Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118326005
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6118326005.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobkyne: Q.. S. A. T. N.
X. Á. R. Y. M. Á., N. F. X.X.XXXX, C. A. A., Ú. Č.. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Juraj Gábriš, advokát,
Bratislava, Koceľova č. 17, proti žalovanej: Y. Š. W. Z. Ť. K. Y. M. Á. , N. F. XX.X.XXXX, C. A. A., T. Č..
XXXX/XX, zastúpená Slávik & Co. s.r.o., IČO: 47 252 367, Bratislava, Blagoevova č. 28, za ktorú koná

JUDr. Marián Slávik, PhD., o zaplatenie sumy 8.000,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 6. októbra 2022,
č. k. 8 C 17/2019-253, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 6. októbra
2022, č. k. 8 C 17/2019-253, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 6.10.2022, č. k. 8 C 17/2019-253, zamietol žalobu žalobkyne
(výrok I.) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 724, § 728, § 730 ods. 1, ods. 2, § 37 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 18 ods. 4, § 24 ods. 1 zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii“), § 2 ods. 1, ods.

2, ods. 3, § 7 ods. 1, ods. 2, § 8 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb(ďalejlen„Vyhláška“)avecnetým,žežalobkyňa
sa žalobou domáhala, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť jej 8.000,- € s 5 % úrokom z omeškania
ročne od 13.6.2017 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobu zdôvodnila tým, že žalovanú
ako advokátka zastupovala vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len
„BSM“) po rozvode manželstva na základe Zmluvy o právnych službách zo dňa 29.1.2013. Vykonala
pre žalovanú právne služby na základe jej požiadaviek, pripravila pre ňu právne dokumenty, pretože

sa s manželom nevedeli dohodnúť na vyporiadaní majetku. Žalobkyňa dňa 7.10.2015 podala na súd
žalobu o vyporiadanie BSM. Vyporiadanie sa skončilo dohodou. Následne vystavila žalovanej faktúru č.
109/2017, so splatnosťou 12.6.2017 a v zmysle čl. II. bod 1. Zmluvy o právnych službách jej vyúčtovala
dohodnutú odmenu v sume 50,- € za každú hodinu poskytovania právnych služieb a 10 % z vymoženej
čiastky.CelkováhodnotamasyvyporiadanéhoBSMpredstavovala160.000,-€,žalovanejztohopripadla
jedna polovica v sume 80.000,- €. Z tejto sumy bola vyrátaná čiastka 8.000,- € v zmysle

Zmluvy o právnych službách, t. j. 10 %. Žalovanej bola vyfakturovaná suma 8.900,- €, z ktorej uhradila
len sumu 900,- €. Zvyšnú časť faktúry vo výške 8.000,- € doteraz neuhradila. Osobné stretnutie dňa16.6.2017 sa skončilo neúspešne. Po výzve na mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 3.7.2018, žalovaná
listom zo dňa 17.7.2018 oznámila, že pohľadávku neuznáva.
1.2. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu upomínacieho súdu v Banskej Bystrici uviedla, že

žalobkyňa zneužila jej nevedomosť a vek, nevysvetlila jej riadne obsah Zmluvy o právnych
službách, ktorú uzatvorili dňa 29.1.2013. Žalovanej bola predložená uvedená zmluva bez náležitého
poučenia o výške odmeny. Odmena je v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobkyňa v zmluve uviedla
vyhláškuč.256/2006Z.z.Odmenustanovenúžalobkyňouniejemožnépovažovaťzapodielovúodmenu

v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pretože k žiadnemu konaniu
pred súdom nedošlo a konanie sa skončilo späťvzatím žaloby; žalovaná nemala žiadny úspech vo veci;
nebola poučená o tom, že výsledok konania je neistý. Žalovaná nemala žiadny úspech vo veci, dohodou
o vyporiadaní BSM ohľadne nehnuteľností jej pripadlo len to, čo by jej pripadlo pri uplatnení zákonnej
fikcie vyporiadania podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, teda 1/2 nehnuteľností nadobudnutých
počas BSM a ohľadne hnuteľných vecí - automobilov, nedostala nič a tieto pripadli bývalému manželovi.

Dohoda o odmene 10 % z vymoženej čiastky je neurčitá a naviac v rozpore s dobrými mravmi.
1.3. Žalobkyňa sa k podanému odporu vyjadrila v písomnom podaní (č. l. 85 a nasl.). Namietla, že
nie je pravdou tvrdenie žalovanej, že nebola riadne poučená a žalobkyňa zneužila jej nevedomosť pri
uzatváraní Zmluvy o právnych službách. Žalovaná je svojprávna, zmluvu podpísala pri plnom vedomí a
dobrovoľne, na základe slobodnej vôle, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobkyňa

uviedla, že žalovanú s jej manželom aj rozvádzala. Aj vtedy podpísala žalovaná Zmluvu o právnych
službách. Výšku odmeny 10 % z vymoženej čiastky nepovažuje za spornú pri výkone advokácie
ani Slovenská advokátska komora. Nie je teda pravdou, že by dohoda o zmluvnej odmene bola neurčitá.
Rovnako nie je pravdou, že žalobkyňa nevymohla pre žalovanú pri vyporiadaní BSM nič, čo by predtým
nevlastnila. Manžel žalovanej mal vo svojom výlučnom vlastníctve nehnuteľnosť - záhradu, rodinný dom

a garáž v k. ú. D., ktorú nadobudol 10.11.1975. Žalovaná sa túto nehnuteľnosť pokúšala previesť na
svojho vnuka V. F., k čomu žalobkyňa vyhotovila viacero zmlúv, avšak neúspešne. Napokon bola aj
ohľadne tejto nehnuteľnosti uzatvorená dohoda o vyporiadaní BSM.
1.4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz
o tom, akým spôsobom ju poučila o výške odmeny. Povinnosť poučenia žalovanej ako spotrebiteľky

nenahrádzajú všeobecné záverečné ustanovenia v Zmluve o právnych službách. Určitosť odmeny
nenahrádza odkaz na vyhlášku č. 256/2006 Z. z., keďže táto Vyhláška výšku odmeny za poskytovanie
právnych služieb neupravuje. Nehnuteľnosť v Zálesí síce manžel žalobkyne nadobudol v roku 1975 do
svojho výlučného vlastníctva, avšak ju nadobudol v rámci BSM, keďže ich manželstvo trvalo už od roku
1969.

1.5. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že masa BSM bola stanovená už pri podaní žaloby o vyporiadanie
BSM, a to v sume 160.000,- € za nehnuteľnosti. Manžel žalovanej nemal záujem o vyporiadanie
dohodou.
1.6. Žalovaná v následnej reakcii opätovne zdôraznila podmienku dohodnutia podielovej odmeny v
zmysle § 7 ods. 1 Vyhlášky, ktorá zo strany žalobkyne nebola splnená. Nie je jej ani zrejmé, ako

bola stanovená hodnota masy BSM a tiež ako bola stanovená výška úrokov z omeškania, teda od
akého dátumu, pretože žiadny doklad, ktorým žalobkyňa disponuje, takýto dátum neuvádza. Napokon
aj náhradu trov právneho zastúpenia považuje za neúčelnú s poukazom na to, že žalobkyňa, hoc
advokátka, sa nechala zastúpiť iným advokátom.
1.7.1. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovanej uviedla, že masa BSM bola stanovená samotnou

