Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/121/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119216337
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4119216337.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale

bytom C. D. XXX/XX, E. A., prechodne bytom C. XXX, v zastúpení Mgr. Richard Kováč, advokát, so
sídlom Coboriho 1, 949 01 Nitra, IČO: 50 825 721, proti žalovanej: F. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
G. D. XXX/XX, E. A., v zastúpení JUDr. Gabriela Strýčeková, advokátka, so sídlom Gladiolová 12, 949
11 Nitra, IČO: 36 112 950 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 10.912,50 eur sa zastavuje.

II. Žaloba sa zamieta.

III. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobca.

IV. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa predmetnou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zrušil a
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo so žalovanou a to tak, že žalobcovi sa v podiele 2/3-iny k celku
prikazujú nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálny
odbor, na LV číslo XXX, nachádzajúce sa v obci C., katastrálne územie: C., pozemok parcely registra ,,C“

s parcelným číslom XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 317 m2, pozemok s
parcelným číslom XX/X, druh pozemku záhrada o výmere 52 m2, pozemok s parcelným číslom XX/X,
druh pozemku ostatná plocha o výmere 31 m2 a žalovanej sa prikazujú nehnuteľnosti v podiele 1/3 k
vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam.
Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania finančných
prostriedkov 23 000 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca predmetnú žalobu odôvodnil tým, že manželstvo so žalovanou uzatvoril 13.08.1988 a ich

manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Pc/25/2016–10, zo dňa
25.11.2016 a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. decembra 2016, pričom uviedol,
že trojročná lehota na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka uplynie 12. decembra 2019.
Žalobca v žalobe špecifikoval predmet BSM, do ktorého podľa jeho tvrdení patrí rodinný dom a úspory
vo výške 35.000 eur.

2./ Žalobca ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.
k. 9Pc/25/2016 zo dňa 25. júna 2016, výpis z LV číslo XXX, výpis z účtu Prvá stavebná sporiteľňa a.s. za
rok 2010 na meno H. B., výpis z účtu Prvá stavebná sporiteľňa a.s. za rok 2010 na meno I. B., potvrdenieo prevode práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení 30.11.2004, potvrdenie o prevode práv a
povinnosti zo zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 08.11.2004, výpis z účtu a z termínovaného vkladu.

3./ Právna zástupkyňa žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobou
uplatnený nárok na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov neuznáva, čo sa týka úspor
vo výške 35.000,- euro, nakoľko tieto nepatria do masy BSM a tiež neuznáva spôsob disparít na
vyporiadaní nehnuteľného majetku nadobudnutého počas manželstva a to prikázaním do podielového
spoluvlastníctva žalobcu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/3 – tiny k celku a do podielového

spoluvlastníctva žalovanej vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 - tiny z celku .
Ďalej vo svojom vyjadrení namietla premlčanie uplynutia lehoty na podanie žalobného návrhu a to
z dôvodu, že žaloba bola na súd podaná 13.12.2019, na potvrdení o prijatí bolo taktiež 13.12.2019,
pričom na podanie návrhu je trojročná lehota, ktorá uplynula dňom 12.12.2019 a z toho dôvodu vzniesla
námietku premlčania a má za to, že žalobcu bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej
lehoty.

Žalovaná ďalej k predmetnej žalobe uvádza, že ich manželstvo nebolo usporiadané, 20 rokov spoločne
nehospodárili, že počas celého konania žalobca býval striedavo v Kovarciach v dome patriacom do BSM
ako aj u otca žalobcu v E. A., ona zabezpečovala výchovu a starostlivosť o dvoch synov, s ktorými bývala
v dome patriacom do BSM v Kovarciach a to do času kým sa synovia osamostatnili.
Úspory, ako tvrdí žalobca, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM, nadobudla dedením po smrti svojej

matky, ktorá zanechala finančné prostriedky v hotovosti a ktorá taktiež vlastnila viacero nehnuteľností,
ktoré predali, pričom peniaze nadobudnuté z dedičstva nepatria do BSM, taktiež poprela, že by počas
trvania manželstva našetrila nejaké finančné prostriedky, pričom poukázala na skutočnosť, že žalobca
boldlhodobonezamestnanýavšetkynákladynadomácnosťhradilasamaataktiežsamazabezpečovala
starostlivosť o deti.

4./ Právny zástupca žalobcu v rámci procesného útoku uviedol, že manželstvo strán sporu bolo
rozvedené rozsudkom OS Topoľčany č.k. 4Pc/25/2016-10 zo dňa 25.11.2016. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť 12.12.2016 a tým zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žaloba
bola doručená na Okresný súd Nitra 12.12.2019, preto bola lehota na podanie zachovaná. Žalobca v

žalobe uviedol, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patril majetok v rozsahu nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., je to rodinný dom s pozemkami, ktoré boli evidované na
LV č. XXX a sú podrobne špecifikované v žalobe.
Ďalší majetok sú finančné prostriedky v celkovej sume 35.000,- eur. K uvedenému majetku navrhli
vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo. Žalobca mal v prvom rade záujem sa so žalovanou dohodnúť,

nakoľko vychádzal z ústnej dohody s manželkou ešte pred samotným rozvodom manželstva, na
základe ktorej by predmetný dom s pozemkami ponechali deťom a úspory by si rozdelili. Následne sa
žalovaná vyjadrila, že žiadne úspory neexistujú a odkázala žalobcu na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva súdom.
Právny zástupca žalobcu tvrdil, že žalobca nedisponoval relevantnými dokladmi, preto navrhol

zabezpečiť dôkazné prostriedky, a to výpisy z bankového účtu žalovanej.
Z týchto výpisov z účtov žalovanej vyplýva, že žalovaná disponovala určitými finančnými prostriedkami.
Žalovaná disponovala s finančnými prostriedkami vkladaním do stavebných sporení ako aj podielových
fondov. V tomto ohľade sa javia všetky tvrdenia za žalovanej, ktoré produkovala v súdnom konaní za
nepravdivé, kedy žalovaná počas týchto období nevykazovala taký príjem, aby mohla sama zabezpečiť

rodinu ako aj hradiť všetky výdavky na rodinný dom a maloleté deti. O to viac keď žalovaná 13 rokov
nepracovala. Jednoznačne pravdivé sú teda tvrdenia žalobcu, že hospodárili spoločne, a to tak že
žalobca hotovostnými výbermi zo svojho účtu hradil výdavky na rodinu a okolo domácnosti a žalovaná
finančné prostriedky zo mzdy šetrila a následne zhodnocovala.
Neobstojí tvrdenie, že peniaze patrili do dedičstva, nakoľko z výpisu z účtu žalovanej zo dňa 28.02.2011

(č. l. 234) je zostatok 9.671,07 eur, ktoré žalovaná nemohla našetriť z finančných prostriedkov zo
zamestnania. Je evidentné, že finančné prostriedky pozostávajúce z vlastnej mzdy si šetrila, a na
domácnosť boli používané výhradne finančné prostriedky žalobcu.
Žalovaná výška spoločných financií žalobcovi zatajovala a uvádzala mu, že „ona sporí a on nech hradí
celú domácnosť“.

Vo vzťahu k tvrdeniam, že finančné prostriedky ktoré žalovaná zhodnocovala patrili do dedičstva po
nebohej matke, tak bolo preukázané, že do sumy dedičstva patrila suma vo výška 12.125 eur, ktoré
prišli žalovanej na účet dňa 13.09.2013, a tieto boli zmiešané s finančnými prostriedkami, ktoré patrili
do bezpodielového spoluvlastníctva. Na tieto finančné prostriedky žalobca neprihliada.Rovnako Čestné prehlásenie F. C. sestry pani žalovanej sa javí ako nevierohodné. Pre tento prípad
je primárne Osvedčenie o dedičstve, z ktorého jednoznačne vyplýva, že do dedičstva patrí suma vo
výške 12.125 eur. Žalovaná sama do dnešného dňa neuviedla aká suma finančných prostriedkov patrí

do dedičstva.
Žalovaná si finančné prostriedky, ktoré patrili do masy BSM prisvojila a odmietla sa vyporiadať BSM.
Napriek tomu v čase rozvodu žalobcovi uviedla, že nejaké peniaze sú, že sa potom vyrovnajú.
Žalovaná vybrala z účtu nasledovné sumy a to 4.300 eur – výber v hotovosti dňa 6.07.2011, 6.000 eur
- výber v hotovosti dňa 19.02.2013, 10.000 eur - výber v hotovosti dňa 20.05.2014, 1.000 eur – prevod

na investíciu – Dobre investuj – 05.05.2016 – účet č. J. XXXX XXX XXXX XXXX, 1.000 eur – prevod na
investíciu – Investícia II – 06.05.2016 - účet č. J. XXXX XXX XXXX XXXX, 14.000 eur - výber v hotovosti
dňa 11.10.2016, čiže celkovo vybrala spolu sumu vo výške 36.300,- euro, z toho odrátal sumu vo výške
- 12.125 eur - finančné prostriedky nadobudnuté dedičstvom a má za to, že suma vo výške 24.175 eur
– finančné prostriedky patriace do BSM.
Žalovaná odmietla bližšie špecifikovať a vyjadriť sa k týmto prevodom a výberom.

