšak sa nevedel rozpamätať, či to bolo v prípade aj tejto poistnej udalosti.19. Svedok L. B., zamestnanec žalovaného v 1. rade, popísal priebeh prác súvisiacich s nefunkčným
hydrantom, kedy vymenili starý nefunkčný hydrant za nový. Nevedel s určitosťou povedať, či tiekla
voda z nefunkčného hydrantu, tento však vybrali ručne strojovou pílou. Tiež nevylúčil skutočnosť, že

by z nefunkčného hydrantu tiekla voda, avšak či to tak bolo aj v súvislosti s konkrétnym vymieňaným
hydrantom, sa nevedel rozpamätať. Uviedol, že zamestnanci žalovaného v 1. rade vedia zistiť veľký
únik vody, resp. poruchu buď vizuálne alebo prístrojmi na to určenými t.j. valcami, ktoré sa kladú na
vodovodné potrubie, a potom sa tieto údaje sťahujú do počítača, ktorý údaje vyhodnocuje.

20. Svedok L. B. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je zamestnancom žalovaného v 1. rade.
Pôvodne mali osadiť zemný uzáver, avšak pri zemných prácach vykopali aj nefunkčný hydrant, ktorý
aj vymenili. Uviedol, že v mieste výkopu hydrantu nebola voda, hydrant nebol zaliaty. Výkopové práce
realizovali bagrom. Práce, ktoré majú robotníci na smene vykonať im zadáva majster.

21. I. B. vypočutý na pojednávaní ako svedok uviedol, že robil sondy okolo domu právneho predchodcu

žalobcu. Pri vstupe do garáže sa začali veci komplikovať, keďže narazil na vodu, ktorá bola mútna.
Vrtnou súpravou pokračoval po pravej strane garáže 1,5 metra, kadiaľ išla kanalizácia, a keď rozbil
betón, a tým pádom sa zväčšil priestor, po istom čase zbadal vytekať čistú pramenitú vodu. Vlastník
nehnuteľnosti sa obrátil na žalovaného v 1. rade, odobral vzorku vody a pamätá sa, že išlo o pitnú vodu.
Svedok uviedol, že zo zvedavosti sa išiel pozrieť na miesto výkopu hydrantu a videl, že keď zamestnanci

vodární vybrali zeminu bagrom, táto bola navlhnutá. Svedok ďalej uviedol, že až keď sa urobilo šupátko,
voda prestala tiecť. Hydroizoláciu urobil o niekoľko dní, keď voda prestala tiecť.

22. Svedok A. C. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že bol prítomný od rekonštrukcie domu až do
veci, ktorá je predmetom súdneho pojednávania, a preto poznal všetky problémy s tým súvisiace.

Z jeho výpovede vyplynulo, že právny predchodca žalobcu vykonal rekonštrukciu domu, pričom práce
okolo domu sa začali realizovať v máji, keďže celé sa to odohrávalo v apríli. Sondy sa robili koncom
mája 2011, časovo pred výkopovými prácami, 2 - 3 týždne predtým. Na otázku vedľajšieho účastníka
aby uviedol, či sa robili nejaké rozkopávky okolo domu v rámci zisťovania príčiny vlhkosti aj v roku 2010
svedok A. C. uviedol, že sa predtým nerobili. V roku 2010 sa robili iné opatrenia, zakúpil sa odvlhčovač,

použil sa systém sušenia od Aquapolu, a po odstránení poruchy sa robili komplet chodníky a dlažba.
Svedok uviedol, že ešte pred zistením poruchy bolo murivo a maľovka vlhké, vodu poutierali, tiež v
garáži a suterénnych priestoroch bola na zemi voda, ktorá sa vytrela a umiestnili sa v týchto priestoroch
odparovače. Vzlínavosť muriva bola podľa neho asi 0,5 metra.

23. Svedkovia M. N. a L. I. na pojednávaní súdu dňa 3.3.2015 uviedli, že pracujú pre žalovaného v 1.
rade ako kopáči. Na výmenu hydrantu na Opálovej ulici si bližšie nepamätajú.

24. Zo zoznamu porúch v mesiaci apríl roku 2011 v lokalite Opálová ulica v Košiciach vyplýva, že dňa
2.4.2011 sa uskutočnil zásah žalovaného v 1. rade na D. XX s dátumom odstránenia poruchy

dňa 6.4.2011, dňa 5.4.2011 došlo zamestnancami žalovaného v 1. rade k odkopaniu hydrantu a výmene
hydrantu na D. E. XX s dátumom odstránenia poruchy dňa 8.4.2011, v ten istý deň na Opálovej
ulici 16 došlo zamestnancami žalovaného v 1. rade k realizácii sondy a osadeniu šupátka, vyrezávky
s dátumom odstránenia poruchy dňa 6.4.2011, dňa 9.4.2011 sa uskutočnila zamestnancami žalovaného
v 1. rade výmena spojky, prípojky k šachte s dátumom odstránenia poruchy dňa 10.4.2011.

25.1 Právny predchodca žalobcu predložil do konania aj listinné dôkazy - notársky neoverené čestné
prehlásenia svojich susedov zo dňa 8.12.2014 a zo dňa 9.12.2014.
25.2 Z čestného vyhlásenia A. O. predloženého právnym predchodcom žalobcu vyplýva, že videl ako
zamestnanci žalovaného v 1. rade vykonávali opravu na vodovodnom potrubí právneho predchodcu

žalobcu a následne pokračovali vo výkopoch a opravách na Opálovej ulici. Stál nad jamou, v ktorej bol
hydrant zaliaty vodou.
25.3 Z čestných vyhlásení B. L. C. a A. B. P. zhodne vyplýva, že videli a vedeli o probléme právneho
predchodcu žalobcu a boli pri odstraňovaní poruchy.
25.4 Z čestného vyhlásenia B. H. P. vyplýva, že začiatkom roka 2011 na ulici Opálová bola rozkopaná

cesta, pretože vodári opravovali staré hydranty. Keď zamestnanci odhalili pred domom právneho
predchodcu žalobcu hydrant, bolo tam veľa vody, pričom hydrant bol úplne skorodovaný.26. Právny predchodca žalobcu v podaní zo dňa 16.2.2015 k výsluchu svedkov uviedol, že svedok G.
H. nevypovedal pravdivo a túto skutočnosť preukazuje výpoveď svedkov - zamestnancov žalovaného v
1. rade L. B. a L. B., ktorí priamo popreli vyjadrenie svedka G. H., ktorý uviedol vo svojej výpovedi, že

bol práve týmito zamestnancami upozornený na chybné hlásenie, ktoré za účelom prešetrenia škodovej
udalosti jeho oddelenie vypracovalo. Obaja svedkovia popreli, že by G. H. upozornili o chybnom hlásení
a títo svedkovia zároveň priznali, že v súčasnosti už nevedia potvrdiť ani vyvrátiť, či na hydrante,
ktorý bol na spomínanom úseku vodovodu presakovala voda alebo nie. Naopak, o rozsahu poškodenia
hydrantu vypovedá okrem vyššie uvedenej komunikácie záznam z obhliadky vykonaný zamestnancom

žalovaného v 2. rade, pričom táto informácia bola obstaraná priamo od zamestnancov žalovaného v
1. rade. Výpovede svedkov A. C. a I. B. potvrdili existenciu priesaku vody na vymenenom hydrante,
pričom A. C. bol priamym svedkom presakujúceho hydrantu. Svedok G. H. priamo na súde počas svojej
výpovede tvrdil, že podľa chemického rozboru vzorky vody odobraného z pozemku žalobcu, bola
pritekajúca voda vyhodnotená ako voda, ktorá nie je pitná, pričom odborné posúdenie vychádzajúce
z rozboru, ktoré predložil preukazuje nepravdivosť výpovede svedka, keďže jednoznačne konštatuje,

že ide o vzorku pitnej vody Množstvo svedkov je spôsobilých dosvedčiť, že v apríli 2011 bol nefunkčný
hydrant pred jeho domom a bol menený práve z dôvodu presakujúcej vody. Predovšetkým žalovaný v
2. rade viackrát nesprávne argumentoval, keď poukazoval na skutočnosť, že k vzniku škodovej udalosti
malo dôjsť dňa 2.4.2011. Z toho dôvodu aj odmietal uhradiť žalobcovi poistné plnenie, odôvodňujúc,
že náklady na opravu poškodenia boli vynaložené pred týmto dátumom. Z vykonaného

dokazovania je zrejmé, že dátum škodovej udalosti nie je totožný s týmto dátumom a stanoviť dátum
vzniku poruchy s presnosťou nie je možné. Na základe skutočností prezentovaných a preukázaných
počas pojednávania je možné rozumne vyhodnotiť, že k škodovej udalosti došlo niekedy v roku 2010 a
jej trvanie malo dosah až do dňa 6.4.2011, kedy bola táto udalosť zistená a porucha bola odstránená.
Preto nie je prípustný argument, že náklady vynaložené pred dňom 2.4.2011 nemajú mu byť uhradené,

ale naopak všetky tieto náklady súvisia so škodovou udalosťou. Jediné náklady, na ktoré je možné
neprihliadať sú náklady, ktoré mu boli uhradené na základe nahlásenia poistnej udalosti v roku 2010,
kedy ešte nemal ani tušenie, na základe akej udalosti si uplatňuje u poisťovne náhradu škody.
Ak žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27.11.2014 uvádza, že navrhuje, aby konajúci súd ustanovil
znalca za účelom zistenia výšky škody na jeho veciach, k uvedenému návrhu uvádza, že mu nie je

celkom zrejmé, aké skutočnosti majú byť znaleckým posudkom preukázané. Poškodenia na stavbe
a jej častiach, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti sú v súčasnej dobe odstránené
a pozemok, ako aj súčasti stavby sú navrátené do pôvodného stavu. Má za to, že už z povahy tejto
škodovej udalosti logicky vyplýva, že nie je možné znaleckým posudkom zistiť skutočný rozsah škody
na strane poškodeného. Pri určitých nárokoch technicky nie je možné preukázať poškodenie, jeho

rozsah (napr. pri hydroizolácii). Takto to uviedla aj napr. svedkyňa A. I.. To isté platí o výkopových
prácach, drenáži, potrubí a použitom stavebnom materiály uloženom v zemi. Nenavrhuje dokazovanie
v tomto smere z dôvodu, že ho považuje za nehospodárne a neefektívne, keďže väčšina nákladov
bola preukázaná pokladničnými blokmi z predajní v Slovenskej republiky, kde sa nepredpokladá
iná ako bežná cena. K jednotlivým plneniam zo strany žalovaných uviedol, že za poškodené omietky

a maľby žalovaný v 1. rade uhradil sumu 756,40 Eur spolu s doplatkom vo výške 343,- Eur, pričom
zdôrazňuje, že len predpokladá, že ide o maľby a omietky, keďže je v platbe uvedená záloha. Žiadal
uhradiť cenu za omietku vo výške 8,- Eur za m2, cenu za maľbu vo výške 2,- Eur za m2, pričom
ide o cenu obvyklú. Výmera poškodenej omietky a maľby vyplýva zo znaleckého posudku A. G. C..
Obhliadkárka ako sama uviedla, do obhliadky zaznamenala len rozsah poškodenia, ktorý podľa nej

bol krytý poistením a nie celý rozsah poškodenia. Suma 756,40 Eur a suma 343,- Eur je pre neho
nezrozumiteľná, a nie je zrejmé, aký nárok je touto sumou uspokojený (za koľko m2 a pri akej cene,
či ide o omietky alebo maľby). V prípade hydroizolácie a drenážneho systému náklady na vytvorenie
novej hydroizolácie predstavujú sumu 1 532,- Eur plus materiál. Vynaloženie tejto sumy preukazuje
bločkami a faktúrami, ktoré rovnako predložil poisťovni v rámci prešetrovania poistnej udalosti. Má za to,

že odborným posudkom bolo jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a
poškodením hydroizolácie. Hydroizolácia sa poškodila jednak výkopovými prácami pri hľadaní príčiny
úniku vody, ako aj unikajúcou vodou z prasknutého hydrantu. Celkové náklady na opravu drenáže,
rozvodov a okapového chodníka, ktoré vynaložil predstavujú sumu 1.695,- Eur plus materiál, pričom
ich reálne vynaloženie preukazuje opäť bločkami. Príjazdová cesta, dlažba celkové náklady predstavujú

sumu 1.774,85 Eur (už s materiálom). Rozsiahle výkopové práce súviseli s odkopaním domu, hľadaním
príčin zamokrenia, výkop aj príjazdovej cesty do garáže, smerom k ceste Opálová kde bola odhalená
porucha. Výkopové práce súvisia s poistnou udalosťou, neboli by vznikli, ak by sa nemusela hľadať
príčina úniku vody a následne naprávať stav. Rozkopaním sa zničili rozvody, čiže súvisia s poistnouudalosťou rozvody aj okapový chodník sú súčasťou stavby. Výkopmi logicky vznikla suť, ktorá sa musela
odstrániť. Keďže doklad nenašiel, nahradil ho čestným vyhlásením. Cesta do garáže nie je samostatná
cesta, ale vstup do garáže. Náklady uvedené na pokladničných dokladoch súvisia s nákupom materiálu

súvisiacim s vyššie uvedenými stavebnými prácami najmä s hydroizoláciou, dlažbou v garáži, okapovým
chodníkom, drenážou a potrubím. Úhrada za opravu dlažby v garáži rodinného domu bola zo strany
žalovaného v druhom rade zamietnutá. Z fotodokumentácie je zrejmé, že garáž je súčasťou stavby a
zároveň z hlásenia poistnej udalosti je zrejmé, že nahlásil túto škodu. Náklady na opravu dlažby v garáži
predstavujú sumu 390,- Eur a ich vznik preukazuje bločkami.

27. Žalovaný v 1. rade v reakcii na výpovede svedkov uviedol, že ak vo veci vydal na požiadanie
poškodeného - právneho predchodcu žalobcu dňa 6.5.2011 potvrdenie, v tomto nevylúčil zodpovednosť
za škodu, avšak ju ani jednoznačne nepotvrdil. V čase, kedy si právny predchodca žalobcu vyžiadal
vyjadrenie o spôsobení škody, žiadny z jeho zamestnancov nebol na obhliadku škôd na rodinnom
dome prizvaný. Ak aj potvrdil poruchu na hydrante, potvrdil ju v súvislosti s dátumom 2.4.2011. Zo

žiadneho jeho vyjadrenia nie je potvrdené, že z hydrantu mala presakovať voda dlhodobo, nakoľko
dlhodobý priesak hydrantu nebol doteraz preukázaný. V tom čase vychádzal z dostupných informácií,
a až teraz počas súdneho konania sa relevantne zisťuje, čo bolo príčinou škodovej udalosti. Okrem
toho listom zo dňa 26.11.2012 oznámil na výzvu žalovaného v 2. rade, že mu neboli predložené žiadne
dôkazy o vzniknutej škode, a teda v konečnom dôsledku sa nemôže vyjadriť ani k zodpovednosti za

škodu uplatňovanej voči nemu formou regresného nároku. Tiež poukázal na skutočnosť, že príčinnú
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou má za nepreukázanú. Má
za to, že z doterajších výsledkov dokazovania nie je zrejmé, že práve netesnosť na hydrante mala za
následok škodu v takom rozsahu, ako si ju uplatnil právny predchodca žalobcu. Už v máji v roku 2010
si uplatnil právny predchodca žalobcu u žalovaného v 2. rade nárok na poistné plnenie za navlhnuté

steny počas dažďov, a preto aj tvrdenie právneho predchodcu žalobcu, že voda z hydrantu pretekala,
resp. presakovala už rok a pol pred dátumom 2.4.2011 považuje za účelové. Podľa jeho názoru nie je
možné, aby si právny predchodca žalobcu uplatnil voči poisťovni poistné plnenie bez toho, aby uviedol,
na základe akej škodovej udalosti toto plnenie žiada. Ak právny predchodca žalobcu spochybňuje
výpoveďsvedkaG.H.,vedúcehodispečingutakkjehovýpovediuvádza,žesvedokvčase,kedyvydával

potvrdenie o poruche na vodovodnom zariadení vychádzal zo zápisov v internej knihe porúch, v ktorej
je každý deň pracovníkmi zaznamenané hlásenia porúch a k nim zodpovedajúce úkony (odstránenie).
Svedok G. H. vysvetlil situáciu na Opálovej ulici v Košiciach, ktorú bral ako jednu z porúch, a keďže
v záznamoch boli evidované práce vyrezávka potrubia, osadenie šupátka, výmena hydrantu, mal za
to, že keď sa riešila vyrezávka potrubia, tak sa odstraňovala porucha. Nikde v interných záznamoch

sa nenachádzala poznámka, že hydrant netesnil, je tam len uvedená výmena hydrantu, pričom z
výpovedí svedkov vyplynulo, že hydrant bol starý a nefunkčný. Pokiaľ ide o dôvod menenia hydrantu,
hydrant bol menený z dôvodu nefunkčnosti, pričom jeho nefunkčnosť spočívala v tom, že nebol schopný
vypúšťania vody. Hydrant sa nedal otvoriť, zatvoriť a vypúšťať. Hydrantom voda netečie, hydrant
je zariadenie, ktoré slúži k údržbe vodovodného potrubia. Jeho zamestnanci prišli na Opálovú ulicu v

tom čase osadiť šupátko, pričom až keď realizovali výkopy, sa zistilo, že sa tam nachádza hydrant.
V čase, keď boli vyslaní zistiť, či je na danom mieste porucha, o tom, že je hydrant v zemi, nevedeli.
Bager neprekopával miesto za účelom zistenia, kde sa hydrant nachádza, ale za tým účelom, aby sa na
vodovodnom potrubí na mieste, ktoré určili pátrači, osadilo stredové šupátko, a práve pri týchto prácach
sa našiel pod asfaltom starý nefunkčný hydrant. Tiež v podaní uviedol, že nevie relevantne posúdiť, či

všetky nákupné bločky z predajní v Slovenskej republike, všetky vykonané práce a poškodenia sú v
príčinnej súvislosti s možným priesakom hydrantu. Právny predchodca žalobcu podľa jeho názoru totiž
predložil do konania bločky z nákupov a faktúry za obdobie mesiacov marec až jún 2011, pričom
sa na týchto bločkoch nachádzajú nákupy tých istých materiálov, a preto mu nie je zrejmé, či na opravu
potreboval takéto množstvo ním dokladovaného materiálu. Z opakujúcich sa položiek je zrejmé, že

nakupoval najviac štrk, cement a tvárnice, čo zodpovedá skôr veľkej rekonštrukcii domu ako účelnej
opravepoškodení.SúhlasístvrdenímsvedkyneB.I.,žeškodanahydroizoláciinebolaspôsobenávodou
unikajúcou z vodovodného zariadenia, nakoľko ak by došlo k poškodeniu izolácie tlakovou vodou, boli
by tam sprievodné znaky ako je zaplavenie suterénu, vytlačenie podláh, ktoré súvisia s pôsobením tlaku.
Žalovaný v 1. rade tiež poukázal na to, že zo svedeckej výpovede A. C. nie je zrejmé, aké práce sa v

apríli až v máji 2011 robili, a aj v tomto sa svedecké výpovede líšia.

28. Intervenient na strane žalovaného v 1. rade v podaní zo dňa 24.2.2015 po výsluchu svedkov sa
argumentačne priklonil k stanovisku žalovaného v 1. rade. Uviedol, že pokiaľ chce právny predchodcažalobcu pokladničnými bločkami preukazovať rozsah škody, je nevyhnutné, aby potom preukázal, čo
presne mal poškodené.

29.1Žalovanýv2.radevosvojompodanízodňa21.1.2015uviedol,žeanipovypočutísvedkovzostrany
právneho predchodcu žalobcu nebolo preukázané poškodenie izolácie domu v dôsledku vytečenej vody
z vodovodného zariadenia. Naopak je názoru, že nie je techniky možné, aby došlo k poškodeniu izolácie
v dôsledku vytečenia vody. Toto tvrdenie si osvojil aj zhotoviteľ odborného posudku A. G. C., kde v
bode 3.2 uvádza, že na rodinnom dome boli použité iba izolácie zemnej vlhkosti z asfaltových pásov,

čo je dostatočné proti zemnej vlhkosti, ale nie proti tlakovej vode. Voda nemôže poškodiť asfaltové
pásy izolácie bez toho, aby najskôr nedošlo k mechanickému poškodeniu stavebnej konštrukcie (steny,
podlahy). Mechanické poškodenie - zlomenie steny alebo podlahy nebolo v danom prípade preukázané.
Z uvedeného je preto dostatočne zrejmé, že v danom prípade nedošlo k poškodeniu izolácie, ale k
navlhnutiu stavby z dôvodu, že izolácie proti zemnej vlhkosti, ktoré boli na dome zhotovené, neboli
dostatočné na zabránenie vniknutiu tlakovej vody do stavby. Je názoru, že v odbornom posudku A.

G. C. bolo účelovo vsunuté ničím nepodložené konštatovanie pre zadávateľa posudku o poškodení
hydroizolačnej vrstvy vodou z verejného vodovodu. S ostatnými údajmi v posudku súhlasí. Trvá na
stanovisku, že zhotovením drenáží a tlakovej izolácie ide o vylepšenie technického stavu stavby, a nie
o odstránenie škôd spôsobených poistnou udalosťou. Tak ako sa uvádza v odbornom posudku ide o
zhotovenie, ktoré by zabránili takejto škode v budúcnosti, teda o preventívne opatrenia na ktoré sa

poistenie nevzťahuje. Čo sa týka poskytnutia plnenia za opakované chodníky (max. do šírky 1 m od
domu) sú poistením kryté, preplatiť ich z poistnej zmluvy je možné iba v prípade, ak k ich
poškodeniu príde v dôsledku poistením krytého rizika alebo je ich nutné demontovať a naspäť zhotoviť
v dôsledku opravy poškodenej časti stavby poistením krytým rizikom. Okapové chodníky boli menené
zdôvoduzhodnoteniaizoláciíadrenáži.Pokiaľniejemožnépreplatiťškodunaizoláciách adrenážach,

nie je možné preplatiť ani s tým súvisiace práce týkajúce sa výmeny okapových chodníkov, odvoz sute a
podobne.Vprípade,žebybolomožnépreplatiťizolácie,bolobymožnépreplatiťajsúvisiacenákladyako
chodník a odvoz sute. Nie je však zrejmé, ako právny predchodca žalobcu došiel k úhrade sumy 600,-
Eur za okapové chodníky. Poškodenie dlažby v garáži nebolo preukázané. Právny predchodca žalobcu
doteraz nevysvetlil ako súvisí zhotovenie guličky (ktorá pred poistnou udalosťou v garáži nebola) s

poškodeným vodovodným potrubím pred rodinným domom a následným zatečením stavby. Náklady
na vyhľadávanie poškodeného potrubia sú v poistnej zmluve limitované. Limit plnenia bol uhradený. Ak
právny predchodca žalobcu poukazuje na skutočnosť, že poruchou vodovodného zariadenia došlo k
poškodeniu rozvodov, ich poškodenie nepreukázal ani nevysvetlil. Nevysvetlil tiež ani nákup rôzneho
stavebného materiálu zo dňa 30.3.2011 a dňa 18.6.2011.

29.2 Žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa 27.3.2015 uviedol, že niekoľkokrát prezentoval, že do výšky
poistnéhoplneniabolizahrnutéomietkyvrozsahu52m2vzmyslevykonanejohliadky(cenazavýmenu-
7,95 Eur za m2) čo je zrejmé aj z výpočtu poistného plnenia. Podobne informoval o množstve priznaných
maľoviek v rozsahu 343 m2 (cena 2,00 Eur za m2). Spolu za maľovky a omietky poskytol sumu 1.099,60
Eur, čo bolo právnemu predchodcovi žalobcovi viackrát oznámené a aj napriek tomu uvádza, že nevie

koľko m2 a v akej cene bolo poskytnuté plnenie. Naopak, jeho vyčíslenie výšky škody sa stále dynamicky
vyvíja bez toho, aby vedel vysvetliť ako k daným číslam prišiel. Svoje tvrdenie opiera o skutočnosť,
že omietky priznal v rozsahu 52 m2, v odbornom posudku A. C. (objednávaného právnym predchodcom
žalobcu) sa uvažuje s výmenou 77,17 m2 a zástupca žalobcu v liste zo dňa 13.6.2012 požaduje úhradu
za 150 m2 (svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, nepredložil žiadne pokladničné doklady a

ani z ohliadky na mieste samom nie je zrejmé, že by mal poškodené omietky nad 52 m2. Podobne aj
položku - maľovky priznal vo výmere 343 m2, v odbornom posudku A. C. je uvažované s výmerou
338,11 m2, zástupca žalobcu však uplatňuje výmenu vo výške 510 m 2 (nevysvetlil však na základe
čoho uplatňuje také množstvo výmeny a nepredložil ani žiadne pokladničné doklady), napriek tomu, že
z ohliadky nevyplynulo, že by bolo potrebné vymaľovať viac ako 343 m2. Medzi pokladničnými dokladmi

sa mu podarilo nájsť iba nákup dvoch vriec jadrovej omietky zo dňa 7.5.2011 z čoho je možné vyrobiť
cca 6 m2 omietok. Naopak uplatňuje si hypotetické náklady na opravu, väčšinou ničím nepodložené.
Položku izolácie nebolo možné uhradiť z dôvodu, že pôvodne v dome nebola, a preto nemohla byť ani
poistnou udalosťou poškodená. Bežná hydroizolácia, ktorá bola pôvodne v dome nebola poškodená
škodovou udalosťou, bola však nedostatočná. Zároveň právny predchodca žalobcu nepreukázal, ako

dospel k výpočtu uplatnenej sumy, pretože bločky za nákup materiálu žiadnym spôsobom nesúvisia s
opravou izolácie. Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 13.6.2012 a ani z ďalších podaní nie
je zrejmé, ako dospel k sume 1.532,- Eur. Je toho názoru, že nielenže nebolo preukázané
poškodenie izolácií poistnou udalosťou, ale ani jej zhotovenie. V prípade drenáže, okapového chodníkaide o práce súvisiace so zhotovením izolácie. Pokiaľ nie je možné priznať izolácie, nie je možné priznať
ani výmenu drenáže a okapového chodníka. Aj v tomto prípade právny predchodca žalobcu nevysvetlil
napriek tomu, že ho o to žiadali ešte pre začatím súdneho konania, na základe čoho dospel k sume

1.600,- Eur a sume 45,- Eur za drenáž (v liste zo dňa 13.6.2012) a následne túto škodu
mierne upravil na sumu 1.695,- Eur vrátane materiálu z pokladničných bločkov, ktorý prezentuje pri
viacerých položkách. Príjazdová cesta nie je poistnou zmluvou krytá. Všeobecné poistné podmienky pre
poistenie domácností a budov v čl. 1 (výklad pojmov) bod 54 uvádza, že spevnené plochy, chodníky,
oplotenie a podobne sú považované za vedľajšie stavby, ktoré musia byť v poistnej zmluve osobitne

poistené a nie sú automaticky poistené k poistenej stavbe. Vyhľadávanie poškodeného potrubia -
uvedené náklady sú v zmysle poistnej zmluvy ako aj Všeobecných poistných podmienok , čl. 32 bod 3,
riadok 31, limitované sumou 100 Eur. Aj keby právny predchodca žalobcu preukázal vyššie náklady na
vyhľadávanie poškodeného potrubia, nebolo by ho možné predplatiť z poistnej zmluvy. Suma za
vyhľadávaniepotrubiamubolavyplatenádňa21.8.2012.Niesijevedomý,žebyprávnemupredchodcovi
žalobcu niekedy oficiálne deklaroval skutočnosť, že garáž nie je poistená. Náklady na opravu dlažby

v garáži neboli zahrnuté do výšky poistného plnenia, nakoľko nebolo preukázané jej poškodenie v
súvislosti s poistnou udalosťou. Poukazuje aj na tú skutočnosť, že v priebehu súdneho sporu právny
predchodca žalobcu požiadal o opätovné prešetrenie poistnej udalosti. Preto opätovne prehodnotil svoju
likvidáciu a dospel k záveru, že postup pri riešení poistnej udalosti bol správy a výška vyplateného
poistného plnenia bola vypočítaná v súlade s poistnými podmienkami. K poznámkam likvidátorov

uviedol, že ide o vyjadrenia v tzv. prípravnom konaní likvidácie týkajúcej sa úvah o poskytnutí poistného
plnenia k jednotlivým nárokom. Tak napr. vyjadrenie týkajúce sa realizácie betónovej základovej dosky
po obvode - vyjadrenie likvidátora smeruje k zakúpenému materiálu na vyhotovenie betónu (cement,
štrk), čo od začiatku spochybňuje ako súvisiace s vytečenou vodou ako aj k množstvu tohto materiálu.
Vyjadrenie likvidátora - „omietky nepriznať nad rámec ohliadky cenu by som dal vyššiu aspoň 10 Eur s

osekaním....“, ide o vyjadrenie k rozsahu omietok, ktoré od začiatku spochybňuje v súvislosti s rozmerom
nutnej výmeny súvisiacej s poistnou udalosťou, ním zaznamenanou a uplatneným nepreukázaným
nárokom. Vyjadrenie likvidátora - maľby „ 1,00 Eur - nízka cena aspoň 1,50 Eur“, cenu maľovky najskôr
vypočítal na 1,- Eur za m2, následne škodu prepočítal dokonca na 2,- Eur za m2 a doplatil poistné
plnenie. Vyjadrenie likvidátora ohľadom hydroizolácie „pozri škodu už vtedy mu niečo zatieklo, kto vie za

čo KO 2010....“, hydroizoláciu od začiatku neakceptuje ako súvisiacu s poistnou udalosťou. Bolo zrejmé,
že právny predchodca žalobcu mal problém s vlhnutím stavby. Vyjadrenie likvidátora - nákup materiálu
„ podľa mňa nezmysel... napíš právnikom čoho sa týkajú tieto náklady“, nákup stavebného materiálu
podľa doložených pokladničných dokladov množstvo betónových tvárnic, štrku, cementu) nevie zaradiť
ako by malo súvisieť s poistnou udalosťou. V súvislosti s poslednou vetou týkajúcou sa komunikácie s

právnikom išlo o možno expresívnejší názor likvidátora súvisiacim s dôkladným preukázaním čo a z
akého dôvodu právny predchodca žalobcu požaduje, pretože bolo potrebné zároveň vyselektovať z
hŕbydokladovajspoistnouudalosťounesúvisiacichtie,ktorésatejtopoistnejudalostitýkajú.Ideoformu
internej komunikácie zamestnancov, ktorá nemá žiadny vplyv na riešenie poistnej udalosti, a vyčíslenia
skutočných škôd spôsobených vodou. Predmetom sporu je správnosť likvidácie v súvislosti s rozsahom

škody a výpočet poistného plnenia, ktoré poskytol, nie však interná komunikácia dvoch zamestnancov.