žalovanou, a to v žalobe o vyporiadanie BSM. Začiatok omeškania sa odvodil od vystavenej faktúry,
ktorú žalovaná prevzala, a dňa 19.6.2017 z nej aj uhradila čiastku 500,- €. S ostatnými tvrdeniami, resp.
názormi žalovanej žalobkyňa nesúhlasila.
1.8. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa ako advokátka uzatvorila so
žalovanou ako klientkou dňa 18.5.2012 Zmluvu o poskytovaní právnych služieb. V článku I. sa žalobkyňa

zaviazala, že bude poskytovať žalovanej právne služby spojené s riešením rozvodu
jej manželstva. V článku II. sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobkyni odmenu vo výške 50,- € za každú
hodinu poskytnutia právnych služieb v zmysle Vyhlášky č. 256/2006
Z. z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobkyňa ako advokátka uzatvorila
so žalovanou ako klientkou dňa 29.1.2013 ďalšiu Zmluvu o poskytovaní právnych služieb. V článku I.

sa žalobkyňa zaviazala, že bude poskytovať žalovanej právne služby spojené s riešením vyporiadania
BSM po rozvode manželstva. V článku II. sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobkyni odmenu vo výške 50,-
€ za každú hodinu poskytnutia právnych služieb a 10 % z vymoženej čiastky s príslušenstvom v zmysle
Vyhlášky č. 256/2006 Z. z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb.1.7.2. Dňa 7.10.2015 žalobkyňa podala na Okresný súd Bratislava II žalobu o
vyporiadanie BSM po rozvode manželstva žalovanej. Do masy BSM zahrnula dve nehnuteľnosti, a to 3-
izbový byt na T. č. XX v A., v k. ú M., v hodnote odhadom 70.000,- € a záhradu a dom v k. ú. D., v hodnote

odhadom 90.000,- €. Do masy BSM boli zahrnuté aj hnuteľné veci (osobné automobily), a to M. H., v
hodnote odhadom 1.000,- € a W. XXX, v hodnote odhadom 3.000,- €. Podľa návrhu rozsudku, z vecí
patriacich do BSM mal žalovanej súd do výlučného vlastníctva (1/1) prikázať 3-izbový byt na T. č. XX v
A., a do výlučného vlastníctva (1/1) jej bývalého manžela mal prikázať záhradu a dom v k. ú. D., ako aj
oba automobily. Konanie sa viedlo na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10 C 399/2015 a skončilo

sa uznesením o zastavení konania pre späťvzatie žaloby. Dňa 18.5.2017 bola medzi žalovanou a jej
bývalým manželom uzatvorená Dohoda o vyporiadaní BSM, podľa ktorej nehnuteľnosti, a to X-izbový
byt na T. č. XX v A., ako i záhrada a dom v k. ú. D., pripadli obom do podielového spoluvlastníctva (v
podiele 1/2). Obidva automobily pripadli do výlučného vlastníctva bývalého manžela žalovanej.
1.7.3. Dňa 29.5.2017 vystavila žalobkyňa žalovanej faktúru č. 109/2017 so splatnosťou 12.6.2017, na
celkovú sumu 8.900,- €. Z faktúry vyplýva, že žalovanej bolo účtovaných 18 hodín

právnych služieb v sume po 50,- €, celkom 900,- €. Do tejto sumy bola zahrnutá záloha vo výške 400,-
€, na úhradu zostalo zaplatiť 8.500,- €. Suma 8.000,- € bola vyúčtovaná ako 10 % z vymoženej
čiastky 80.000,- €. Z popisu právnych služieb spojených s vyporiadaním BSM boli vo faktúre vyúčtované
nasledovné služby: 1. Konzultácia k BSM dňa 23.1.2013 - 1 hod.; 2. Návrh Darovacej zmluvy
dňa 14.4.2015 - 1 hod.; 3. Návrh na vyporiadanie BSM dňa 5.3.2013 - 3 hod.; 4. List p. M. k Dohode

BSM a stretnutie 16.3.2015 - 1 hod.; 5. Konzultácia k BSM dňa 7.9.2015 - 1
hod.; 6. Príprava prehlásenia - 2 hod.; 7. Príprava druhej verzie Dohody BSM - 2 hod.; 8. Vypracovanie
žaloby - 3 hod.; 9. Vyznačenie plomby v KÚ dňa 8.10.2015 - 0,5 hod.; 10. Stretnutie 23.5.2016 - 1 hod.;
11. Stretnutie 18.5.2017 - 0,5 hod.; 12. Príprava poslednej verzie dohody o vyporiadaní BSM s návrhmi
na vklad do KN - 2 hod. Dňa 26.6.2017 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala

žalovanú k úhrade dlžnej sumy vo výške 8.000,- €. Vo výzve sa uvádza, že dňa 19.6.2017
žalovaná uhradila z celkovej fakturovanej sumy 500,- €. Žalovaná listom zo dňa 17.7.2018 oznámila,
že na základe Zmluvy o právnych službách jej bolo účtovaných 18 hodín právnych služieb. Vo vzťahu k
podielovej odmene má za to, že žiadne právne služby neboli poskytnuté, nakoľko vec nebola prejednaná
pred súdom a celá záležitosť sa skončila dohodou medzi zúčastnenými stranami. K vymoženiu žiadnej

čiastky nedošlo. Za všetky úkony advokáta bolo riadne zaplatené v hodinovej odmene.
1.7.4. Žalobkyňa na výzvu súdu uviedla, že žalovanú riadne poučila o obsahu Zmluvy o právnych
službách, najmä čo sa týka 10 % odmeny z čiastky vymoženej (myslí sa tým hodnota masy BSM,
ktorú získa žalovaná z vyporiadania BSM). Individuálne prerokovanie sa uskutočnilo za prítomnosti jej
kolegu a tým splnila podmienku poučenia klienta advokátom o výške podielovej odmeny.

Individuálne prerokovanie zmluvy ju odlišuje od spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej klient nie je individuálne
poučený o obsahu zmluvy (napr. Zmluva o združenej dodávke elektriny, Zmluva o poskytovaní verejných
služieb). Účastníci Zmluvy o právnych službách nevedeli v čase uzatvárania zmluvy, ako sa bude prípad
vyvíjať a výsledok bol neistý. Bola podaná žaloba na súd, pojednávanie sa niekoľkokrát odročilo, boli
predložené rôzne návrhy dohôd a nakoniec celý prípad po piatich rokovaniach skončil mimosúdnou

dohodou. Predmet konania pred súdom bol stanovený čo do hodnoty masy BSM na sumu 160.000,-
€, z ktorej žalovaná získala polovicu, teda v hodnote 80.000,- €. Výšku hodnoty masy
BSM určila sama žalovaná. Žalovaná uzavrela podobnú zmluvu aj pri rozvode manželstva, kde bola
stanovená len hodinová odmena bez podielovej odmeny. Ak žalovaná podpísala aj druhú zmluvu s
podobným obsahom, nemôže jej byť text a obsah zmluvy neznámy a nemôže sa vyhovárať, že nebola

o obsahu zmluvy poučená. Žalovaná sa pokúša obísť svoju povinnosť uhradiť žalobkyni odmenu.
1.7.5. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že žalobkyňa stále nepredložila žiadny dôkaz o splnení
si svojej poučovacej povinnosti v zmysle Vyhlášky. Vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne o jeho
prítomnosti pri uzatváraní spornej zmluvy nie je objektívne spôsobilé túto právnu povinnosť potvrdiť. Čo
sa týka zmlúv o právnych službách z minulosti, tieto neobsahovali podielovú odmenu, ale len hodinovú