Žalobca má za to, že ide o neoprávnené výbery, ktoré finančné prostriedky si žalovaná ponechala
v snahe, aby tieto finančné prostriedky nepatrili do masy BSM.
Tieto finančné prostriedky predstavujú sumu vo výške 36.300 eur, pričom 12.125 eur z týchto finančných
prostriedkov patrí do dedičstva a do masy BSM patrí suma vo výške 24.175 eur.
Vo vzťahu k pôžičkám vo výške vo výške 1.000,- eur, ktoré žalovaná previedla dňa 6.05.2016 a sumu

vo výške 1.000,- eur dňa 6.05.2016, ktoré mali byť podľa vyjadrenia žalovanej požičané synovi, tak tieto
finančné prostriedky patria do masy BSM, nakoľko došlo k ich vráteniu a pokiaľ by aj neboli vrátené,
žalované nemala súhlas od žalobcu, aby tieto finančné prostriedky požičala alebo darovala.
Tvrdí, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal existencia finančných prostriedkov, ktoré patrili do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

5./ Žalobca v rámci procesného útoku uviedol, že so žalovanou nežije v spoločnej domácnosti zhruba od
roku 2010. Mali každý zvlášť svoj účet, on si svoje peniaze z účtu vytiahol a dal žalovanej. Opravujem
svoju výpoveď v tom, že pod jednou strechou sme bývali do roku 2016, avšak ako manželia sme bývali
v dome oddelene od roku 2010.

Tvrdil, že bol nezamestnaný zhruba 5 mesiacov v roku 2000 a potom bol riadne už zamestnaný, čiže
dosahoval príjem. Na účet žalovanej si nepamätá, že by som poukazoval nejaké finančné prostriedky. ,
ale platil od roku 2010 telefón, internet a elektriku.
Tvrdil, že rekonštrukcia strechy sa robila v roku 2011 a peniaze boli použité od jeho otca vo výške
2.000 eur, lebo peniaze nemali. Celá oprava strechy stála 4.500 eur. Zvyšných 2.500 eur sme zaplatili

z peňazí, ktoré mala našetrené manželka.
V roku 2013 sa nerobila žiadna rekonštrukcia. Rekonštrukciu okien sme robili v roku 2009. Okná som
financoval zo svojich peňazí. Mal som príjem okolo 700-800 eur. Bolo to robené z našich peňazí.
Žalobca tvrdil, že žili sme v spoločnej domácnosti do roku 2010, kedy odišiel som bývať k rodičom, v
tom čase keď som tam býval žili ešte obidvaja rodičia, otec zomrel v roku 2020 a mama zomrela v

roku 2013. Svojim rodičom počas doby kedy tam býval neprispieval a začal uhrádzať platby až po smrti
svojho otca. Uhrádza mesačne plyn vo výške 122,- eur, elektriku 44 eur, telefón, pevnú linku a uhrádzal
všetko, čo treba, kanalizáciu, vodné, stočné. Tieto výdaje mali moji rodičia okrem vodného, stočného,
ktoré namontoval teraz a pokiaľ rodičia žili, neprispieval im ani na stravu.
V roku 2010 si s manželkou rozdelili na náklady na domácnosť s tým, že manželka bude uhrádzať plyn

a elektriku uhrádzal on a to mesačne vo výške zhruba okolo 40 eur, až do roku 2016 uhrádzal elektriku.
Okolo domu vykonával bežné veci, nemá to finančne zdokladované.
Čo sa týka nákladov, mali to rozdelené ohľadom detí, on zabezpečoval výdaje syna H. B. a manželka
zabezpečovala výdaje synovi I. B..
Na syna som prispieval počas jeho štúdia a finančne vypomáhala aj na syna H. moja sestra.

6./ Právna zástupkyňa žalovanej v rámci procesnej obrany uviedla, že podľa žalovanej je žaloba
nedôvodná v celom rozsahu, nakoľko predmetom vyporiadania už nie sú nehnuteľnosti, ktoré patrili
do BSM a pokiaľ ide o finančnú sumu 35.000 eur, táto nebola zo strany žalobcu žiadnym spôsobom
preukázaná. Žalovaná počas manželstva porodila žalobcovi 2 deti, z tohto dôvodu bola 6 rokov na

materskej dovolenke. Po materskej dovolenke sa snažila v roku 1995 zamestnať, ale práve materskú
dovolenku čerpala v rokoch po revolúcii, vlastne bola od roku 1989 do roku 1995 na dvoch materských
dovolenkách a k tomu, aby si našla prácu potrebovala sa prispôsobiť novej dobe, naučiť sa prácu na
počítači a z tohto dôvodu absolvovala viacero kurzov v rámci evidencie uchádzačky o prácu. Prácu ajzískala v štátnom podniku MIER, kde začala pracovať ako asistentka generálneho riaditeľa, avšak pri
dvoch maloletých deťoch musela prácu zanechať, nakoľko táto práca vyžadovala dlhšiu pracovnú dobu
a o deti sa nemal kto postarať, nakoľko žalobca chodil na montáže.

Čo sa týka spravovania finančných prostriedkov, žalovaná nikdy nedostávala finančné prostriedky,
výplatu na svoj účet od žalobcu a nemala z čoho tvoriť úspory rodiny. Pokiaľ aj založila stavebné
sporenie, boli to prostriedky, ktoré dostávali deti od starých rodičov a príbuzných a tieto prostriedky boli
počas manželstva použité na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý strany sporu kúpili už ako starší
dom. Na dome sa menili plastové okná, opravovala sa strecha a pokiaľ nejaké finančné prostriedky

boli, tak tieto sa počas manželstva spotrebovali. Je pravdou, že počas manželstva žalovaná nadobudla
finančné prostriedky dedením, avšak tieto nepatria do BSM a nemôže si na nich žalobca nárokovať.
Poukazuje aj na to, že keď žalobca prestal vykonávať prácu zvárača, nedosahoval už vysoký príjem
z ktorého by bolo možné tvoriť úspory, žalovaná bola 6 rokov na materskej dovolenke, 3,5 roka bola
nezamestnaná, nakoľko si musela nájsť takú prácu, aby sa vedela postarať aj o domácnosť a o maloleté
deti s ktorými jej žalobca vykonávajúc prácu, nepomohol. Keď sa zoberie do úvahy, že žalobca po úraze

pracoval už ako strážnik, alebo člen SBS, išlo o prácu, ktorá nebola tak platená ako bola práca zvárača.
Peniaze, ktoré žalobca priniesol do rodiny sa na 4-člennú rodinu spotrebovali a žalobkyňa nemohla z
nich ukladať peniaze ako úspory, snažila sa finančné prostriedky zadeliť tak, aby bolo na domácnosť a
na náklady spojené s bývaním a fungovaním 4-člennej rodiny.
Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že podľa žalobcu by masu BSM mali tvoriť finančné prostriedky

ako súčet výberov peňazí žalovanou z jej účtu 36.300 €, z ktorej odpočítal čiastku 12.125 €
bezhotovostne vyplatenú žalovanej ako dedičský podiel na kúpnej cene z nehnuteľnosti získanej
dedením a čiastku 24.175 € ako rozdiel žalobca považuje za peniaze patriace do BSM.
V rámci procesného útoku tvrdila, že žalovaná dôkazmi preukázala pôvod peňazí a ich účelové použitie:
-suma 4.300,00 € výber dňa 06.07.2011- išlo o peniaze zo stavebného sporenia a boli použité na

financovanie rekonštrukcie strechy na dome, k čomu žalovaná ešte k Vyjadreniu k žalobe pripojila
Zmluvu o dielo zo dňa 16.10.2011 ako dôkaz č. 10 a čo potvrdil aj samotný žalobca na pojednávaní
dňa 14.09.2023, síce len čiastočne, pretože uviedol, že 2.000,- € na zálohu bolo vyplatených z peňazí
požičaných od otca žalobcu, ktoré tvrdenie však nepreukázal (str.4 zápisnice o pojednávaní);
-suma 6.000,00 € výber dňa 19.02.2013 -žalovaná mala vyplatené investičné životné poistenie (tretí

pilier),predalastaréautoDaewoTicoakúpilainéojazdené autoVWPolo,čopreukázalanapojednávaní
dňa 08.02.2024 listinnými dôkazmi: Žiadosť o výplatu dávky doplnkového dôchodkového sporenia,
Záznam a informácie o DDS, obidve listiny z 31.10.2013;
-suma 10.000,00 € výber dňa 20.05.2014 – žalovaná vybrala svoje výlučné prostriedky nadobudnuté
dedením;

