Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15CoCsp/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424200821
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424200821.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská
energetika a.s., IČO: 44 483 767, Košice, Mlynská č. 31, zastúpený spoločnosťou: MINAT Law s. r. o.,
IČO: 53 204 786, Bratislava, Prievozská č. 6A , za ktorú koná Mgr. Natália Strharská, proti žalovanému:
J.. J. U. N. G. O. F. , Q. D. XX.X.XXXX, W. U. U., J. Č.. XX, zastúpený: JUDr. Petra Holičová, advokátka,

Trnava, Teodora Tekela č. 16, o zaplatenie sumy 906,68 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 3. novembra 2024, č. k. 51 Csp 10/2024-117, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 3. novembra 2024, č. k. 51 Csp
10/2024-117, vo výroku, ktorým konanie zastavil, p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného voči uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 3.

novembra 2024, č. k. 51 Csp 10/2024-117, vo výrokoch, ktorým žalobcovi nepriznal nárok na náhradu
trov konania a ktorým žalobcovi vrátil časť súdneho poplatku v sume 17,- € cestou Slovenskej pošty a.s.
po právoplatnosti uznesenia, o d m i e t a .

III. Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 3.11.2024, č. k. 51 Csp 10/2024-117, konanie zastavil;
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal; žalobcovi vrátil časť súdneho poplatku v sume 17,-
€ cestou Slovenskej pošty a.s. po právoplatnosti uznesenia. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa
8.9.2023, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 906,68 € s príslušenstvom titulom
neuhradenia faktúry za dodávku elektrickej energie.

2.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1,
§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôvodiac tým, že konanie zastavil, nakoľko žalobca ako
„dominus litis“ zobral žalobu v celom rozsahu späť. Uviedol, že dňa 14.11.2023 zobral žalobca svoju
žalobu v časti istiny späť s odôvodnením, že žalovaný istinu uhradil dňa 13.10.2023, teda po podaní
žaloby. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 27.5.2024 vykonal žalobca úkon späťvzatia aj v časti
príslušenstva pohľadávky. Žalovaný na predbežnom prejednaní sporu so späťvzatím žaloby v časti

istiny nesúhlasil. Späťvzatie žaloby v časti istiny bolo vykonané pred predbežným prejednaním sporu
a v časti príslušenstva ešte pred prvým pojednávaním, preto na nesúhlas žalovaného so späťvzatím
žaloby neprihliadol.
2.2. Výrok o náhrade trov konania právne odôvodnil ustanoveniami § 256 ods. 1, ods. 2
C.s.p. s tým, že žalovaný procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak by pohľadávku
žalobcu uhradil ešte pred podaním žaloby, preto mal žalobca nárok na náhradu trov konania. Žalobca

si ale nárok na náhradu trov konania pri úkone späťvzatia žaloby neuplatnil, preto mu ich nepriznal.2.3. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa ustanovenia § 11 ods. 3, ods. 4 zákona o súdnych
poplatkoch, keď poplatok uhradený v sume 27- € vrátil krátený o 10,- €, t. j. v sume 17,- €.

3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/,
d/, f/, h/ Civilného sporového poriadku (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci). Uviedol, že dňa 13.10.2023 uhradil žalobcovi sumu 906,68 € v zmysle vydaného platobného
rozkazu zo dňa 5.10.2023, sp. zn. (správne č. k., poznámka odvolacieho súdu) 7 Csp 36/2023-36, ale
iba z opatrnosti, nakoľko si žalovaný (pravdepodobne žalobca, poznámka odvolacieho súdu) uplatnil aj
príslušenstvo pohľadávky. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal odpor v celom rozsahu s vecným
odôvodnením. Dňa 21.12.2023 mu bolo doručené vyjadrenie žalobcu k odporu spolu s čiastočným

späťvzatím žaloby zo dňa 14.11.2023; žalobca vzal žalobu v časti istiny späť. Súd prvej inštancie určil
vo veci pojednávanie na deň 22.5.2024, na ktorom po jeho začatí vyslovil predbežné právne posúdenie;
ako dôkaz navrhol pripojiť a oboznámiť sa so zvukovým záznamom z tohto pojednávania. Žalobca po
tomto pojednávaní vzal žalobu čiastočne späť aj v časti príslušenstva, avšak prvoinštančný súd mu toto
čiastočné späťvzatie nedoručil a napadnutým rozhodnutím konanie zastavil, z dôvodu ktorého namietal,

