Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Svk/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200038
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5023200038.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcov: 1. B. A., E.. XX. A. XXXX, I. X, Ž., 2. A.. A.
Ž., E.. XX. W. XXXX, K. XXXX/X, Ž., 3. U.. S. I., E.. X. O. XXXX, M. XXX/X, Ž., spoločne zastúpených
advokátskou kanceláriou: AK Pekár s.r.o., IČO: 47 233 940, Kukučínova 24, Banská Bystrica, proti
žalovanému: Mesto Žilina, Nám. obetí komunizmu 1, Žilina, zastúpenému: 1. Advokátska kancelária
VICTORIA, s.r.o., IČO: 51 164 353, Stránska 3155/7, Banská Bystrica, a 2. executio iuris advokátska

kancelária, s. r. o., IČO: 55 176 933, Záhradnícka 4840/71, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov
konania: 1. P. G., E.. XX. O. XXXX, E. Y. XX, Ž., 2. X. K., E.. XX. S. XXXX, E. Y. XX, Ž., o ochrane pred
použitím dopravných značiek, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej
Bystrici č. k. ZA-27Sa/1/2023-210 z 24. júna 2024 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-27Sa/1/2023-210 z 24. júna 2024 sa zrušuje a
vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom
1. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku v k. ú. I. (územie mesta Žilina) - parc. reg. C č.
XXXX/XX, pri ktorom je na liste vlastníctva evidovaný spôsob využívania pozemku „22“, t.j. pozemok,
na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná

cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Podielovými spoluvlastníkmi uvedeného pozemku sú
aj obaja ďalší účastníci konania. Na tomto pozemku sa nachádza asfaltová spevnená plocha (ulica),
ktorá sa používa na prejazd motorových vozidiel. Táto ulica (označovaná „Do Rosiny“) kolmo odbočuje
z hlavnej cesty (označenej „Bystrická“) a ďalej pokračuje do obce Rosina. Po smere jazdy do Rosiny z
tejto ulice postupne doľava takmer kolmo odbočujú tri ďalšie ulice - Granátová, Berýlová a Ametystová;
pozemok žalobcov sa tiahne od hlavnej cesty až po odbočku na ulicu Ametystovú. Medzi žalobcami a

žalovaným je sporné, či ulica Do Rosiny je pozemnou komunikáciou v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Žalovaný ju však v roku 2019
zapísal do „pasportu miestnych komunikácií mesta Žilina“ ako miestnu komunikáciou (cestu).
2. Žalované mesto ako cestný správny orgán vydalo 3. novembra 2022 listinu s názvom „Určenie
dočasného dopravného značenia“ č. 18297/2022-155017/2022-OSVPŽP-TMJ. Ňou po súhlase
okresného dopravného inšpektorátu určilo podľa § 3 ods. 2 a 7 cestného zákona použitie dočasného

dopravného značenia v mestskej časti Bytčica »v zmysle PD „Projekt zmeny organizácie dopravy v
Bytči - návrh zjednosmernenia ulíc Ametystová a Berylová) s posúdením širších dopravných súvislosti aj
ostatných miestnych komunikácií v rámci priľahlej uličnej siete IBV“ vypracovanej Tichý s.r.o.«. Presný
obsah tejto projektovej dokumentácie správny súd nezistil, no na jej základe žalovaný 8. decembra 2022
osadil dve zvislé dopravné značky: v smere od obce Rosina pred odbočkou na Ametystovú ul. značku
„Zákaz odbočenia“ (doprava, č. 215 podľa prílohy č. 3 vyhlášky č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení)

a na vjazde do samotnej Ametystovej ul. od Ul. do Rosiny značku „Zákaz vjazdu“(č. 230 prílohy č. 3 cit. vyhlášky). V dôsledku toho musia vodiči motorových vozidiel, ktorí chcú vojsť do
Ametystovej ul. od obce Rosina, pokračovať ďalej po Ul. do Rosiny asi 30 m a odbočiť až na Berýlovú
ul. Týchto 30 m leží sčasti takisto na pozemku č. 1401/21.

3. Žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd 1. zakázal žalovanému pokračovať v inom zásahu - osadení
dopravnej značky „Zákaz vjazdu“ pri vjazde na Ametystovú ul. a dopravnej značky „Zákaz odbočenia“
pred odbočením na Ametystovú ul. v smere z obce Rosina, ako aj v osádzaní akýchkoľvek iných
dopravných značiek, ktoré ukladajú povinnosť vodičom vozidiel prejazd cez sporný pozemok alebo cez
akúkoľvek jeho časť; 2. nariadil žalovanému obnoviť stav pred ich osadením, eventuálne, aby 3. určil, že

iný zásah žalovaného spočívajúci v osadení týchto dopravných značiek bol nezákonný. Počas konania
pred správnym súdom žalovaný 5. apríla 2023 uvedené dopravné značky odstránil. Táto žaloba došla
na Krajský súd v Žiline, kde bola zapísaná do registra Sa. Po prechode súdnictva na novozriadený
správny súd podľa zákona č. 151/2022 Z. z. bola podľa § 23 ods. 2 písm. e) SSP pridelená na konanie
a rozhodovanie sudcovi.
4. Správny súd konajúci sudcom tu napadnutým uznesením č. k. ZA-27Sa/1/2023-210 zamietol žalobu

ako nedôvodnú. Namietané dočasné osadenie dopravných značiek v rámci plnenia úloh v oblasti
verejnej správy nepovažoval za nezákonný iný zásah žalovaného, pretože zodpovedalo sledovanému
cieľu, a to riešeniu dopravnej situácie po umiestnením prekážky na Ulici do Rosiny. Správny súd
konštatoval, že žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci uvedeného pozemku musia rešpektovať daný
stav až do vyriešenia otázky právneho charakteru existujúcej „spevnenej plochy“ na ich pozemku, teda

