Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-16C/22/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201362

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radovan Ondreáš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1220201362.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

21 B2-16C/22/2020

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Radovanom Ondreášom v spore žalobkýň: 1/ A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, D., 2/ B. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, D., 3/ A. H. I.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, D., všetky zastúpené spoločnosťou Mičinský & Partners s.r.o.,
so sídlom Francisciho 2, Bratislava, IČO: 51 296 969, proti žalovanej: J. K. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. XX, D., zastúpenej JUDr. Evou Nováčkovou, advokátkou, vykonávajúcou advokáciu
ako konateľka spoločnosti A.K. JUDr. NOVÁČKOVÁ s.r.o. Mandľová 28, Bratislava, IČO: 36699705,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

2 B2-16C/22/2020

I. Súd návrh žalovanej na prerušenie konania zo dňa 28.09.2020 zamieta.

II. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 4. poschodí
bytovéhodomunaL.M.N.D.,vchodč.15,F.O.3151aprislúchajúcemupodielupriestorunaspoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve o veľkosti 666/100000, vedených na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., obec D., G. D. J..

III. D. O. XX nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu na L. M. N. D., vchod č. 15, súpisné č. 3151
a prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve
o veľkosti 666/100000, vedené na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., obec D., G. D. J.,
prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobkýň 1/ až 3/, každej v podiele 1/3 k celku.

IV. Žalobkyne 1/ až 3/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej sumu 26.784 eur ako
náhradu jej spoluvlastníckeho podielu, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Nárok na náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán sporu.

o d ô v o d n e n i e :

21 B2-16C/22/20201. Žalobou doručenou súdu dňa 12.03.2020 po jej doplnení dňa 15.05.2020 sa žalobkyne 1/ až 3/
domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese
D. J., v obci D. – B. O. A., v katastrálnom území A. zapísanú v katastri nehnuteľností vedenom

Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, byt č. XX na 4.p. bytového
domu súp. č. XXXX, vchod L. XX postaveného na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX H. prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a

na príslušenstve o veľkosti 666/100 000, a jej prikázania žalobkyniam 1/ až 3/ v podiele 1/3 k celku
pre každú z nich. Pôvodne navrhli zaviazať ich povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej
primeranú peňažnú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 18.600 eur. Uviedli, že spolu so
žalovanou sú podielovými spoluvlastníčkami tejto nehnuteľnosti, pričom každá z nich vlastní jednotlivo
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 292/1000 k celku a žalovaná podiel o veľkosti 31/250 k celku. Poukázali
na to, že nehnuteľnosť v súčasnosti užíva žalobkyňa 2/ a žalovaná ani žalobkyne 1/ a 3/ nehnuteľnosť

žiadnym spôsobom neužívajú. So žalovanou sa opakovane pokúšali o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Nakoľko sú sestry, pokúšali sa o vyriešenie otázky nakladania s nehnuteľnosťou najprv
ústne. Keďže nedosiahli dohodu, žalovanej zaslali výzvu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
dohodou zo dňa 05.02.2020 a následne jej právnemu zástupcovi. Vo výzve žalovanej ponúkli alternatívy
mimosúdneho vyporiadania a) odkúpením spoluvlastníckeho podielu žalovanej z ich strany (resp.

jednou z nich), b) predajom ich všetkých spoluvlastníckych podielov žalovanej do výlučného vlastníctva,
alebo predajom nehnuteľnosti a následným rozdelením výťažku z jej predaja pomerne podľa výšky
spoluvlastníckych podielov. Žalovaná sa vo svojej reakcii zo dňa 16.02.2020 k ponúknutým alternatívam
nevyjadrila a uviedla, že má záujem na vyporiadaní a určite nebude súhlasiť s predajom jej a ostatných
podielov rodičovského bytu na tretiu osobu a platí predkupné právo podielových spoluvlastníkov.

Nakoľko ako väčšinové spoluvlastnícky spolu vlastniace 876/1000 k celku nemajú záujem zotrvať
v spoluvlastníckom vzťahu, s ohľadom na postoj žalovanej boli v záujme vyriešenia veci nútené podať
túto žalobu. Vo vzťahu k cene nehnuteľnosti uviedli, že disponujú znaleckým posudkom č. 12/2018
zo dňa 06.02.2018 vypracovaným znalcom Ing. Danielom Cibulom, ktorý bol vypracovaný v súvislosti
s dedičským konaním po ich matke. Znalec na strane 15 posudku určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti

na 125.809,85 eur k dátumu 23.06.2015. Aktuálnu trhovú cenu odhadli na 150.000 eur. Spoluvlastnícky
podiel každej z nich o veľkosti 292/1000 má preto trhovú hodnotu minimálne vo výške 43.800 eur
a cenu spoluvlastníckeho podielu žalovanej o veľkosti 31/250 odhadujú na 18.600 eur. Vzhľadom na
faktickú nemožnosť rozdelenia bytu tak navrhovali, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva bola
nehnuteľnosť prikázaná do ich vlastníctva za primeranú náhradu žalovanej v sume 18.600 eur, pričom

takýto spôsob vyporiadania považovali za najvhodnejší aj s ohľadom na ich väčšinové spoluvlastnícke
postavenie.Kžalobepredložililistinnédôkazy:Čiastočnývýpiszlistuvlastníctvač.XXXX,k.ú.A.;Výzva
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou zo dňa 05.02.2020; List preposlanie výzvy A.K.
JUDr. NOVÁČKOVÁ s.r.o; Podací hárok a výpis zo sledovania zásielky; Oznam zo dňa 16.02.2020;
Znalecký posudok č. 12/2018 znalca Ing. Daniela Cibuľu zo dňa 06.02.2018.

2. Žalovaná vo vyjadrení žalobe zo dňa 28.09.2020 uviedla, že pokiaľ žalobkyne navrhujú prikázanie
nehnuteľnosti do ich podielového spoluvlastníctva s povinnosťou jej výplaty, v podstate nejde o zrušenie
spoluvlastníctva, ale o zmenu spoluvlastníckym podielov žalobkýň 1/ až 3/ bez jej majetkovej účasti.
Predmetný byt je rodičovským bytom strán sporu a má k nemu silný citový vzťah a vážny záujem

nadobudnúť ho do svojho výlučného vlastníctva, nakoľko ako jediná z účastníkov konania nemá
dostatočne doriešenú svoju bytovú otázku. Vlastní len malý byt č. 42 pôvodne garsónku, susediacu
s predmetným bytom, má na tejto adrese trvalé bydlisko a nadobudnutie predmetného bytu by jej
vyriešilo bytovú situáciu, t,j, v jej prípade okrem toho, že je aj podielová spoluvlastníčka, by išlo aj
o zákonné kritérium účelného využitia nehnuteľnosti. Poukázala na to, že predmetný byt je navyše

v pôvodnom neupravenom stave a stále stavebne spojený spoločným prechodom do jej bytu. Každá
so žalobkýň má vyriešenú bytovú otázku, majú trvalé bydliská a bývajú inde a daný byt nepotrebujú.
V byte sa tiež nachádzajú jej osobné veci, ktoré sú v jej výlučnom vlastnícke a podielovom vlastnícke
strán sporu, ku ktorým nemá prístup cca od roku 2012, ako aj nemá dlhodobo prístup k predmetnému
bytu, žalobkyne vymenili zámok a odmietajú jej vydať kľúče. Aj z toho dôvodu sa nemohla oboznámiť

ani so stavom bytu, ani jej právny zástupca, ktorého účasť žalobkyne výslovne odmietli, a to ani
v dedičskom konaní a následne sa vyporiadať so žalobkyňami aj skôr. Svoj záujem o nadobudnutie
spoluvlastníckych podielov žalobkýň uplatnila už v dedičskom konaní po matke P. F., ktoré jediné bolo
právoplatneukončenépodsp.zn.46D/332/2016.Keďžežalobkynenemajúzáujemzotrvaťvpodielovomspoluvlastnícke, opätovne si voči nim uplatňuje predkupné právo na ich spoluvlastnícke podiely, ako to
učinila už oznanom zo dňa 16.02.2020. Žalobkyne napriek tomu podali žalobu a ju o tom neinformovali.
Dozvedela so nej až dňa 18.08.2020 doručením zo súdu. Poukázala aj na to, že spoluvlastnícke podiely

žalobkýň 1/ až 3/ nie sú hodnoverné, najmä čo do výšky podielu 177/1000, ktorý každá z nich nadobudla
darovacou zmluvou od darkyne P. F., nakoľko darkyňa v čase darovania nevlastnila spoluvlastnícky
podiel na 4-izbovom byte o výmere 85,66 m2, ako je uvedené v darovacej zmluve a takýto byt v tom
čase ani neexistoval. Podľa zákona č. 182/1993 Z. z. popis bytu, poloha bytu, určenie podlahovej
plochy bytu je kogentnou obsahovou náležitosťou pri prevode aj spoluvlastníckeho podielu k bytu, čo

v spojitosti s § 628 Občianskeho zákonníka spochybňuje platnosť darovanej zmluvy, nakoľko darca
musí byť vlastníkom predmetu darovania. O tejto skutočnosti sa dozvedela až v dedičskom konaní
v roku 2018. Ďalej uviedla, že vzhľadom k tomu, že nie je ukončené ešte dedičské konanie po otcovi
ohľadneďalšejnehnuteľnosti,vedenépodsp.zn.46D/562/2016aktorémôžemaťvplyvnaichvzájomné
vyporiadanie, ako aj z dôvodu neprípustnosti bytu, chcela riešiť vzájomné vyporiadanie so žalobkyňami
komplexne, nie po častiach, nakoľko ich vzťahu sú značne narušené. Z dôvodu neukončeného tohto

dedičského konania po otcovi účastníkov, nie sú dedičské podiely po rodičoch konečne vyporiadané.
O uvedenom neukončenom konaní sú žalobkyne ako jeho účastníčky oboznámené. Uviedla tiež, že
opakovane pozývala prostredníctvom sms každú žalobkyňu na stretnutie, na ktorom by si tieto otázky
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prerokovali, avšak ani jedna neprejavila záujme
o stretnutie s ňou. Vzhľadom na to, že má záujem o nadobudnutie rodičovského bytu do svojho

výlučného vlastníctva, a pokiaľ platí výzva žalobkýň zo dňa 05.02.2020 ohľadne predaja ich podielov
jej, je na jej strane dôvodný predpoklad mimosúdneho vyriešenia. Pokiaľ nedospejú k dohode, uplatní
svoje práva protinávrhom. Za tým účelom do dosiahnutia mimosúdnej dohody navrhla, aby súd konanie
v zmysle § 164 zákona č. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) prerušil, najneskôr do skončenia
dedičského konania po Q. F., vedeného na Notárskom úrade JUDr. Ivony Kohútovej, nakoľko sa v ňom

rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto rozhodnutie. K vyjadreniu priložila listiny: Čiastočný výpis
z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. A.; Čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. A.; Výpis z listu
vlastníctva č. XXX, k. ú. N.; Darovacia zmluva zo dňa 23.06.2015;

