Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124213369
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124213369.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu JUDr.
Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX/XXX,
C. D., právne zastúpeného: JUDr. Namir Alyasry, PhD., advokát, Štúrova 43, Nitra, IČO: 42 180 520,
proti žalovanej: E. A., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX/XXX, C. D., právne zastúpenej: JUDr. Michal Krutek,
s.r.o., Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 36C/122/2024-20 zo dňa 14. 01. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením č. k. 36C/122/2024-20 zo
dňa 14. 01. 2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi 1 kus
kľúča od uzamykateľných vstupných plastových bezpečnostných dverí stavby domu, súpisné číslo XXX,
postavenej na parcele reg. „C“ č. XXX/X, okres F., obec C. D., k .ú. C. D., evidovanej na LV č. XXXX
(výrok I.). Súd prvej inštancie tiež uložil žalovanej povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by
bránila žalobcovi v užívaní stavby - domu súpisné číslo XXX, postavenej na parcele reg. „C“ č. XXX/

X, okres F., obec C. D., k. ú. C. D., evidovanej na LV č. XXXX (výrok II.). Súd prvej inštancie poučil
žalovanú ako stranu sporu, ktorej neodkladným opatrením uložil určité povinnosti, že môže podať žalobu
vo veci samej proti žalobcovi, t. j. žalobu o vylúčenie alebo obmedzenie A. A., nar. XX. XX. XXXX, z
užívania stavby domu súpisné číslo XXX, postavenej na parcele reg. „C“ č. XXX/X, okres F., obec C.
D., k. ú. C. D., evidovanej na LV č. XXXX, a to na Okresný súd Nitra. Následkom úspešnej žaloby je
potom zrušenie neodkladného opatrenia (výrok III.). Súd prvej inštancie tiež priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 132, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a
2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 337 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, § 123, § 136 ods. 1, 2 a § 137 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu prvej inštancie
dňa 17. 12. 2024 domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi 1 kus
kľúča od uzamykateľných vstupných plastových bezpečnostných dverí stavby domu, súpisné číslo XXX,
postavenej na parcele reg. „C“ č. XXX/X, okres F., obec C. D., k. ú. C. D., evidovanej na LV č. XXXX

(ďalej aj ako dom), povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránila žalobcovi v užívaní
stavby - domu a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Zároveň žiadal, aby súd prvej inštanciepoučil žalovanú ako stranu sporu, ktorej nariadeným neodkladným opatrením uložil určitú povinnosť, že
môže podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo
vzťahu k žalobcovi, ktorá sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov

na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

4. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že so žalovanou sú
manželmi od 03. 05. 2003, avšak na súde prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností k maloletému dieťaťu pod sp. zn. 55P/134/2023. Pred uzavretím manželstva v roku 2002

strany sporu nadobudli dom do vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 1/2 k celku.
Rodinný dom tvorí žalobcovu domácnosť, ktorú až do neoprávneného zásahu žalovanej používal aj
na bývanie. V rodinnom dome má žalobca svoje osobné hnuteľné veci, oblečenie, športovú výbavu,
osobné i pracovné doklady. V rodinnom dome žije i maloletý syn žalobcu a žalovanej, A. A., nar. v roku
XXXX. Dňa 14. 12. 2024 chcel žalobca vstúpiť do rodinného domu, avšak nemohol, pretože žalovaná
vymenila vložku na vchodových bezpečnostných dverách, ktoré sú vstupom do rodinného domu a tým

znemožnila žalobcovi jeho užívanie. Následne dňa 16. 12. 2024 kontaktoval žalobca prostredníctvom
sms žalovanú, v ktorej namietal výmenu vložky na vchodových dverách. Žalovaná na správu reagovala
s tým, že žalobca má prechodný pobyt na inej adrese a upozornila žalobcu, aby do rodinného domu
nevstupoval a nezdržiaval sa v nehnuteľnosti, nakoľko to je obydlie žalovanej. Žalovaná bráni žalobcovi
vo výkone jedného z vlastníckych práv, a to v užívaní rodinného domu ako podielovému spoluvlastníkovi

v rozsahu jeho podielu a v zmysle zákona o rodine. Žalobca uviedol, že z dôvodu napätia medzi stranami
sporu občas prespáva na inom mieste, avšak túto skutočnosť nepovažuje za relevantný dôvod vylúčenia
z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Konaním žalovanej sa stal žalobca bezdomovcom, bez práva užívať
svoje vlastníctvo i k hnuteľným veciam v rodinnom dome. Uvedené protiprávne konanie je podľa žalobcu
dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie jeho návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a žalovanú poučil, že môže podať žalobu voči nemu vo
veci samej.

5. V predmetnom prípade mal súd prvej inštancie za to, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodný. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca v dostatočnom rozsahu osvedčil

základné predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Z návrhu žalobcu a
listinných dokladov, najmä z LV č. XXXX, k. ú. C. D., z oznámenia o uzavretí manželstva žalobcu
a žalovanej, z potvrdenia svedkov zo dňa 14. 12. 2024 a sms komunikácie žalobcu a žalovanej je
zrejmé, že bol osvedčený taký skutkový stav, ktorý si vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov, ktorá má
umožniť žalobcovi užívanie nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej

a poskytnúť mu ochranu jeho vlastníckeho práva spočívajúcu v práve užívania. Súd prvej inštancie
mal za preukázané, že stavba - dom, súpisné číslo XXX, postavená na parcele reg. „C“ č. XXX/X,
okres F., obec C. D., k. ú. C. D., evidovaná na LV č. XXXX, je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu
a žalovanej. Žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa 03. 05. 2003, súčasne prebieha konanie o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu (je vedené na Okresnom súde

Nitra pod sp. zn. 55P/134/2023). Za osvedčené súd prvej inštancie považoval aj znemožnenie užívania
vyššie uvedenej nehnuteľnosti žalobcovi, a to výmenou zámku na vchodových dverách žalovanou bez
právneho dôvodu, čím žalovaná znemožnila žalobcovi vstup do domu a tým i užívanie ako spoločnej
nehnuteľnosti - domu, tak i jeho hnuteľných ako aj osobných vecí. Skutočnosť, že došlo k výmene
zámku, vyplýva aj z potvrdení p. G. G. A. a H. I., ktorí uviedli, že boli priamymi svedkami, keď sa

žalobca snažil vstúpiť do domu a zistili, že zámok je vymenený a žalobca nemal možnosť otvoriť dvere
dovtedy používaným kľúčom. Okrem toho súd prvej inštancie prihliadol aj na vzájomnú sms komunikáciu
strán sporu, z ktorej je zrejmé, že žalovaná uviedla žalobcovi, aby nevstupoval do domu a nezdržiaval
sa tam, pretože je to jej obydlie a má v ňom svoje veci. Zároveň ale žalovaná potvrdila, že ide o
nehnuteľnosť, ktorá je v spoločnom vlastníctve so žalobcom. Žalobca dostatočne osvedčil danosť práva,

spočívajúceho v ochrane jeho vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy SR, ktorý zabezpečuje rovnakú
ochranu pre všetkých vlastníkov. Z opisu rozhodujúcich skutočností a k tomu pripojených dôkazov
vyplynulo, že žalobca osvedčil existenciu ohrozenia jeho vlastníckeho práva, spočívajúcu vo vylúčení z
užívania nehnuteľnosti a tým i hnuteľných vecí bez právneho dôvodu. Bez dočasnej úpravy pomerov v
právnom vzťahu medzi sporovými stranami hrozí na strane žalobcu ujma spočívajúca v užívacom práve

k nehnuteľnosti. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej vydať
žalobcovi kľúč od vchodových dverí spornej nehnuteľnosti, aby vedel vstupovať do domu a zároveň
žalovanej uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránila žalobcovi užívať spornú
nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v tomto prípade práve rozhodnutie súdu bymalo zabrániť situáciám, kedy by mohlo napr. dochádzať k ďalším výmenám zámku na vchodových
dverách stranami sporu, keďže sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve.
Súd lustráciou v registri obyvateľov zistil, že žalobca má evidovaný trvalý pobyt na adrese B. XXX/

XXX, C. D. a prechodný pobyt má evidovaný od 11. 12. 2024 na 5 rokov na adrese J. XXX/X, C. D..
Táto skutočnosť ale podľa názoru súdu prvej inštancie nie je dôvodom k tomu, že by žalobca nemohol
a nemal užívať dom, ktorého je podielovým spoluvlastníkom. Samotné neodkladné opatrenie bude
postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov
medzi stranami, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci

samej. Z uvedeného dôvodu neuložil povinnosť podať žalobcovi žalobu vo veci samej v určitej lehote.
Nakoľko žalobca potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčil, súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu vyhovel.

6. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok v rozsahu 100 %, pretože bol v konaní
plne úspešný.