či paušálnu, kde sa poučovacia povinnosť nevyžaduje. Tú vyžaduje § 7 ods. 1 Vyhlášky pri podielovej
odmene.
1.7.6. Na pojednávaní vo veci žalobkyňa tvrdila, že žalovaná bola o podielovej odmene riadne poučená.
Bola poučená v tom, že výsledok sporu je neistý, nakoľko sa jej manžel nechcel na vyporiadaní BSM
dohodnúť. Bolo vypracovaných viacero verzií dohôd o mimosúdnom vyporiadaní majetku, avšak bývalý

manžel žalovanej ani jednu neprijal. Preto bola podaná na súd aj riadna žaloba. Pojednávanie bolo
štyrikrát odročené z dôvodu možného uzavretia mimosúdnej dohody. Napokon k dohode prišlo s tým,
že došlo k podielovému spoluvlastníctvu oboch nehnuteľností, a to aj nehnuteľnosti, ktorá bola vo
výlučnomvlastníctvemanželažalovanej.Autázostalivjehovlastníctve.Niejetedapravdou,žežalovanánezískala nič naviac, než by získala uplatnením zákonnej fikcie, pretože získala 1/2 nehnuteľnosti v
Zálesí. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že bol prítomný pri poučení žalovanej o
výške podielovej odmeny, keď sa uzatvárala zmluva o právnych službách, pretože má vedľa žalobkyne

svoju kanceláriu. Bolo jej povedané, že odmena bude vypočítaná z masy BSM, ktorú žalovaná získa,
a to vo finančnom vyjadrení. Čo sa týka hodnoty masy BSM, túto stanovila spoločná dcéra žalovanej a
jej bývalého manžela, išlo o sumu 160.000,- €. Žalovaná voči podielovej odmene začala namietať až po
doručení faktúry. Vtedy prišla aj do kancelárie. Z fakturovanej sumy napokon uhradila
len hodinovú odmenu. Následne sa sťažovala v Slovenskej advokátskej komore,

sťažnosť bola zamietnutá. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dňa 29.1.2013 žalovanú podrobne oboznámila s
uvedenou Zmluvou o poskytovaní právnych služieb, vysvetlila jej odmenu, prítomný tam bol jej kolega.
Žalovaná k obsahu zmluvy nič nenamietala a zmluvu dobrovoľne podpísala. Podmienky poskytnutia
podielovej odmeny boli jednoznačne splnené. Viedlo sa konanie o vyporiadanie BSM na súde, ale aj
na Katastrálnom úrade. Pre žalovanú vykonala množstvo právnych úkonov, niektoré služby jej vôbec
neúčtovala. Celý prípad trval 5 rokov a žalovaná jej zaplatila len 900,- €, čo je 15,- € mesačne.

1.7.7. Žalovaná na pojednávaní namietala, že podmienky vzniku nároku na podielovú odmenu
splnené neboli z dôvodu absencie poučovacej povinnosti. Túto povinnosť nemožno nahrádzať slovným
vyjadrením účastníka zmluvy. Z pohľadu podielovej odmeny nebola určená ani hodnota veci, ktorá má
byť známa v čase podpisu zmluvy. Neznáma hodnota veci v prípade podielovej odmeny umožňuje
arbitrárneurčenieodmeny,pretojepotrebnétoposúdiťakoneprijateľnúpodmienku.Stanovenieodmeny

„10 % z vymoženej čiastky podľa Vyhlášky č. 256/2006 Z. z.“ je neurčité, a
preto neplatné. Právny zástupca žalobkyne nemôže potvrdzovať priebeh uzatvárania zmluvy, pretože
vzájomný vzťah žalobkyne a jej právneho zástupcu vylučuje akúkoľvek možnosť svedčiť. Žalovaná v
rámci jej výsluchu uviedla, že žalobkyňu jej odporučila známa. Žalobkyňa ju zastupovala pri rozvode
a keď rozvod skončil, žalobkyňa navrhla, že im vyrieši aj majetkové vyporiadanie. Manžel odmietol,

ona súhlasila. Dňa 29.1.2013 jej za prítomnosti jej dcéry Jarmily Dospivovej predložila novú Zmluvu
o poskytovaní právnych služieb, z čoho bola prekvapená a žiadala vysvetlenie. Žalobkyňa uviedla, že je
to len formalita, nepoučila ju, nič s ňou neprejednala a sľúbila, že jej vymôže väčšiu časť zo spoločného
majetku. K tomu ale nedošlo. Dohody, ktoré žalobkyňa vypracovala, s jej manželom nekonzultovala.
Napokon sám manžel prišiel s tým, aby si všetko vyporiadali na polovicu. Nedošlo teda k žiadnemu

súdnemu vyporiadaniu BSM. Keď jej došla faktúra, zostala v šoku, že má okrem 900,- €, zaplatiť ešte
aj 8.000,- €. Žalobkyňa ju na to neupozornila a ona túto čiastku jednoducho nemá. Preto požiadala
žalobkyňu o stretnutie, na ktoré prišiel aj jej právny zástupca. Keď im povedala, že tú sumu nemá, JUDr.
X. sa jej spýtal, koľko teda má. Keď sa rozhodovalo o nehnuteľnosti v Zálesí, konanie na katastri muselo
byť prerušené, pretože návrh obsahoval chyby. Ku vkladu prišlo až 23.11.2018, keď ona spolu s dcérou

chybu napravila. Zmluvu o právnych službách si poriadne neprečítala, dôverovala žalobkyni a tak ju len
podpísala.
1.7.8. Žalobkyňa na priamu otázku súdu ako prišlo k poučeniu a ako to chce preukázať uviedla, že to
vie preukázať len tým, že žalovaná zmluvu podpísala. Na ďalšiu otázku čo teda žalobkyňa vymohla pre
žalovanú, keď nevymohla ani to, čo bolo predmetom súdneho vyporiadania, resp. čo by bolo výhodnejšie

než jej umožňovala zákonná fikcia, žalobkyňa odpovedala, že predmetom dohody bolo vyporiadanie
BSM. Uviedla, že Dohoda o vyporiadaní BSM a jej rozdelenie je identické so žalobným návrhom na
vyporiadanie BSM. Žalovaná zmluvu podpísala ako svojprávna osoba. Je nelogické, že nevedela,
čo bolo 10 % z vymoženej čiastky, ak predmetom zmluvy bolo riešenie prípadu vyporiadania BSM.
Žalovaná bola riadne poučená o tvorbe odmeny. Žalobkyňa pre ňu vymohla čiastku 80.000,- € v hodnote

nehnuteľností, i keď je táto suma podhodnotená voči ich reálnej hodnote.
1.7.7. Podľa žalovanej nárok na podielovú odmenu žalobkyni nevznikol a nebola o výške
odmeny ani náležite poučená. Podala podnet aj na Slovenskú advokátsku komoru z dôvodu
narušenia dôvery v advokáta. Závery komory sú žalobkyňou dezinterpretované.
1.8.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel

k záveru, že neboli naplnené právne podmienky potrebné pre vznik nároku na podielovú odmenu.
Podielová odmena bola dohodnutá pri zastupovaní žalovanej žalobkyňou v rámci vyporiadania BSM po
rozvode žalovanej s manželom. V Zmluve o poskytovaní právnych služieb uzatvorenej dňa 29.1.2013 v
článku II. bola podielová odmena dohodnutá ako „10 % z vymoženej čiastky s príslušenstvom v zmysle
Vyhlášky č. 256/2006 Z. z.“, v kombinácii s hodinovou odmenou 50,- €.

