Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/113/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121366200
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6121366200.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcov: 1./ T. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, B., 2./ P. V., nar. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt B. - V. proti žalovanej:
SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o., so sídlom Bebravská 34, Bratislava, IČO: 35 815 329 zastúpená Mgr. Evou
Bognárovou, advokátkou so sídlom Krížna 17/B, Bratislava, o zaplatenie 499,29 € s príslušenstvom,

na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B2-55C/1/2023-149 zo dňa
28.júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. B2-55C/1/2023-166
zo dňa 18.augusta 2023 v napadnutých častiach (výrok II., III.) potvrdzuje.

Žalobcovia 1./,2./ nemajú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k. B2-55C/1/2023-166 zo dňa 18.augusta
2023 (týmto bolo podľa § 224 C.s.p. opravené záhlavie rozsudku v časti predmetu konania) súd prvej
inštancie rozhodol tak, že : I. Súd zamieta návrh žalovanej na prerušenie konania. II. Žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcom 1./ a 2./ sumu 499,29 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
499,29 € od 01.07.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcom sa proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Žalobcovia sa žalobou od žalovanej domáhali uhradenia preplatku za byt ktorý bol v ich
bezpodielovom spoluvlastníctve, ktoré zaniklo udelením príklepu dňa 22.12.2017. Svoje rozhodnutie
po právnej stránke odôvodnil čl. II. ods. 14, III. ods. 9 Zmluvy o výkone správy, ust. § 8a ods. 7,
§ 10 ods. 1 prvá veta zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len

"zákon č. 182/1993 Z.z."), § 100 ods. 1, Občianskeho zákonníka, § 27 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách. Medzi stranami nebolo sporným, že žalovaná vykonáva správu bytového domu
podľa zák. č. 182/1993 Z. z. na J. R. Č.. XX v B., v ktorom sa nachádza aj byt č. XX, ktorý je výlučnom
vlastníctve X. B., ktorý nadobudol vlastníctvo k predmetnému bytu na dobrovoľnej dražbe, ktorá sa
konala dňa 22.12.2017. V časti "Poznámka" je poznamenané začatie súdneho konania na Okresnom
súde Bratislava II č. 12C/14/2018 vo veci žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Rovnako nebolo

sporným, že predchádzajúcimi bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu boli žalobcovia.
Sporným nebolo, že žalovaná ako správca si voči žalobcom uplatnila v dobrovoľnej dražbe nedoplatky
na byt, ktoré na byte viazli do dňa udelenia príklepu. Sporným nebola ani skutočnosť, že v zmysle
vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2017 až 31.12.2017 zo dňa
21.05.2018 vypracovaného žalovanou vznikol žalobcom za byt predmetný preplatok z vyúčtovania za
uvedené obdobie vo výške 499,29 €. Žalovaná preplatok nenamietala, avšak namietala premlčanie

pohľadávky žalobcov, res iudicatae ako aj skutočnosť, že žalobcovia predmetný byt naďalej užívajú,
pričom na byte vznikajú nedoplatky, ktoré nehradí ani súčasný vlastník bytu, t.j. vydražiteľ.1.2. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou, ktorá
namietala, že uplatnený nárok sa vzťahuje na pohľadávku, ktorá bola splatná odo dňa 01.07.2018,

teda premlčacia trojročná lehota uplynula dňa 02.07.2021. Následne namietla, že premlčacia lehota
na uplatnenie nároku žalobcom uplynula dňom 31.05.2021, keď za rozhodujúci dátum považovala deň
stanovený zákonnom aj Zmluvou o výkone správy na vyúčtovanie nákladov za predchádzajúci rok.
Súd prvej inštancie poukázal v danej súvislosti na čl. II. ods. 14 Zmluvy o výkone správy, v zmysle
ktorého je správca povinný vyúčtovanie skutočných nákladov spojených s užívaním bytu a preddavkov

vykonať najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka, avšak zistený preplatok je povinný poukázať do 30
dní odo dňa doručenia vyúčtovania vopred dohodnutým spôsobom. V zmysle uvedeného si žalobcovia
mohli svoj nárok uplatniť na súde až deň nasledujúci po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa doručenia
vyúčtovania preplatku za rok 2017 žalovanou, teda 01.07.2018. V konaní nebol preukázaný deň
doručenia Vyúčtovania žalobcom, na základe čoho súd vychádzal z toho, že im bolo doručené až dňa
31.05.2018, avšak ak by im bolo aj predmetné vyúčtovanie doručené v termíne od 24.05.2018, nemalo

by to vplyv na uplynutie premlčacej lehoty. Na základe uvedeného žalovanou namietaná trojročná
premlčacia lehota uplynula až dňom 01.07.2021, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 01.06.2021.
Súd prvej inštancie v zmysle uvedeného považoval námietku uplynutia premlčacej lehoty vznesenú
žalovanou za nedôvodnú.