29.3 Právny predchodca žalobcu predložil do konania odborné vyjadrenie spoločnosti RoboKo, s.r.o.,
so sídlom Hroncova 1, Košice. Jeho spracovateľ A. G. C., H. (dátum odborného vyjadrenia uvedený ako
december 2012) v predmetnom odbornom vyjadrení uviedol, že v čase obhliadky prakticky na všetkých

stenách – obvodových, vnútorných nosných a vnútorných deliacich boli viditeľné stopy po vzlínajúcej
vlhkosti. Stopy po vzlínaní na jednotlivých stenách boli v rozličnej výške, avšak vyššie vzlínanie bolo
na obvodových stenách a na vnútorných stenách smerom bližšie do ulice. K stanoveniu príčin porúch
uviedol, že k poruchám spôsobeným zatečením vody došlo vplyvom poškodenia verejnej časti vodovodu
v uličnej časti, čo dokladuje aj stanovisko Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti zo dňa 6.5.2011

(list predložený advokátskou kanceláriou). Z vodovodu unikala voda v podzemí bez možnosti vizuálnej
identifikácie na povrchu. Dlhodobým unikaním vody z vodovodného potrubia a jeho pôsobením na
stavbu došlo k poškodeniu hydroizolačnej vrstvy, ktorá nebola dimenzovaná na takéto zaťaženie. V
prípade poruchy vodovodného potrubia a prenikania vody k spodnej stavbe rodinného domu došlo k
zmene hydrologických pomerov základovej pôdy. Z hľadiska hydrofyzikálneho namáhania sa zmenila

zemná vlhkosť na vodu presakujúcu zeminou a v prípade, že voda vytvorila vodný stĺpec
okolo stien suterénu, jednalo sa o vodu tlakovú. Existujúci hydroizolačný systém, nakoľko nebol na
takéto namáhanie dimenzovaný, nemohol dlhodobo odolávať pôsobeniu vody. Došlo ku prieniku vody do
konštrukciínastraneinteriéru(zahydroizolačnouvrstvou)snáslednýmvzlínanímdostien.Kodstráneniuporúch A. G. C., H. uviedol, že je potrebné realizovať sanáciu hydroizolácie spodnej stavby, je potrebné
odkopanie stien pod terénom, realizovať novú hydroizoláciu a novú drenážnu vrstvu, ktorá bude
odvádzať prenikajúcu vodu podložím ku stavbe. Uviedol, že vytvorenie drenážneho systému v okolí

stavby je preto nutné považovať za nevyhnutnú súčasť odstránenia porúch. Práce na vytvorení novej
hydroizolácie a drenážnom systéme boli už vykonané a je možné ich považovať za opatrenia na ochranu
majetku. Zdôraznil, že po odstránení príčiny poškodenia konštrukcií je potrebné vlhké murivo sanovať,
pričom sanáciu je potrebné realizovať vysušením a aplikáciou sanačných hmôt. Odporučil odstránenie
omietkovýchvrstievažpotehlovémurivo.Odstránenieomietkyjevšakpotrebnérealizovaťminimálnedo

výšky viditeľného zavlhnutia a 0,5 m nad túto úroveň. Po vysušení muriva odporučil realizovať odsolenie
a aplikovať sanačnú omietku, na ktorú je potrebné aplikovať paropriepustnú maľbu. Vzhľadom na
celkový vzhľad vnútorných priestorov a celkovú štruktúru a textúru povrchu omietaných stien odporučil
realizovať štukovú omietku aj na zvyšnú časť stien (nad úrovňou zavlhnutia a sanačnej omietky) až po
stropnú konštrukciu. Zo záverov odborného vyjadrenia vyplýva, že poškodenie hydroizolačnej vrstvy a
tiež konštrukcií spodnej stavby súviselo s poruchou na verejnom vodovode. Došlo k prieniku vody do

konštrukcii na strane interiéru (za hydroizolačnou vrstvou) s následným vzlínaním do stien. Je možné
predpokladať, že dlhodobým pôsobením v podzemí pretekajúcej vody (z vodovodného potrubia) došlo
k nezvratným zmenám v hydrogeologických pomeroch podlažia. V budúcnosti potom môže aj voda z
iných zdrojov (iná porucha, vsakujúca voda zo spevnených i nespevnených plôch a pod.) prenikať ku
stavbeaspôsobiťporuchy.Vytvorenienovejhydroizolácie adrenážnehosystémuvokolístavby

je preto možné považovať za nutnú súčasť odstránenia porúch. Práce na vytvorení novej hydroizolácie
a drenážnom systéme boli už vykonané a je možné ich považovať ako opatrenia na ochranu svojho
majetku z hľadiska možných porúch zo strany vlastníka. Pri odstránení príčin poškodenia konštrukcii
(oprava vodovodného potrubia, vytvorenia novej hydroizolácie a drenážneho systému) je potrebné vlhké
murivo sanovať. Sanáciu je potrebné realizovať vysušením a aplikáciou sanačných hmôt. Bez aplikácii

týchto hmôt bude úplne vysušenie a odstránenie všetkých prejavov pôsobenia vlhkosti dlhodobý proces
s otáznym výsledkom. Poukazujú na to skúsenosti s budovami, ktoré boli pri povodeniach zatopené. V
prípade, že budovy mali hydroizolačnú vrstvu, táto po zatopení spomaľuje možnosť vysušenia muriva
nakoľko účinnosť tejto vrstvy je „obojstranná“. Zo zamerania vyplynulo, že v suterénnych priestoroch
rodinného domu je potrebné aplikovať na 77,17 m2 úpravu v skladbe - odstránenie omietok, odstránenie

príprava podkladu, sanačná omietka jadrová, sanačná omietka šťuková, penetrácia pod maľbu, maľbu
silikátovou (silikónovou farbou) a na zvyšnú časť stien v rozsahu 191,15 m2 je potrebné realizovať
očistenie starých malieb, penetráciu podkladu, šťukovú interiérovú tenkovrstvú omietku, penetráciu pod
maľbu a novú maľbu (materiálovo ako v sanovanej časti), na stropnej konštrukcie v rozsahu 86,7 m2 je
potrebné realizovať vyčistenie podkladu, penetráciu pod maľbu a nové maľby.

30. Právny predchodca žalobcu do konania tiež predložil súkromný znalecký posudok č. 9/2014
znalkyne G. Q. R., S., zapísanej v zozname znalcov pre odbor Chémia a odvetvia Analytická chémia,
Anorganická chémia, Jadrová chémia a odbor Ochrana životného prostredia, odvetvia Čistota vôd,
Priemyselný odpad, Odhad škôd v životnom prostredí zo dňa 15.10.2014. Podľa zadávateľa

žalobcu úlohou znalkyne v znaleckom posudku bolo vypracovanie stanoviska ku kvalite vody na
základe dodaných protokolov a zodpovedať, či je posudzovaná vzorka vody pitnou vodou alebo nie, či
sa môžu jednotlivé chemické zložky a prvky typické pre pitnú vodu, ktorá zásobuje domácnosti meniť v
dôsledku toho, že táto voda dlhodobo stála, resp. prechádzala cez podložie v zemi. Znalkyňa v závere
svojho znaleckého posudku uviedla, že na základe stanovených ukazovateľov z 2 odberov vôd zo dňa

4.4.2012 v lokalite Košice - Západ, Opálová ulica je možné konštatovať, že stanovené hodnoty pre
posudzované ukazovatele v danom mieste a čase spĺňali kritéria pre pitnú vodu. Nakoľko voda
sa nemôže dlhodobo archivovať pre prípadné doplnenie analýz, s odstupom času sa daná skutočnosť
nedá techniky potvrdiť.

31. Prílohou podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 14.4.2015 bolo aj vyčíslenie prác súvisiacich
s odstránením prieniku vody a vlhnutia muriva v pivničnom priestore rodinného domu vypracovaného
A. T. C. podľa cenníka Cenecon v CÚ 2011 zo dňa 23.3.2015. Z rekapitulácie predmetného vyčíslenia
vyplýva, že podľa kalkulácie by mal právny predchodca žalobcu vynaložiť náklady súvisiace s
odstraňovaním škody, a to na zemné práce sumu 4.274,12 Eur, búracie práce sumu 1.105,14 Eur,

betonárske práce a stavebné úpravy sumu 2.632,77 Eur a v prípade sanácie stien v
suterénnych priestoroch sumu 3.617,59 Eur, spolu tak sumu 11.629,62 Eur.32.1 Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 22.9.2015 zobral žalobu v časti zaplatenia sumy
3.260,30 Eur späť z dôvodu úhrady tejto sumy na jeho účet dňa 17.9.2015.
32.2 Z listinného dôkazu Oznámenia o poistnom plnení intervenienta na strane žalovaného v 1. rade zo

dňa 17.9.2015 vyplýva, že intervenient na strane žalovaného v 1. rade vyplatil právnemu predchodcovi
žalobcu A. B. C. sumu 3.260,30 Eur s vyjadrením likvidátora, že takto priznané poistné plnenie bolo
vypočítané stavebným rozpočtovým programom ODIS podľa predloženej cenovej ponuky v zmysle
doloženej fotodokumentácie. Do poistného plnenia boli zahrnuté náklady aj za odvlhčovač.

33. Okresný súd uznesením zo dňa 30.11.2015 konanie v tejto časti v súlade s dispozičným
návrhom právneho predchodcu žalobcu A. B. C. zastavil.

34. Intervenient na strane žalovaného v 1. rade v súvislosti s jeho plnením v podaní adresovanom
zástupcovi právneho predchodcu žalobcu uviedol, že dňa 7.6.2011 ich obchodnú spoločnosť vyzval
žalovaný v 2. rade na refundáciu poistného plnenia vo výške 756, 40 Eur. Po odpočítaní zmluvnej

spoluúčasti vo výške 165,97 Eur žalovanému v 2. rade vyplatili sumu 537,99 Eur. Neskôr, na
základe sťažnosti poškodeného, bolo poškodenému poskytnuté ďalšie poistné plnenie vo výške 443,-
Eur žalovaným v 2. rade, z toho žalovanému v 2. rade refundovaná čiastka 436,14 Eur. Spolu
bolo poškodenému do začiatku súdneho sporu vyplatených 1.199,40 Eur. Suma 1.381,90 Eur bola
poškodenému poskytnutá ako poistné plnenie za poškodené hnuteľné veci. Výška skutočnej škody bola

v zmysle platných právnych predpisov, všeobecných poistných podmienok a smerných orientačných
cien stavebných prác a materiálov CENEKON, cenová úroveň roku 2011, pri vyššie uvedených
poistných plneniach stanovená na základe predložených výmer poškodeného majetku, kalkulácie a
fotodokumentácie od žalovaného. Nevykonával obhliadku, a preto pri určení výšky škody vychádzal z
toho ako rozsah poškodenia majetku poškodeného vyplýval z dokladov predložených žalovaným v 2.

rade. Pri uvedenom považuje za nutné uviesť, že zápis o obhliadke a prejednania škody zo dňa 8.4.2011,
podpísaný poškodeným, bol pre neho podkladom pre výpočet výšky poistného plnenia. Pri terajšom
výpočte poistného plnenia /zo dňa 11.9.2015/ reagoval na návrh poškodeného na mimosúdne vyriešenie
sporu, pričom vykonal výpočet výšky poistného plnenia pomocou rozpočtového programu CENEKON,
po odpočítaní už vyplateného poistného plnenia. Vykonal kalkuláciu výšky škody bez ohľadu na už

poskytnuté plnenie, a preto po určení konečnej sumy poistného plnenia, od tejto sumy odpočítal poistné
plnenie už vyplatené. Vychádzal taktiež z kalkulácie opravy predloženom poškodeným, ktorú
preskúmal prostredníctvom likvidátora pomocou rozpočtového programu CENEKON s využitím cien v
databáze CENEKON 2011. Podotýkal, že nebolo z jeho strany možné vychádzať pri kalkulácii výšky
poistného plnenia z pokladničných dokladov, predložených poškodeným, pretože (napriek opakovaným

výzvam) zo strany poškodeného nedošlo k vysvetleniu k akej konkrétnej vykonanej práci sa tá ktorá
položka v pokladničných dokladoch vzťahuje. Položky sa v týchto dokladoch mnohokrát opakovali,
pričom podľa jeho názoru celkový súčet množstva materiálu, najmä pokiaľ ide o cement a štrkopiesok,
presahuje nutné opravy majetku poškodeného, vrátane odstraňovania škôd spôsobených pri zisťovaní
príčiny unikania vody. Amortizácia nebola uplatnená. V tomto smere došlo k chybe vo vyjadrení úseku

likvidácie. Bol len uplatnený odpočet vo výške hodnoty použiteľných zvyškov v súlade s čl.10 ods. 2 VPP,
citovaný v odpovedi úseku likvidácie zo dňa 15.10.2015. Má zato, že amortizácia, teda opotrebenie, nie
je to isté ako hodnota zvyškov, ktoré poisťovňa (na základe platných VPP) považuje za nutné od výšky
poistného plnenia odpočítať. Tieto zvyšky môže poškodený použiť, teda predstavujú pre neho majetok,
resp. speňažiteľnú hodnotu. Opačný postup by predstavoval bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 a

nasl.zákonač.40/1964Zb.Pokiaľideoúhradunákladovzaspotrebovanúelektrickúenergiu,poškodený
si uplatnil sumu náhrady bez bližšieho, zrozumiteľného odôvodnenia, aká suma z ním uplatnenej,
predstavuje cenu spotrebovanej elektrickej energie. Nemal odôvodnené ako poškodený určil sumu za
spotrebovanúelektrickúenergiu.Rovnakonemalpreukázanéakábolaspotrebaelektrickejenergieaaká
bola cena za jednotku v rozhodnom čase. Pokiaľ ide o odpočítanie plnenia poskytnutého žalovaným v 2.

rade, išlo o poistné plnenie predstavujúce náklady na odstránenie škôd v interiéri rodinného domu, ktoré
vzniklipoškodenémupôsobenímvody.Škodanahnuteľnýchveciachnebolasúčasťoupoistnéhoplnenia
vo výške 1.199,40 Eur /zo strany žalovaného v 2. rade/. Uvedená škoda na veciach bola likvidovaná
v rámci poistnej udalosti č. 8003530230 a nebola pri poskytnutí poistného plnenia zo dňa 11.9.2015
odpočítavaná. Od ním určeného poistného plnenia (formou rozpočtu) odpočítal sumu 1.199,40 Eur

a sumu 756,40 Eur. Išlo o poistné plnenie vyplatené žalovaným v 2. rade. Následne doplatil poistné
plnenie vo výške 756,40 Eur, pretože suma 756,40 Eur bola odpočítaná (z titulu poistného plnenia
vyplateného žalovaným v 2.rade) dvakrát. Správne sumy už vyplatené poškodenému (a uvádzané aj
právnym zástupcom poškodeného v podaní zo dňa 16.2.2015) sú 1.199,40 Eur - poškodené nehnuteľnéveci, a suma 1.381 Eur - poškodené hnuteľné veci. Pri výpočte poistného plnenia vychádzal z výmer
poškodených stien (omietky, maľby) uvedených poškodeným. Pôvodne (viď podanie poškodeného zo
dňa 13.6.2012) bola uznaná nižšia výmera poškodených stien. Teda preskúmal poškodeným predloženú

kalkuláciu výšky nákladov na odstránenie škody a položkovite prišiel k týmto záverom. Podľa výpočtu
nákladov opravy vypracovaným A. C.) položka č.1 - vŕtanie prieskumných sond ručným benzínovým
vrtákom, cenu v kalkulácii A. C. považuje za vysokú. Podľa cenovej ponuky na internete je za cenu 560,-
Eur dostupné vypracovanie kompletného posudku základových a stabilných pomerov (viď príloha č. 1)
vrátane merania výšky hladiny podzemnej vody, jadrového vŕtania do hĺbky 10 m, posúdenia širšieho

okolia, hydrogeologických pomerov. Nebola mu predložená faktúra za vykonanie týchto prác. Pri položke
č. 4 hĺbenie rýh š. nad 600 do 2000 mm zapaž v hornine tr.3 do 100 m3 - výkop ryhy potrebnej na
výmenu hydroizolácie domu bol zarátaný v položke pod číslom 130300000, pretože v rozpočte A. C.
sa charakterovo podobná položka nachádza dvakrát, nebolo teda zrejmé k akej vykonanej práci patrí.
Položka č. 6 - zriadenie paženia a rozotretia stien rýh pre podzemné vedenie 370,44 Eur má za to, že
paženie nebolo potrebné prevádzať. Paženie je spravidla potrebné pri hĺbení jám s hĺbkou väčšou ako

1 m. V dokumentácii existujúcej k poistnej udalosti nie je paženie použité. Položka č. 7 - odstránenie
paženia a rozopretia stien rýh vo výške 129,36 Eur nebola uznaná z dôvodu, že takáto práca nebola
potrebná. Poukazuje na odôvodnenie k položke č. 6. Položka č. 8 - vodorovné premiestnenie výkopu
nosením do vzdialenosti 10 m z horniny 1-4 - vzhľadom ku charakteru stavebných prác a vzhľadom ku
charakteru miesta, na ktorom boli tieto práce uskutočňované má za to, že vykopaná zemina nemusela

byť a ani nebola premiestňovaná Položka č. 9 - príplatok k cene za k. d. 10 m vzhľadom ku charakteru
stavebných prác a vzhľadom ku charakteru miesta na ktorom boli tieto práce uskutočňované má za to, že
vykopaná zemina nemusela byť a ani nebola premiestňovaná. Položka č. 10 - vodorovné premiestnenie
výkopu zasucha pre všetky druhy dopravných prostriedkov - hornina 1-4 do vzdialenosti nad 2500 m do
3000 m 98,81 Eur vzhľadom ku charakteru stavebných prác a charakteru miesta, na ktorom boli tieto

práve uskutočňované, má zato, že vykopaná zemina nemusela byť a ani nebola odvážaná na skládku
mimo pozemku poškodeného. Položka č.11 - príplatok k cene za každých i začatých 1000 m (7x) -
71,20 Eur nebola uznaná vzhľadom ku charakteru stavebných prác a ku charakteru miesta, na ktorom
boli tieto práce uskutočňované. Vykopaná zemina nemusela byť a ani nebola odvážaná na skládku
mimo pozemku poškodeného. Položka č.12 - uloženie výkopu na skládke odpadu nebola uznaná v

sume 523,05 Eur vzhľadom ku charakteru stavebných prác a ku charakteru miesta na ktorom boli práce
uskutočňované, má zato, že vykopaná zemina nemusela byť a ani nebola odvážaná na skládku mimo
pozemku poškodeného. Položka č. 14 - obsyp objektu sypaninou z akejkoľvek horniny položka nebola
uznaná, pretože drenáž z kameniva nemohla byť vodou unikajúcou z hydrantu poškodená. Položka č.
15 - príplatok k cene za prehodenie sypaniny rovnako ako pri položke č.14 sumu 74,84 Eur považuje

za neadekvátnu, pretože tento príplatok sa používa pri prácach v sťaženom teréne a vzhľadom na
charakter pozemku, na ktorom boli stavebné práce prevádzané, neboli podmienky na prácu sťažené
ani ničím obmedzované. Položka č. 17 a č. 18 - montáž odpadového potrubia s tvarovkami pre všetky
druhy potrubí a spôsoby uloženia pri znižovaní hladiny podzemnej vody DN 200, odvedenie vody
potrubím pri priemere potrubia DN do 100 neboli uznané, pretože potrubie nemohlo byť poškodené

vodou unikajúcou z hydrantu. Čo sa týka búracích prác - uloženie stavebného odpadu na skládku v
sume 292,44 Eur, túto položku považuje za neadekvátnu, pretože vzhľadom k faktu, že poškodený
uskutočňoval stavebné úpravy svojpomocne a uloženie stavebného odpadu pre fyzické osoby nie je
zberným dvorom spoplatňované. V prípade betonárskych prác a stavebných úprav neuznáva položku
č.1 - betón okapového chodníka C16/20 - okrajový chodník v sume 416,88 Eur, pretože podľa dostupnej

fotodokumentácie nie je okrajový chodník vybetonovaný, neuznáva tiež položku č. 2 - obetónovanie
obrubníkov záhradných C12/15- 116,68 EU, pretože podľa dostupnej fotodokumentácie na okapový
chodník obrubníky neboli použité, pri položke č.3 - murivo nosné z DT20 s betónovou výplňou v sume
761,65 Eur uviedol, že ju neuznáva vzhľadom ku charakteru poškodenia má zato, že nosné murivo
nebolo predmetom stavebných úprav potrebných k sanácii stavby z dôvodu zamoknutia z unikajúcej

vody. Položka č. 4 vo výške 684,78 Eur montáž podláh zámkových dlaždíc vkladaním lepidla bola
uznaná vo výmere 10 m2 (priznal sumu 235,00 Eur), pretože podľa fotodokumentácie nebola rozobratá
dlažba v rozsahu 63,7 m2 ako je udané poškodeným v ním predloženej kalkulácii A. C.. Prihliadol na
možnosť opätovného použitia zámkovej dlažby, ktorá je evidentná z prílohy č. 4 a 5. Položka č.5 -
príplatok k cene za práce v obmedzenom priestore v sume 93,64 Eur neuznal pre neadekvátnosť.

Položka č.6 - príplatok za škárovanie v sume 9,56 Eur nebola uznaná pre jej neadekvátnosť, pretože
je zahrnutá v montážnej položke. Položka č.7- montáž obkladov schodových stupňov vymývanou
dlažbou 30/30 v sume 28,80 Eur neuznal, nakoľko podľa dostupnej fotodokumentácie nie je zrejmé,
kde boli práce tohto charakteru uskutočňované a akým spôsobom boli spojené s poškodením z dôvoduzamoknutia. V prípade položky č. 11 - presun hmôt pre budovy pre bývanie do výšky 6
m v sume 187,41 Eur táto položka nebola uznaná ako neadekvátna, pretože nesúvisí s položkami v
oddiely betonárskych prác. Položka č.12 - cenníková položka aplikovaná na mimo staveniskový presun.

Príplatok za zväčšený presun do 5000 m v sume 164,33 Eur vyhodnotil ako neadekvátnu položku.
Položka č. 13- príplatok za každých začatých 5000 m vo výške 18,35 Eur vyhodnotil ako neadekvátnu
položku.Vlistepoukázalnaskutočnosť,žepoškodenýmpredloženépokladničnédokladyvyhodnotilako
nepoužiteľné, pretože je na nich materiál určený na výstavbu muriva a betonáže. Faktúry č. 2001/151 v
sume 183,06 Eur a 2001/106 v sume 475,68 Eur neuznal, pretože nemajú charakter stavebných prác

na sanáciu poškodenia z dôvodu zamoknutia z unikajúcej vody. Podľa jeho názoru sa jedná o dodávku
a montáž prístrešku. Technológiu AQUAPOL (sušenie muriva) na sumu 2.142 Eur nepriznal vzhľadom
k nejasnosti faktúry a chýbajúcim podkladom k technológii.

35.1 Právny predchodca žalobcu v podaní zo dňa 20.1.2016 reagoval na stanovisko intervenienta na
strane žalovaného v 1. rade, keď uviedol, že pri hlásení poistnej udalosti sa štandardne predkladajú

bločky či faktúry. Ak má pri šetrení poisťovňa pochybnosti, mala by si vyžiadať iné dokumenty a
výslovne uviesť poistenému, čo konkrétne má doložiť. Nič také sa v priebehu šetrenia poistenej udalosti
nestalo, až teraz po 6 rokoch. Intervenient na strane žalovaného v 1. rade nepredložil žiadne meranie
v záhrade, v dome, nevykonal výpočty množstva, hĺbky. Stavebný odpad v dôsledku hľadania príčin
škody a odstránenia následkov zďaleka nebol v objeme do 1 m3. Takéto množstvo môže vzniknúť len pri

drobných prácach napr. malé rekonštrukcie v bytoch. Ukladanie/nakladanie so stavebným odpadom nad
stanovený limit je upravené zákonom o odpadoch a prísne kontrolované úradmi životného prostredia a
stavebnými úradmi. Odpad o množstve nad 1m3 je potrebné uskladňovať na skládke, za poplatok. Práve
naopak, ak by neuskladnil odpad na skládku, hrubo by porušil zákon. Prebytočná výkopová zemina je
stavebným odpadom v zmysle zákona. Vykonávaním sondáže bola a musela byť rozkopaná drenáž,

tým zničená a musel sa vybetónovať okapový chodník. Okapový chodník je vybetónovaný. Pôvodná
zámková dlažba bola uložená v betóne, niekoľkokrát uviedol, že sa nemohla použiť z týchto dôvodoch.
35.2 K podaniu právny predchodca žalobcu predložil aj zmluvu o dielo zo dňa 6.3.2010 medzi ním ako
objednávateľom a zhotoviteľom AQUAPOL Slovakia, s.r.o., ktorej predmetom bola oprava zavlhnutého
muriva formou dodávky a montáže technológie AQUAPOL pre odstránenie kapilárne stúpajúcej zemnej

vlhkosti muriva. Cena za zhotovenie predmetu zmluvy bola stanovená dohodou zmluvných strán vo
výške 2.088,- Eur s DPH.