Kombináciu hodinovej a podielovej odmeny právny predpis (Vyhláška) pripúšťa. Zatiaľ čo všetky ostatné
spôsoby vymenované Vyhláškou nie sú ničím podmieňované a ich použitie je prakticky bezproblémové,
použitie podielovej odmeny je limitované. Limity sú nasledovné: a) vec musí prebiehať pred súdom,
alebo iným orgánom; b) výsledok sporu je neistý; c) advokát o tom klienta poučil; d) klientmal vo veci plný úspech. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne a nesplnenie čo i len jednej z
nich priznanie podielovej odmeny vylučuje. Súd prvej inštancie dôvodil, že nárok advokáta na podielovú
odmenu je teda jednoznačne podmienený a nie je možné si ho nárokovať len na základe čísla percenta

uvedeného v Zmluve o právnych službách. V prvom rade musí ísť o zastupovanie v právnej
veci, ktorá musí prebiehať pred súdom, alebo iným orgánom a zároveň sa musí pred týmto orgánom
aj právoplatne skončiť, či už rozsudkom alebo súdnym zmierom. Len v takom prípade možno túto
podmienku považovať za splnenú. Ak vec skončí zastavením konania pre späťvzatie žaloby, podmienka
sa nemôže považovať za splnenú už aj z toho dôvodu, že by to neumožňovalo posúdiť ďalšiu na to

nadväzujúcu podmienku a tou je plný úspech vo veci. Pri zastavení konania v prípade vyporiadania
BSM sa totiž úspech v konaní nedá zistiť. Pre prípad späťvzatia žaloby napríklad z dôvodu, že strany
uzavreli mimosúdnu dohodu je preto potrebné v Zmluve o právnych službách dohodnúť aj inú odmenu,
než odmenu podielovú. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, v ktorej bola na súd podaná
žaloba o vyporiadanie BSM, avšak konanie bolo v jeho priebehu zastavené pre späťvzatie. V tomto
prípade sa teda nedal zistiť ani úspech či neúspech v spore. Naviac, porovnaním Dohody o vyporiadaní

BSM s podanou žalobou súd zistil, že podľa návrhu rozsudku žalovaná mala z dvoch
nehnuteľností tvoriacich masu BSM získať jednu do svojho výlučného vlastníctva a druhú nehnuteľnosť
mal získať jej bývalý manžel do jeho výlučného vlastníctva, a to spolu s dvomi osobnými automobilmi.
Takýto spôsob vyporiadania BSM by bol vzhľadom na porovnateľnú hodnotu nehnuteľností definitívny
a nevyvolával by žiadne ďalšie spory. Naproti tomu Dohodou o vyporiadaní BSM

získala žalovaná aj jej bývalý manžel, na každej nehnuteľnosti každý iba podiel 1/2, čo je riešenie, ktoré
nie je definitívne, nakoľko predpokladá ďalšie vyporiadanie, tentoraz podielového spoluvlastníctva. K
takémuto riešeniu sa súd prikloní len v závažných, odôvodnených a mimoriadne zriedkavých prípadoch.
Nie je možné prisvedčiť žalobkyni v tom, že žalovaná získala naviac podiel na nehnuteľnosti v D. ktorá
bola vo výlučnom vlastníctve jej bývalého manžela. Túto nehnuteľnosť manžel žalovanej síce nadobudol

do svojho výlučného vlastníctva, avšak počas trvania manželstva so žalovanou. Nepochybne by sa s
touto skutočnosťou súd v rámci vyporiadania BSM právne relevantne vysporiadal pri zisťovaní masy
BSM. Teda aj porovnaním návrhu rozsudku v žalobe o vyporiadanie BSM s vyporiadaním podľa Dohody
o vyporiadaní BSM je zásadný rozdiel, ktorý nemožno považovať za plný úspech.
1.8.2. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa nesplnila ani podmienku poučenia žalovanej, že výsledok

konania o vyporiadanie BSM nie je istý. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažovalo žalobkyňu. Je na
advokátovi, aký spôsob poučenia klienta zvolí. Ide však o poskytovanie právnych služieb, ktoré majú
spotrebiteľský charakter. Preto je potrebné podrobné poučenie uviesť buď priamo do dohody, alebo ju
poučenie môže aj predchádzať. Ak nie je zahrnuté do dohody, odporúča sa spísať o poučení záznam.
Žalobkyňa tvrdila, že žalovanú riadne ústne poučila, prítomný bol aj jej kolega z vedľajšej kancelárie a

súčasne teraz jej právny zástupca. Žalovaná túto skutočnosť poprela, preto tvrdenie žalobkyne zostáva
len v tejto tvrdenej, ale ničím nepreukázanej rovine. Postavenie právneho zástupcu
strany sporu vylučuje jeho súbežné procesné postavenie v úlohe svedka v prospech klienta. K tvrdeniu
právneho zástupcu žalobkyne, že žalovaná bola poučená o podielovej odmene, vedela, čo podpisuje,
pretože aj predtým uzavrela identickú zmluvu súd prvej inštancie uviedol, že ide o

tvrdenie zavádzajúce. Žalovaná síce podpísala identickú zmluvu o právnych službách aj dňa 18.5.2012,
kedy ju žalobkyňa zastupovala v rozvodovom konaní, avšak v druhej neskoršej spornej zmluve bola
vykonaná zásadná zmena pri dohodnutí odmeny, keď okrem hodinovej odmeny, ktorá bola dohodnutá
v oboch zmluvách , bola v spornej zmluve naviac dohodnutá aj podielová odmena, o ktorej žalovaná
tvrdí, že si ju nevšimla a že pri podpisovaní zmluvy mala za to, že ide len o formalitu, ako ju žalobkyňa

ubezpečila. Súd prvej inštancie dôvodil, že nepovažuje za právne relevantné, či žalovaná, ako plne
právne spôsobilá osoba si dôkladne preštudovala obsah zmluvy ešte pred jej podpisom, ale skutočnosť,
že ak by žalobkyňa dôsledne postupovala v zmysle Zákona o advokácii, ako aj Vyhlášky č. 655/2004
Z. z. a riadne poučila žalovanú o neistom výsledku sporu, o dohodnutí (naviac oproti predchádzajúcej
zmluve)podielovejodmeny,jejprípadnéhovýpočtuapodmienkach,zaktorýchsadohaduje,žalovanáby

nemohla dostať „šok“ z vyúčtovacej faktúry. Žalobkyňa musela vedieť, že predmetom vyporiadania BSM
nebudú žiadne finančné prostriedky a že suma, ktorú jej vyúčtuje, môže byť pre žalovanú v postavení
dôchodcu likvidačná, či značne zaťažujúca. Aj z uvedeného dôvodu mala zvoliť v rámci poučenia taký
prístup a taký spôsob dohodnutia odmeny za právne zastúpenie, ktorý mal byť zrozumiteľnejší, prípadne
jej zastupovanie v tejto veci nenavrhovať.

1.8.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na to, že žalobkyňa tvrdila, že okrem súdneho konania
zastupovala žalovanú aj pred katastrálnym úradom, a teda aj z toho dôvodu jej podielová odmena
prislúcha. Ani s týmto tvrdením sa súd prvej inštancie nestotožnil. Vkladové katastrálne konanie je síce
konaním pred iným orgánom, ale nie je rovnocenné s konaním, ako ho má na mysli Vyhláška. Bolo bytotiž jednoznačne rozporné s dobrými mravmi, ak by žalobkyňa účtovala 10 % podielovú odmenu so
sumou 8.000,- € len za vypracovanie Dohody o vyporiadaní BSM a podanie návrhu na jej zavkladovanie
do katastra nehnuteľností. Navyše žalobkyňa katastrálne konanie neukončila, konanie bolo prerušené

prevady,ktorénásledneodstránilasamažalovaná.Konanienakatastrinehnuteľností o
zavkladovaní nehnuteľností na základe Dohody o vyporiadaní BSM za predpokladu, že úkony robí
advokát, nemá neistý, ale predvídateľný charakter a jeho úspešnosť je pri perfektnom podaní advokáta
100 %-ná.
1.8.4. K samotnej ne/určitosti dojednania podielovej odmeny súd prvej inštancie uviedol, že dojednanie