7. Proti vyššie uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie zo dňa 24. 01.
2025, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ Civilného sporového poriadku. Na

úvod upriamila pozornosť na to, že sporové strany sú spoluvlastníkmi viacerých nehnuteľností. Jednou
z uvedených nehnuteľností je rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele reg. „C“ č.
XXX/X, okres F., obec C. D., k. ú. C. D., evidovaný na LV č. XXXX (ďalej aj ako „RD č. 1“), v ktorom býva
a má vecné bremeno doživotného bývania matka žalovanej a svokra žalobcu a druhou je rodinný dom
so súpisným číslom XXX, postavený na parcele reg. „C“ č. XXX/XX, okres F., obec C. D., k. ú. C. D.,

evidovaný na LV č. XXXX (ďalej aj ako „RD č.2“). Uvedené vyplýva aj zo žalobcom predloženého výpisu
z LV č. XXXX (zo dňa 25. 02. 2024). Žalovaná ale aj so synom pritom býva, užíva a má domácnosť v RD
č. 2 a nie v RD č. 1. Žalobca pritom vo svojom návrhu žiadal vydať neodkladné opatrenie nie vo vzťahu k
RD č. 2 (kde žalovaná aj so svojim synom býva), ale toto žiadal vydať (a súd prvej inštancie vydal) na RD
č. 1 (evidovaný na inom LV a postavený na inom pozemku), teda na úplne inú nehnuteľnosť. Predmetná

vložka zámku bola pritom menená na vstupných dverách do RD č. 2. Z uvedeného vyplýva, že v prípade,
ak sa teda žalobca (tak ako zhodne potvrdili aj jeho svedkovia v čestných vyhláseniach) pokúšal otvoriť
dvere na RD č. 1, tak by mu kľúč nemohol pasovať ani v prípade, ak by žalovaná nevymenila pokazenú
vložku zámku na RD č. 2, pretože používal nesprávny kľúč do nesprávnych dverí, nakoľko sa žalobca
domáhal vstupu ku svojej svokre a nie do obydlia žalovanej. Predmetný rozdiel pritom nepredstavuje

chybu v písaní, keďže RD č. 1 a RD č. 2 predstavujú samostatné nehnuteľnosti postavené na rôznych
pozemkoch a evidované na rôznych LV. Aj žalobcom zabezpečení a označení svedkovia v čestných
vyhláseniach zhodne a výslovne potvrdili, že žalobcovi nepasoval kľúč nie do vchodových dverí RD č.
2, ale do RD č. 1. Žalobca sa teda pokúšal otvoriť úplne iný RD (namiesto RD č. 2 otváral RD č. 1),
pričom RD č. 1 je navyše obydlím jeho svokry, ktorá tam má aj vecné bremeno doživotného bývania. Z

predmetných čestných vyhlásení zároveň nie je zrejmé, prečo boli pri RD č. 1 prítomní práve uvedení
dvaja svedkovia, akým spôsobom verifikovali, že kľúč použitý žalobcom mal otvárať žalobcom označené
dvere od RD č. 1, atď. Len na doplnenie dodala, že kľúč sa zvyčajne nedá zasunúť do zámku dverí aj v
prípade, ak je vložený kľúč z jeho vnútornej strany. Ani žalobca ani ním označení svedkovia neuviedli,
že by sa žalobca pokúsil napr. zazvoniť na domový zvonček. Žalobca vo svojom návrhu a aj súd prvej

inštancie v uznesení označili RD č. 1, ktorý ale žalovaná neužíva, nemá ani vedomosť že by v tomto
bola menená vložka, nemá vedomosť že by tam mal žalobca akékoľvek veci a od RD č. 1 žalobca nikdy
od žalovanej ani nežiadal vydať kľúče/sprístupniť ho. Zároveň žalobca ani v návrhu neuvádza, že by
kontaktoval svoju svokru a domáhal sa či už vstupu do jej domácnosti, alebo vydania akýchkoľvek vecí.

8. Žalobca výslovne uviedol, že sa z RD č. 1 aj zo spoločnej domácnosti odsťahoval ešte v novembri
2023. Žalovaná teda žiadnym spôsobom žalobcu nevyhodila ani z RD č. 1 a ani z RD č. 2 a ani ho iným
spôsobom neočakávane/bez jeho vedomia neobmedzila na jeho právach. Vložka zámku v RD č. 2 bola
menená v júli 2024, pričom žalobca podľa jeho návrhu jej zmenu zistil až v decembri 2024 (len ak sa
snažil odomknúť RD č. 2 a nie RD č. 1, pričom aj ním označení svedkovia uviedli, že sa pokúsil odomknúť

RD č. 1). Predmetná vložka zámku pritom nebola menená preto, aby žalovaná poškodila/obmedzila
žalobcu, ale z dôvodu, že sa v pôvodnom zámku žalovanej zlomil kľúč a bolo potrebné vymeniť celú
vložku zámku. Ak by teda žalobca mal záujem si z RD č. 2 zobrať akékoľvek veci, mal možnosť tak bez
akýchkoľvek prekážok urobiť od novembra 2023 do júla 2024. Zároveň ak by žalobca chodieval do RD č.2 a v tomto mu bolo zabránené až v decembri 2024 (kľúč mu nepasoval do zámku), tak by výmenu vložky
v zámku zistil už skôr, napr. v období júl – november 2024. Keďže ale žalobca podľa svojich slov výmenu
vložkyzámkuzistilažvdecembri2024,takužlenztohojevidieť,žedoRDč.2nechodievalbezvedomia

žalovanej minimálne od júla 2024. Zároveň žalobca a ani svedkovia neuviedli, že by sa žalobca po tom,
ako mu údajne nepasoval kľúč do zámku, pokúsil zazvoniť a požiadať o vydanie akýchkoľvek svojich
vecí. Uvedené tak vyvracia existenciu pomerov, ktorým by sa podľa žalobcu a súdu prvej inštancie
mala neodkladným opatrením poskytnúť neodkladná súdna ochrana. Z návrhu na rozvod vyplýva, že
žalobca sa zo spoločnej domácnosti neodsťahoval v októbri - novembri 2024, ale z tejto sa odsťahoval

už v novembri 2023 a od tohto momentu nebývali so žalovanou v spoločnej domácnosti. Zároveň si
žalobca pri odchode z domácnosti zobral všetky svoje osobné hnuteľné veci, šatstvo, športovú výbavu
a dôležité osobné či pracovné doklady, pričom vo svojom návrhu žiadnym spôsobom nekonkretizoval,
ktoré jeho hnuteľné veci, šatstvo, športovú výbavu a dôležité osobné či pracovné doklady by sa mali
nachádzať v RD č. 1. Výslovne uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by mal v RD č. 1 svoje
osobné hnuteľné veci, šatstvo, športovú výbavu a dôležité osobné či pracovné doklady, keďže tieto si

žalobca už dávno odniesol. Ďalej poukázala na to, že aj v správe adresovanej žalovanej dňa 26. 03.
2024 žalobca potvrdil, že bude spávať mimo RD č. 1 „Pre A. pokoj vraciam sa k dohode pred rozvodom.
Budem spávať u seba.“ V prílohe predložila aj správu žalobcu adresovanú žalovanej dňa 15. 11. 2024,
kde žalobca uviedol: „A to že ti tam zo slušnosti nechodím neznamená, že tam môžem chodiť len keď
ty mi dovolíš.“. V tejto správe teda žalobca potvrdil, že nechodí do RD č. 1, kde býva žalovaná a ktorý je

predmetom neodkladného opatrenia, pričom ani v tejto správe nežiadal vydanie akýchkoľvek hnuteľných
vecí, ktoré by sa mali nachádzať v RD č. 1 alebo RD č. 2.

9. Žalovaná žalobcovi nezabránila vo vstupe do spoločného RD č. 2, ale vzhľadom na to, že sa tento
z neho odsťahoval ešte v novembri 2023, tak ho žiadala, aby doň nechodil vtedy, keď tam ona nie je,

ale len vtedy, keď bude žalovaná doma. Uvedené je pochopiteľné a nikomu by sa nepáčilo, ak by iná
osoba chodila do jeho obydlia (ktoré síce v minulosti užívali spolu, ale následne sa táto druhá osoba
odsťahovala) bez jeho súhlasu a v jeho neprítomnosti. Ani vlastník/spoluvlastník nehnuteľnosti nie je
oprávneným vstupovať do obydlia užívateľa danej nehnuteľnosti bez jeho súhlasu. Podľa čl. 21 Ústavy
SR je obydlie nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Obydlie

je charakterizované ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú činnosť (toto miesto
si žalobca preniesol mimo RD č. 2 a uvedený stav trvá už viac ako rok), je nedotknuteľné; nemusí
byť totožné s miestom trvalého pobytu osoby. Je preto bez významu, či žalobca má alebo nemá v
RD č. 2 evidovaný trvalý pobyt alebo nie. Zároveň tým, že RD č. 1 je v podielovom spoluvlastníctve
oboch strán sporu, tak podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodujú o hospodárení s ním