3. V replike zo dňa 05.11.2020 žalobkyne popreli tvrdenia žalovanej o jej snahe dohodnúť sa a o ich

nesúčinnosti, s tým, že to boli ony, ktoré iniciovali riešenie spoluvlastníctva a mali záujem na uzatvorení
dohody. Odmietli jej tvrdenie o tom, že sa nejedná o zrušenia podielového spoluvlastníctva a poukázali
na zákonnú možnosť súdu prikázať vec viacerým spoluvlastníkom, ako to navrhujú. Popierali vyjadrenia
žalovanej o existencii stavebného prepojenia bytu s vedľajšou garsónkou vo vlastníctve žalovanej,
ktoré považovali za účelové. Od predmetnej nehnuteľnosti, ktorý bol pôvodne štvorizbovým bytom bola

v roku 2009 stavebnou úpravou odčlenená jedna izba a pričlenená k vtedy už existujúcej garsónke,
čím sa zväčšila jej výmera a stala sa z nej dvojgarsónka. Údajné stavebné spojenie neexistuje, nakoľko
priechod je trvalo zastavaný betónovými prefabrikátmi, ktoré sú riadne zapracované do príslušnej steny
vrátane omietky, tak ako to bolo plánované v stavebnej dokumentácii potrebnej k vydaniu staveného
povolenia. Keďže je táto garsónka samostatným predmetom vlastníctva, riadne zapísaná na príslušnom

liste vlastníctva a nie je žiadnym spôsobom naviazaná na vlastníctvo predmetného bytu, tvrdenia
žalovanej o jeho spojitosti s garsónkou považovali za zavádzajúce a pre toto konanie právne irelevantné.
Popierali aj tvrdenie žalovanej o jej potrebe vlastníctva predmetného bytu a jej akomsi „morálnom“
nároku na naň, keďže žalovaná má rovnako ako ony svoj trvalý pobyt určený, vlastní spomínanú
garsónku a jej bytová otázka je preto trvalo vyriešená. Preukazovania ich pomerov a predkladanie

listov vlastníctva preukazujúcich ich iný majetok ako je predmetná nehnuteľnosť považovali za právne
irelevantné. Ďalšie tvrdenia žalovanej týkajúce sa zamedzenia prístupu do nehnuteľnosti taktiež popreli
a poukázali na správanie žalovanej, ktoré je dlhodobo útočné a nie je možné s ňou komunikovať.
V byte sa síce nachádzajú jej veci ako napr. starý nepojazdný bicykel a veci, ktoré zdedila, avšak
z bytu sa nepresúvali, lebo si ich žalovaná ešte nevyzdvihla. Uvedené však považovali taktiež za

irelevantné, pričom poukázali na ich opakované snahy sa so žalovanou komunikovať, dohodnúť sa s ňou
aj prostredníctvom výzvy, čo bolo však neúspešné z dôvodu správania sa žalovanej. Dali do pozornosti,
že tvrdenie žalovanej o zamedzení jej prístupu do nehnuteľnosti nedáva zmysel ani v spojitosti s jej
tvrdením o údajnej existencii spoločného prechodu do susediacej garsónky, ktorú vlastní a obýva.
V prípade, ak by takéto stavebné povolenie existovalo (čo neexistuje), mala by predsa žalovaná prístup

do nehnuteľnosti priamo z jej garsónky, čo nemá. Aj z takýchto účelových vyjadrení žalovanej a jej
dlhodobo problematického správania vo vzťahu k nehnuteľnosti ako aj s nim samotným, plynie ich
záujem o čo najrýchlejšom rozhodnutí súdu. Odmietli tiež jej tvrdenia o uplatnení predkupného práva
v jej oznámení a o prejavení záujmu o kúpu ich spoluvlastníckych podielov už v dedičskom konanípo ich spoločnej matke. V oznámení sa žalovaná len vyjadrila, že nesúhlasí s predajom bytu, resp.
spoluvlastníckych podielov tretím osobám a že predkupné právo trvá. Jeho existencia však nebola z ich
strany nikdy spochybnená a táto otázka je v tomto konaní taktiež irelevantná, a to aj s ohľadom na

neúplné vyhlásenie žalovanej o trvaní predkupného práva, ktoré bez ďalšieho nemá žiaden právne
účinky na práva a povinnosti strán sporu. V súvislosti s nimi ponúkanými alternatívami vyporiadania
poukázali na to, že žalovaná sa žiadnym spôsobom nevyjadrila k ich záujmu odkúpiť jej spoluvlastnícky
podiel ani k záujmu predať jej ich podiely, a to ani v mimosúdnej rovine. Ani v jej vyjadrení neuviedla
žiadnu konkrétnu ponuku a obmedzila sa len na neúplné a nezáväzné tvrdenia o jej záujme byť výlučnou

vlastníčkou nehnuteľnosti. Odmietajú tak jej tvrdenia a domnievajú sa, že ide len o tvrdený záujem pre
účely tohto konania, ktorý nie je skutočný. Tomu nasvedčuje aj jej dlhodobé nekonštruktívne správanie,
kvôli ktorému boli nútené iniciovať toto konanie. Žalobkyne osobitne popreli aj tvrdenie žalovanej
o údajnej neplatnosti darovacej zmluvy resp. o spornosti ich spoluvlastníckych podielov. Uvedené je
nepravdivé, nakoľko prevod každej nehnuteľnosti musí odobriť príslušný okresný úrad, katastrálny
odbor,ktorývediekatasternehnuteľností.Vprípadeakbydarkyňa(matkastránsporu)riadnenevlastnila

svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, nedošlo by k povoleniu vkladu vlastníckych práv do katastra.
Keďže k povoleniu vkladu došlo, stali sa riadnymi spoluvlastníčkami. Poukázali na to, že dôvody
údajnej neplatnosti resp. spornosti spoluvlastníckych podielov žalovaná žiadnym spôsobom vo vyjadrení
nekonkretizovala a svoje tvrdenia nepodložila žiadnom argumentáciou ani dôkazmi, čím ho necháva
len v rovine nepodloženého tvrdenia, ktoré odmietajú. Popreli napokon aj tvrdenia o dedičskom konaní

po ich otcovi, J. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, zosn. 13.07.2011 a jeho vplyve na spoluvlastnícke podiely.
Riadne dedičské konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 46D/479/2011, Dnot
68/2011 a bolo právoplatne skončené, pričom poukázali na uznesenie č.k. 46D/479/2011-119 zo dňa
19.08.2013. Dodatočné dedičské konanie po otcovi je vedené pod sp. zn. 46D/562/2016, ktoré prebieha
o novoobjavenom majetku a nie je riadnym dedičským konaním. Jeho predmetom je výlučne iba jedna

novoobjavená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. E. N., evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, ktorej
výmera je 198 m2 a iba spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku. Toto dedičské konanie nemá zo
svojej podstaty žiadne právne účinky na už zdedené podiely dedičov a nebude mať ani relevanciu pre
toto konanie, keďže sa jedná o úplne inú nehnuteľnosť. S návrhom žalovanej na prerušenie konania
preto nesúhlasili. K svojmu vyjadreniu priložili listiny: Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k.

46D/479/2011-119 zo dňa 19.08.2013; Návrh na začatie konania o dedičstve o novoobjavenom majetku
zo dňa 26.09.2016 s výpisom z listu vlastníctva k. ú. E. N. č. XXXX.

4. Žalovaná reagovala v duplike doručenej súdu dňa 14.12.2020, v ktorom uviedla, že má pretrvávajúci
záujem na mimosúdnej dohode tak, aby podiely žalobkýň boli prevedené do jej vlastníctva. Za

tým účelom pristúpila k predaju svojho bytu, aby ich mohla vyplatiť, čo sa však predlžuje pre
pandemické opatrenia a núdzový stav v SR. Pokiaľ by však k mimosúdnej dohode nedošlo, navrhla,
aby spoluvlastnícke podiely žalobkýň boli prikázané za náhradu do jej vlastníctva, tak ako to deklarovala
v dedičskom konaní po jeho ukončení a vo svojom vyjadrení k žalobe. Mala snahu za tým účelom
stretnúť sa so žalobkyňami, na čo ich vyzvala aj mailom, avšak oni nechceli. Za tým účelom ako dôkaz

navrhla výsluch účastníkov konania, pričom priloží k súdnemu spisu aj ich mailovú komunikáciu ohľadne
navrhovaného stretnutia. Bola toho názoru, že aj ich ponuka na to, aby odkúpila ich spoluvlastnícke
podiely, je dôkazom, že s týmto riešením sú uzrozumené a súhlasia s ním. Poukázala aj na komunikáciu
právnych zástupcov o možnosti mimosúdnej dohody. Nesúhlasila, že neskončené dedičské konanie
po ich otcovi ako aj dedičské konanie po ich matke nesúvisí s týmto konaním. Jednak nie sú ešte

vysporiadané všetky dedičské nároky po z dôvodu neskončeného novoobjaveného dedičstva po otcovi
a na jej ťarchu došlo ku kráteniu jej dedičského podielu oproti dedičským podielom žalobkýň. Uviedla,
že jej dedičský podiel nebol do výšky jej nároku uspokojený v plnej výške, čoho dôkazom je aj dedičský
spis Okresného súdi Bratislava II sp. zn. 46D/332/2016, ktorého priloženie žiadajú v prípade, ak nedôjde
o mimosúdnej dohode.

5. Na predbežnom prejednaní sporu dňa 04.06.2021 (§ 168 C.s.p.) požiadali strany sporu o odročenie
z dôvodu mimosúdnych rokovaní, pričom súd odročil pojednávanie na deň 06.10.2021.