„10 % z vymoženej čiastky s príslušenstvom v zmysle Vyhlášky č. 256/2006 Z. z.“, nie
je zrozumiteľné ani pre samotný súd. Najmä nie je z dohody zrejmá ani hodnota sporu o vyporiadanie
BSM, ktorá by mohla predvídateľne umožniť určiť pravdepodobnú sumu odmeny (pri vyporiadaní BSM
sa majetok delí medzi manželov tak, aby ich podiely boli v zásade rovnaké, teda laicky povedané „na
polovicu“). Tvrdenie žalobkyne, že išlo o masu BSM v hodnote 160.000,- € malo byť v zmluve uvedené,
pretože pri súdnom vyporiadaní sa určuje hodnota masy BSM znaleckými posudkami, teda sporným sa

pri výpočte podielovej odmeny mohla stať aj táto skutočnosť (i keď sa nestala, pretože k prejednaniu
veci pred súdom neprišlo). Súd prvej inštancie konštatoval, že mu ani nie je zrejmé, čo malo tvoriť
„príslušenstvo“ a nie je mu zrejmý ani odkaz na vyhlášku č. 256/2006 Z. z. v súvislosti s
podielovou odmenou, keďže išlo o novelu § 14a ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o paušálnej odmene
advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi vyplácanej Centrom právnej pomoci. Dojednanie

podielovej odmeny preto súd prvej inštancie považoval aj za neurčité a v rozpore s §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda neplatné.
1.8.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila podmienky pre priznanie podielovej
odmeny, preto jej žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobkyňa po tom, čo zobrala späť žalobu o
vyporiadanie BSM, mala a mohla žalovanej zúčtovať všetky vykonané úkony právnych služieb, ktoré

jej poskytla, avšak hodinovou sadzbou, ktorá bola v zmluve tiež riadne dojednaná a ktorej žalovaná s
poukazom na predchádzajúcu zmluvu rozumela. Takéto účtovanie by pre žalovanú nebolo prekvapivé,
ale predvídateľné a zrozumiteľné. Zároveň by žalobkyňa mala pokryté odmenou všetky úkony právnej
služby, ktoré žalovanej poskytla.
1.9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a

úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podala v zákonnej lehote odvolanie
žalobkyňa. Dôvodila, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).
2.2. Odvolateľka považovala za dôležité uviesť v odvolaní skutočnosti, ktoré podľa jej názoru mali vplyv
na priebeh jednotlivých nariadených pojednávaní. Poukázala na to, že na nariadenom pojednávaní dna

21.11.2019 pôvodná zákonná sudkyňa JUDr. X. B. pred otvorením pojednávania vyslovila predbežný
právny názor k podanej žalobe. Účastníkom konania oznámila, že nárok žalobkyne považuje za
dôvodný, uviedla však, že výška uplatneného nároku bude predmetom procesného dokazovania.
Potvrdením o zmene zákonného sudcu (ďalej „ ZS“) zo dňa 13.1.2020, boli strany upovedomené, že
v ďalšom konaní bude ZS JUDr. Y. N.. Na deň 17.9.2020 bolo nariadené pojednávanie v predmetnej

veci. Pri vstupe účastníkov konania do pojednávacej miestnosti ZS nevhodným spôsobom (krikom)
vykázala žalobkyňu z pojednávacej miestnosti pre údajné nariadenia vo veci Covidu-19
a zabránila jej účasti na tomto pojednávaní, pričom v zápisnici z pojednávania uviedla, že sa žalobkyňa
zúčastnila pojednávania osobne. Táto skutočnosť zásadným spôsobom ovplyvnila ďalšie konanie súdu
a to tým, že jednotlivé nasledujúce pojednávania prebiehali v atmosfére nervozity a

napätia účastníkov konania, čo ovplyvnilo, podľa názoru žalobkyne, aj rozhodnutie súdu. Žalobkyňa ako
dôkaz vyššie uvedených tvrdení poukázala na zvukové záznamy z nariadených pojednávaní, kde sa aj
jej tvrdenia dajú overiť.
2.3. Žalobkyňa nesúhlasila s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie. Uviedla, že dňa 29.1.2013
uzavrela so žalovanou zmluvu o poskytovaní právnych služieb na predmet plnenia vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželov za tam uvedených podmienok.
Žalovaná v rámci procesnej obrany uviedla, že nebola riadne poučená o odmene za poskytnuté právne
služby a zmluvu si neprečítala (túto skutočnosť súd v odôvodnení rozsudku
neuviedol). Odvolateľka poukázala na článok V. Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, kde v bodoch3. a 4. je uvedené: „3. Zmluvné strany sa oboznámili s obsahom tejto zmluvy, porozumeli jej a na znak
súhlasu ju podpisujú.“, „4. Zmluvné strany vyhlasujú, že zmluvu uzatvorili na základe slobodnej vôle a
zmluva nebola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.“ Žalobkyňa na jednotlivých

nariadených pojednávaniach podrobne popísala, akým spôsobom bola žalovaná poučená čo do obsahu
Zmluvy oposkytovaníprávnychslužiebaspôsobuurčeniavýškyhodinovejapodielovej
odmeny. Súd v rozpore s tvrdeniami túto argumentáciu žalobkyne na jednotlivých pojednávaniach zúžil
do bodu 35. odôvodnenia rozsudku tak, že žalobkyňa to vie preukázať len tým, že žalovaná zmluvu
podpísala. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že zákonodarca nijakým spôsobom neustanovil,

v čase podpisu predmetnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb a ani v súčasnosti, formu poučenia,
ako má byť klient advokátom poučený pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní právnych
služieb. Na základe uvedeného z ničoho nevyplýva, že by si žalobkyňa nesplnila povinnosť poučenia
klienta pri podpise zmluvy, ktorú žalovaná bez výhrad vlastnoručne podpísala. Odvolateľka dala do
pozornosti odvolaciemu súdu aj jej vyjadrenie na nariadených pojednávaniach, kde uviedla, že žalovaná
nebola pozbavená svojprávnosti a za svoje konania a prejavy vôle v plnom rozsahu zodpovedá a

tvrdenia žalovanej o jej nepoučení žalobkyňou sú jednoznačne účelové, s cieľom vyhnúť sa zaplateniu
dohodnutej podielovej odmeny podľa podpísanej zmluvy o poskytovaní právnych služieb.
2.4. Žalobkyňa má za to, že všetky súdom uvedené právne podmienky pre vznik nároku na podielovú
odmenu boli v celom rozsahu ňou naplnené. Poukázala na nezrovnalosti v odôvodnení rozsudku v tom,
žepodľanázorusúduprvejinštanciemusíísťozastupovanie vprávnejveci,ktorámusíprebiehať

predsúdomamusíbyťpredtýmtosúdomaleboajinýmorgánomprávoplatneskončená,čiužrozsudkom
alebo súdnym zmierom. Dôvodila, že v § 7 ods. 1 Vyhlášky zákonodarca neuvádza, že konanie musí
prebiehať pred súdom, ale uvádza „Podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na hodnote
veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa
okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil.“ S poukazom na uvedené sa žalobkyňa

nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že vec musí byť právoplatne skončená. Súd prvej inštancie
podľa odvolateľky nesprávne posúdil aj skutočnosť týkajúcu sa uplatnenej žaloby vo veci vyporiadania
BSM podanej žalobkyňou na Okresnom súde Bratislava II dňa 7.10.2015, vedenej pod sp. zn. 10
C 399/2015. V predmetnej žalobe o vyporiadanie BSM žalobkyňa ako právna zástupkyňa žalovanej
naplnila podmienky uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, týkajúce sa konania vo

veci pred súdom, ako i neistoty výsledku sporu pred súdom. V navrhovanej žalobe o vyporiadanie
BSM právna zástupkyňa žalobkyne uplatnila voči žalovanému návrh na vyporiadanie z dôvodu, že
predchádzajúce rokovania o vyporiadenie BSM mimosúdnou dohodou boli neúspešné, a to počas dvoch
rokov a žalovaný odmietal akúkoľvek dohodu s tvrdením, že nehnuteľnosti, a to záhrada a dom v
katastrálnom území D., zapísané v LV č. XXX, ako i tam uvedené parcely, sú v jeho výlučnom vlastníctve.

