Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315010028
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2315010028.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona (účinného od 06.08.2024), o sťažnosti
poškodenej D. E., nar. XX.XX.XXXX proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 2T/5/2015-1072 zo
dňa 13.01.2025, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15.04.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť poškodenej D. E., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 2T/5/2015-1072 zo dňa 13.01.2025 okresný súd
rozhodol tak, že podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku a poukazom na § 87 ods. 1 písm. e) Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) zastavil

trestné stíhanie obžalovanej A. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom H. C. XXX, okr. Galanta,
Slovenská republika, pre úmyselný prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona (účinného od
06.08.2024), ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 15.11.2010 v nemocnici v Trnave napodobnila podpis svojej matky I. G., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom H. C. XXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, na prevodnom príkaze na úhradu,

prostredníctvom ktorého následne dňa 16.11.2010 previedla v C. C. A. J. C., finančné prostriedky v sume
12.157,21 eur, nachádzajúce sa na vkladnej knižke I. G., účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bez súhlasu
majiteľky vkladnej knižky na svoju vkladnú knižku účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, znejúcu na meno A.
B. a tieto následne použila pre vlastné účely, pričom tak konala v úmysle ukrátiť svojho brata D. G.,
nakoľko tieto finančné prostriedky mali byť predmetom dedičského konania vedeného po nebohej I. G.,
ktorá zomrela nasledujúci deň po prevode finančných prostriedkov, pričom podľa znaleckého posudku

č. 8/14 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia I. K. C., neb. I.
G. nebola dňa 15.11.2010 schopná vnímať realitu, okolité vnemy, dianie okolo seba, nedokázala posúdiť
žiadnu podstatu veci a nebola schopná urobiť akýkoľvek pohyb hornými ani dolnými končatinami a teda
nebola schopná sa vedome podpísať, ani sama, ani za pomoci inej osoby, týmto konaním sa obžalovaná
obohatila na škodu účastníkov dedičského konania D. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., G.
XXX/X, zomrelý dňa XX.XX.XXXX a D. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. C. XXX, zomrelý dňa

XX.XX.XXXX o sumu 12.157,21 eur,

pretože trestné stíhanie je neprípustné z dôvodu, že trestné stíhanie je premlčané.

O náhrade škody rozhodol podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku tak, že poškodených I. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. F. XX, XXX XX, C., Slovenská republika, D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom

J. XX, XXX XX C., Slovenská republika, a I. I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. F. XX, XXX XX, C.,
Slovenská republika, odkázal s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces.Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 1072-1073.

Svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na § 9 ods. 1 písm. a), § 281 ods. 1 Trestného poriadku,
§ 2 ods. 1, § 125 ods. 1, § 87 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, s poukazom na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024-761 zo dňa 03.07.2024, a tiež zjednocujúce
stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2024 sp. zn. Tpj 129/2024. Vecne
uviedol, že s ohľadom na novelu Trestného zákona a § 2 ods. 1 Trestného zákona obžaloba na hlavnom

pojednávaní právne kvalifikovala žalovaný skutok podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného od
06.08.2024. Premlčacia doba je v takom prípade 3 roky. Žalovaný skutok bol datovaný v 11/2010,
obvinenie bolo obžalovanej vznesené dňa 21.10.2014, t. j. až po uplynutí premlčacej doby v zmysle §
87 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Trestné stíhanie obžalovanej je tak premlčané.

Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť poškodená D. E., ktorú písomne odôvodnila na č.l. 1076.