že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Vytkol
súdu prvej inštancie, že konal v rozpore s ustanoveniami § 146 ods.1 v spojení s § 145 ods. 2 C.s.p.
a nevyzval ho, aby vyjadril svoj ne/súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby v časti príslušenstva, ktoré
žalobca uskutočnil až po prvom pojednávaní vo veci. Súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie

aj napriek tomu, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené zákonné podmienky a tak
mu týmto nesprávnym procesným postupom odňal možnosť konať pred súdom, pretože mu neumožnil
vyjadriť vážne dôvody nesúhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby v časti príslušenstva. V konaní
pred prvoinštančným súdom došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým sa mu znemožnila
realizácia jeho procesných práv priznaných mu v Civilnom sporovom poriadku za účelom ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov, pretože podmienky pre zastavenie konania dané neboli. Ďalej
namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože späťvzatie žaloby
v časti príslušenstva bolo vykonané až po prvom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22.5.2024, na
ktoromprvoinštančnýsúduviedolpredbežnéprávneposúdeniesporu.Daldopozornosti,ženanesúhlas
žalovaného sa neprihliada iba v prípade, ak bola žaloba vzatá celkom (sčasti) späť

pred predbežným prejednaním sporu alebo pred prvým pojednávaním. Zopakoval, že v tomto prípade
žalobca vzal späť žalobu v časti príslušenstva až po prvom pojednávaní. Nestotožnil sa ani s výrokom o
náhrade trov konania, nakoľko nemohol procesne zaviniť trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak
by pohľadávku žalobcu uhradil ešte pred podaním žaloby, pretože žalobca podal žalobu predčasne, pred
splatnosťou pohľadávky; o existencii pohľadávky žalobcu nemal a nemohol mať vedomosť, keďže mu

žalobca spornú faktúru nedoručil. Začatie konania spôsobil žalobca, ktorý žalobu podal pred splatnosťou
pohľadávky. Dôvodom späťvzatia žaloby v časti príslušenstva nebola úhrada príslušenstva z jeho strany
a tak procesné zavinenie na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby v
časti príslušenstva bolo potrebné pričítať výlučne žalobcovi. Rovnako tak nezavinil zastavenie konania
v časti istiny, keď sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal tým, že žaloba bola podaná predčasne. V

dôsledku konania žalobcu mu vznikli trovy právneho zastúpenia, náhrada ktorých nebola zo strany súdu
prvej inštancie priznaná. Záverom poukázal na to, že postup žalobcu je neštandardný a priečiaci sa
dobrým mravom, že má v konaní postavenie spotrebiteľa, že žalobca nepreukázal, že by mu doručoval
vyúčtovaciu faktúru i predžalobnú upomienku. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie; žiadal náhradu trov odvolacieho

konania.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril; odvolanie nepodal.

5. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v zmysle § 378, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku, (ďalej len C.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.6. Nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného v odvolaní o tom, že súd prvej inštancie konal
v rozpore s ustanoveniami § 146 ods. 1 v spojení s § 145 ods. 2 C.s.p. a nevyzval ho, aby vyjadril
svoj (ne)súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby v časti príslušenstva, ktoré žalobca uskutočnil až

po prvom pojednávaní vo veci, pretože odvolací súd má zhodne s
prvoinštančným súdom za to, že čiastočné späťvzatie žaloby v časti príslušenstva bolo vykonané pred
prvým pojednávaním, ako uviedol v bode 7. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisu
odvolací súd zistil, že dňa 22.5.2024 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalovaný a právni
zástupcovia sporových strán (č.l. 104 spisu). Z obsahu zápisnice z tohto pojednávania vyplýva, že súd

