Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 27Csp/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124258966
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:6124258966.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu:

Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, Bratislava, zastúpený
advokátskou kanceláriou: AK Herceg, s.r.o., IČO: 35 890 240, so sídlom Košická 56, Bratislava,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpený advokátok: JUDr. Michal
Ďubek, PhD., IČO: 54 348 056, so sídlom Dostojevského rad 1, Bratislava, o zaplatenie 17.714,29 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 19.258,79 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa
29.05.2024 domáhal od žalovaného zaplatenia 19.258,79 Eur a náhrady trov konania.

2. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že dňa 17.04.2023 vykonal kontrolu v mieste odberu elektriny na
adrese: D. E. XXXX F., G. H., pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č.
251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
t.j. odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole

spísal žalobca Protokol č. 019173 – žalovaný pri kontrole bol prítomný a protokol nepodpísal. Škoda
v súlade s vyhláškou MH SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny bola vypočítaná na základe stavu elektromera za obdobie od
17.10.2022do17.04.2023.Listomzodňa12.05.2023zaslalžalobcažalovanémuvýzvunaúhraduškody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu dlhu, pričom mu
ponúkol pri úhrade do 15.06.2023 odpustenie vo výške 15 % resp. možnosť splatiť dlh v splátkach.
Súčasťou výzvy bol Protokol č. 019173 a Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

Výška dlhu – škody bola 19.258,79 Eur. Okrem priamej škody si žalobca uplatnil i náklady kontroly
a náklady na vrátenie DPH. V zmysle znaleckého posudku číslo XXX/XX-XXXX vypracovaného znalcom
I. J. K. dňa 07.05.2023 bolo zistené, že na základe optického skúmania znalec môže tvrdiť, že
sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho
istého nástroja; optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil
znalec obsahovú zhodu, tvarovú rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných
odtlačkov. V zmysle Protokolu o meraní č. 509-650-221-23 zo dňa 24.04.2023 sa meradlo u žalovaného

považuje za nevyhovujúce. Keďže žalovaný škodu neuhradil, postúpil žalobca jej vymáhanie právnemu
zástupcovi, ktorý listom zo dňa 16.11.2023 zaslal žalovanému Predžalobnú výzvu na zaplatenie škody,
a to do 5 dní od prevzatia výzvy. Za zaslanie výzvy si právny zástupca vyúčtoval trovy právneho
zastúpenia vo výške 439,54 Eur s DPH. Na zaslanú predžalobnú výzvu zareagoval žalovaný cestousvojho právneho zástupcu, ktorým oznámil neuznanie pohľadávky. Žalovaný škodu do podania žaloby
neuhradil.

3. Žalobca k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: Výzva na úhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny zo dňa 12.05.2023, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny zo dňa 17.04.2023, Príloha č. 1 – Detail pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny zo dňa 17.04.2023, Protokol č. 019173 zo dňa 17.04.2023, ftc. doručenky,
fotodokumentácia z 17.04.2023, Znalecký posudok č. XXX/XX-XXXX znalca I. J. K., Protokol o meraní č.

XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 24.04.2023, oznámenie žalovaného zo dňa 27.11.2023, Výzva na zaplatenie
– urgencia zo dňa 25.10.2023, podanie žalobcu zo dňa 10.01.2024.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu
pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 10.04.2024, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor,
v ktorom uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a neuznáva nárok žalobcu čo do dôvodu

a výšky. Mal za to, že zo strany žalobcu nedošlo ku riadnemu preukázaniu výšky škody. Trval na tom,
že nijakým spôsobom či už osobne alebo prostredníctvom inej osoby nezasahoval do elektromera
ani do ciachových plomb. Poprel, že by akýmkoľvek spôsobom dopustil spôsobením škody žalobcovi
s úmyslom obohatiť sa alebo vyhnúť sa platbám za odber elektrickej energie. Uviedol, že sa nestotožnil
s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého nie je jasné, akým spôsobom došlo k vyhotoveniu