Podobne odmietal aj vyriešenie bezpodielového spoluvlastníctva k bytu a pozemkom pod bytovým
domomvBratislave-M.,zapísanénaLVč.XXXX.Popodanejžalobe ovyporiadanieBSM
žalovaná viackrát požiadala žalobkyňu, aby zabezpečila odklad nariadených pojednávaní z dôvodu,
že sa pokúšala so svojim bývalým manželom dosiahnuť dohodu o vyporiadaní BSM. V uvedenom
období žalobkyňa bola žalovanou niekoľkokrát požiadaná o vypracovanie dohôd o vyporiadaní BSM, čo

žalobkyňa aj vykonala a žalovaná tieto dohody osobne prejednávala s jej bývalým manželom. Ostatná
dohoda o vyporiadanie BSM, ktorú vypracovala žalobkyňa, bola akceptovaná oboma stranami dohody
a bola uzatvorená dňa 18.5.2017. Na základe tejto právnej skutočnosti obaja účastníci tejto dohody
požiadali žalobkyňu o vypracovanie späťvzatia žaloby o vyporiadanie BSM, čo žalobkyňa aj vykonala
podaním na súd dňa 22.5.2017. Na základe uvedeného podania Okresný súd Bratislava II ZS JUDr. Y.

N., v právnej veci žalobkyne Y. M., zastúpenej JUDr. S. A., o vyporiadanie BSM po rozvode, uznesením
sp. zn. 10 C 399/2015, zo dňa 25.5.2017 rozhodol, že konanie v predmetnej veci zastavuje.
Z uvedeného žalobkyňa vyvodzuje, že vec bola predmetom konania pred súdom, čím bolo naplnené
ustanovenie § 7 ods. 1 Vyhlášky. Túto právnu skutočnosť potvrdila sama ZS na nariadenom pojednávaní
konanom dňa 17.9.2020, čo osvedčuje aj zvukový záznam z pojednávania,

kde ZS uvádza, že súd vo veci konal, nakoľko vydal príslušné uznesenie, ktorým bolo konanie vo veci
vyporiadania BSM zastavené. V tejto súvislosti odvolateľka dala do pozornosti aj bod 23. odôvodnenia
rozsudku, kde súd uvádza: „Konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 10 C 399/2015 a skončilo sa
uznesením o zastavení konania pre späťvzatie žaloby.“ Odvolateľka ďalej poukázala na to, že žalovaná
s názorom súdu prvej inštancie, že súd vo veci konal, nesúhlasila a uviedla, že predloží súdu rozsudok

KrajskéhosúduvBratislavevovecivznikunárokunapodielovúodmenu.Jepravdou,žeprávnyzástupca
žalovanej uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7 Co 427/2016, do spisu založil, avšak
tento rozsudok ničím nevyvrátil tvrdenie žalobkyne, ako i názor ZS, nakoľko žalobca v predmetnom
žalobnomnávrhunespĺňalelementárnepodmienkypreuplatneniepodanéhožalobnéhonávrhu(žalobcanemal uzatvorenú zmluvu o právnych službách, nepredložil mimosúdnu dohodu o vyporiadaní BSM a
nepodal žalobu na súd vo veci vyporiadanie BSM), z dôvodu čoho bola žaloba žalobcu zamietnutá.
Žalobkyňa pôvodnými dôkazmi, či už verbálnymi, ako i súdom vysloveným právnym názorom na

nariadenompojednávaníkonanomdňa17.9.2020preukázalasplneniepodmienkynapodielovúodmenu
tým, že vec prebiehala pred súdom. Žalobkyňa z uvedených dôvodov nepovažuje odôvodnenie súdu, v
ktorom uvádza, že nemožno považovať dohodu o vyporiadaní BSM, ktorej predchádzal vyššie uvedený
súdny spor, za plný úspech. Žalobkyňa sa v zmluve o poskytovaní právnych služieb zaviazala, že
bude poskytovať žalovanej právne služby s riešením prípadu vyporiadania BSM po rozvode. V danom

čase bol výsledok sporu jednoznačne neistý, a preto po márnej snahe žalobkyne o uzavretie dohody
o BSM, bola žalobkyňa nútená podať príslušný žalobný návrh. Výsledok neistoty sporu vyplýval aj zo
skutočnosti, ako už bolo vyššie uvedené, že žalovaný odmietal akúkoľvek dohodu o vyporiadanie BSM.
Súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa pre žalovanú nič nevymohla, nakoľko z dohody o vyporiadaní
BSM vyplynulo, že každý z bývalých manželov má z nehnuteľnosti iba 1-ný podiel, čo je riešenie, ktoré
nie je definitívne. Žalobkyňa sa s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožnila a poukázala na to,

že bývalý manžel žalovanej bol pri rodinnom dome v D. uvedený v katastri nehnuteľností ako výlučný
vlastník, čo mu umožňovalo kedykoľvek predmetnú nehnuteľnosť scudziť bez vedomia žalovanej. Až
dohodou o vyporiadaní BSM nadobudla žalovaná spoluvlastnícky podiel vo výške 1, čím žalovaná
zabránila špekulatívnému nakladaniu s nehnuteľnosťou v D., ktorú mal žalovaný
vo výlučnom vlastníctve. Uvedená skutočnosť vyvracia odôvodnenie súdu v bode 54. rozsudku, že

uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM nie je možné považovať za plný úspech klienta (žalovanej).
Žalobkyňa poukázala na celý rad nezrovnalostí v odôvodnení rozhodnutia vo veci popisu dokazovania
výsluchom strán sporu a ich právnych zástupcov, na základe čoho súd prvej inštancie
dospel k nesprávnych skutkovým zisteniam, následkom čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.5. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na pochybenia súdu prvej inštancie v bode 56. odôvodnenia, kde
súd uvádza, že si žalovaná pri podpise zmluvy nevšimla uvedenie podielovej odmeny a že mala za to, že
sa jedná len o formalitu, ako ju údajne žalobkyňa ubezpečila. Jedná sa o zjavné nepravdivé odôvodnenie
zo strany súdu, čo osvedčuje aj Zápisnica z pojednávania konaného dňa 6.10.2022, kde na strane 2
súd položil žalovanej otázku, či si zmluvu o poskytovaní právnych

služieb prečítala, žalovaná odpovedala: „Ja som ju len podpísala, myslela som, že ide o formalitu, takže
som ju ani poriadne neprečítala. Brala som to tak, že mám právničku, ktorá mi pomôže a tak som to aj
brala.“ Z uvedeného odôvodnenia súdom vyplýva, ako by žalobkyňa „podhodila“ žalovanej predmetnú
zmluvu na podpis, čo žalobkyňa zásadne odmieta, nakoľko žalovaná bola riadne poučená o celom
rozsahu ustanovení zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Žalovaná napriek uvedenému podala

dňa 6.3.2019 na žalobkyňu sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru, kde bezdôvodne žalobkyňu
osočovala s jediným cieľom poškodiť jej dobré meno a vyhnúť sa úhrade odmeny za právne služby, ktorú
jej vyfakturovala žalobkyňa. Slovenská advokátska komora sťažnosť žalovanej odmietla a
uviedla, že ak nie je táto dohoda v rozpore so zákonom, zákon neobchádza alebo sa neprieči dobrým
mravom, tak nie je dôvod obsah takejto dohody a proces, akým k tejto dohode advokát a klient dospeli,

skúmať. Dôkazy o uvedených skutočnostiach sú založené v súdnom spise. Žalobkyňa sa nestotožnila
ani s tvrdením súdu v bode 59. odôvodnenia rozsudku, kde súd uvádza, že z dohody nie je zrejmá
hodnota sporu o vyporiadanie BSM, ktorá by mala byť predvídateľná. Súd na nariadenom pojednávaní
konanom dňa 17.9.2020 v zápisnici z pojednávania, v závere v uznesení
uvádza, že zakladá do spisu e-mail vo veci hodnoty BSM stanovenej dcérou žalovanej Q. F., adresovaný