36.1 V priebehu sporu na podporu svojej argumentácie predchodca žalobcu predložil súdu súkromný
znalecký posudok č. 2/2016 zo dňa 30.6.2016 znalca H. A. P. C. S. vedeného Ministerstvom

spravodlivosti ako znalca pre odbor 370000 - stavebníctvo, odvetvia 370100 - pozemné stavby, 370600 -
stavebná fyzika, evidenčné číslo znalca 914968. Znalec v predmetnom znaleckom posudku zodpovedal
na otázky právneho predchodcu žalobcu, žalovaného v 1. rade zo dňa 21.4.2015, žalovaného v 2. rade
zo dňa 9.5.2016 a otázky intervenienta zo dňa 18.9.2014. Znalec v jeho závere uviedol, že k
poruchám spôsobeným zatečením vody došlo vplyvom poškodenia verejnej časti vodovodu v uličnej

časti,čodokladujeajstanoviskoVýchodoslovenskejvodárenskejspoločnosti,a.s.zodňa6.5.2011(daný
list predložený advokátskou kanceláriou.) Z vodovodu unikala voda v podzemí bez
možnosti vizuálnej identifikácie na povrchu. Dlhodobým unikaním vody z vodovodného potrubia a jeho
pôsobením na stavbu došlo k poškodeniu hydroizolačnej vrstvy, ktorá nebola dimenzovaná
na takéto zaťaženie. V prípade poruchy vodovodného potrubia a prenikania vody ku

spodnej stavbe rodinného domu došlo k zmene hydrologických pomerov základovej pôdy. Z hľadiska
hydrofyzikálneho namáhania sa zmenila zemná vlhkosť na vodu presakujúcu zeminou a v
prípade, že voda vytvorila vodný stĺpec okolo stien suterénu, jednalo sa o vodu tlakovú. Existujúci
hydroizolačný systém, nakoľko nebol na takéto namáhanie dimenzovaný, nemohol dlhodobo odolávať
pôsobeniu vody. Poškodenie hydroizolačnej vrstvy a tiež konštrukcii spodnej stavby súvisí s poruchou

na verejnom vodovode. Došlo ku prieniku vody do konštrukcie na strane interiéru (za hydroizolačnou
vrstvou) s následným vzlínaním do stien. Je možné predpokladať, že dlhodobým pôsobením v podzemí
pretekajúcej vody (vodovodného potrubia) došlo k nezvratným zmenám v hydrogeologických pomeroch
podlažia („voda si vymyla cestu smeru k stavbe.“) V budúcnosti preto môže aj voda z iných zdrojov
(iná porucha, vsakujúca voda spevnených i nespevnených pôd a pod.) prenikať ku stavbám spôsobiť

poruchy. Vytvorenie novej hydroizolácie a drenážneho systému v okolí stavby je preto možné považovať
za nutnú súčasť odstránenia porúch. Práce na vytvorení novej hydroizolácie a drenážnom systéme
boli už vykonané a je možné ich považovať ako opatrenia na ochranu majetku z hľadiska nožných
porúch zo strany vlastníka. Po odstránení príčiny poškodenia konštrukcii (oprava vodovodného potrubia,vytvorenia novej hydroizolácie a drenážneho systému) bolo potrebné vlhké murivo sanovať. Sanáciu
bolo potrebné realizovať vysušením a aplikáciou sanačných hmôt. Bez aplikácii týchto hmôt by úplne
vysušenie a odstránenie všetkých prejavov pôsobenia vlhkosti bol dlhodobým procesom s otáznym

výsledkom. Poukazujú na to skúsenosti s budovami, ktoré boli pri povodniach zatopené. V prípade,
že budovy mali hydroizolačnú vrstvu, táto po zatopení spomaľuje možnosť vysušenia muriva nakoľko
účinnosť tejto vrstvy je „obojstranná“. Pri obhliadke bolo realizované A. C. H. zameranie prístrojov
suterénu a rozsahu zavlhnutého muriva.
36.2 Súčasťou predmetného znaleckého posudku je aj výpočet stavebných prác v programe

Cencros s vyčíslením zásahov do stavebných konštrukcií spojených s odstránením vlhkosti,
ktorý bol spracovaný v júni 2016 A. L. N., ktorý sa nachádza na čísle listu 12-17 znaleckého posudku,
a ktorý vykonal tiež kontrolný prepočet stavebných prác A. T. C., pričom náklady na opravu resp. danie
stavby do stavu pred poistnou udalosťou vyčíslil na sumu 12.964,44 Eur za zemné, za búracie práce, za
betonárske práce a stavebné úpravy súvisiace s hydroizoláciou, sanáciu stien v suterénnych priestoroch
rodinného domu.

37.1 Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 5.10.2016 k znaleckému posudku č. 2/2016 spracovaného
súdnym znalcom H. A. P. C., S.. uviedol, že v odpovediach znalca na položené otázky
absentuje zdôvodnenie záverov, ku ktorým sa znalec dopracoval. V odpovedi na otázku súdny znalec
uvádza, že úlohu zohrávala aj skutočnosť, v akom stave bola pôvodná hydroizolácia. Z uvedeného

teda má za to, že stav hydroizolácie mohol ovplyvniť celkový priebeh poistnej udalosti. Poukázal, že
problém s izoláciou mal právny predchodca žalobcu už v roku 2010, kedy mu žalovaný 2. rade
vyplatil poistné plnenie za navlhnuté steny počas dažďov. Má za to, že vykonaným dokazovaním nebolo
jednoznačne preukázané, že voda presakujúca z hydrantu poškodila izoláciu. V znaleckom posudku
je poukázané na fakt, že hydroizoláciu mohla voda poškodiť len za podmienky, že vytekajúca voda z

potrubia (pre správnosť si dovoľuje uviesť, že išlo o vodu presakujúcu z hydrantu) sa správala ako
voda tlaková, čo však nie je podložené žiadnym výpočtom. Zároveň sa opakovane v znaleckom posudku
uvádza, že voda z jeho zariadenia dlhodobo unikala. Tento dlhodobý únik je domnienkou, ktorá nebola
preukázaná. Je preukázaný priesak hydrantu dňa 2.4.2011. Znalec v odpovediach tiež konštatuje, že
práce uvedené v tabuľkách boli vykonané účelne, avšak bez toho, aby uviedol fakty, prečo sa tie ktoré

práce mali vykonávať. Na otázku, či je možné z predložených dokladov právneho predchodcu žalobcu,
ktorými preukazoval nákup stavebného materiálu, presne určiť, na opravu čoho sa ten ktorý materiál a
v akom množstve použil, znalec uviedol, že je možné určiť, ktoré z materiálov boli použité na opravu.
Avšak pri tejto odpovedi nebolo upresnené, ktoré z pokladničných dokladov preukazujú nákup materiálu
súvisiaceho so škodovou udalosťou a ktoré nie. Podľa vyjadrenia likvidátora intervenienta na jeho strane

je zrejmé, že tieto pokladničné doklady nie sú reálnym nákupom materiálu poškodeným, nakoľko ide
o materiál nakupovaný v priebehu dvoch mesiacov, jedná sa ten istý typ materiálu kupovaný v malých
množstvách, občas aj dvakrát do dňa. Jedná sa konkrétne o nákup riečneho štrku a cementu. Ak
mali byť použité na práce uvedené v priloženom rozpočte, tak tieto práce realizované v dobe kratšej
ako dva mesiace, sú štandardne vykonávané za čo najkratšiu dobu, nakoľko pri ich nevykonaní v

dobe nevyhnutnej na opravu by mohlo dôjsť k ďalším poškodeniam. Ďalej boli právnym predchodcom
žalobcu doložené faktúry za nákup striešky a DT tvárnic na murovanie, avšak tieto činnosti nebolo podľa
predloženej fotodokumentácie potrebné vykonávať v súvislosti s poistnou udalosťou. Má za to, že nie
je možné predložené pokladničné bloky uznať za účelne vynaložené náklady, pokiaľ nebude zrejmé, ku
ktorým prácam jednotlivé materiály z týchto bločkov prináležia.

37.2 Intervenient na strane žalovaného v I. rade vo vzťahu k znaleckému posudku č. 2/2016
spracovaného súdnym znalcom H. A. P. C., S.. v podaní zo dňa 30.9.2016 uviedol, že s jeho obsahom
a závermi nesúhlasí, pričom považuje tento znalecký posudok za nepoužiteľný v súdnom konaní, čo
zdôvodňuje najmä skutočnosťami, že závery znalca sú neurčité, sú bez jasného a zrozumiteľného

vysvetlenia, ako sa k týmto záverom znalec dopracoval, osobitne poukazuje na absenciu relevantných
výpočtov (napr. výpočet tlaku vody, ktorý je spôsobilý poškodiť hydroizoláciu), znalec žiadnym
spôsobom nevyhodnocuje skutočnosť, že unikanie vody z hydrantu bolo preukázateľne zaznamenané
až dňa 2.4.2011, pričom dlhodobý priesak hydrantu nebol preukázaný, znalec neidentifikoval konkrétny
termín vzniku škodovej udalosti, je nepochybné, že stav hydroizolácie ovplyvnil celkový priebeh a rozsah

poistnej udalosti, pričom stav hydroizolácie v čase vzniku škodovej udalosti ustálený nie je (pozn.
životnosť hydroizolácie bola znalcom určená odhadom), znalec žiadnym spôsobom neriešil existenciu
príčinnej súvislosti medzi zistenou poruchou na hydrante zo dňa 2.4.2011 a identifikáciou konkrétnej
škody, ktorá v dôsledku tejto poruchy vznikla, žiadnym spôsobom nešpecifikoval a neustálilrozsah nákladov a prác potrebných na odstránenie následkov poruchy na hydrante zo dňa 2.4.2011,
žiadnym spôsobom sa nevyjadril, či došlo realizovanými stavebnými úpravami k vylepšeniu technického
stavu domu, a ak áno, v akom rozsahu a v neposlednom rade intervenient má za to, že vzhľadom na

odvetvia, pre ktoré je znalec zapísaný v zozname znalcov, nebol odborne spôsobilý na spracovanie
tohto znaleckého posudku.

38. Žalovaný v 2. rade k znaleckému posudku č. 2/2016 znalca H. A. P. C. uviedol, že s jeho závermi
nesúhlasí. Poukázal na zodpovedanie základnej otázky, od ktorej sa odvíjajú odpovede na ďalšie, ktoré

smerujú k správnosti výpočtu poskytnutých plnení. Touto základnou otázkou je dopyt, či došlo v dôsledku
poistnej udalosti č. 1120016066 zo dňa 2.4.2011 k poškodeniu hydroizolácie domu na D. XX F.
C., alebo došlo k poistnej udalosti vplyvom nedostatočnej hydroizolácie, ktorá nebola dimenzovaná na
tlakovú vodu. Znalec na uvedenú otázku neodpovedal jednoznačne. Zodpovedal vlastne len na druhú
časť otázky, že jestvujúce izolácie boli nedostatočné na tlakovú vodu. Zároveň na inom mieste uvádza,
že mohlo dôjsť k poškodeniu jestvujúcich izolácií. Žalovaný v 2. rade naďalej trval na názore, že izolácia

bolanedostatočnáanebolaškodovouudalosťouvžiadnomprípadepoškodená,aževykonanéstavebné
opatrenia sú iba vylepšením technického stavu domu oproti pôvodnému, nie však opravou izolácií. A
preto ani tieto vylepšenia nesúvisia so škodovou udalosťou. Ak nie je poistením krytý hlavný predmet
poistenia - hydroizolácie, potom nemôžu byť kryté ani práce a náklady súvisiace s prácami a
náklady na hlavnom predmete poistenia (zemné práce, búracie práce, betonárske práce a stavebné

úpravy súvisiace s hydroizoláciou). V súvislosti so sanáciou stien v priestoroch domu
uhradil sumu 1.199,40 Eur. Preto je dôležité, aby znalec vysvetlil ako sa dopracoval k sume 3.744,24
Eur. V ďalšom tiež poukázal na náklady a práce nachádzajúce sa pod kódom 784452372, ktoré sú v
kalkulačnom programe uvedené ako farebné maľovky. V čase riešenia poistnej udalosti a predkladania
bločkov a iných dokladov z ktorých mal vychádzať bolo zrejmé, že išlo o biele maľovky v cene 1.969,-

Eur vrátane DPH 2,36 Eur za m2, čo je reálna cena na trhu. Znalec priznal sumu 4,813 Eur za m2,
čím navýšil rozdiel v cene na 667,90 Eur. V súvislosti s hodnotením záverov znaleckého posudku
dal do pozornosti konajúceho súdu, že už uhradil škodu z predmetného sporu t. j. sumu 1.199,40 Eur,
ako aj škodu na veciach z poistenia domácnosti (PU: 1228448407) dňa 26.10.2012 v sume 1.381,90
Eur. Spolu z poistnej udalosti zo dňa 2.4.2011 obdržal žalobca sumu 2.581,30 Eur. Poukazuje aj na fakt,

že znalec vo svojom posudku uvádza, že mu nie sú známe poškodenia pred touto škodou, a preto je
potrebné subsumovať aj poskytnuté plnenie z roku 2010 vo výške 950,- Eur k poistnej udalosti, ktorá
je predmetom tohto sporu.

39. Znalec H. A. P. C., S. sa vyjadril k pripomienkam strán sporu a intervenienta na strane žalovaného

v 1. rade tak, že vzhľadom k skutočnosti, že keďže sa nedajú určiť základné okrajové podmienky, nedajú
sa ani určiť podmienky ako dlho dochádzalo k výtoku vody, aké veľké množstvo vody presakovalo,
aký vodný stĺpec sa vytvoril, aký tlak vyvolal a pod. Avšak s určitosťou vie ustáliť, že unikajúca voda
porušila stavbu rodinného domu, tlaková voda spôsobila porušenie existujúcej hydroizolácie a následne
došlo k prenikaniu vody do interiéru. Opätovne poukázal, že hydroizolácia bola navrhnutá a realizovaná

správne. K výpočtu škody uviedol, že k uvedenej sume dospel kontrolným výpočtom programom
CENKROS s cenovými reláciami aktuálnymi pre rok 2016 s indexom prepočtu pre rok 2011, kedy
došlo k poistnej udalosti. Výpočet realizoval zamestnanec Ústavu technológie stavieb a ekonomiky
v stavebníctve. K namietanej položke prác pod kódom 784452372 uviedol, že pod touto položkou
sú uvedené maľby z mal. zmesí silikónové dvojnásobné stien, ktoré bolo nevyhnutné použiť, aby

neprepustili vodu, pričom v kalkulácii boli uvedené práce, postup a materiál, ktorý bol nevyhnutný
k sanácii. K žalovaným v 2. rade namietanej sume 3.744,24 Eur ako nákladu súvisiaceho so sanáciou
stienvsuterénnychpriestorochrodinnéhodomuznalecuviedol,žektejtosumedospelvýpočtomvýmery
plôch stien rodinného domu – suterénu vynásobením jednotkovej ceny, pričom výsledkom je celková
položková cena.

40.1 Uznesením súdu zo dňa 25.1.2017 okresný súd na návrh právneho predchodcu žalobcu pripustil
v súlade s ust. § 80 Civilného sporového poriadku, aby do konania namiesto žalobcu A. B. C.
vstúpila spoločnosť Antares finance s.r.o., so sídlom Krásnohorská 2123/90, Košice, IČO: 36 000 850.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.2.2017.

40.2 Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 19.7.2018 súd rozhodol o pokračovaní v
spore na strane žalobcu so spoločnosťou MIKULTEX TRADE, s.r.o., so sídlom 1. mája 1962/111,
Liptovský Mikuláš, IČO: 36 409 359 ako právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti Antares finance
s.r.o.. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.8.2018.41. Okresný súd Košice I na základe podania právneho predchodcu žalobcu doručeného súdu dňa
28.3.2017 rozhodol o pripustení zmeny žaloby v znení, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť

žalobcovi sumu 9.931,40 Eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15.191,70 Eur odo dňa
18.6.2012 do 20.8.2012, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 13.191,70 Eur odo dňa
21.8.2012 do 17.9.2015, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.931,40 Eur odo dňa
18.9.2015 do zaplatenia, sumu 350,- Eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky s tým,
že plnením jedného z nich zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého žalovaného.

42. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku poveril A. B. O.,
znalkyňu z odboru Stavebníctvo, odvetvie Vodné stavby. Na otázku, či je možné zistiť v akom stave
bola hydroizolácia v čase vzniku škodovej udalosti, znalkyňa uviedla, že v čase vzniku škodovej udalosti
dňa 2.4.2011 bolo možné zistiť stav hydroizolácie odkopom zeminy v mieste zamokrenia spodnej stavby
a vizuálnou obhliadkou s fotodokumentáciou stavu poškodení na hydroizolácii a drenáži rodinného

domu. Uviedla tiež, že z obsahu spisu nie je možné posúdiť ako bola nadimenzovaná hydroizolácia
stavby a na ďalšiu otázku doplnila, že hydroizolácia rozhodujúcou mierou ovplyvňuje trvanlivosť
konštrukcie spodnej stavby a mala by byť účinná po dobu trvania samotnej stavby, nakoľko v neskoršom
období sú opravy problematické. Na otázku, ktoré z vykonaných prác a z použitých stavebných
materiálov predložených právnym predchodcom žalobcu boli účelne vynaložené a súvisia s odstránením

následkov škodovej udalosti, a či došlo pri odstraňovaní následkov škodovej udalosti k vylepšeniu
technického stavu, k zhodnoteniu nehnuteľnosti právneho predchodcu žalobcu, znalkyňa uviedla, že
škodová udalosť v spise nebola podrobne zdokumentovaná a nebola doložená fotodokumentácia.
Z uvedeného dôvodu na uvedené otázky nemôže odpovedať, pretože nebola pri obhliadke škodovej
udalosti a následnej obhliadke s fotodokumentáciou poškodení a so zápisom stanovenia rozsahu

prevedených opráv právnym predchodcom žalobcu v roku 2010. Uviedla tiež, že z dôvodu značného
časového odstupu vzniknutých škodových udalostí od roku 2010 až po rok 2019 nie je možné
zaznamenať predchádzajúci stav škodovej udalosti a zdokladovať vylepšenie resp. zhodnotenie
technického stavu. Rovnako sa vyjadrila k otázkam, aby identifikovala konkrétne poškodenia majetku
právneho predchodcu žalobcu, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, aby

identifikovala konkrétne stavebné práce vrátane ich rozsahu a konkrétny stavebný materiál vrátane jeho
množstva, ktoré bolo nevyhnutné vykonať resp. použiť na odstránenie poškodenia majetku právneho
predchodcu žalobcu vzniknutého v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Zo záverov znaleckého
posudku č. 10/2019 zo dňa 7.7.2019 znalkyne tiež vyplynulo, že primárnou skutočnosťou bol priesak z
poruchy na vonkajšom vodovode a sekundárnou príčinou bolo, že nebola prevedená hydroizolácia proti

tlakovej vode, čo sa prejavilo poruchami spodnej stavby a následným výskytom priesaku vôd
do suterénu a vlhnutie. Uviedla, že stavba nebola realizovaná podľa ČSN a všeobecných technických
požiadaviek na stavby - zakladanie vo svahu v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Hydroizolácie
prevedené v základovej časti suterénu domu - izolácie proti zemnej vlhkosti - nespĺňajú požiadavky na
izolácie 1. kategórie proti hydrostatickému tlaku vody. Dažďové vody majú z upraveného terénu a

zelených plôch záhrad koeficient odtoku 0,50, čo predstavuje 50% dažďových zrážok presiaknutých
do pôdy a následne stekajúcich do základovej časti domu. Uvedené množstvo presiaknutej vody do
základovej časti musí odviesť funkčný drenážny systém do zbernej šachty drenážnych vôd a následne
do recipientu. Znalkyňa skonštatovala vo svojich záveroch, že nefunkčnosť hydroizolácie a drenáže v
základovej časti rodinného domu spôsobilo poruchy prejavujúce sa vlhnutím stien, prasklinami stien

základových častí, zaplavovaním priestoru cez praskliny spojov hydroizolácie v základovej časti domu.
Podmáčané základové časti domu z dôvodu neodvedenej vody z podložia fungujúcim drenážnym
systémom sa prejavil ako dôsledok s následným narušením a poruchy prejavujúcej sa na základových
častiach domu a stenách suterénu domu. Poškodenie hydroizolácie bolo zjavné už v roku 2010, kedy
bola nahlásená poistná udalosť. Hydroizolácia proti zemnej vlhkosti podľa znalkyne zabudovaná od

roku 1974 bola funkčne nepostačujúca, najmä ak mesačné úhrny zrážok v máji 2010 boli na väčšine
územia Slovenska extrémne nadnormálne, pričom napršalo prevažne 3 až 4 krát viac zrážok ako
je májový normál, čo spôsobilo, že už na začiatku júna 2010 dosiahli priebežné úhrny zrážok od
začiatkurokahodnoty,ktoréprislúchajúceloročnýmnormálomzrážok.VýchodSlovenskabolzasiahnutý
povodňovou situáciou od polovice mája 2010. Znalkyňa A. B. O. skonštatovala, že na uvedenú extrémnu

situáciu nebola dimenzovaná hydroizolácia z roku 1974, a v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 2.4.2011
poškodenie hydroizolácie sa mohlo len zväčšiť. Pri dlhodobom priesaku vody z hydrantu nebolo
možné určiť pritekajúce množstvo vody, ktorá zatekala do zásypu výkopu základovej časti domu. Bez
zaznamenania dlhodobého merania hladiny podzemnej vody v sonde v čase od zamokrenia v roku 2010do 2.4.2011 nie je možné stanoviť, či voda presakujúca z hydrantu vytvorila vodu podzemnú tlakovú.
V čase zamokrenia bolo možné predpokladať, že drenážny systém s hydroizoláciou bol nefunkčný a
čoraz viac narušený.

43. Právny predchodca žalobcu spoločnosť MIKULTEX TRADE, s.r.o. k znaleckému posudku č. 10/2019
znalkyne A. B. O. vo svojom podaní zo dňa 5.8.2019 uviedol, že tento vykazuje závažné a zásadné
nedostatky, a má za to, že je v konaní nepoužiteľný ako dôkaz. Znalecký posudok podľa neho
nevychádzazozistenéhoadôkazmipreukázanéhoskutkovéhostavu,záveryniesúpodloženéobsahom

nálezu, je rozporný, nesprávny, z hľadiska pravidiel logického myslenia je nepresvedčivý, svojvoľný,
neúplný, nepravdivý, znalkyňa nesprávne aplikovala zákon, je nepreskúmateľný, závery nie sú náležite
odôvodnené, nebolo prihliadnuté na všetky skutočnosti, s ktorými sa mal znalec vysporiadať, závery sú v
rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, odôvodnenie nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Za
jednotlivé vady znaleckého posudku považuje najmä nedostatočnú informovanosť znalkyne. Aj napriek
tomu,žeznalkyňamala kdispozíciicelýspis,nesprávnepochopila,činedostatočnenaštudovalaspis,

relevantné dôkazy, a aj touto neznalosťou podstatných detailov vyvodila v mnohom nesprávny záver.
Nesprávne vychádzala z jednej z najpodstatnejších skutočností, a to zo skutočnosti, dátumu vzniku
škodovej udalosti, t.j. kedy nastala porucha na vodovodnej rúre. Táto skutočnosť nie je známa. Ako to
vyplýva z doterajšieho rozsiahleho dokazovania porucha na vodovodnom potrubí bola v hĺbke, v zemi,
vizuálneneodhaliteľná.Niejenikomuznáme,kedynastalaporucha,odkedybolúnikvody,akémnožstvo

vody uniklo, akou silou prúdila. Tieto skutočnosti, že nie je možné vypočítať, ani tlak a množstvo
vody čo znalkyňa aj v svojom znaleckom posudku potvrdila. Nikde v celom spise nie je uvedené,
kedy daná poistná udalosť nastala, pretože to nebolo možné zistiť. Išlo o poškodenie vodovodného
potrubia, ktoré je pod zemou. Voda mohla vytekať, pravdepodobne vytekala už v roku 2010, už vtedy
začali problémy s vlhkosťou stavby. Poukázal, že znalkyňa nesprávne uviedla v znaleckom posudku

skutočnosť, že jeho právny predchodca v roku 2010 obkopal dom, keďže hľadal príčinu škôd a nezistil
prítomnosť vody vo výkopoch. Dané tvrdenie podľa žalobcu je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, dokonca je v rozpore s písomnými prehláseniami žalovaných strán, ktoré túto skutočnosť
uznali. Uviedol, že obkopaním domu jeho právny predchodca hľadal príčinu vlhkosti, odkiaľ môže voda
pritekať, pričom výkopy boli okamžite zaliate vodou, následne sa pokračovalo v odkopávaní záhrady, a

to za účelom zistenia prítoku vody. Až takto sa zistilo, že voda priteká z verejného vodovodu, ktorý bol
umiestnený v zemi, pod cestou. Má za to, že keďže znalkyňa zjavne nesprávne uviedla a určila
základný predpoklad, z čoho vychádzala, s určitosťou sa dá uviesť, že posudok je nesprávny, svojvoľný,
neúplný a nepravdivý, čo je nevyhnutné vyhodnotiť pri hodnotení dôkazu. Právny predchodca žalobcu
ďalej odôvodnil nesprávnosť a nevierohodnosť znaleckého posudku vnútorným rozporným postupom

znalkyne. Uvádza, že jej ničím nepodložené závery, nie sú odbornými závermi, ale ide o svojvoľné,
hypotetické teórie a úvahy znalkyne, ktoré vážne ohrozujú a poškodzujú jeho práva. Znalkyňa s
takýmito závermi vážne porušuje zákon, najmä z hľadiska nestrannosti, objektívnosti a
nezainteresovanosti na veci, ako aj odbornosti. Nie je uvedené z čoho vychádzala, na základe čoho
predpokladá nefunkčnosť hydroizolácie. Na jednej strane uvádza, že hydroizolácia spĺňa ČSN platné

normy v čase výstavby domu, ďalej v posudku uvádza presný opak, pričom ničím nepreukázala túto
skutočnosť, len sa odvoláva sa na vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.
532/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie. V tejto súvislosti uviedol, že na danú vyhlášku sa znalkyňa odvoláva všeobecne,

ale neuvádza, čo mal jeho právny predchodca porušiť. Poukázal na to, že vyhláška je platná do
budúcna od roku 2002, a nemôže na jej základe posudzovať stavbu z roku 1974. Zároveň, podľa jeho
názoru znalecký posudok obsahuje príliš veľa chýb vo formuláciách, na základe ktorých je veľmi ťažké
správne pochopiť zamýšľaný význam jednotlivých odpovedí. Znalkyňa podľa neho pri mnohých svojich
odpovediach na otázky odkazuje na výpovede pracovníkov poisťovne. Vo svojich úvahách dokonca

preberá argumenty poisťovne, bez náležitého odborného preverenia, len vágne konštatuje vážny záver,
a to napr. izolácia už bola poškodená, nedostatočná, nesprávna v čase poistnej udalosti. Má za to, že
znalkyňa nevyhodnotila skutočnosť, že stavba bola postavená v roku 1974 a nemala napriek dlhému
obdobiu (1974-2010) žiadne problémy s vlhkosťou, pričom za dané obdobie spadlo viackrát enormné
množstvo zrážok, ktoré spôsobili až povodne, a to najmä v Košiciach. Nezaoberala sa s možnosťou,

že stavba počas tohto obdobia nemala žiadne problémy s vlhkosťou a to až do obdobia, kedy došlo k
poruche na verejnom vodovode, k úniku vody a neposudzovala alternatívu, že už v roku 2010 mohla
voda vytekať, čo je v súlade s princípmi logiky, akcie a reakcie, dôsledkov daných skutočností.44. Žalovaný v 1. rade v podaní zo dňa 12.8.2019 uviedol, že sa stotožňuje so závermi znaleckého
posudku A. B. O.. Znalkyňa potvrdila jeho argumentáciu, že nefunkčnosť hydroizolácie a drenáže v
základovej časti rodinného domu spôsobili poruchy prejavujúce sa vlhnutím stien, prasklinami stien

základových častí, zaplavovaním priestoru cez praskliny spojov hydroizolácie v základovej časti domu.
Poškodenie hydroizolácie bolo zjavné už v roku 2010, kedy bola nahlásená poistná udalosť počas
obdobia dažďov. Hydroizolácia proti zemnej vlhkosti z roku 1974 bola funkčne nepostačujúca. Podľa
jeho názoru a podporne v súlade so závermi prezentovanými znalkyňou v znaleckom posudku nebola
preukázaná jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu, nakoľko hydroizolácie prevedené v základovej

časti suterénneho domu / izolácie proti zemnej vlhkosti nespĺňali požiadavky na izolácie 1 kategórie
proti hydrostatickému tlaku vody. Má za to, že pre zakladanie vo svahu, kde je suterén pod úrovňou
upraveného terénu, nie je vhodné použiť izoláciu proti zemnej vlhkosti, ale izoláciu proti gravitačnej
a tlakovej vode a nadmerná vlhkosť konštrukcií sa najčastejšie vyskytuje v prípadoch, kde bola
nedostatočne navrhnutá izolácia spodnej stavby, pričom správne navrhnutá a zrealizovaná spodná
stavba dlhodobo chráni objekt pred nepriaznivými účinkami vody. Podľa jeho názoru hydroizolácia bola

už poškodená a narušená v roku 2010, kedy počas obdobia dažďov došlo k navlhnutiu stien rodinného
domu ako dôsledok poškodenej a nedostatočnej hydroizolácie.

45. Žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa 14.8.2019 sa stotožnil so závermi znaleckého posudku
znalkyne. Uviedol, že tento potvrdzuje jeho argumentáciu v spore o funkčne nepostačujúcej

hydroizolácii a nefunkčnosti drenážneho systému s hydroizoláciou, ktoré spôsobili poruchy prejavujúce
sa vlhnutím stien, prasklinami a zaplavovaním priestoru cez praskliny spojov hydroizolácie, čo sa spolu
s neodvedením drenážnym systémom prejavil ako narušenie a poruchy nehnuteľnosti.

