Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123357106
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123357106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom
Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného obchodnou spoločnosťou ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO:
31 595 545, o zaplatenie 308,02 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/24/2024-60 zo dňa 17. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/24/2024-60 zo dňa 17. septembra 2024
potvrdzuje.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej „súd prvej inštancie“) uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 308,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 %
ročne zo sumy 308,02 eur od 10.04.2023 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.). Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
(výrok II.).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal vyššie uvedeného
plnenia na tom základe, že dňa 20.01.2023 došlo v Ružomberku k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola A.
A., IČO: 44 112 882, so sídlom B. C. XXXX/XX, D.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo

za účelom vykonania opravy odviesť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzatvorenie
zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 204/2023 zo dňa 22.02.2023, na základe ktorej prenajal
žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 22.02.2023 do
03.03.2023, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až
do skončenia opravy poškodeného vozidla, po ktorú dobu nemohol poškodený s motorovým vozidlom
nijakým spôsobom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové
vozidlo. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru

č. 2472023, splatnú 18.03.2023, znejúcu na sumu 800,04 eur aj s DPH. Vo vyfakturovanej sume bol
zahrnutý aj jednorazový poplatokza pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Vyfakturovaná suma predstavovala náklady na nájom
náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť žalovaný. Poškodený odplatne postúpil
svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku

na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči
poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 03.03.2023 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 800,04 eur (aj s DPH), pričom
postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne

vynaložených
na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný 24.03.2023
poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 492,02 eur. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi
zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne
a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom na to, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie
v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody

vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným
po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla, je tak žalobca aktívne vecne
legitimovaný na podanie tohto návrhu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi
na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením
zo strany žalovaného. Žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poisteného plnenia žalobcovi

ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 10.04.2023 podľa ust. §
11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný skončil šetrenie
poistnej udalosti dňa 23.03.2023, podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Žalobca ďalej
poukázal na to, že súdna prax ustálila, že zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo

k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Nárok na náhradnú náhradu nákladov účelne
vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostal zachovaný, zmenila sa
len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom je v tomto prípade
žalovaný, nakoľko
v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj

k vzniku škody. Žalobca ďalej poukázal na to, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený
prenajaťsináhradnémotorovévozidlozasvojepoškodenévozidlovdôsledkupoistnejudalostizavinenej
poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma
poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k
zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú on nespôsobil a

uplatňovaná náhrada nákladov
za používanie náhradného vozidla len reparuje poškodenému stav, keď on nemohol z titulu poistnej
udalosti svoje motorové vozidlo užívať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu,
po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise zmení svoj životný štýl tým spôsobom,
že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy, a preto mu

nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla
počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou.
Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného vozidla
je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na
ne vzniká nárok oprávnenému. Individuálny nárok na ne (vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie

náhradného vozidla), ako aj uvádza súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorého
bolo platne postúpené na žalobcu. Tieto náklady boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže
boli vynaložené
v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa
nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo

s poškodeným motorovým vozidlom, nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať
najvýhodnejšiu ponuku. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úroky z omeškania žalobca poukázal na nález
Ústavného súdu SR spis. zn. III.ÚS/309/2020 zo dňa 14.10.2021.
3. Žalovaný v spore argumentoval, že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla si žalobca
uplatnil u žalovaného v zmysle faktúry č. 2472023 vo výške 800,04 eur (aj s DPH.) V zmysle oznámenia

o poistnom plnení z 24.03.2023 poukázal žalobcovi sumu 492,02 eur, pričom mu uplatnenú sumu krátil
podľa stanovenej doby nevyhnutnej opravy na základe doložených dokladov, teda do 27.03.2023, keď
podľa faktúry spoločnosti Vendetta cars, s.r.o. bola ukončená oprava poškodeného motorového vozidla.
V uvedený deň bolo poškodené motorové vozidlo opravené a pojazdné a poškodený mal možnosťprevziať a reálne užívať svoje motorové vozidlo uvedeného dňa. Preto tvrdenia žalobcu o svojvoľných
výpočtoch žalovaného nemali oporu v skutkových okolnostiach daného prípadu. Žalovaný tak navrhol
žalobu zamietnuť.