- suma 1.000,00 € - prevod na účet syna H. dňa 05.05.2016;
- suma 1.000,00 € - prevod na účet syna H. dňa 06.05.2016, obidve sumy žalovaná poukázala synovi,
ktorý v tom čase kupoval automobil Citroen C5, ktorú skutočnosť potvrdil žalobca dôkazom pripojeným
ako príloha č. 5 k vyjadreniu žalobcu, z ktorého potvrdenia o poistení zodpovednosti je jednoznačne
preukázané, že v danom čase od 30.05.2016 syn prihlasoval vozidlo do evidencie vozidiel a uzatvoril

PZP. Žalovaná preukázala na pojednávaní dňa 08.02.2024 listinným dôkazom-Čestným prehlásením
syna K. H. B. zo dňa 25.09.2023 založeným do súdneho spisu;
- suma 14.000,00 € výber dňa 11.10.2016 – žalovaná vybrala svoje výlučné prostriedky, išlo o tie isté
peniaze, ako boli vyberané z účtu dňa 20.05.2014, to že išlo o vyššiu sumu o 4.000,-€ bolo dané tým,
že žalovaná financovala potreby rodiny z hotovosti, ktorú obdržala z dedičstva a nevyberala si peniaze

z účtu, ktoré tak na účte zostali. Ako bolo už preukázané, žalovaná dedením nadobudla peniaze takmer
v sume 17.000,00 €.
Žalovaná listinnými dôkazmi č. 1. a 2. pripojenými k vyjadreniu k žalobe preukázala, že dedením
nadobudla po matke E. L., zomr. dňa 30.12.2012, viacero nehnuteľností v katastrálnom území M. N. L.,
z predaja rodičovskej domovej nehnuteľnosti v obci Hrušovany jej bola poukázaná dňa 13.09.2013 na jej

bankový účet suma 12.125,- € a listinnými dôkazmi doloženými do súdneho spisu: Čestným prehlásením
sestier:O.G.zodňa08.02.2021aF.C.zodňa10.02.2021žalovanápreukázala,žeokremnehnuteľného
majetku po neb. matke, ktorý bol prejednaný v dedičskom konaní, si žalovaná spolu so sestrami rozdelili
finančnú hotovosť v sume necelých 20.000,- €, z ktorej žalovaná prijala hotovosť takmer 5.000,- €,
takže dedením nadobudla sumu vo výške takmer 17.000,- €, ktorá suma patrí do výlučného vlastníctva

žalovanej a netvorí masu BSM.
Ďalej tvrdila, že ani žalovaná nemala príjmy, z ktorých by mohla popri financovaní domácnosti a štúdia
detí tvoriť úspory, čo je preukázané príjmami a výdavkami zobrazenými vo výpisoch z účtu žalovanej za
roky 2011 až 2016 a príjem potvrdený v Ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za roky 2013 až 2016,preukázali, že za ostatné 4 roky pred rozvodom manželstva žalovaná dosiahla priemerný mesačný
príjem 692,01 €. Bolo vylúčené, aby žalovaná zo mzdy, ktorú dosahovala vytvorila úspory.

7./ Žalovaná v rámci procesného útoku ohľadom výberu finančných prostriedkov uviedla, že dňa
11.10.2016 bola z jej účtu vybratá finančná čiastka vo výške 14.000,- euro, išlo o finančné prostriedky,
ktoré získala v rámci dedičstva a to z predaja rodičovského domu a pre nezhody v manželstve tieto
finančnéprostriedkyboliurčitúdobuujejsestry,ktorájejichpotompoukázalanaúčetaonatietopeniaze
posúvala ďalej .

Žalovaná uviedla, že jej sestra poukázala na účet finančnú čiastku z dedičstva v sume 12.125 euro a
táto suma predstavuje jej podiel z predaja rodinného domu v Hrušovanoch, ktorý bol predaný za kúpnu
cenu vo výške 50.500 eur.
Tvrdila, že v živote jej žalovaný nedal žiadne peniaze, ani na ruku, ani na účet. Ak som niekedy si
pretlačila, že poďme na spoločný nákup, keďže mala dvoch dospelých synov, a tam zaplatil polovicu,
inak nedostala od žalobcu ani v hotovosti, ani na účet žiadne peniaze. V roku 1992 sa im narodil

druhý syn, predtým bola 3 roky na materskej s prvým synom, robila som pár mesiacov a išla som na
materskú s druhým synom a tam mala plnú materskú zase 3 roky na druhého syna. Po druhom synovi
sa potrebovala zapracovať, robila si kurzy bankovnícky, účtovnícky, aby sa dokázala nejakým spôsobom
uchytiť, bolo to platené z úradu práce, kde musela byť evidovaná, aby mohla tieto kurzy urobiť.
Ako prestal žalobca robiť zvárača okolo roku 2000, tak išiel robiť do SBS služby, vtedy sa aj prehodil na

trvalý pobyt do E. A., čo je dom otca a ako prestal robiť zvárača, stratila sa väzba na domov, jednu noc
spal doma a druhú noc spal v A., tam už sa odvtedy tie väzby roztrhli, žili oddelene od roku 2010 a od
tohto obdobia nežili spolu ako manželia ale ani ekonomicky.
Žalobca neplatil doma náklady na bývanie, v Lefantovciach to taktiež platili jeho rodičia, on sa zbavoval
zodpovednosti.

Opravila výpoveď, že už od roku 2000 fungovali zvlášť, nakoľko si dal žalobca pobyt do Dolných
Lefantoviec a fungoval ako samostatná jednotka. Manželstvo nefungovalo, bývali spolu v dome, lebo
musela niekde s deťmi bývať. Do roku 2000 jej žalobca dával peniaze v hotovosti.
Od roku 2000 hospodárili každý zvlášť, ona nevedela koľko má on peňazí, on nevedel o jej peniazoch,
ona uhrádzala plyn, žalobca uhrádzal elektrinu. Čo sa týkalo opráv domu, deti dostávali peniaze od

starých rodičov, od tiet, mali na to stavebné sporenie, to dávali na to stavebné sporenie a vlastne, čo
mali ísť peniaze deťom do života, tak oni ich použili na zatekávajúcu strechu, na dlažbu, na chodník,
lebo okrem svojich príjmov iné prostriedky nemali.
Keďišlisožalobcomnaspoločnýnákup,išlotonapolovicuakeďnešielaplatilatoona,ataksipovedala,
že ho nebude živiť, nemohol jesť z toho, čo navarila, schovávala to, on to našiel, tešil sa z toho, že to

našiel a zjedol to.
Čo sa týka detí, sa financovali tým spôsobom, že ona dávala peniaze na cestovné a vreckové jednému
synovi a žalobca druhému synovi. Ošatenie kupovala ona, chodila do Poľska, nosila švagriná rifle, keď
prišla z Nemecka, nosila im spodné prádlo, aj jej sestra zakupovala a kupoval príležitostne aj žalobca.
Švagriná t.j. žalobcova sestra podporovala mladšieho syna H., ktorý mal vyššie nároky. Syn cvičil judo,

venoval sa aktívne športu.

8./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a vykonal dokazovanie
listinami, ktoré predložil žalobca, z ktorého považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.
8a./ Nebolo sporným, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 13.08.1988, pričom u oboch sa jednalo o

manželstvo prvé. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú 2 deti a to I. B., narodený XX.XX.XXXX
a H. B. narodený XX.XX.XXXX, pričom v čase rozvodového konania obidve deti boli už plnoleté.
Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 4Pc/25/2016
– 10, zo dňa 25.11.2016 a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2016.

8b./ Žalobkyňa založila do spisu rozhodnutie Okresného úradu v Topoľčanoch, odbor všeobecnej
vnútornejsprávy č.l.79zodňa30.01.2002,ktorýmpreukazovala,žeichmanželstvonebolousporiadané
a na základe tohto rozhodnutia bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, keď žalovanej neumožnil odísť s deťmi autom, pričom jej roztrhol kožený kabát, keď jej
chcel zobrať kľúče od auta, nechcel ju pustiť do zamestnania, robil jej schválnosti, začo mu bola uložená

poriadková pokuta vo výške 400 Sk.
Žalovaná zároveň listinným dôkazom na č.l. 81 preukázala skutočnosť, že ich manželstvo nebolo
usporiadané, podala si návrh na určenie výživného, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod spisovou
značkou 11 Nc 370/90 a vo veci bol vytýčený aj termín pojednávania na deň 06.02.1990.8c./ Zo žalobcom predloženého výpisu VÚB banky( č.l. 9) zo dňa 17.09.2009 bolo zistené, že konečný
stav účtu k 17.09.2004 bol 102.592,91 Sk a zároveň z predmetného výpisu bolo zistené, že dňa

26.03.2004 bol uskutočnený vklad vo výške 50.000,- Sk.