strany podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, pričom tieto sú rovnaké a žiadna zo strán sporu
nemá väčšinový podiel. Tým, že sa žalobca odsťahoval už v novembri 2023 z RD č. 2, tak prišiel o
domácnosť v tejto nehnuteľnosti a v RD č. 1 domácnosť žalobca ani v novembri 2023 nemal vytvorenú
(tento bol domácnosťou jeho svokry). V prípade, ak by žalobca chcel vstúpiť do RD č. 1 napriek
nesúhlasu žalovanej, resp. ho iným spôsobom užívať, potreboval by mať nadpolovičný spoluvlastnícky

podiel v danej nehnuteľnosti. Žalobca ale samostatne nedisponuje nadpolovičným podielom na RD č.
1, a tak bez súhlasu žalovanej si nemôže vydobyť vstup do RD č. 1, ktorý je zároveň domácnosťou
inej osoby. Zároveň vo vzťahu k RD č. 2 uviedla, že žalobca sám v danej nehnuteľnosti zrušil svoju
domácnosť viac ako rok pred podaním návrhu a túto si preniesol do inej nehnuteľnosti. Žalobca
sa tak nemôže domáhať ani z titulu spoluvlastníctva/BSM vstupu do obydlia iného. S poukazom na

ust. § 194 ods. 1 TZ upriamila pozornosť na to, že užívateľ domu alebo bytu je chránený i proti
vlastníkovi, a to i vtedy, ak vlastník má vykonateľné rozhodnutie na vypratanie užívateľovho bytu (NR
Tpfj 33/1979). Žalobca potvrdil, že najneskôr dňa 15. 11. 2024 aj podľa jeho presvedčenia nemal
obydlie v spoločnom rodinnom dome. Následne dňa 16. 12. 2024 mal žalobca opätovne potvrdiť, že
sa odsťahoval z rodinného domu, býva v inej nehnuteľnosti, v ktorej mu je dobre, čo nadväzuje na

jeho predchádzajúcu správu, že si do tejto inej nehnuteľnosti preniesol aj svoje obydlie. Z uvedeného
je zrejmé, že žalobca síce je podielovým spoluvlastníkom RD č. 2 spolu so žalovanou, ale tento ako
svoju domácnosť opustil dobrovoľne v novembri 2023 (čo aj opakovane potvrdil v návrhu na rozvod
a priloženej komunikácii) a svoju domácnosť si preniesol do inej nehnuteľnosti, v ktorej trvalo býva
a zdržuje sa tam (žalobca v návrhu neuviedol, aké konkrétne veci by mu mali zostať v RD č. 1 a

ani nežiadal ich vydanie). Z uvedeného je zrejmé, že RD č. 2 v čase podanie návrhu neslúžil ako
obydlie žalobcu (obydlím žalobcu nebol ani RD č. 1) a tento v ňom nemal ani svoju domácnosť. Z
uvedeného dôvodu nie je možné vyhovieť návrhu žalobcu, pričom bola toho názoru, že ani konajúci
súd prvej inštancie by predmetné neodkladné opatrenie nenariadil, ak by disponoval vyššie uvedenýmiinformáciami a pripojenými prílohami. Taktiež opätovne zdôraznila, že žalobca v RD č. 2 nemá žiadne
hnuteľné veci, šatstvo, športovú výbavu a dôležité osobné či pracovné doklady, ktoré by mu bolo možné
vydať žalovanou. Žalobca sa z predmetného RD č. 2 odsťahoval v novembri 2023, pričom k tomuto

mesiacu, resp. v dňoch nasledujúcich po jeho odsťahovaní si žalobca všetky jeho hnuteľné veci šatstvo,
športovú výbavu a dôležité osobné či pracovné doklady z nehnuteľnosti odniesol. V prípade, ak by
žalobca v predmetnom RD č. 2 mal nejaké hnuteľné veci, tak z predmetnej komunikácie nevyplýva, že
by sa od žalovanej domáhal vydania akýchkoľvek svojich vecí.

10. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh žalobcu
zamietol.

11. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý v podaní zo dňa 19. 02. 2025 uviedol, že
po preštudovaní si odvolania žalovanej zastáva právny názor, že žalovaná nepreukázala to, že by
odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo nezákonné, prípadne nelegitímne. Návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný k stavbe súpisné číslo XXX, vo vzťahu ku ktorej
žalobca preukázal všetky podstatné náležitosti, ktorými osvedčil skutkový a právny stav. Zároveň na
strane 4 odvolania žalovaná potvrdila výmenu vložky/zámku na dverách, pričom tvrdí, že tak mala urobiť
v mesiaci júl 2024, avšak žalobca na to mal prísť až v mesiaci december 2024. Žalovaná žiadnym
spôsobom nepreukázala kedy k výmene vložky došlo, či na dverách výmenu robila firma takou činnosťou

sa zaoberajúca - nakoľko ide o bezpečnostné dvere, alebo malo ísť o svojpomocné konanie (výmenu
zámku). Zároveň ani nie je podstatné, kedy presne vložku vymenila, nakoľko žalobca dovtedy zjavne
nemusel pri vstupe použiť vlastný kľúč, nakoľko mu vstupovať do stavby žalovaná nebránila a na
to, že k výmene cylindrickej vložky vôbec došlo, prišiel práve v mesiaci december 2024. Následne
začal vec bezodkladne so žalovanou riešiť. Najprv mimosúdne/zmierlivo žiadal, aby mu bol vstup do

nehnuteľnosti umožnený, čomu žalovaná nevyhovela tak, ako to vyplýva aj zo vzájomnej komunikácie,
ktorú predložil žalobca ako prílohu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak žalobca pre pokoj
v rodine a pre to, aby sa vzájomné hádky medzi ním a žalovanou ako matkou jeho dieťaťa pred očami
maloletého nevyhrocovali, opustil nehnuteľnosť, resp. navštevoval ju za účelom výkonu rodičovských
práv zriedkavejšie, neprišiel tým o žiadnu časť zo svojich vlastníckych práv garantovaných mu zákonom

ako aj Ústavou SR. Rovnako tak treba odmietnuť tvrdenie žalovanej o tom, že keďže sú sporové strany
podielovými spoluvlastníkmi k stavbe s rovnakou veľkosťou spoluvlastníckeho podielu, nedisponuje
žalobca nadpolovičnou väčšinou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda do nehnuteľnosti
bez súhlasu žalovanej nemá právo vstúpiť. Takéto právne úvahy žalovanej sú rozporné so zákonom.
Vstupdorodinnéhodomunemožnopovažovaťzarozhodovanieohospodárenísvecoutak,akotomána

mysli ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je judikatúrne ustálené to, že ak podielový spoluvlastník
neumožňuje používanie spoločnej veci druhému podielovému spoluvlastníkovi a vec užíva nad rámec
svojho podielu, vzniká mu záväzok titulom bezdôvodného obohatenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 25 Cdo 2616/1999 z 22. 02. 2001, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co
386/2017 zo dňa 07. 11. 2018). Z funkčného určenia rodinného domu je pritom nanajvýš isté, že

ho žalovaná používa celý a že na bývanie nepoužíva iba jednu polovicu, ktorá jej ako podielovému
spoluvlastníkovi patrí. Preto žalobca aj touto formou upozornil žalovanú na možný vznik jej záväzku z
bezdôvodného obohatenia vo výške bežného nájomného, a to prípadne už od mesiaca júl 2024, kedy
podľa vlastných slov mala výmenou zámku znemožniť užívanie nehnuteľnosti žalobcovi ako druhému
podielovému spoluvlastníkovi.

12. Žalovaná v odvolaní ďalej argumentuje aj trestnoprávnou judikatúrou, ktorá je však na daný prípad
absolútne nepoužiteľná. Judikát Tpfj 33/1979 riešil situáciu, kedy vlastník uzavrel nájomnú zmluvu s inou
osobou, čím fakticky stráca právo užívania nehnuteľnosti a právo užívania patrí následne nájomcovi. Ak
sa napr. byt stal nájomcovým obydlím, tak obydlie je chránené aj po zániku nájomného vzťahu, až do

doby vypratania nájomcu v prípadnej exekúcii. Tu prejednávaná situácia je však iná. Žalobca neuzavrel
so žiadnou osobou nájomnú, alebo inú užívaciu zmluvu, na podklade ktorej by prišiel o časť triády jeho
vlastníckych práv. Preto je aj táto argumentácia žalovanej s vecou nesúvisiaca a vecne nesprávna.
Žalobca mal a má právo vstupu do spoločnej nehnuteľnosti. Ak sa žalovaná svojim jednostranným
úkonom rozhodla vymeniť zámok na dverách vstupu do spoločnej stavby, bezpochyby tým zasiahla do

práv žalobcu a tieto práva bolo legitímne usporiadať práve nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca
sa najprv na žalovanú a následne na súd obrátil bezodkladne po tom, ako zistil, že k výmene cylindrickej
vložky došlo. Vo veci tak boli naplnené zákonom predpokladané dôvody na nariadenie neodkladnéhoopatrenia, nakoľko ide o naliehavú potrebu úpravy vzájomných vzťahov medzi stranami sporu, ktorú
riešil žalobca bezodkladne po tom, ako vyčerpal možnosti zmierlivého riešenia.

13. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesením podľa § 392 CSP rozhodol o tom, že
podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdzuje.

14. Žalovaná sa k podaniu žalobcu vyjadrila v podaní zo dňa 04. 03. 2025. Opätovne poukázala
na existenciu dvoch rodinných domov. Žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia vo

vzťahu k rodinnému domu, v ktorom ale býva a má domácnosť svokra žalobcu, čomu zodpovedá
aj jej zapísané vecné bremeno doživotného bývania. Uvedené skutočnosti pritom žalobca žiadnym
spôsobom vo svojom vyjadrení nerozporoval a predmetné tvrdenie sa tak stalo nesporným. Žalobca sa
aj napriek jej upozorneniu neustále domáha vstupu nie do rodinného domu, v ktorom býva žalovaná
a na ktorom bola menená predmetná vložka v zámku vchodových dverí, ale neustále sa domáha
vstupu do rodinného domu, kde býva a ktorý výhradne pre svoju potrebu užíva matka žalovanej/svokra

žalobcu, ktorá má k tomuto rodinnému domu zriadené vecné bremeno doživotného bývania. Žalobcovi
samozrejme jeho vlastnícke právo k rodinným domom nikto neberie, ale tým, že sa odsťahoval (a to na
dlhšiu dobu, od novembra 2023 doposiaľ), tak prišiel o svoju domácnosť v tejto nehnuteľnosti (túto si
preniesol do inej nehnuteľnosti, kde od novembra 2023 býva). Napriek tomu, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom rodinných domov, tak uvedené ho neoprávňuje k tomu, aby do týchto rodinných domov

tvoriacich obydlie iných osôb, vnikol bez ich predchádzajúceho vedomia a súhlasu. K uvedenému
poukázala napr. na znenie § 194 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Samotná skutočnosť, že žalobca je
podielovým spoluvlastníkom tej ktorej nehnuteľnosti, ho neoprávňuje, aby do danej nehnuteľnosti vstúpil
bezvedomiaasúhlasujejužívateľa,ktorýmuvtomtoprípadealeudelenýnebol.Poukázalanažalobcom
predloženú komunikáciu cez aplikáciu Whatsapp, z ktorej vyplýva, že žalovaná nezakázala žalobcovi

vstup do rodinného domu, ale žiadala, aby v prípade, ak bude z neho niečo chcieť, tak aby prišiel vtedy,
keď je ona doma. Uvedené je úplne legitímnou požiadavkou užívateľa bytu/domu, teda aby do týchto ani
vlastník nevstupoval bez vedomia ich oprávneného užívateľa. Žalobca pritom nielenže vopred žalovanú
neinformoval o tom, že vôbec a kedy chce vstúpiť do ňou užívaného rodinného domu, ale nepreukázal
ani to, kedy konkrétne sa mal dňa 14. 12. 2024 pokúšať vstúpiť do rodinného domu (či to bolo v noci,

ráno, poobede), resp. ak sú potvrdenia jeho svedkov a vyjadrenia žalobcu pravdivé, či sa žalobca
nesnažil odomknúť dvere na tom rodinnom dome, ktorý ale dlhodobo a výhradne užíva jeho svokra a
kde by mu jeho kľúč od druhého rodinného domu nepasoval ani vtedy, keď by na tomto rodinnom dome
nebola menená vložka v zámku. Následne žalovaná uvádzala už skôr uvedené skutočnosti ohľadom
osôb užívajúcich predmetné nehnuteľnosti, ohľadom časových súvislostí odchodu žalobcu zo spoločnej

domácnosti a zmeny zámku na RD č. 2. Žalobca si z RD č. 2 pri svojom odchode zobral všetky svoje
veci a vždy, keď prišiel pre deti alebo ich priniesol, tak sa so žalovanou na uvedenom dohodol, zazvonil
a táto mu dvere otvorila. Z uvedeného je vidieť, že žalobca bez vedomia žalovanej nevstupoval do RD
č. 2 od novembra 2023 do decembra 2024 a až 14. 12. 2024 sa rozhodol, že chce vstúpiť do RD č.
2 a prizval si k tomu ešte aj dvoch svedkov. Aj uvedené vylučuje predpoklady a dôvodnosť nariadenia

žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia. Záverom pripomenula, že zo žalobcom predloženej
komunikácie nevyplýva, že by tento od žalovanej žiadal vydanie nových kľúčov od RD č. 2 a že by mu
tieto žalovaná bezdôvodne odmietla odovzdať. Žalobca pritom ani v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, a ani vo svojom vyjadrení neuviedol, že by RD č. 1/RD č. 2 chcel začať opätovne užívať,
ale len to, že v RD č. 1 má mať osobné hnuteľné veci, šatstvo, športovú výbavu a dôležité osobné či

pracovné doklady, pričom ale tieto žiadnym spôsobom nekonkretizoval. Opätovne uviedla, že žalobca
v RD č. 2 nemá žiadne hnuteľné veci, šatstvo, športovú výbavu a dôležité osobné či pracovné doklady,
ktoré by mu bolo možné vydať žalovanou a v prípade, že by sa tieto mali nachádzať v RD č. 1, tak
by návrh žalobcu musel smerovať nie voči žalovanej, ale voči svokre žalobcu. V prípade, ak vlastník
hnuteľných vecí žiada ich vydanie, je potrebný tieto jednoznačne špecifikovať, aby nemohlo dôjsť k ich

zámene a vydanie vecí je spôsobilé byť predmetom samostatnej žaloby, ktorá ale podaná nebola a ani
žalobca nebol na jej podanie vyzvaný Okresným súdom Trnava.

15. Záverom uviedla, že ak by aj predmetné neodkladné opatrenie nadobudlo právoplatnosť a žalobca
by sa dostavil so súdnym exekútorom pred RD č. 2 a domáhal sa vstupu doň, tak aj súdny exekútor

by musel konštatovať, že neodkladné opatrenie smeruje voči inej nehnuteľnosti (RD č. 1), ktorá je v
užívaní svokry žalobcu.16. Žalobca v následnom vyjadrení zo dňa 17. 03. 2025 uviedol, že žalovaná v odvolaní uvádzala vo
vzťahu k jej polemike o tzv. dome 1 a dome 2 výlučne stavbu súpisné číslo XXX (vid bod IV. odvolania).
V celom texte odvolania žalovaná ani raz neuviedla stavbu so súpisným číslom XXXX napriek tomu,

že táto stavba zjavne v čase podania odvolania už existovala. Až v rámci podania zo dňa 04. 03. 2025
– teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania začala žalovaná používať procesnú obranu stavbou
súpisné číslo XXXX. Táto procesná obrana je preto neúčinná. Žalovaná následne dokonca na základe
niečoho, čo v odvolaní ani neuviedla, žalobcovi podsúva, že to nerozporoval, a preto to má byť nesporné.
Túto argumentáciu preto považuje za absurdnú a odmieta ju. Keďže celá procesná obrana žalovanej

rodinným domom súp. č. XXXX bola použitá až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, bolo by v
rozpore s procesnými normami CSP a v rozpore so spravodlivosťou procesu, aby na ňu odvolací súd
vôbec reagoval. Z uvedeného dôvodu ani žalobca na uvedené nereaguje. Skutočnosťou je, že strany
sporumajúvspoločnomvlastníctveajďalšiunehnuteľnosť,návrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
sa však týkal iba nehnuteľnosti uvedenej v enunciáte uznesenia, ktorým bolo neodkladné opatrenie
nariadené. K ďalším argumentom žalovanej uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo žalovaná na str. 3

podania argumentuje tým, že by mal byť žalobca k podaniu žaloby na vydanie veci vyzvaný Okresným
súdom Trnava, ak tu neodkladné opatrenie nariaďoval Okresný súd Nitra, rovnako tak konanie o rozvod
manželstva a ÚPP prebieha pred Okresným súdom Nitra. Sekundárne uviedol, že nevidí dôvod, pre
ktorý by mal k podaniu žaloby o vydanie vecí žalobcu vyzývať ktorýkoľvek súd - nielen Okresný súd
Trnava. Pre rozhodnutie konajúceho súdu o odvolaní však nepovažuje za podstatné to, aké konkrétne

hnuteľné veci patriace žalobcovi sa v spoločnej nehnuteľnosti nachádzajú.