6. Dňa 04.10.2021 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom uviedla, že k mimosúdnej dohode

nedošlo, nakoľko žalobkyne dohodu odmietli uzavrieť, napriek tomu, že ona splnila všetky nimi kladené
požiadavky vrátane zvýšenej peňažnej náhrady. Pre zaistenie nárokov zložila sumu 157.680 eur do
notárskej úschovy v prospech žalobkýň. Navrhla, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
tak, že nehnuteľnosť prikáže za náhradu do jej výlučného vlastníctva a príslušne tomu formulovalapetit jej vzájomnej žaloby. Z titulu náhrady za spoluvlastnícke podiely žalobkýň 1/ až 3/ navrhovala
uhradiť každej z nich sumu 43.800 eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyne hodnotu bytu v žalobe
stanovili na 150.000 eur a túto hodnotu v súdnom konaní neupravili. Ona je pripravená náhradu za

ich spoluvlastnícky podiel vyplatiť, a to aj vo forme uzavretia zmieru. V rámci mimosúdnych rokovaní
žalobkyne jednostranne voči nej navýšili hodnotu bytu zo 150.000 eur na 180.000 eur. Výlučne pre účely
mimosúdnej dohody zvýšenú hodnotu akceptovala. Neodpovedali jej na otázku, či je to ich konečná
cena. Navrhla preto, aby bolo vykonané znalecké dokazovania ohľadom ceny bytu, s tým, že ak s tým
žalobkyne nebudú súhlasiť, aby bola náhrada za ich spoluvlastnícke podiely stanovená v zmysle ich

žaloby. Poukázala ďalej na to, že žalobkyne od júna 2021 požadovali byt odovzdať až 01.10.2021,
čo akceptovala, aj keď jej to komplikovalo situáciu pri predaji súčasného bytu. Následne tiež súhlasila
s požiadavkou odovzdať byt do 14 dní až po tom, čo budú na ich účty z notárskej úschovy pripísané
náhrady. Zopakovala tvrdenia o jej silnom citovom vzťahu k predmetnému rodičovskému bytu. Uviedla,
že v rámci mimosúdneho rokovania žalobkyniam opakovane oznamovala, že za tým účelom predáva
svoj súčasný byt a preto potrebuje od nich ich záväzné stanovisko, pričom navrhla uzatvorenie zmluvy

o budúcej zmluve. Žalobkyne jej však odmietli poskytnúť akúkoľvek istotu vystavili ju skutkovej aj právnej
neistote. Poukázala tiež na to, že žalobkyne predmetný byt vôbec nepotrebujú, ani ho nevyužívajú na
účely bývania. Občasne ho navštevujú s návštevami alebo ho krátkodobo prenechávajú na užívanie
tretím osobám, a to aj bez jej súhlasu. Keďže býva v susediacom byte, počuje či a kedy sa tam
niekto zdržuje. Opätovne poukázala na to, že každá zo žalobkýň ma vyriešenú bytovú otázku. Od roku

2016 neoprávnene užívajú predmetný byt nad rámec svojich spoluvlastníckych podielov a neoprávnene
obmedzujú jej spoluvlastnícke právo k bytu. Od roku 2012 (po úmrtí ich otca) vymenili zámok na dverách
a znemožnili jej vstup do bytu a dlhodobo jej ho odmietajú sprístupniť. Opakovane od nich žiadala
prístup k bytu, avšak stále jej odmietajú dať kľúče. Poukazovala znova, že sa tam nachádzajú jej
veci a nemôže sa ani oboznámiť so stavom bytu. Uviedla, že žalobkyne sa o byt ani riadne nestarajú

a neplnia so svoje povinnosti riadne a včas platiť predpis platieb voči správcovi bytu. Byt je v pôvodnom
stave bez akýchkoľvek udržiavacích prác. Ona vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu pravidelne
prispieva na úhradu predpisu. Žalobkyne opakovane pozývala prostredníctvom sms na stretnutie, avšak
ani jedna neprejavila záujem, a keď sa aj náhodou v dome stretnú, ani jej neodpovedajú na pozdrav.
Zopakovala aj svoje tvrdenia o nehodnovernosti spoluvlastníckych podielom žalobkýň 1/ až 3/ čo do

výšky 177/1000 nadobudnuté na základe darovacej zmluvy od ich matky, ktorej platnosť je podľa nich
spochybnená, keďže predmetný byt v tom čase nemal uvádzanú výmeru 85,66 m2. Doplnila, že tak sa
za života ich matky žalobkyne snažili získať darovaním podiel na tomto byte len vo svoj prospech a v jej
neprospech, že uviedli v darovacej zmluve nesprávny popis a nesprávnu výmeru podlahovej plochy
bytu, čím po právnej stránke spochybnili veľkosť svojich spoluvlastníckych podielov. Vzhľadom na vek

a zdravotný stav ich matky je dôvodné predpokladať, že ich matka ani nevedela, čo pri darovacej zmluve
podpisuje. Žalobkyne ju aj dlhodobo obmedzovali v návštevách matky, pričom ju mohla navštíviť, len ak
to niekedy dovolili len za ich prítomnosti a pod ich dozorom. Ďalej žalovaná uviedla, že dňa 29.10.2021
v nočných hodinách ju žalobkyňa 2/ „bezdôvodne fyzicky napadla, keď sa vracala domov a snažila sa
ju nasilu natlačiť do jej bytu, čo sa jej však nakoniec nepodarilo.“ Žalobkyňa 2/ kričala niečo o kľúčoch

a potom neskôr jej poslala sms, že kľúče našla v schránke. Priloženými dôkazmi preukazovala, že
žalobkyne jej neoprávnene a dlhodobo bránili v prístupe k spoločnému majetku, ktorý má právo ako
každý spoluvlastník užívať a žiadala, aby súd vzal do úvahy neoprávnené konanie žalobkýň. Doplnila,
že aby nevyvolávala ďalšie spory zatiaľ neuplatnila svoje majetkové práva na náhradu za zneužívanie
spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Prikázanie bytu do jej vlastníctva okrem

uvedeného a jej účelnejšieho využitia bytu ako jej trvalého bývania, odôvodňovala aj tým, že je osobou
s vyšším vekom a ťažkým zdravotným postihnutím a v mieste bydliska ma ako osoba ZŤP aj vlastné
parkovacie miesto priamo pred vchodom do domu. Žalovaná priložia listiny: E-mailovú komunikáciu
zo dňa 10.08.2021; E-mailová komunikácia zo dňa 8.-9.09.2021; E-mail zo dňa 22.09.2021; Dohoda
o zrušení a vyporiadani podielového spoluvlastníctva; Potvrdenie banky zo dňa 24.09.2021; Zápisnica

o úschove zo dňa 30.09.2021; Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 05.08.2020; E-mail zo dňa 30.09.2021;
Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zo dňa 01.08.2014; Žiadosť o vyhradenie
parkovania pre invalidnú osobu zo dňa 24.03.2020; E-mail zo dňa 28.07.2016; Žiadosť o odovzdanie
kľúča od bytu spoluvlastníčke zo dňa 01.02.2018; E-mail zo dňa 14.08.2016; Žiadosť o odovzdanie
kľúča od rodičovského bytu zo dňa 28.12.2017; Žiadosť o odovzdanie kľúča od rodičovského bytu zo

dňa 22.01.2018; Prehľad platieb č. bytu XX, L. XX, D.; Oznámenie o povolení vyhradeného parkoviska
pre osobu z ŤZP zo dňa 16.06.2021; Prehľad platieb 22.11.2016 – 15.09.2021.7. Na pojednávaní dňa 06.10.2021 žalovaná zhrnula svoje tvrdenia vo vyjadrení zo dňa 04.10.2021,
v rekcii na ktoré žalobkyne uviedli, že mimosúdne rokovanie bolo neúspešné vinou žalovanej, jej
rokovanie bolo nekonštruktívne a účelové. Úprava ceny na 180.000 eur bola vzájomná dohoda aj

so žalovanou. Predložili Výpis s internetového portálu nehnuteľnosti.sk na byt v obdobnej lokalite
na rovnakej ulici, ako aj E-mailovú komunikáciu, Návrh dohody vyporiadania a návrhu na začatia
vkladového katastrálneho konania. Cenu teda považovali za objektívnu a primeranú. Poukázali na
to, že peniaze žalovaná vydokladovala až v septembri, napriek tomu, že sa jej od júna pýtali, či má
peniaze na ich vyplatenie. Termín odovzdanie bytu nepredlžovali, komunikovali konzistentne po celý čas

mimosúdnej dohody, naopak žalovaná bola vo svojich vyjadreniach nekonzistentná a nekonštruktívna.
Uviedli, že vzhľadom na odstup času od podania žaloby vzrástla cena predmetnej nehnuteľnosti a budú
písomne žiadať o zmenu petitu s tým, že náhrada žalovanej by činila sumu 22.320 eur, ktorú považujú
za spravodlivú a vyváženú. K platbám uhrádzaných žalovanou týkajúcim sa bytu poukázali na to, že
žalovaná ako spoluvlastníčka má povinnosť podieľať sa na nákladoch. Žalovaná považovala tvrdenia
žalobkýň za zavádzajúce a nepravdivé, o čom podľa nej svedčí aj ňou doložená e-mailová komunikácia.

8. Dňa 10.02.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkýň 1/ až 3/ s návrhom na zmenu petitu,
v ktorom zvýšili sumu primeranej peňažnej náhrady pre žalovanú na sumu 22.320 eur. Napriek tomu,
že boli pôvodne ochotné akceptovať alternatívne riešenie zrušením a vyporadaním spoluvlastníctva
spôsobom jej prisúdenia žalovanej, čo žalovanej aj opakovanie ponúkali, svoj návrh v tomto smere

zmenili a už s takýmto riešením veci nesúhlasili. Odôvodnili to doterajším vývojom sporu a opakovanými
neúspešnými rokovaniami o mimosúdnej dohode spôsobenými konaním žalovanej. Zvýšenie pôvodne
navrhovanej náhrady pre žalovanú zdôvodnili vývojom trhových cien nehnuteľnosti od začatia sporu
v marci 2020 na celkovú hodnotu 180.000 eur, k čomu priložili príslušnú realitnú ponuku. Poukázali
na to, že s takto navýšenou cenou nehnuteľnosti žalovaná počas mimosúdneho rokovania súhlasila.