záveru posudku, nakoľko znalec uvádza, že sporné kontrolné odtlačky prevzal od zástupcu žalobcu,
pričom kedy tieto vzorky prevzal a v akej forme, už znalec neuvádza. Poukázal na to, že pri montáži
meradla nebol informovaný o tom, aké odtlačky sa nachádzajú na meradle a nemal vedomosť o tom,
aké odtlačky sa na meradle mali skutočne nachádzať. Neexistuje žiadny dokument, ktorým by žalobca
preukázal, či sporné odtlačky resp. plomby boli na meradle už pri montáži meradla a aké plomby sa

tam mali skutočne nachádzať. Ďalej poukázal na to, že znalec bol v minulosti disciplinárne potrestaný,
čo podľa jeho názoru preukazuje nedôveryhodnosť znalca. Ďalej poukázal na to, že žalobca pri určení
výšky škody, nijakým spôsobom nepreskúmal výšku spotreby elektrickej energie na odbernom mieste
za predchádzajúce obdobia. Ak by žalobca vykonal takéto porovnanie, zistil by, že spotreba elektrickej
energie vykazuje určitú kontinuitu. Takýmto spôsobom sa žalobca vyhol riadnemu určeniu skutočnej

škody a nárokuje si tak jej neoprávnenú výšku. Výška škody vychádza len z jej fiktívneho vypočítania,
ktoré však nezodpovedá skutočnému odberu. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 114/2020. Ďalej žalovaný poukázal na to, že napriek jeho písomnej
žiadosti, z jeho strany nemohlo dôjsť k žiadnemu prevereniu zákonnosti predložených dôkazov zo
strany žalobcu. Ďalej poukázal na to, že v zmysle predloženého protokolu o meraní, nebolo zistené

mechanické poškodenie svorkovnice elektromera. Je teda nejasné, na základe akých skutočností malo
dôjsť k vypočítaniu výšky škody uplatnenej žalobcom.

5. Žalobca v replike opätovne poukázal na to, že škoda bola vypočítaná v súlade s vyhláškou MH SR č.
292/2012 Z.z. a opakoval ďalšie skutkové tvrdenia zo žaloby. Zdôraznil, že v zmysle listu vlastníctva č.

XXXX je žalovaný vlastníkom odberného miesta a je tak zodpovedný za vzniknutú škodu.

6.1. Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2024 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pracovníci
žalobcu vykonali dňa 17.04.2023 kontrolu na odbernom mieste D. XXXX, L. G. H., pričom podľa listu
vlastníctva XXXX je žalovaný vlastníkom tohto odberného miesta. Ako vyplynulo z protokolu, ktorý bol

spísaný pri vykonávaní kontroly, žalovaný bol pri kontrole prítomný, avšak protokol odmietol podpísať
a k zisteniam sa nevyjadril. Bolo zistené pri kontrole, že bol zlomený kryt elektromera, zabezpečovacie
plomby boli neporušené, na fasáde bol umiestnený elektromerový rozvádzač so zámkom. V dôsledku
ich zistení vznikol podozrenie na manipuláciu číselníka a elektromer bol vymenený a bol zaslaný
Slovenskému metrologickému ústavu, ktorý v protokole o meraní uviedol, že spodné veko puzdra

elektromera bolo mechanicky poškodené a teda bolo podozrenie na pretočenie číselníka. Žalobca pri
výpočteškodyvychádzalzhodnoty76142kWhazposlednéhoaktuálnehostavuktorýbolzaznamenaný
09.04.2022.Vzniknutýrozdiel39187kWHbolpodkladomprevýpočetškody.Žalobcaposlalžalovanému
dňa 12.05.2023 výzvu, ktorá obsahovala podrobný výpočet škody, náklady kontroly vo výške 77,74 Eur,
vychádzajúc z interného predpisu žalobcu , ďalej sú to náklady na vrátenie DPH za tento neoprávnený

odber. Žalovaný výzvu prevzal 22.05.2023. Následne bola 16.11.2023 zaslaná predžalobná výzva, ktorú
žalovaný prevzal 24.11.2023. Opäť žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal výšku
škody, avšak žalobca trvá na náhrade škody.6.2. Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2024 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca pri
výpočte žalovanej sumy vychádza z právnej úpravy obsiahnutej v § 46 ods. 1 a ods. 2 Zákona
o energetike v spojení s nadväzujúcou vyhláškou č. 292/2012, ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu

škody neoprávneným odberom elektriny, avšak opomenul aplikáciu § 456 ods. 2 prvá veta Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorej sa má uhradiť skutočne vzniknutá škoda a možnosť uplatniť fikciu „najvyššej
možnej škody“ je možné použiť len v prípadoch, ak žalobca z objektívnych dôvodov nevie škodu vyčísliť.
Dôkazné bremeno v týchto prípadoch je na žalobcovi, ktorý musí preukázať jednak skutočne vzniknutú
škodu a všetky ostatné prvky zodpovednostného vzťahu. A pokiaľ má zato, že sa má uplatniť predmetná

vyhláška musí ešte nad rámec bežných sporov o náhradu škody tvrdiť a preukazovať, že z objektívnych
a spoľahlivých dôvodov žalobca nevie k takémuto vyčísleniu dospieť. Žalobca skutkové tvrdenia tohto
druhu netvrdil, teda logicky ani nepreukazoval. Namiesto iniciatívy žalobcu v tomto smere vyvinul
iniciatívu žalovaný, ktorý vyzval žalobcu s prípisom zo dňa 27.11.2023, aby mu poskytol informáciu, či je
kdispozíciidotknutéurčenémeradloajehozabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,atozaúčelom
vyhotoveniasúkromnéhoznaleckéhoposudku,pričomžalobcazareagovaltak,žeuvedenébezbližšieho

vysvetlenia neposkytol. Ak by sa vychádzalo zo skutočnosti, že žalobca postupoval správne, čo však
nepripúšťajú, tak mal zato, že samotný výpočet ceny elektriny ako aj všetky premenné, ktoré vstupujú do
výpočtu musia byť skutkovo tvrdené a nemožno uvedené preukazovať len odkázaním na listinný dôkaz,
nakoľko ide o rozhodujúcu skutočnosť a v zmysle § 132 ods. 2 CSP opis rozhodujúcich skutočností nie je
možné opísať odkázaním na označené dôkazy. Poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. XXXXX XX/XXXX, v ktorej sa uvádza, že nie každý neoprávnený odber s meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má za následok vznik škody, pričom
v tejto veci bola zamietnutá žaloba Západoslovenskej distribučnej a.s. a tiež odmietnuté dovolanie.
Z vykonaného dokazovania v danej veci bolo preukázané, že originálna plomba bola zamenená za inú,
teda došlo k sfalšovaniu, avšak nebolo preukázané, že týmto bol vykonaný zásah do meradla v príčinnej

súvislosti, s ktorým by došlo k vzniku škody. Aj v prejednávanej veci tunajším súdom nebol preukázaný
žiadny zásah do meradla, jediné čo žalobca tvrdí je v podstate záver znaleckého posudku, že sporné
kontrolnéodtlačkynebolivytvorenétýmistýmnástrojom,pričomakovyplývazprotokoluomeranínebolo
zistené ani porušenie svorkovnice elektromeru.

7.1. Na pojednávaní konanom dňa 12.03.2025 svedkyňa, M. F., zamestnankyňa H. C. N. opísala prácu,
ktorú vykonáva: Elektromer príde do skladu v F., následne sa označí o aký typ ide, rovnako sa poznačí
dátum, výrobné číslo ako aj stav pokiaľ je ho možné zistiť. Uvedené sa opíše do zošita. Odsníma si
pracovník a prevedie do systému. Následne sa elektromer skontroluje, či má overovacie značky. Napriek
tomu, že svedkyňa nie je znalkyňou, vzhľadom na jej dlhoročnú prax, s veľkou pravdepodobnosťou

vie uviesť, či došlo k manipulácii s overovacími značkami. Uvedené sa signalizuje zamestnancovi
Západoslovenskej energetiky a elektromer sa označí, väčšinou sa zašle na znalecké skúmanie. Ona
následne na stojane vykoná meranie, t.j. podľa typu elektromera spustí meranie a následne systém
automaticky hodnotí výsledky tohto merania. Potom sa vygeneruje protokol. Elektromer musí byť
z metrologického ako aj z technického hľadiska vyhovujúci. Čo sa týka konkrétneho protokolu o meraní

po nahliadnutí do súdneho spisu svedkyňa uviedla, že elektromer meral správne. Zistilo sa však, že
spornévekopuzdrajemechanickypoškodenéazuvedenéhodôvodusavzáverekonštatuje,žemeradlo
je nevyhovujúce. Svorkovnica nemá nič spoločné s číselníkom. Spodné veko puzdra je obal v ktorom je
elektronika. Plní jednak bezpečnostnú funkciu a bráni aj tomu, aby sa neoprávnene zasiahlo do systému.
Ona nemôže vedieť, či niekto manipuloval s číselníkom. Zisťuje iba, či je stav elektromera vyhovujúci.