4. Na obranu žalovaného v spore reagoval žalobca tým, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti
za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou
udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o
nejaké špekulatívne konanie svedčia fakty,
že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise Vendetta cars, s.r.o., ktorý je obchodným

partnerom žalovaného. Poškodený potom v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude
opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Žalobca v tomto kontexte navrhol, aby súd prvej inštancie
vyzval tento autoservis na predloženie zmluvy obchodnej spolupráci medzi autoservisom a žalovaným.
Poškodený nemohol nijako ovplyvniť priebeh a rýchlosť vykonania opravy, rovnako ani tak moment
vydania opraveného vozidla
zo strany autoservisu. Autoservis v danom konkrétnom prípade neinformoval poškodeného o tom, že

bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla. Túto autoservis zasiela rovno poisťovni
a opravené motorové vozidlo sa vydáva poškodenému zvyčajne až doručením krycieho listu od
poisťovne, resp. vyplatením poistného plnenia. Žalobca preto nesúhlasil s tvrdením žalovaného o tom,
že poškodený mal možnosť reálne užívať svoje vozidlo už od 27.02.2023.
5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 20.01.2023 došlo v Ružomberku k

dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bola A. A. (poškodený). Ku vzniku škody došlo v dôsledku prevádzky motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za
účelom vykonania opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzatvorenie zmluvy
o nájme dopravného prostriedku č. 204/2023 zo dňa 22.02.2023, na základe ktorej zmluvy prenajal

žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo, ktorý prenájom vozidla trval
od 22.02.2023 do 03.03.2023, teda po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise. Samotná
oprava bola ukončená 27.02.2023, avšak vozidlo sa nachádzalo v autoservise až
do 03.03.2023, kedy bolo odovzdané poškodenej. Autoservis však neinformoval poškodenú o tom, že
vystavil faktúru za opravu jej motorového vozidla, túto zaslal rovno poisťovni (žalovanému), pričom

opravené motorové vozidlo bolo vydané poškodenému dňa 03.03.2023, teda až po tom, ako bol
autoservisuzpoisťovne(žalovaným)doručenýkrycílist,resp.vyplatenépoistnéplnenie.Podobutrvania
nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného
vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2472023, splatnú dňa 18.03.2023 a znejúcu na sumu
800,04 eur (aj s DPH), t. j. za 10 dní doby užívania náhradného vozidla. Vo vyfakturovanej sume bol

zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Vyfakturovaná suma
predstavovala náklady za prenájom náhradného vozidla, vrátane tohto poplatku. Na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 03.03.2023 poškodený ako postupca postúpil svoju budúcu pohľadávku
voči žalovanému z titulu jeho nároku
na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla na žalobcu ako postupníka,

a to za odplatu vo výške totožnej s výškou tejto pohľadávky (800,04 eur.) Následne došlo k úkonu
smerujúcemu k započítaniu pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky
voči žalobcovi z tejto zmluvy s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej
faktúry. Poškodený ako postupca pritom oznámil postúpenie vyššie uvedenej pohľadávky žalovanému.
Žalobca ako nový veriteľ následne vyzval žalovaného na úhradu tejto postúpenej pohľadávky. Žalovaný

však dňa 24.03.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie len vo výške 492,02 eur, ku ktorému uviedol,
že ide o krátené poistné plnenie, a to na základe jeho výpočtu, kedy (bez spochybnenia výšky denného
nájomného a poplatku za pristavenie a odvezenie vozidla) akceptoval prenájom vozidla iba za obdobie
od 22.02.2023 do 27.02.2023. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti (pokiaľ ide o škodu vzniknutú
pri nehode na poškodenom motorovom vozidle) dňa 23.03.2023.

6.Citujúcďalejust.427ods.1a2,§442ods.1a§517ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník
(ďalej len „OZ“), ust. § 4 ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a ust. § 3 nariadenie
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd prvej
inštancie po právnej stránke uzavrel, že škodca zodpovedá poškodenému za škodu podľa ust. 427 ods.
1 a ods. 2 OZ, teda za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, nie v zmysle všeobecnej

zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, teda v dôsledku porušenia právnej povinnosti
škodu (ako vodiča motorového vozidla). Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ sa (okrem ušlého zisku) uhrádza
aj skutočná škoda. Pritom vo všeobecnosti platí, že od poškodeného, ktorého motorové vozidlo bolo
poškodené v dôsledku poistnej udalosti, za ktorú zodpovedá škodca podľa ust. § 427 ods. 1 a 2 OZnemožno spravodlivo očakávať, aby po dobu opravy svojho vozidla v autoservise zmenil svoj životný
štýl v tom zmysle, že namiesto vozidla zrazu začne cestovať bicyklom, hromadnou dopravou, či chodiť
pešo a možno tak