8d./ŽalobcazaložildospisuajkópiuvýpisuzúčtuzPrvejstavebnejsporiteľne(č.l.10),ktorýpreukazoval
skutočnosť, že na syna H. B. bol zriadený stavebný účet, kde 08.06.2010 sa konala výplata nasporenej
sumy vo výške 3.820,46 eur.

8e./ZvýpisuzúčtuPrvejstavebnejsporiteľne(č.l.11)bolozistené,žedňa04.11.2010bolauskutočnená
výplata nasporenej sumy vo výške 3.440,41 eur, pričom účet bol zrušený.

8f./ Z predloženého výpisu z Listu vlastníctva číslo XXX ( č.l.15) bolo zistené, že žalobca ako aj žalovaná
majú v bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosť, ktorú nadobudli na základe kúpnej zmluvy H.

XXX/XX - XX/XX - XX/XX.
V priebehu konania došlo medzi stranami sporu k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
ohľadom rodinného domu nachádzajúceho sa v obci C., katastrálne územie C. - rodinný dom so
súpisným číslom XXX, postavený na L. P. XX/X o výmere 317 m2, pozemok s parcelným číslo XX/X,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 317 m2, pozemok s parcelným číslom XX/X, druh

pozemku, záhrada o výmere 52 m2, pozemok s parcelným číslom XX/X, druh pozemku: ostatná plocha o
výmere 31 m2, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor,
na LV č. XXX a to kúpnou zmluvou na základe, ktorej strany sporu previedli nehnuteľnosť na ich syna
Q. I. B., pričom vklad bol povolený 23.6.2021. Zároveň týmto strany sporu oznámili, že rodinný dom už
nie je predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

8g./ Z listinných dôkazov predložených žalovanou a to osvedčenie o dedičstve ( č.l. 69) bolo zistené, že
pod spisovou značkou 5D/17/2013 bolo vydané osvedčenie o dedičstve spísané na notárskom úrade v
Topoľčanoch dňa 04.03.2013, z ktorého bolo zistené, že sa viedlo po nebohej matke žalovanej, pričom
bola v konaní schválená dohoda dedičov, na základe ktorej všetko nehnuteľnosti nadobudla F. C., sestra

žalovanej s tým, že vyplatí z predaja finančné prostriedky všetkým ustupujúcim spoludedičom podľa ich
zákonných podielov najneskôr do 10 dní od predaja predmetných nehnuteľností.

8h./ Žalovaná predložila kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k domu a k pozemku č.l. 72, z
ktorej bolo zistené, že došlo k odpredaju nehnuteľnosti, ktorá patrila do dedičstva dňa 15.08.2013 za

kúpnu cenu 50.500 eur a zároveň bolo zistené, že žalovanej z predmetnej sumy bola vyplatená čiastka
12.125 eur, ktorá mala byť zaslaná na účet žalovanej vedený vo VÚB.

8i./ Žalovaná do spisu založila zmluvu o dielo na realizáciu prác tepelnej a nepremokavej izolácie rovnej
strechy rodinného domu č.l. 83 zo dňa 16.10.2011, z ktorej bolo zistené, že žalovaná uzavrela zmluvu o

dielo medzi zhotoviteľom R. O. a objednávatelia boli žalobca a žalovaná, pričom predmetom zmluvy bolo
pokrytie strechy rodinného domu termoizolačnými a hydroizolačným materiálom a bola dohodnutá cena
za vykonanie predmetu zmluvy vo výške 4.586,72 eur s DPH tak, že bola vyplatená v dvoch častiach
2.000 eur bola poskytnutá záloha na materiál a to dňa 26.07.2011 a zbytok vo výške 2.586,72 eur
predstavuje doplatok po zrealizovaní prác prebratých objednávateľom.

8j./ Žalovaná zároveň k predmetného dokladu predložila aj príjmový pokladničný doklad preukazujúci,
že bola uhradená suma vo výške 2.000 eur za materiál a to hydroizolácie strechy.

8k./ K tvrdeniam žalobcu, že do domácnosti prispieval, žalovaná založila potvrdenie z úradu práce

v Topoľčanoch zo dňa 26. júla 2000 ( č.l. 85) , z ktorého bolo zistené, že žalobca bol v evidencii
nezamestnaných od 26.02.2000 a poberal podporu v nezamestnanosti od 26.02.2000 vo výške 4.845,-
Sk, pričom jeho podpora a evidencia naďalej trvá.

8l./Žalovaná založila do spisu Zmluvu o úvere (č.l. 86) uzavretú dňa 30.01.2014, pričom predmetnú

zmluvu o úvere uzavrel žalobca a zároveň z predmetnej zmluvy bolo preukázané, že si žalobca zobral
úver vo výške 666 eur, išlo o bezúčelový úver, kde mal stanovenú výšku splátky 63,89 eur a predmetný
úver mal splácať po dobu 12 mesiacov.8m./ Žalovaná na preukázanie skutočnosti preukazujúcej jej výšku príjmu predložila ročné zúčtovanie
preddavkov na daň z roku 2014, 2015, 2016 bolo zistené, že žalovaná okrem príjmu nepoberala žiadny
iný príjem.

8n. / Z prehľadu zamestnanosti žalobcu a žalovanej bolo zistené, že žalobca od roku 1984 do roku 1989
pracoval ako zvárač, od roku 1989 do roku 1991 štátny zvárač a vlastne funkciu zvárača vykonával až do
25.02.2000, pričom od 26.02.2000 sa stal nezamestnaným, nezamestnaný bol od 25.11.2000, následne
od 11.12. do 09.07.2001 bol opätovne zamestnaný ako zvárač, v čase od 18.07.2001 do 14.11.2001 bol

nezamestnaný a v čase od 15.11.2001 až doteraz vykonával prácu bezpečnostného strážnika.
Žalovaná od roku 1986 do roku 1989 vykonávala prácu ako administratívna pracovníčka, od roku
1989 až do 31.03.1992 bola na materskej dovolenke, od 01.04.1992 do 25.07.1992 bola domáca, v
čase od 26.07.1992 do 1.8.1995 bola na materskej dovolenke a v čase od 02.08.1995 do 14.02.1999
bola evidovaná ako nezamestnaná na úrade práce v Topoľčanoch a od 15.02.1999 do 30.06.2009
pracovala ako administratívna pracovníčka a od 01.07.2009 až doteraz stále pracuje ako administratívna

pracovníčka v štátnej správe.
Z predložených listinných dôkazov zároveň bolo zistené, že vzťahy, respektíve manželstvo medzi
stranami sporu nebolo usporiadané, vznikali medzi nimi vzájomné nezhody, čo bolo preukázané správou
o výsledku objasňovania priestupku, ktoré bolo podané na základe oznámenia žalovanej (č.l. 125), z
ktorého bolo zistené, že žalovaná bola fyzicky napadnutá žalobcom.

9./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

10./ Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

11./ Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

12./Podľa§151ods.1CSP,skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú

za nesporné.

13./ Podľa § 151 ods. 2 CSP, , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14./ Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

15./ V zmysle § 144 Občianskeho zákonníka veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

16./ Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

17./ Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

18./ Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

19./ Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch

manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý zmanželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

20./ Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať
žalobu späť.

21./ Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

22./ Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

23./ Z vykonaného dokazovania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami
sporu v priebehu konania, ako aj z výpovedí strán sporu, mal súd prvej inštancie jednoznačne za

preukázané, že žaloba podaná žalobcom je nedôvodná.

24./Predmetomkonaniabolovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov-sporovýchstrán
v predmetnom konaní, nakoľko žalobca so žalovanou po rozvode manželstva neuzavreli dohodu o
vyporiadaní majetku.