17. Žalovaná v následnom vyjadrení zo dňa 17. 03. 2025 poukázala na to, že žalobca sa v tomto
konaní domáhal vydania neodkladného opatrenia nie vo vzťahu k RD - žalovanej, ale vo vzťahu
k RD - svokry, v ktorom ale býva a má domácnosť svokra žalobcu. Uvedené skutočnosti pritom

žalobca žiadnym spôsobom ani vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu nerozporoval. V návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia k RD – svokry, pritom žalobca o.i. tvrdil, že RD - svokry tvorí jeho
domácnosť, ktorú žalobca používal na bývanie do decembra 2024 a že v ňom má uschované svoje
osobné hnuteľné veci, šatstvo, športovú výbavu ako aj dôležité osobné či pracovné doklady. Následne
dňa 07. 03. 2025 bol žalobcom podaný nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, tentoraz

už vo vzťahu k RD - žalovanej (ďalej aj ako „návrh č. 2“), kde žalobca uviedol, že tentoraz už RD -
žalovanej tvorí jeho domácnosť, ktorú žalobca používal na bývanie a že v ňom má uschované svoje
osobné hnuteľné veci, šatstvo, ako aj dôležité osobné či pracovné doklady. Vo vzťahu k uvedenému
opätovne zdôraznila, že žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej neuviedol, že
by sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pomýlil a namiesto RD - žalovanej uviedol RD

- svokry, teda zotrval na tom, že svoje veci a aj domácnosť mal mať v RD - svokry. Zároveň v novom
návrhu č. 2 žalobca uviedol, že vo vzťahu k neodkladnému opatreniu vydanému k RD - svokry inicioval
aj exekučné konanie na jeho vymoženie. Z uvedeného vyplýva, že došlo k podstatnej kolízii tvrdení
žalobcu, ktorý tvrdí, že svoje osobné hnuteľné veci, šatstvo, a dôležité osobné a pracovné doklady (tieto
opätovne nekonkretizoval) má uschované najprv v RD - svokry a rovnaké osobné hnuteľné veci, šatstvo,

a dôležité osobné a pracovné doklady má podľa svojich tvrdení uschované aj v RD - žalovanej. V návrhu
ale žalobca neuvádzal, že by mal mať svoje osobné hnuteľné veci, šatstvo a dôležité osobné a pracovné
doklady uschované niekde inde než v RD - svokry. Žalobca pritom uvedený rozpor žiadnym spôsobom
nevysvetlil. Žalobca v návrhu č. 2 ani neuviedol, že by sa vo svojom pôvodnom návrhu smerujúcemu k
RD - svokry pomýlil. Zároveň z uvedeného je vidieť, že došlo aj ku kolízii v tom, že kým v návrhu žalobca

tvrdil, že RD - svokry tvorí domácnosť žalobcu, tak v návrhu č. 2 žalobca uviedol, že jeho domácnosť je
v RD - žalovanej. Žalobca pritom uvedený rozpor žiadnym spôsobom nevysvetlil.

18. Žalobca teda podľa svojich vlastných slov má rovnaké veci v odlišných nehnuteľnostiach a napriek
tomu, že už v novembri 2023 dobrovoľne opustil RD č. 2 a zariadil si novú domácnosť, tak ku dnešnému

dňu by mal mať až tri domácnosti: jednu kde skutočne býva, druhú v RD - svokry užívanom jeho svokrou
a tretiu v RD - žalovanej užívanom žalovanou a jej deťmi. Žalobca pritom netvrdí, že by sa chcel vrátiť do
RD - svokry/RD - žalovanej a tento užívať a nekonkretizoval ani to, aké osobné hnuteľné veci, šatstvo,
a dôležité osobné a pracovné doklady má mať v RD - svokry/RD - žalovanej, resp. prečo mu tieto od
jeho odsťahovania sa v novembri 2023/od výmeny zámkov na RD - žalovanej v júli 2024 nechýbali

a nežiadal ani ich vydanie od žalovanej, rovnako ako nežiadal ani umožnenie užívania RD - svokry/
RD - žalovanej. Z uvedeného je vidieť, že celý návrh žalobcu je účelovým v snahe nie užívania RD -
svokry, ani v snahe aby si z RD - svokry mohol zobrať akékoľvek svoje veci, ale len v snahe využiť
svoje podielové spoluvlastníctvo k RD - svokry na šikanovanie žalovanej a jej matky, aby do RD - svokrymohol kedykoľvek chodiť, rušiť svoju svokru v užívaní RD - svokry (ktoré táto vykonáva na základe
vecného bremena, s ktorým žalobca ako podielový spoluvlastník musel súhlasiť) a zrejme aj v snahe bez
akejkoľvek kontroly môcť z RD - svokry odniesť veci, ktoré sa tam nachádzajú. Žalobca pritom doposiaľ

nepreukázal, v čom má spočívať predmetná neodkladnosť jeho návrhu a ani to, že by svoju svokru/
matku žalovanej, ktorá RD - svokry v celosti ako svoju domácnosť užíva, požiadal o vydanie kľúča od
vchodových dverí, resp. akýchkoľvek hnuteľných vecí. Neodkladnosť v prípade neodkladného opatrenia
k RD - svokry nariadeného uznesením, voči ktorému podala žalovaná včas odvolanie, by mohla byť
teoreticky naplnená v prípade, ak by žalobca skutočne užíval RD - svokry, z tohto odišiel do práce a kým

by sa z nej vrátil, tak by žalovaná vymenila zámky na vchodových dverách RD - svokry a nechala ho stáť
vonku. Uvedené, ale nie je tento prípad, pretože žalobca RD - svokry neužíval, užíval RD – žalovanej,
z ktorého sa ale odsťahoval ešte v novembri 2023 (teda nie nedávno a ani ho žalovaná nevyhodila,
išlo o jeho slobodné rozhodnutie), zámok na RD - žalovanej bol vymenený v júli 2024 (zámok na RD -
svokry podľa informácií žalovanej menený nebol) z dôvodu že sa pokazil a uvedené mal žalobca podľa
vlastných slov zistiť až 14. 12. 2024, kedy mal vhodne po ruke dvoch svedkov s napísaným čestným

vyhlásením. Napriek tomu sa ale žalobca v tomto konaní neustále domáha vstupu do RD – svokry, k
čomu uvádza rovnaké dôvody, ako uviedol v návrhu č. 2 k RD - žalovanej.

19. Žalobca sa následne vyjadril podaním zo dňa 24. 03. 2025, kde uviedol, že primárne žalovaná
zosmiešňujúcim spôsobom spochybňuje tvrdenia žalobcu o tom, čo považuje za svoju domácnosť.

Predložil kópiu katastrálnej mapy, z ktorej vyplýva, že nehnuteľnosti – stavby, ktoré majú strany sporu
jednak v podielovom spoluvlastníctve (s. č. XXX) a v BSM (s. č. XXXX) sú susednými stavbami. Ide o
dve stavby, ktoré majú spoločný plot, spoločné vedenie elektriny, vody, plynu – ku každému médiu je iba
jediný merač - teda niet jedného merača pre každú stavbu, ale každé médium má jediný merač pre obe
stavby. Zároveň má v každej zo stavieb žalobca vnesené svoje hnuteľné veci. Vo vzťahu k naliehavosti

nariadenia neodkladného opatrenia poukázal na to, že žalovaná na žalobcu volá policajtov dokonca už
len keď vstúpi na spoločné pozemky, nieto ešte kedy sa domáha vstupu do stavby. Tak tomu bolo aj
dňa 07. 03. 2025, kedy urobila žalovaná oznámenie na polícii o podozrení zo spáchania priestupku.
Žalobca na pozemok vstúpil iba z dôvodu zabezpečenia svedeckých čestných vyhlásení v konaní pred
OS Nitra, sp. zn. 14C/36/2025, pričom samotné uznesenie o neodkladnom opatrení z uvedenej veci

predkladala už žalovaná. Žalobca je tak predvolaný na podanie vysvetlenia na políciu na deň 26. 03.
2025, pričom skutkom má byť len to, že vstúpil so svedkami na vlastný pozemok. Navrhol preto, aby
konajúci súd do termínu pojednávania v tejto veci zabezpečil kópiu spisu o preverovaní priestupku od
Obvodného oddelenia PZ Veľké Zálužie, Cintorínska 379/23, 951 35 Veľké Zálužie, číslo spisu: ORPZ-
NR-OPP4-34/2025-P. Týmto dôkazom chce žalobca preukázať, že mu žalovaná neumožňuje nerušené

užívanie jeho vlastníctva, nakoľko čo iné, ako nedôvodné oznámenia z protiprávnej činnosti je možné
označiť ako bezdôvodné bránenie vo výkone práva.

20. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), nariadil vo veci
pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Z tohto
dôvodupostupompodľaust.§388CSPnapadnutéuzneseniezmeniltak,akojetouvedenévovýrokovej

časti tohto rozhodnutia.

21. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16. 04. 2025 z dôvodu, že považoval za
potrebné zopakovať dokazovania v súvislosti s argumentáciou strán sporu v odvolacom konaní ohľadom
existencie dvoch rodinných domov, ako aj v súvislosti s potrebou odstránenia prípadných nejasností

v tvrdeniach strán.