za skutočnú škodu považovať (okrem škody priamo vzniknutej na poškodenom vozidle) aj poškodeným
vynaložené náklady na prenájom porovnateľného náhradného motorového vozidla (poškodený však
pritom nie je povinný vyhľadávať najvýhodnejšiu cenovú ponuku, pokiaľ ide o výšku prenájmu
porovnateľného vozidla, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, keďže by tým
bol už neprimerane, teda nespravodlivo zaťažovaný), avšak len po dobu nevyhnutnú na vykonanie

opravy, teda času, keď došlo k ukončeniu opravy motorového vozidla, de facto keď sa opravené
motorové vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Tento moment je
teda momentom zániku účelnosti vynakladania nákladov spojených s užívaním náhradného motorového
vozidla poškodeným. Súd prvej inštancie v kontexte s uvedeným poukázal
na odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR spis. zn. III.ÚS/602/2022 zo dňa 16.02.2023.
7. V posudzovanej veci považoval súd prvej inštancie za nesporné [pre účinné nepopretie žalovaným

podľa § 151 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“)], že hoci faktúra za opravu motorového vozidla bola vystavená už ku dňu 27.02.2023, z čoho
možno vyvodzovať, že oprava v autoservise bola vykonaná najneskôr dňa 27.02.2023, motorové
vozidlo sa dostalo do dispozičnej sféry poškodeného až dňa 03.03.2023, a to z dôvodu, že autoservis
dovtedy neinformoval poškodeného, že už bola (27.02.2023) vystavená faktúra za opravu jeho vozidla,

ktorú faktúru zaslal autoservis iba poisťovni (žalovanému), pričom motorové vozidlo bolo vydané
poškodenému až
po doručení krycieho listu, resp. vyplatení poistného plnenia poisťovňou (žalovaným), a poškodený
si vozidlo už v ten deň (03.03.2023) prišiel po výzve autoservisu bezodkladne vyzdvihnúť. V tomto
prípade teda vznikla otázka, či v prípade, ak moment objektívneho ukončenia opravy vozidla nebol

zhodný s momentom, kedy sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného (z
dôvodu, že poškodený nebol v čase ukončenia opravy a vystavenia faktúry pre poisťovňu autoservisom
o tomto informovaný, ale bol prvýkrát informovaný až po úhrade faktúry autoservisu žalovaným, pričom
poškodený sa v ten deň ako bol upovedomený autoservisom o možnosti prevziať si vozidlo dostavil
a vozidlo si prevzal) možno chápať ako moment rozhodujúci pre zánik účelnosti vynakladania nákladov

spojených s užívaním náhradného vozidla, moment objektívnej opravy poškodeného motorového
vozidla alebo jeho faktického odovzdanie poškodenému do užívania. Súd prvej inštancie vychádzajúc z
nálezu Ústavného súdu SR spis. zn. III.ÚS/602/2022 ustálil, že rozhodujúci je ten moment, kedy došlo k
odovzdaniu opraveného motorového vozidla poškodenému, resp. presnejšie povedané, kedy mu bolo
autoservisom oznámené, že si opravené vozidlo môže prísť prevziať, pretože až vtedy došlo k zmene

postavenia poškodeného, keď už tak nebol ďalej nútený využívať náhradné motorové vozidlo.
8. V súlade s ust. § 4 ods. 2 v spojení s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vznikol poškodenému
nárok na náhradu tejto skutočnej škody priamo proti žalovanému (ako poisťovateľovi), a keďže tento
nárok bol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi poškodeným a žalobcom platne
postúpený na žalobcu, bol tak žalobca oprávnený uplatňovať si tento nárok priamo voči žalovanému.

Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky sa totiž malo za to, že došlo k úhrade faktúry, a teda aj k
vzniku škody, a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na
prenájom náhradného vozidla voči žalovanému zostal aj po postúpení zachovaný, zmenila sa len osoba
oprávnená domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky.
9. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnený nárok v

sadzbe 8,50 % ročne, teda v sadzbe podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 5 percentuálnych
bodov vyššej, ako bola základná úroková sadzba ECB v čase začatia omeškania, t. j. ku dňu 10.04.2023,
a to z priznanej sumy dlžného nájomného (vrátane príslušného poplatku) vo výške 308,02 eur, a to za
obdobie od 10.04.2023 (ako dňa začatia omeškania so zaplatením dlžnej sumy nájomného a poplatku,
ktorý čas splatnosti vyplynul

z ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., keďže žalovaný bol povinný zaplatiť toto poistné plnenie v
lehote 15 dní od skončenia šetrenia poistnej udalosti, k čomu došlo 23.03.2023 a ktorá lehota, keďže
skončila počas víkendu sa tak predĺžila do najbližšieho pracovného dňa 10.04.2023) až do zaplatenia.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na to, že plne úspešnou
stranou v spore bol žalobca, a preto mu podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP

proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom podľa § 262 ods. 2
CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.11.Protirozsudkusúduprvejinštancievcelomjehorozsahupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný,
ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne
a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.
12. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, ktoré konkretizoval
tým, že náhrada nákladov za užívanie náhradného vozidla za obdobie
od 28.02.2023 do 03.03.2023 nepredstavuje náklady, ktoré by vznikli v príčinnej súvislosti so vzniknutou
škodou,niesúpriamymnásledkompoškodeniavozidla,atedapriamonesúvisiasospôsobenouškodou,

pretože neskoršie prevzatie vozidla alebo jeho užívanie
po dobu dlhšie, ako trvala oprava poškodeného motorového vozidla, nemôže bez dôležitého
a preukázaného dôvodu ísť na vrub žalovaného. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal dôvodnosť a
účelnosť vypožičania náhradného vozidla za obdobie od 28.02.2023
do 03.03.2023. Žalovaný nie je povinný refundovať všetky uplatnené náklady, ale len odôvodnené
náklady v súvislosti so škodovou udalosťou. Servis v takomto prípade nie je oprávnený uplatňovať

zádržné právo k opravovanému motorovému vozidlu. V kontexte s uvedeným žalovaný poukazoval
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline spis. zn. 7Co/187/2022 zo dňa 22.03.2023. Poškodený v deň
vystavenia faktúry už reálne mal možnosť prevziať si svoje plne funkčné a opravené motorové vozidlo
z autoservisu, pričom stanovisko autoservisu, v zmysle ktorého autoservis nevydá motorové vozidlo
bez doručenia krycieho listu, nie je možné považovať za právne relevantné. Autoservis vykonávajúci

opravu porušil svoju právnu povinnosť, a tým naplnil ust. § 420 OZ takým spôsobom, že v čase, keď
ešte jeho pohľadávka nebola splatná zadržiaval opravené motorové vozidlo poškodeného, pričom tak
zjavne konal bez právneho dôvodu (nemohlo mu vzniknúť zádržné právo podľa § 151s ods. 1 OZ),
ktorý by ho k danému konaniu oprávňoval. Oprava poškodeného motorového vozidla je realizovaná
na základe zmluvného vzťahu medzi poškodeným a autoservisom a zavŕšením opravy je následok

škodovej udalosti / dopravnej nehody odstránený. Vzniknutá škoda je vykonaním opravy odstránená,
a preto (ne)vystavenie krycieho listu je bez právneho významu pre zistenie výšky škody spočívajúcej
v nákladoch na prenájom náhradného vozidla. Dôvod čakania na vystavenie krycieho listu zo strany
žalovaného je potom (bez ďalšieho) celkom zjavne mimo príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a
vznikom škody. Z uvedeného dôvodu žalovaný konštatoval, že náklady na prenájom náhradného vozidla

boli vynaložené účelne z hľadiska dĺžky prenájmu náhradného vozidla počas obdobia zodpovedajúceho
dobe, kedy sa poškodené vozidlo nachádzalo v oprave a boli na ňom vykonávané opravárenské práce.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. V rozsiahlom vyjadrení zásadne zopakoval svoju argumentáciu uvedenú už v konaní pred

súdom prvej inštancie, pričom na jej podporu poukázal
na rozsudky Krajského súdu v Žiline spis. zn. 6Co/77/2023, spis. zn. 6Co/84/2023, spis. zn.
11Co/88/2023, spis. zn. 9Co/107/2023, spis. zn. 14Cob/89/2022 a Krajského súdu v Bratislave spis. zn.
3Cob/202/2020,spis.zn.3Cob/86/2023a3Cob/94/2023.Kodvolaniuvďalšomuviedol,ženespokojnosť
odvolateľa s hodnotením priebehu a výsledku konania

a s právnym posúdením súdu prvej inštancie v rámci rozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú
dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí
opodstatnený dôvod odvolania. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal
spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán
sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami

žalobcom uplatneného nároku. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv
žalovaného, nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení.
14. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal a odvolaciemu súdu neboli doručené ani žiadne iné ďalšie
podania strán v odvolacom konaní.
15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo

podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP – súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech, keď
žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto
opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2
a § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom

z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. §
378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecnesprávny v celom rozsahu, t. j. tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov
konania, potvrdil.
16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené

a v celom rozsahu sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v
súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom
v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom

konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
17. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je

nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.
18. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380
CSP viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na
ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva,

že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote,
ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže,
aj keď by takéto pochybenia zistil. Z uvedeného princípu neúplnej apelácie vyplýva, že odvolateľ
má principiálnu zodpovednosť za obsahové vymedzenie svojho odvolania. Odvolací súd nemôže
nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.

preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených konkrétnych
námietok. Vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd nezistil.
19. Odvolací súd tak považoval v ďalšom za nevyhnutné vysporiadať sa s odvolacími námietkami
žalovaného formulovanými v jeho opravnom prostriedku, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú
dôvodné.

20. Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku zásadne namietal, že náklady vynaložené poškodeným
na nájom náhradného motorového vozidla po dni ukončenia opravy jeho poškodeného motorového
vozidlaniejemožnépovažovaťzaúčelnevynaloženévpríčinnejsúvislostiskonanímškodcupoisteného
u žalovaného pre prípad zodpovednosti škody spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla. Po dni
ukončenia opravy nie sú akékoľvek náklady vynaložené poškodeným na nájom náhradného motorového

vozidla v príčinnej súvislosti s konaním škodcu poisteného u žalovaného. Ak teda servis vykonávajúci
opravu motorového vozidla poškodeného protiprávne zadržiaval toto motorové vozidlo po ukončení
opravy, škodca - poistený u žalovaného - za škodu spočívajúcu v nákladoch vynaložených
na ďalší nájom náhradného motorového vozidla už nezodpovedá.
21. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd východiskovo považuje za potrebné

vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z. Účelom uvedeného
zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými prevádzkou
motorového vozidla škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že
poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel

poistnú zmluvu a jednak tým,
ževrámcizdruženiazodpovednostnýchpoistiteľovzakladávznikpoistnéhogarančnéhofondu,zktorého
sa odškodňujú poškodení z dopravných nehôd, ktorým bola škoda spôsobená prevádzkou nepoisteného
alebo neznámeho motorového vozidla. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť
čo najväčšie zmiernenie ujmy poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou

spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust.
§ 4 ods. 2 a 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ
z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na
to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve

inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu
nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať
aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodupoškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze č. k.
III.ÚS/602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla
je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života

poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto
prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,
ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok...“.
22. V posudzovanej veci bolo zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu predchodcovi
žalobcu) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového vozidla do

vykonaniaopravypoškodeníjehomotorovéhovozidla,ktorébolispôsobenéškodcom(poisteným),alebo
až do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo užívať (hoci už bolo opravené).
23. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že otázka dôvodnosti nájmu náhradného motorového vozidla
(ako škody vzniknutej v súvislosti so škodovou udalosťou – dopravnou nehodou
zo dňa 20.01.2023) nebola medzi žalobcom a žalovaným sporná. Jedná sa o takú zložku náhrady
škody, ktorá bola poškodenej strane žalovaným aj sčasti uhradená. Nesporným bolo i to, že nájom

predmetnéhomotorovéhovozidlatrval10dní(od22.02.2023do03.03.2023).Medzistranamisporuvšak
zostala spornou otázka, či po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla, ktorá bola ukončená
dňa 27.02.2022, t. j. v období od 28.02.2023 do 03.03.2023 (kedy autoservis odovzdal poškodenému
opravené motorové vozidlo po tom, ako mu žalovaný doručil krycí list), možno nájomné za toto obdobie
považovať za náklady vynaložené v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, keď opravené motorové

vozidlo poškodeného servis podľa názoru žalovaného zadržiaval poškodenému protiprávne. Žalovaný
považoval podmieňovať vydanie už opraveného motorového vozidla poškodenému doručením krycieho
listu poisťovne za protiprávny postup servisu. Notoricky známou, a tiež z vlastnej rozhodovacej činnosti
v identických veciach je pritom odvolaciemu súdu známa prax, že autoservis je zo strany poškodeného
splnomocnený na komunikáciu s poisťovateľom škodcu, keď poistné plnenie nežiada uhradiť na svoj