Žalobkyne popreli tvrdenia žalovanej o tom, že neuhrádzajú platby spojené s užívaním bytu. Poukázali
na to, že sama žalovaná preložila sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01.12.2020 do 30.09.2011,
z ktorej sú zjavné pravidelné platby vo výške 141,24 eur, ktoré zjavne nevykonala žalovaná, keďže
ich neuvádzala v rámci prehľadu svojich platieb. Tiež predložili Prehľad platieb spojených s užívaním
nehnuteľnosti, ktorý doposiaľ vykonala žalobkyňa 2/ a ktoré sa zhodujú s evidenciou platieb vedenou

správcom bytového domu. Svoje povinnosti spojené s nehnuteľnosťou si preto riadne a včas plnia,
o pravdivosti čoho svedčí aj skutočnosť, že správca eviduje ako kontaktnú osobu žalobkyňu 2/ a uvádza
ju aj v záhlaví sumárnej analýzy platieb. V tomto zmysle poukázali na zjavnú účelovosť tvrdení žalovanej.
Ďalej popierali tvrdenia žalovanej týkajúce sa odovzdania kľúčov, spochybňovania vlastníckych podielov
a ich nevyužívania nehnuteľnosti. Uviedli, že sa opakovane snažili vychádzať so žalovanou, avšak aj

napriek ich opakovaným snahám o mimosúdne riešenie je ich vzájomný vzťah dlhodobo nefunkčný
z dôvodov na jej strane. V prípade, ak mala žalovaná pochybnosti o ich spoluvlastníckych podieloch,
mohla iniciovať príslušné konanie. Nakoľko tak nespravila a svoje tvrdenia opätovne ničím nepodložila,
vnímali to iba ako o pokus o ich očiernenie, rovnako ako difamačné tvrdenie o jej napadnutí žalobkyňou
2/, ku ktorému nikdy nedošlo. Popreli aj všetky tvrdenia žalovanej o obmedzovaní jej vlastníckeho práva.

Vzhľadom k tomu, že vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 31/250 k celku, čo predstavuje približne
12 % spoluvlastnícky podiel a ony spoločne vlastnia 88 %, spoločne sa v zmysle § 139 ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník dohodli na užívanú nehnuteľnosti tak, že ju užíva žalobkyňa 2/.
Konali zákonne, keď sa opakovane snažili dohodnúť so žalovanou o hospodárení s nehnuteľnosťou
a informovali ju o svojich zámeroch. Predložili aj Dokumentáciu k schôdzi vlastníčok v roku 2015 a E-

mailovú komunikáciu z roku 2017. Uviedli tiež, že nie je pravdivé, že neprejavili záujem o stretnutie so
žalovanou.

9. Na pojednávaní dňa 16.02.2022 súd pripustil zmenu petitu v zmysle podania žalobkýň 1/ až 3/ zo
dňa 10.02.2021, ktorým navrhovali zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej

nehnuteľnosti prikázaním do ich spoločného vlastníctva v podiele 1/3 k celku pre každú z nich
s návrhom na zaplatenie primeranej peňažnej náhrady žalovanej v sume 22.320 eur. Žalovaná
uviedla, že žalobkyňami tvrdenú cenu nehnuteľnosti 180.000 eur neuznáva a považuje ju za spornú
a nezodpovedajúcu grafu vývoja cien, pričom cena bytu sa pohybuje v rozmedzí 2.300 – 2.500 eur/m2,
k čomu predložila graf – ceny na trhu 3-izbový byt Bratislava II. Poukázala na to, že súd nie je viazaný

návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uviedla, že ju schopná vyplatiť žalobkyne aj
v súčasnosti a žalobkyne nepredložili dôkaz o tom, že sú schopné ju vyplatiť. Uviedla, že ani jedna
so žalobkýň v byte nebýva. Keďže vlastní susedný byt, má vedomosť o tom, že v predmetnom byte
nikto nebýva. Uviedla tiež, že má vedomosť o tom, že jedna zo žalobkýň prenajíma svoj vlastný byta z toho dôvodu sa dočasne zdržiava v predmetnom byte. Žalobkyne avizovali, že dajú v konaní
vypracovať znalecký posudok za účelom všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti s obhliadkou za účasti
právnych zástupcov strán sporu.

10. Dňa 26.05.2022 bol zo strany žalobkýň 1/ až 3/ predložený Znalecký posudok č. 37/2022 zo dňa
10.05.2022 vypracovaný znalkyňou Ing. Jarmilou Lešovou. Žalobkyne zároveň navrhli zmenu petitu
spočívajúcu v zmene navrhovanej výšky peňažnej náhrady vyporiadania pre žalovanú na sumu 26.784
eur.Uvedenézdôvodnilinazákladepriloženéhoznaleckéhoposudkustanovenouvšeobecnouhodnotou

predmetného bytu 216.000 eur, pričom spoluvlastnícky podiel žalovanej o veľkosti 31/250 má teda
hodnotu 26.784 eur. Uznesením č.k. 16C/22/2020 zo dňa 22.08.2022 súd pripustil takto navrhovanú
zmenu petitu.

11. Na pojednávaní dňa 19.10.2022 žalovaná uviedla, že nesúhlasí so znaleckým posudkom, pričom
nemala možnosť sa zúčastniť znaleckej obhliadky a jej právna zástupkyňa iba pod podmienkou

spísania priloženého Čestného vyhlásenia so sprievodným E-mailom. Nebolo im ani oznámené kto bude
vykonávať znalecký posudok ani umožnené doložiť k nemu listiny. Poukázala na to, že od vyhotovenia
znaleckého posudku v apríli 2022 ceny nehnuteľností klesajú, k čomu predložila článok z časopisu
Trend. Žiadala preto súd o nariadenie znaleckého dokazovania súdom, aby mohli aj z ich strany
doložiť relevantné doklady. Znalecký posudok vypracovaný žalobkyňami neobsahuje napr. zohľadnenie

stavebných zmien, ktoré boli vykonané a boli stavebným úradom povolené. Navyše sú tam zrejmé
nesprávnosti, konkrétne strana 9 pod písm. c), kde je uvedené, že ohliadku nehnuteľnosti vykonal znalec
za účasti žalovanej, čo nie je pravda. Dokonca je tam uvedené, že žalovaná byt sprístupnila a uviedla
informácie o byte a bytovom dome. Preto tento znalecký posudok považovala za sporný, nie len vo
vzťahu k cene, ale aj vo vzťahu k údajom v ňom uvedených. Taktiež jej nebol poskytnutý audiovizuálny

záznam žalobkyňami a preto sa nemôžu vyjadriť ani k obsahu znaleckého posudku čo do rozsahu a
správnosti, nakoľko nemala možnosť si byt riadne obzrieť, napriek tomu, že je spoluvlastníčkou. Navrhla
vypočuť účastníkov konania, ako na strane žalobkýň aj na strane žalovanej, pričom uviedla, že to
navrhuje vzhľadom na tvrdené násilné konanie. Žalovaná odmietla, že by jej právna zástupkyňa bola
vyzvaná zúčastniť sa obhliadky. V prípade, že nebola ochotná čestné vyhlásenie podpísať, nebolo jej

umožnené sa ohliadky zúčastniť. Na miesto ohliadky sa dostavila s tým, že jej nebol umožnený vstup
do bytového domu. Predtým sa pokúšala dovolať do advokátskej kancelárie žalobkýň s otázkou, či
to s čestným vyhlásením myslia vážne, ale nedovolala sa. Cenu nehnuteľnosti považuje za spornú,
pretože žalobkyne nepredložili znalcovi kompletné doklady, nakoľko vo vzťahu k tomuto bytu sa v
predchádzajúcich rokoch robili viaceré znalecké posudky. Tieto posudky mali žalobkyne k dispozícii,

nakoľko boli súčasťou dedičských konaní rodičov strán sporu. Posudok preto podľa nej nie je správny,
keďže vedome zo strany žalobkýň neboli znalcovi poskytnuté všetky informácie. Poukázala na to, že vo
vzťahu k bytu bolo vydané stavebné povolenie, ktoré je právoplatné a ktoré malo vytvoriť priechod medzi
bytom žalovanej a rodičovským bytom. Stavebne bol tento byt spriechodnený stavebným povolením,
aj v skutočnosti. Žiadala preto o nariadenie znaleckého dokazovania súdom, aby znalec dostal všetky

podklady pre vypracovanie posudku.

11.1 Žalobkyne na uvedenom pojednávaní poukázali na to, že znalkyňa ohliadla byt, riadne vyhotovila
fotografie, urobila všetky úkony, ktoré bola povinná urobiť v zmysle právnych predpisov ako znalkyňa.
Žalobkyne preto považujú posudok za správne vyhotovený a za správny v jeho záveroch. Na ohliadku

bola pozývaná právna zástupkyňa žalovanej prostredníctvom e-mailovej komunikácie, nedostali od nej
žiadnu reakciu a až doposiaľ im neboli zo strany žalovanej či jej právnej zástupkyne komunikované
akékoľvek vyjadrenia a námietky. Uviedli, že tvrdenia žalovanej, že sa nemohla dostať do bytového
domu na obhliadku nedávajú zmysel, keď súčasne tvrdí, že boli zavreté dvere na byte. Do času
obhliadky nedostali žiadnu reakciu, počas obhliadky sa do bytu nikto nepokúšal dostať, nikto neklopal

a nikto nekontaktoval ich prítomných právnych zástupcov, ktorí si nie sú vedomí ani kontaktovania
niekoho z ich advokátskej kancelárie. K žalovanou poukazovaným nesprávnostiam v posudku uviedli,
že ide o pisárske chyby a nie je medzi nimi sporné či sa žalovaná ohliadky zúčastnila alebo nie. Táto
skutočnosť nie je podstatná pre vyhotovenie znaleckého posudku a ide o účelové tvrdenie žalovanej.
K tvrdeniam žalovanej ohľadom ceny nehnuteľností poukázali na to, že nie je zrejmé, aká by mala byť

žalovanou tvrdená nižšia cena. Pokiaľ malo podľa žalovanej dôjsť k chybnému znaleckému posudku, nie
je zrejmé, čo sa snaží žalovaná tvrdiť, či mala byť v posudku uvedená vyššia cena s ohľadom na tvrdené
nezohľadnené stavebné úpravy, keď na druhej strane žalovaná tvrdí, že cena nehnuteľností klesá.
Ohľadne tvrdení o údajne chýbajúcom stavebnom povolení v znaleckom posudku uviedli, že odmietajúakékoľvek účelové machinácie s podkladmi, ktoré sa snaží žalovaná prezentovať. Nie je zrejmé, akým
spôsobom by malo uvádzané stavebné povolenie ovplyvniť závery znaleckého posudku. Pojednávanie
bolo odročené za účelom nariadenie znaleckého dokazovania hradeného žalovanou.

12. Dňa 03.11.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkýň 1/ až 3/ k zámeru súdu nariadiť znalecké
dokazovanie. Predložili Fotografiu znázorňujúcu zamurovaný prechod do vedľajšieho bytu, ktorá bola
vyhotovená dňa 25.10.2022. Je na nej stena, v ktorej bol kedysi prechod do vedľajšieho bytu
žalovanej. Vedľajší byt, aktuálne vo výlučnom vlastníctve žalovanej a v ktorom aktuálne žalovaná trvalo

býva, vznikol práve odčlenením priestoru od predmetnej nehnuteľnosti. Je evidentné, že prechod do
vedľajšieho bytu je trvalo zamurovaný a nehnuteľnosť je tak štandardne uzatvorená bez akýchkoľvek
priechodov do vedľajších bytov. Skutočnosť, že nehnuteľnosť je uzatvorená bola vzatá do úvahy
aj znalkyňou J. L. R., ktorá vypracovala znalecký posudok. Je teda zjavné a nespochybniteľné, že
predmetný byt je nepriechodný resp. nie je prepojený priechodom so susediacim bytom, ktorý je vo
vlastníctve žalovanej. Poukázali na to, že žalovaná si musí byť nepochybne vedomá tejto skutočnosti

a jej úmysel tvrdiť nepravdivo je preto nespochybniteľný. Dokonca súčasná podoba vedľajšieho bytu
žalovanej vznikla oddelením izby od predmetnej nehnuteľnosti a jej pričlenením k vedľajšiemu bytu,
čím vznikli dve bytové jednotky. Na to, aby mohlo dôjsť k uvedenému odčleneniu izby sa museli najprv
uskutočniť búracie práce a tiež zamurovanie priechodu. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj priložená
Darovacia zmluva zo dňa 13.05.2009, ktorou bola odčlenená izba darovaná žalovanej. Žalovaná bola

účastníčkou tejto darovacej zmluvy a je vzdelaním architektka. Situácia pred odčlenením izby od
nehnuteľnosti a po odčlenení je viditeľná na priložených pôdorysoch (pôvodný stav a stav oboch bytov
po darovaní), ktoré sú prílohou predloženej darovacej zmluvy. V súvislosti s uvedeným popierajú a
odmietajú akékoľvek tvrdenia žalovanej o nesprávnosti záverov znaleckého posudku z dôvodu, že
nebolo do úvahy vzaté prepojenie nehnuteľnosti so susediacim bytom (ktoré objektívne neexistuje)

a údajné stavebné povolenie, ktoré žalovaná žiadnym spôsobom v konaní nešpecifikovala a ani
nepredložila v konaní. Súdu teda navrhli, aby nenariadil znalecké dokazovanie.

13. Uznesením č.k. 16C/22/2020-480 zo dňa 17.02.2023 súd v zmysle § 253 ods. ods. 2 C.s.p. uložil
žalovanej, aby do 10 dní zložila preddavok na trovy spojené s vykonaním znaleckého posudku vo

výške 250 eur, ktorú povinnosť žalovaná v konaní nesplnila, preto súd k nariadeniu daného znaleckého
dokazovania v súlade s § 253 ods. 3 C.s.p. nepristúpil.

14. Na pojednávaní dňa 15.01.2024 sa žalovaná vyjadrila k vyjadreniu žalobkýň 1/ až 3/ zo dňa
03.11.2022. Trvala na nariadení znaleckého dokazovania súdom, nakoľko sa zmenili aj okolnosti

ohľadne ceny nehnuteľností, čo je všeobecne známa okolnosť aj podľa údajov NBS a to za tretí kvartál
minimálne 10 %. Žalobkyňami predložený znalecký posudok je z mája 2022 a je podľa nej značne
nadhodnotený. K žalobkyňami predloženej zápisnici o darovaní, poukázala na stavebné povolenie z
roku 2009, právoplatné 04.03.2009, ktoré v konaní predloží. Z neho jasne vyplýva, že predmetný byt a
byt žalovanej mali byť priechodové. Ide o stavebné povolenie na vybúranie dverného otvoru a účelom

bolo spriechodnenie medzi uvedenými bytmi č. 41 a 42. Uviedla, že priechod sa aj vytvoril a používal
sa až do roku 2015/2016, kedy žalobkyne resp. niektorá so žalobkýň dala zamurovať prechod medzi
bytmi bez stavebného povolenia. To namietala aj pri súkromnom znaleckom posudku, že znalcovi
neboli poskytnuté všetky informácie, aj preto ho namietali spolu s cenou nehnuteľnosti a tým, že jej
nebolo umožnené sa zúčastniť obhliadky. V znaleckom posudku je veľa nezrovnalostí, jednak vo výmere

s tým, že je úplne iná ako dovtedy. Stavebné povolenie malo byť podľa nej súčasťou znaleckého
posudku, pretože je to listina, ktorá preukazuje zásadnú zmenu. Zamurovaním priechodu sa žalobkyne
dopustilipriestupkuprotistavebnémuzákonu,pretoženatopotrebovalistavebnépovolenie,stým,nemá
vedomosť že by ho mali. To mala mať aj k dispozícii aj znalkyňa. Uviedla tiež, že do spisu doložia ešte
aj to, ako žalobkyne nakladali s predmetným bytom od roku 2015, že nechceli žalovanej vydať kľúče,

tiež zápisnicu, v ktorej sa rozhodli, že tam ŽN nebude mať prístup. Uvedené považovala za násilné
správanie voči nej, a to že jej neumožňujú nakladať s jej vlastníctvom a nakladajú s ním bez jej súhlasu,
hoci platí alikvotnú časť predpisu platieb, odmietajú jej dať kľúče, o čo opakovane žiadala a znemožňujú
jej dostať sa do bytu od roku 2015. Na výzvu súdu nepotvrdila, že by žalobkyne niekedy žiadala o prístup
k bytu za účelom vykonania jej súkromného znaleckého dokazovania. Uviedla, že je takisto schopná

žalobkyne vyplatiť. Poukázala na to, že nie je stále ešte skončený ten dedičský spor. Poukazovala na
jej účelnejšie využitie veci, býva v stiesnených podmienkach, má preukaz ZŤP, vytvorené parkovacie
miesto. Žalobkyne byt využívajú len občas a nepotrebujú ho. Uviedla, že je maliarka, potrebuje väčší
priestor, a preto by to pre ňu bolo podstatne účelnejšie využitie bytu, pričom by boli aj nižšie nákladyna presťahovanie, ide o dva byty vedľa seba. Podľa nej sa reálna cena hýbe niekde okolo 180.000 eur.
Má záujem sa dohodnúť tak, že nadobudne predmetný byt do svojho vlastníctva. Uviedla, že je ochotná
a schopná žalobkyne vyplatiť, čo už raz v tomto konaní preukázala – zložením peňazí do notárskej

úschovy a výpisom z účtu, ku koncu roka 2021, vo vzťahu k cene nehnuteľnosti 180.000 eur, ktorú
predpokladá aj teraz, pričom ide o pôvodný stav bytu a aj priechodový. Podľa nej žalobkyne zmarili
dohodu, nebol tam seriózny záujem sa dohodnúť, pričom bola pripravená ich vyplatiť. Na výzvu súdu,
aby uviedla, na ktorých návrhoch na dokazovanie trvá a ďalšie návrhy, okrem znaleckého dokazovania
zo strany súdu na určenie hodnoty nehnuteľnosti tiež žiadala, aby súd dopytom vyzval žalobkyne, aby

žalovanej odovzdali kľúče od bytu žalovanej a umožnili jej aj jej právnej zástupkyni vykonať obhliadku
bytu. Ďalej uviedla, že predloží ňou poukazované stavebné povolenie na spriechodnenie uvedených
dvoch bytov ako aj ďalšie dôkazy o násilnom správaní žalobkýň voči nej.

14.1. Na uvedenom pojednávaní žalobkyne v reakcii na vyjadrenia žalovanej uviedli, že nimi predložený
znalecký posudok považujú za správny a zákonný. Poukázali na to, že v priebehu sporu dochádzalo

k posunu cien nehnuteľností, pričom však nesúhlasili s argumentáciou žalovanej o neaktuálnej cene
bytu v zmysle predloženého znaleckého posudku. Ohradili sa voči tomu, že pokles ceny nehnuteľnosti
v treťom kvartáli roka 2023 by mal byť všeobecne známou skutočnosťou, keď za takú nemožno
považovať skutočnosti týkajúce sa pohybov realitného trhu v špecifickej oblasti. Akýkoľvek pokles alebo
nárast nehnuteľnosti je potrebné tvrdiť, a to úplne. Nimi navrhovaná suma náhrady za spoluvlastnícky

podielžalovanejsavkonanízvyšovalapodľaaktuálnejhodnotynehnuteľnosti,takabypreňuzabezpečili
férovú výplatu. Pokiaľ od mája 2022 došlo k posunu ceny nehnuteľnosti, mala žalovaná možnosť na
vypracovaní znaleckého posudku. Uviedli, že žalovaná nežiadala o prístup k nehnuteľnosti za účelom
vyhotovenia znaleckého posudku, bolo by jej to umožnené, lebo to bolo aj v ich záujme, preto opačné
tvrdenie,žejejtoneumožnili,jeabsolútnenelogické.Nesúhlasilistým,žežalobkynineboloumožnenésa

zúčastniťobhliadky.Knávrhužalovanejnavykonanieznaleckéhodokazovaniadalidopozornostipostup
súdu po žalobkyňou navrhovanom znaleckom dokazovaní, ku ktorému nedošlo z dôvodu, že nezložila
preddavky. Ohľadom tvrdení o priechode medzi bytmi uviedli, že nechápu aký je zmysel poukazovaného
minulého priechodu, čo je irelevantné, keď momentálne tam žiaden priechod nie je a tú skutočnosť
zohľadnila aj znalkyňa. Odmietli, že by sa v súvislosti s minulým priechodom bytov dopustili nejakého

priestupku, a ak by sa aj jednalo o nejaký priestupok voči povinnostiam v stavebnom konaní, je to
absolútne nerelevantné v predmetnom spore. Nie je pravdou, že užívajú byt len niekedy, žije tam trvalo
žalobkyňa2/naďalej,tenstavsanezmenil,bývatamabytpotrebuje.Žalovanábývavsusediacombytea
má svoju bytovú otázku vyriešenú. Popierali aj tvrdenia o zamedzení vstupu žalovanej do nehnuteľnosti.
K jej ďalším tvrdeniam týkajúcim sa rozhodovania o nakladaní s predmetnej nehnuteľnosťou poukázali

na to, že ide o zákonný postup vychádzajúci z veľkosti ich podielov, pričom žalovaná má k dispozícií
možnosti ako sa brániť, ktoré zatiaľ nevyužila. Uviedli, že sú pripravené vyplatiť žalovanú, ktorá vlastní
len okolo 12 %, snažili sa aj o mimosúdnu dohodu. Odmietli, že by sa dopustili akéhokoľvek násilného
konanie voči žalovanej. Spochybňovali tiež schopnosť žalovanej na ich vyplatení v prípade prikázania
jej bytu.