46. Intervenient na strane žalovaného v 1. rade vo vyjadrení k znaleckému posudku odkázal na

stanovisko svojej zamestnankyne - likvidátorky A. F. L., ktorá uviedla, že zo znaleckého posudku
vyplýva, že poškodenie hydroizolácie nebolo zapríčinené poistnou udalosťou, ale v čase vzniku poistnej
udalosti už bola hydroizolácia z roku 1974 funkčne nepostačujúca, a preto za poškodenie hydroizolácie
nie je zodpovedný poistený – žalovaný v 1. rade, a teda náklady právneho predchodcu žalobcu ako
poškodeného vynaložené na výmenu hydroizolácie a práce súvisiace s výmenou hydroizolácie, nemôžu

byť súčasťou poistného plnenia, nakoľko by sa jednalo o zhodnotenie majetku poškodeného, a teda
o obohatenie na jeho úkor. Konštatoval, že poisťovňa pri likvidácii poistnej udalosti postupovala v zmysle
zápisov z obhliadok, ktoré boli poškodeným potvrdené jeho podpisom.

47. Uznesením súdu zo dňa 8.11.2019 okresný súd na návrh právneho predchodcu žalobcu MIKULTEX

TRADE, s.r.o. pripustil v súlade s ust. § 80 Civilného sporového poriadku, aby do konania namiesto
žalobcu vstúpila spoločnosť ADEK group, s.r.o., so sídlom, 1. Mája 4312, 031 01 Liptovský Mikuláš,
IČO: 45 421 684. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2019.

48.1 Následne žalobca predložil do konania súkromný znalecký posudok č. 53/2019 znaleckého ústavu

Technickej univerzity v Košiciach, Stavebnej fakulty zo dňa 12.11.2019. Podľa zadávateľa - žalobcu, bolo
úlohou znaleckého posudku a predmetom znaleckého skúmania vypracovanie kontrolného znaleckého
posudku k znaleckému posudku č. 10/2019 znalkyne A. B. O..
48.2 V posudkovej časti znalecký ústav zapísaný v odbore Stavebníctvo okrem iného k povodňovej
situácii na východe Slovenska od polovice mája 2010 uviedol, že z hľadiska členitosti terénu v širšom

okolí objektu je lokalita s rodinnými domami vrátane posudzovanej nehnuteľnosti umiestnená na
vyvýšenom mieste (na kopci – nadmorská výška cca 283 m n.m.) voči okoliu (západné údolie 268
m n.m. a východné menej ako 267 m n.m.) Jedná sa o polohu rozvodia so stekaním vody do
údolia na dve strany (východ a západ). Predmetné miesto preto nemohlo byť ovplyvnené povodňou.
Konštatoval, že nemôže súhlasiť so závermi znalkyne, že nebola v danom prípade dobre navrhnutá

ako aj realizovaná hydroizolácia spodnej stavby z dôvodu, že danú skutočnosť pomerov zakladania
stavby vôbec neskúmala, ani ich nemohla skúmať, keďže zakladanie stavieb nebolo úlohou znalkyne.
Znalecký ústav v tejto súvislosti poukázal, že pri výstavbe sa vychádzalo z prieskumu územia, pričom
pri každej stavbe sa prehodnocovali podmienky podľa potreby pri realizácii výkopových prác. Pokiaľ
v danom území bolo možné použiť izoláciu proti zemnej vlhkosti, tak voľba spôsobu realizácie bola

správna. Uviedol, že ku kvalite realizácie izolácie proti zemnej vlhkosti nie je možné zaujať stanovisko,
nakoľko znalkyňa nebola pri realizácii, a ani neskúmala izoláciu priamo na mieste pri spracovaní
posúdenia. Zdôraznil, že pokiaľ sa nadmerná vlhkosť neprejavovala počas užívania stavby od výstavby
až do roku 2010, tak zrejme izolácia bola navrhnutá správne a poškodenie bolo spôsobené novýmneočakávaným hydrologickým pôsobením. Podľa ústavu navrhnutá a zrealizovaná izolácia dlhodobo
chránilaobjektprednepriaznivýmiúčinkamivody(aždovznikupoistnejudalosti).Kznalkyňouuvádzanej
životnosti hydroizolácie 10 až 15 rokov uviedol, že znalkyňa neuviedla zdroj čerpania informácie,

nakoľko neexistuje norma, ktorá by životnosť hydroizolácie upravovala. V prípade ak je takáto informácia
uvedená v učebných textoch, tak potom môže slúžiť len pre výpočet opotrebovania jednotlivých prvkov
stavby, aby sa mohla zistiť cena (hodnota) nehnuteľnosti podľa veku (starnutia), teda je to údaj pre
výpočet amortizácie. V rámci posudkovej časti ešte znalecký ústav usmernil, že v prípade nehnuteľnosti
naD.XXF.C.sahydrantahlavnýuzávervodynachádzajútesnevedľasebanahranicichodníkaacesty,

pričom prípojka ku domu (jedna vetva „cesty“) umožňuje odvádzanie vody z miesta poruchy smerom
k domu.
48.3 V závere znaleckého posudku znalecký ústav skonštatoval, že stavba nebola realizovaná podľa
vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z. ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou

pohybu a orientácie, lebo bola postavená v roku 1974, bola postavená v súlade s ČSN platnej v
čase výstavby. Stavebné materiály, na ktoré sa znalkyňa odvoláva, najmä hydroizolácia sú novými
materiálmi, technológiami, ktoré v čase zakladania posudzovanej stavby neexistovali. Vytýkal znalkyni,
že neboli ňou skúmané a vyhodnotené podstatné skutočnosti, a to pôsobenie vody v podloží pri stavbe,
škody na stavbe spôsobené unikajúcou vodou, to, že voda unikala v podloží nebolo identifikovateľné

a viditeľné okamžite až neskôr, ako sa postupne prejavovali vonkajšie následky a poškodenia stavby.
Uviedol, že znalkyňa nevyhodnotila základnú otázku, posúdenia poškodenia hydroizolácie vodou z
poruchynavodovodnompotrubí,sistotouznalkyňauvádzalaneoverenéinformácie,ktorésúnesprávne,
nevychádzajúzrelevantnýchdokladov,alelenzjejdomnienok,uvádzalatiežnepodloženéúdaje,pričom
ich zdroj neuviedla. Ústav podotkol, že sa znalkyňa vyjadrila ku konkrétnym otázkam len všeobecnými

informáciami zo stavebníctva, ktoré sú nepoužiteľné na konkrétnu stavbu. Uviedol tiež, že hydroizoláciu
navrhnutú v technickej správe pôvodného projektu je možné považovať za štandardnú v tom čase
využívanú technológiu, ktorá sa bežne používala na stavbách bytovej aj občianskej vybavenosti. Takto
realizované hydroizolácie sa použili aj na iných stavbách na Slovensku. Funkčnosť týchto hydroizolácii
zo 60 - tych a 70 - tych rokov je okrem výnimiek bez porúch (aj pri budovaní budov vo svahu) a

aj v súčasnosti plnia svoju funkciu. Na jednej strane správne znalkyňa uviedla, že hydroizolácia má
mať životnosť ako samotná stavba, nakoľko oprava alebo výmena tejto konštrukcie je počas životnosti
obtiažna, dokonca nemožná, avšak na druhej strane uvádza, že hydroizolácia je nesprávna, nefunkčná,
či zle dimenzovaná. Poukázal na chybnú aplikáciu noriem, ktoré znalkyňa v znaleckom posudku
použila. Ústav poukázal tiež na skutočnosť, že pri realizácii aj pri projektovaní stavby sa vychádzalo z

geologického prieskumu širšieho územia, keďže dom bol postavený v rámci IBV, kde súčasne prebiehala
v území výstavba ďalších domov. Bežnou praxou bolo aj je, že podklady z geologického prieskumu sa pri
realizácii výkopových prác pre danú stavbu overujú priamo na stavbe a riešenia sa podľa potreby
modifikujú. V prípade, že stavba nie je nejako významná, náročná, pri projektovaní sa určí predpoklad
zo známych informácií a pri výstavbe (výkope) sa to spresní, resp. sa urobí prieskum priamo na stavbe

realizáciou hlbšieho výkopu (ryhy, sondy a pod.) podľa rozsahu stavby (v tomto prípade sa nejedná
o zložitú stavbu z hľadiska zakladania). Čo sa týka životnosti hydroizolácie ústav poukázal na to, že jej
životnosť nie je upravená normou v dostupných zdrojoch týkajúcich sa životnosti stavebných konštrukcií,
existujú stavby, ktoré sú z prelomu 19. a 20. - teho storočia a sú v častiach pod zemou izolované liatymi
asfaltmi v kombinácii s dupaným ílom a funkčné sú do dnešných dní. Uviedol, že počas životnosti stavby

môže dôjsť na území k zmene hydrogeologických pomerov, ktoré sú buď neovplyvniteľné - napr. nárast
alebo pokles zrážok v území, ktoré vplývajú na podzemné vody alebo ovplyvniteľné - napr. významné
terénne úpravy pri rozsiahlych stavbách (cesty, priehrady a oporné múry), presmerovania a regulácie
vodných tokov alebo aj napríklad poruchy stavieb (priesaky vodných zdrojov, poruchy na vodovode,
kanalizácii a pod.) Tieto vplyvy pri výstavbe v 70 - tych rokoch nemohli predpokladať a mnohokrát

sa nato neprihliada ani v súčasnosti.

49. Znalkyňa A. B. O. v doplnku ku znaleckému posudku zo dňa 30.6.2020 uviedla, že informácie o
množstve zrážok a povodňovej situácii v Košiciach v roku 2010 sú odbornej verejnosti známe a dostupné
z údajov SHMÚ Košice, kde sú uvedené informácie, údaje sú dostupné pre verejnosť SHMÚ - Oddelenie

hydrologické predpovede a výstrahy Košice - Povodňová situácia na východnom Slovensku v máji a
júni 2010. Citovala z údajov z výročnej správy za rok 2010, kde bolo uvedené, že „...Počas roka 2010
predpovedná povodňová služba vydala 2528 výstrah pre 79 okresov (I. st. 1959, II. st. 384, III. st. 180),
na Slovensku bolo 188 dní s povodňovou aktivitou, čo je doteraz najvyšší zaznamenaný počet. Povodnezasiahli celé Slovensko. Prevádzka povodňovej predpovednej služby sa zvládla bez väčších problémov.
Počas mimoriadnych povodní v máji a júni sme úzko spolupracovali s krízovým riadením vlády,
povodňovýmikomisiamiaostatnýmiorgánmiochranypredpovodňami.Všetkypovodňovésituácie,ktoré

dosiahli 2. stupeň povodňovej aktivity, sa vyhodnotili /15 povodňových správ ...“. Ďalej znalkyňa
uviedla, že rodinný dom je postavený na vyvýšenom mieste, a dažďové vody odtekajú najprístupnejšou
cestou do najnižšieho miesta, kde sa hromadia, t.j. v zasypanej výkopovej časti základov domu,
pričom rozsah spôsobenej škody z poistnej udalosti posúdila z poskytnutej fotodokumentácie vedenej
a doloženej k poistnej udalosti zo dňa 2.4.2011. Po likvidácii škodovej udalosti s odstupom času odo

dňa 2.4.2011 do 11.7.2019 prebehol značný čas, kedy už nie je možné zisťovať skutočnosti z poistnej
udalosti zo dňa 2.4.2011. Uvedené poškodenia boli zaznamenané v danom mieste a v danom čase
pracovníkom poisťovne. Podľa poškodení spodnej stavby rodinného domu postaveného v roku 1974, je
možné skonštatovať, že hydroizolácia dňa 2.4.2011, t.j. po 37 rokoch vykazovala známky poškodenia -
bolanefunkčná.VosvojomznaleckomposudkuvychádzalazČSNapoužívanýchstavebnýchmateriálov
pri výstavbe rodinných domov v roku 1974 a platných noriem v roku 1974. Poškodenie v roku 2011 malo

byť odstránené stavebnými prácami a stavebnými materiálmi, ktoré spĺňali STN-EN v roku 2011, aby
dom bol plne funkčný a obývateľný. Realizácia rodinného domu bola v roku 1974, kedy hydrologické
pomeryvzakladanídomuvdanejlokalitebolirozdielneakovrokuvroku2011.Vroku1974hydroizolácia
bola prevedená podľa platných ČSN a neprejavili sa poškodenia až v roku 2010, kedy pre extrémnu
hydrologickú situáciu /úhrn dažďových zrážok v máji a júni / bola amortizáciou technicky nefunkčná.

Opotrebovanie hydroizolácie v roku 2010 bolo 36 rokov, pričom použitá všeobecne dostupná literatúra
pre odbornú verejnosť bola uvedená ako Stavebné tabuľky - vydavateľstvo ART-PROJEKT Bratislava
Júrgen Blaich - Poruchy stavieb. Odpovede a údaje v bodoch 4.2, v bode 4.3 a v bode 4.4 sú správne,
a sú prevzaté z technickej literatúry používanej širokou odbornou verejnosťou v odbornej praxi. Nopové
tvarované fólie spĺňajú STV-EN, sú bežne požívané pre izolácie základových častí domov. Náterové

izolácie boli už známe v roku 2011, a teda bolo možné poruchu hydroizolácie previesť náterovými
izoláciami v zmysle platných STN-EN. Poškodenia rodinného domu sa mali opraviť stavebnými prácami
zo stavebných materiálov v zmysle platných STN-EN, a nie podľa už neplatných ČSN, podľa ktorých
bol dom postavený v roku 1974. Hydroizolačný systém zabudovaný v základovej časti rodinného domu
postavenéhovroku1974,postačovalaždoroku2010,kedybolanahlásenápoistnáudalosť.Vmájiajúni

boli zaznamenané extrémne dažďové zrážky, a na Slovensku bolo 188 dní s povodňovou aktivitou, čo
je doteraz najvyšší zaznamenaný počet. V roku 2010, žalobca odkopal základovú časť rodinného domu
a zhotovil drenáž, avšak pri týchto prácach nezistil prítomnosť vody, čo vyplýva z jeho výpovede v spise.
Nerozumie, prečo si uvedené práce nezdokumentoval fotodokumentáciou. Nebolo preukázané, že únik
vody z verejného vodovodu bol v danom čase zaznamenaný. Fotodokumentáciou nie je preukázaná

prevedená izolácia základovej časti rodinného domu pred rokom 2010 a po prevedení stavebných prác -
odkopaniu a prevedeniu drenáže v roku 2010. Prevedenie prác bolo možné zdokumentovať po odkopaní
základovej časti a po zabudovaní drenáže. Z hydrogeologického prieskumu nebolo možné vyhodnotiť
základové pomery - vrstvy a druh zeminy podložia, výšku ustálenej hladiny podzemnej vody. Uvedené
údaje jej neboli poskytnuté a zaznamenané v spisovom materiáli, a preto nie je možné z jej strany

tlak vody vypočítať. Uloženie podzemných vedení, prípojky vodovodu, sú uložené v štrkopieskovom
lôžku, ktoré vytvára cesty priesaku a smerovaniu podpovrchovej vody do štrkopieskového lôžka, a
jej stekanie do najnižšieho miesta terénu. Únik vody z miesta poruchy, z poškodeného hydrantu a
hlavného uzáveru vody, na vonkajšom vodovode mohol smeroval štrkovým lôžkom vodovodnej prípojky
k základovej časti domu. Hydroizolácia rozhodujúcou mierou ovplyvňuje trvanlivosť konštrukcie spodnej

stavby. Opravy hydroizolácie sú náročné a finančne nákladné. Po odstránení spôsobenej škody s
vybudovaním novej hydroizolácie s drenážnym systémom základovej časti domu, sa predpokladá,
že bude zabezpečená funkčnosť rodinného domu, s dobrým technickým stavom. Počas roka 2010
predpovedná povodňová služba vydala 2528 výstrah pre 79 okresov (I. st. 1959, II. st. 384, III. st.
180), na Slovensku bolo 188 dní s povodňovou aktivitou, čo je doteraz najvyšší zaznamenaný počet.

Uvedená informácia je z výročnej správy SHMU za rok 2010. Zatečenie interiéru rodinného domu
bolo v dôsledku nefunkčnosti hydroizolácie základovej časti domu vybudovanej v roku 1974 podľa v
tom čase platných ČSN. Vplyv vody a dĺžku jej negatívneho pôsobenia na hydroizoláciu základovej
časti domu, a čas vzniku nefunkčnosti hydroizolácie, je možné uviesť podľa zaznamenaných poistných
udalostí. Vyčísliť tlak vody, ktorý pôsobil na hydroizoláciu rodinného domu právneho predchodcu žalobcu

v dôsledku škodovej udalosti nie je možné vyčísliť, pretože z hydrogeologického prieskumu, nebolo
možné vyhodnotiť podložie, výšku ustálenej hladiny podzemnej vody. Uvedené údaje neboli poskytnuté
a zaznamenané v spisovom materiáli, a preto nie je možné tlak vody vypočítať.50.Napojednávanísúdukonanomdňa8.9.2020bolivypočutíH.A.P.C.,S.,ktorývovecipodalznalecký
posudok č. 2/2016 a zároveň sa podieľal na vypracovaní znaleckého posudku Technickej univerzity v
Košiciach č. 53/2019 a A. G. C., ktorého odborné vyjadrenie predložil do konania právny predchodca

žalobcu A. B. C..

51. Znalec H. A. P. C., S. zotrval na záveroch podaného znaleckého posudku č. 2/2016 a na
záveroch znaleckého posudku č. 53/2019 Technickej univerzity v Košiciach, na vypracovaní
ktorého sa podieľal. Doplnil, že porovnateľné zrážky boli aj v roku 1974, kedy došlo k užívaniu

domu, a má za to, že už vtedy, by sa v prípade zle dimenzovanej hydroizolácii, objavili poruchy.
Poukázal, že poistná udalosť sa stala skôr ako nastali veľké prívalové dažde v máji roku 2010
a tiež na skutočnosť, že 90 % zrážkových vôd odteká povrchovým odtokom a len 10 % vsiakne do
zeme. Zotrval na svojich vyjadreniach, že hydroizolácia spodnej stavby bola dimenzovaná správne,
pričom technická životnosť zabudovanej hydroizolácie je identická so životnosťou nehnuteľnosti. V tejto
súvislosti namietal vyjadrenie znalkyne A. B. O. o technickej nefunkčnosti hydroizolácie spôsobenej

amortizáciou a poukázal na rozdiely medzi technickou a ekonomickou amortizáciou. Uviedol, že
v danom prípade únikom vody, ktorá sa preukázala ako pitná voda, vytvorila taký vodný stĺpec, že
z hydrofyzikálneho hľadiska poškodila hydroizoláciu a zaťažila hydroizolačný systém, ktorý nebol na
takéto účinky dimenzovaný. Znalec predložil súdu súhrnné údaje atmosférických zrážok za obdobie
rokov 1970 až 2015.

52. Svedok A. G. C., H. vo svojej výpovedi uviedol, že bol prizvaný na konzultáciu vlastníkom
nehnuteľnosti z dôvodu navlhnutia stien v suterénnych priestoroch rodinného domu, pričom zavlhnuté
boli obvodové steny ako aj steny vo vnútri, teda nie tie, ktoré priliehali ku terénu alebo neboli zasypané,
pričom úroveň zavlhnutia stien bola rozdielna. Po odkopaní sa zistilo, že v tesnej blízkosti stavby

sa nachádza voda, ktorá porušuje hydroizoláciu. Po analýze vody sa zistilo, že sa jedná o pitnú
vodu. V roku 2012 spracoval odborný posudok, v ktorom popísal poruchy, rozsah, spôsob odstránenia
porúch. Uviedol, že voda zrejme pritekala trasou prípojky k rodinnému domu, ku ktorej je vlastne
napojený verejný rozvod, kde sa nachádzal požiarny hydrant. K hydroizolácii doplnil, že zabudovaná
hydroizoláciaspodnejstavbyjevlastnekonštrukcia,ktoráakmábyťfunkčná,mábyťzabudovanápevne,

je ohraničená ďalšími konštrukciami kvôli tomu, aby sa nemohla deformovať, poškodiť. Uviedol, že
samotná hydroizolácia je ťažko nahraditeľná, a jej životnosť je ohraničená životnosťou samotnej stavby.
Na otázku súdu svedok uviedol, že nebol prítomný pri stavebných prácach, ktoré vykonával právny
predchodcažalobcu,avšakmalkdispozíciifotodokumentáciu,zktorejvyplynulo,žebolivykopanésondy
pri obvodovej stene nehnuteľnosti, kde stála voda.

53. Žalobca k vykonanému dokazovaniu výsluchom H. A. P. C., S. a A. G. C., H. v podaní zo dňa
14.9.2020 uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že dôvodom vzniku škody
na nehnuteľnosti nebola povodeň, ani iná zrážková voda, ale pitná voda unikajúca z poruchy na
vodovodnom zariadení. Dôkazom sú presné mesačné čísla zrážok, ktoré boli predložené H. A. C.,

S. na pojednávaní súdu, ktoré vysvetľujú kedy množstvo vody kulminovalo, čo nesedí časovo s osou
porúch na stavbe rodinného domu. K namietanej realizácii hydroizolácie pri výstavbe domu doplnil,
že žiadna norma, žiadny právny predpis neukladal povinnosť, a nie je ani spravodlivé očakávať od
vlastníkov nehnuteľností, aby v prípade výstavby predvídali neočakávané, nepredvídateľné skutočnosti,
ako sú napr. zemetrasenie, či povodeň a pod., ak v danej lokalite, mieste nie sú predpoklady na vznik

daných skutočností. Uviedol, že išlo o výstavbu bežného rodinného domu na vyvýšenom mieste, mimo
vodných tokov, mimo iných rizík, pričom predchodca žalobcu postupoval v súlade s platnými normami,
s technickými požiadavkami spracovanými v stavebnom konaní. Podotkol, že nehnuteľnosť bola daná
do užívania na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia.

54. K výpovediam H. A. P. C., S. a A. G. C., H. žalovaný v 1. rade v podaní zo dňa 22.10.2020 uviedol,
že sa vyjadrovali k otázkam týkajúcim sa hydroizolácie domu na ulici D. XX, C., k povodňovej situácii,
o ktorej sa vo svojom znaleckom posudku a doplnení k nemu zmieňovala súdna znalkyňa A. B. O..
Súdna znalkyňa vo svojom posudku hovorí o nadmernom množstve zrážok v mesiacoch

máj, jún 2010, kedy ich množstvo zodpovedalo ročnému úhrnu zrážok. V tomto čase už problémy so
zavlhnutýmistenamiprávnypredchodcažalobcumal.Súdnaznalkyňapoukazujenaextrémnemnožstvo
zrážok aj v súvislosti s tým, že v tom čase bola aj zvýšená povodňová aktivita na území Slovenska,
a to práve v dôsledku extrémneho množstva zrážok. Podľa jeho názoru vyjadrenia súdnej znalkynenesmerovali k tomu, že nehnuteľnosť právneho predchodcu žalobcu mala byt' zasiahnutá povodňami.
Iba poukazovala na to, že extrémne zrážky v danom období odhalili skutočnosť, že hydroizolácia domu
na D. E. XX F. C. už v tomto čase bola nefunkčná. Na otázku súdu, v akej vzdialenosti od domu sa

nachádzal hydrant, z ktorého bol zistený priesak vody, keďže obaja boli na tvári miesta vzniku škodovej
udalosti, odpovedali úplne rozdielne, keď H. A. C. hovoril o 50 metroch, A. C. o 15 metroch, čo je
dosť podstatný rozdiel. H. A. C. na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či povodňová situácia mohla
mať súvis so skúmaným rodinným domom, odpovedal, že poistná udalosť nastala skôr, ako nastali tie
veľké dažde v roku 2010. Z uvedeného ale vôbec nie je zrejmé, akú poistnú udalosť mal na

mysli, keďže predmetom konania je poistná udalosť, ku ktorej došlo v apríli 2011. To či voda z hydrantu
presakovala dlhodobo a bola tou príčinou, ktorá poškodila hydroizoláciu už v roku 2010, tak ako sa to
snaží preukázať žalobca, keďže v rámci škody si uplatňuje aj náhradu za materiál a práce, ktoré
vykonával, resp. použil právny predchodca žalobcu už v roku 2010, vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané. Na otázku intervenienta na jeho strane ako dlho by musela vytekať voda z poškodeného
hydrantu, aby došlo k takým poškodeniam na dome a na otázku súdu, či je to možné povedať v

mesiacoch, rokoch, odpovedal, že dlhšie obdobie, mesiac, dva mesiace. Preto tvrdenie znalca H. A.
C., S., že poistná udalosť nastala skôr ako boli dažde v roku 2010 s týmto nekorešponduje, keďže
prítok vody ku domu sa zistil v apríli 2011. Má za to, že jeho výsluchom na pojednávaní dňa
8.9.2020 bolo iba zistené, resp. potvrdené, že hydroizolácia tak, ako bola pri stavbe domu na D. E.
XX F. C. zrealizovaná, zodpovedala technickým normám platným v čase výstavby domu.

Avšak má za to, že výsledky znaleckého dokazovania uvedené v znaleckom posudku A. B. O. neboli
vyvrátené. Aj svedkyňa, zamestnankyňa žalovaného v II. rade, B. I., obhliadkárka, ktorá bola dňa
8.4.2011 vykonať obhliadku, opakovane na pojednávaní dňa 4.9.2014 uviedla, že podľa jej názoru k
poškodeniu hydroizolácie nedošlo pôsobením vody unikajúcej z vodovodného zariadenia.

55. Intervenient na strane žalovaného v 1. rade v podaní zo dňa 29.10.2020 uviedol, že žalobca
účelovopoukazujenapovodňovúsituáciunavýchodnomSlovensku(resp.vKošiciach),vzmyslevyliatia
sa vodného toku, kde táto nesúvisí s prejednávaným sporom. S prejednávaným sporom súvisí
informácia o úhrne zrážok za rok 2010. Poukázal na skutočnosť, že žalobcom angažovaný znalecký
ústav Technická univerzita v Košiciach na jednej strane prezentovala výhrady k znaleckému posudku

č. 10/2019 znalkyne A. B. O., avšak nastolené problémy nerieši, nakoľko neposkytol žiadnu odpoveď
na sporné otázky a zároveň nedošlo ani ku kvalifikovanému popretiu záverov súdom ustanovenej
znalkyne. Žalobcom angažovaný znalec H. A. P. C., H. nedokázal žiadnym spôsobom vysvetliť, prečo
keď sa hydrant nachádzal 50 metrov od rodinného domu, neboli zasiahnuté aj iné rodinné domy v
blízkosti. Rovnako znalec nedokázal povedať, ako dlho musela voda vytekať, aby spôsobila škody na

rodinnom dome, resp. ako dlho voda v skutočnosti vytekala. K zisteniu príčin škody
znalec nevykonal žiadne šetrenie. Uviedol, že okrem iného na pojednávaní vypočutý A. G. C., ako
stavebný inžinier kategórie I 1 pre konštrukcie pozemných stavieb nemá odbornú spôsobilosť vyjadrovať
sa k poruchám stavieb. V závere podania zhrnul svoju argumentáciu a poukázal na jeho podstatnú
argumentáciu v spore, podľa ktorej hydroizolácia bola nefunkčná už v roku 2010; v roku 2010 sa vyskytli

dažde, ktoré svojim úhrnom vybočovali z normálu; hydroizolácia nebola dimenzovaná na to, aby takejto
vlhkosti odolala; nie je preukázané, že by priesak vody z hydrantu bol aj pred aprílom 2011; hydroizolácia
vzhľadom na miesto stavby rodinného domu nebola vhodne zvolená; životnosť hydroizolácie je 10 – 15
rokov; nesprávna hydroizolácia mala za následok zamokrenie a podmáčanie stavby.

56. Žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa 29.10.2020 poukázal na vzájomné prepojenie a spoluprácu
H. A. P. C., S. a A. G. C., PhD. Pokiaľ sa vo výpovedi znalec A. P. C. obmedzil na konštatovanie, že
hydroizolácia uvedená v technickej správe A. N. k predmetnej nehnuteľnosti spĺňa technické normy,
tak toto nie je dôkazom o tom, že pri výstavbe nehnuteľnosti realizovanej v roku 1974, došlo k dodržaniu
všetkých technických noriem pri realizácii hydroizolácie a ani to, že drenážny systém s hydroizoláciou

bol v roku 2011 funkčný a postačujúci, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj A. G. C., H., ktorý uviedol, že
vzorky hydroizolácie neodoberal a vychádzal len z „papierových projektových podkladov“, ktoré mu
boli poskytnuté. V súdnom spise sa nachádza dôkaz, ktorý jednoznačne preukazuje, že už v roku 2010
bola u neho nahlásená poistná udalosť, a to zamoknutie pivničných priestorov nehnuteľnosti v
dôsledku dažďov a aj to, že v roku 2010 mal predchodca žalobcu uhradenú poistnú udalosť v dôsledku

zamákania pri dažďoch. Pokiaľ by bola hydroizolácia funkčná, musela by bežnému namoknutiu odolať,
tak ako to uviedla znalkyňa A. B. O. a svedkyňa B. I., ktorá vykonala obhliadku predmetnej nehnuteľnosti.
Má za to, že predložené znalecké posudky zo strany žalobcu a jeho právnych predchodcov nevyvrátili
závery znaleckého posudku č. 10/2019 A. B. O. o tom, že hydroizolácia proti zemnej vlhkosti predmetnejnehnuteľnosti bola funkčne nepostačujúca, drenážny systém s hydroizoláciou bol nefunkčný
a čoraz viac narušovaný, pričom poškodenie hydroizolácie bolo zjavné už v roku 2010 a teda, že
nefunkčnosť hydroizolácie a drenáže v základovej časti rodinného domu spôsobili poruchy prejavujúce

sa vlhnutím stien, prasklinami a zaplavovaním priestoru cez praskliny spojov hydroizolácie, čo sa spolu
s neodvedeným drenážnym systémom prejavil ako narušenie a poruchy na predmetnej nehnuteľnosti,
dôsledkom čoho je neunesenie dôkazného bremena.

57. Znalec H. A. P. C., CSc, v podaní zo dňa 25.9.2020 adresovanom súdu uviedol, že na pojednávaní

dňa 8.9.2020 odpovedal na opakovanú otázku súdu tak, že hydrant je vzdialený od domu asi 50
metrov. Vzhľadom k skutočnosti, že od obdobia spracovania znaleckého posudku a miestneho šetrenia
uplynul dlhší čas, preveril túto skutočnosť hneď po pojednávaní, pričom zistil, že vzdialenosť porušeného
hydrantu, z ktorého tiekla voda k suterénu domu, t.j. k spodnej stavbe domu D. XXX/XX je cca 8 metrov.
Doplnil, že k tomuto hydrantu je najbližšie umiestnený predmetný rodinný dom, preto aj porucha na
hydrante sa prejavila na tomto dome.

58. Žalobca okrem iného v podaní zo dňa 9.11.2020 uviedol, že voči žalovanému v 1. rade si uplatňuje
nárok titulom zodpovednosti za škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný v 1. rade podľa ust. § 420a
Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu boli splnené,
nakoľko ide o okolnosti spočívajúce v prevádzkovej činnosti, je tu daná existencia príčinnej súvislosti

(uznanie žalovaného v 1. rade ako aj plnenie intervenienta), vznik škody (preukázanie dôkazmi,
fotodokumentácia, prizvaní zamestnanci oboch žalovaných, šetriaci odborníci, znalci, výpovede
svedkov), pričom zavinenie sa nevyžaduje v súlade s princípom objektívnej zodpovednosti. Vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade si uplatňuje nárok titulom dvoch poistných zmlúv, ktorými došlo k poisteniu majetku
právneho predchodcu žalobcu, a to poistenie budovy a poistenie domácnosti. Má za to, že jeho právny

predchodca oznámil žalovanému v 2. rade poistnú udalosť a poskytol potrebnú súčinnosť. Žalovaný v 2.
rade čiastočne plnil, čím uznal nárok ako taký, ináč by plnenie bolo bez právneho dôvodu. Zo všetkých
jeho doterajších úkonov je zjavné, že žalovaný v 2. rade poistnú udalosť uznal. Pokiaľ žalovaní v 1. a
2. rade rozporovali výšku škody mali poukázať, v ktorej presnej časti a ktorá položka je nesprávna a
zdôvodniť tieto skutočnosti resp. predložiť také relevantné dôkazy, ktorými by výšku škody spochybnili.

59. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní súdu dňa 20.11.2020 uviedol, že nepotvrdil svoju zodpovednosť
za vzniknutú škodu vo vyjadrení zo dňa 6.5.2011, pretože v tomto vyjadrení iba nevylúčil svoju
zodpovednosť s tým, že odkázal právneho predchodcu žalobcu na svojho poistiteľa, intervenienta,
pričom až šetrením tejto škodovej udalosti sa mala preukázať prípadná jeho zodpovednosť za vzniknutú

škodu. Ak potvrdil poruchu na hydrante, potvrdil ju v súvislosti s dátumom 2.4.2011, nepotvrdil však, že z
hydrantu mala presakovať voda dlhodobo. Nikdy nepotvrdil vznik takej rozsiahlej škody, ako si ju žalobou
uplatnil právny predchodca žalobcu. Právny predchodca žalobcu si v tomto súdnom konaní uplatnil
náhradu škody aj za práce, použitie prostriedkov na odstránenie vlhkosti, ktoré realizoval v období pred
vznikom škodovej udalosti dňa 2.4.2011, pričom v konaní nebol preukázaný priesak hydrantu už v roku

2010. Práve právny predchodca žalobcu A. B. C. na otázku súdu, aká bola príčina škody, ktorú si v
roku 2010 uplatnil voči svojej poisťovni, žalovanému v 2. rade uviedol, že to bolo zamákanie, pretože
v tom čase boli dažde. Čo sa týka vykonaných stavebných, búracích prác, v tomto smere sa svedecké
výpovede značne líšili. Zo svedeckej výpovede A. C. nie je zrejmé aké práce a v akom časovom
období sa vykonávali. Uviedol, že závery v odbornom posudku A. G. C. a H. A. P. C. S. vychádzajú

iba z predpokladov a domnienok, pričom jediná skutočnosť, o ktorú opierajú svoje tvrdenia je to, že
dňa 2.4.2011 nastala poistná udalosť, priesak vody z hydrantu. Poukázal, že rozbor vody z rozvodného
systému bol neakreditovaný a vzorka bola skúšaná iba v niektorých ukazovateľoch. V posudku H. A. P.
C. S. z roku 2016 je poukázané na fakt, že hydroizoláciu mohla voda poškodiť za podmienky, že voda
vytekajúca z jeho zariadenia sa správala ako voda tlaková, čo nebolo v konaní podložené žiadnym

výpočtom. Tiež nie je zrejmé, a nevyplýva to ani z doterajšieho dokazovania, ktoré práce právneho
predchodcu žalobcu boli relevantne vykonávané v súvislosti s odstraňovaním následkov poistnej
udalosti, ku ktorej došlo dňa 2.4.2011, ktoré predložené pokladničné doklady o nákupe materiálov naozaj
súviseli s odstránením škodovej udalosti dňa 2.4.2011.

60. Intervenient na strane žalovaného v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 20.11.2020 poukázal
na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní základných predpokladov pre priznanie
nároku na náhradu škody. Faktúry a doklady, ktoré predložil právny predchodca žalobcu, nie je možné
v žiadnom rozsahu priradiť k vypracovanému rozpočtu A. T. C.. Je relevantné, že právny predchodcažalobcu nenamietal zápis o obhliadke nehnuteľnosti. Namietal rozsah a príčinnú súvislosť vykonaných
prác so škodovou udalosťou. V podaní uviedol, že napr. sušenie technológiou Aquapol nemá žiadny
vecný súvis a ani príčinnú súvislosť s poistnou udalosťou v roku 2011. Zdôraznil, že pre rozhodnutie

súdu je podstatné, že zo záverov znaleckého posudku A. B. O. vyplýva, že hydroizolácia nehnuteľnosti
právneho predchodcu žalobcu bola nefunkčná od roku 2010, v roku 2010 sa vyskytli dažde, ktoré svojim
úhrnom vybočovali z normálu, hydroizolácia nebola dimenzovaná na to, aby takejto vlhkosti odolala, nie
je preukázané, že by priesak vody z hydrantu bol aj v roku 2011, hydroizolácia vzhľadom na miesto
umiestnenia nehnuteľnosti nebola odizolovaná, hydroizolácia má obmedzenú životnosť 10 až 15 rokov,

stav hydroizolácie mal za následok zamoknutie a podmáčanie stavby. Z uvedených dôvodov
žiadal žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.

61.Žalovanýv2.radenapojednávanídňa20.11.2020 opakovanenamietalzáveryznaleckéhoposudku
znaleckého ústavu Technickej univerzity v Košiciach, rovnako považuje aj následnú písomnú zmenu
výpovede znalca H. A. P. C., S. ako snahu o marenie, zahmlievanie rozhodných skutočností. Znalecký

posudok H. A. P. C., S. a jeho výpoveď na pojednávaní dňa 8.9.2020 považuje za nedôveryhodné, bez
dôkaznej sily a akejkoľvek výpovednej hodnoty. Nikdy nepopieral existenciu poistnej zmluvy, nepopieral,
že bolo u neho uplatňované poistné plnenie, pričom po nahlásení poistnej udalosti, vykonal na základe
telefonického nahlásenia obhliadku miesta škodovej udalosti a následne vypočítal aj výšku poistného
plnenia. Z CD nosiča, ktorý predložil do konania, vyplýva, že právny predchodca žalobcu súhlasil pri

poistnej udalosti z roku 2010 s výškou poistného plnenia, teda do limitu, kedy nie je potrebné vykonať
obhliadku na mieste samom. Je významná skutočnosť, že poistná udalosť je definovaná ako náhodilá
poistná udalosť a nedostatočne funkčná hydroizolácia vylučuje jej náhodilosť.

62. Okresný súd Košice I vo veci prvýkrát meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 27.5.2021 vydaným

pod č.k. 17C/58/2014 – 1603, ktorým konanie v časti zaplatenia 0,25 % úroku z omeškania ročne
zo sumy 13.191,70 Eur odo dňa 21.8.2012 do 17.9.2015, 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy
3.260,30 Eur odo dňa 18.9.2015 do zaplatenia, 0,95 % úroku z omeškania ročne zo sumy 9.931,40 Eur
odo dňa 18.9.2015 do zaplatenia zastavil (I. výrok rozsudku), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.
výrok rozsudku), žalovanému v 1. rade, intervenientovi na strane žalovaného v 1. rade a žalovanému

v 2. rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,74% (III. výrok rozsudku),
štátu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,37 %, proti žalovaným v
1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,63 %, (IV. výrok rozsudku), intervenientovi na
strane žalovaného v 1. rade vrátil nespotrebovaný preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume
24,23 Eur (V. výrok rozsudku) a nariadil učtárni Okresného súdu Košice I, aby sumu 24,23 Eur zloženú

pod položkou D14-558/2019 poukázala intervenientovi na strane žalovaného v 1. rade do 3 dní odo
dňa doručenia právoplatného rozsudku (VI. výrok rozsudku).

63. Krajský súd v Košiciach svojím uznesením zo dňa 29.6.2022 vydaným pod č.k. 5Co/187/2021 –
2012 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 10.10.2022 vydaným pod č.k. 5Co/187/2021 - 2105 zrušil

rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III. a IV. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

64.1 Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že súd sa nezaoberal rozhodujúcou
skutočnosťou, ktorá vyplynula zo záverov znaleckého posudku A. B. O., jej opomenutie bolo kľúčovým

pre zistenie skutkového stavu veci a pre následné právne posúdenie predpokladu príčinnej súvislosti,
čím boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) Civilného sporového
poriadku, nakoľko mal za to, že pokiaľ znalkyňa svojou znaleckou činnosťou dospela k záveru o tom,
že za primárnu skutočnosť označila priesak z poruchy na vonkajšom vodovode a za sekundárnu
príčinu označila to, že nebola prevedaná hydroizolácia proti tlakovej vode, potom pochybil súd pri

hodnotení tohto dôkazu, ak sa nevysporiadal žiadnym spôsobom s prvou časťou znaleckého záveru
(konštatovanou primárnou skutočnosťou) a ak zhodnotil a súčasne prihliadol iba na znalecký záver
ohľadom sekundárnej príčiny súčasne bez toho, aby opomenutie zhodnotenia celého záveru znaleckého
posudku (nie iba jeho časti) akýmkoľvek spôsobom obhájil. Platí totiž, že ak sa súd pri hodnotení
výsledkov konania odchýli od výsledku dôkazu znalcom, svoj postup musí presvedčivo odôvodniť (pozri

bod 27. a 28. uznesenia krajského súdu).
64.2 Následne krajský súd ako odvolací súd usmernil súd prvej inštancie v otázke hodnotenia dôkazov
predložených právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, t.j. znaleckého posudku č. 2/2016 H. A. P.
C., S., odborného posudku A. G. C., H., kontrolného znaleckého posudku č. 53/2019 Technickejuniverzity v Košiciach, ktoré žalobca predložil v konaní na preukázanie svojho nároku (pozri bod 29.
až 37. uznesenia).
64.3 Odvolací súd k odbornému vyjadreniu spracovateľa A. G. C. uviedol, že súd prvej inštancie

síce správne uviedol, že odborné vyjadrenie možno vykonať len ako dôkaz listinou. Uvedené však
nevylučuje vykonanie tohto dôkazu ako takého a teda vyhodnotenie, čo z tohto odborného vyjadrenia
vyplýva, pokiaľ odborné vyjadrenie, hoci aj v podobe súkromného odborného vyjadrenia, predstavuje
dôkazný prostriedok, ktorý je potrebné považovať za rovnocenný dôkazný prostriedok, napr. v porovnaní
so znaleckým posudkom. V kontexte uvedeného potom nemohla byť nedostatkom tá okolnosť,

že odborné vyjadrenie vypracoval A. G. C. ako osoba nezapísaná do zoznamu znalcov. Pokiaľ súd
prvej inštancie argumentoval, že práve z toho dôvodu A. G. C. nebol osobou odborne spôsobilou
vyjadrovať sa k znaleckému posudku A. B. O. a za tým účelom ani prihliadať na jeho výsluch z pozície
svedka, odvolací súd zdôraznil, že A. G. C. bol vypočutý v konaní dvakrát, pričom jeho prvý výsluch
sa uskutočnil ešte v roku 2012, t.j. pred vypracovaním znaleckého posudku znalkyne A. B. O. a v
roku 2020 s tým, že iba časť jeho výpovede sa týkala „hodnotenia" znaleckého posudku znalkyne

A. B. O.. Uviedol, že súd prvej inštancie neprihliadol na predmetné odborné vyjadrenie a výsluch
svedka A. C. z dôvodu nedostatku odbornej spôsobilosti menovaného, a v tejto súvislosti doplnil, že
posúdenie, či určitá osoba je osobou odborne znalou na vypracovanie odborného vyjadrenia a príp. na
následné podanie ústnych odborných vyjadrení (v podobe výsluchu) prináleží síce súdu, zhodnotenie
uvedeného však nemôže spočívať na jeho svojvoľnom rozhodnutí. Posúdenie tejto otázky prichádza

predovšetkým do úvahy vtedy, ak sami strany sporu spochybňujú odbornú spôsobilosť tejto osoby,
pretože sa logicky predpokladá, že pokiaľ konkrétny subjekt podá vo veci odborné vyjadrenie, je k tomu
odborne spôsobilým; posúdenie tejto otázky nesúvisí iba s posúdením získaného vzdelania a prípadne
v tej súvislosti získanej alebo vykonanej skúšky, akreditácie a pod., ale tiež s posúdením jeho odborných
skúseností a praxe medzičasom nadobudnutých. Z obsahu spisu pritom nie je zrejmé, či sa uvedeným

súd prvej inštancie vôbec zaoberal, preto odvolateľ v kontexte uvedeného podľa odvolacieho súdu
správne namieta, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani odborné vedomosti odborníka - stavebného
inžiniera A. G. C., ktorý má nielen skúsenosti, ale sa aj roky zaoberá pozemnými stavbami a stavebnou
fyzikou, pričom tieto vedomosti boli potrebné na preukázanie skutočností.
64.4 V ďalšom krajský súd prisvedčil tiež odvolacej námietke v časti, v ktorej žalobca ako odvolateľ

vytýkal súdu prvej inštancie, že považoval H. A. P. C., S. za osobu, ktorá nebola odborne spôsobilá
vo veci podať znalecký posudok. Odvolací súd uviedol, že A. B. O. bola v čase podania znaleckého
posudku zapísaná do zoznamu znalcov pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Vodné stavby, pričom sa
vyjadrovala k rovnakej odbornej problematike ako znalec H. A. P. C., S.. a bola súdom uznaná
za odborne spôsobilú osobu vo veci podať znalecký posudok; vo vzťahu k jej osobe zapísané odvetvie

Vodné stavby nemohlo byť relevantným dôvodom neuznať znalca A. C. za odborne spôsobilú osobu,
pokiaľ predmetom odborného skúmania bol rodinný dom.
64.5 Pokiaľ ide o otázku objektivity svedka A. G. C., H. a znalca H. A. P. C., S., tak ako bola spochybnená
súdomprvejinštanciezdôvodunaznačenéhovzájomnéhoprepojeniamedzinimi,odvolacísúdpoukázal
na to, že spochybnenie zaujatosti týchto dvoch osôb nemožno založiť bez ďalšieho iba na tom, že A.

G. C. , H. doklady o úhrne zrážok mal od znalca H. A. P. C., S., s ktorým vec asi dva, či tri týždne pred
pojednávaním konzultoval.
64.6 Odvolací súd dal do pozornosti súdu prvej inštancie, že pokiaľ súd mal pochybnosti o objektivite
znaleckého posudku H. A. P. C., S. a súčasne kontrolného znaleckého posudku, keďže na ňom
participoval opätovne H. A. P. C., S., túto okolnosť síce nebolo možné nechať bez povšimnutia,

podľa názoru odvolacieho súdu nie so záverom učineným súdom, ktorý z tohto dôvodu bez ďalšieho
neprihliadol na kontrolný znalecký posudok vôbec a súčasne spochybnil objektivitu posudku znalca A.
C.,čoboljedenzdôvodov,prečonaňneprihliadoltiež.Podľanázoruodvolaciehosúduzadanejokolnosti
by bolo možné jednoznačne spochybniť objektivitu oboch posudkov súčasne v prípade, ak by úlohou
kontrolného znaleckého posudku bolo ohodnotiť znalecký posudok znalca A. P. C., S., čo ale nebol

prejednávaný prípad.
64.7 Odvolací súd považoval za dôvodnú aj námietku žalobcu, že súd neprihliadol na skutočnosť, že
pokladničné bločky neboli jediným dôkazom, ktorým mienil svoj nárok preukázať, čo do uplatneného
rozsahu (výšky). Uviedol, že odvolateľ preukazoval uplatnenú výšku škody aj rozpočtami, o.i. rozpočtom
A. L. N. z Ústavu technológie ekonomika a manažmentu zo dňa 21.6.2016, ktorý mal byť obsiahnutý

a mal byť súčasťou znaleckého posudku, na ktorý dôkaz súd neprihliadol vôbec (teda ho ani
nevyhodnocoval), a to z dôvodu, že zo znaleckého posudku nevyplývajú skutočnosti uložené zákonom
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (§ 16 ods. 3), teda zo znaleckého posudku nevyplýva, za
akých okolností A. L. N. participoval na výpočte výšky škody, akým spôsobom bol prizvaný k spracovaniuznaleckého posudku a tiež, že ide o osobu nezapísanú do zoznamu znalcov. Podľa názoru odvolacieho
súdu, ak aj súd vyhodnotil v tomto prípade nedodržanie ust. § 16 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.,
uvedené bez ďalšieho nemohlo byť dôvodom na to, aby súd na tento dôkaz neprihliadol ako na dôkaz

listinou. Postup súdu, výsledkom ktorého bolo v konečnom dôsledku neprihliadnutie tiež na uvedený
dôkaz predložený žalobcom, spadá pod inú vadu, ktorú má konanie, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, čím bol naplnený v odvolaní uplatnení odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. d) Civilného sporového poriadku (pozri bod 39 uznesenia).

65. Krajský súd v Košiciach uložil tak súdu prvej inštancie opätovne posúdiť predmetný nárok
a zhodnotiť, či došlo k preukázaniu zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu na strane
žalovaného v 1. rade podľa § 420a Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k nároku uplatneného voči
žalovanému v 2. rade uložil súdu prvej inštancie povinnosť zaoberať výškou škody (jej rozsahom).
Odvolací súd uviedol, že primárnou príčinou vzniku škody je porucha na vodovode, čo vyplýva
jednoznačne aj zo znaleckého posudku A. B. O..

66. Po vrátení veci žalobca poukázal na odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, ktorý v bode 42.
rozhodnutia uviedol, že skutková okolnosť úniku vody z verejného vodovodu, ktorého prevádzkovateľom
bol žalovaný v 1. rade, bola relevantnou okolnosťou naplnenia jedného zo zákonných predpokladov
zodpovednosti podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka, a to existencie udalosti vyvolanej

prevádzkovou činnosťou. Zdôraznil, že znalecký posudok A. B. O. nebol ani jedným zo žalovaných
napadnutý, teda je nesporný, lebo aj on sa prikláňa k jeho záverom a napáda len tie, ktoré sú v rozpore
sozákonom,anaktorénemožnoprihliadať.Jenepochybné,žeznalkyňavznaleckomposudkuodkázala
na normy, ktoré v čase výstavy rodinného domu neexistovali, a preto túto časť posudku nemožno
akceptovať. K liberácii uviedol, že aj z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že prvý liberačný dôvod

nie je na mieste a k vlastnému konaniu poškodeného ako liberačného dôvodu uviedol, že jeho právny
predchodca neporušil žiadnu svoju povinnosť. Doplnil v tejto súvislosti, že ani žalovaní v 1. a v 2. rade
a intervenient na strane žalovaného v 1. rade neuviedli, akú povinnosť mal poškodený porušiť, a ktorá
by mala vplyv na vznik škody. Konštatoval, že rodinný dom bol postavený v roku 1974 v súlade s vtedy
platnými právnymi predpismi, súčasťou stavby bola riadna izolácia proti zemnej vlhkosti. Normy, ktoré

cituje znalkyňa A. B. O. vstúpili do platnosti až po postavení rodinného domu v roku 2002. Zároveň
STN normy ani nie sú právne záväzné, majú len odporúčací charakter. Z tohto dôvodu má za to, že
poškodený neporušil žiadnu normu pri výstavbe rodinného domu. Rodinný dom bol riadne skolaudovaný
a od roku 1974 až do vzniku škodovej udalosti na dome nenastali podobné poškodenia. Prípadné
nedostatky hydroizolácie by boli viditeľné už pred vznikom škody, nie až v čase, keď došlo k úniku vody z

verejnéhovodovodu,azuvedenéhotakjednoznačnevyplýva,že poškodenýneporušilžiadnupovinnosť
a o vznik škody sa ani čiastočne nepričinil vlastným konaním. Z uvedeného dôvodu preto považoval
návrhy protistrany na vykonanie ďalšieho dokazovania nariadením ďalšieho znaleckého skúmania za
nedôvodný.

67.Žalovanýv1.radenavrholdoplniťdokazovanienariadenímnovéhoznaleckéhoskúmaniazdôvodov,
že počas doterajšieho priebehu súdneho konania boli vypracované a predložené tri znalecké
posudky, pričom závery znaleckých posudkov predložených žalobcom a znaleckého posudku súdom
ustanoveného znalca A. B. O. sa rôznia. Má za to, že novým znaleckým posúdením bude potvrdená
alebo vyvrátená vecná správnosť zistení, stanovísk a záverov obsiahnutých v znaleckom posudku č.

2/2016, znaleckom posudku č. 53/2019 ako aj v znaleckom posudku č. 10/2019, ktorý vypracovala
súdom ustanovená znalkyňa A. B. O.. Zároveň žiadal súd, aby z dôvodu zabezpečenia objektívnosti,
znalecký posudok vypracoval nezávislý znalec, prípadne znalecká organizácia z odboru stavebníctva
so sídlom mimo územia Košického kraja, ktorá z odborného hľadiska náležitým spôsobom
a relevantne zodpovie a vysvetlí sporné skutočnosti.

68. Žalovaný v 2. rade tiež navrhol nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie na posúdenie a ustálenie
toho, či došlo ku poškodeniu hydroizolácie rodinného domu v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 2.4.2011
alebo došlo ku zatečeniu interiéru rodinného domu v dôsledku nedostatočnej hydroizolácie aj keď bežne
používanej, ktorá nebola dimenzovaná na tlakovú vodu; za predpokladu, že došlo k poškodeniu izolácie,

posúdiť k akému poškodeniu došlo, respektíve k akému poškodeniu mohlo dôjsť v dôsledku vody
vytekajúcej z poškodeného potrubia; vyčísliť rozsah poškodenia a výšku škody v súvislosti s poistnou
udalosťou zo dňa 2.4.2011.69.1 Intervenient na strane žalovaného v 1. rade po vrátení veci súdu prvej inštancie v podaní zo
dňa 26.1.2023 uviedol, že z dosiaľ vykonaného dokazovania je nepochybné, že stav hydroizolácie
rodinného domu právneho predchodcu žalobcu ovplyvnil celkový priebeh a rozsah škodovej udalosti.

V konaní bola potvrdená skutočnosť, že už pred vznikom škodovej udalosti, ktorá je predmetom tohto
konania, právny predchodca žalobcu ohlásil v roku 2010 žalovanému v 2. rade problémy s
vlhkosťou stien a vykonal práce na odstránenie poškodení, pričom právnemu predchodcovi žalobcu bolo
poskytnuté poistné plnenie z tejto poistnej udalosti. Uviedol, že súdom ustanovená znalkyňa A. B. O.
vo svojom vyjadrení zo dňa 30.6.2020 uviedla, že pracovníci poisťovne majú zdokumentovaný zoznam

všetkých zaznamenaných poistných udalostí hlásených od roku 2010 na predmetnú nehnuteľnosť s
uvedením zaznamenaného rozsahu poškodenia a jeho zdokumentovaného odstránenia. Za účelom
náležitého ozrejmenia rozhodných okolností predchádzajúcej poistnej udalosti a spôsobu odstránenia
jej následkov navrhol tak súdu pripojiť likvidačný spis poistnej udalosti z roku 2010, ktorú likvidoval
žalovaný v 2. rade. Uvedeným dôkazom má byť podľa intervenienta ozrejmené, aký postup právny
predchodca žalobcu zvolil na odstránenie následkov predchádzajúcej poistnej udalosti, aké práce

boli vykonané, aké materiály boli pri tom použité a z toho vyplývajúca miera zabezpečenia majetku
právneho predchodcu žalobcu pred ďalšími možnými škodovými udalosťami, najmä s prihliadnutím na
nadpriemerné množstvo zrážok v roku 2010. Má za to, že konanie právneho predchodcu žalobcu pri
odstraňovaní následkov predchádzajúcej poistnej udalosti je rozhodnou skutočnosťou, ktorej objasnenie
môže prispieť k preukázaniu existencie, resp. rozsahu liberácie žalovaného v 1. rade.

Uviedol, že v priebehu konania vyjadril nesúhlas s obsahom a závermi znaleckého posudku č. 2/2016
spracovaného súdnym znalcom H. A. P. C., S.. z dôvodov, že závery znalca sú neurčité, bez
jasného a zrozumiteľného vysvetlenia, ako sa k týmto záverom znalec dopracoval, že znalecký
posudok žiadnym spôsobom nerieši existenciu príčinnej súvislosti medzi zistenou poruchou na hydrante
zo dňa 2.4.2011 a identifikáciou konkrétnej škody, ktorá v dôsledku tejto poruchy

vznikla, ale aj z ďalších dôvodov, ktoré podrobne uviedol v predchádzajúcich vyjadreniach. Uviedol,
že poukázal aj na nedostatky znaleckého posudku č. 53/2019 vypracovaného znaleckým ústavom
Technická univerzita v Košiciach, ktorý bol spracovaný za účelom zaujatia stanoviska k znaleckému
posudku č. 10/2019, ktorý vypracovala súdom ustanovená znalkyňa A. B. O.. Konštatoval, že súdom
ustanovená znalkyňa poukázala na nefunkčnosť drenáže a hydroizolácie rodinného

domu, ktorej nedostatočnosť bola zjavná už v roku 2010, pričom žalobcom angažovaný znalec na
jednej strane prezentoval výhrady k znaleckému posudku č. 10/2019, avšak nastolené nejasnosti
neriešil. Žalobcom angažovaný znalec okomentoval znalecký posudok súdom ustanovenej znalkyne,
avšak sám neposkytol žiadnu odpoveď na sporné otázky. Poukázal, že nad rámec uvedeného samotný
súd prvej inštancie mal pochybnosti o objektivite znaleckého posudku č. 2/2016 spracovaného H. A. P.