22. Právny zástupca žalobcu na predmetnom pojednávaní uviedol, že tým, že žalobca vyhľadal z
dôvodu napätých vzťahov medzi manželmi dočasné útočisko u svojej sestry, v žiadnom prípade nešlo
o dobrovoľné odsťahovanie sa, tak ako to tvrdí žalovaná. Je krajne nelogické, aby človek, ktorý má

dva rodinné domy, išiel bez príčiny bývať k sestre. Žalobca tak učinil z dôvodu napätých vzťahov medzi
stranami sporu najmä na odporučenie kurately, tým sa však žalobca nevzdal práva užívať nehnuteľnosť.
Uviedol, že nepovažuje za správne také rozhodnutie, ktoré by vylúčilo žalobcu z faktického užívania
nehnuteľnosti tým, že by mu nebola poskytnutá súdna ochrana. Takáto rozhodovacia prax by dobudúcnosti motivovala najmä mužov, aby zostávali vo svojich nehnuteľnostiach stoj čo stoj, aj keby to
malo stáť násilie medzi manželmi, pretože by konali v obave, aby o vlastné obydlie neprišli. Uviedol,
že má vedomosť o tom, že si odvolací súd pripojil spis sp. zn. 14C/36/2025, ktorý sa týka susednej

nehnuteľnosti, ktorá je v BSM. Ide o funkčne susedné nehnuteľnosti, bez plotu, ktoré sú určené k
spoločnému užívaniu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako
vecne správne potvrdil, pričom navrhoval výsluch žalovanej, najmä k tomu, či volala v marci policajtov
na žalobcu, tak, aby neboli tieto tvrdenia sporné. Zároveň predložil kópiu znaleckého posudku z
poručníckeho konania.

23. Žalobca na pojednávaní uviedol, že spoločnú domácnosť opustil na základe odporúčania kurately.
Nejaké dohody s manželkou nie sú možné z dôvodu jej agresívneho správania voči jeho osobe.

24. Právny zástupca žalovanej upriamil pozornosť na fakt, že sú podané dva návrhy na neodkladné
opatrenia, pričom každé sa týka iného rodinného domu. Vec sp. zn. 36C/122/2024 je rodinný dom

na parc. č. XXX/X. Toto je dom, kde má zriadené vecné bremeno práva doživotného bývania matka
žalovanej. Na zriadenie tohto vecného bremena dal súhlas aj žalobca, to znamená, že žalobca dal
súhlas, že doživotné právo na predmetné nehnuteľnosti má tretia osoba a potom sa neodkladným
opatrením domáha umožnenia vstupu do tejto nehnuteľnosti od osoby, ktorá tam vecné bremeno
nemá. Žalovaná nemá od tej nehnuteľnosti ani kľúče. Tú nehnuteľnosť užíva výlučne matka žalovanej

už 20 rokov. Tam nebola žiadna intervencia pred 20 rokmi zo strany kurately. Dokonca matka
žalovanej tam mala vecné bremeno aj pred 20 rokmi, ale z dôvodu, že účastníci konania potrebovali
predmetnú nehnuteľnosť založiť, z dôvodu výstavby nehnuteľnosti na parc. č. XXX/XX, zrušili toto
vecné bremeno doživotného bývania a následne po tom, čo hypotéka bola splatená, sa opätovne vecné
bremeno doživotného bývania zriadilo. Tu totiž dochádza k podaniu návrhu na jednu nehnuteľnosť a

argumentovanie vo vzťahu k druhej nehnuteľnosti. To znamená, že argumenty protistrany, ktoré sa
týkajú kurately, rodinných nezhôd, sa môžu týkať nehnuteľnosti na parc. č. XXX/XX. Domnieva sa,
že tu nedošlo k ničomu inému, len k omylu. Žalobca sa pomýlil a miesto nehnuteľnosti na parc. č.
XXX/XX, kde skutočne bývali strany sporu pred jeden a pol rokom, kde vychovávali deti, nesprávne
v tejto veci predmet konania vymedzil nehnuteľnosťou na parc. č. XXX/X. Vzhľadom na uvedené, ak

sa ide rozhodovať o návrhu vo veci sp. zn. 36C/122/2024, tak sa rozhoduje o neodkladnom opatrení
vo vzťahu k nehnuteľnosti, kde žalobca zriadil vecné bremeno doživotného bývania tretej osobe,
a kde nebýva viac ako 20 rokov. Preto argumenty nezhôd medzi účastníkmi nie sú namieste vo
vzťahu k tejto nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol toho názoru, že nie sú splnené
podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a argumenty pre neodkladné opatrenie sa vzťahujú na

inú nehnuteľnosť, ktorá je ale predmetom konania sp. zn. 14C/36/2025. Vzhľadom na uvedené bol toho
názoru, že neboli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a navrhol, aby odvolací súd
neodkladné opatrenie zrušil a návrh zamietol.

25. Žalovaná na predmetnom pojednávaní doplnila, že v rodičovskom dome žil jej otec od narodenia a

20 rokov tam bývali celá rodina. V dobrej viere im rodičia darovali tento dom, aby mohol byť založený pri
hypotékenatendruhýdom.Tentonovýdommajúpostavený20rokov.Vstaromdomespolusmanželom
bývali ešte nejaký čas, potom postavili tento nový dom, do ktorého sa presťahovali. Pri tom starom dome
bolo zriadené vecné bremeno pre oboch rodičov. Následne 20 rokov chodili na dom č. XXX/X len na
návštevy k rodičom. Žalobca tam nemal žiadne svoje súkromné hnuteľné veci resp. potreby. Žalobcu z

domunevyhodila.Odišieldobrovoľne.Majúešteajtretiunehnuteľnosť,tammoholodísťbývať.Policajtov
volala, lebo žalobca prišiel s dvoma mužmi na ich pozemok v čase, keď nebola prítomná. Policajtov
volala, lebo sa neohlásil a vystrašil jej matku.

26. Žalobca uviedol, že posledných 20 rokov reálne býval s manželkou a s maloletým synom v dome

so súp. č. XXXX. Komunikácia cez WhatsApp so žalovanou z decembra 2024, pripojená k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, sa mala, podľa jeho vyjadrenia, týkať domu č. XXX, v ktorom
mal zriadenú dielňu a pracovňu, ktoré navštevoval aj syn, v ktorej mal uložené nejaké osobné veci.
Potvrdil, že dom so súp. č. XXX im darovali svokrovci, aby si u nich v záhrade mohli postaviť nový
dom. Pokiaľ postavili nový dom, bývali spolu so svokrovcami. Tento dom má 4 izby a príslušenstvo.

Na otázku odvolacieho súdu, kde mali so žalovanou spoločnú domácnosť, žalobca uviedol, že spával v
novom dome, ale užívali aj ten starý dom súp. č. XXX, nakoľko svokra varila aj pre nich a túto váru im
preniesla do ich domu. Na ďalšiu otázku odvolacieho súdu, akým spôsobom teda ďalej užíval aj rodinný
dom súp. č. XXX, uviedol, že potom, čo bol postavený nový dom, tam mal zriadenú dielňu, kde malvŕtačky, brúsky, boli to veci, ktoré používal na výkon svojej živnosti. V súčasnosti už živnosť nevykonáva,
nakoľko mu žalovaná neumožňuje prístup ani do jedného domu. Následne sa žalobca opravil s tým, že
tieto veci používal na montáž internetu pre firmu svojej manželky, kde bol konateľom, spoločníkom bola

len žalovaná. Následne mu zrušila funkciu konateľa, čo bolo minulý rok 2024, asi apríl 2024, od tej doby
túto činnosť nevykonáva. Prístup k rodinnému domu č. XXX potrebuje najmä k uvedeným pracovným
nástrojom v dielni, ale aj kvôli tomu, že všetky prípojky domu, ktorý majú v BSM, sú spoločné, a teda
v prípade, že by došlo k nejakej poruche na týchto médiách, tak by sa nevedel do tohto domu dostať.
Na ďalšiu otázku odvolacieho súdu, či sa naozaj stalo, že bol potrebný prístup k uvedeným médiám,

žalobca uviedol, že sa to stalo viackrát, keď ho svokra požiadala o pomoc v nejakej havarijnej situácii,
teda bolo to v čase, keď spolu so žalovanou žili v novom rodinnom dome. Žalobca ďalej uviedol, že
disponoval kľúčmi od obidvoch domov.

27. Právny zástupca žalovanej k vyjadreniu žalobcu uviedol, že prípojky musia byť vždy umiestnené
mimo domu, aby k nim bol prístup, nikdy nie vnútri. Aj podľa informácie od žalovanej sú všetky prípojky

aj hodiny umiestnené vonku. Žalovaná poukázala na to, že žalobca nechodil do rodičovského domu 20
rokov, len keď niečo potreboval z dielne, ktorú zriadil ešte jej otec. Žiadna pracovňa tam nikdy nebola
a ani nie je. Jej syn tam nechodí a nemá tam prečo chodiť. Všetky veci mal žalobca v novom dome a
nie v dome č. XXX.

28. Právny zástupca žalobcu v reakcii uviedol, že žalobca za obydlie považuje oba domy, keďže boli
funkčne prepojené. To, že žalovaná nemá kľúče od rodičovského domu, je nová informácia, zámky
boli vymenené na obidvoch domoch. Žalobca uviedol, že sa možno zle vyjadril, nejde o prípojku, ale
prepojenie medzi oboma domami.

29. Žalovaná doplnila, že zámok sa menil len na novom dome, a nie na starom, ktorý má tri vstupy,
pričom žalobca sa nevyjadril, ktorým vstupom sa tam chcel dostať.

30. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že z katastrálnej mapy ako aj z výsluchu strán
sporuvyplýva,žehociidevovzťahukstavbámč.XXXač.XXXXodvestavby,súvšakfunkčnenavzájom

prepojené a tak ako uvádzal žalobca, užíval v minulosti obidve nehnuteľnosti k bývaniu a k naplneniu
svojich životných potrieb. Tento stav bol zásahom žalovanej zmenený, pričom sa návrhom domáhal
poskytnutia súdnej ochrany. Žalobca sa teda nevzdal užívania nehnuteľností, je jej vlastníkom a pojem
domácnosť alebo obydlie nezužujeme len na miesto, kde prespával, ale kde v skutočnosti žil. Obidve
nehnuteľnosti majú len jeden merač vody a plynu, pričom vedenie prechádza do nového domu cez starý

dom. Všetky argumenty žalobcu sú logické a je dôvodné poskytnúť mu ochranu. Dnes žalovaná prvýkrát
v celom konaní začala tvrdiť, že nemá kľúče od domu XXX, toto tvrdenie nie je správne. Vzhľadom na
uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Žalobca
sa ďalej nevyjadril.

31. Právny zástupca žalovanej uviedol, že aj po vykonanom dokazovaní v odvolacom konaní je toho
názoru, že sa žalobca pri formulovaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia len pomýlil. Miesto
nehnuteľnosti, kde skutočne býval, označil dom, kde má zriadené vecné bremeno jeho svokra. Uvedené
vyplýva aj zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobca podal, kde sám
žalobca hovorí, že „rodinný dom tvorí žalobcovu domácnosť, ktorú až do neoprávneného zásahu

žalovanej používal aj na bývanie“. Na pojednávaní sa žalobca vyjadril, že v predmetnej nehnuteľnosti
nebýval. Následne odsek pod týmto vyjadrením, žalobca uvádzal: „žalobca v rodinnom dome z dôvodu
rozvodového konania a zhoršených vzájomných vzťahov nebýva nepretržite“ Opäť, toto sa nemôže
týkať nehnuteľnosti, o ktorej sa dnes žalobca vyjadril, že v nej nebýva už 20 rokov a má ju užívať
len kvôli nejakej pracovni/kôlni. Zároveň v období, keď sa žalobca presťahoval a začal bývať v novo

postavenom rodinnom dome, žiadne rozvodové konanie neprebiehalo, to začalo prebiehať 20 rokov
neskôr. Rovnako v návrhu na začatie konania sa neuvádza žiadna druhá nehnuteľnosť, žiadne funkčné
prepojenie, len domácnosť. Domácnosťou sa podľa názoru žalobcu myslí miesto, kde tento skutočne
žil. Ale aj z výpovede žalobcu vyplynulo, že žalobca žil v inej nehnuteľnosti, ako v tej, ktorej sa týka
toto konanie. Čo sa týka argumentácie, či žalovaná má alebo nemá kľúč, v prvom rade nikto sa jej

na to nepýtal. V druhom rade, ak má jej matka vecné bremeno doživotného bývania, tak argumenty
týkajúcesakľúčov,výmenyzámkovavstupudonehnuteľnosti,kuktorejsámžalobcazriadenímvecného
bremena v podobe doživotného užívania sa čiastočne vzdal, tieto argumenty majú smerovať práve na
oprávnenosť vecného bremena. Preto bol toho názoru, že ak sa aj žalobca chcel domáhať zriadenianeodkladného opatrenia voči predmetnej nehnuteľnosti, má sa tohto domáhať vo vzťahu k oprávnenému
užívateľovi, ktorým je osoba oprávnená z vecného bremena, čo neurobil. Preto bol toho názoru, že
návrh na vydanie neodkladného opatrenia nebol dôvodný od počiatku a je potrebné ho zrušiť, lebo

neboli splnené podmienky na jeho vydanie a už vôbec nie tie podmienky, ktoré na dnešnom pojednávaní
žalobca prezentoval. Žalovaná sa stotožnila s vyjadrením jej právneho zástupcu. Mala za to, že žalobca
mal prispievať na úhrady okolo domu.

32. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

33. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

34. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

35. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

36. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

37. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

38. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

39. Odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením nasledujúcich listín: oznámenie o uzavretí

manželstva zo dňa 07. 05. 2003 z č. l. 7, výpis z LV č. XXXX z č. l. 8, potvrdenie svedkov zo dňa 14.
12. 2024 z č. l. 10, písomná komunikácia žalobcu so žalovanou z č. l. 11, 32 a 33, výpis z LV č. XXXX
z č. l. 34, návrh na rozvod manželstva zo dňa 14. 11. 2023 č. l. 36, návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 07. 03. 2025 z č. l. 84, uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 11. 03. 2025 č. k.
14C/36/2025-27 z č. l. 88, katastrálna mapa obce C. D. z č. l. 99, predvolanie žalobcu OR PZ v Nitre,

OOPZ Veľké Zálužie za účelom podania vysvetlenia zo dňa 20. 03. 2025 č. l. 100, znalecký posudok č.
4/2025 EDZ zo dňa 07. 03. 2025 z č. l. 114. Sporové strany nemali námietky k oboznámeniu spisu.

40. Odvolací súd z vykonaného dokazovania zistil, že stavba - dom, súpisné číslo XXX, postavená
na parcele reg. „C“ č. XXX/X, okres F., obec C. D., k. ú. C. D., evidovaná na LV č. XXXX, je v

podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej. Žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa 03. 05.
2003, súčasne prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu
(je vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 55P/134/2023). Okrem toho sú strany sporu vlastníkmi
aj ďalšej nehnuteľnosti, a to rodinného domu súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele reg. „C“
č. XXX/XX, okres F., obec C. D., k. ú. C. D., evidovaného na LV č. XXXX, ktorý je v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi 1
kus kľúča od uzamykateľných vstupných plastových bezpečnostných dverí stavby domu so súpisným
číslom XXX, postavenej na parcele reg. C č. XXX/X, okres F., obec C. D., k. ú. C. D., evidovanej na
LV č. XXXX (ďalej aj ako rodinný dom) a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránila

žalobcovi v užívaní stavby – rodinného domu a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobca
svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že mu žalovaná bráni vo výkone
jedného z vlastníckych oprávnení, a to v užívaní rodinného domu ako podielovému spoluvlastníkovi v
rozsahu jeho podielu. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak,že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel (v znení odseku 1 tohto uznesenia). Z dôvodu
podaného odvolania žalovanou je vec predmetom prieskumu odvolacím súdom.

41. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ
nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a
trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností

odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z
ohrozenia exekúcie.

42. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu
a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného

opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

43. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré
možno nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami,
teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje

rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby
bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP je prípustné a opodstatnené len vtedy,
ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu, ak
je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami
nevytvorí nenávratný stav, a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným

spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobca, osvedčiť jednak
uplatnený nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu,
ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a
bezprostredne mu hroziaca ujma. Nárok žalobcu je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených
dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný. Ohrozenie práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy žalobcu

musí byť konkrétna, a žalobca ju musí vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Ide o opatrenie, ktoré je
namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu nejakej reálne hroziacej konkrétnej ujme
potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím. Preukázanie ohrozenia
nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť,
nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv navrhovateľa. Chýbajúce osvedčenie

ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

44. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu, návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ako i samotného odvolania žalovanej

a následných vyjadrení strán sporu dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

45. Všeobecne je potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka je dané oprávnenie
vlastníka v medziach zákona predmet spoluvlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky
a nakladať s ním, pričom rovnako súčasťou tohto práva je aj vec neužívať, nepožívať jej úžitky, resp.

s ňou nenakladať. Odhliadnuc od skutočností, ktoré viedli žalobcu k „opusteniu“ spoločnej domácnosti,
nemožno toto vykladať v tom zmysle, že by mal žalobca týmto prípadne prísť o akúkoľvek časť svojich
vlastníckych práv garantovaných mu zákonom ako aj Ústavou SR. V danom prípade sa odvolací súd
nestotožňuje s argumentáciou žalovanej v súvislosti s opustením domácnosti žalobcom. Odvolací súd
je toho názoru, že žalovaná nie je oprávnená jednostranne určiť, ktorý z vlastníkov bude spoločnú

nehnuteľnosť užívať a takýmto spôsobom prípadne vylúčiť z užívania ďalšieho spoluvlastníka. Rovnako
tak nie je správny poukaz žalovanej na ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže vstup
do rodinného domu nemožno považovať za rozhodovanie o hospodárení s vecou, keďže týmto je
podľa názoru odvolacieho súdu potrebné chápať úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej stránky spoločnej
veci a nakladania s ňou. Cieľom hospodárenia so spoločnou vecou je účelné využite spoločnej veci

podľa predstáv vlastníkov veci, pričom tomu rozhodne nezodpovedá prípadne vylúčenie jedného zo
spoluvlastníkov z užívania spoločnej veci. Rovnako tak poukaz na ust. § 194 ods. 1 Trestného zákona,
nie je v tomto prípade namieste, keďže nie je možné, aby sám vlastník neoprávnene vstupoval dovlastnej nehnuteľnosti. V danom prípade nebola medzi stranami sporu uzatvorená žiadna nájomná
zmluva, ktorá by mohla fakticky znamenať stratu časti užívacích práv žalobcu.