15. Na pojednávaní nariadenom na prejednanie veci (§ 177 ods. 1 C.s.p.) súd vykonal dokazovanie
predloženými listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu. Na základe nesporných skutkových tvrdení
a vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

16. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. XX nachádzajúcemu sa
na 4. poschodí bytového domu na L. M. N. D., vchod č. 15, F. O. XXXX a prislúchajúcemu
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve o veľkosti
666/100000, vedených na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., obec D., G. D.
J.. Každá zo žalobkýň 1/ až 3/ na uvedenej nehnuteľnosti vlastní spoluvlastnícky podiel 292/1000

a žalovaná podiel 31/250. Z príslušného listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. A. vyplýva, že titulom
nadobudnutia uvedeného vlastníckeho podielu na nehnuteľnosti žalobkýň 1/ až 3/ je Uznesenie
Okresného súdu Bratislava II. č. 46D/479/2011,Dnot 68/2011 zo dňa 04.05.2014,Z-6181/15 a Darovacia
zmluva V-17323/15 zo dňa 16.7.2015. Titulom nadobudnutia žalovanej je Uznesenie Okresného súdu
Bratislava II. č. 46D/479/2011,Dnot 68/2011 zo dňa 04.05.2014,Z-6181/15 a Uznesenie o dedičstve

46D/332/2016-242 zo dňa 22.05.2019, Z-12297/2019. Žalobkyne 1/ až 3/ a žalovaná sú všetky sestrami.
Na základe rozhodnutia žalobkýň 1/ až 3 ako väčšinových spoluvlastníčok predmetnú nehnuteľnosť
obýva žalobkyňa 2/, pričom medzi všetkými žalobkyňami je vzájomný súlad a dohoda o užívaní danej
nehnuteľnosti. Medzi žalobkyňami 1/ až 3/ a na druhej strane žalovanou sú vážne narušené vzťahy anesúlad v otázke užívania nehnuteľností. Žalovaná súhlasila a zhodne navrhovala samotné zrušenie
podielového spoluvlastníctva, avšak nedošlo medzi nimi k dohode o spôsobe vyporiadania. Žalovaná
je vlastníčkou vedľajšieho bytu č. XX, ktorý ma s predmetným bytom spoločnú stenu, v ktorej bol

v minulosti vybudovaný priechod medzi bytmi. V súčasnosti priechod neexistuje, predmetný byt je
oddelený a samostatný. Z predloženej notárskej zápisnice o darovacej zmluve zo dňa 13.05.2009, ktorej
účastníkmi boli darcovia J. Q. F., nar. XX.XX.XXXX a P. F., nar. XX.XX.XXXX (rodičia strán sporu)
a žalovaná ako obdarovaná, vyplýva, že na základe preloženého Rozhodnutia vydaného Mestskou
časťou Bratislava – Ružinov č. SÚ/2009/6531-4/MML.2, právoplatného dňa 04.03.2009, sa vyrezal

dverný otvor, ktorým sa vytvoril priechod medzi bytmi č. XX a č. XX. Medzi izbou, do ktorej ústi vybúraný
dverný otvor a predsieňou v byte č. 41 sa nachádzal dverný otvor, ktorý sa zamuroval. Uvedené
stavebné práce sa uskutočnili v súlade s projektovou dokumentáciou vyhotovenou autorizovaným
stavebným inžinierom J. B. D. a podľa zápisnice schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov
konanej dňa 29.10.2008 bola schválená realizácia tejto stavebnej zmeny bytov. Predmetom zmluvy
bolo darovanie miestnosti, ktorá bola vytvorená na základe vykonaných stavebných prác a pripojená

k bytu č. XX. Súčasťou notárskej zápisnice je aj vyhlásenie žalovanej, že stav predmetu daru je jej
dobre známy. Žalobkyne 1/ až 3/ ku dňu 13.05.2022 disponovali finančnými prostriedkami v navrhovanej
výške náhrady spoluvlastníckeho podielu žalovanej v sume 26.877,36 eur. Žalovaná k dňu 30.09.2021
disponovala finančnými prostriedkami v sume 157.680 eur, zloženými toho času do notárskej úschovy
na účel vyplatenia náhrady spoluvlastníckych podielov žalobkýň 1/ až 3/ v rámci mimosúdnych rokovaní.

Zo znaleckého posudku č. 37/2022, vypracovaného dňa 10.05.2022 znalkyňou J. L. R., vyplýva, že
všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola zaokrúhlene 216.000 eur.

17.Podľa§136ods.1a2Občianskehozákonníka,vecmôžebyťvspoluvlastníctveviacerýchvlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len

medzi manželmi.

17.1Podľa§137ods.1Občianskehozákonníka,podielvyjadrujemieru,akousaspoluvlastnícipodieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

17.2 Podľa § 139 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej
veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak
sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o
dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

17.3 Podľa § 141 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní písomnú formu.

17.4 Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadaniena návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkovnechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

17.5 Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

17.6 Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,

ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

17.7 Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,

alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje
o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E.

18. Každý zo spoluvlastníkov nehnuteľností môže požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho

vyporiadanie, v prípade ak sa nevedia na takomto zrušení a vyporiadaní dohodnúť bez zásahu súdu, a to
preto, že žiaden zo spoluvlastníkov nemôže byť nútení k tomu, aby zotrval v takomto spoluvlastníckom
vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Jediné obmedzenie tohto práva spoluvlastníka
predstavuje § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje súdu návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť, teda podielové spoluvlastníctvo nezrušiť a
nevyporiadať, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. V prípade, ak nie sú takéto dôvody hodné

osobitného zreteľa dané, súd zruší a vyporiada spoluvlastníctvo súd podľa zásad uvedených v § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka v rámci, ktorých najskôr skúma, či nemožno vec, ktorá je predmetnom
podielového spoluvlastníctva reálne rozdeliť podľa výšky podielov, pričom ak takéto reálne rozdelenie
veci nie je dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.
Ak ani takýto spôsob vyporiadania nie je možný, pretože žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce, súd

nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

19. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka
je iudicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe
zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 C.s.p., pozn.). Pri

zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť
spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 OZ od
1. januára 1992) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom
rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/305/2019
zo dňa 28.01.2021)

20. Súd je teda viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, avšak nie je navrhovaným
spôsobom vyporiadania. Môže tak rozhodnúť o vyporiadaní aj iným spôsobom, pričom je preňho
záväzné poradie dané v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to 1. rozdelenie veci,
2. prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a 3.nariadenie

predaja veci a rozdelenie výťažku. Zákon takisto určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadať
pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a to jednak na veľkosť spoluvlastníckych
podielov a účelné využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská, súd prihliada i na iné
okolnosti prípadu, pričom zákon spomína aj príp. násilné správanie podielového spoluvlastníka voči
ostatným spoluvlastníkom.

21. V prejednávanej veci súd rozhodoval o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k určenej
vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti – bytu č. XX na 4. poschodí na adrese L. XXXX/XX N. D.. Účastníkmi
sporu boli riadne všetci spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, evidovaní riadne aj na príslušnom liste
vlastníctva č. XXXX pre k. ú Ružinov.

22. Súd najskôr rozhodol o procesnom návrhu žalovanej na prerušenie konania podaného v rámci
jej vyjadrenia zo dňa 28.09.2020, ktorým žiadala, aby súd v zmysle § 164 C.s.p. konanie prerušil do
skončenia konania vedeného pod sp. zn. B2-46D/562/2016. Ide o konanie o návrhu na dodatočné
prejednanie dedičstva po ich otcovi J. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, predmetom

ktorého je novoobjavený majetok, a to rozdielna nehnuteľnosť v k. ú. E. N.. Pokiaľ žalovaná svoj
návrh odôvodňovala tým, uvedené neskončené dedičské konanie môže mať vplyv na ich vyporiadanie
v predmetnom konaní a ich spoločné vzťahy chce riešiť komplexne, jej návrh súd nepovažoval za
dôvodný. Keďže sa poukazované konanie týka inej nehnuteľnosti a nemá vplyv na vlastníctvo či výšku
spoluvlastníckych podielov na predmetnej nehnuteľnosti, nie súd splnené podmienky fakultatívneho

prerušenia konania podľa § 164 C.s.p., kedy má súd možnosť prerušiť konanie, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie. Zjavne
sa tak nejednalo ani o prípad obligatórneho prerušenia konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. a), pri
ktorom súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnenýriešiť. Ak súd návrh na prerušenie konania zamietne, nerozhoduje o ňom samostatným uznesením, ale
výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bude súčasťou meritórneho rozhodnutia (Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.

Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 1752 s., § 164). Vzhľadom na uvedené, súd návrh žalovanej na
prerušenie konania zamietol (I. výrok rozsudku).

23. Žalobkyne 1/ až 3/ ako aj žalovaná zhodne navrhovali zrušiť ich spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti,
pričom však každá zo strán sporu navrhovala rozdielny spôsob vyporiadania prikázaním veci za

náhradu. Reálne rozdelenie predmetu vyporiadania súd nepovažoval za dobre možné, čo vychádza
zo samotnej povahy veci (3-izbový panelákový byt) a technickej náročnosti či nemožnosti, resp.
aj neprimeranej finančnej nákladnosti, pričom strany sporu nepreukazovali objektívnu a účelnú možnosť
rozdelenia a takýto spôsob vyporiadania nežiadali. Súd nezistil a v konaní ani neboli tvrdené žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre ktoré by nebolo
možné vyporiadať spoluvlastníctvo spôsobom prikázania veci sa primeranú náhradu. Žalobkyne 1/

až 3/ navrhovali prikázanie nehnuteľnosti im do podielového spoluvlastníctva za náhradu žalovanej
určenú podielom jej spoluvlastníckeho podielu, vychádzajúc z hodnoty nehnuteľnosti určenej nimi
predloženým znaleckým posudkom z mája 2022. Žalovaná naopak navrhovala prikázať nehnuteľnosť
do jej výlučného vlastníctva za náhradu žalobkýň 1/ až 3/. Možno dodať, že pokiaľ žalovaná uvedené
formálne uplatňovala vzájomnou žalobou (s určením náhrady žalobkýň vychádzajúc z hodnoty 150.000

eur), súd to vzhľadom na už spomínanú povahu tohto sporu (tzv. iudicium duplex) považoval za jej
vlastný návrh vyporiadania. Čo sa týka východiskovej hodnoty nehnuteľnosti pre určenie náhrady
spoluvlastníckych podielov žalobkýň, na poslednom pojednávaní žalovaná predpokladala sumu okolo
180.000 eur a na ten účel navrhovala vykonať súdom nariadené znalecké dokazovanie.

24. Pri výbere spôsobu prikázania nehnuteľnosti súd zohľadnil predovšetkým kritérium veľkosti
spoluvlastníckych podielov, ako aj účelnosti využitia veci a preukázanie dostatočných finančných
prostriedkov za vyplatenie primeranej náhrady. Čo sa týka veľkosti podielov, každá zo žalobkýň 1/
až 3/ vlastnila podiel 292/1000, teda spolu 876/1000, t.j. 87,6 % k celku. Žalovaná vlastnila podiel
31/250, teda 124/1000, t.j. 12,4 % k celku. Súd dáva do pozornosti, že už spoluvlastnícky podiel už

každej zo žalobkýň bol viac ako dvojnásobný k podielu žalovanej. Pokiaľ teda medzi žalobkyňami
panoval súlad v otázke spoločného vlastníctva ako aj užívania predmetného bytu, ktorého boli voči
žalovanej dominantnými vlastníčkami (spolu ako aj každá zvlášť), súd nemohol túto skutočnosť pri
rozhodovaní o spôsobe prikázania veci opomenúť. Možnosť prikázania veci viacerým spoluvlastníkom
priamo predpokladá § 142 ods. 1 Občianskeho zákona. Súd v tomto konaní nepovažoval za relevantné

ani žalovanou tvrdené „spochybňovanie hodnovernosti“ veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobkýň
1/ až 3/ „najmä čo do výšky podielu 177/1000“ nadobudnutých darovaním od ich matky P. F. na
základepriloženejdarovanejzmluvyzodňa23.06.2015.Súdpriotázkehodnovernostispoluvlastníckych
podielov vychádzal z citovaného § 70 katastrálneho zákona. Žalovaná takúto námietku uvádzala vo
všeobecnej rovine, nedokladovala ani neuvádzala že by sa určenia rozdielneho spoluvlastníckeho

podielu či neplatnosti darovacej zmluvy domáhala cestou príslušnej žaloby, takáto skutočnosť nevyplýva
ani z príslušného listu vlastníctva katastra nehnuteľností. Žalovaná tiež neuvádzala, že by príslušné
námietky vznášala v rámci samotného dedičského konania v roku 2018, v rámci ktorého sa to podľa
jej tvrdení dozvedela. Poukazovala len na nepresnosť údaja o výmere bytu ako predmete darovania
v predmetnej darovacej zmluve. Riadne nekonkretizovala aký (vyšší) spoluvlastnícky podiel by jej mal

na úrok žalobkýň pripadať, preto súd tieto jej námietky nepovažoval ani za dostatočne špecifikované.
Možno doplniť, že v zmysle poukazovanej darovanej zmluvy ich matka žalobkyniam 1/ až 3/ darovala
531/1000 (3 x 177/1000) zo svojich 615/1000 (123/200), pričom zvyšných 84/100 napokon zdedila
žalovaná (osvedčenie o dedičstve sp. zn. 46D/332/2016, č.l. 387 spisu).

25. Námietky žalovanej o účelnejšom využití bytu, ktoré by mal súd v danom prípade uprednostniť,
súd nepovažoval za dôvodné. Žalovaná také skutočnosti v konaní nepreukázala. Súd pri rozhodovaní
o prikázaní veci tiež zohľadňuje, aby sa vec mohla účelne využiť, pod čím treba rozumieť predovšetkým
využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Pri prikázaní veci je nutné prihliadať aj na to, aby sa
vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu

nedochádzalo k vzniku sporných situácií. Na to súd prihliadal aj v danom prípade, keď v konaní nebolo
sporným, že medzi stranami sú vážne narušené vzájomné vzťahy, ktoré vplývajú aj na otázku užívania
nehnuteľnosti. V priebehu konania bolo nepochybné, že z uvedeného vyplýval aj záujem na samotnom
zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva či novom určení spoluvlastníckych vzťahov, keď spoluvlastníckenezhody strán sporu znemožňovali spoločnú dohodu o užívanú nehnuteľnosti a narúšali jej pokojné
užívanie.

26. Za nepreukázané a účelové súd považoval tvrdenia žalovanej o tom, že predmetný byt je spojený
spoločným prechodom s jej vedľajším bytom č. XX, existencii rozhodnutia na spriechodnenie bytu
a napokon o neoprávnenom konaní žalobkýň pri ich svojvoľnom zamurovaní prechodu. Žalovaná v tejto
súvislosti (na poslednom pojednávaní) tiež uviedla, že predloží stavebné povolenie, právoplatné dňa
04.03.2009, ktorým v tom čase už disponovala. Neexistenciu prechodu a oddelenosť predmetného

bytu v súčasnosti preukazuje znalecký posudok č. 12/2018, znalecký posudok č. 37/2022, či dňa
03.11.2022 doložená fotografia (č.l. 430 spisu). Opätovne však súd upriamuje pozornosť najmä na
notársku zápisnicu o darovacej zmluve zo dňa 13.05.2009 (č.l. 434 spisu), v ktorej sa poukazuje aj
na notárovi predložené príslušné rozhodnutie, právoplatné dňa 04.03.2009. V notárskej zápisnici je
konštatované, že k vybúraniu dverného otvoru medzi predmetným bytom (č. 41) a bytom žalovanej (č.
42) došlo spolu s následným zamurovaním iného dverného otvoru v predmetnom byte (ktoré žalovaná

v konaní namietala ako neoprávnené konanie žalobkýň). Tiež priamo vyplýva z notárskej zápisnice, že
dané stavebné úpravy sa vykonali za účelom odčlenenia izby z predmetného bytu a jej pričlenenia do
bytužalovanejakodaruodjejrodičovažalovanávyhlásila,žestavdarujejejdobreznámy.Pokiaľchcela
žalovaná avizovaným predloženým spomínaného stavebného rozhodnutia z roku 2009 preukazovať
samostatne (bez ďalších súvislostí vyplývajúcich z notárskej zápisnice) len dočasnú priechodnosť bytov,

nie je zrejmé akú by to mohlo mať relevanciu. Takýto návrh v konaní ani riadne predložený nebol a zo
strany žalovanej nebolo preukázané, že nemala možnosť poukazované rozhodnutie predložiť včas,
keď sama ním disponovala (v mobile). Súd teda taktiež považoval vykonanie takéhoto (avizovaného)
dokazovania za rozporné zásadám koncentrácie a hospodárnosti konania, keď by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania (§ 153 ods. 2 C.s.p.). V konaní bolo preukázané aj tvrdenie žalobkýň

o zväčšení bytu (garsónky) žalovanej v roku 2009 odčlenením izby z predmetného bytu. Poukazované
darovanie jednej miestnosti z predmetného bytu rodičmi strán sporu pre žalovanú v roku 2009 možno
vnímať (dotvára istý celkový obraz) aj v súvislosti so žalovanou namietaným neskorším darovaním zo
strany ich matky (darovala časť spoluvlastníckeho podielu na predmetnom byte) žalobkyniam a 1/ až
3/ v roku 2015, ako aj o veľkosti spoluvlastníckych podielov strán sporu. Pokiaľ žalovaná v konaní

len všeobecne uviedla, že došlo ku kráteniu jej dedičského podielu oproti žalobkyniam, čo bližšie ani
nešpecifikovala, v tomto konaní to nemohlo mať relevanciu. Je zrejmé, že žalovaná mala možnosť svoje
prípadné námietky uplatniť priamo v dedičskom konaní či príslušnom súdnom konaní. Ak v priebehu
sporunavrhovalapriloženiededičskéhospisusp.zn.46D/332/2016preprípadženedôjdekmimosúdnej
dohode, následne na tom netrvala. Súd už vyššie poukázal, že osvedčenie o dedičstve z tohto konania

je súčasťou spisu (č.l. 386).

27. K ďalším tvrdeniam žalovanej o zamedzení prístupu do bytu, neodovzdaní jej kľúčov či bránení
v výkone spoluvlastníckych práv či ne/platení predpisu platieb voči správcovi bytu, dáva súd
predovšetkým do pozornosti ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (o miere podieľaní

sa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci) ako aj 139 ods.
2 Občianskeho zákonníka (ktorý upravuje spôsob rozhodovania spoluvlastníkov o hospodárení so
spoločnou veci). Súd v prejednávanej veci nebol oprávnený rozhodovať o nárokoch týkajúcich sa
hospodárenia či užívania predmetného bytu, keď to zjavne nebolo predmetom tohto konania. Na také
konania či rozhodnutia žalovaná ani nepoukazovala. Pokiaľ teda žalovaná navrhovala dokazovanie

výzvou žalobkýň na predloženie kľúčov od predmetného bytu žalovanej a sprístupnenie jej bytu, súd
to ako neúčelné a nadbytočné nepripustil. Mal pritom za preukázané umožnenie prístupu právnej
zástupkyni žalovanej za účelom vykonávaného súkromného znaleckého dokazovania. Pokiaľ žalovaná
neskôr tvrdila, že vlastné znalecké dokazovanie nemohla vykonať pre odopretie jej prístupu, takéto
tvrdenia nepreukázala. Žalobkyne naopak tvrdili, že by to bolo aj v ich záujme a na taký účel

by nehnuteľnosť žalovanej sprístupnili. Nebolo preukázané ani žalovanou tvrdené násilné správanie
žalobkýň voči nej. Relevantným by mohlo byť skutočné fyzické alebo psychické násilie páchané priamo
na žalovanej. Za také žalovaná mylne a neopodstatnene považovala práve tvrdené nesprístupnenie
jej bytu zo strany žalobkýň, nedovolanie jej ho užívať či neodovzdanie kľúčov. Žalovaná v konaní
nepreukázala, že by takým mohlo byť aj ňou tvrdené konanie žalobkyne 2/ zo dňa 29.10.2019,

ktorá sa ju mala snažiť natlačiť do bytu, ani to, že k niečomu takému vôbec došlo. Pokiaľ v konaní
navrhovala výsluch strán sporu za účelom preukázania násilného správania (resp. inokedy aj za účelom
zodpovednosti za zmarenie mimosúdnych rokovaní), napokon na takom návrhu netrvala.28. V konaní bolo preukázané, že predmetný byt bol na základe rozhodnutia všetkých žalobkýň
prenechaný do užívania žalobkyne 2/. Tá byt obýva a má v ňom svoje veci, o čom svedčí aj doložený
návrh čestného vyhlásenia spísaného v súvislosti s poskytnutím možnosti právnej zástupkyne žalovanej

zúčastniť sa znaleckej obhliadky bytu (č.l. 428 spisu). Žalovaná uvedenú skutočnosť nevyvrátila,
keď v rámci svojich tvrdení len poukazovala na občasné a nie neustále užívanie bytu, o čom má
mať ako vlastníčka vedľajšieho bytu vedomosť. Za významné v tejto veci súd považoval zachovanie
účelu využitia bytu v súčasnosti obývaného žalobkyňou 2/ na základe dohody všetkých žalobkýň,
t.j. ďalšie nerušené a účelné užívanie bytu zabezpečené súladom (novourčených) spoluvlastníkov.

Osobitný (prednostný) význam nemohli mať ani tvrdenia žalovanej, že byt viac potrebuje, má k nemu
citový vzťah, je ZŤP, je maliarka, má pred bytovým domom parkovacie státie, mala by nižšie náklady
na presťahovanie, resp. preukazovanie skutočností o tom, že žalobkyne majú svoj trvalý pobyt
inde. Žalovaná má svoj byt, býva vo vedľajšom byte, ktorý vlastní a má tam trvalý pobyt. Žalovaná
nepreukázala takú vážnu potrebu na prikázaní bytu, ktorú by bolo potrebné uprednostniť a byt
prikázať jej ako výrazne menšinovej 12,4 % spoluvlastníčke, keď zároveň ani nepreukázala, že aj

aktuálne toho času disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady
spoluvlastníckych podielov žalobkýň. Jej schopnosť vyplatiť žalobkyne 1/ až 3/ preukazovala ku dňu
30.09.2021 (výpisom účtu zo dňa 24.09.2021 a notárskou zápisnicou zo dňa 30.09.2021), a to vo výške
157.680 eur (vychádzajúc z hodnoty nehnuteľnosti 180.000 eur), čo potvrdila aj poslednom pojednávaní.
Pokiaľ ďalej uvádzala, že je schopná ich vyplatiť aj v súčasnosti, nebolo to v konaní preukázané. Súd

sa pri vyporiadaní prikázaním veci musí zaoberať otázkou, či spoluvlastník/spoluvlastníci, ktorým by
vec mala byť prikázaná, disponujú potrebnými finančnými prostriedkami, resp. existujú predpoklady
na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom. Súd v tomto ohľade
dáva do pozornosti, že sama žalovaná v konaní uvádzala, že v súvislosti so zabezpečením finančných
prostriedkov počas mimosúdneho rokovania predávala svoj súčasný byt. Uviedla, že aby žalobkyne

mohla vyplatiť, za tým účelom pristúpila k predaju svojho bytu. Doložila aj zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve zo dňa 05.08.2021 (č.l. 235 spisu, s vyčiernením všetkých údajov o výškach častí kúpnej
ceny), ktorá sa týkala bytu č. XX, bola v nej určená lehota na uzatvorenie kúpnej zmluvy najneskôr do
06.10.2021 a splatnosť prvej časti kúpnej ceny v deň podpisu zmluvy o budúcej zmluve (05.08.2021).
Nie je preto tiež zrejmé, či dokladované prostriedky dňa 30.09.2021 ne/pochádzali sčasti z prostriedkov

prvejčastikúpnejsumy.Žalovanánáslednevkonaníajnaďalejtvrdila,ževlastníabývavsusednombyte
č. XX, nemožno tak bez ďalšieho predpokladať, že by k jeho poukazovanému predaju došlo a žalovaná
by týmto spôsobom získala tvrdené finančné prostriedky.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pristúpil k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k predmetnej

nehnuteľnosti a jej prikázaniu do podielového spoluvlastníctva žalobkýň 1/ až 3/ v zmysle ich návrhu,
každej v podiele 1/3 k celku (výrok II. a III. rozsudku). Čo sa týka výšky primeranej finančnej náhrady za
spoluvlastnícky podiel žalovanej, vychádzal z nimi predloženého súkromného znaleckého posudku č.
37/2022 zo dňa 10.05.2022, spĺňajúceho všetky náležitosti v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p., ktorý stanovil
všeobecnú hodnotu bytu zaokrúhlene na sumu 216.000 eur. Námietku žalovanej, že znalec nemal

k dispozícii všetky doklady, konkrétne poukazujúc na stavené povolenie z roku 2009 (ktorému sa súd
podrobne venoval už vyššie), súd považoval za nedôvodnú. V tomto znaleckom posudku znalec riadne
vychádzal z aktuálnej oddelenej dispozície bytu, rovnako ako tomu bolo aj v prípade predloženého
znaleckého posudku č. 12/2018 (č.l. 27 spisu). Žalovanou poukazované nesprávnosti v obsahu posudku
o tom, že sa obhliadka bytu vykonala za účasti žalovanej, ktorá byt sprístupnila, súd považoval za

zrejmé nesprávnosti, ktoré ani medzi stranami neboli sporné a nemali žiaden vplyv na závery o hodnote
predmetnej nehnuteľnosti. Ako bolo v konaní vopred avizované, znalecké dokazovanie sa vykonalo
s umožnením účasti právnych zástupcov strán sporu (čo súd konštatoval aj vyššie). Uvedené žalovaná
nevyvrátila nepreukázanými tvrdeniami o zamedzení účasti jej právnej zástupkyni a tiež zmätočnými
tvrdeniami o tom, že sa do vchodu či bytu nemohla dostať. Žalovaná tiež namietala neaktuálnosť

stanovenej hodnoty bytu z dôvodu zmien v cenách nehnuteľností od mája 2022 doposiaľ, tým, že
v súčasnosti je hodnota nehnuteľnosti nižšia. V tej súvislosti len nekonkrétne poukazovala na všeobecné
údaje NBS, aktuálny vývoj trhu s tvrdením min. znížením 10 %, ktoré považovala za všeobecne
známe okolnosti. Súd v prvom rade uvádza, že táto jej námietka pri predmetnom spôsobe vyporiadania
spoluvlastníctva prikázaním žalobkyniam 1/ až 3/ pôsobí v neprospech samotnej žalovanej. Žalobkyne

však s jej argumentáciou o neaktuálnej hodnote nehnuteľnosti nesúhlasili a neupravovali ani nežiadali
znížiť nimi navrhovanú sumu primeranej náhrady žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel (vypočítanú
zhodnotynehnuteľnostívzmysleznaleckéhoposudku).Súddodáva,žejeprirodzenýistývývojvcenách
nehnuteľností s možnosťou klesania ale aj stúpania (najmä z dlhodobého hľadiska a príslušnej mestskejčasti hlavného mesta), stanovenú hodnotu nehnuteľnosti znaleckým posudkom z mája 2022 však
nepovažovalzaneaktuálnu.Pokiaľžalovanánaďalejtrvalananariadeníznaleckéhodokazovaniasúdom
za účelom stanovenia aktuálnej (nižšej) hodnoty nehnuteľností, súd toto dokazovanie nevykonal pre

jeho neúčelnosť, nadbytočnosť, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania. Poukazuje pritom, že takéto
dokazovanie žalovaná v konaní už navrhovala a nebolo vykonané z dôvodov na jej strane v zmysle §
253 ods. 3 C.s.p. (nezložila preddavky).

30. Súd teda určil výšku primeranej náhrady žalovanej vychádzajúc z celkovej hodnoty nehnuteľností

216.000 a spoluvlastníckeho podielu žalovanej 31/250, t.j. 12,4 %, čo predstavuje sumu 26.784 eur,
ktorú zhodne navrhovali žalobkyne. Žalobkyne 1/ až 3/ preukázali disponovanie týmito finančnými
prostriedkami výpisom z účtu žalobkyne 3/ zo dňa 13.05.2022. Keďže sa nejedná o značnú sumu a na
strane žalobkýň ide o tri spoločne zaviazané subjekty, pričom disponovanie prostriedkami na ich strane
ani ničím nepodmieňovali, možno ho predkladať aj v súčasnosti. Lehotu na plnenie (tzv. paričnú lehotu)
súd určil v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. na 30 dní, ktorú považoval v danom prípade (aj vzhľadom na

predpokladanú dispozíciu prostriedkami) za dostatočnú na vyplatenie náhrady. Vzhľadom na uvedené
súd zaviazal žalobkyne 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej sumu 26.784 eur titulom
primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel (IV. výrok rozsudku).

31. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.) rozhodol súd v súlade s § 257 C.s.p. a

tento nepriznal žiadnej zo strán sporu (V. výrok rozsudku) pre existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Prihliadal jednak na zmieňovaný osobitný charakter sporu (iudicium duplex), v ktorom súd podľa
§ 216 ods. 2 C.s.p. nie je viazaný navrhovaným žalobným petitom a v ktorom žalobcom a žalovaným
môže byť ktorákoľvek zo strán sporu. Žalobkyne 1/ až 3/ síce boli (formálne) úspešné v spore, keď súd
rozhodol v súlade s ich posledným návrhom. Je však potrebné brať zreteľ na to, že súd v tomto prípade

rozhoduje priamo podľa kritérií stanovených hmotnoprávnou úpravou v § 142 Občianskeho zákonníka.
V danom prípade nemožno v celom rozsahu prenášať zodpovednosť za výsledok konania na žalovanú.
Súd dáva do pozornosti, že žalobkyne v priebehu konania menili navrhovaný spôsob vyporiadania, keď
spočiatku pripúšťali tiež prikázanie veci do výlučného vlastníctva žalovanej, čo následne zmenili, pričom
uvedené ovplyvnilo i priebeh sporu. Čo sa týka protichodných tvrdení o zmarení mimosúdneho riešenia

sporu, súd vychádzal z preukázanej skutočnosti o tom, že žalovaná v danom čase uzavrela zmluvu
o budúcej zmluve na predaj svojho bytu a disponovala finančnými prostriedkami (vo vzťahu k náhrade
z hodnoty bytu 180.000 eur), z čoho možno predpokladať toho času jej skutočný záujem na vyporiadaní
prikázaním bytu do jej vlastníctva.

Poučenie:

2 B2-16C/22/2020

Proti I. výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné /§ 357 písm. n) C.s.p. a contrario/

Proti výrokom II., III., IV. a V. tohto rozsudku je možné podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava IV. /§ 355 ods. 1 C.s.p., 357 písm. m) C.s.p./

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. /§359 C.s.p./

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). /§ 363 C.s.p./

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. /§ 364 C.s.p./

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. /§ 365 C.s.p./

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

/§ 366 C.s.p./

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k
odvolaniu. /§ 373 ods. 4 C.s.p./

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.