C., S. a aj kontrolného znaleckého posudku č. 53/2019 žalobcom angažovaného znalca, keďže na ňom
participoval opätovne H. A. P. C., S.. Stotožňuje sa s týmto posúdením súdu prvej inštancie a taktiež
vyjadruje pochybnosti o objektivite vyššie uvedených znaleckých posudkov. Za účelom jednoznačného
a nespochybniteľného preukázania zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, t.j.
ne/existencie príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá mala vzniknúť právnemu predchodcovi žalobcu

v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 2.4.2011 a prevádzkovej činnosti žalovaného v 1. rade, vrátane
vyčíslenia výšky škody, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedenou škodovou udalosťou, navrhol súdu
nariadiť znalecké dokazovanie, ktorým by bola potvrdená alebo vyvrátená vecná správnosť zistení,
stanovísk a záverov obsiahnutých v znaleckom posudku č. 2/2016 H. A. P. C., S., v znaleckom
posudku č. 53/2019 žalobcom angažovaného znalca, ako aj v znaleckom posudku č. 10/2019, ktorý

vypracovala súdom ustanovená znalkyňa A. B. O.. V súvislosti s navrhovaným dokazovaním považoval
za potrebné, aby znalec okrem vyššie uvedeného určil, v akom rozsahu sa na vzniku škody podieľal
žalovaný v 1. rade a v akej miere sa na vzniku a rozsahu škody podieľal právny predchodca žalobcu
svojím vlastným konaním, najmä ne/konaním pri ne/odstraňovaní následkov predchádzajúcej poistnej
udalosti a/alebo ne/zabezpečením funkčnej hydroizolácie dotknutej nehnuteľnosti a/alebo iným jeho

konaním. Pokiaľ sa jedná o vyčíslenie výšky škody, ktorá je v bezprostrednej a priamej príčinnej
súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného v 1. rade, a ktorá má byť ustálená znaleckým
dokazovaním, mal za to, že nevyhnutným podkladom pre jej určenie musí byť celá fotodokumentácia
prípadne iná relevantná dokumentácia, týkajúca sa vykonaných prác, ktorými mali byť odstránené
následky poistnej udalosti zo dňa 2.4.2011 prezentované žalobcom a jeho právnym predchodcom. Z

dôvodu zabezpečenia objektívnosti intervenient navrhol, aby znalecký posudok vypracoval nezávislý
znalec,prípadneznaleckáorganizácia zodborustavebníctvasosídlommimoúzemiaKošickéhokraja,
ktorá z odborného hľadiska náležitým spôsobom a relevantne zodpovie a vysvetlí sporné skutočnosti.69.2 Na pojednávaní súdu dňa 6.6.2023 intervenient na strane žalovaného v 1. rade k otázke
namietaných prieťahov v konaní doplnil, že žalobca opomína skutočnosť, že žaloba tak ako bola podaná,
ako bol formulovaný žalobný nárok, bol nútený ju meniť, keďže bolo na jeho námietku zrejmé, že

stav právnej solidarity medzi stranami nie je daný zo zákona, zmluvne a ani iným spôsobom. Žalobca
bol nútený zmeniť žalobný návrh, kedy tzv. pravú solidaritu v priebehu konania upravil na nepravú.
Vzhľadom k uvedenému vzniesol námietku premlčania nároku vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

70. Žalobca podaním zo dňa 28.6.2023 špecifikoval svoj nárok čo do výšky a dôvodu v súlade s výzvou

súdu v intenciách bodu 50. rozhodnutia odvolacieho krajského súdu. Uviedol, že voči žalovanému
v 2. rade sa domáha plnenia titulom vyplatenia poistného plnenia z poistných zmlúv, a to poistenie
domu a poistenie domácnosti. Poistené a kryté riziko – škoda spôsobená vodou z vodovodného
zariadenia. Poistené náklady str. 8 VPP Čl. 23 bod 3 – t.j. náklady na odvrátenie bezprostredne
hroziacej poistnej udalosti alebo zmiernenie následkov poistnej udalosti, náklady na odstránenie alebo
odvoz zvyškov poistených vecí alebo poistených stavených súčastí po poistnej udalosti, vyčistenie

alebo vysušenie poistených vecí alebo poistených stavebných súčastí po poistnej udalosti, náklady na
odstránenie škody na stavebných súčastiach v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou spôsobenou
vodou z vodovodného zariadenia. Voči žalovanému v 1. rade titulom náhrady škody, ktorá vznikla pri
prevádzkovej činnosti žalovaného v 1. rade, ktorý má pre tieto riziká uzavreté poistenie zodpovednosti
uintervenienta.Uplatňujesiškodu,ktorámuvzniklapoškodenímmajetku,domujehosúčastíazariadení

vodou unikajúcou pri poruche vodovodného potrubia. Uplatňuje si tak neuhradené položky – práce
rozpočtom v súlade s VPP – za výkopové práce vo výške 1.100,- Eur, ktoré súviseli s odkopaním
domu, záhrady, hľadaním príčin zamokrenia, výkopy a hĺbenie rýh, až následne sa objavila voda vo
výkope, od verejnej cesty, kde je umiestnený hydrant cez pozemok až do garáže, odpadové potrubie,
odvedenie vody, zásyp výkopov zásypovým materiálom, zásyp štrkopieskom, zhutnenie vibrátorom /

žabou/, úprava terénu, za maľby a omietky vo výške 1.143,- Eur, ktoré súviseli s odstránením
omietok, penetráciou, odsolením, sanačnou hmotou, novými omietkami a maľbou vrátane
sanácie stien, za čistenie a sušenie vo výške 170,- Eur, za náklady spojené s hydroizoláciou vo výške
1.532,- Eur, ktoré súviseli s prieskumným vrtom, demontážou obrubníkov, rozbitím cementu, betónu,
odtlčením vonkajších omietok, demontážou pôvodnej hydroizolácie, realizáciou novej hydroizolácie a

súvisiace ochranné debnenie zásypy a následné zhutnenie, náklady za vyhotovenie
drenáže, rozvodov, okapového chodníka vo výške 1.695,- Eur, pričom práce súviseli s odstránením
poškodených a zhotovením nového okapového chodníka, drenáže, rozvodov, zásypov a následným
zhutnením, náklady súvisiace s realizáciou príjazdu do rodinného domu a do garáže v sume 720,- Eur,
ktoré práce spočívali v rozbití dlažby, podkladového materiálu, kladenia dlažby, špárovania, zásypov a

následného zhutnenia, náklady súvisiace s prekládkou a odvozom sute v sume 167,50 Eur, za dlažbu
v garáži v sume 390,- Eur. Uplatňuje náklady v súlade s ust. § 810 Občianskeho zákonníka za použitý
systém a technológiu Aquapol v sume 2.142,- Eur. Žalobca vyčíslil náklady za stavebný materiál
celkovo vo výške 2.386,16 Eur. V špecifikácii žalobca poukázal, že vyčíslenie nároku, a to práce sú
stanovené rozpočtom. To, že rozpočet za práce je cenou obvyklou na trhu v danom čase a mieste,

ako aj že ide o práce, ktoré boli potrebné pri danej škodovej udalosti a súvisia s nápravou stavu je
preukázané rozpočtami odborníkov. Použitý stavebný materiál pri prácach je preukázaný bločkami a
faktúrami. Výpočty pri stanovení rozpočtu vychádzali z pôdorysu rodinného domu, z rozmerov vnútornej
a vonkajšej plochy, ktoré boli poškodené, ako aj z častí, ktoré museli byt vykopané, tým zničené a
nahradené novými materiálmi. Dôkazy grafiky plánu domu a vonkajšej časti, kde prebiehali práce sú

súčasťou znaleckého posudku č. 2/2016 H. A. P. C., S.. Zameranie stien suterénu je preukázané
odborným posudkom A. G. C.. Uviedol, že reálna škoda je vyššia ale si uplatňuje vo výške 9.931,40
Eur. K použitej technológii Aquapol uviedol, že išlo o práce pred samotnými odhaľovacími a stavebnými
prácami, a preto ide o úkony smerujúce k zníženiu škody. Poukázal, že jeho právny predchodca po
objavení zamokrenia stien v suteréne vykonal najprv úkony sušenia, pretože netušil, že ide o poruchu

na verejnom vodovode, a preto začal s úkonmi najmenej radikálnymi k samotnej stavbe, ale so silným
efektom. Keď problémy s vodou nezmizli, ale naopak sa zhoršovali, začal hľadať odkiaľ priteká voda.
V prípade zemných, búracích, stavebných a sanačných prác uviedol, že tieto sú uplatnené rozpočtom
a preukázané rozpočtami odborníkov A. C. a A. N., rozpočet CENKROS v znaleckom posudku H. A.
P. C., S..

71. Žalovaný v 1. rade v záverečnej reči okrem iného, že žalovaný neuznal zodpovednosť za škodu tak,
ako to opakovane uvádza žalobca, nakoľko listom zo dňa 6.5.2011 len svoju zodpovednosť nevylúčil
a odkázal právneho predchodcu žalobcu na svojho poistiteľa, intervenienta na strane žalovanéhov 1. rade. Uviedol, že žalovaný v 1. rade potvrdil poruchu na hydrante iba v súvislosti s dátumom
2.4.2011, avšak zo žiadneho jeho vyjadrenia nemožno vyvodiť, že hydrant mal presakovať dlhodobo,
pričom má za to, že uvedená skutočnosť dlhodobého priesaku v konaní ani preukázaná nebola,

naopak dokazovaním bolo preukázané, že hydroizolácia nehnuteľnosti právneho predchodcu žalobcu
mohla byť pred vznikom škodovej udalosti narušená. Má za to, že žalobca doposiaľ nepreukázal
výšku škody, nepreukázal súvislosť medzi zakúpeným stavebným materiálom a tvrdenými stavebnými
prácami a poukázal v tejto súvislosti aj na skutočnosť, že žalobca resp. aj jeho právny predchodca
boli niekoľkokrát počas súdneho konania vyzývaní k vysvetleniu, k akým prácam vykonaným právnym

predchodcom žalobcu a uplatneným ako náhrada škody patria jednotlivé faktúry, bločky, keďže zo
svedeckých výpovedí a ani z predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, kedy a aké práce sa
vykonali, a nákup ktorých materiálov z pokladničných bločkov mohol mať súvis s prácami, ktoré
vykonával právny predchodca žalobcu. Preto má za to, že je tu potreba nariadenia znaleckého
dokazovania, na základe ktorého bude možné identifikovať konkrétne poškodenia majetku, ktoré vznikli
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, identifikovať rozsah nákladov potrebných na odstránenie

škody, ktorá vznikla ako následok škodovej udalosti, identifikovať prípadne ďalšie príčiny, v dôsledku
ktorých vzniklo poškodenie majetku právneho predchodcu žalobcu a v akom rozsahu, čím sa ustáli,
ktorá je z týchto príčin príčinou skutočnou, dôležitou, podstatnou pre vznik škodovej udalosti.

72. Žalovaný v 2. rade zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii. Poukázal, že je potrebné

sa zaoberať v konaní, ktorá z príčin škodového následku je rozhodujúca a ustáliť, či rodinný dom
právneho predchodca žalobcu bol opatrený hydroizoláciou, a ak áno, aký bol jej stav v čase vzniku
škodovej udalosti, najmä s ohľadom na vek, životnosť a funkčnosť, a to osobitne s poukazom na
skutočnosť, že právny predchodca žalobcu uplatnil svoj nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti
zavlhnutia stien počas dažďov v roku 2010, a teda či mal stav hydroizolácie rodinného domu

vplyv na vznik škodovej udalosti a v akom rozsahu. Naďalej zostáva podľa žalovaného v 2. rade
spornou aj skutočnosť, aké konkrétne poškodenia majetku právneho predchodcu žalobcu vznikli v
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 2.4.2011 a v tejto súvislosti je potrebná špecifikácia
konkrétnych stavebných prác (vrátane ich rozsahu), ktoré bolo nevyhnutné vykonať na odstránenie
poškodenia majetku právneho predchodcu žalobcu vzniknutého v príčinnej súvislosti so škodovou

udalosťou, špecifikácia konkrétneho stavebného materiálu (vrátane jeho množstva), ktorého použitie
bolo nevyhnutné na odstránenie poškodenia majetku právneho predchodcu žalobcu vzniknutého v
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, a to všetko v kontexte s vykonanou obhliadkou miesta
poškodenia, ktorú realizovala bezprostredne po nahlásení poistnej udalosti. Vzhľadom na uvedené
je podľa žalovanej v 2. rade tiež potrebné zistiť resp. preukázať, či realizovanými stavebnými úpravami

došlo k vylepšeniu technického stavu, resp. zhodnoteniu nehnuteľnosti právneho predchodcu žalobcu, a
v prípade kladnej odpovede je potrebné špecifikovať tie úpravy, ktorými došlo k vylepšeniu technického
stavu, resp. zhodnoteniu nehnuteľnosti právneho predchodcu žalobcu a tiež vyčísliť sumu nákladov na
stavebné práce, ktoré bolo nevyhnutné vykonať na odstránenie škody na majetku právneho predchodcu
žalobcu vzniknutej v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, vyčísliť sumu nákladov na stavebný

materiál, ktorého použitie bolo nevyhnutné na odstránenie poškodenia majetku právneho predchodcu
žalobcu vzniknutého v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, vyčísliť hodnotu stavebných úprav,
ktorými došlo k vylepšeniu technického stavu.

73. Intervenient na strane žalovaného v 1. rade v rámci záverečnej reči zotrval na požiadavke nariadenia

znaleckého dokazovania. Podľa intervenienta na strane žalovaného v 1. rade žalobca neuniesol ani
len dôkazné bremeno tvrdenia vo vzťahu k rozhodným skutkovým okolnostiam, o ktoré odvodzuje svoj
nárok. Podotkol, že právny predchodca žalobcu a žalobca v priebehu konania účelovo
tvrdili, že škoda na majetku mala vzniknúť aj pred dátumom 2.4.2011, avšak žiadnym spôsobom bližšie
nekonkretizovali,kedymalodôjsťkuškodovejudalosti,odktorejodvodzujúsvojnároknanáhraduškody.

Má za to, že okolnosť, že by malo dôjsť ku poškodzovaniu majetku pred týmto obdobím, bola vyvrátená
vykonaným dokazovaním, keď bolo preukázané, že v roku 2010 došlo k obkopaniu predmetného
rodinného domu a nebola zistená žiadna voda. To znamená, že nedochádzalo k žiadnemu úniku vody,
na ktorú, ako hypotetickú možnosť, poukazuje žalobca vo vzťahu k uplatnenému nároku. Má za to,
že žalobca predkladal listinné dôkazy ako bločky, faktúry, ktoré však evidentne žiadnym spôsobom

nesúviseli s predmetným nárokom na náhradu škody. Zotrval na tvrdení, že príčinou vzniku škody na
majetku právneho predchodcu žalobcu bola nefunkčnosť hydroizolácie a drenáže v základovej časti
rodinného domu, ktoré spôsobili poruchy prejavujúce sa vlhnutím stien, prasklinami stien v základovejčasti, zaplavovaním priestoru cez spoj hydroizolácie základovej časti domu a to už pred vznikom poistnej
udalosti, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná znaleckým posudkom A. B. O..

74. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu strán sporu, vykonal dokazovanie
vo vyššie naznačenom smere a vec právne posúdil nasledovne:

75. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

76. Podľa ust. § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

77. Podľa ust. § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou,
ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,

b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným
vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu
podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

78. Podľa ust. § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil,

zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v
prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

79. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

80. Podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to
poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

81. Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v

čase poškodenia.

82. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

83. Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej
sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či
ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v
prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f)
výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

84. Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné

podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

85.Podľaust.§788ods.4 Občianskehozákonníkavpoistnejzmluvesamožnoodpoistnýchpodmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na

prospech poisteného.

86. Podľa ust. § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho
poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

87. Podľa ust. § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).88. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť,
s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

89. Podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

90. Podľa ust. § 799 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez
zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie
o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné
podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie

narozsahjehopovinnostiplniť.Poistiteľniejeoprávnenýpočastrvaniapoistnejzmluvyplneniezpoistnej
zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

91. Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo
poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na

ktorú sa poistenie vzťahuje.

92. Podľa ust. § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná
udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu
nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.

93. Podľa ust. § 810 Občianskeho zákonníka poistený má právo na náhradu nákladov účelne
vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto
má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.

94. Podľa ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu
škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré
mu poistiteľ poskytol.

95. Podľa ust. § 814 Občianskeho zákonníka ak poistiteľ nahradil poistenému len časť škody, je osoba,

proti ktorej má poistený právo na úhradu zvyšujúcej časti škody, povinná uspokojiť poistiteľa až po
uspokojení poisteného.

96. Podľa ust. § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo,
aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú

poistený zodpovedá.

97.1 Podľa článku 1 bod 8 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie domácnosti a budovy
platných a účinných odo dňa 18.3.2009 budovou sa rozumie rodinný dom, byt, byt v bytovom
dome, byt v rodinnom dome, chata, nebytový priestor v bytovom dome alebo nebytový priestor

v rodinnom dome s viac ako jedným bytom, vrátane všetkých stavebných súčastí, technického,
energetického a technologického vybavenia, odkvapových chodníkov, vonkajšieho schodiska a
vonkajších prípojok patriacich výlučne k budove (napr. kuchynská linka, krb, posuvné markízy, firemné
štíty, reklamné pútače/tabule, pergoly, spoločné antény, slnečné korektory umiestnené/pripevnené na
budove, vybavenie kotolne, výťahy, klimatizácia, sprinklery, EZS, prípojky atď.).

97.2 Podľa článku 1 bod 36 Všeobecných poistných podmienok potrubím sa rozumie privádzacie,
odvádzacie alebo odpadové potrubie vodovodného, vykurovacieho alebo solárneho zariadenia budovy
alebo vedľajšej stavby vo vlastníctve poisteného.
97.3 Podľa článku 1 bod 37 Všeobecných poistných podmienok primeranými nákladmi na opravu sú
cena opravy veci alebo jej časti v čase vzniku poistnej udalosti v danom mieste obvyklá (náklady na

vymieňanú poškodenú časť veci, budovy, materiál, a náklady na prácu a dopravu).
97.4 Článok 1 bod 42 Všeobecných poistných podmienok v písm. a) a b) špecifikuje stavebné súčasti
ako všetky súčasti technického vybavenia budovy alebo vedľajšej stavby zamurované, resp. voľne
vedené, ale pevne zabudované v stenách, v strope alebo v podlahe (inštalácie a rozvody elektriny, plynu,vody, kúrenia, kanalizácie, klimatizácie a pod., vrátane meračov spotreby), krb, EZS, kamerový systém,
protipožiarna signalizácia, mechanické zabezpečovacie zariadenia, do steny alebo podlahy zabudovaný
trezor a pod., všetky predmety pevne zabudované v budove alebo vedľajšej stavbe alebo s budovou

alebo vedľajšou stavbou pevne spojené, tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť (izolácie, klampiarske a
zámočnícke výrobky, dvere, okná v obvodovom múre budovy / vedľajšej stavby, alebo okno zasklenej
lodžie, vrátane vonkajšej / vnútornej žalúzie alebo rolety, sklenené výplne všetkých stavebných otvorov,
balkónové striešky, žalúziové steny, vonkajšie / vnútorné okenné parapety, zábradlia, pevne zabudované
rolety a markízy, dlažby, obklady, podlahy, maľovky, tapety, nátery, nástreky a pod., pričom v zmysle

článku 1 bod 42.1. písm. b) Všeobecných poistných podmienok stavebnými súčasťami v poistení
domácnosti sa rozumejú len vnútorné maľovky, tapety, nátery alebo nástreky.
97.5 Podľa článku 1 bod 43 Všeobecných poistných podmienok stavebným materiálom sa rozumie
materiál na výstavbu, opravu, údržbu alebo rekonštrukciu budovy alebo vedľajšej stavby, napr. tehly,
tvárnice, vápno, cement, dlaždice, obklad, vaňa, umývadlo, kotol a pod., t. j. všetky stavebné výrobky
ešte nezabudované do budovy alebo vedľajšej stavby.

97.6 Podľa článku 1 bod 54 písm. c) Všeobecných poistných podmienok za samostatne stojacu garáž
sa považuje garáž stojaca vedľa budovy, s ktorou je spojená minimálne jednou spoločnou stenou a nie
je nad ňou obytné podlažie, alebo nemá spoločné súvislé zastrešenie s budovou, v radovej zástavbe, v
pôdoryse rodinného domu, v pôdoryse vedľajšej stavby, v pôdoryse bytového domu (súčasť rodinného
domu alebo bytového domu), garážové miesto / státie, garážový box.

97.7 Podľa článku 2 bod 2.1 písm. a) Všeobecných poistných podmienok vodou z vodovodného
zariadenia sa rozumie voda, kvapalina alebo para unikajúca v dôsledku poruchy alebo chybnej obsluhy
z/zo privádzacieho alebo odvádzacieho potrubia vodovodného alebo kanalizačného systému vrátane
armatúr alebo iného s ním prepojeného zariadenia.
97.8 Podľa článku 3 bod 1 Všeobecných poistných podmienok poistnou zmluvou pre poistenie Môj

domov je možné dojednať a) Poistenie domácnosti (Druhá hlava), b) Poistenie budovy (Tretia hlava), c)
Poistenie vedľajších stavieb (Tretia hlava), d) Poistenie skla (Štvrtá hlava), e) Poistenie zodpovednosti
z domácnosti, z nehnuteľnosti (Piata hlava), f)f) Poistenie Privát Plus (Šiesta hlava).
97.9 Podľa článku 4 Všeobecných poistných podmienok poistnou udalosťou je akákoľvek náhodná
škodová udalosť, s ktorou je podľa týchto VPP - MD spojená povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie.
97.10 Podľa článku 11 bod 6, bod 7, bod 10 a bod 11 Všeobecných poistných podmienok poisťovateľ
vyplatípoistnéplnenievovýchodiskovejhodnote(novácena)okremprípadov,ktorésúuvedenévčlánku
22 ods. 6 a v článku 31 ods. 18 a okrem plnenia podľa ustanovení Piatej hlavy týchto VPP - MD, vtedy
vyplatí poistné plnenie v technickej hodnote (časovej cene). Ak poisťovateľ pri nároku na plnenie z

poistnej udalosti odpočíta hodnotu zvyškov, zostávajú tieto zvyšky vo vlastníctve poisteného. Poistne
plnenie je splatné do 15 dní od poisťovateľom skončeného vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu
a povinnosti poisťovateľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže
skončiť do jedného mesiaca po tom, ako sa poisťovateľ o poistnej udalosti dozvedel, je poisťovateľ
povinný poskytnúť poistenému na základe písomného požiadania primeraný preddavok, ak je povinnosť

poisťovateľa plniť preukázaná. Poisťovateľ od poistného plnenia odpočíta spoluúčasť, dlžné poistné,
regresné (postihové) nároky a započíta splatné pohľadávky voči poistenému, ak OZ také niečo výslovne
nevylučuje.
97.11 Podľa článku 12 bod 1, bod 2, bod 3, bod 4 a bod 5 Všeobecných poistných podmienok ak
poistený porušil povinnosti stanovené OZ, ostatými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo

týmito VPP-MD a toto porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie
rozsahu jej následkov, poisťovateľ má právo plnenie z poistnej udalosti znížiť podľa toho, aký vplyv
malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poisťovateľ má právo plnenie z poistnej udalosti
primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivých alebo neúplných údajov, ktoré poistník uviedol pri
dojednávaní poistenia, stanovil nižšie poistné. Ak poistený spôsobí poisťovateľovi zväčšenie nákladov

tým, že v dôsledku jeho konania treba rozhodujúce skutočnosti zisťovať opakovane, poisťovateľ má
právo znížiť plnenie z poistnej udalosti o výšku takto vzniknutých nákladov. Poisťovateľ má právo
odmietnuť plnenie z poistnej zmluvy, ak sa až po poistnej udalosti dozvie, že jej príčinou je skutočnosť,
ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplne odpovede poistníka alebo poisteného nemohol zistiť pri
dojednávaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná. Poisťovateľ má právo

zamietnuť plnenie z poistnej udalosti, ak poistený úmyselne uvedie poisťovateľa do omylu o podstatných
okolnostiach týkajúcich sa vzniku nároku na poistne plnenie alebo výšky nároku.
97.12 V článku 14 a v článku 15 Všeobecných poistných podmienok sú definované povinnosti poistníka a
poistenéhoapoisťovateľa. Podľačlánku14bodg)Všeobecnýchpoistnýchpodmienokmedzi povinnostipoistníka a poisteného patrí aj povinnosť dbať na to, aby poistná udalosť nenastala, dodržiavať
všeobecné záväzné predpisy a povinnosti uvedené v týchto VPP - MD a podľa článku 15 písm. a) a
písm. b) Všeobecných poistných podmienok medzi povinnosti poisťovateľa patrí dodržiavať povinnosti

vyplývajúce mu z OZ, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a týchto VPP - MD a
prerokovať výsledky vyšetrenia poistnej udalosti, ak o to poistník alebo poistený písomne požiada.

98. Podľa ust. § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo.

99. Podľa ust. § 191 ods. 2 Civilného sporového poriadku vierohodnosť každého vykonaného dôkazu
môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

100. Podľa ust. § 215 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku súd rozhodne na základe zisteného

skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

101. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak
o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať.

102. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa
opierajú o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich
z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla
zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu,

resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia
vyúsťujedoprocesnéhoneúspechutejstranysporu,ktoránedokázalaformulovaťtvrdeniavkonkrétnych
skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého
v právnej norme, o ktorú sa strana sporu pri uplatnení alebo pri bránení práva opierala. V žalobe
musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži

opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v spore preukázané, povedú k záveru,
že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis
rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporom konaní, ako v konaní nesporovom
a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo začať aj bez
návrhu.

103. Sporové konanie je ovládané tiež tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú
zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú sporové strany a nie súd. Prejednacia zásada
znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú, a ktorých z toho
dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

104.1 Civilné sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. To znamená, že súd vychádza len
z tých skutočností, ktoré strany sporu v konaní tvrdili.
104.2 Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Prídavok „skutkové“ zvýrazňuje, že sa nejedná o tvrdenia právne. Strany sporu totiž

nie sú v súlade s princípom „súd pozná právo“ povinné uvádzať právne posúdenie veci. Sú však povinné
– pokiaľ sa nechcú vystaviť riziku straty sporu – uvádzať skutkové tvrdenia.

105. Žalobca je povinný v žalobe uviesť také skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktorými vymedzí skutok
(skutkový dej), na základe ktorého si v spore uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje

jeho jednoznačnú individualizáciu. Inými slovami, žalobca je povinný vymedziť predmet konania po
skutkovej stránke. Tieto tvrdenia strany sporu možno považovať za podstatné a rozhodujúce. Právna
teória pre ne používa aj pojem substancované tvrdenia. Substancované tvrdenia sú teda také, ktoré
možno podradiť pod konkrétne ustanovenie hmotného práva.

106. Na tomto mieste je potrebné tiež pripomenúť, že zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov ( čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky).
Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti
a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkovéhopostupu. Žiadny právny predpis, ale nestanovuje presný postup pri ich hodnotení a nestanovuje ani to,
aký stupeň vierohodnosti alebo dôkaznej sily má hodnotiaci sudca priznať tomu ktorému dôkazu. Civilný
sporový poriadok nepriznáva žiadnemu z dôkazov väčšiu dôkaznú silu ako majú ostatné dôkazy. Voľné

hodnoteniedôkazovsatedaopieraooprávneniesúdurozhodovaťotom,ktorézdôkaznýchprostriedkov
súd vykoná a ktoré nie, o možnosť súdu doplniť dokazovanie na základe návrhov sporových strán, v
nespornom konaní aj bez tohto návrhu, pokiaľ to vyžaduje priebežné hodnotenie dôkazov, súčasne tiež
ajpovinnosťsúduvyhodnotiťvšetkyvykonanédôkazybezzreteľanato,čipotvrdzujúalebonepotvrdzujú
tvrdenia sporových strán.

107. V priebehu sporu vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, účinný odo dňa 1.7.2016. Žalobu Právny predchodca žalobcu podal v čase
platnosti predchádzajúceho procesného kódexu zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnkov Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 31.6.2016.

108. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

109. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

110. Podľa ust. § 470 ods. 3 Civilného sporového poriadku na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

111. Podľa ust. § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne,
miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd,
na ktorom sa konanie začalo.

112. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd uvádza, že Civilný sporový poriadok,

ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016, vychádza z princípu
aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred
dňom jeho účinnosti. Zároveň je potrebné doplniť, že v prípadoch, ak sa Civilný sporový poriadok použije
na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona, nemožno v týchto konaniach uplatňovať
ustanovenia zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej

koncentráciikonania,akbybolivneprospechstrany,apretonemožnosúhlasiťsargumentácioužalobcu,
že akceptácia ďalších návrhov žalovaných v 1. a v 2. rade a intervenienta na strane žalovaného v 1. rade
na doplnenie dokazovania by bola v rozpore so základnými princípmi Civilného sporového poriadku.

113. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím krajským súdom vykonal tak opätovne dokazovanie

a vec právne posúdil v smere naznačenom v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa
29.6.2022 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 10.10.2022. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť,
že záväznosť právneho názoru súdu vyššej inštancie, ktorý súd vyššej inštancie uviedol v zrušovacom
rozhodnutí, spôsobuje, že súd nižšej inštancie je pri ďalšom rozhodovaní v danej veci týmto názorom
viazaný. To znamená, že súd nižšej inštancie už nemá naďalej voľnú úvahu pri právnom posúdení

skutkového stavu v danom spore a je povinný riadiť sa právnym posúdením súdu vyššej inštancie
a na jeho základe spor rozhodnúť. V tomto prípade hovoríme o kasačnej záväznosti zrušovacieho
rozhodnutia, v zmysle ktorej je súd nižšej inštancie povinný bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru
súdu vyššej inštancie vyslovenému v zrušovacom rozhodnutí.

114. V spore nezostalo ani po vydaní prvého rozhodnutia súdom prvej inštancie ako aj po vydaní
zrušujúceho rozhodnutia krajským súdom sporné, že právny predchodca žalobcu A. B. C. uzavrel
so žalovaným v 2. rade poistné zmluvy týkajúce sa poistenia nehnuteľnosti - rodinného domu
nachádzajúceho sa na D. E. XX F. C. a poistenia domácnosti. Nebolo tiež sporné, že telefonickým
hlásením poistnej udalosti dňa 2.4.2011 na linke callcentra si právny predchodca žalobcu uplatnil u

žalovaného v 2. rade poistné plnenie titulom uzavretej poistnej zmluvy č. 7400046113. Nebolo tiež
sporné, že došlo k poruche na verejnom vodovodnom potrubí DN 100 uloženom pod miestnou
komunikáciou vedúcou ponad rodinný dom právneho predchodcu žalobcu, ktoré je v správe žalovaného
v 1. rade. Nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade v liste zo dňa 6.5.2011 uviedol, že pri prešetrení stavubol zistený prítok vody do výkopu pred garážou a prítok vody po prípojke do vodomernej šachty, pričom
porucha na verejnom vodovode DN 100 bola zameraná pracovníkmi pátracej skupiny a odstránená
dňa 6.4.2011. Rovnako nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu si v máji v roku 2010 uplatnil u

žalovaného v 2. rade nárok na poistné plnenie za navlhnuté steny počas dažďov, pričom ako poistený
nežiadal obhliadku, nakoľko súhlasil s výškou poistného plnenia zo strany žalovaného v 2. rade aj
napriek ním tvrdenej vyššej škode, ktorá mu mala poistnou udalosťou vzniknúť, pretože vyplatené
poistné plnenie mohlo byť v tomto prípade žalovaným v 2. rade vyplatené bez povinnosti vykonať
obhliadku na mieste samom. Nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade má pre prípad zodpovednosti

za škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou uzavretú poistnú zmluvu č. 5002656911 s
intervenientom na strane žalovaného v 1. rade Komunálnou poisťovňou, a.s, Vienna Insurance Group.

115. V prejednávanom spore právny predchodca žalobcu A. B. C. si uplatnil svoj nárok voči žalovanému
v 1. rade titulom náhrady škody v súlade s ust. § 420a Občianskeho zákonníka, t.j. voči žalovanému v
1. rade ako prevádzkovateľovi verejného vodovodu, ktorý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému

svojou prevádzkovou činnosťou. Zatiaľ čo uplatnený nárok voči škodcovi žalovanému v 1. rade je
uplatneným nárokom na náhradu škody podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka, uplatnený nárok
právnym predchodcom žalobcu voči žalovanému v 2. rade vyplýva z uzavretých poistných zmlúv
poistenia nehnuteľnosti a poistenia domácnosti.

116.1Podľaust.§511ods.1Občianskehozákonníkaplatí,žeakprávnympredpisomaleborozhodnutím
súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov
má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie
od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Pasívna solidarita je
charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému

veriteľovi spoločne a nerozdielne.
116.2 Solidarita môže byť založená jednak právnym predpisom, pričom v takomto prípade pasívna
solidarita je upravená výslovne a vyplýva zo znenia toho ktorého ustanovenia právnej normy, môže byť
založená rozhodnutím súdu, alebo aj dohodou účastníkov alebo povahou plnenia.

117. Ako už súd vyššie uviedol, zdrojom záväzku žalovaného v 1. rade je zodpovednosť žalovaného v
1. rade za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou v zmysle ust. § 420a Občianskeho zákonníka a
zdrojom záväzku žalovaného v 2. rade je plnenie zo zmluvného poistenia, t.j. plnenie z uzavretej poistnej
zmluvy. V danom prípade ide o prípad nepravej solidarity, kedy škodca - žalovaný v 1. rade a poisťovňa
žalovaný v 2. rade zodpovedajú za škodu na základe rôznych právnych titulov. Preto, ak sú v konaní

zažalovaní tak škodca ako aj poisťovňa, žalovaní majú v konaní postavenie samostatných spoločníkov,
nevzniká medzi nimi pasívna solidarita a súd tak musí vo výroku rozsudku vymedziť ich vzájomný vzťah
tým spôsobom, že určí, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého
žalovaného.

118.PovráteníveciKrajskýmsúdomvKošiciachvsúladesozrušujúcimuznesenímodvolaciehosúduzo
dňa 29.6.2022 bolo úlohou súdu posúdiť opätovne nárok a zhodnotiť, či došlo k preukázaniu zákonných
predpokladov zodpovednosti za škodu na strane žalovaného v 1. rade podľa ust. § 420 a Občianskeho
zákonníka a vo vzťahu k nároku uplatnenému voči žalovanému v 2. rade výškou škody (jej rozsahom).

119. Občiansky zákonník vo svojom ust. § 420a upravuje zodpovednosť každej právnickej osoby
alebo fyzickej osoby (podnikateľa) za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Zodpovednosť podľa
ust. § 420a Občianskeho zákonníka je zodpovednosťou objektívnou a predstavuje prípad osobitnej
zodpovednosti za škodu, ktorej naplnenie predpokladá existenciu týchto podmienok: a) existencia
udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou, b) spôsobenie škody, c) príčinná súvislosť medzi nimi. Z

podstaty tejto zodpovednosti vyplýva, že na jej vznik sa nevyžaduje zavinenie škodcu (zodpovednej
osoby) a ani porušenie konkrétnej právnej povinnosti.

120. Subjektom zodpovedným za škodu podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka je ten, kto škodu
spôsobil pri prevádzkovej činnosti. Prevádzková činnosť podľa úpravy obsiahnutej v ust. § 420 a

Občianskeho zákonníka je činnosť, ktorá súvisí s predmetom činnosti, ktorú vyvíja fyzická alebo
právnická osoba v určitej prevádzke a ktorá - aj keby nebola vymedzená v predmete jej činnosti - je
súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti. Spravidla ide o činnosť, ktorá predstavuje predmet činnosti
právnickej alebo fyzickej osoby a je tiež krytá podnikateľským oprávnením tejto osoby.121. V danom prípade nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade je prevádzkovateľom verejného vodovodu
v blízkosti nehnuteľnosti rodinného domu na D. XX F. C.. Z výpisu z Obchodného registra Mestského

súdu Košice, oddiel Sa, vložka číslo 1243/V je zrejmé, že predmetom činnosti žalovaného v 1. rade je aj
výroba a dodávka vody verejnými vodovodmi pre obyvateľstvo, priemysel a poľnohospodárstvo, správa,
prevádzka, údržba a oprava vodovodnej a kanalizačnej siete, pričom prevádzková činnosť žalovaného
v 1. rade, jeho práva a povinnosti pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných
kanalizácií vrátane ich prípojok je upravená osobitným zákonom č. 442/2002 Z.z. o verejných

vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v
sieťových odvetviach.

122. K existencii udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou súd uvádza, že vykonaným dokazovaním
výsluchom žalobcu, svedkov G. H., L. B., L. B., A. C., ako aj z listinného dôkazu - zoznamu porúch
v mesiaci apríl roku 2011 v lokalite Opálová ulica v Košiciach mal súd za preukázanú skutočnosť, že

dňa 2.4.2011 realizoval žalovaný v 1. rade zásah na D. XX F. C. s dátumom odstránenia poruchy
dňa 6.4.2011. Z potvrdenia vydaného samotným žalovaným v 1. rade zo dňa 6.5.2011 vyplýva, že pri
prešetrovaní a odstraňovaní poruchy bolo zistené, že bol evidovaný prítok vody do výkopu pred garážou
rodinného domu a prítok vody po prípojke do vodomernej šachty, pričom porucha na verejnom vodovode
DN 100 v správe žalovaného v 1. rade bola zameraná jeho pracovníkmi pátracej skupiny.

123. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dňa 2.4.2011 došlo k udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou
žalovaného v 1. rade, a ktorá vyžadovala bezprostredný zásah a odstraňovanie poruchy zo strany
žalovaného v 1. rade.

124. Následne sa tak súd zameral na skúmanie ďalších podmienok / predpokladov zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou.

125. Ak je daná zodpovednosť podľa § 420a Občianskeho zákonníka, je potrebné skúmať použitie
ust. § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. tzv. liberačné dôvody, pretože zodpovednosť z

prevádzkovej činnosti nie je absolútna. Zbavenie sa zodpovednosti prevádzkovateľa (tzv. liberácia)
je obmedzená na dva dôvody. Prvým je neodvrátiteľná udalosť, ktorá nemala pôvod v prevádzke a
druhou je vlastné konanie poškodeného. Neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke
je potrebné rozumieť živelnú udalosť (pohromu), ktorej nemohlo byť tým, kto činnosť prevádzkuje,
zabránené, ani nemohla byť odvrátená, a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo možné

vynaložiť. K zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť za situácie, že konkrétne okolnosti, ktorými bola
škoda spôsobená, neboli touto prevádzkou vyvolané, vznikli mimo vlastnej prevádzkovej činnosti a
nezávisle na vôli prevádzkovateľa. Ide o také okolnosti, ktoré objektívne nemajú svoj pôvod vo vnútri
prevádzky a nesúvisia s organizáciou a riadením prevádzky. Ak bola škoda spôsobená vlastným
konaním poškodeného, nie je rozhodujúce, či išlo o konanie zavinené alebo nie. V každom prípade totiž

platí, že v rozsahu, v akom bola škoda spôsobená poškodeným, znáša ju sám (ust. § 441 Občianskeho
zákonníka). Existenciu liberačných dôvodov preukazuje v súdnom konaní prevádzkovateľ (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 1/2010).

126. V intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach možno vylúčiť prvý liberačný

dôvod (pozri bod 44. rozhodnutia). Súčasne podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ žalovaný v 1.
rade v konaní namietal, že na dome nebola dostatočná hydroizolácia, uvedené treba podradiť pod
namietanie existencie liberačného dôvodu - konanie žalobcu (jeho predchodcu), ktorý nezabezpečil dom
dostatočnou hydroizoláciou. V každom prípade totiž platí, že v rozsahu, v akom bola škoda spôsobená
poškodeným, znáša ju sám (ust. § 441 Občianskeho zákonníka). Preukázanie tvrdeného liberačného

dôvodu má význam z hľadiska úplného alebo čiastočného vyvinenia sa z tejto zodpovednosti a teda
má význam pre následné posúdenie rozsahu, v akom možno prevádzkovateľa zaviazať k náhrade
uplatnenej škody. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené súvisí s posúdením príčiny vzniku škody, či
ide o jedinú príčinu alebo o viac príčin, ich povahu a význam, podobne ako je tomu pri skúmaní
príčinnej súvislosti, avšak s tým rozdielom, že pokiaľ ide o existenciu liberačných dôvodov, dôkazné

bremeno ťaží prevádzkovateľa, zatiaľ čo v prípade príčinnej súvislosti ide o splnenie dôkaznej núdze
na strane poškodeného. V prípade, že udalosť vyvolaná prevádzkovou činnosťou (porucha- únik vody
na verejnom vnútornom vodovode) bola jedinou príčinou vzniku škody, je liberácia vylúčená. V prípade,
že žalovaný v 1. rade, príp. intervenient na jeho strane, preukážu v konaní, že sa na škode výlučnepodieľal alebo spolupodieľal poškodený svojim konaním (napr. nezabezpečením domu dostatočnou
hydroizoláciou), uvedené bude musieť súd vyhodnotiť v rámci možnej liberácie žalovaného v 1. rade.

127. V danom prípade právny predchodca žalobcu predložil na podporu svojej argumentácie odborný
posudok A. G. C., H., znalecký posudok č. 2/2016 H. A. P. C. S., ako aj kontrolný znalecký posudok
č. 53/2019 znaleckého ústavu Technickej univerzity v Košiciach, Stavebnej fakulty. Z dôvodu námietok
a výhrad žalovaných v 1. a v 2. rade a intervenienta na strane žalovaného v 1. rade k záverom odborného
vyjadrenia A. G. C., H. a k záverom žalujúcou stranou predložených znaleckých posudkov, súd na návrh

intervenienta nariadil vo veci znalecké dokazovanie, konkrétne znalkyňou A. B. O., ktorá vo veci podala
znalecký posudok č. 10/2019.

128. Spracovateľ odborného vyjadrenia A. G. C., H. (dátum odborného vyjadrenia uvedený ako
december 2012) v predmetnom odbornom vyjadrení k stanoveniu príčin porúch uviedol, že k poruchám
spôsobeným zatečením vody došlo vplyvom poškodenia verejnej časti vodovodu v uličnej časti, čo

dokladuje aj stanovisko žalovaného v 1. rade zo dňa 6.5.2011. Z vodovodu unikala voda v podzemí bez
možnostivizuálnejidentifikácienapovrchu,ajejdlhodobýmunikanímdošlokpoškodeniuhydroizolačnej
vrstvy, ktorá nebola dimenzovaná na takéto zaťaženie. Konštatoval, že v danom prípade došlo k zmene
hydrologických pomerov základovej pôdy a z hľadiska hydrofyzikálneho namáhania sa zmenila zemná
vlhkosť na vodu presakujúcu zeminou a v prípade, že voda vytvorila vodný stĺpec okolo stien suterénu,

jednalo sa o vodu tlakovú. Skonštatoval, že existujúci hydroizolačný systém, nakoľko nebol na takéto
namáhanie dimenzovaný, nemohol dlhodobo odolávať pôsobeniu vody, a tak došlo ku prieniku vody do
konštrukcií na strane interiéru (za hydroizolačnou vrstvou) s následným vzlínaním do stien.

129. Rovnaké závery vyplývajú aj zo znaleckého posudku č. 2/2016 znalca H. A. P. C., S., ktorý

doplnil aj v rámci svojej výpovede, že vzhľadom k skutočnosti, že sa nedajú určiť základné okrajové
podmienky, nedajú sa ani určiť podmienky ako dlho dochádzalo k výtoku vody, aké veľké množstvo
vody presakovalo, aký vodný stĺpec sa vytvoril, aký tlak vyvolal a pod. Avšak s určitosťou vie ustáliť,
že unikajúca voda porušila stavbu rodinného domu, tlaková voda spôsobila porušenie existujúcej
hydroizolácie a následne došlo k prenikaniu vody do interiéru. V čase prasknutia potrubia sa voda

zhromažďovalapripäteobjektuapôsobilanazákladyasuterénnemuriváakovodatlaková,čospôsobilo
priesak vody do muriva. Konštatoval, že je ťažko dať do príčinnej súvislosti vlhnutie suterénu s inými
skutočnosťami než so škodovou udalosťou. Mal za to, že poškodenie hydroizolácie by sa prejavilo ešte
pred škodovou udalosťou, a preto iné príčiny podľa znalca možno vylúčiť. K inej, žalovanými uvedenej
príčine vzniku škody na rodinnom dome právneho predchodcu žalobcu – povodňovej situácii v roku

2010 na území východného Slovenska uviedol, že porovnateľné zrážky boli aj v roku 1974, kedy došlo
k užívaniu domu, a má za to, že už vtedy, by sa v prípade zle dimenzovanej hydroizolácie, objavili
poruchy. Poukázal, že poistná udalosť sa stala skôr ako nastali veľké prívalové dažde v máji roku 2010
a tiež na skutočnosť, že 90 % zrážkových vôd odteká povrchovým odtokom a len 10 % vsiakne do
zeme. Opätovne poukázal na svoje vyjadrenie v znaleckom posudku, že hydroizolácia rodinného domu

v čase jeho výstavby bola navrhnutá a realizovaná správne, pričom technická životnosť zabudovanej
hydroizolácie je identická so životnosťou nehnuteľnosti.

130. Súdom ustanovená znalkyňa A. B. O. v znaleckom posudku v jeho záveroch označila za primárnu
príčinu priesak z poruchy na vonkajšom vodovode a za sekundárnu príčinu označila to, že nebola

prevedená hydroizolácia proti tlakovej vode. Uviedla, že stavba nebola zrealizovaná podľa ČSN
a všeobecných technických požiadaviek na stavby – zakladanie vo svahu v zmysle vyhlášky č. 532/2002
Z.z.

131. V tejto súvislosti sa súd musel vysporiadať s otázkou a ustáliť, či príčinou poškodenia majetku

právnehopredchodcužalobcubolpodľavyjadreniaA.G.C.,H.,znalcovH.A.P.C.,S.aznalkyneA.B.O.
označenýpriesakvodyzporuchynaverejnomvodovode,alebopríčinoubolaajnedostatočneprevedená
hydroizolácia rodinného domu právneho predchodcu žalobcu, na ktorú poukazovala v znaleckom
posudku znalkyňa A. B. O., a ktorá by založila liberačný dôvod na strane žalovaného.

132. Na tomto mieste je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že súdom ustanovená znalkyňa
závažným spôsobom pochybila, ak pri hodnotení realizácie hydroizolácie vychádzala z požiadaviek na
jej výstavbu podľa právnych predpisov, ktoré neboli platné v čase výstavby nehnuteľností (v roku 1974)
a uvádzala, že nebola prevedená hydroizolácia proti tlakovej vode.133. Z kontrolného znaleckého posudku č. 53/2019 znaleckého ústavu Technickej univerzity v Košiciach
zo dňa 12.11.2019 k znaleckému posudku A. B. O., na ktorý súd v súlade s bodom 36. rozhodnutia

odvolacieho súdu prihliadol, totiž vyplýva jednoznačne skutočnosť, že hydroizoláciu navrhovanú
v technickej správe projektu je možné považovať za štandardnú v tom čase využívanú technológiu,
ktorá sa bežne používala na stavbách bytovej aj občianskej vybavenosti, pričom jej životnosť je
identická so životnosťou samotnej stavby. V tejto súvislosti znalecký ústav zdôraznil, že životnosť
hydroizolácie nie je upravená žiadnou normou. Zároveň v súvislosti s nesprávnym konštatovaním

znalkyne o nedostatočne dimenzovanej hydroizolácii znalecký ústav okrem iného aj poukázal, že
znalkyňa sa vo svojom znaleckom posudku odvoláva na stavebné materiály a technológie, ktoré v čase
zakladania posudzovanej stavby ani neexistovali.

134. V danom prípade tak jednoznačne možno vylúčiť naplnenie druhého liberačného dôvodu, že škodu
si spôsobil sám poškodený. V súlade s vykonaným dokazovaním možno prijať jednoznačný záver,

že rodinný dom postavený v roku 1974 bol vybavený štandardnou hydroizoláciou v súlade s v tom
čase využívanou technológiou, a táto bola dimenzovaná v súlade s vtedy platnými predpismi. Stavba
rodinného domu tak bola riadne skolaudovaná a daná do užívania je vlastníkom. Ak zo znaleckého
posudku H. A. P. C., S. a znaleckého ústavu a aj z výpovede A. G. C., H. vyplýva, že životnosť
hydroizolácie je identická so životnosťou stavby, a jej výmena resp. oprava je obtiažna, tak potom nie je

dôvod meniť konštrukciu počas životnosti stavby okrem vzniknutých porúch tak, ako to bolo nevyhnutné
v tomto prípade, a ani nie je logické pri zmene noriem upravujúcich požiadavky na zakladanie stavieb,
hydroizoláciu prispôsobovať týmto normám. Možno konštatovať, že právny predchodca neporušil
a nezanedbal žiadnu povinnosť a o vznik škody sa ani čiastočne nepričinil svojím konaním.

135. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou príčinnej súvislosti. Otázka príčinnej súvislosti je síce v prvom
rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je, či nie
je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného
z predpokladov zodpovednosti za škodu, pričom tento právny záver je vždy závislý na skutkovom
zistení (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.5.2011, sp. zn. 5 Cdo

24/2011). Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať so zavinením škodcu a nemožno zamieňať ani za
súvislosť časovú. V prípade sporu o tejto otázke jej zhodnotenie prináleží súdu. Súd zisťuje príčinu
-mechanizmus vzniku škody, ktorý však môže byť zložitý a jeho ozrejmenie spravidla nie je možné
bez odborných znalostí. Pre takéto prípady sa súd nezaobíde bez, či už odborných vyjadrení alebo
znaleckých posudkov.

136. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba
sprostredkovaný. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká,
príčinou škody môže byť len tá skutočnosť, bez ktorej by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí
ísť o príčinu jedinú, stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o

ktorého odškodnenie ide, ale musí ísť o príčinu podstatnú (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27.1.2021, sp. zn. 5Cdo/67/2018 alebo sp. zn. 7Cdo/22/2019).

137. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať
len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. V prejednávanom prípade bol

mechanizmus vzniku škody pomerne zložitý, nakoľko k úniku vody zo zariadenia v správe žalovaného
v 1. rade dochádzalo zrejme po dlhšiu dobu, pričom žalovaní v 1. a v 2. rade a intervenient na strane
žalovaného v 1. rade označili za príčinu škodovej udalosti povodňovú situáciu v roku 2010, kedy
právnemu predchodcovi žalobcu bolo vyplatené poistné plnenie titulom vlhnutia a zamokrenia stien.

138. V tomto prípade ide o zložitú odbornú otázku, nakoľko ak existuje vo vzťahu ku škode
niekoľko relevantných príčin, je potrebné zistiť a vyhodnotiť ich vplyv vo vzťahu k následku. Treba
prisvedčiť žalobcovi, že znalkyňa A. B. O. vo svojom znaleckom posudku uviedla len všeobecné údaje
o povodňovej situácii v roku 2010 a v roku 2011, k tejto sa však podrobnejšie vyjadrili znalecký ústav
v znaleckom posudku č. 53/2019, svedok A. G. C., H. a H. A. P. C., CSC., zodpovedná osoba za

podaný znalecký posudok, ktorý na pojednávaní súdu dňa 8.9.2020 predložil súdu súhrnné údaje
atmosférických zrážok za obdobie rokov 1970 až 2015.139. Na tomto mieste súd uvádza, že zo všetkých znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva (teda aj
zo znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne), že primárnou skutočnosťou vzniku škody je únik
vody zo zariadenia v správe žalovaného v 1. rade, aj keď znalkyňa A. B. O. uvádzala ako sekundárnu

príčinunedostatočnéprevedeniehydroizolácieprotitlakovejvode.Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,
že z hľadiska členitosti terénu v širšom okolí nehnuteľnosti, je lokalita s rodinnými domami, vrátane
rodinného domu právneho predchodcu žalobcu, umiestnená na vyvýšenom mieste, a v tejto súvislosti
aj znalecký ústav Technickej univerzity v Košiciach vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že
predmetná lokalita nemohla byť zasiahnutá povodňovou situáciou v roku 2010. Navyše podľa znalca H.

A. P. C., S. porovnateľné zrážky boli aj v roku 1974, kedy došlo k užívaniu domu, a mal za to, že už
vtedy, by sa v prípade zle dimenzovanej hydroizolácie, objavili poruchy. Poukázal tiež na skutočnosť, že
90 % zrážkových vôd odteká povrchovým odtokom a len 10 % vsiakne do zeme.

140. Okrem uvedeného príčinná súvislosť je preukázaná aj súkromným znaleckým posudkom znalkyne
G. Q. R., S., zapísanej v zozname znalcov pre odbor Chémia a odvetvia Analytická chémia, Anorganická

chémia, Jadrová chémia a odbor Ochrana životného prostredia, odvetvia Čistota vôd, Priemyselný
odpad, Odhad škôd v životnom prostredí zo dňa 15.10.2014., ktorá v závere svojho znaleckého posudku
uviedla,ženazákladestanovenýchukazovateľovzdvoch odberovvôdzodňa4.4.2012vlokaliteKošice
- Západ, Opálová ulica je možné konštatovať, že stanovené hodnoty pre posudzované ukazovatele
v danom mieste a čase spĺňali kritéria pre pitnú vodu, ktorá bola zistená vo výkope pred garážou

rodinného domu právneho predchodcu žalobcu, ktorú skutočnosť potvrdil aj žalovaný v 1. rade v liste
zo dňa 6.5.2011.

141. Na základe uvedeného súdu dospel k záveru, že únik vody zo zariadenia v správe žalovaného v 1.
rade bol primárnou, hlavnou a rozhodujúcou príčinou, ktorá viedla k vzniku škody na majetku právneho

predchodcu žalobcu.

142. V dôsledku poruchy verejného vodovodu DN 100 v správe žalovaného v 1. rade došlo ku škode
na rodinnom dome právneho predchodcu žalobcu, keď rodinný dom bol vystavený dlhotrvajúcemu
neregulovanému prítoku vody, ktorá bola odstránená až 6.4.2011 zamestnancami žalovaného v 1. rade.

143. Podľa Občianskeho zákonníka sa škodou rozumie ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej
sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým peniazmi. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením

škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť, či už peňažným
plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký
je jej rozsah (výška) zaťažuje poškodeného.

144. Vzniknutú škodu vo výške 15.191,70 Eur s príslušenstvom (úrokmi z omeškania) si právny

predchodca žalobcu uplatňoval žalobou zo dňa 15.6.2012, podaním zo dňa 19.10.2012 v spojení
s podaním zo dňa 17.1.2012 (poznámka súdu – ešte pred vydaním platobného rozkazu) zobral
právny predchodca žalobca žalobu v časti zaplatenia istiny 2.000,- Eur spolu s prislúchajúcim úrokom
z omeškania späť z dôvodu prisľúbeného plnenia zo strany žalovaného v 2. rade. Následne právny
predchodca žalobcu podaním zo dňa 22.9.2015 zobral žalobu v časti zaplatenia istiny 3.260,30 Eur

späť z dôvodu úhrady tejto sumy intervenientom na strane žalovaného v 1. rade. Predmetom konania
tak po čiastočných späťvzatiach zostala istina 9.931,14 Eur. Vzniknutú škodu žalobca špecifikoval na
výzvu súdu podaním zo dňa 28.6.2023. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade si škodu uplatnil z dôvodu
nákladov vynaložených v súvislosti s odkopaním domu, záhrady, hľadaním príčin zamokrenia, realizácie
výkopových prác (zemné práce), realizácie prieskumných vrtov, demontáž obrubníkov, rozbitie cementu,

betónu, odtlčenie vonkajších omietok, demontáž pôvodnej hydroizolácie, realizácia novej hydroizolácie,
realizácia ochranného debnenia, zhutnenia, rozbitie dlažby, podkladového materiálu, kladenie dlažby,
špárovanie, prekládka sute, odvoz sute, práce v garáži v suteréne, pokládka novej dlažby v garáži
(výkopové, búracie a stavebné práce), čistenie a sušenie, spolu vo výške 6.917,50 Eur, nákladov
vynaložených na stavebný materiál v sume 2.386,16 Eur a nákladov za zabezpečenie technológie

Aquapol. Poukázal na rozpočet A. T. C. zo dňa 23.3.2015, ktorý vyčíslil výšku škody v sume 11.629,62
Eur, rozpočet, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku č. 2/2016 znalca Prof. Ing. Dušana Katunského,
podľa ktorého právnemu predchodcovi vznikla škoda v sume 13.357,76 Eur, a ktorý bol stanovený
programom CENKROS s cenovými reláciami aktuálnymi pre rok 2016 s indexom prepočtu pre rok 2011,kedy došlo k škodovej udalosti, a nakoniec rozpočtom, ktorý vykonal P. A. L. N., H., B., A. H.. IGIP,
podľa ktorého právnemu predchodcovi vznikla škoda vo výške 12.964,44 Eur. V prípade rozpočtov išlo
o vyčíslenie škody za zemné, búracie, betonárske práce, stavebné práce súvisiace s hydroizoláciou,

náklady súvisiace so sanáciou stien v suterénnych priestoroch rodinného domu právneho predchodcu
žalobcu. Tieto rozpočty v sebe nezahŕňajú náklady na technológiu Aquapol, odvlhčovač, poškodené
hnuteľné veci a stavebný materiál (okrem sanácie stien).