žalobkyni dňa 1.10.2015. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v čase uzatvárania Dohody
o vyporiadaní BSM medzi žalovanou a jej bývalým manželom, ktorá bola uzatvorená dňa 18.5.2017,
bola hodnota masy BSM medzi účastníkmi dohody známa a obaja účastníci túto hodnotu masy BSM
akceptovali a nie ako súd uvádza, že nie je, resp. nebola známa hodnota sporu.
2.6. Odvolateľka odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.1. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná. Namietala, že podané odvolanie neobsahuje žiadne skutočnosti/
dôvody, ktoré by odôvodňovali podanie odvolania čo i len z jedného dôvodu, ktorý žalobkyňa v podanom
odvolaní uvádza. Žalobkyňa síce cituje ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p., avšak v celom

odvolaní absentujú skutočnosti, v čom odvolateľka vidí „porušenie práva na spravodlivý proces“, v čom
došlo k „nesprávnym skutkovým zisteniam“, resp. na základe čoho žalobkyňa usudzuje, že „rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci“. Poukázala na to, že súdna prax vyvinula
pomerne presnú doktrínu, čo je možné považovať za odvolacie dôvody a aké skutočnosti možnosubsumovať pod odvolacie dôvody. Žiadne zo skutočností uvádzaných žalobkyňou nepredstavuje podľa
žalovanej ňou uvádzané dôvody na podanie odvolania v zmysle citovaných ustanovení C.s.p. Podľa
žalovanej podané odvolanie vyjadruje všeobecnú nespokojnosť žalobkyne s rozhodnutím súdu prvej

inštancie a subjektívne vnímanie skutočností priebehu pojednávania, ktoré nemajú a ani nemôžu mať
vplyv na vydanie rozhodnutia. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní nie sú dôvodom na podanie
odvolania.
3.2. Podľa žalovanej žalobkyňa nepreukázala splnenie poučovanej povinnosti ako imanentnú súčasť
vzniku nároku na podielovú odmenu v zmysle § 7 ods. 1 Vyhlášky a konanie sa skončilo mimosúdnou

dohodou účastníkov (bývalých manželov). Okrem toho žalovaná poukázala na skutočnosť, že na
základe dohody o vyporiadaní BSM došlo k reálnemu rozdeleniu majetku na polovice (1/2 každému
z bývalých manželov), a teda žalobkyňa pre žalovanú nevymohla nič viac, čo by žalovaná dostala aj
márnym uplynutím času v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
3.3. Žalovaná poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7 Co 427/2016,
zo dňa 23.8.2017, podľa ktorého „nárok na podielovú odmenu je viazaný výlučne na konanie pred súdom

alebo iným orgánom. Mimosúdna dohoda je ponímaná ako inštitút, kedy sporná vec medzi stranami
sporu existuje pred začatím alebo počas súdneho konania, avšak strany sporu majú vôľu nezačať alebo
nepokračovať v súdnom konaní a ukončiť spornú vec dohodou, čím sa odbremenia od často zdĺhavých
súdnych sporov s vopred nejasným výsledkom. V danom prípade je medzi stranami nesporné, že k
uzavretiu mimosúdnej dohody, ktorou bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo žalovanej a jej

bývalého manžela došlo pred začatím súdneho konania (žaloba na súde nebola podaná) a žalobca v
konaní netvrdil (a ani nepreukazoval) konanie pred iným orgánom.”
3.4. Žalovaná ďalej dôvodila, že konanie pred súdom sa síce začalo na návrh, ale bolo zastavené
z dôvodu existencie mimosúdnej dohody (dohody o vyporiadaní BSM). Zastavenie konania v tomto
prípade nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie skončilo úplným úspechom vo veci žalovanej (§ 8 ods.

1 Vyhlášky), ale len procesným rozhodnutím, ktorým došlo k ukončeniu konania na základe vôle strán
nepokračovať v súdnom konaní.
3.5. Na základe uvedeného, ako aj doterajších tvrdení pred súdom prvej inštancie má žalovaná tiež za
to, že podmienky vzniku nároku na podielovú odmenu podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky neboli splnené, a preto
súd prvej inštancie rozhodol správne.

3.6. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške.

4. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. februára 2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany

sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).
Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3
C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie
dôvodyneobsahuje.Nazdôrazneniesprávnostirozsudkusúduprvejinštancieodvolacísúdalepovažuje
za potrebné uviesť ešte nasledovné.

6. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu

a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie
žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku,
ktorým žalobu žalobkyne zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého
výsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právnepredpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a
náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd
prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre

posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán,
vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery
riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil
ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje

žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom
v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú
príslušný záver o zamietnutí žaloby. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto
prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len

k odvolacím námietkam žalobkyne.

9.1.1. Odvolateľka v odvolaní poukázala na to, že súd prvej inštancie sa odklonil od predbežného
právneho posúdenia veci, keď nárok žalobkyne pôvodne považoval za dôvodný. Odvolací súd k
uvedenej odvolacej námietke uvádza, že i keď je súd povinný v zmysle 181 ods. 2 C.s.p. (predtým

§ 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) sporovým stranám uviesť predbežné právne posúdenie
veci, ide o právny názor súdu, ktorý je predbežného charakteru, pričom zo samotnej predbežnosti
vyplýva, že sa nejedná o záväzný právny názor, ale o právny názor, ktorý je súd oprávnený zmeniť v
priebehu konania po vykonaní dôkazov, resp. po vykonaní zatiaľ nevykonaných dôkazov. V predmetnom
súdnom spore došlo práve k vyššie uvedenej situácii, kedy súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania

a prednesov strán zmenil svoje právne posúdenie veci. Zároveň je bežné, že počas konania môže
dôjsť k zmene zákonného sudcu (ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade) a nový zákonný sudca
nie je nijako viazaný predbežne vysloveným právnym názorom predchádzajúceho zákonného sudcu.
Odvolací súd poukazuje na to, že účelom vyslovenia predbežného právneho posúdenia je sporovým
stranám umožniť predniesť všetky skutkové či právne argumenty, ktoré sa na danú vec vzťahujú. V

prejednávanom spore bol takýto postup dodržaný. Napriek zmene vysloveného predbežného právneho
posúdenia, obe sporové strany mali dostatočný priestor predniesť všetky skutkové či právne argumenty,
mali priestor navrhnúť dôkazy a reagovať na všetky tvrdenia protistrany (uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 22.3.2017, sp. zn. 3 Cdo 3/2016, zo dňa 21.9.2016,
sp. zn. 8 Cdo 935/2015).