7.2. Na pojednávaní konanom dňa 12.03.2025 právna zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči sa plne
pridržiavala žaloby. Žiadala, aby bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie úplnej sumy a pre prípad úspechu
si uplatnila náhradu trov konania v celom rozsahu.

7.3. Na pojednávaní konanom dňa 12.03.2025 právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že
sa v celom rozsahu pridržiava ich písomných podaní, ako aj prednesov na pojednávaniach. Trval z toho
dôvodu na zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Mal za to, že aj z okolností, ktoré vyplynuli z výsluchu
svedkyne vyplýva, že z vonkajšej obhliadky elektromera. Zistené skutočnosti nič nehovoria o tom, že zo
strany žalovaného došlo k neoprávnenej manipulácii s číselníkom elektromera.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne a listinnými dôkazmi, pričom sa dôkladne
oboznámil s obsahom súdneho spisu, najmä so žalobou a jej prílohami uvedenými vyššie (v bode 3.
tohto rozsudku), platobným rozkazom upomínacieho súdu sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 10.04.2024,odporom žalovaného a jeho prílohami, replikou žalobcu, špecifikáciou výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom, podaním žalobcu zo dňa 09.08.2024, zápisnicou zo dňa 09.09.2024,
zápisnicou o pojednávaní zo dňa 16.10.2024, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 02.12.2024, podaním

žalovaného zo dňa 04.12.2024, podaním žalobcu zo dňa 22.01.2025, zápisnicou o pojednávaní zo dňa
29.01.2025, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 12.03.2025 a zistil tento skutkový a právny stav:

9. Žalobca dňa 17.04.2023 vykonal kontrolu v žalobe označenom mieste odberu elektriny, pričom zistil
odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. Z Protokolu č. 019173 zo

dňa 17.04.2023 (č.l. 13) vyplýva, že na odbernom mieste sa zistilo podozrenie na manipuláciu číselníka
a potreba úradného overenia elektromera. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny podľa zákona č. 251/2012 Z.z. (č.l. 11) vyplýva, že výpočet bol realizovaný za obdobie od
17.10.2022 do 17.04.2023. Celková škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny bola stanovená
na 19.258,79 Eur. Výzvou zo dňa 16.11.2023 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu. Napriek
uvedenej výzve však, žalovaný svoj dlh neuhradil.

10. Z Protokolu o meraní Slovenského metrologického ústavu č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 24.04.2023
(č.l. 28-29) vyplýva, že nebolo zistené mechanické poškodenie svorkovnice elektromera. Spodné veko
puzdra elektromera však bolo poškodené a rovnako bolo aj podozrenie na nepravé overovacie značky
M57/12. Konštatovalo sa zaslanie elektromera znalcovi a to, že sa meradlo považuje za nevyhovujúce.

11. Zo znaleckého posudku č. 115/PL-2023 I. J. K. (č.l. 23-27) vyplýva záver, že na základe optického
skúmania, sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami
toho istého nástroja. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští
znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných

odtlačkov. Iné skutočnosti znalec skúmaním nezistil.

12. Zo Špecifikácie výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom (č.l. 49) vyplýva, že elektromer,
čo sa týka merania spotreby elektrickej energie fungoval správne, o čom svedčia namerané hodnoty
v protokole o meraní, ktoré sú všetky v stanovenej norme. Z uvedeného je zrejmé, že odberateľ

vykonal manuálne pretočenie číselníka, o čom svedčí poškodený kryt elektromera. Znalecký posudok
č. XXX/XX-XXXX potvrdil, sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli
vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Z uvedeného vyplýva, po manuálnom zásahu do číselníka
elektromera bol zaplombovaný falošnými plombami. Výpočet škody bol reálne vypočítaný na základe
fotodokumentáciezodňa05.04.2023–stav76142kWh.Zuvedenejhodnotyžalobcaodpočítalposledný