Žalobca sa domáhal vyporiadania BSM, pričom v samotnom návrhu predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov urobil nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úradom Nitra, katastrálny odbor, na LV číslo XXX, nachádzajúce sa v obci C., katastrálne územie: C.,
pozemok parcely registra ,,C“ s parcelným číslom XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 317 m2, pozemok s parcelným číslom XX/X, druh pozemku záhrada o výmere 52 m2, pozemok

s parcelným číslom XX/X, druh pozemku ostatná plocha o výmere 31 m2 ako aj úspory v celkovej výške
35.000,- euro.
Ohľadom úspor vo výške 35.000 euro tvrdil, že žalovaná mala bankový účet vo H. S. Q., kde mala aj
terminované účty, na ktorých sa podľa neho nachádzali a aj nachádzajú finančné prostriedky patriace
do bezpodielového spoluvlastníctva.

V priebehu konania došlo medzi stranami sporu k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
ohľadom rodinného domu nachádzajúceho sa v obci C., katastrálne územie C. - rodinný dom so
súpisným číslom XXX, postavený na L. P. XX/X o výmere 317 m2, pozemok s parcelným číslo XX/X,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 317 m2, pozemok s parcelným číslom XX/X, druh
pozemku, záhrada o výmere 52 m2, pozemok s parcelným číslom XX/X, druh pozemku: ostatná plocha o

výmere 31 m2, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor,
na LV č. XXX a to kúpnou zmluvou na základe, ktorej strany sporu previedli nehnuteľnosť na ich syna Q.
I. B., pričom vklad bol povolený 23.6.2021 a z toho dôvodu strany sporu oznámili, že rodinný dom už nie
je predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva a žalobca vzal žalobu v tejto časti späť.
Po čiastočnom späťvzatí včasti nehnuteľností, žalobca predmetom sporu t.j. predmetom vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva urobil len úspory vo výške 35.000,- euro, pričom sumu titulom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva následne upravil a stanovil z finančných prostriedkov,
ktoré žalovaná vybrala z účtu od roku 2010 až do zániku BSM rozvodom a to zo sumy 4.300,- euro,
ktoré boli zo strany žalovanej vybraté 06.07.2011, zo sumy 6.000 eur vybraté žalovanou v hotovosti dňa
19.02.2013, zo sumy 10.000,- eur vybraných žalovanou v hotovosti dňa 20.05.2014, zo sumy 1.000,-

eur uskutočnených ako prevod na investíciu - dobre investuj - dňa 5.5.2016, z ďalšej sumy 1.000,- eur
ako prevod na investíciu investícia II, zo dňa 06.05.2016 a zo sumy, ktorú žalovaná vybrala vo výške
14.000,- eur v hotovosti dňa 11.10.2016.
Žalobca z predmetnej sumy odrátal finančné prostriedky, ktoré žalovaná nadobudla dedičstvom vo výške
12.125,- eur a mal za to, že po odrátaní týchto finančných prostriedkov z pôvodne uplatnenej sumy

masu BSM tvorí práve zostatok vo výške 24.175,- eur a z tejto sumy si uplatňoval jednu polovicu titulom
finančného vyrovnania vo výške 12.087,50 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu sporu upravil výšku nároku na celkovú sumu 24.175,- euro,
žalobu vzal vo výške 10.912,50 eur späť, čomu súd prvej inštancie vyhovel a so súhlasom žalovanej
konanie v tejto časti zastavil.

ŽalovanáúsporyvytvorenézaBSMpopierala,stvrdenímžalobcuohľadomvýpočtusumypredstavujúcej
finančné vyporiadanie nesúhlasila a mala za to že počas manželstva nenadobudli žiadne finančné
prostriedky, ktoré by mali tvoriť masu BSM. Spornou zostala medzi stranami sporu tvorba a výška úspor.25./ Pod pojmom vyporiadanie BSM sa rozumie usporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi,
(pokiaľ je to možné) ku všetkým veciam, ktoré boli predmetom zaniknutého BSM. Ide nielen o rozdelenie
hnuteľných a nehnuteľných vecí (vyporiadanie v užšom zmysle), ale aj o vyporiadanie pohľadávok,

dlhov a iných majetkových hodnôt nadobudnutých počas trvania manželstva (vyporiadanie v širšom
zmysle).Výsledkom vyporiadania BSM je konečné určenie, ktoré veci dosiaľ patriace do BSM sa
stávajú v dôsledku vyporiadania výlučným vlastníctvom toho ktorého manžela, resp. ktoré veci sa stanú
predmetom ich podielového spoluvlastníctva.
Vyporiadanie BSM vedie k definitívnemu zániku BSM (resp. jeho časti). Predmetom vyporiadania BSM je

spravidla všetok majetok, ktorý existuje ku dňu zániku BSM a ktorý manželia nadobudli spoločne, pričom
nejdeoindividuálnymajetokjednotlivýchmanželov.Vtejtosúvislostijepotrebnéuviesť,žeindividuálnym
majetkom je aj taký majetok, ktorý bol získaný jedným z manželov počas trvania BSM výmenou za vec
alebo prostriedky, ktoré boli výlučným vlastníctvom jedného z manželov (R 42/1972) - nejde tu totiž o
nadobudnutie nového majetku ani rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania BSM, ale iba o jeho
zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu týchto vecí ako individuálneho majetku (ide o transformáciu druhu

individuálneho majetku - napr. výlučne z finančných prostriedkov jedného manžela, ktoré nadobudol
ešte pred uzavretím manželstva kúpi tento manžel počas trvania manželstva auto, tak toto auto bude
v jeho výlučnom vlastníctve).
Zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje ust. § 150 Občianskeho zákonníka tak,
že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je

oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť,
čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým
na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžilo
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na
starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

26./ Konanie o vyporiadanie BSM je konaním sporovým, pričom teória procesného práva podmieňuje
úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia
a preukazovania je ustanovenie § 132 a § 167 ods. 2 CSP, podľa ktorého strany označia dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom

konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany
sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých

dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé
rozhodnutie.

27./ Dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu, ktorá tvrdí, že vec nadobudnutá počas trvania manželstva
nepatrí do BSM, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva, že peniaze boli pri uzavretí manželstva

darované obom manželom a nepatria do BSM, alebo že peňažné sumy boli preukázateľne vynakladané
za trvania manželstva svojvoľne vynakladané za trvania manželstva na svoj oddelený majetok, boli
výlučné prostriedky a pod. Ak vybral jeden z manželov za trvania manželstva peňažné prostriedky z
účtu, ktoré boli predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno v tom, že ich použil v súlade s ust. § 144 a
nasl. OZ (hlavne na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním majetku v BSM- NS SR sp.

zn. 2 Cdo 122/2006).

28./ Žalobca tvrdil, že sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a to najmä k nadobudnutiu
rodinného domu, ako aj k nadobudnutiu úspor v značnej sume a taktiež uhrádzal všetky potreby rodiny.
Tvrdil, že od roku 1988 do roku 2000 hradil potreby rodine výlučne on z titulu, že pracoval ako

montér, neskôr ako zvárač a dosahoval nadpriemernú mzdu, avšak od roku 2001 pracoval v súkromnej
bezpečnostnej službe s príjmom do 10.000 Sk.
Žalobca tvrdil, že v roku 2011 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, ale aj napriek tomu hradil všetky
náklady na domácnosť, vykonával bežné opravy a platby za energie v rodinnom dome, tvrdil, že sa
pričinil o nadobudnutie úspor a to z titulu, že sa spoliehal na žalovanú, ktorá mala ekonomické vzdelanie,

a že vie nakladať s finančnými prostriedkami.

29./ Žalovaná v rámci obrany poukázala na skutočnosť, že so žalovaným od roku 2011 nežijú v spoločnej
domácnosti,tvrdila,žeposmrtisvojejmatky,ktorázomrelaXX.XX.XXXXnadobudlafinančnéprostriedkydedením a to predajom rodinného domu, ako aj vyplatením časti finančných prostriedkov, ktoré mala
matka v hotovosti a ktoré neboli predmetom dedenia a za tým titulom, respektíve preukázania svojich
tvrdení predložila dedičské rozhodnutie, ktoré preukázalo skutočnosť, že rodinný dom bol predaný za

čiastku 50.500 eur.
Žalovaná v rámci obrany tvrdila, že so žalobcom spolu nehospodárili, žalobca jej nedával výplatu, svoju
výplatu poukazoval na vlastný účet, tvrdila, že od kedy nežijú v spoločnej domácnosti mali podelené
náklady, ona uhrádzala plyn a žalobca platil elektriku.
Tvrdila, že počas manželstva nenadobudli žiadne úspory, ktoré by mohli tvoriť masu BSM a to práve

z dôvodu, že žalobca jej nepoukazoval žiadne finančné prostriedky, čo je preukázali aj z výpisov z jeho
účtu a finančné prostriedky, ktoré sa nachádzali na jej účte nadobudla ako už vyššie uviedla titulom
dedenia a pozostávali z príjmu zo zamestnania ako aj z odstupného, z výplaty tretieho piliera, ktoré
jej boli poukázané na jej osobný účet.