Poškodená v sťažnosti namietala, že okresný súd rozhodol iba procesne, účelovo sa vyhol meritórnemu
rozhodnutiu. Na rozhodnutie mal dostatok času, nekonaním pomohol obžalovanej vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti. Poškodená nespochybňuje novelu Trestného zákona, spochybňuje súdom priznané
premlčanie 3 roky. Ďalej poukázala vecne na okolnosti spáchania skutku, skutok bol spáchaný na

chránenej osobe. V predmetnej veci bola premlčacia doba 5 rokov. Súd mal skutok posudzovať podľa
§ 221 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, vzhľadom na spôsob spáchania skutku. Ide o prečin s hornou
hranicou trestnej sadzby 8 rokov. Namieta tiež, že súd nerozhodol o nároku poškodenej na náhradu
škody.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15.04.2025 na podklade podanej sťažnosti podľa §
192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému podala poškodená sťažnosť a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne
a sťažnosť poškodenej je potrebné zamietnuť. V danom prípade boli splnené podmienky pre zastavenie
trestného stíhania s poukazom na § 281 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 87 ods. 1 písm.

e) Trestného zákona.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil tak s výrokovou časťou napadnutého uznesenia okresného
súdu ako aj s jeho odôvodnením. Stotožnil sa s právnym názorom okresného súdu o tom, že vzhľadom
na novelu Trestného zákona, ktorou okrem iného došlo k zmene ustanovení pokiaľ ide o výšku škody

pri majetkových trestných činoch ako aj dĺžku premlčacích dôb, bolo v predmetnej veci potrebné trestné
stíhanie zastaviť, nakoľko bolo premlčané. Na zdôraznenie správnosti krajský súd dodáva:

Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že obvinenie v uvedenej trestnej veci bolo obžalovanej
vznesené uznesením vyšetrovateľa zo dňa 21.10.2014, a teda viac ako 3 roky po spáchaní skutku, ktorý

bol skutkovou vetou datovaný dňom 15.11.2010. Rovnako okresný súd správne poukázal na to, že dňa
06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, v dôsledku ktorej došlo k úprave výšky škody
ako aj premlčacích dôb, čo sa neodmysliteľne premietlo aj do „novej“ právnej kvalifikácie. Po účinnosti
novely Trestného zákona totižto prokuratúra reagovala na zmeny vnesené novelou tak, že skutok na
podklade obžaloby prekvalifikovala, a to na § 221 ods. 1 Trestného zákona (ods. 2 bol vypustený).

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, kto na škodu cudzieho majetku seba
alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom
majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou
škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty
veci a rozsahu činu.

V období od spáchania predmetného trestného činu do rozhodnutia odvolacieho súdu (resp. do
rozhodnutia okresného súdu napadnutým uznesením), nadobudli účinnosť pre obžalovanú priaznivejšie
ustanovenia Trestného zákona, ktoré je potrebné na tento prípad aplikovať presne tak, ako učinilokresný súd. Došlo k zmene znenia Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), v dôsledku jeho novely zákonom
č. 40/2024 Z. z. zo dňa 08.02.2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v

znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pri dočasnom pozastavení
účinnosti na podklade uznesenia Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 3/2024-112 z 28.02.2024 uverejneného
pod č. 41/2024 Z.z.) v znení vychádzajúcom z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS
3/2024-761 z 03.07.2024 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 215/2024 Z. z..

V zmysle nálezu Ústavného súdu PL. ÚS 3/2024-761 zverejneného v zbierke zákonov pod č. 215/2024
Z. z. dňa 06.08.2024 bodu 391. premlčanie predstavuje zložku trestnosti činu a v prípade, že dôjde
k jeho zmierneniu, čo sa prejaví v skrátení premlčacích dôb, toto zmiernenie pôsobí aj na vzťahy
pred schválením novej priaznivejšej úpravy, čo znamená, že otázku premlčania je potrebné preskúmať
z pohľadu týchto nových kratších premlčacích dôb, čím sa napĺňa Čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,

keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdusp.zn.Tpj129/2024zodňa28.11.2024kzjednoteniuvýkladu§2ods.1Trestnéhozákona,naktoré
poukázal správne aj samotný okresný súd, podľa záverov ktorého z ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného

zákona pri jeho výklade v súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť posúdiť
trestnosť činu a uložiť trest podľa neskôr účinného zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než zákon
účinný v čase, keď bol čin
spáchaný. Z predmetného stanoviska okrem iného tiež vyplýva, že nové (kratšie) premlčacie doby sa
budú uplatňovať aj spätne, a teda ak nebolo vznesené obvinenie v tejto novej (kratšej) premlčacej dobe,

bude trestné stíhanie premlčané.