aktuálny stav 29913 kWh, ktorý bol zaznamenaný vo vyúčtovacom období z 09.04.2022. Zo vzniknutého
rozdielu 46229 kWh bola odpočítaná spotreba elektrickej energie 7042 kWh, ktorá bola odberateľovi
vyúčtovaná pri demontáži určeného meradla č. XXXXXX. Vzniknutý rozdiel 39187 kWh si žalobca
uplatňuje vo výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. K výške škody sú pripočítané
náklady spojené so zistením neoprávneného odberu vo výške 77,64 Eur a DPH: 1.466,86 Eur (ostatné

náklady). Celková škoda tak predstavuje sumu 19.258,79 Eur.

13.Podľa§46ods.1písm.a)bod2.zákonač.251/2012Z.z.oenergetikeaozmeneniektorýchzákonov
v znení neskorších predpisov, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy
o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.

14. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť
skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny

ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

15. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta
vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa

odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

16. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchtohodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny
na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na
odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na

straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej
hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových
odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej
počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému
odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa

použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti;
najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú
elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov
určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania
neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny
alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy. ku škode určenej podľa odseku 1 sa
pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty
hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty

tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu
elektriny.

18. Podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny, Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu
elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len „denná
spotreba“) zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval.
Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber
elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od

výmeny,aleboodobratiaurčenéhomeradlaprevádzkovateľomsústavy,najdlhšiezaobdobieposledných
183 dní.

19. Podľa § 1 ods. 5 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné

elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi
fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené
na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony
všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia
počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka

rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol
dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

20. Podľa § 1 ods. 6 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné

elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta
tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa
použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové
využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej
neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný

z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný
istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých
je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov
zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných
a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového

využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.

21. Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutnénáklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu
elektriny.

22. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy a žalovaný je vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej sa
viaže odberné miesto, kontrolou ktorého sa zistilo odoberanie elektrickej energie bez zmluvného vzťahu.
Z uvedeného vyplýva, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní (a rovnako aj aktívna
vecná legitimácia žalobcu).

23. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaný odoberal elektrickú energiu bez zmluvného vzťahu
s dodávateľom elektrickej energie, čím zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu elektriny
v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike.

24. Právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zodpovednostným. Žalobcom uplatnený nárok sa
preto dá posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich náhradu škody a podľa

špeciálnej úpravy obsiahnutej v zákone o energetike. Uvedený zákon je lex specialis pre konkrétny
prípad škody. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť, nakoľko podmienky zodpovednosti za škodu sú
dané priamo splnením náležitostí uvedených v ustanovení § 46 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona o
energetike (odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny). Vykonaným dokazovaním mal
súd za preukázané, že žalovaný realizoval neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, jedná

sa teda objektívne o konanie žalovaného a porušenie právnej povinnosti odoberať elektrinu na základe
zmluvy. Vzhľadom na to, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom elektriny, súd neskúmal prípadné zavinenie žalovaného. Predpokladom vzniku nároku na
náhradu škody je okrem protiprávneho úkonu (odber elektriny bez platnej zmluvy) a vzniknutej škody –
neoprávnenýodberzistenýžalobcompodľaProtokoluč.XXXXXXzodňa17.04.2023(č.l.13),ajpríčinná

súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, ktoré boli zo strany žalobcu listinnými
dôkazmi (uvedeným najmä v bode 3. rozsudku) aj preukázané. Z hľadiska určenia osoby zodpovednej
za neoprávnený odber elektriny je podstatné, ktorý subjekt bol podľa právnych predpisov oprávnený
uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny na odbernom mieste, pričom týmto subjektom bol v súdnej veci
vlastník nehnuteľnosti, t.j. žalovaný. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, že na odbernom mieste,

ktoré je vo výlučnom vlastníctve žalovaného dochádzalo k odberu elektriny bez platnej zmluvy, čím došlo
ku škode. Na základe toho vyplýva pre žalobcu nárok na náhradu škody.