9.1.2. Odvolateľka v odvolaní ďalej uviedla, že zákonná sudkyňa zabránila jej účasti na pojednávaní dňa
17.9.2020, pričom v zápisnici z pojednávania uviedla, že sa žalobkyňa zúčastnila pojednávania osobne.
Odvolacísúdktomuuvádza,žezozápisnicezuvedenéhopojednávania(č.l.165anasl.spisu)jezrejmé
(a vyplýva to aj zo zvukovej nahrávky pojednávania), že žalobkyňa bola na pojednávaní zastúpená
svojim právnym zástupcom, ako vyplýva z obsahu zápisnice k prejednaniu veci samej nedošlo, na

ďalšom pojednávaní dňa 1.12.2020 žalobkyňa predniesla svoje vyjadrenie (č. l. 223 a nasl. spisu),
nemožno tak konštatovať porušenie jej procesných práv. Pokiaľ ide o údaj o účasti žalobkyne na
pojednávaní dňa 17.9.2020 v zápisnici, mala žalobkyňa možnosť navrhnúť opravu chyby, prípadne iných
zrejmých nesprávností v zápisnici, o ktorom návrhu by bol zákonný sudca povinný rozhodnúť, takýto
návrhžalobkyňavkonanínepredložila.Podľa§99C.s.p.,aktosúdpovažujezavhodnéaúčelné,spisuje

saoprocesnýchúkonochajzápisnica.Vzápisnicisanajmäoznačíprejednávanávec,uvedúsaprítomní,
opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia. V
zmysle uvedeného ustanovenia odvolací súd konštatuje, že došlo pri vyhotovení zápisnice k zrejmej
nesprávnosti, keď súd zaznamenal osobnú účasť žalobkyne na pojednávaní napriek tomu, že prítomná
nebola, uvedené skutočnosť však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci

samej.
9.1.3. Podľa odvolateľky bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie ovplyvnené napätím a nervozitou medzi
účastníkmi konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle § 52 ods. 1 C.s.p. má
strana sporu právo uplatniť námietku zaujatosti z dôvodov uvedených v § 49 C.s.p. (Podľa § 49 ods. 1
C.s.p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom

na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti). Ak podľa žalobkyne existovali dôvodné pochybnosti o
nezaujatosti zákonnej sudkyne, mala právo uplatniť námietku zaujatosti. Ako vyplýva z predloženéhospisu žalobkyňa námietku zaujatosti vo vzťahu k zákonnej sudkyni neuplatnila. Jej odvolaciu námietku
preto odvolací nepovažuje za dôvodnú.
9.2. Odvolateľka v odvolaní nesúhlasila s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie týkajúcich sa

preukázaniapoučeniažalovanejodohodnutejpodielovejodmene.Odvolacísúdsastotožňujesprávnym
záverom súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil, že v súdenej veci nebolo preukázané kumulatívne, teda
súčasné splnenie podmienok dohody o podielovej odmene, ktorými sú a) vec musí prebiehať pred
súdom, alebo iným orgánom; b) výsledok sporu je neistý; c) advokát o tom klienta poučil; d) klient mal vo
veci plný úspech. Predovšetkým odvolací súd poukazuje na to, že skutočnosť poučenia o veľmi neistom

výsledku konania z predmetnej písomnej zmluvy o právnej pomoci vôbec
nevyplýva. Je pravdou, že nedodržanie písomnej formy ešte neznamená, že advokát automaticky klienta
nepoučil, pretože tak mohol urobiť aj ústne, čím si však advokát sám oslabuje svoje možnosti preukázať
splnenie danej podmienky. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
si k jej skutkovým tvrdeniam k tejto podmienke dôkaznú povinnosť adekvátne nesplnila, pretože
postavenie právneho zástupcu strany sporu vylučuje jeho súbežné procesné postavenie v úlohe svedka

v prospech klienta. Za takejto situácie, keď žalobkyňa ako osoba znalá práva v záujme čistoty právneho
vzťahu netrvala na podchytení podmienok dohody o podielovej odmene do jej písomnej formy, keďže
požadovanú právnu pomoc kvalifikovala ako vec s veľmi neistým výsledkom, súd prvej inštancie správne
ustálil, že dôkazy žalobkyne neumožňovali prijať záver o pravdivosti tejto skutočnosti. Nesplnenie čo i
len jednej z podmienok pre dojednanie podielovej odmeny vedie k rozhodnutiu v neprospech žalobkyne,

v záujme ktorej je podľa hmotného práva preukázať tvrdené skutočnosti. Odvolací súd ďalej uvádza, že
sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní aj ďalšej podmienky platnosti predmetnej
dohody, ktorou sú také okolnosti prípadu, pre ktoré je výsledok konania veľmi neistý, so zdôraznením
intenzity „veľmi neistý“ a aj v tomto smere v plnom rozsahu preberá argumentáciu súdu prvej inštancie,
na ktorú odkazuje. Dojednanie o podielovej odmene predpokladá spornosť nároku, čo sa premieta aj do

právnej úpravy vyjadrenej v ustanovení § 8 odsek 1, ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.
z., podľa ktorého má advokát právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s
ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci (§ 8 ods. 1).
Ak sa skončí konanie uvedené v § 7 len čiastočným úspechom klienta, advokát má právo na pomernú
časť dohodnutej podielovej odmeny (§ 8 ods. 2). Konanie, v ktorom žalobkyňa zastupovala

žalovanú bolo konaním o vyporiadanie BSM a skončilo sa zastavením z dôvodu späťvzatia žaloby,
teda nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci s vydaním meritórneho rozhodnutia. Z tohto pohľadu
potom nie je možné ustáliť, v čom má byť naplnený plný alebo čiastočný úspech klienta, ako podmienky
pre zistenie výšky nároku advokáta na podielovú odmenu. Podielová odmena je špecifická tým, že
advokát nie je honorovaný za vyprodukovaný objem svojej odbornej práce, ale výlučne iba za vymienený

konečný efekt vo forme úplného alebo čiastočného úspechu klienta v konaní. Predmetný úspech by bol
v danej veci zmerateľný vtedy, ak by si zmluvné strany zrozumiteľne a určito dojednali definíciu úspechu
žalovanejvkonaníovyporiadaníBSM.Akosprávnekonštatovalsúdprvejinštancie,porovnanímDohody
o vyporiadaní BSM s podanou žalobou je zrejmé, že podľa návrhu rozsudku žalovaná mala z dvoch
nehnuteľností tvoriacich masu BSM získať jednu do svojho výlučného vlastníctva a druhú nehnuteľnosť

mal získať jej bývalý manžel do jeho výlučného vlastníctva, a to spolu s dvomi osobnými automobilmi.
Takýto spôsob vyporiadania BSM by bol vzhľadom na porovnateľnú hodnotu nehnuteľností definitívny
a nevyvolával by žiadne ďalšie spory. Naproti tomu Dohodou o vyporiadaní BSM získala žalovaná aj
jej bývalý manžel na každej nehnuteľnosti každý iba podiel 1/2, čo je riešenie, ktoré nie je definitívne,
nakoľko predpokladá ďalšie vyporiadanie, tentoraz podielového spoluvlastníctva. V zmysle uvedeného

nemožno úspech žalovanej v konaní o vyporiadaní BSM jednoznačne definovať.
9.3. Odvolateľka v odvolaní nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého z dohody nie
je zrejmá hodnota sporu o vyporiadanie BSM, ktorá by mala byť predvídateľná. Namietala, že v čase
uzatváraniaDohodyovyporiadaníBSMmedzižalovanouajejbývalýmmanželom,ktorábolauzatvorená
dňa 18.5.2017, bola hodnota masy BSM medzi účastníkmi dohody známa a obaja účastníci túto hodnotu

masy BSM akceptovali. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že v Zmluve
o poskytovaní právnych služieb, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 29.1.2013, mala byť
jednoznačne uvedená hodnota sporu o vyporiadanie BSM, ktorá by mohla predvídateľne umožniť
určiť pravdepodobnú sumu podielovej odmeny. Táto podmienka však splnená nebola. Dojednanie „10
% z vymoženej čiastky s príslušenstvom v zmysle vyhl. č. 256/2006 Z. z.“, naviac bez určenia hodnoty

sporu, resp. hodnoty masy vyporiadavanej BSM je neurčité a nejednoznačné, bez možnosti určiť aspoň
pravdepodobnú výšku podielovej odmeny. Preto odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku žalobkyne
nepovažuje za dôvodnú.9.4. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento priznal
žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaná bola v konaní plne
procesne úspešná, preto jej patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 C.s.p.

a § 262 ods. 1 C.s.p.).

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník..

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c)jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýška príslušenstvavčasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženoualebozriadenounaochranu spotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).