46. Na druhú stranu je však potrebné uviesť, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia
vo vzťahu ku konkrétnej stavbe – domu so súpisným č. XXX. Podaný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnil tým, že uvedený rodinný dom tvorí jeho domácnosť, ktorú až do neoprávneného
zásahu žalovanej používal aj na bývanie s tým, že v tomto rodinnom dome žije okrem strán sporu aj jeho
maloletý syn A. A., nar. v roku XXXX. V tomto rodinnom dome nemá z dôvodu zhoršených vzťahov bývať

nepretržite. Žalobca uviedol, že z dôvodu napätia medzi stranami sporu počas rozvodového konania
a v záujme predchádzania konfliktom pred očami spoločného dieťaťa prespáva aj na inom mieste, avšak
túto skutočnosť nepovažuje za relevantný dôvod jeho vylúčenia z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Do
tohto rodinného domu sa mal dňa 14. 12. 2024 pokúsiť vstúpiť, pričom zistil, že žalovaná vymenila vložku
na vchodových bezpečnostných plastových dverách.

47. Strany sporu sú vlastníkmi aj ďalšej nehnuteľnosti, a to rodinného domu súpisné číslo XXXX,
postavenéhonaparcelereg.„C“č.XXX/XX,okresF.,obecC.D.,k.ú.C.D.,evidovanéhonaLVč.XXXX,
ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Z genézy vzájomných vzťahov strán sporu k obom
nehnuteľnostiam (dom so súpisným č. XXX a dom so súpisným č. XXXX), ktorú strany sporu uvádzali na
pojednávaní nariadenom na deň 16. 04. 2025, vyplýva, že títo reálne žili v rodinnom dome so súpisným

č. XXXX, a to už posledných 20 rokov, a nie v dome so súpisným č. XXX, v ktorom mal mať žalobca
podľa jeho následného tvrdenia len zriadenú dielňu a pracovňu, ktorú mal navštevovať aj jeho syn.
Uvedenéskutočnostialepredstavujúodlišnétvrdeniaoprotitvrdeniamuvádzanýmžalobcomvpodanom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré smerovali k rodinnému domu, v ktorom mal žalobca
bývať aj so žalovanou a ich maloletým synom. V zmysle vyjadrení strán sporu žalobca neužíval dom

so súpisným č. XXX na bývanie. Žalobca so žalovanou mali podľa ich vyjadrenia bývať už 20 rokov v
novom dome so súpisným č. XXXX, pričom maloletý A. A. sa mal narodiť v roku 2011, čo znamená, že
ani z časového hľadiska nemôže dom č. XXX predstavovať rodinný dom uvádzaný žalobcom v podanom
návrhu, v ktorom mal žalobca bývať spolu so žalovanou a ich maloletým synom, tak ako to uvádzal
v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca

aj so svojou manželkou a maloletým synom reálne užíval na bývanie inú nehnuteľnosť, než tú, ktorej
sa týka toto konanie.

48. V rodinnom dome, ktorý majú strany sporu v podielovom spoluvlastníctve, so súpisným č.
XXX, má zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania aj ďalšia

osoba – matka žalovanej, čo vyplýva aj z LV č. XXXX (časť C ťarchy), Žalobca však v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia uvádzal, že v rodinnom dome, ktorého sa mal návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniatýkať,žijeokremstránsporuužibaichmaloletýsyn,ináosobanebolažalobcom
v návrhu uvádzaná. Skutočnosti uvádzané žalobcom v podanom návrhu sa tak celkom evidentne
nemôžu vzťahovať na dom so súpisným č. XXX, keďže žalobca žil spolu so žalovanou a ich maloletým

synom v inej nehnuteľnosti, a to v rodinnom dome so súpisným č. XXXX. Aj vo vyjadrení žalobcu zo dňa
19. 02. 2025 tento uvádza, že z funkčného určenia rodinného domu má byť isté, že ho žalovaná používa
celý a že na bývanie nepoužíva iba jeho polovicu, čo je vyjadrenie opätovne smerujúce k rodinnému
domu, v ktorom strany sporu reálne bývali a ktorý má žalovaná naďalej používať na bývanie, teda nie
rodinného domu so súpisným č. XXX.

49. Odvolací súd preto nadobudol pochybnosti ohľadom toho, že sa návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia skutočne týkal stavby so súpisným č. XXX, nakoľko všetky žalobcom uvádzané podstatné
skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa logicky vzťahujú práve k rodinnému
domu so súpisným č. XXXX. Žalobcom tvrdený stav tak žalobca preukazuje iba predloženými čestnými

prehláseniami, v ktorých je síce uvedený rodinný dom na adrese B. XXX/XXX, toto je však v rozpore
s vyššie uvedenými skutočnosťami ohľadom konkrétnej identity rodinného domu, v ktorom žalobca
so svojou rodinou aj reálne býval a ku ktorému smeroval návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. Z predloženej písomnej komunikácie strán sporu, ktorá bola pripojená k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nie je možné jednoznačne určiť, ktorého rodinného domu sa má táto

komunikácia týkať, z odpovede žalovanej v tejto komunikácii je však možné skôr vyvodiť to, že sa jej
odpoveď vzťahuje k rodinnému domu, ktorý považuje za svoje obydlie, čo by zodpovedalo rodinnému
domu so súpisným č. XXXX, než rodinnému domu, ktorý stranám sporu neslúži na bývanie už 20 rokov.50. Odvolací súd tiež považuje za potrebné poukázať na konzistentnosť argumentácie žalovanej
ohľadom existencie dvoch rodinných domov, a to aj v smere určenia osôb, ktoré ten ktorý rodinný
dom užívajú, či užívali na bývanie, argumentácie ohľadom výmeny zámku na dome so súpisným č.

XXXX a že žalobca žiada vydať neodkladné opatrenie na iný dom, a naopak na rozpornosť žalobcových
tvrdení uvádzaných vyššie v texte tohto uznesenia a nekonzistentnosť tvrdení uvádzaných žalobcom
na nariadenom pojednávaní oproti pôvodnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je
pravdou, že by žalovaná v celom texte odvolania neuviedla stavbu so súpisným č. XXXX. Táto je
uvedená aj v bode IV. odvolania v rámčekovej časti ako stavba evidovaná na pozemku parcelné č.

XXX/XX na LV č. XXXX, k. ú. C. D.. Je pravdou, že žalovaná v bode IV. odvolania uvádza dve stavby,
pričom obe označila súpisným č. XXX, v prípade stavby evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. C. D. však
ide o evidentnú chybu v písaní, čo napokon vyplýva aj z k odvolaniu pripojeného výpisu z LV č. XXXX,
k. ú. C. D..

51. Za uvedeného stavu odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie je možné nadobudnúť

presvedčenie o hodnovernosti tvrdení žalobcu vo vzťahu k domu so súpisným č. XXX, teda že sa
žalobca skutočne snažil dostať do domu so súpisným č. XXX a že mu bolo v tomto žalovanou nejakým
spôsobom bránené, keďže ním uvádzané podstatné skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného
opatreniasaevidentnevzťahujúkdomusosúpisnýmč.XXXX,azatohtostavuaniskutočnostiuvádzané
žalobcom (existencia dielne, prístup k prípojkám) na nariadenom pojednávaní pred odvolacím súdom

neodôvodňujú bezodkladnosť nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia, keďže odvolací súd
nadobudol dôvodné pochybnosti ohľadom tej skutočnosti, ktorého rodinného domu sa mal návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia reálne týkať. Tieto skutočnosti sú navyše inou argumentáciou,
než tomu bolo v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde sa žalobcom použitá
argumentácia vzťahuje na inú nehnuteľnosť. Javí sa preto, že skutočne došlo k nesprávnemu označeniu

nehnuteľnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či v pripojených listinných podkladoch
k návrhu.

52. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, teda aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu je v tomto

smere relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, kde v zmysle vyššie uvedených
skutočností odvolací súd nemal ku dňu vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie osvedčenú
hodnoverným spôsobom existenciu ohrozenia žalobcovho vlastníckeho práva práve k nehnuteľnosti
so súpisným č. XXX zo strany žalovanej, čiže existenciu pomerov, ktorým by sa mala neodkladným
opatrením poskytnúť neodkladná súdna ochrana. Odvolací súd už nemohol v tomto smere prihliadnuť na

skutočnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na ktoré poukazoval
žalobca, t. j. privolanie polície žalovanou dňa 07. 03. 2025, keď sa mal žalobca nachádzať na
predmetných nehnuteľnostiach, keďže k tejto skutočnosti došlo až po vydaní napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie.

53. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné postupom podľa § 388
CSP zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a zamietnuť návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

54. O trovách (prvoinštančného a odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2

v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§
262 ods. 2 CSP).

55. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynieznovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).