25. Čo sa týka samotného vzniku škody súd uvádza, že žalobca ako držiteľ povolenia na distribúciu
elektriny v zmysle § 3 písm. b) bod 3 zákona o energetike, vykonáva distribúciu elektriny a je vlastníkom

a prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Okrem iného je povinný zabezpečiť meranie všetkej elektriny,
ktorá je dodaná z jeho distribučnej sústavy odberateľom a je povinný viesť evidenciu odberateľov. Teda,
ak niekto neoprávnene odoberie elektrinu z distribučnej sústavy, ide o elektrinu, ktorá bola dodaná
do distribučnej sústavy spoločnosti žalobcu z prenosovej sústavy. Neoprávnene odobratá elektrina
z distribučnej sústavy ide na spoločnosť žalobcu, ktorú musí uhradiť. Týmto spôsobom dochádza

k samotnému vzniku škody. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy fakturuje škodu priamo odberateľovi
elektriny v domácnosti, nakoľko pri neoprávnenom odbere elektriny je povinný ten, kto elektrinu odoberal
uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vzniknutú škodu. Zákonná úprava ďalej stanovuje, že
akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa
distribučnej sústavy je zakázaný. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný tak zodpovedá za neoprávnený

odber bez zmluvného vzťahu (a rovnako aj počas zmluvného vzťahu za akýkoľvek zásah do odberného
elektrického zariadenia). S poukazom na vykonané dokazovanie súd uzavrel, že žalobcovi v dôsledku
neoprávneného odberu elektrickej energie v odbernom mieste žalovaného vznikla skutočná škoda
spočívajúca v znížení majetku žalobcu o hodnotu neoprávnene odobratej elektrickej energie a o
žalobcom vynaložené náklady, ktoré by inak nevynaložil, ak by k neoprávnenému odberu nedošlo.

26. Príčinná súvislosť vyjadruje priamu väzbu javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden
jav - príčina, vyvoláva druhý jav - následok. Príčinná súvislosť sa zisťuje vo vzťahu medzi konkrétnou
ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne). Vzťah príčiny a
následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný (por.

rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.6.2010 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). Ako vyplynulo z dokazovania,
škoda na strane žalobcu vznikla, a vznikla práve preto, že žalovaný odoberal elektrickú energiu bez
uzavretej zmluvy. Súd preto dospel k záveru, že medzi protiprávnym konaním žalovaného (odoberanieelektrickej energie bez zmluvy) a vznikom škody u žalobcu je celkom nepochybne príčinná súvislosť a
škoda vznikla ako priamy dôsledok neoprávneného odberu elektrickej energie žalovaným.

27. Súd mal za to, že určenie výšky náhrady škody je v danom prípade dané ustanovením § 46 ods.
2 zákona o energetike, keď priamo toto ustanovenie určuje, že ak možno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, určí sa skutočne vzniknutá škoda. Len v
prípade, že takýmto spôsobom nie je možné určiť skutočnú škodu, na určenie výšky škody sa použije
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný

právny predpis, t.j. vyhláška č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny). K námietke žalovaného, že žalobca nepreskúmal výšku spotreby
elektrickej energie na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie súd poznamenáva, že objektívnym
a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon o energetike v citovanom ustanovení predpokladá, t.j. podkladom
na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo elektriny počas
rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť údaj o spotrebe na odbernom mieste

za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované.
Pokiaľ nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo elektriny v rozhodnom období spôsobom, ktorý
neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody, je potrebné túto
výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom (porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 29.11.2018)

28. V súdenom prípade žalobca pri výpočte výšky škody vychádzal zo stavu 76142 kWh
(zaznamenaného na fotografii zo dňa 05.04.2023 - č.l. 49), od ktorého odpočítal posledný aktuálny stav
29913kWh(zaznamenanývovyúčtovacomobdobíz09.04.2022).Ztaktovzniknutéhorozdielueštebola
odpočítaná spotreba elektrickej energie 7042 kWh, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná pri demontáži

meradla. Vzniknutý rozdiel 39187 kWh si žalobca uplatnil vo výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny. V zmysle samotného Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny
(č.l. 11) denná spotreba sa určila na 214,14 kWh (pri trvaní odberu od 17.10.2022 do 17.04.2023, t.j.
počte 183 dní a 12 hodín za deň a použitej sadzby za rok 2022: 0,169 a za rok 2023: 0,652), celková
spotreba počas trvania neoprávneného odberu 39187,071 kWh. Celková škoda pri neoprávnenom

odbere bola teda v sume 17.714,29 Eur.

