Dopĺňací rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-53C/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223201560
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1223201560.6

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v sporovej veci žalobkyne:

T. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. X, Q., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s.r.o., so sídlom
Ružinovská 40, Bratislava, IČO: 36 863 319, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY
PODNIK, štátny podnik, so sídlom Martinská 49, Bratislava, IČO: 36 022 047, o zaplatenie 5.466,26
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

SúddopĺňavýrokI.rozsudkuMestskéhosúduBratislavaIVč.k.B2-53C/20/2023-240zodňa12.03.2025
nasledovne:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 300 EUR titulom nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 06.04.2023 sa žalobkyňa domáhala, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 5.466,26 Eur spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila
tým, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom U., katastrálny odbor, Okres: U., G.: Q., k.ú.: F. Q. a to pozemok parcela registra „V.“ evidovaná
na mape určeného operátu - parc. č. XXX/XXX vo výmere 3031 m2, druh pozemku: orná pôda. Na časti
pozemku parc. č. XXX/XXX je vybudovaná vodná stavba v správe žalovaného, ktorý však žalobkyni za
uvedené neposkytuje žiadnu peňažnú náhradu.

Vzhľadom na uvedené sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia náhrady za užívanie
nehnuteľností v rokoch 2020 až 2022 v celkovej výške 5.166,26 EUR, náhrady za náklady vynaložené
na vypracovanie znaleckého posudku č. XX/XXXX vo výške 300,- EUR a úrokov z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 5.466,26 EUR od 02.04.2023 do zaplatenia, ako aj náhrady trovy konania.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci)
z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).

3. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č. k. B2-53C/20/2023-240 zo dňa 12.03.2025 rozhodol tak, že:
I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.613,76 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50
% ročne zo sumy 2.613,76 EUR od 02.04.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku; II. vo zvyšku súd žalobu zamieta; III. súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania

nepriznáva.

4. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku vyplýva, že súd nárok žalobkyne na náhradu za užívanie
nehnuteľností v rokoch 2020 až 2022 v celkovej výške 5.166,26 EUR právne posúdil ako bezdôvodnéobohatenie. Nakoľko žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, ktorú súd posúdil ako
čiastočne dôvodnú, súd nemohol uplatnený nárok priznať v celom rozsahu, ale iba v časti o zaplatenie
sumy 2.613,76 EUR spolu s príslušným úrokom z omeškania. Súd tak dospel k záveru, že žaloba je

čiastočne dôvodná, a to v časti o zaplatenie sumy 2.613,76 EUR (ktorá zodpovedá bezdôvodnému
obohateniu v nepremlčanej časti) spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo
sumy 2.613,76 EUR od 02.04.2023 do zaplatenia. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517
Občianskeho zákonníka v spojení § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a zaviazal žalovaného na
úhradu sumy 2.613,76 EUR (zodpovedajúcu bezdôvodnému obohateniu v nepremlčanej časti) spolu

so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2.613,76 EUR od 02.04.2023 (odo
dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na plnenie na základe výzvy žalobkyne) do zaplatenia. Vo
zvyšnej časti, v ktorej bolo právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané, súd
žalobe vyhovieť nemohol a preto bolo žalobu potrebné v tejto časti zamietnuť.

5. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd opomenul rozhodnúť o časti žaloby žalobkyne, a to o náhrade

za náklady vynaložené na vypracovanie znaleckého posudku č. XX/XXXX vo výške 300,- EUR.

6. Podľa § 225 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej
vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže

rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

7. Podľa § 225 ods. 2 CSP, doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú

ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

8. Podľa § 225 ods. 3 CSP, návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov
pôvodného rozsudku.

9. Dňa 03.04.2025 oznámil súd na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Mestského súdu Bratislava
IV, že vo veci bude dňa 09.04.2025 vyhlásený dopĺňací rozsudok. Podanou žalobou si žalobkyňa
uplatnila aj nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím
súdneho konania, a to vo výške 300,- EUR za vypracovanie súkromného znaleckého posudku č. XX/
XXXX. Ide o príslušenstvo pohľadávky uplatňovanej v tomto súdnom konaní (náhrady za obdobie

rokov 2020 - 2022) odôvodnene a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
žalobkyne a uplatnením jej nároku voči žalovanému. O úhrade nákladov na vypracovanie znaleckého
posudku zároveň žalobkyňa súdu predložila doklad o úhrade zo dňa 15.02.2023. Žalovaný náklady
žalobkyne relevantným spôsobom nerozporoval, keď iba žiadal zamietnuť žalobu v celom rozsahu,
avšak k samotným nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky vo výške 300,- EUR za vypracovanie

znaleckého posudku sa nevyjadril. Preto súd rozhodol o tejto časti žaloby žalobkyne týmto dopĺňacím
rozsudkom a uložil žalovanému zaplatiť aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v štandardnej
paričnej lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Za nedôvodný však súd považoval úrok z omeškania, ktorý si žalobkyňa uplatnila spolu s nákladmi

spojenými s uplatnením pohľadávky. Žalobkyňa totiž žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej
istinu v sume 5.466,26 EUR (pozostávajúcu z náhrady za užívanie nehnuteľností v celkovej výške
5.166,26 EUR a náhrady za náklady vynaložené na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 300,-
EUR) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.466,26 EUR (t.j. sumy vrátane
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) od 02.04.2023 do zaplatenia. Súd zdôrazňuje, že v

prípade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ide podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
o príslušenstvo pohľadávky. Nejedná sa tak o istinu dlžnej sumy, ale tak, ako to napokon uviedla
aj samotná žalobkyňa v žalobe, o príslušenstvo pohľadávky. Napriek tomu však žalobkyňa istinu a
príslušenstvo pohľadávky spočítala a následne z tejto celkovej sumy požadovala od žalovaného aj úroky
z omeškania.

11. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Nejvyššího soudu České republiky sp. zn.
35Odo/101/2002 zo dňa 24. marca 2004, v ktorom súd vychádzajúc z právnej úpravy obsahovo zhodnej
so slovenskou, uviedol, že úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené suplatnením sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v
zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho
zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového

vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza
priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým,

ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku

(alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len
povinnosťzaplatiťuždospeléúroky.Tým,ževčasnesplatíúrokyzistiny,sadlžníkdostávadoomeškania
s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka
príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá preto,
že ani občiansky ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný
ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva

pohľadávky.

12. Súd má za to, že rovnako v prejdnávanom prípade žalobkyňa nemá právo požadovať od žalovaného
príslušenstvo z príslušenstva (v danom prípade úroky z omeškania z nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky), nakoľko Občiansky zákonník jej túto možnosť nepriznáva, keďže Občiansky zákonník

nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.

13. Za dôvodný tak súd považoval iba úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2.613,76
EUR (ktorá zodpovedá bezdôvodnému obohateniu v nepremlčanej časti) od 02.04.2023 do zaplatenia,
pričom o tomto úroku z omeškania súd rozhodol vo výroku I. rozsudku č. k. B2-53C/20/2023-240 zo dňa

12.03.2025. Vo zvyšnej časti vo vzťahu k úrokom z omeškania súd považoval žalobu za nedôvodnú, a
preto žalobu vo zvyšku zamietol (o čom súd už rozhodol vo výroku II. rozsudku č. k. B2-53C/20/2023-240
zo dňa 12.03.2025).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia,

na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.