prvej inštancie uviedol predbežné právne posúdenie a žiadna sporová strana, ani jej právni zástupcovia
nepredniesli svoje návrhy a ani sa nepristúpilo k dokazovaniu. Odvolací súd poukazuje na to, že za prvé
pojednávanie judikatúra považuje iba také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednávaniu veci, teda k
prednesom strán, prípadne k dokazovaniu (R 14/1976). Pojednávanie je začaté otvorením pojednávania
predsedom senátu (samosudcom), ktorý pri jeho otvorení oboznámi strany konania o predmete konania.
Pojednávanie vo veci samej je začaté výzvou strán, aby predniesli svoje návrhy. Začatie pojednávania

má potom napríklad aj tie následky, že žalovaný má právo vyjadriť sa k späťvzatiu žaloby.

7. Z uvedeného je zrejmé, že v danom spore nedošlo k pojednávaniu vo veci samej, z dôvodu ktorého
potom nebol potrebný súhlas žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti príslušenstva, ktoré
späťvzatie vykonal žalobca po tomto pojednávaní (č. l. 107 spisu); k čiastočnému späťvzatiu žaloby v

časti istiny došlo ešte pred vyššie uvedeným pojednávaním (č. l. 62 spisu, žalovaný istinu zaplatil po
podaní žaloby). Prvoinštančný súd tak postupoval v danom spore správne, keď podľa ustanovení § 145
ods. 1 a § 146 ods. 1 C.s.p. konanie (v celom rozsahu) zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby
bez toho, aby vyzval žalovaného na vyslovenie (ne)súhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby v časti
príslušenstva, keďže pre jeho vydanie boli splnené všetky zákonné podmienky. Z uvedených dôvodov

odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného o tom, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia
neboli splnené zákonné podmienky, ako nedôvodnú.

8. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného v odvolaní, že nakoľko mu súd prvej inštancie
nedoručil čiastočné späťvzatie žaloby v časti príslušenstva a konanie zastavil, tak mu nesprávnym

procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), pretože tak ako je
uvedené v bodoch 6. a 7. odôvodnenia tohto uznesenia, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o späťvzatí
žaloby postupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku (§ 145 ods. 1, § 146 ods. 1
C.s.p.)atakneporušilprávožalovanéhonaspravodlivýproces.Rovnakotakodvolacísúdnevzhliadolza

dôvodný ani namietaný odvolací dôvod žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. (konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), nakoľko prvoinštančný súd náležite
zistil skutkový stav veci a správne aplikoval príslušné ustanovenia procesného práva.

9. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365 ods. 1

písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu ako výsledok hodnotenia dôkazov,
by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo
aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p.
dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo

uviedli strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z
hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a
len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad §
192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje
najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozhodnutí upravených v ustanovení § 220 ods. 2 a § 236

C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutí bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä
základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Okolnosti namietané
žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok
úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou

prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., abysarozhodlovsúladesjejpožiadavkamiaaniprávostranysporuvyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniaňou
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa
na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia a ich právne posúdenie
súdu prvej inštancie za úplne a správne.

11. Odvolací súd preto na základe vyššie uvedených skutočností napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie vo výroku, ktorým konanie zastavil ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. l,
ods. 2 C.s.p., potvrdil.

12. Vzhľadom na skutočnosť že žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom
rozsahu, t. j. aj do výrokov, ktorým súd prvej inštancie žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal

a ktorým vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku, teda do výrokov, ktorými bolo rozhodnuté v jeho
prospech, odvolací súd odvolanie žalovaného proti týmto výrokom podľa § 386 písm. b/ C.s.p. (bolo
podané neoprávnenou osobou) odmietol, pretože odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Z tohto dôvodu sa už odvolací súd nezaoberal odvolacími
námietkami žalovaného ohľadom náhrady trov konania.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l v spojení s § 255
ods. 1 a čl. 4 C.s.p. a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko aj keď
bol v odvolacom konaní úspešný (odvolaniu žalovaného vyhovené nebolo), žalobcovi trovy odvolacieho
konania nevznikli (nevyjadril sa k odvolaniu) a ani mu zo spisu nevyplývajú.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).