Naďalej totiž platí ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého, trestnosť činu sa posudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním
činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa

ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Jedným zo základných predpokladov pre posudzovanie trestnosti žalovaného skutku, a teda aj samotnej
dôvodnosti trestného konania, je tak v čase údajného spáchania predmetného skutku, ako aj v čase
vyhlásenia napadnutého rozsudku, či v čase tohto rozhodovania odvolacieho súdu, preskúmanie

skutočnosti, či trestné stíhanie je prípustné, pričom jedným z dôvodov neprípustnosti trestného stíhania
je, že nie je premlčané, pretože podľa § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, trestné stíhanie nemožno
začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie
premlčané.

Podľa § 87 ods. 1 písm. d), e) Trestného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, trestnosť činu zaniká
uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti
dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, tri roky
pri ostatných prečinoch.

Zmena s účinnosťou od 06.08.2024 spočíva pre potreby tohto prípadu v zmene ustanovenia § 125 ods. 1
Trestného zákona. V danom prípade tak stíhaný trestný čin predstavuje už len prečin podľa § 221 ods. 1
Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorého trestnosť zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
3 roky, nakoľko skutkom bola spôsobená škoda malá. Okresný súd vychádzal z korektných skutkových
zistení a tieto vyhodnotil v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku logicky správne.

Novelizáciou Trestného zákona dochádza podľa názoru sťažnostného súdu k povinnému spätnému
prehodnocovaniu „včasnosti“ vzneseného obvinenia z pohľadu nezávisle existujúceho hmotného práva,
teda z pohľadu, či bolo obvinenie, ako procesný úkon, vznesené ešte v rámci plynutia skrátenej
premlčacej doby, ako hmotnoprávne relevantnej právnej udalosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, účinné od 06.08.2024
(najmä zmeny týkajúce sa výšky škôd, trestných sadzieb a lehôt premlčacej doby) i následné aktuálne
zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel aj odvolací súd k záveru, žetrestné stíhanie obžalovanej je v prejednávanej veci premlčané. V predmetnej veci je irelevantná
argumentácia poškodenej o tom, že by okresný súd úmyselne „nestihol“ rozhodnúť vo veci, pretože už
v čase vznesenia obvinenia obžalovanej bolo trestné stíhanie premlčané, a teda ostalo bez významu

z akých dôvodov konanie pred súdom prebiehalo určitú dobu, a de facto aj akú dlhú dobu by eventuálne
ešte prebiehať mohlo. K premlčaniu trestného stíhania totižto nedošlo v dôsledku dĺžky samotného
súdneho konanie, ale v dôsledku vznesenia obvinenia obžalovanej po uplynutí 3 rokov od spáchania
skutku. Rovnako ani odvolací súd nezistil dôvod pre inú, prísnejšiu právnu kvalifikáciu skutku, tak ako
sa domáha obhajoba, a súhlasí so záverom okresného súdu v tomto rozsahu.

Pokiaľ ide náhradu škody spôsobenej trestným činom, okresný súd správne rozhodol aj v tejto otázke,
že postupom podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku nerozhodoval, pričom uvedený postup je možné
akceptovať, nakoľko súd postupoval v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Nárok na náhradu
škody u poškodených nebol nijakým spôsobom dotknutý či ohrozený, nakoľko majú aj naďalej možnosť
domáhať sa náhrady škody v civilnom konaní. Preto neboli splnené zákonné podmienky pre meritórne

zaoberanie sa nárokom na náhradu škody.

Z vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd sťažnosť poškodenej v zmysle § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.