29. Vzhľadom na vyššie uvedený výpočet, ako aj na vyjadrenie samotného žalobcu, súd uzavrel,
že žalobcom stanovená výška škody, preukazuje výšku skutočnej škody pri neoprávnenom odbere
elektrickej energie, ktorá skutočnosť je bez pochýb v prospech odberateľa, t.j. žalovaného. Z tohto

dôvodu neobstojí argumentácia žalovaného, že žalobca vychádzal výlučne z fiktívneho výpočtu škody.
Nárok žalobcu na náhradu škody bol účtovaný v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 46 ods. 2
zákona o energetike a podľa vyhlášky č. 292/2012 Z.z. Uvedený spôsob výpočtu škody zároveň nie je
v rozpore ani s právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
N.XXX/XXXX,naktorýpoukázalžalovaný.Vpredmetnomnálezesao.i.zdôrazňovaloto,žeajnáhradný

spôsob určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade len skutočne vzniknutej škody, pričom
výpočet škody v súdenej veci (uvedený vyššie) tomuto kritériu zodpovedá. Iba vágne konštatovanie
žalovaného o nesprávnosti výpočtu škody žalobcom bez ďalšej konkretizácie tohto tvrdenia, nebolo
spôsobilé vyvrátiť tvrdenie žalobcu o výške škody, ktorá bola listinnými dôkazmi riadne preukázaná,
pričom samotný postup žalobcu pri výpočte škody bol presvedčivo a dostatočne vysvetlený v replike

žalobcu (č.l. 49). Žalovaný konkrétne tvrdenia žalobcu a údaje, z ktorých žalobca vypočítal škodu,
nerozporoval, neuviedol žiadne protiargumenty a nepredložil žiadne dôkazy spôsobilé vyvrátiť tvrdenia
žalobcu v tomto smere.

30. Výšku celkovej ceny spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu 17.714,29 Eur žalobca

(vosvojomvýpočteškodyspôsobenejneoprávnenýmodberom)navýšilonákladyspojenésozisťovaním
neoprávneného odberu podľa § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. vo výške 77,64 Eur. Ide o náklady,
ktoré žalobcovi vznikli v priamej príčinnej súvislosti so zisťovaním odberu u žalovaného. Právo žalobcu
na DPH z nákupnej ceny elektriny vzniklo podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty. Žalovaný ani náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu, ani právo žalobcu na

DPH nespochybnil a v tomto smere žalobu nespochybnil.

31. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že on nezasahoval ani do elektromera, ani do ciachových plomb,
súd primárne poznamenáva, že žaloba bola žalobcom podaná z dôvodu odoberania elektrickej energiežalovaným bez platnej zmluvy (t.j. podľa § 46 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona o energetike, a nie
podľa § 46 ods. 1 písm. c) citovaného zákona), čím žalovaný spôsobil žalobcovi škodu neoprávneným
odberom elektriny. Elektromer - tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania (z výpovede svedkyne

a listinných dôkazov) - meral správne, pričom vonkajšou obhliadkou nebolo zistené mechanické
poškodenie svorkovnice elektromera, avšak spodné veko puzdra elektromera mechanicky poškodené
bolo (ktorá skutočnosť je zrejmá z protokolu o meraní č. 509-650-221-23 zo dňa 24.04.2023, tiež aj
z výsluchu svedkyne). Naviac zo znaleckého posudku I. J. K. č. XXX/XX-XXXX jednoznačne vyplýva,
že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho

istého nástroja. Rovnako optickým skúmaním znalec zistil aj obsahovú zhodu a tvarovú a rozmerovú
nezhodu špecifických znakov a kontrolných odtlačkov. V tejto súvislosti sa žiada opätovne zdôrazniť,
že zákon o energetike nevyžaduje pri neoprávnenom odbere elektriny, aby súd skúmal a žalobca
preukazoval zavinenie odberateľa za vznik škody. Totiž ak by uplatnenie nároku na náhradu škody zákon
podmieňoval tým, že poškodený by musel nevyhnutne preukázať zavinenie odberateľa, bolo by tým bez
ďalšieho znemožnené uplatnenie nároku na náhradu škody. Tým by sa predmetná právna úprava stala

neupotrebiteľnou a práva z nej vyplývajúce nerealizovateľnými. Preto žalobcu ani nezaťažuje dôkazné
bremeno v tomto smere.