30./ Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto

spoluvlastníctvaačoexistovalovčasejehozániku,t.j.spravidlavdeňprávoplatnostirozsudkuorozvode
(teda nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní).
Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu boli finančné prostriedky nadobudnuté počas
manželstva, ktoré žalobca špecifikoval za obdobie od roku 2011 až do roku 2016, súd prvej inštancie
mohol preskúmať len zostatky finančných prostriedkov na účtoch od roku 2011, pretože výpisy z účtov

pred týmto rokom boli už zo strany bánk skartované a samotný žalobca pri uplatnení si finančného
vyrovnania v rámci BSM vychádzal práve z tvorby úspor len od roku 2011 t.j. od obdobia odkedy strany
spolu nehospodárili, pričom tvrdil, že všetko nechal na manželku, z dôvodu, že sa tomu rozumela, mala
ekonomické vzdelanie avšak od tohto obdobia jej neprispieval žiadnou finančnou čiastkou.
Z toho titulu súd prvej inštancie sa v predmetom spore zaoberal len finančnými prostriedkami

nadobudnutými za dané obdobie a to až do právoplatnosti rozvodového rozsudku a zároveň vychádzal
z listinných dôkazov preukazujúcich finančné prostriedky na účtoch strán sporu za dané obdobie.
Za týmto účelom sa súd prvej inštancie oboznámil s prehľadom zamestnanosti žalobcu ako aj žalovanej
abolozistené,že včaseuzavretiamanželstvažalovanýpracovalakozvárač,pracovalakoštátnyzvárač
až do 25.02.2000, v čase od 26.02.2000 do 25.11.2000 bol nezamestnaný, následne od 11.12.2000

do 09.07.2001 opäť vykonával prácu zvárača a od 18.07.2001 do 14.11.2001 bol nezamestnaný, od
15.11.2001 do 15.10.2002 pracoval ako SBS strážnik, od 17.10.2002 až do 29.03.2009 pracoval ako
SBS člen ochrany a následne od 30.03.2009 až doteraz pracuje ako bezpečnostný strážnik.
Žalobca pracoval ako zvárač, pričom túto prácu vykonával celkovom v rozsahu od uzavretia manželstva
s menšími prestávkami až do 18.07.2001, kedy podľa jeho tvrdenia mohol dosahovať vyšší príjem,

nadpriemerný a z toho vznikali úspory, pričom ním takto tvrdené skutočnosti nepreukázal a nepodložil
žiadnymi listinnými dôkazmi.
Nebolo sporné, že už od 15.11.2001 došlo k zmene vo výkone práce a začal vykonávať prácu strážnika,
ktorú vykonáva dodnes, pričom ako tvrdil, jeho príjem bol porovnateľný s príjmom žalovanej.
Čo sa týka žalovanej, žalovaná do nástupu na materskú dovolenku do 14.03.1989 pracovala ako

administratívna pracovníčka, v čase od 14.03.1989 do 31.03.1992 bola na materskej dovolenke so
synom I., potom bola od 01.04.1992 do 25.07.1992 vedená ako domáca a od 26.07.1992 do 01.08.1995
bola na materskej dovolenke so synom H. a v čase od 02.08.1995 do 14.02.1999 bola evidovaná
ako nezamestnaná a od 15.02.1999 až doteraz pracuje ako administratívna pracovníčka, z čoho
jednoznačne vyplýva, že od roku 1999 sa aj žalovaná podieľala na tvorbe úspor, nielen sám žalobca

ako tvrdil a prezentoval.

31./Súdprvejinštanciekargumentáciižalobcu,žežalovanáodroku1989aaždoroku1999nepracovala
a nepodieľala sa na tvorbe úspor, žalovaná za toto obdobie bola na materskej dovolenke s dvomi
maloletými deťmi po dobu 6 rokov až 4 roky bola evidovaná ako nezamestnaná a to do 15.02.1999

uvádza , že nie je ničím nezvyčajným, ak manželka, alebo manžel ostane na materskej a stará sa
o deti a domácnosť a preto pokiaľ je napr. manželka na materskej a stará sa o deti, domácnosť, no
nepracuje, nemôže jej to byť v súdnom konaní o vyporiadanie BSM na ťarchu a samo o sebe to nemôže
byť dôvodom na zníženie jej podielu.
Rovnako to platí aj opačne, kedy manželovi, ktorý pracuje a zabezpečuje príjem, nemožno vyčítať, že

sa nestará o rodinu tak, ako sa o ňu stará manžel, ktorý je s deťmi doma.
V tejto súvislosti to potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. Zn. 22 Cdo/1096/2011, podľa
ktorého „Tak, ako zabezpečovanie hmotných potrieb rodiny (zárobkovou činnosťou) len jedným z
manželov plne kompenzuje starostlivosť o rodinu druhým z nich, tak aj zabezpečovanie peňazí prerodinu môže kompenzovať osobnú starostlivosť, ktorú zárobkovo činný manžel nemôže v plnom rozsahu
poskytovať. Vždy však treba vážiť, či ten z manželov, ktorý osobne a bezprostredne o rodinu nestará,
zabezpečuje jej potreby iným spôsobom v náležitom rozsahu, a tiež ako k plneniu tejto povinnosti

pristupuje. Ak nie sú dané dôvody, ktoré by z hľadiska dobrých mravov v konkrétnom prípade umožňovali
urobiť iný záver, potom skutočnosť, že manžel, ktorý opustil spoločnú domácnosť a na starostlivosť o
rodinu sa nijako nepodieľa a plní len vyživovaciu povinnosť na deti, ktorá mu musela byť uložená súdom
a prípadne aj vymáhaná vo vykonávacom konaní, je s prihliadnutím na to, či poskytované výživné v
individuálnom prípade môže plne zaistiť potreby rodiny – dôvodom pre zníženie výšky jeho podielu pri

vyporiadaní BSM.“

32./ Súd prvej inštancie pristúpil ku skúmaniu tvorby úspor strán sporu počas manželstva v zmysle
žalobného návrhu žalobcu, prihliadnuc aj k argumentácii žalovanej ohľadom tvorby úspor, pričom práve
spornou bola práve otázka tvorby a výšky úspor .
Žalobca svoj nárok na vyplatenie finančného vyrovnania z titulu úspor vychádzal len z matematického

výpočtu, ktorý pozostával z tvrdení založených na tom skutkovom základe, že žalovaná vykonala výbery
zo svojho účtu, ktoré spočítal a mal za to, že tieto výbery, ktoré žalovaná uskutočnila práve tvoria úspory,
na ktoré má nárok v časti jednej polovici po odrátaní finančných prostriedkov, ktoré žalovaná nadobudla
v dedičskom konaní, ktorých nárok nerozporuje.
Súd prvej inštancie uvádza, že ak vybral jeden z manželov za trvania manželstva peňažné prostriedky

z účtu, ktoré boli predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno v tom, že ich použil v súlade s ust. § 144
a nasl. OZ (hlavne na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním majetku v BSM- NS SR
sp. zn. 2 Cdo 122/2006).

33./ Súd prvej inštancie uvádza, že zdrojom tvorby bezpodielového spoluvlastníctva sú

predovšetkým príjmy manželov. Pri nich platí zásada, že príjem sa stane predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva až v čase, keď ho oprávnený prevzal. Samotný nárok na vyplatenie príjmu nie je
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, keďže nejde o vec, ale o pohľadávku .
Občiansky zákonník výslovne neuvádza zdroje, z ktorých sa vytvára bezpodielové spoluvlastníctvo.
Zdrojom tvorby bezpodielového spoluvlastníctva sú zásadne všetky príjmy, výnosy a iný majetok získaný

manželmi počas trvania manželstva, s výnimkou tých príjmov (vecí), ktoré zákon ako zdroj tvorby
bezpodielového spoluvlastníctva výslovne vylučuje. Zdrojom tvorby tohto spoluvlastníctva sú aj príjmy
a veci, ktoré boli získané z tzv. zmiešaných zdrojov, t.j. zo spoločných prostriedkov a individuálnych
prostriedkov ktoréhokoľvek manžela.
Samotným uložením výlučných finančných prostriedkov na účet druhého manžela v peňažnom ústave

a ich následným výberom nedochádza k zmene právneho režimu v tom zmysle, že by sa tieto finančné
prostriedky stali súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na tom nemôže nič zmeniť ani
skutočnosť, že na účte manžela sa v čase vkladu nachádzali už aj prostriedky tvoriace bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (Ro NS ČR z 25. 9. 2012, sp. zn. 22 Cdo 638/2011).
Dôkazné bremeno o tom, že určité finančné prostriedky, či vec nepatria do BSM leží na tej sporovej

strane, ktorá takéto tvrdenie produkuje.