účet, ale žiada, aby cena opravy bola likvidovaná zo strany poisťovateľa škodcu (t. j. žalovaného) formou
vydania krycieho listu žalovaným. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje tú skutočnosť, že žalovaný
je subjektom, ktorý podniká ako poisťovateľ v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel, a teda v rámci svojej činnosti poskytuje poistné plnenia
zaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,keďnezriedkaposkytujepoistnéplneniazaškodu,

ktorú zavinil jeho poistník na motorovom vozidle poškodeného pri strete prevádzok ich motorových
vozidiel. Poškodenia motorového vozidla sa spravidla opravujú v opravovniach - servisoch, s ktorými
môže mať poisťovateľ ako „zmluvný partner“ osobitný (exkluzívny) vzťah, premietnutý do poskytnutia
určitej (predbežnej) „garancie“, že uhradí cenu opravy motorového vozidla poškodeného opravy, na čo
slúži práve tzv. krycí list. Ako zmluvný partner poisťovne má nepochybne skúsenosti s komunikáciou

so žalovaným ohľadne poistných plnení pri škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla s tým,
že úhrada ceny opravy poškodeného motorového vozidla je v takýchto prípadoch likvidovaná formou
„krycieho listu“. Je tak zrejmé, že poškodený vstupoval do právneho vzťahu s autoservisom založeného
zmluvou o dielo s tým, že on nebude uhrádzať cenu diela, a že úhrada ceny diela bude zabezpečená zo
strany poisťovateľa škodcu, t. j. žalovaného. O uvedenom svedčí aj postup samotného autoservisu, ktorý

faktúru za opravu motorového vozidla nezasielal poškodenému, ale túto zaslal priamo žalovanému ako
poisťovni škodcu. V kontexte uvedeného muselo byť žalovanému zrejmé, že pri bežnom (očakávanom)
chode udalostí bude predmetné motorové vozidlo poškodeného vydané až po vydaní krycieho listu,
prípadne úhrade fakturovanej sumy, teda že ukončenie tohto procesu bude podmienené úhradou
(prípadne zabezpečením úhrady, ktorú mal vykonať samotný žalovaný). Argumentácia žalovaného

potom prinajmenšom ignoruje existujúci faktický stav založený poškodeným a autoservisom. Bol to
práve žalovaný, ktorý po doručení faktúry autoservisom nevzniesol žiadne námietky voči cene vykonanej
opravy a bolo na ňom, či zrealizuje jej úhradu, alebo len doručí krycí list autoservisu. V danom prípade
to bol teda žalovaný, ktorý objektívne oddialil vydanie motorového vozidla poškodenému.
24. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolaciemu súdu známa obchodná prax, že autoservis

po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade
platného povinného zmluvného poistenia) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho
„prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Podľa názoru odvolacieho
súdu takáto prax autoservisov nachádza v určitej miere oporu aj v existujúcich inštitútoch súkromného
práva, a to zádržnom práve tak, ako je prezumované ust. § 151s OZ. Zádržné právo vzniká na

základe jednostranného právneho úkonu zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci.
Predpokladomnarealizáciujednostrannéhoprávnehoúkonujeexistenciasplatnejpeňažnejpohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to, že hnuteľná vec, ktorá má byť zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa,t. j. veriteľ má nad ňou faktickú moc. Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva
napríklad pri zmluve o úschove, zmluve o dielo, ale aj pri uplatnení nároku
zo zodpovednosti za vady a podobne. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru

odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v
tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise
poisťovateľa škodcu a že splnomocní príslušný servis
na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to,

že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako
objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu a tento následne vykoná úhradu. Napriek
tomu, že žalovaný sa v posudzovanom spore snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje
do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi
poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na
báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V

tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu),
ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv
a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon
č. 381/2001 Z. z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom)

zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s
určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala dôvodnosť (príp. rozsah)
nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným aj vo
vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného a vydaním krycieho
listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol príslušný autoservis

oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky, nakoľko dôvodnosť
nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci kontraktačného
procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovaného by si potom poškodený „musel“
dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové
vozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom

napr. de facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis pri
uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok
opravy zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k
ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho-ktorého
servisu zo strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa

škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej) úvahy je potom
potrebné o to viac nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo v partnerskom
servise poisťovateľa škodcu (tak, ako to bolo aj v posudzovanom prípade). Odvolací súd má za
to, že práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem
iného) je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá

poskytne zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to,
aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu
k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného
vozidla. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú
dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu cenu

opravy uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla
zo strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na
základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Argumentácia
žalovaného v intenciách uvedeného vyznieva jednostranne a nereflektuje na skutočnosť, že servis je
(vo všeobecnosti), či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, oprávnený zadržať motorové vozidlo do

vykonania úhrady opravy. Uvedená prax autoservisov nepochybne svedčí tiež o danosti tzv. funkčnej
synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Odvolací súd potom v základe nevidí dôvod,
aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom
náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania
krycieho listu.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej
súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 20.01.2023) a vznikom
súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do
realizácie úhrady žalovaným, prípadne do vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného, daná.26. Zároveň odvolací súd dodáva, že je pravdou, že hypoteticky mohol faktúru za opravu vozidla zaplatiť
aj poškodený, ktorý by si tak mohol vozidlo v autoservise vyzdvihnúť už po reálnom ukončení opravy
dňa 27.02.2023. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v tomto spore však netvrdil, ani inak nevyšlo

najavo, že poškodený s ohľadom na svoje majetkové a finančné pomery bol schopný bezproblémovej
úhrady ceny opravy poškodeného motorového vozidla z vlastných zdrojov. Pokiaľ by však aj poškodený
disponoval určitou disponibilnou finančnou rezervou, na účely krytia náhodných udalostí nemožno podľa
mienky odvolacieho súdu spravodlivo žiadať, aby túto použil práve na (hoc dočasne) prekrytie nákladov
škody škodovej udalosti zavinenej tretím subjektom. Skutočnou otázkou však je, či aj bolo povinnosťou

poškodeného postupovať hore uvedeným spôsobom. Odpoveď na túto otázku pritom treba hľadať
výkladom e ratione legis zákona č. 381/2001 Z. z. Konkrétne si treba uvedomiť, že cieľom povinného
zmluvnéhopoisteniamotorovýchvozidieljezabezpečenieprostriedkovnazaplatenieškôdspôsobených
iným na zdraví alebo na majetku. Je teda namieste, aby škodu na majetku uhrádzala priamo poisťovňa
bez toho, aby sa vyžadovala aktivita poškodeného – najmä aktivita spočívajúca v použití vlastných
prostriedkovpoškodenéhonaúhraducenyzaopravumotorovéhovozidla.Nakoniec-vzhľadomnato,že

prevádzkou motorových vozidiel vznikajú často škody relatívne vyššieho rozsahu, pre väčšinu populácie
by bolo zložité zaplatiť cenu za opravu vozidla a následne čakať, kým poisťovňa tieto výdavky refunduje.
27. K poukazom žalovaného na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline spis. zn. 7Co/187/2022, odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že toto netvorí ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít, ako ju má na mysli ust. čl. 2 ods. 2 CSP a nejde ani o rozhodnutie, ktorými by bol odvolací

súd viazaný v zmysle ust. § 193 či § 455 CSP. Napokon z rozhodnutí odvolacích súdov označených
obidvoma stranami sporu vyplýva, že rozhodovacia prax krajských súdov je v otázke riešenej v tomto
odvolacom konaní nejednotná. Nie je povinnosťou odvolacieho súdu v reáliách rôznej rozhodovacej
praxe odvolacích súdov reagovať na odlišné rozhodnutia iných krajských súdov a vyporiadavať sa s ich
argumentáciou. Odvolací súd sa snažil v zmysle ust. § 393 ods. 2 CSP vyčerpávajúcim spôsobom dať

odpoveď na zásadné odvolacie námietky žalovaného v posudzovanej veci.
28. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok žalovaného,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II.
o nároku na náhradu trov konania (k tomuto výroku žalovaný neprodukoval žiadne odvolacie námietky,
teda napadol ho len ako výrok závislý), ako vecne správny podľa ust.

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca mal v tomto štádiu konania
plný úspech. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd

prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).