1.3. Ďalej sa prvoinštančný súd zaoberal námietkou žalovanej, že rozhodovaniu v predmetnom konaní
bráni prekážka právoplatného rozhodnutie vo veci sp.zn. 21Up/1187/2018, keď žalobcovia identickú
žalobu uplatnili v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 21Up/1187/2018, o
ktorej bolo dňa 30.01.2019 rozhodnuté platobným rozkazom, voči ktorému v zákonnej lehote žalovaná
podala odpor a nakoľko žalobcovia neuplatnili právo na pokračovanie v súdnom spore, súd právoplatne

konanie zastavil. Poukazom na to, že v pôvodnom upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 21Up/1187/2018 došlo k zastaveniu konania, súd aj túto námietku žalovanej
považoval za nedôvodnú, keď uznesenie o zastavení konania má procesnú povahu a nie je meritórnym
rozhodnutím vo veci samej. Preto toto uznesenie nevytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci, t.j.
res iudicata.

1.4. Súd prvej inštancie následne uviedol, že v zmysle § 10 zákona č. 182/1993 Z. z. a Zmluvy o výkone
správy povinnosť poukazovať mesačne preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv sú povinní
vlastníci bytov. Rovnako úhrady za plnenia sú povinní mesačne vopred uhrádzať vlastníci bytov. V
danom prípade je výlučným vlastníkom bytu č. XX na J. R. č. XX v B. X. B., a to odo dňa 22.12.2017.

Žalobcovia ako dovtedajší vlastníci predmetného bytu k uvedenému dňu v súlade s § 8a ods. 7 zák. č.
182/1993 Z. z. odstúpili od Zmluvy o výkone správy a práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o výkone
správy prešli na nového vlastníka. V zmysle § 27 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách
ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zanikla pohľadávka žalovanej ako správcu
bytového domu v rozsahu jej uspokojenia z výťažku dražby. Keďže súd mal z vykonaného dokazovania

preukázané, že žalovaná si nedoplatky za byt uplatnila v dobrovoľnej dražbe a následne vo vyúčtovaní
za rok 2017 bol žalobcom vyúčtovaný za predmetný byt za rok 2017 preplatok, mali žalobcovia nárok,
aby im podľa čl. II. ods. 14 Zmluvy o výkone správy žalovaná tento preplatok vyplatila v lehote 30 dní
odo dňa doručenia vyúčtovania.

1.5. Nemožno prisvedčiť námietke žalovanej o započítaní tohto preplatku s nedoplatkami na byt, ktoré na
byte viazli na konci mája 2018, keď povinnosť uhrádzať náklady na byt mal nový vlastník, t.j. vydražiteľ,
a nie žalobcovia, aj keď predmetný byt užívali. Zároveň nemožno prisvedčiť námietke žalovanej, že
momentom vyúčtovania nákladov za rok 2017 prišlo vzhľadom k dohode účastníkov poukazom na čl. II
ods. 14 Zmluvy o výkone správy k započítaniu preplatku s pohľadávkou v čase vyúčtovania skutočných

nákladov, keď žalobcovia neboli v čase vyúčtovania za rok 2017 už vlastníkmi predmetného bytu a
zároveň teda ani stranou Zmluvy o výkone správy, na základe čoho ňou neboli viazaní. Navyše keďže
žalobcovia neboli vlastníkmi bytu, tak nemohla žalovaná voči nim v čase vyúčtovania preplatku evidovať
nedoplatky na byt.

1.6. Svoje rozhodnutie v časti úrokov z omeškania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami §
517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaná sa so zaplatením
dlhu dostala do omeškania, súd žalobcom priznal aj úroky z omeškania od 01.07.2018, t.j. ododňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania preplatku za rok 2017
žalovanou.

1.7.Súdprvejinštanciezamietolnávrhžalovanejnaprerušeniekonaniadoskončeniakonaniavedeného
pod sp. zn. 12C/14/2018 o neplatnosť dražby keď dospel k záveru, že nemožno prerušiť konanie z
dôvodu možného vzniku pohľadávky žalovanej voči žalobcom v budúcnosti, ak by súd určil dobrovoľnú
dražbu za neplatnú a vlastníkmi predmetného bytu by sa na základe rozhodnutia súdu opätovne stali
žalobcovia.