34./ Súd prvej inštancie sa v predmetnej veci oboznámil aj s výpismi z účtov strán sporu a to žalobcu
z UNICREDIT Bank a žalovanej z VÚB BANKA.
Zvýpisovzúčtužalobcuzarokodjanuára2011aždoprávoplatnostirozvodovéhorozsudkubolozistené,

že na účet žalobcu každý mesiac bola poukazovaná výplata a z jeho účtu mu bolo strhávané inkaso, teda
energia vo výške 83,90 euro. Zároveň bolo preukázané, že žalobca si zvyšok finančných prostriedkov,
ktoré mal na účte vyberal v hotovosti od 100,- , 200,- až 500 eur mesačne, čiže vždy si vybral finančné
prostriedky, ktoré mu boli poukázané na účet za každý daný mesiac vo výške došlej výplaty.
Žalobca nepreukázal súdu a nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali na čo tieto vybraté

finančné prostriedky spotreboval, vzhľadom na skutočnosť, že od roku 2011 spolu podľa tvrdenia strán
sporu nežili nielen ako manželia ale ani ekonomicky, nepreukázal za akým účelom boli vybraté, prípadne
načo boli spotrebované.
Z výpisu z účtu bolo zistené, že dňa 07.03.2014 dostal platbu vo výške 1.936,86 eur a následne
09.07.2014 dostal mzdu vo výške 4.173,97 eur, pričom obidve sumy patrili do BSM a žalobca

nepreukázal za akým účelom a na čo tieto finančné prostriedky hneď na druhý deň z účtu vo výške 3.300
eur vybral, pričom ich manželstvo stále trvalo a akýkoľvek príjem sa stával predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva.35./ Žalobca k výberu finančných prostriedkov argumentoval tým, že si kúpil počas manželstva v
septembri 2014 auto, za ktoré zaplatil 3.300 eur, čo zodpovedá výberu finančných prostriedkov z jeho
účtu, pričom na pojednávaní uviedol, že otec mu požičal 2.700 eur, auto stálo 3.300 eur, teda zvyšok

si zobral z výplaty.
J., ktorú vybral 17.02.2014 vo výške 2.500 eur špecifikoval, že sa minula na domácnosť, túto ním
tvrdenú skutočnosť nepreukázal, pričom dôkazné bremeno ohľadom výberu finančných prostriedkov
počas trvania BSM leží vždy na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky, čiže jeho úlohou bolo súdu preukázať, akým spôsobom sa minuli

finančné prostriedky, ktoré tvrdí, že boli spotrebované.
Žalobca nepreukázal použitie finančných prostriedkov do masy BSM, nepreukázal, akým spôsobom boli
platby v obchodoch alebo inak ako tvrdil vykonané, či boli určené pre potreby rodiny - pre žalovanú,
domácnosť, keď neviedli spoločnú domácnosť od roku 2010, t.j. od obdobia, odkedy žalobca tvrdí, že
žalovaná vyberala finančné prostriedky, o ktoré sa vo väčšej miere pričinil , pričom od roku 2001 poberal
príjem rovnaký ako žalovaná, dokonca aj nižší .

Žalobca v priebehu pojednávania nešpecifikoval koľko stálo konkrétne predmetné motorové vozidlo,
pričom si zakupoval motorové vozidlo už v roku 2001 a to bola Fabia, kde na jeho kúpu boli použité
finančnéprostriedkyzmasyBSM,nešpecifikovalvakejvýškeazaakúsumusikupovalmotorovévozidlo
v roku 2014.
Zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal, respektíve nepredložil súdu žiadne relevantné doklady, ani

nenavrhoval vykonať dôkazy, ktoré by preukázali jednak skutočnú výšku motorového vozidla, ktoré si
zakúpil v roku 2014, nepreukázal skutočnú výšku, ktorá mu bola poskytnutá jeho otcom, ktorú podľa jeho
tvrdení splácal svojmu otcovi, nepreukázal akú dobu ju splácal a v akých splátkach a či došlo k splateniu
motorového vozidla.

36./ O tom, že mal žalobca finančné problémy, respektíve, že si zobral úver, tieto skutočnosti poprel, na
pojednávaní uviedol, že nemal žiadne pôžičky, pričom žalovaná predložila listinný dôkaz preukazujúci
skutočnosť, že si žalobca bral v januári 2014 pôžičku vo výške 666 eur, pričom žalobca si nepamätal,
načo si bral predmetnú pôžičku, ani načo použil túto finančnú čiastku, pričom uviedol, že určite si to
bral na auto a až po pojednávaní zaslal súdu písomné vyjadrenie, v ktorom sa rozpamätal načo použil

finančné prostriedky z predmetnej pôžičky a tvrdil, že ich použil na úhradu plynu v rámci vzniknutého
nedoplatku o čom súdu taktiež nepredložil žiadny relevantný dôkaz preukazujúci skutočnosť, že z jeho
strany došlo k úhrade nedoplatku na plyn, ktorý mali na rodinnom dome.
Zaujímavé je, že žalovaný do masy BSM zahrnul len výbery, ktoré uskutočnila žalobkyňa, ale predmetom
masy nespravil aj výbery, ktoré uskutočnil on sám a do predmetu masy BSM nezaradil aj finančné

prostriedky, ktoré nadobudol ako uviedol na pojednávaní, že dostal odstupné zhruba vo výške 4.000 eur,
pričom aj odstupné patrí do masy BSM, pričom žalobca jednoznačne masu BSM vytvoril len z výberu
žalovanej.

37./ Ďalej súd prvej inštancie sa taktiež oboznámil aj s výpismi z účtu žalovanej a zaoberal sa s výbermi

finančných čiastok, ktoré žalovaná z účtu vybrala a práve ktoré podľa vyjadrenia žalobcu tvoria predmet
masy bezpodielového spoluvlastníctva.

38./ K tvrdeniu žalobcu, že na začiatku roku 2011 bola na účte žalovanej finančná čiastka vo výške
9.531,97 eur, žalovaná nerozporovala, pričom potvrdila, že tieto finančné prostriedky tvorili peniaze zo

stavebného sporenia a postupne boli vyberané na rekonštrukciu a financovania nehnuteľností ako aj
domácnosti.
K výberu žalovanej zo dňa 06.07.2011 vo výške 4.300 eur žalovaná uviedla, že išlo o peniaze zo
stavebného sporenia, ktoré boli na účte, čo je nesporné a boli použité na financovanie rekonštrukcie
strechy na dome, k čomu žalovaná pripojila Zmluvu o dielo zo dňa 16.10.2011, pričom aj samotný

žalobcapotvrdil,žesavykonávalarekonštrukciastrechy,avšakpopreltvrdenie,žejuuhrádzalažalované
vo vybratej výške, pretože 2.000 eur bolo vyplatených z peňazí požičaných od jeho otca, pričom k
takémuto tvrdeniu žalobca nepredložil žiadne relevantné listinné dôkazy, ani nenavrhol vykonať žiadne
dokazovanie, ktorým by tieto ním tvrdené skutočnosti jednoznačne preukázali a len zvyšok uhrádzala
žalovaná.

K tomuto tvrdeniu ohľadom výberu žalovaná predložila Zmluvu o dielo, ktorá bola uzavretá 16.10.2011,
pričom konečná cena bola 4.586,72 eur a bola vyplatená zo strany žalovanej aj záloha vo výške 2.000
eur, čiže žalovaná jednoznačne preukázala výber finančných prostriedkov vykonaných z účtu v tom
čase, čiže preukázala, že išlo o financovanie rekonštrukcie strechy na dome.Čo sa týka ďalšieho výberu vo výške 6.000,- eur dňa 19.02.2013 žalovaná uviedla, že jej bolo vyplatené
investičné životné poistenie tretí pilier, predala staré auto a kúpila si iné ojazdené auto VW POLO,
čo preukázala listinnými dôkazmi a to výplatou dôchodkového sporenia a to, že si žalovaná zakúpila

predmetné motorové vozidlo v roku 2013 nebolo sporné, čo potvrdil aj sám žalovaný, ktorý si taktiež
kúpil nasledujúci rok motorové vozidlo.
Ani jedna zo strán motorové vozidlá nedala do masy BSM, čiže motorové vozidlá, ktoré nadobudli za
trvania manželstva síce patria do BSM, avšak strany sporu ich neurobili predmetom masy BSM.
K výberu vo výške 10.000 eur, ktoré podľa tvrdenia žalobcu žalovaná vybrala 20.05.2014 žalovaná

potvrdila a viedla, že išlo o finančné prostriedky, ktoré nadobudla dedičstvom, pričom dňa 13.09.2013
vložila na účet jej sestra finančnú čiastku vo výške 12.125,- eur, čiže išlo o finančné prostriedky, ktoré
žalovaná nadobudla titulom dedičstva, čo zároveň aj preukázala osvedčením o dedičstve, čo nebolo
sporné a čo zároveň aj samotný žalobca následne akceptoval a predmetnú sumu nezarátal do masy
bezpodielového spolužitia.
Žalovaná nepoprela, že dňa 05.05.2016 vo výške 1.000 eur urobila prevod na účet syna H. a dňa

06.05.2016 taktiež previedla na účet syna H. finančné prostriedky vo výške 1.000 eur, ktoré poukázala
titulom, že si syn kupoval automobil, pričom toto svoje tvrdenie žalovaná riadne preukázala listinným
dôkazom a to čestným prehlásením syna K. H. B., ktorý potvrdil, že si kúpil jazdené auto Citroen C 5,
pričom jeho hodnota bola 4.000 eur a matka mu za týmto účelom požičala finančné prostriedky, ktoré jej
bude postupne splácať, sumu jej postupne po čiastkach vracal ale nepamätá si kedy a koľko, vzhľadom

na odstup času, čiže žalovaná jednoznačne preukázala aj použitie týchto finančných prostriedkov,
respektíve výber finančných prostriedkov.
Ďalším predmetom výberu boli finančné prostriedky vo výške 14.000 eur, ktoré si žalovaná vybrala
11.10.2016, pričom žalovaná tvrdí, že ide o jej výlučné prostriedky, ktoré nadobudla dedičstvom,
potvrdila, že vybrala sumu o 4.000,- eur viac a to z titulu, že financovala potreby rodiny v hotovosti z

finančnýchprostriedkov,ktoréobdržalazdedičstvaanevyberala peniazezúčtu,ktorétaknaúčtezostali
a podľa vyjadrenia jej sestry, ako aj podľa vyjadrenia jej samotnej okrem sumy za predaj rodinného
domu dostala aj finančné prostriedky v hotovosti, ktoré mala jej matka doma, ktoré neboli predmetom
dedičstva a s ktorými sa so sestrami rozdelila, pričom dedičstvom nadobudla peniaze v celkovej hodnote
okolo 17.000 eur.

Ďalej žalovaná k argumentácii žalobcu, že prispieval a uhrádzal aj on na náklady na domácnosť,
poukázala na skutočnosť, že žalobca splácal úvery, či už vo výške 400 eur alebo 66 eur a po odrátaní z
príjmu a nákladov na energiu mu zostalo mesačne okolo 200 eur, čiže z týchto finančných prostriedkov
nemoholprispievaťtak,akoontvrdilatátoskutočnosťjepreukázanáajtým,žesestražalobcupoukázala
na účet žalobcu finančné prostriedky v roku 2014 ako aj v roku 2015, z čoho je zrejmé, že jeho

sestra prispievala na syna H. namiesto žalobcu, čo preukazuje skutočnosť, že žalobca nemal dostatok
finančných prostriedkov ani na výživu svojich detí a nie to ešte na tvorbu úspor, pričom od roku 2001
mali zhruba plat v rovnakej výške .
Súd prvej inštancie uvádza, že pokiaľ pri hospodárení so spoločnou vecou počas trvania manželstva
vznikli medzi manželmi nezhody, dotknutý manžel sa mohol domáhať ochrany súdnou cestou. V tomto

konaní ani jeden z bývalých manželov netvrdil nezhody pri hospodárení so spoločnými financiami
počas manželstva, takáto skutočnosť nevyplývala ani z rozvodového spisu a to napriek tomu, že strany
sporu od roku 2011 nehospodárili spolu, neviedli spoločné financie, každý mal vlastný účet, s ktorým
disponoval.
Taktiež žalovaná jednoznačne preukázala čestnými prehláseniami, ako aj osvedčením o dedičstve, že v

rámci dedičstva po svojej matke nadobudla finančnú čiastku vo výške takmer 17.000 eur pozostávajúcej
z finančnej čiastky vo výške 12.125,- euro poukázanej na jej účet ale aj, že nebohá matka vlastnila
nehnuteľnosti, ktoré sa predali a zároveň si rozdelili finančnú hotovosť necelých 20.000 eur, kde každá
z nich prijala čiastku takmer 5.000,- euro, čiže suma z dedičstva predstavovala čiastku vo výške 17.000
eur a ktorá patrí výlučne do vlastníctva žalovanej a preto predmetná suma netvorí masu BSM.

39./ Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že žaloba žalobcu na
vyplatenie finančného vyporiadania na základe pozmenenej žaloby a čiastočného späťvzatia vo výške
12.087,50 eur nie je dôvodná, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a to aj z dôvodu, že žalobca
nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi skutočnosť, že aké finančné prostriedky tvoria masu BSM a

z akých finančných prostriedkov táto masa BSM vznikla a že by sa takáto suma nachádzala na účte
žalovanej ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva.
Je nesporné, že žalobca masu BSM stanovil len na základe vlastného výpočtu, subjektívneho pocitu
vychádzajúc z výberu finančných čiastok z účtu žalovanej, čo spočítal a odrátal z toho nárok nadedičstvo, ktorý nerozporoval, čím podľa jeho tvrdenia vypočítal úspory, pričom do tejto masy BSM
nezarátal výbery, ktoré vykonal aj on z vlastného účtu, pretože finančné prostriedky, ktoré sa nachádzajú
anachádzalinajehoúčtetaktiežpatrilidoBSM,bolipredmetommasyBSMabolonesporné,žežalovaný

z finančných prostriedkov, ktoré mal na účte si vyberal pre vlastnú potrebu a nie na potreby domácnosti
tak, ako tvrdil.
Žalobca v predmetnom spore nepreukázal použitie finančných prostriedkov v prospech rodiny ako tvrdil,
išlo len o jeho tvrdenia ničím nepodložené ani ničím nepreukázané z čoho jednoznačne vyplýva, že
žalobca sa od roku 2010 nepodieľal na tvorbe žiadnych úspor, ktoré vznikli jeho pričinením a mohli tvoriť

masu BSM naopak.
Žalovaná preukázala, že finančné prostriedky, ktoré sa nachádzali na účte v roku 2010 z čoho
pozostávali a na čo boli použité, spotrebované, preukázala, že ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva sa na jej účte nenachádzali žiadne úspory vytvorené počas BSM. Uniesla dôkazné
bremeno, ktorým preukázala existenciu finančných prostriedkov nadobudnutých dedičstvom ako aj
výber finančných prostriedkov vo výške 14.000,- eur pred rozvodom manželstva, uniesla dôkazné

bremeno preukazujúce, že finančné prostriedky nadobudnuté počas manželstva použila zmysle § 144
Občianskeho zákonníka, že ich použila na potreby domácnosti ako aj na náklady spojené s užívaním
majetku, preukázala pôvod finančných prostriedkov, ako aj spôsob využitia vybraných finančných
prostriedkov,ktoréžalobcaurčilzapredmetmasyBSMapretosúdprvejinštanciežalobuakonedôvodnú
v celom rozsahu zamietol.

40./ Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, súd prvej inštancie uvádza, že ku dňu zániku BSM na
účte žalovanej sa nenachádzali finančné prostriedky, ktoré by tvorili masu BSM vytvorenú formou úspor
tak, ako tvrdil žalobca, od roku 2000 každý disponoval so svojim vlastným účtom, žalobca potvrdil,
že na účet žalovanej neprispieval žiadnou finančnou čiastkou, pričom je nesporné, že od roku 2001

došlo k poklesu príjmu na strane žalobcu a je len logické, že došlo aj k postupnému spotrebovaniu
finančných prostriedkov poukazujúc aj na skutočnosť, že v danom čase sa realizovala aj rekonštrukcia
resp. dokončovanie rodinného domu, načo boli spotrebované úspory, v konaní nebolo preukázané, že
peniaze, ktoré tvorili spoločný majetok manželov ( príjmy ), boli použité na osobný majetok niektorého
z nich, nebolo ani preukázané, že by žalovaná pri výbere peňazí konala s úmyslom použiť tieto len pre

vlastnú potrebu. Na záver súd prvej inštancie uvádza, že spoločným znakom predložených listín bolo
iba to, že podľa dátumu sa týkali obdobia trvania bezpodielového majetkového spoločenstva účastníkov.

41./ Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42./ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43./ Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

44./ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP tak,
že v konaní úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100%. Súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa §

257 CSP a náhradu trov konania žalobkyni nepriznať. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa
§ 266 ods. 2 CSP v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.