32. Námietky žalovaného voči znalcovi považoval súd za účelové. Aj keď znalec bol postihnutý sankciou,
bolo to v inej veci, netýkala sa predmetnej znaleckej činnosti v tejto súdenej veci. Tvrdenia žalovaného

o jeho subjektívnom pocite k znalcovi nie sú dôkazom, ktorým by bol znalec pri svojej znaleckej
činnosti diskvalifikovaný. Predložený znalecký posudok súd hodnotil ako celistvý, riadne popísaným
postupom posudzovania a skúmania zistených poškodení. Svoje závery znalec riadne vysvetlil a
na položené otázky aj riadne odpovedal. Súd nemal ani pochybnosti o odbornosti daného znalca.
V tejto súvislosti je nemenej podstatná výpoveď svedkyne, ktorá podrobne opísala, ako sa postupuje

pri posudzovaní meradiel, vyhotovovaní protokolu o meraní a z akého dôvodu došlo v súdnej veci
k odoslaniu meradla znalcovi. Jedná sa o štandardný postup kvalifikovaných subjektov. Samotné
tvrdenie, že znalec neuvádza kedy a v akej forme prevzal kontrolné odtlačky od žalobcu, nespochybňujú
záver znaleckého skúmania. Naviac znalec v znaleckom posudku konštatoval, že za predložené
sporné a kontrolné odtlačky zodpovedá zadávateľ. V priebehu konania žalovaný, ak mal pochybnosť

o správnosti záverov znalca I. K. mohol predložiť súkromný znalecký posudok, rovnako mohol navrhnúť
nariadenie znaleckého dokazovania súdom. Žalovaný však okrem návrhu na vykonanie výsluchu
povereného zamestnanca Slovenského metrologického ústavu, iný návrh nepredniesol.

33. Súd ďalej z listinných dôkazov mal preukázané, že žalobca celkovú výšku škody spôsobenej

neoprávneným odberom v sume 19.258,79 Eur (17.714,29 Eur + 77,64 Eur + 1.466,86 Eur) žalovanému
vyčíslilvovýpočtochanajejúhraduhovyzvalvýzvamizodňa12.05.2023azodňa16.11.2023.Žalovaný
riadne vyfakturovanú náhradu škody za uskutočnený odber elektrickej energie v lehote splatnosti
neuhradil.

34. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností, súd považoval nárok žalobcu za dôvodný
a preto mu v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal k zaplateniu 19.258,79 Eur. Keďže
z vykonaného dokazovania nevyplýval dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie, súd s poukazom na § 232
ods. 3 CSP rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť priznanú sumu (tak ako je uvedené vo výroku
rozsudku) do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

35. Prípadné ďalšie argumenty strán považoval súd pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby
sa s nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán (porovnaj napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod.).

36. Záverom pre úplnosť súd poznamenáva, že v konaní vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy,

s výnimkou výsluchu I. O. A., (bývalého) zamestnanca Slovenského metrologického ústavu, keďže
žalovaný na výsluchu tohto svedka netrval. Žiada sa uviesť, že menovaného svedka nebolo možné
predvolať zo známej adresy na pojednávanie, keďže podľa zistení súdu, menovaný už nie je
zamestnancom Slovenského metrologického ústavu.37. Čo sa týka návrhu žalovaného na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych
rokovaní, súd o tomto návrhu nerozhodol samostatným výrokom, keďže žalovaný na pojednávaní

vyhlásil, že na predmetnom návrhu netrvá.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

40. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd priznal voči žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadný postup podľa § 257 CSP súd na strane

žalovaného nevzhliadol a ich existencia ani nebola žalovaným tvrdená a preukázaná. O výške náhrady
trovkonaniarozhodnevyššísúdnyúradníksamostatnýmuznesenímvlehotedo60dnípoprávoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.