1.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia 1./ a 2./) boli
v konaní úspešní v celom rozsahu, vznikol im teda nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej.
Súd im preto s ohľadom na plný úspech v spore priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

2. Proti tomuto rozsudku a to proti výrokom II. a III. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná z dôvodu podľa § 365 písm. h) C.s.p. a napadnuté výroky zrušiť a žalobný návrh žalobcov v
celom uplatnenom nároku zamietnuť. Uviedla, že vo svojich podaniach a vyjadreniach v súdnom spore
od jeho vzniku namietala oprávnenosť a zákonnosť žalobcami uplatneného nároku, nakoľko žalobcovia

žiadajú úhradu finančných prostriedkov od ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového
domu (J. XX, XX, XX, B.), v ktorom sa nachádza byt č. XX o ktorý žalobcovia vedú súdny spor o
neplatnosť realizovanej dražby. Titulom úhrady je výplata preplatku z vyúčtovania nákladov za rok 2017
zabytvpôvodnomvlastníctvežalobcov,porealizovanejdobrovoľnejdražbeztituluv(včasedobrovoľnej
dražby) existujúcich nedoplatkov na byte. Žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby žalobcovia vedú

od marca 2018, do dnešného dňa nebolo vo veci rozhodnuté ani na prvom stupni. Žalobcovia podali
návrh a Okresný súd Bratislava II v rovnakom konaní vyhovel a vydal neodkladné opatrenie, ktorým
zakázal vydražiteľovi realizovať vlastnícke práva a nehnuteľnosť užívať v prospech žalobcov. Súd i
napriek uvedenému obmedzeniu práv vlastníka nehnuteľnosti, nestanovil povinnosť úhrady nákladov
za spotrebované služby. Žalobcovia už roky berú z bytu úžitky, nakoľko ho používajú a prenajímajú

pre ubytovanie zahraničných turistov, ako HOSTEL. Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového
domu - žalovaní, zo spoločne zhromaždených prostriedkov na účte Fondu prevádzky, údržby a opráv
už piaty rok uhrádzajú celkové náklady za služby poskytované bytu a dodávané energie do bytu č.
XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí). Súčasný dlh na byte je cca 17 tis. €. Správca bytového
domu/žalovaný je povinný v súlade s ustanoveniami zákona 182/1993 Z.z. a Zmluvy o výkone správy

realizovať výkon správy s odbornou starostlivosťou, hospodárne a v prospech záujmov vlastníkov bytov
a nebytových priestorov bytového domu.

2.1. S poukazom na uvedené žalovaná nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že nie je možné
započítanie tohto preplatku s nedoplatkom na byt. Poukázal nato, že žalobcovia boli do decembra 2017

vlastníkmi nehnuteľnosti a odo dňa vydraženia bytu sú nepretržite, až doposiaľ užívateľmi bytu, ktorí
iniciovali a žiadali súd o ochranu vo vzťahu k zachovaniu práv „užívateľa“ bytu až do času právoplatného
rozhodnutia vo veci neplatnosti dražby. Žalovaná pri plnení zákonných a zmluvných povinností uplatnila
existujúcu pohľadávku voči vydražiteľovi z ročných vyúčtovaní nákladov. Má právoplatne súdom
priznanú pohľadávku. Vydražiteľ je nemajetný. Žalobcovia neuhradili za päť a pol roka ani cent za

užívaniebytu.Vydražiteľ,vzhľadomksúdnemuobmedzeniuprávvlastníkanehnuteľnostitaktiežnehradí
žiadne náklady za byt. Na úhradu nákladov za byt sa „skladajú“ ostatní vlastníci bytov a nebytových
priestorov bytového domu (už 17 tis. €). 7. Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu
považujú napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré vychádza
z nesprávneho posúdenia veci, keď na byte viazne 17 tis. € nedoplatok, a vlastníci majú zo svojich

finančných prostriedkov ešte ďalších 499,29 € s príslušenstvom poukázanie v prospech užívateľov bytu,
ktorí reálne aktuálny dlh vytvárajú, neuhrádzajú ho, užívajú a poberajú z bytu úžitky.

3. Žalobcovia 1./,2./ sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379
a § 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu (výrok II., III.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.
6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k
prejednávanej veci, citoval ustanovenia článkov II. ods. 14, III. ods. 9 Zmluvy o výkone správy,

ustanovenia § 8a ods. 7, § 10 ods. 1 prvá veta zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov (ďalej len "zákon č. 182/1993 Z.z."), § 100 ods. 1, Občianskeho zákonníka, § 27 ods. 1 zák.
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil
svoje právne závery o dôvodnosti žaloby. Potom, čo vyriešil otázku týkajúcu sa námietky premlčania
vznesenej zo strany žalovanej, ktorú nepovažoval za dôvodnú rovnako ako námietku započítania
preplatku s nedoplatkami za byt (pozri odsek 22. až 26 napadnutého rozsudku ) dospel k správnemu

záveru,žežalobcoviamajúnárok,abyimpodľačl.II.ods.14Zmluvyovýkonesprávyžalovanápreplatok
za byt za rok 2017 vyplatila v lehote 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Súd prvej inštancie vyššie
prijaté právne závery primerane vysvetlil a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil

(§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s odôvodnením ktorým sa s
poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.
7. Žalovaná v odvolaní zotrvala na argumentácii ohľadne zániku pohľadávky žalobcov započítaním;
nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že nie je možné započítanie tohto preplatku s nedoplatkom
na byt. Poukázala nato, že žalobcovia boli do decembra 2017 vlastníkmi nehnuteľnosti a odo dňa

vydraženia bytu sú nepretržite, až doposiaľ užívateľmi bytu, ktorí iniciovali a žiadali súd o ochranu vo
vzťahu k zachovaniu práv „užívateľa“ bytu až do času právoplatného rozhodnutia vo veci neplatnosti
dražby.
7.1. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí

voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie. Započítanie podľa tohto ustanovenia je teda spôsobom zániku navzájom sa
kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o
dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej

pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok).
7.2. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo preukázané (uvedené ani nebolo sporné),
že žalobcovia si uplatňujú voči žalovanej pohľadávku vo výške 499,29 € v zmysle vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2017 až 31.12.2017 ako preplatok. Žalovaná žiadala
o započítanie tohto preplatku s nedoplatkami za byt ktoré na byte viazli ku koncu mesiaca máj 2018.

Povinnosť uhrádzať náklady za byt v roku 2018 mal nový vlastník bytu X. B., ktorý sa stal výlučným
vlastníkom bytu odo dňa 22.12.2017. Žalovaná teda mala pohľadávku voči nemu a nie voči žalobcom
čo aj sama uznala, keď uviedla, že si uplatnila existujúcu pohľadávku voči vydražiteľovi z ročných
vyúčtovaní nákladov a má právoplatne súdom priznanú pohľadávku. V danom prípade teda nejde o
dva záväzky medzi tými istými subjektmi, pretože je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej

pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok) z dôvodu ktorého započítanie nie je možné.
Vzhľadom na nemožnosť započítania je bez právneho významu argumentácia žalovanej. Žalobcovia sú
odo dňa vydraženia bytu nepretržite, až doposiaľ užívateľmi bytu, čím vznikol vzťah medzi nimi a novým
vlastníkom, skutočnosť ktorá nemá žiaden vplyv na nemožnosť započítania a predmet konania.
8. Žalovaná v odvolaní uviedla, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu považujú

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozpore s dobrými mravmi.
8.1. Súdne rozhodnutie predstavuje základný procesný úkon súdu, postavený na ústavnoprávnom
princípe decízneho (rozhodovacieho) oprávnenia súdu autoritatívne určiť, čo je v danom konkrétnom
prípade právo a ako sa subjekty práva majú správať. V rozhodovaní súdov sa najfrapantnejšie prejavuje
základná funkcia civilného procesu v demokratickej spoločnosti, a to spravodlivá ochrana subjektívnych

práv procesných strán (sporové konanie). Súdne rozhodnutie ako také a aj rozsudok ktorým rozhoduje
súd vo veci samej nemôže preto byť samé o sebe v rozpore s dobrými mravmi a to aj s poukazom
na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého len výkon práv a povinností vyplývajúcich zobčianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
8.2. Na uvedenú námietku (rozpor z dobrými mrvami) odvolací súd nemohol prihliadnuť, keďže sa

jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366 Cs.p.. V zmysle citovaného ustanovenia
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich

odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ďalšia procesná obrana
žalovanej , že uplatnenie nároku je v rozpore s dobrými mravmi by prichádzala do úvahy v zmysle
písm. d) citovaného ustanovenia a je nesporné, že túto procesnú obranu mohla žalovaná uplatniť
počas konania na súde prvej inštancie, k čomu ale nedošlo. Uvedenú obranu žalovaná neuplatnila v
odpore proti platobnému rozkazu (č.l.35, 50 spisu), ani v podaní zo dňa 15.3.2023 (č.l. 92 spisu) a ani
na pojednávaniach konaných dňa 15.2.2023, 3.4.2023, 28.6.2023. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj

opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti, čo je aj daný prípad a preto odvolací súd
na túto námietku žalovanej neprihliadol.
9. Ďalšími námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní (pozri ods. 2.) sa odvolací súd opätovne
nezoberal, pretože tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah
bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a

odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II.
ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
10. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
opravným uznesením č.k. B2-55C/1/2023-166 zo dňa 18.augusta 2023 vo vyhovujúcej časti (výrok II.)
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. vrátene výroku o nároku na náhrade trov

konania (výrok III.) o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol vzhľadom úspechu žalobcov 1./,2./
v konaní v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalobcovia 1./,2./ preto by im vznikol voči
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu

ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov
zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani
žiadnetrovynevznikli.NadanýprípadniesúkdispozíciianianalogickypoužiteľnéustanoveniaCivilného
sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania
neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov

Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok
na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.
februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalobcom
1./,2./ v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalobcovia 1./,2./ nemajú voči
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v

zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).