145. Z krycích listov žalovaného v 2. rade je zrejmé, že žalovaný v 2. rade vyplatil právnemu

predchodcovi žalobcu sumu 1.199,40 Eur za vyhotovenie 52 m2 omietok v sume 309,40 Eur, za otlčenie
omietok v tomto rozsahu v sume 104,- Eur, za realizáciu maľby. v sume 343,- Eur plus ďalších 309,40
Eur a za vyhľadávanie potrubia v sume 100, Eur. Z výpisu z účtu v peňažnom ústave žalovaného v
2. rade vyplýva, že suma 756,40 Eur bola právnemu predchodcovi žalobcu poukázaná dňa 12.5.2011,
suma 100,- Eur dňa 21.8.2012 a suma 343,- Eur dňa 1.10.2012. Z podania žalovaného v 2. rade zo dňa
2.1.2014 vyplýva a z výpisu z účtu žalovaného v 2. rade je preukázané, že žalovaný v 2. rade uhradil

sumu 1.381,90 Eur dňa 26.10.2012 z poistenia domácnosti (PU:1228448407) za poškodené hnuteľné
veci. Z listinného dôkazu Oznámenia o poistnom plnení intervenienta na strane žalovaného v 1. rade
zo dňa 17.9.2015 vyplýva, že intervenient na strane žalovaného v 1. rade vyplatil právnemu
predchodcovi žalobcu A. B. C. sumu 3.260,30 Eur s vyjadrením likvidátora, že takto priznané poistné
plnenie bolo vypočítané stavebným rozpočtovým programom ODIS podľa predloženej cenovej ponuky

v zmysle doloženej fotodokumentácie. Do poistného plnenia boli zahrnuté náklady aj za odvlhčovač.

146. Spôsobená škoda musí byť v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody vyjadrená konkrétnou
sumou, aby bolo zrejmé, čoho presne sa poškodený domáha. Občiansky zákonník v ust. § 443
Občianskeho zákonníka len stanovuje, akým spôsobom sa má určiť výška náhrady škody na veci.

147. Občiansky zákonník zakotvil zásadu, že pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci
v čase poškodenia. Výšku škody na veci môžu zisťovať predovšetkým účastníci zodpovednostného
vzťahu, v praxi je obvyklé, že výšku škody zisťuje poisťovateľ, ktorý vec poistil, prípadne je na základe
poistnej zmluvy uzavretej so škodcom povinný škodu nahradiť. V prípade súdneho sporu výšku škody

môže zisťovať aj súd, ktorý za týmto účelom nariadi znalecké dokazovanie.

148. V tejto súvislosti súd podporne uvádza rozhodnutia, ktoré sa týkajú prípadov zisťovania výšky škody
súdom.

149. Ak poškodený preukáže v občianskom súdnom konaní vznik škody, ale nepreukáže jej výšku
uplatnenú v žalobe, prizná súd náhradu škody vo výške, ktorá bola preukázaná; o tej časti škody,
ktorej výšku možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno vôbec zistiť vôbec, môže
súd s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania použiť ust. § 136 OSP. Výška škody na veci
nemusíbyťpreukázanávyúčtovanímjejopravy;možnovychádzaťzcenyvdobepoškodeniaazrozsahu

poškodenia. Uvedené okolnosti musí mať súd na zreteli pri rozhodovaní o súhlase so späťvzatím žaloby,
ktoré žalobca odôvodňuje tým, že nemôže preukázať výšku škody, ktorá vznikla (R 13/1985).

150. Ak nie je možné zistiť presnú výšku škody, musí sa zistiť aspoň jej minimálna výška, pričom táto
minimálna výška škody sa musí opierať o vykonané dôkazy rovnako ako každá iná okolnosť, a nie je

možné ju určiť odhadom. V rozsudku musí byť minimálna výška škody určená číselne a nie je možné ju
určiť len slovným opisom, napr. že vznikla škoda v zanedbateľnej výške (Uz NS ČR zo dňa 11.12.2002,
sp.zn. 7Tdo 954/2002 – I).

151. V súlade s vyššie uvedeným poškodený tak nemusí preukazovať výšku škody len faktúrami,

bločkami za nakúpený stavebný materiál, ale môže tak urobiť ako v tomto prípade odkazom na rozpočty,
ktoré boli aj súčasťou znaleckého posudku č. 2/2016. V danom prípade znalecký posudok č. 2/2016
znalca H. A. P. C., S. obsahuje znaleckú doložku v súlade s ust. § 209 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, a preto naň treba prihliadať, ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
Treba pripomenúť, že pribratie konzultanta P. A. L. N., H., B., ING. PAED. IGIP, ktorý stanovil výšku škody

rozpočtom, nijako neobmedzuje osobnú zodpovednosť znalca za správnosť celého znaleckého posudku
vrátane tej časti, ktorú spracoval konzultant (ten však nemôže vypracovať celý posudok namiesto
ustanoveného znalca).152. Su´d tak pri svojom rozhodovani´ o uplatnˇovanom na´roku žalobcu titulom na´hrady sˇkody, ktora
´ vznikla právnemu predchodcovi žalobcu pri sˇkodovej udalosti vycha´dzal zo znalecke´ho posudku
č. 2/2016, ktorého súčasťou bol rozpočet stavebných prác, búracích a betonárskych prác a sanácie

priestorov vo výške 12.964,44 Eur.
153. Zo záverov znaleckého posudku H. A. P. C., S. ako aj znaleckého ústavu Technickej univerzity
v Košiciach vyplýva, že z vodovodného zariadenia žalovaného v 1. rade unikala voda bez možnosti
vizuálnej identifikácie na povrchu, pričom nie je možné stanoviť presný dátum vzniku poruchy. Znalecké
posudky vylúčili súvislosť vlhnutia muriva a zatopenia suterénu s inými skutočnosťami ako so škodovou

udalosťou – dlhodobým únikom vody zo zariadenia v správe žalovaného v 1. rade. Z uvedeného dôvodu
potom aj zakúpenie a realizácia sušenia a odstránenia vzlínajúcej vlhkosti systémom Aquapol sa javí
ako náklad vzniknutý v príčinnej súvislosti s poruchou na verejnom vodovode v správe žalovaného v 1.
rade. Právny predchodca žalobcu preukázal dôvodnosť týchto nákladov v sume 2.142,- Eur faktúrou
č. 2010016 zo dňa 10.12.2010.
154. Je zrejmé, že žalovaný v 2. rade plnil za škodu vzniknutú za poškodené hnuteľné veci vo výške

1.381,90 Eur, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná.
155. Sumu 2.386,16 Eur uplatnenú žalobcom titulom nákladov za stavebný materiál nepovažoval súd
za jednoznačne v konaní preukázanú, nakoľko súd si sám nevedel priradiť bločky, doklady o nákupe
stavebnéhomateriálukúčelnevykonanýmstavebným,búracímabetonárskymprácam,pričomrozpočet
P.A.L.N.,H.,B.,ING.PAED.IGIP,zktoréhosúdajprivýškeškodyvychádzalvsebenezahŕňalstavebný

a iný materiál, potrebný k realizácii prác súvisiacich s odstraňovaním škody.
156. Žalobca resp. jeho právny predchodca si žalobou uplatňoval škodu v nižšom rozsahu ako bola
v konaní preukázaná, a preto vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobu považoval za dôvodnú.
157. Ako už súd vyššie uviedol v prejednávanom prípade ide o prípad nepravej solidarity, kedy škodca -
žalovaný v 1. rade a poisťovňa žalovaný v 2. rade zodpovedajú za škodu na základe rôznych právnych

titulov.
158. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade sa spornou stala otázka existencie náhodnej poistnej udalosti,
rozsahu spôsobenej škody a výšky poistného plnenia.
159.1 Ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka definuje pojem poistnej zmluvy. Poistná zmluva je
zmluvy, na základe ktorej sa poisťovateľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu poistné plnenie,

ak nastane náhodná udalosť označená v zmluve a druhá zmluvná strana (poistník) sa zaväzuje platiť
poistné.
159.2 Pojem „náhodná udalosť“ nie je Občianskym zákonníkom definovaná, avšak ustálená súdna
judikatúra považuje za náhodnú udalosť každú udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne
predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne,

či sa tak vôbec stane. Po vzniku poistnej udalosti je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie.
Obsah poistného plnenia závisí od druhu poistenia a vyplýva aj z povahy poistnej udalosti. V prípade
poistenia majetku má plnenie poisťovateľa charakter poistnej náhrady, ktorej výška je daná rozsahom
zmenšenia majetku poisteného alebo je daná ako najvyššie plnenie poisťovateľa (poistná suma).

160. Žalovaný v 2. rade nepoprel existenciu poistnej udalosti. Z likvidačného spisu je zrejmé, že žalovaný
v2.radepotvrdilprijatietelefonátu právnehopredchodcažalobcuA.B.C.nalinkucallcentražalovaného
v 2. rade dňa 6.4.2011 o 17.05 hod., a teda prijatie hlásenia škodovej udalosti č. 1120016066 k poistnej
zmluve číslo 7400046113. Zo zápisu z obhliadky a prejednania škody zo dňa 8.4.2011 vyplýva, že
obhliadku dňa 8.4.2011 vykonala zamestnankyňa žalovaného v 2. rade B. I., obhliadkárka poisťovne

Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. V zápise sa nachádzala špecifikácia a rozsah poškodení týkajúcich
sa maľby, omietok, stavebných súčastí (hydroizolácia domu, fasádna omietka) a zoznam poškodených,
zničených alebo odcudzených hnuteľných vecí. Pri položke hydroizolácia domu sa nachádza poznámka
obhliadajúcej zamestnankyne žalovaného v 2. rade, že podľa jej názoru poškodenie hydroizolácie domu
nesúvisí z vodovodnou škodou, ale poškodená bola ešte pred poistnou udalosťou, resp.

poškodenie izolácií unikajúcou vodou nie je preukázaná (murivo len moklo, suterén nebol zaplavený -
t.j. prítok vody nebol taký silný, aby poškodil hydroizoláciu, nedošlo k tlakovej vode), pri položke fasádna
omietka v poznámke obhliadajúca zamestnankyňa žalovaného v 2. rade uviedla, že jej oprava nesúvisí
z vodovodnou škodou. V zápise poukázala, že voda unikajúca z poškodeného hydrantu nespôsobila
poškodenie hydroizolácie, ale z dôvodu poškodenia izolácie došlo k namoknutiu muriva v suteréne,

keď unikala voda z hydrantu. Uviedla, že poškodené hnuteľné veci v čase obhliadky sú vyhodené,
poistený si nezhotovil žiadnu dokumentáciu. Z oznámenia poistného plnenia zo dňa 11.5.2011 vyplýva,
že žalovaný v 2. rade poukázal poistné plnenie vo výške 756,40 Eur z poistnej zmluvy č. 7400046113.
Právny predchodca žalobcu A. B. C. listom zo dňa 3.8.2011 vyzval žalovaného v 1. rade kdoplateniu sumy 3.543,60 Eur, keďže výšku škody vypočítal na sumu 4.300, Eur, pričom mu bolo
uhradené poistné plnenie v sume 756,40 Eur. Z posúdenia bločkov predložených poisteným - právnym
predchodcom žalobcu vyplýva, že likvidátor žalovaného v 2. rade neuznal uplatnené omietky nad

rámec rozsahu zisteného obhliadajúcou zamestnankyňou, hydroizoláciu vzhľadom na predchádzajúcu
poistnú udalosť, opravu dlažby 72 m2, pretože ich nemal poistené ako vedľajšie stavby, drenáž z
dôvodu vylepšenia stavby, nepreukázanú kanalizačnú prípojku, nákup materiálu, pretože sa týkala
inej základovej dosky, nepreukázania výkopových prác a opravy okapového chodníka, odvozu sute,
nepreukázania poškodenia dlažby v garáži. V poznámkach tiež poukázal na nespoluprácu poisteného.

Zo žiadosti o úhradu poistného plnenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 13.6.2012 vyplýva, že
právny predchodca žalobcu požiadal žalovaného v 2. rade a intervenienta na strane žalovaného v 1.
rade o doplatok poistného plnenia vo výške 15.191,70 Eur, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s
poistnou udalosťou. Žalovaný v 2. rade vo svojom stanovisku zo dňa 26.7.2012 k výzve na doplatenie
poistného plnenia v sume 15.191,70 Eur uviedol, že uznal rozsah skutočne poškodených omietok 52
m2 (nie uplatnených 150 m2), nakoľko rozsah vyplýva zo zápisu o obhliadke. Náhrada bola stanovená

rozpočtom bez doloženia dokladov. Rovnako sa to týka malieb, avšak do výpočtu zarátal penetráciu pod
maľovku, a teda priznal sumu 1 Eur za m2. Aj v tomto prípade určil výšku škody rozpočtom bez doloženia
dokladov. Odškodnenie hydroizolácie nebolo vyplatené, pretože podľa žalovaného v 2. rade nesúviselo
s vodovodnou škodou. K zámkovej dlažbe uviedol, že nárok poškodenému nemohol vzniknúť
z dôvodu, že nebola pripoistená a navyše nebola uvedené v zápise z obhliadky. Oprava drenáže sa

vykonala v máji 2010 a v čase obhliadky nebolo možné určiť rozsah škody. Poškodený nešpecifikoval
výkopové práce. Z krycích listov žalovaného v 2. rade je zrejmé, že žalovaný v 2. rade vyplatil právnemu
predchodcovi žalobcu sumu 1.199,40 Eur, teda doplatil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 100,- Eur
za vyhľadávanie potrubia a sumu 309,40 Eur za maľby pri zvýšení jednotkovej ceny z 1, Eur na 2,- Eur,
teda poskytol poistné plnenie vo výške 1.199,40 Eur za vyhotovenie 52 m2 omietok v sume 309,40 Eur,

za otlčenie omietok v tomto rozsahu v sume 104,- Eur, za realizáciu maľby v sume 343,- Eur plus ďalších
309,40 Eur a za vyhľadávanie potrubia v sume 100, Eur. Z výpisu z účtu v peňažnom ústave žalovaného
v 2. rade vyplýva, že suma 756,40 Eur bola právnemu predchodcovi žalobcu poukázaná dňa 12.5.2011,
suma 100,- Eur dňa 21.8.2012 a suma 343,- Eur dňa 1.10.2012 a z výpisu z účtu žalovaného v
2. rade je preukázané, že žalovaný v 2. rade uhradil sumu 1.381,90 Eur dňa 26.10.2012 z poistenia

domácnosti (PU:1228448407). Poistné plnenie bolo žalovaným v 2. rade uskutočnené rozpočtom z
dôvodu nepredloženia dokladov preukazujúcich nárok, a to na základe zisteného rozsahu škôd zo dňa
8.4.2011, ktorý vyplýva zo zápisu o obhliadke, ktorý právny predchodca žalobcu mal podľa žalovaného
v 2. rade podpísať bez výhrad.
161. V prejednávanom spore je nepochybné, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 2. rade, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatvoril
dodávateľ (žalovaný v 2. rade) so spotrebiteľom (právnym predchodcom žalobcu). Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na

uvedené, charakter tohto nároku si vyžaduje osobitný prístup súdu v konaní vo vzťahu ku spotrebiteľovi.

162. V danom prípade možno konštatovať existenciu poistnej udalosti – úniku vody z verejného
vodovodu, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný v 1. rade. Je nesporné, že z predmetnej poistnej
udalosti už žalovaný v 2. rade realizoval poistné plnenie, avšak iba do poisťovňou uznanej výšky.

163. V ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka je upravená splatnosť poistného plnenia. Poistné
plnenie je splatné do 15 dní po skončení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu, v akom je
poisťovateľ povinný plniť. Vyšetrenie vykonáva poisťovateľ a v jeho rámci zisťuje predovšetkým
rozsah svojej povinnosti plniť. Dobu, po ktorú môže poisťovateľ vykonávať vyšetrenie, zákon priamo
nestanovuje, avšak podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vyšetrenie sa musí vykonať „bez

zbytočného odkladu“, t.j. bez neodôvodnených prieťahov a v rozsahu potrebnom na riadne zistenie
dôvodu a výšky plnenia.
164. Právny predchodca žalobcu ako aj žalobca v konaní argumentoval aj tým, že žalovaný v 2. rade
nevykonal šetrenie poistnej udalosti v rozsahu potrebnom na riadne zistenie dôvodu a výšky plnenia.
Uvádzal, že žalovaného v 2. rade opakovane vyzval na vykonanie opakovanej obhliadky rodinného

domu, ktorú skutočnosť žalovaný v 2. rade v priebehu sporu popieral.
165. Z vykonaného dokazovania a to predloženia listinného dôkazu právnym predchodcom žalobcu
vyplýva, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 10.1.2012 žiadal o opätovnú obhliadku rodinného
domu a urgoval zápis z obhliadky, ktorú realizovala svedkyňa B. I., ktorá vo svedeckej výpovedipotvrdila skutočnosť, že dňa 8.4.2011 bola na obhliadke domu patriaceho právnemu predchodcovi
žalobcu A. B. C., urobila obhliadku, vyhotovila fotodokumentáciu, zamerala rôzne poškodenia a
všetko zaznamenala do zápisu, pričom záver obhliadky prečítala právnemu predchodcovi žalobcu,

ktorý zápis nenamietal. Svedkyňa tiež uviedla, že je bežnou praxou, že zápis o obhliadke
zaznamenávajú zamestnanci žalovaného v 2. rade do tabletu, a preto ho na požiadanie poskytnú
dodatočne. Z podacieho lístka opatreného pečiatkou príslušného poštového úradu je zrejmé, že právny
predchodca žalobcu zaslal výzvu žalovanému v 2. rade dňa 10.1.2012.
166.Zust.§797Občianskehozákonníkajezrejmé,žezákladnoupovinnosťoupoisťovateľajepovinnosť

poskytnúť poistenému poistné plnenie, ktorého výška sa určuje na základe zásad stanovených právnymi
predpismi, poistnými podmienkami poisťovateľa, poistnou zmluvou so zreteľom na konkrétny druh
a formu poistenia.
167. V súlade s poistnými podmienkami Článok 22 bod 5. je zrejmé, že poistenými nákladmi sú náklady
na odvrátenie bezprostredne hroziacej poistnej udalosti alebo zmiernenie následkov poistnej udalosti,
odstránenie alebo odvoz zvyškov poistených vecí alebo poistených stavebných súčastí po poistnej

udalosti, vyčistenie alebo vysušenie poistených vecí alebo poistených stavebných súčastí po poistnej
udalosti, náklady na odstránenie škody na stavebných súčastiach v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou spôsobenou vodou z vodovodného zariadenia. Rovnako aj v súlade s ust. § 810 Občianskeho
zákonníka má poistený právo na náhradu nákladov vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá
bezprostredne poistenému majetku hrozí a na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil

následky poistnej udalosti. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že ak poistený za danej situácie
mohol podľa svojho presvedčenia považovať náklady za účelné, poisťovateľ je povinný ich uhradiť, aj
keď sa zamýšľaný výsledok nedostavil.
168. V danom prípade má súd za to, že nárok žalobcu vo vzťahu ku žalovanému v 2. rade je uplatnený
dôvodne, nakoľko škoda, ktorá právnemu predchodcovi žalobcu vznikla poistnou udalosťou, ktorú

poistná zmluva predpokladá, je krytá uzavretými poistnými zmluvami a poistnými podmienkami. Čo sa
týka výšky priznaného poistného plnenia a jeho preukázania súd odkazuje na podrobné odôvodnenie
svojho rozhodnutia týkajúceho sa náhrady škody, ktorú uplatnil žalobca vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade.
169.Intervenientnastranežalovanéhov1.radevzniesolnámietkupremlčanianárokužalobcuzdôvodu,

že žalobca v priebehu konania menil žalobný návrh spôsobom, že zasiahol do žalobného výroku
spôsobom, že zmenil pravú solidaritu žalovaných v 1. a v 2. rade za nepravú, a tak došlo k premlčaniu
nároku žalobcu uplatneného žalobou.
170. Možno konštatovať, že v danom pri´pade ma´ žalobca ako posˇkodeny´ pra´vo na plnenie proti
sˇkodcovi (žalovanému v 1. rade) tak i proti poistˇovatelˇovi, avsˇak plnenie mo^zˇe dostatˇ len

raz, ide o situa´ciu nie ojedinelu´ v obcˇianskopra´vnych vztˇahoch, kedˇ jeden subjekt ma´ na´rok na
to iste´ plnenie proti dvom subjektom, pricˇom proti kazˇde´mu z nich z ine´ho pra´vneho do^vodu;
proti sˇkodcovi ide o na´rok z titulu na´hrady sˇkody, proti poistˇovatelˇovi ide o osobitne´ pra´vo na
plnenie, za splnenie stanoveny´ch podmienok zalozˇených osobitny´m predpisom. Ich vza´jomny´ vztˇah
musí byť tak vymedzený tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého.

Vymedzenie ich vzájomného postavenia resp. návrh na zmenu z pravej solidarity na nepravú a opačne
nemôže mať však vplyv na plynutie premlčacej lehoty, ak zo žaloby jasne a zrozumiteľne vyplýva výška
požadovaného plnenia.
171. Žalovaný v 1. a žalovaný v 2. rade ako aj intervenient na strane žalovaného v 1. rade žiadali súd
o nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania.

172. V tejto súvislosti súd prízvukuje, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu (ust. § 191 Civilného sporového poriadku).
Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009).
173. V tejto súvislosti súd pripomína, že odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť znova posúdiť
nárok žalobcu, a to opätovným zhodnotením relevantných dôkazov a vo vzťahu k dôkazom, ktoré na

preukázanie príčinnej súvislosti predložil do konania žalobca, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie
odstrániť odvolacím súdom vytknuté nedostatky v naznačenom smere (viď bod 47., body 33. až 36.
uznesenia Krajského súdu v Košiciach).174. V danom prípade návrhy na vykonanie dokazovania nariadením nového znaleckého dokazovania
súd zamietol, nakoľko vykonanie navrhovaného dôkazu by nemohlo mať vplyv na posúdenie skutkového
stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov možno bezpečne ustáliť.

175. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

176. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

177. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

178. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to
v ustanovení § 3 nariadenia.

179. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára
2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

180. Do 31. 1. 2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu (t. j. deň po dni splatnosti dlžnej sumy).

181. Záväzkové vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že zakladajú veriteľovi právo na plnenie
(pohľadávka) a dlžníkovi zakladajú povinnosť na plnenie (dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych
úkonov, ale aj mimozmluvne pri slnení zákonom stanovených podmienok, teda aj titulom náhrady
škody. Ak tento dlh spočíva v platobnej povinnosti, ide o peňažný dlh, s ktorým riadnym a včasným
nesplnením spája ust. § 517 Občianskeho zákonníka dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka

a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať okrem plnenia z bezdôvodného obohatenia aj úroky
z omeškania.

182. Čo sa týka uplatneného príslušenstva pohľadávky v podobe zákonného úroku z omeškania, súd
uvádza,ženakoľkožalovanív1.av2.radedlžnúsumužalobcovineuhradili,dostalisatakdoomeškania

s plnením svojho peňažného záväzku.

183. Žalobca si uplatnil žalobou úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15.191,70 Eur odo dňa
18.6.2012 do 20.8.2012, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 13.191,70 Eur odo dňa
21.8.2012 do 17.9.2015 a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.931,40 Eur odo dňa

18.9.2015 do zaplatenia.

184. Zo žiadosti o úhradu poistného plnenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 13.6.2012 vyplýva, že
právny predchodca žalobcu požiadal žalovaného v 2. rade a intervenienta na strane žalovaného
v 1. rade o doplatok poistného plnenia vo výške 15.191,70 Eur, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti

spoistnouudalosťou,avšakvovýzveprávnypredchodcažalobcuneurčillehotunaplnenie.Zuvedených
dôvodov súd za kvalifikovanú výzvu na plnenie považoval doručenie platobného rozkazu poslednému zo
žalovaných dňa 23.12.2013, t.j. lehota na plnenie uplynula nasledujúcim dňom po doručení platobného
rozkazu, a teda dňom 25.12.2013 možno konštatovať omeškanie s peňažným plnením.

185. V časti uplatnených úrokov z omeškania je potrebné konštatovať nezrozumiteľnosť žalobnej
požiadavky, naviac, keď žalobca zjavne nezohľadnil plnenia, ktoré boli realizované v priebehu súdneho
konania, to znamená, že žalobný návrh v časti úrokov z omeškania tak ako je uplatnený, nezodpovedájednotlivým čiastkový plneniam zo strany žalovaného v 2. rade a intervenienta na strane žalovaného
v 1. rade.

186. Z výpisu z účtu v peňažnom ústave žalovaného v 2. rade vyplýva, že suma 756,40 Eur bola
právnemu predchodcovi žalobcu poukázaná dňa 12.5.2011 (poznámka súdu pred podaním žaloby na
súd dňa 18.6.2012), suma 100,- Eur dňa 21.8.2012, suma 343,- Eur dňa 1.10.2012, suma 1.381,90 Eur
dňa 26.10.2012 a suma 3.260,30 Eur intervenientom na strane žalovaného v 1. rade dňa 17.9.2015.
187. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25% zo sumy 13.191,70

Eur odo dňa 25.12.2013 do 17.9.2015 a 8,05 % úrok z omeškania zo sumy 9.931,40 Eur odo dňa
18.9.2015 do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Na okraj súd
uvádza, že nie je potrebné upravovať výšku úroku z omeškania v závislosti od zmeny základnej úrokovej
sadzby, nakoľko je rozhodujúca výška úrokov z omeškania platná k prvému dňu omeškania dlžníka.

188. Žalobca sa popri istine a úrokoch z omeškania domáhal aj priznania sumy 350,- Eur titulom

nákladov spojených s uplatnením svojej pohľadávky, ktoré predstavujú náklady za vyhotovenie
odborného posudku A. G. C., H. v sume 350,- Eur.

189. Súd tak zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade aj k povinnosti zaplatiť žalobcovi náklady spojené
so zabezpečením odborného vyjadrenia podporujúceho argumentáciu žalujúcej strany, nakoľko žalobca

preukázal v spore dôvodnosť a rozsah takto uplatnených nákladov.
190. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
191. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

192. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
193. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

194. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
195. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená

advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.
196. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade sa opiera o ust.
§ 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalobca mal vo veci plný úspech, a to aj v časti zastaveného konania, a preto mu súd priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%.
197. Podľa Čl. 4 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá
prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci.

198. Podľa Čl. 4 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak takého ustanovenia niet,
súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to
s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej

náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

199. Civilný sporový poriadok rovnako vypustil úpravu trov, ktoré vznikli štátu, pričom nezohľadnil trovy
vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou (čo je aj prípad prejednávanej veci). Povinnosťou
súdu je preto vysporiadať sa s touto situáciou. Súd tak aplikujúc základné princípy Čl. 4 ods. 2

Základných princípov Civilného sporového poriadku má za to, že štátu patrí náhrada trov, ktoré mu
reálne vznikli (reálne ich vynaložil), v súlade s vtedy platnou procesnou normou (ust. § 148 Občianskeho
súdneho poriadku), ktorá mu garantovala nárok na ich náhradu. Garanciu tohto nároku už nový procesný
predpis nedáva a štát nemá priestor na uplatnenie si skôr vzniknutých trov. Súd preto dospel k záveru,že je potrebné aplikovať základný princíp uvedený v Čl. 4 ods. 2 Základných princípov Civilného
sporového poriadku a priznať štátu nárok na náhradu vzniknutých trov. Priznanie tohto nároku štátu
si súd prvej inštancie volí ako normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím

na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok tak, že
jej výsledkom bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít priznávajúcich v doterajšej súdnej praxi
štátu nárok na náhradu vynaložených trov konania. Vzhľadom na absenciu úpravy trov konania štátu v
procesnej norme, súd aplikoval ust. § 262 ods. 1 a § 259 Civilného sporového poriadku nakoľko štátu

vznikli trovy konania v súvislosti s vyplatením svedočného.
200. Na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu súd zaviazal vo výrokovej časti rozsudku žalovaných
v 1. a v 2. rade ako aj intervenienta na strane žalovaného v 1. rade, pričom sa spravoval rovnakými
zásadami a princípmi, ktoré aplikoval pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch

písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti).