Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. jún 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 22Csp/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123468370
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kolárik

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:6123468370.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu:

Ahoj, a.s., IČO: 48 113 671, sídlo: Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária
RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti
žalovanému: I. Š., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: I. I. XXXX/XX, XXX XX Š., zast. Advokátska kancelária
Prachová & Partners, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300, o zaplatenie
2 667,56 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. V časti o zaplatenie 670,- EUR sa konanie zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12. 12. 2023, postúpenou
tunajšiemu súdu z upomínacieho konania dňa 29. 01. 2024, domáhal zaplatenia sumy 2 667,56 EUR s
príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.X.XXXX uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako
dlžníkzmluvuospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXX,nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanému
peňažné prostriedky vo výške 7000,00 EUR a žalovaný sa zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť

spolu s úrokmi a splniť si ďalšie povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Žalovaný si neplnil povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného so splátkami úveru žalobca
v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovaného na možné
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaný na upozornenie nereagoval, žalobca vyhlásil
dňa 20.03.2021 úver za predčasne splatný. Jednotlivé splátky žalovaného ako aj spôsob ich započítania
sú uvedené v Prehľade splátok a úhrad. Platby zrealizované žalovaným po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru žalobca započítal prednostne na istinu. V čase od vyhotovenia prehľadu splátok do

podania žaloby žalovaný uhradil ešte sumu 130,- EUR, a to dňa 16. 11. 2023. Žalobca si žalobou
uplatnil voči žalovanému (i) nesplatenú istinu úveru vo výške 2 667,56 EUR, (ii) zmluvný úrok, ktorý bol v
zmluve dohodnutý vo výške 16,80 % ročne, a to v celkovej sume 3 294,66 EUR, (iii) úrok z omeškania z
nesplatenej úverovej istiny za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do dátumu poslednej
úhradyžalovaného,vyčíslenývcelkovejsume579,41EUR,(iv)úrokzomeškaniaznesplatenejúverovej
istiny po dátume poslednej úhrady, t.j. od 17. 11. 2023 do zaplatenia, a to vo výške 5 % ročne a
(v) náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 136,52 EUR. Vo vzťahu k zmluvným úrokom

žalobca poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 a 8Cdo/125/2018, v zmysle ktorých
v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri
riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Podľa Prehľadu splátok a úhrad by žalovaný
za riadneho plnenia povinností zaplatil úroky z istiny v súhrnnej výške 5 250,56 EUR. Zo žalovanýmuhradených platieb bola na úroky započítaná suma 1 955,90 EUR. Na úrokoch teda zostáva uhradiť
suma 3 294,66 EUR ako rozdiel medzi súhrnnou výškou úrokov, ktoré by žalovaný zaplatil pri riadnom
plnení (Celkové náklady úveru) a už zaplatenými úrokmi. Žalobca pred podaním žaloby prostredníctvom

právneho zástupcu opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný však do dnešného
dňa dlžnú sumu neuhradil. Pokiaľ ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky, v rámci nich si
žalobca s poukazom na rozsudok OS Rimavská Sobota sp. zn. 12Csp/102/2021 a OS Nitra sp. zn.
36Csp/143/2021 uplatnil 1x úkon právnej služby za predžalobnú výzvu + 1x režijný paušál + DPH.

2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Prehľad splátok a
úhrad k zmluve číslo XXXXXXXXXX (č.l. 11 - 15), Predžalobná výzva (č.l. 16), 3. upomienka - výzva na
zaplatenie s doručenkou (č.l. 8, 17), Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru s ePotvrdenkou a potvrdením
o vrátení zásielky odosielateľovi (č.l. 9, 10, 18), Zmluva o spotrebiteľskom úvere (č.l. 19 - 21).

3. Žalovaný reagoval na žalobu odporom podaným proti platobnému rozkazu vydanému Okresným

súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní. Žalobou uplatnený nárok rozporoval a navrhol, aby súd
žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Návrh na vydanie platobného rozkazu v
upomínacom konaní žalovaný považoval za neprípustný s poukazom na § 3 ods. 6 písm. b) a písm.
d) zákona č. 307/2016 Z. z., keďže zmluva obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku a zároveň
žalovanýnebolnazaplateniedlhuvyzvanývposlednýchtrochmesiacochpredpodanímnávrhu.Žalobca

totiž nepreukázal, že žalovanému doručil Predžalobnú výzvu zo dňa 05. 12. 2023; žalovaný popiera, že
by mu táto výzva bola doručená. Žalovaný ďalej namietol, že v zmluve absentuje obligatórna náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch („ZoSÚ“), keď zmluva obsahuje iba výšku
splátky, počet splátok a termín splátok, avšak neobsahuje konkrétny rozpis výšky, počtu a termínu
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia. S poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ je preto úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný
v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia KS TN sp. zn. 5Co/599/2014, OS PO sp. zn. 11C/50/2015, KS
PO sp. zn. 7Co/220/2014 a KS TT sp. zn. 9Co/401/2012. Ďalej, v zmluve boli dojednané neprimerane
vysoké úroky, a to vo výške 16,80 % ročne. Podľa názoru žalovaného je až nemysliteľné, aby žalobca

poskytoval úver vo výške 7 000,- EUR a žiadal uhradiť úroky vo výške 5 250,56 EUR, čo predstavuje viac
ako polovicu poskytnutého úveru. Takéto dojednanie úrokov je podľa žalovaného neplatné pre rozpor
s dobrými mravmi, a to s poukazom na § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a ďalej s poukazom
na rozhodnutia KS PO sp. zn. 8CoCsp/20/2022 a 7Co/220/2014, NS SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 a
5Cdo/26/2011, KS TT sp. zn. 5Co/599/2014, . Žalovaný náhľadom na internetové stránky NBS preveril

úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad
5 rokov v 03/2019 činil úrok 6,96 % p.a. Dojednaný úrok viac ako dvojnásobne prekračuje uvedenú
hodnotu, a teda je v rozpore s dobrými mravmi, čoho dôsledkom je neplatnosť takto dojednaných úrokov.
Ďalej žalovaný namietal, že zmluva obsahuje nesprávne vypočítané RPMN. Nie je možné, aby RPMN
bola vo výške 16,80 %, a žalovaný by pri poskytnutom úvere vo výške 7 000 EUR musel uhradiť

žalobcovi sumu vo výške 5 250,56 EUR. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa robí
úver bezúročným a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ. Žalovaný zároveň poprel celú
výšku dlžnej sumy. Z listinných dôkazov predložených žalobcom žalovanému nie je zrejmé, ako žalobca
vypočítal výšku dlžnej sumy, a to konkrétne istinu ako aj úroky z omeškania. Žalovanému tiež nie je
zrejmé, ako žalobca započítaval úhrady na jednotlivé dlžné sumy. Žalovaný totiž dodnes úver zo zmluvy

spláca, ako to vyplýva z výpisov z účtu o zrealizovaných splátkach k 12/2023. Žalovaný ku dňu podania
odporu splatil úver vo výške 6 635,03 EUR a z úverovej istiny mu tak zostáva splatiť už len 364,97 EUR.
Ďalej žalovaný namietol, že žalobca pred poskytnutím úveru relevantným spôsobom neskúmal bonitu
žalovaného v zmysle § 7 ZoSÚ. Žalovaný poukázal na rozhodnutie KS TT sp. zn. 23CoCsp/26/2020.
Žalovaný má za to, že žalobca v návrhu žiadnym spôsobom nepreukázal, že postupoval v súlade

s § 7 ods. 1 ZoSÚ, a teda mu i vzniklo právo úver zosplatniť, resp. že žalobca skúmal s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver. Aj preto sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

4. Na podporu svojich tvrdení žalovaný k odporu priložil nasledovné listinné dôkazy: Priemerné úrokové

miery z úverov poskytnutých v Eurách rezidentom Eurozóny (č.l. 39), potvrdenia o platbách splátok (č.l.
42 - 57).5. V replike žalobca uviedol, že na žalobe zotrváva a s námietkami žalovaného sa nestotožnil. Pokiaľ ide
o namietanú neprípustnosť žaloby, predžalobná výzva bola žalovanému doručená dňa 08. 12. 2023 o
09:02 hod. pod podacím číslom zásielky RG270750236SK, ako to potvrdzuje z predloženého potvrdenia

Slovenskej pošty o doručovaní zásielky spolu s elektronickým podacím hárkom. Úverová zmluva
neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom sám žalovaný v rámci odporu nepoukázal
ani na jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku ktorej by mal byť návrh žalobcu posúdený
ako neprípustný. Žalobca nesúhlasil, že by zmluva nemala všetky obligatórne náležitosti. Poukázal na
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/211/2017, podľa ktorého nemožno od

dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok
po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Zo zmluvy je jednoznačne zrejmá výška
úveru (7 000,- EUR), druh a účel úveru, typ a výška úrokovej sadzby (fixná do splatnosti 16,8 % p.
a.), výška anuitnej splátky (127,61 EUR), termín splatnosti I. anuitnej splátky (20. 03. 2019), počet
anuitných splátok (96), periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky (mesačne, v 20. deň kalendárneho
mesiaca), splatnosť úveru (20. 02. 2027) ako aj celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť, t. j. súčet

výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom (12 250,56 EUR). Žalobca poprel, že
by v zmluve boli dojednané neprimerane vysoké úroky. Tieto boli dojednané v súlade s § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.
z.. Z predloženej Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami
a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2018 zverejnených na webovom sídle MF SR vyplýva,

že priemernou RPMN pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných so zmluvnou splatnosťou od 5 do
10 rokov bolo v danom čase 8,4 % s tým, že dvojnásobok uvedenej hodnoty predstavuje 16,8 %. Teda
dohodnutá úroková sadzba 16,8 % je plne legitímna a v súlade s dobrými mravmi keďže neprevyšuje
zákonom stanovenú najvyššiu prípustnú výšku odplaty v danom čase stanovenú na 16,8 %. Pokiaľ ide
o skúmanie bonity žalovaného, žalobca bonitu skúmal v zmysle ustanovení § 7 ods. 1 ZoSÚ. Overoval

pracovný pomer a výšku príjmu žalovaného ako žiadateľa o úver prostredníctvom Sociálnej poisťovne
ako nezávislého externého zdroja. Rovnako žalobca overoval existujúce záväzky žalovaného z registra
klientských informácii Eurisc. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný bol v čase žiadania
o úver zamestnaný, pričom výška príjmu žalovaného za posledné 3 mesiace bola aspoň vo výške 624
EUR. Vzhľadom na zistený príjem žalovaného žalobca akceptoval jeho čistý príjem vo výške 542,91

EUR. Mimo výpisu zo Sociálnej poisťovne totiž žalovaný uviedol žalobcovi, že jeho čistý mesačný príjem
za posledné 3 mesiace predstavoval 393,62 EUR, 620,13 EUR a 615 EUR čo v priemere predstavuje
542,91 EUR. Z výpisu Eurisc vyplýva, že žalovaný nemal v čase žiadania o úver žiadne existujúce
splátkové, nesplátkové úvery ani žiadne kreditné karty či stavebné úvery. Žalovaný zároveň uviedol
žalobcovi pri poskytovaní úveru, že je ženatý a nemá nezaopatrené deti a vyživovaciu povinnosť.

V zmysle § 2 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 žalobca do vzorca výpočtu limitu
ukazovateľa schopnosti splácať dosadil sumu 127,61 EUR ako sumu výdavkov na peňažné plnenie v
zmysle opatrenia NBS č. 10/2017. V čase žiadania o úver predstavovala výška životného minima pre
jednu plnoletú fyzickú osobu sumu vo výške 205,07 EUR a na druhú dospelú osobu 143,06 EUR čo
spolu predstavuje 348,13 EUR. Celková výška nákladov podľa § 2 ods. 5 opatrenia NBS č. 10/2017

predstavuje sumu vo výške 387,09 EUR (celková výška nákladov = [(celková výška čistého príjmu
žalovaného - súčet životných miním)*0,2] + súčet životných miním). Po dosadení do vzorca na výpočet
limitu žalobca dospel k hodnote 0,82, t. j. k hodnote nižšej ako 1. Žalobca teda dostatočne preskúmal
bonity žalovaného a preukázal splnenie si povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch v nadväznosti na opatrenie NBS č. 10/2017. V závere repliky žalobca potvrdil, že prijal od

žalovaného dňa 15. 12. 2023 platbu vo výške 130,- EUR a dňa 15. 01. 2024 platbu vo výške 130,- EUR.
Žalobu preto vzal späť v uvedenej časti, s prislúchajúcim úrokom z omeškania.

6. Na podporu svojich tvrdení žalobca pripojil k replike nasledovné listinné dôkazy: ePotvrdenka a
potvrdenie o doručení zásielky (č.l. 72 , 74), výpis z registra klientských informácií (č.l. 73), report

zo Sociálnej poisťovne (č.l. 75), Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2018 (č.l. 76), Údaje žiadosti / zmluvy
č. XXXXXXXXXX (č.l. 77 - 81).

7. V duplike žalovaný uviedol, že v danom konaní je súd povinný ex offo skúmať neprijateľné zmluvné

podmienky.Zotrvalnasvojichdoterajšíchnámietkach.Ďalejuviedol,žepovažujezazvláštne,žeúroková
sadzba a RPMN sú v rovnakej výške, a preto spochybňuje správnosť výpočtu RPMN. Pokiaľ ide o
výšku úrokov, žalovaný náhľadom na internetové stránky NBS preveril úrokové miery podobného úveru
v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v IV. štvrťoku činil úrok 7,19% p.a, pričom dvojnásobok predstavuje sumu 14,38 % p.a. (čo je podstatne viac ako 16,80 % ). Pokiaľ
ide o skúmanie bonity, žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca neobjasnil schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom nezohľadnil najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver

(v danom prípade 8 rokov, pričom žalovaný bol zamestnaný pred poskytnutím úveru len 3 mesiace a bol
vo veku 59 rokov, t.j. pred dôchodkom), výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj
účel spotrebiteľského úveru. Ďalej, žalovaný je vlastníkom bytu č. XX, vchod č. XX, X. poschodie, popis:
X C..B. S., číslo listu vlastníctva XXXX, okres: S. G., obec: Š., katastrálne územie: Š.. Na nehnuteľnosti
je zriadené záložné právo v prospech OTP Banky Slovensko a.s. IČO: 31318916 so sídlom Šturová 5,

813 54 Bratislava na byt č.XX na X. podl. D. XXXX/XX- XXXX/XX. Mesačná splátka hypotéky v čase
uzavretia Zmluvy bola 380 Eur mesačne (tohto času 280 Eur mesačne). Žalovanému nie je zrejmé,
ako žalobca posudzoval schopnosť splácať poskytnutý úver, keď úver poskytoval na dobu 8 rokov
žalovanému, ktorý bol v tom čase už v preddôchodkovom veku, s príjmom vo výške v priemere 540
Eur a mesačnou splátkou hypotéky vo výške 380 Eur. Zároveň žalovanému nie je zrejmé, ako žalobca
mohol vykonať overenie existujúcich záväzkov žalovaného z registra klientských informácii Eurisc, keď

v uvedenom výstupe absentuje mesačná splátka hypotéky. Pritom informácia o zriadení záložného
práva je verejne dostupnou informáciou prostredníctvom katastra nehnuteľností. Zákonodarca jasne
uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená
povinnosť zistiť nielen jeho príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti
klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi

zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.
Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky
riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci
so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané

informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých
je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž
predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú
aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkaus a ďalší)
zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom

posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom na informácie
podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto
závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26.2.2019 a rozsudkov
Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.3.2019. V tejto
súvislosti možno poukázať aj na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18 zo

dňa 5.3.2020, podľa ktorého články 8 a 23 Smernice 2008/48/ES z 23.4.2008 sa majú vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom
práve. Nové dôkazy žalovaný k duplike nepripojil.

8. Žalobca ešte reagoval podaním z 21. 05. 2024 v spojení s jeho doplnením z 24. 05. 2024. Opätovne
poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/211/2017, podľa ktorého veritelia nie sú povinní uvádzať v
zmluve presný rozpis amortizácie dlhu. Zotrval na závere, že dojednaná úroková sadzba nie je v rozpore
s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o skúmanie bonity, žalobca skúmal bonitu v súlade s ustanoveniami § 2

Opatrenia NBS č. 10/2017. Opatrením bolo jednoznačne určené, akým spôsobom má veriteľ postupovať
pri overovaní schopnosti spotrebiteľa splácať poskytovaný úver, a to aj s poukazom na skutočnosť, že
zákon č. 129/2010 Z.z. nijakým spôsobom nepožaduje a neurčuje veriteľom, aby skúmali konkrétne
výdavky spotrebiteľa/žiadateľa o úver. ZoSÚ v § 7 ods. 27 spresňuje postup, akým by veriteľ mal
postupovať, a to tak, že elektronicky overí informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej

poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra (uvedené žalobca preukázal zaslaním reportu
zo SP), pričom zákon ďalej upresnil, že veriteľ overuje len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa,
ktoré vopred získal od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver
(žalobca uvedené taktiež preukázal dopytom do SP a predložením žiadosti o úver). Samotný ZoSÚ
v § 7 ods. 27 poslednej vete špecifikuje, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb

spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť je nevyhnutné posudzovať s
ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa. S poukazom
na všetky vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že veriteľ si splnil svoju povinnosť a postupoval v
zmysle § 7 ods 1 ZoSÚ. Pokiaľ ide o nezohľadnenú splátku hypotéky a jej neuvedenie v predloženomvýpisezregistraEurisc,žalobcauviedol,žeskúmalzáväzkyžalovanéhoavyhodnocovaljehoschopnosť
splácať úver, ktorého poskytnutie žiadal, a to v súlade s §7 ods. 27 v spojení s § 7 ods. 20 ZoSÚ.
Skutočnosť, že na LV XXXX - na nehnuteľnosti, ktorú má Žalovaný v spoluvlastníctve, figuruje zapísané

záložné právo, nepreukazuje nedostatočné skúmanie bonity žalobcom a taktiež len predloženie LV nie
je dostatočným dôkazom o existencii záväzku žalovaného, ktorý nefiguroval vo výpise Eurisc (absencia
Zmluvy). Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS TT sp. zn. 22CoCsp/13/2023, podľa
ktorého objektívnym zdrojom informácií o existujúcich úveroch je práve register klientských informácií.
Zároveň, povinný reporting do registrov, ako i nahliadanie do nich, je aktuálne od r. 2016, a teda

úvery získané pred týmto obdobím (na predmetnom LV D. XXXX/XX) nemá veriteľ možnosť overiť
iným hodnoverným spôsobom (veriteľ by sa musel spoľahnúť len na informácie obdržané od dlžníka).
Pokiaľ ide o námietku žalovaného k nezohľadneniu jeho veku, žalobca uviedol, že žalovaný mal v čase
žiadosti o úver vek XX rokov, pričom v spojitosti s výškou úveru, dobou poskytnutia úveru a dosiahnutím
predpokladaného dôchodkového veku žalobca vyhodnotil, že v prípade, ak žalovaný bude poberateľom
starobného dôchodku bez iného - vedľajšieho príjmu, prevažnú časť svojho dlhu bude mať splatenú

a zároveň výška vypočítaného limitu ukazovateľa splácať poskytovala dostatočný priestor - rezervu -
pre prípadne zníženie príjmu dlžníka v danom čase. K podaniu žalobca pripojil Súhrnné informácie o
údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4.
štvrťrok 2018 (č.l. 120). V závere podania žalobca potvrdil, že prijal od žalovaného dňa 16. 02. 2024
platbu vo výške 130,- EUR, dňa 15. 03. 2024 platbu vo výške 130,- EUR a dňa 12. 04. 2024 platbu vo

výške 150,- EUR. Žalobu preto vzal späť v uvedenej časti, s prislúchajúcim úrokom z omeškania.

9. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 04. 06. 2024, vykonal dokazovanie zo všetkých listinných
dôkazov založených v spise a dospel k ďalej uvedeným skutkovým a právnym záverom.

10. Žalobca (v tom čase ešte pod obchodným menom Amico Finance a. s.) ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník uzavreli medzi sebou dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej
len „zmluva“, č.l. 19), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver s
nasledovnou špecifikáciou: výška úveru: 7 000,00 EUR, fixná ročná úroková sadzba: 16,80 %, počet
splátok: 96, výška mesačnej splátky: 127,61 EUR, prvá splátka splatná: 20. 03. 2019, posledná splátka

splatná: 20. 02. 2027, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť: 12 250,56 EUR, RPMN: 16,80 %, celkové
náklady spotrebiteľa: 5 250,56 EUR. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 11), žalovaný nesplácal
úver riadne a včas. Žalobca zaslal žalovanému 3. upomienku - výzvu na zaplatenie zo dňa 25. 05. 2021
(č.l. 17), v ktorej ho upozornil na omeškanie so splácaním úveru a na možnosť vyhlásenia okamžitej
splatnosti úveru. Upomienka bola žalobcovi doručená dňa 29. 05. 2021 (č.l. 8). Následne žalobca úver

zosplatnil, o čom žalovaného upovedomil listom z 24. 06. 2021 (č.l. 18).

11. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí
mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a
jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia

povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej
vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi
uplatňovaná v súlade so zákonom.

12. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o neprípustnosti návrhu na vydanie platobného rozkazu v

upomínacom konaní pre prítomnosť neprijateľných podmienok v zmluve a pre nedoručenie predžalobnej
výzvyvposlednýchtrochmesiacochpredpodanímnávrhu,ktomutunajšísúduvádza,žemuneprináleží
posudzovať činnosť OS BB v upomínacom konaní. Vec bola z upomínacieho konania postúpená
tunajšiemu súdu, ktorý o nej konal ako o každej inej žalobe podľa pravidiel uvedených v Civilnom
sporovom poriadku („CSP“). Táto námietka preto nebola v konaní pred tunajším súdom dôvodná.

13. K námietke žalovaného, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a súd je povinný
tieto skúmať ex offo, tunajší súd uvádza, že žalovaný vo svojich vyjadreniach nešpecifikoval ani jednu
zmluvnú podmienku, ktorú by považoval za neprijateľnú s poukazom na § 53 Občianskeho zákonníka.
Ak žalovaný tvrdí, že súd má posudzovať neprijateľné podmienky ex offo aj bez návrhu strany konania,

potom tunajší súd uvádza, že by išlo o abstraktnú kontrolu spotrebiteľských zmlúv (bez konkrétnych
tvrdení strán sporu), ktorá však má osobitný právny režim a ktorú nemožno vykonať na podklade žaloby
podanej v predmetnej veci.14. Dôvodná nebola ani námietka žalovaného o absencii povinnej náležitosti zmluvy, keď zmluva
neobsahuje konkrétny rozpis výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Tunajší súd sa stotožňuje s názorom NS SR
vyjadreným v uznesení sp. zn. 4Cdo/211/2017, na ktoré poukázal žalobca, a nevidí dôvod sa od tohto
názoru odkláňať.

15. Pokiaľ ide o úroky dojednané v zmluve vo výške 16,80 % ročne, súd uzavrel, že úroky boli
dojednané v súlade s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 4 a § 1a ods. 1
a 4 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Ako vyplýva z údajov zverejnených MF SR, najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreté od 21. 02. 2019 do 20. 05. 2019
(so splatnosťou 5 - 10 rokov) je práve 16,80 % (dostupné na https://www.fininfo.sk/files/archiv/90/

MaximalnaOdplata4Q2018.pdf). Ak teda v zmluve bol dojednaný úrok 16,80 %, bol síce dojednaný v
najvyššej možnej výške, avšak stále v rámci zákonného maxima, a teda nemôže odporovať dobrým
mravom. Táto námietka žalovaného preto rovnako nebola nedôvodná.

16. Pokiaľ ide o RPMN, tu žalovaný iba vo všeobecnej rovine uviedol akési svoje pochybnosti o

správnosti výšky RPMN, bez akejkoľvek konkrétnej argumentácie, či uvedenia vlastného výpočtu.
Tunajší súd vlastnou činnosťou nezistil nesprávnosť výpočtu RPMN, ktorý by bol v neprospech
spotrebiteľa, a teda i túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

17. Súd sa však stotožnil s námietkou žalovaného, že žalobca neskúmal s odbornou starostlivosťou

bonitu žalovaného, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov.

18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy („ZoSÚ“): Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto

zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ: Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

20. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ: Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

21. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ: Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že
veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa

rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 7 ods. 20 písm. b) a d) ZoSÚ: Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, d) peňažné záväzky znižujúce
príjem spotrebiteľa.23. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ: Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,

voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej
zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme
podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov
alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na

splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči

ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

24. Podľa § 7 ods. 28 ZoSÚ: Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa na účely výpočtu ukazovateľa

schopnosti splácať spotrebiteľský úver zohľadňovať jeho očakávané zníženie, a to najmä z dôvodu
očakávaného začatia poberania starobného dôchodku počas doby splácania úveru.

25. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ: Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení

§ 7 ods. 19 až 42.

26. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných

informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia
do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit
Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery
nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na

sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť
účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich
finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

27. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ

vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti
a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany
spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa
sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej

schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná
pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ

dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií zaúčelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a

rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

28.Vzmysle§7ods.16aods.17ZoSÚježalobcapovinnýpreukázať,žepriposkytnutíspotrebiteľského

úveru postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim spôsobom skúmal schopnosť
žalovaného splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia
relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať
s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ
povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal, že s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť

žalovaného splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Žalobca sa k skúmaniu bonity podrobne vyjadril v duplike
a vo svojom podaní z 21. 05. 2024 v spojení s jeho doplnením z 24. 05. 2024 (viď. odseky 5 a 8
tohto rozsudku). Argumentoval, že bonitu posudzoval v súlade s pravidlami stanovenými v Opatrení
NBS č. 10/2017 („Opatrenie“), a teda postupoval s odbornou starostlivosťou. S týmto záverom sa
tunajší súd nestotožnil, a to z ďalej uvedených dôvodov. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že náklady

na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného žalobca stotožnil so životným minimom, ku
ktorému pripočítal paušálnu sumu výdavkov vo výške 20% rozdielu medzi celkovou výškou čistého
príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa. Súd nemal za preukázané - a žalobca to ani
netvrdil - že veriteľ v primeranom rozsahu zhromaždil a posudzoval aktuálne informácie o skutočných
nákladoch žalovaného na zabezpečenie jeho základných životných potrieb (ani v žiadosti o úver (č.l.

78) nebol v kolónke „Iné mesačné výdavky“ uvedený žiaden údaj). Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že
podľa jeho názoru od účinnosti Opatrenia už veriteľ nemusí zhromažďovať údaje o aktuálnych reálnych
nákladoch žiadateľa o úver, ale postačuje tieto údaje nahradiť výškou životného minima, v danom
konkrétnom prípade zvýšenou o paušálnu sumu výdavkov vo výške 20 % rozdielu medzi celkovou
výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa. Podľa názoru tunajšieho súdu

však aktuálnu právnu úpravu nemožno takto interpretovať a aplikovať, pričom nová právna úprava v
spojení s Opatrením nezrušila povinnosť veriteľa skúmať reálne náklady žiadateľa o úver. § 7 ods. 27
ZoSÚ výslovne ustanovuje, že veriteľ je povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o
príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, a tiež ďalšie informácie
o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Posledná veta odseku 27 síce ustanovuje, že náklady na

zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom
a na príjem spotrebiteľa, avšak toto podľa názoru tunajšieho súdu nemožno vykladať tak, že veriteľ
vôbecnemusíodžiadateľaoúverzisťovaťvýškujehoskutočnýchživotnýchnákladov.Citovanézákonné
ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom

uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než je stanovené životné minimum (keďže
je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). S uvedeným korešponduje aj úprava v § 2 ods. 5
Opatrenia, podľa ktorého výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného
minima... Ak zákon uvádza, že náklady spotrebiteľa treba posudzovať s ohľadom na životné minimum

a Opatrenie uvádza, že náklady sú najmenej vo výške životného minima, podľa názoru tunajšieho súdu
to nenahrádza a neruší povinnosť veriteľa vynaložiť primerané úsilie na zistenie informácií o aktuálnych
reálnych nákladoch spotrebiteľa, ani veriteľovi nedáva možnosť sám si určiť výšku týchto nákladov
(či už vo výške životného minima alebo vyššej). Ak účelom posúdenia bonity je zistiť, či žiadateľ o
úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je vylúčené, aby veriteľ posudzoval bonitu

bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych nákladoch na základné životné potreby.
Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných nákladoch žiadateľa o úver
nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. Žalobca zredukoval svoje povinnosti zisťovať
od spotrebiteľa informácie k posudzovaniu bonity v podstate len na zistenie jeho príjmu (finančnézáväzky žalobca zisťuje z dostupných registrov (kde dokonca v tomto prípade zlyhalo i toto) a pre
stanovenie životných nákladov mu postačuje životné minimum, ku ktorému pripočíta 20 % z rozdielu
medzi čistým príjmom spotrebiteľa a životným minimom). Tým však ignoruje ostatné ustanovenia

§ 7 ZoSÚ, podľa ktorých je veriteľ povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o
nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a
ekonomickej situácii spotrebiteľa (§ 7 ods. 27 ZoSÚ). Povinnosť veriteľa tieto informácie zohľadniť/použiť
bez ďalšieho implikuje jeho povinnosť tieto informácie od žiadateľa o úver získať. Prijatím Opatrenia NBS
č. 10/2017 sa tieto ustanovenia § 7 nestali obsolétnymi, čo možno vyvodiť i zo samotného Opatrenia

NBS č. 10/2017. Podľa § 2 ods. 1 Opatrenia sa na výpočet ukazovateľa schopnosti splácať použije tzv.
„celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb“. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia
celkovou výškou nákladov sa rozumie (i) výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa podľa prvej vety (ii) zvýšená o 20 % rozdielu... Prvá veta § 2 ods. 5 však jasne hovorí,
že výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa je najmenej vo výške
sumy životného minima. Teda nie práve vo výške životného minima, ako to tvrdí žalobca, ale najmenej

vo výške životného minima. Žiada sa dodať, že i podľa § 7 ods. 41 ZoSÚ NBS Opatrením stanovuje
popri postupe pre ich výpočet iba minimálnu výšku životných nákladov. Teda § 7 ods. 27 ZoSÚ nie je
obsolétnym ustanovením (v príslušnej časti), ale veriteľ je povinný tieto reálne životné náklady zisťovať.

29. Ďalším porušením povinnosti žalobcu skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného

ako žiadateľa o úver tento úver splácať bolo, že žalobca v rozpore s § 7 ods. 20 písm. d) ZoSÚ
nezahrnul do svojich výpočtov výšku hypotekárnej splátky. Aj tu žalobca zredukoval svoju povinnosť
dôsledne posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver na to, že iba nahliadne do registra klientských
informácií a iné údaje ho nemusia zaujímať, hoci mu bolo známe (pozn. tu súd vychádzal z tvrdení
samotného žalobcu), že povinný reporting do registrov a nahliadanie do nich je aktuálne až od roku

2016, a teda úvery získané pred týmto obdobím v tomto registri uvedené nemusia byť. Teda hoci
úplne bežne spotrebitelia majú hypotéky získané pred rokom 2016 (pričom nemusia byť uvedené v
registri klientských informácií), pričom hypotekárna splátka predstavuje podstatné finančné zaťaženie
spotrebiteľa, žalobcu prípadná hypotéka vôbec nezaujímala. Ako správne uviedol žalovaný, už zo
záložného práva zapísaného na verejne dostupnom liste vlastníctva je zrejmé, že nehnuteľnosť vo

vlastníctve žalovaného je zaťažená záložným právom banky, čo bez ďalšieho evokuje pravdepodobnosť
hypotéky s podstatnou mesačnou splátkou. Ak toto veriteľ zistí, žiadateľ o úver je podľa § 7 ods. 2
ZoSÚ povinný predložiť veriteľovi relevantné doklady potrebné pre ustálenie hypotekárneho zaťaženia
spotrebiteľa. Ak ich nepredloží, úver by bez ďalšieho nemal dostať. Ak by žalobca skúmal reálne náklady
žalovaného (napr. či býva v nájme alebo vo vlastnej nehnuteľnosti), zistil by tiež hypotéku žalovaného,

a to aj ak táto nebola uvedená v registri klientských informácií. Už toto samotné porušenie § 7 ods. 20
písm. d) ZoSÚ je podľa názoru tunajšieho súdu bez ďalšieho možné hodnotiť ako flagrantné zanedbanie
povinnosti veriteľa skúmať bonitu žiadateľa o úver.

30. Obdobný záver platí o nezohľadnení veku žalovaného a očakávaného zníženia jeho príjmu z dôvodu

začatia poberania starobného dôchodku v zmysle § 7 ods. 28 ZoSÚ. V čase žiadosti o úver mal žalovaný
XX rokov. Úver mu bol poskytnutý na dobu 8 rokov. Pri pravidelnom behu udalostí by úver dosplácal vo
veku XX rokov, a teda zo starobného dôchodku. Žalobca argumentoval, že túto skutočnosť zohľadnil
tak, že v čase odchodu žalovaného do dôchodku už by bol úver z väčšej časti splatený. V tejto súvislosti
súd poukazuje na to, že výška mesačnej splátky sa podľa zmluvy nemení po celú dobu (zaťaženie

žalovaného z predmetného úveru je po celý čas rovnaké bez ohľadu na vek a zdroj príjmu žalovaného),
a teda tento argument žalobcu je bezpredmetný. Ďalej žalobca tvrdil, že výška vypočítaného limitu
ukazovateľa splácať poskytovala dostatočný priestor - rezervu - pre prípadné zníženie príjmu dlžníka v
danom čase. Okrem toho, že žalobca toto tvrdenie uviedol až v reakcii na dupliku žalovaného, pričom
vo svojej replike očakávané zníženie príjmu pri skúmaní bonity žalobca neuvádzal a nevyplýva to

ani zo žiadneho z výpočtov žalobcu uvedených v replike, tento argument žalobcu zostal iba v rovine
všeobecného tvrdenia, bez akejkoľvek konkretizácie a bez akéhokoľvek dôkazu. Súd preto uzavrel,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k skúmaniu bonity ani pokiaľ ide o zohľadnenie
očakávaného zníženia príjmu žalovaného v dôsledku jeho pravdepodobného odchodu do dôchodku.

31. Žalobca teda nepreukázal, že postupoval v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ, a teda mu i vzniklo právo úver
zosplatniť. Naopak, súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že žalobca neskúmal s
odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, a teda žalobcovi s poukazom na § 11 ods.
2 ZoSÚ prvú vetu nemohlo ani vzniknúť právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Súd zároveň dospelk záveru, že v danom prípade išlo o hrubé porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu s odbornou
starostlivosťou (žalobca posudzoval bonitu bez akýchkoľvek údajov o reálnych nákladoch na základné
životné potreby žalovaného a v rozpore s § 7 ods. 27 ZoSÚ, v rozpore s § 7 ods. 20 písm. d) ZoSÚ

nezahrnul do výpočtov splátku hypotéky a v rozpore s § 7 ods. 28 ZoSÚ nezohľadnil očakávaný pokles
príjmu žalovaného), a teda úver sa s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ druhú, tretiu a štvrtú vetu považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

32. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 7 000,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť do 20.

02.2027.Zprehľadusplátokaúhradvyplýva,žedo31.10.2023žalovanýuhradilveriteľovisumucelkom
6 375,03 EUR. Po tomto dátume žalovaný uhradil žalobcovi ešte sumu 670,- EUR. V časti o zaplatenie
670,- EUR s príslušným úrokom z omeškania žalobca vzal žalobu späť, a preto súd s poukazom na §
145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Žalovaný teda
dosiaľ uhradil žalobcovi v súhrne viac ako 7 000,- EUR, a teda v plnom rozsahu vrátil žalobcovi istinu
úveru (v podstatnej časti skôr, než ako bol povinný podľa zmluvy, keďže veriteľ nebol oprávnený úver

zosplatniť). Vzhľadom na to žalovaný nemá voči žalobcovi žiaden dlh z predmetnej úverovej zmluvy,
ktorý by súd mohol žalobcovi na základe jeho žaloby v tomto konaní priznať (a nemal ho ani v čase
podania žaloby, keďže k 31. 10. 2023 žalovaný uhradil na úver 6 375,- EUR, čo je s prihliadnutím na
konečnúsplatnosťúveruvroku2027nepochybneviac,akojedlžnáúverováistinapripadajúcavsúčtena
všetky splátky splatné do podania žaloby). Preto súd žalobu v časti, v ktorej konanie nebolo zastavené,

zamietol, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, a to z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a neexistencie práva veriteľa úver zosplatniť.

33. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o
trovách konania súd vychádzal z toho, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a teda mu

patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal vo výroku III. tohto rozsudku.
Narozhodnutieonáhradetrovkonanianemalovplyvčiastočnéspäťvzatiežalobypreúhradyžalovaného
po podaní žaloby, keďže žalovaný tieto úhrady vykonal nad rámec svojej právnej povinnosti (v čase
podania žaloby uhradil žalobcovi viac, ako mal žalobca splatný právny nárok v zmysle dohodnutého
splátkového kalendára, s poukazom na neplatnosť zosplatnenia úveru). O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda
do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

(§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§
367 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient

môže odvolanie podať za podmienok uvedených
v § 360 CSP.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty

na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených
v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa druhá

strana domáhať jej splnenia v exekúcii.