či je alebo nie je miestnou cestou. Preto nešlo o zásah do ich vlastníckeho práva k pozemku nad
nevyhnutnú mieru, a to pri zohľadnení proporcionality tohto zásahu do ich súkromného práva a práva
verejnosti užívať miestnu cestu. Správny súd dodal, že žalobcovia ani nepreukázali, že boli ukrátení
na svojich právach alebo právom chránených záujmoch namietaným iným zásahom orgánu verejnej
správy, či priamo dotknutí jeho následkami. V závere správny súd nepovažoval za podstatnú námietku

žalobcov, či táto komunikácia je alebo nie je zapísaná v pasporte miestnych ciest. Naopak, za relevantné
pre rozhodnutie považoval to, že miestna cesta ako stavba patrí žalovanému, a nie žalobcom, ktorí
vlastnia výlučne podiely pozemku, na ktorom sa nachádza.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobcovia domáhali zrušenia tohto uznesenia správneho
súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Správnemu súdu vytkli najmä to, že sa nevyrovnal s
otázkou, či sporná asfaltová plocha napĺňa legálnu definíciu miestnej cesty, ale len konštatoval, že ňou
je. Súd podľa nich nezohľadnil, že žalovaný až v roku 2019 nechal túto plochu zakresliť do pasportu
miestnych komunikácií, hoci na to neexistoval žiaden zákonný dôvod. Tiež sa im zdal nepochopiteľný a

nepreskúmateľný záver súdu, že „miestna komunikácia ako stavba patrí žalovanému“. Trvali na názore,
že správny súd bol povinný prejudiciálne skúmať, či je určitá plocha pozemnou komunikáciou, a ak áno,
akým druhom, aby mohol posúdiť či cestný správny orgán koná v rámci svojej právomoci zákonným
spôsobom. Za nevysvetlený považovali žalobcovia záver, že preukázateľne nie sú vlastníkmi spornej
plochy,keďžejepodľanichotázne,čivôbecideosamostatnúvecanielenopovrchovúúpravupozemku.

Za nepreskúmateľný tiež považovali názor správneho súdu, podľa ktorého z judikatúry vyplýva, že je
možné akceptovať zriadenie miestnej cesty bez stavebného povolenia, pretože správny súd neuviedol
konkrétne rozhodnutia, ktoré by mali tvoriť túto judikatúru. Na začatie stavby miestnej cesty sa totiž aj v
minulosti vyžadovalo povolenie. Okrem toho žalobcovia namietli nevykonanie niektorých dôkazov.
6. Žalovaný žiadal zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zdôraznil, že v čase rozhodnutia správneho súdu bol

vlastníkom a správcom spornej asfaltovej plochy. Preto podľa neho správny súd správne vyhodnotil,
že žalovaný bol oprávnený na postup, ktorý žalobcovia napádajú, ktorým sledoval vyriešenie dopravnej
situácie a žiadnym spôsobom nezasiahol do ich práv a právom chránených záujmov. Toto oprávnenie
totiž žalovanému vyplýva priamo zo zákona.
7. Ďalší účastníci sa nevyjadrili k riadne doručenej kasačnej sťažnosti.

III.
Posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

Kvôli vylúčeniu členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej z dôvodu podľa § 87 ods. 1 SSP na jej miesto
v súlade s rozvrhom práce nastúpil JUDr. Michal Matulník, PhD.
9. V prejednávanej veci sa žalobcovia bránia proti použitiu zvislých dopravných značiek, kvôli ktorému
boli vodiči motorových vozidiel nútení v dĺžke asi 30 m použiť asfaltovú plochu, ktorá sa nachádza napozemku v spoluvlastníctve (aj) žalobcov a ktorá podľa nich nie je pozemnou komunikáciou. Samo
osadenie dopravných značiek žalobcovia považovali za iný zásah v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP.
Prvou otázkou, ktorou sa kasačný súd musí zaoberať, je však otázka, či skutočne ide o iný zásah, alebo

by mohlo skôr ísť o opatrenie orgánu verejnej správy (žalovaného). Podľa § 23 ods. 1 SSP totiž na
správnom súde vo veciach správneho súdnictva zásadne konajú a rozhodujú sudcovia v trojčlenných
senátoch. Naopak, sudca koná a rozhoduje len v niektorých veciach podľa § 23 ods. 2 SSP, medzi
nimi aj o žalobách proti inému zásahu [písmeno e)]. Podľa judikatúry veľkého senátu tunajšieho súdu
je zásahom do práva na zákonného sudcu, ak vec, ktorá má byť na správnom súde prejednaná a

rozhodnutá trojčlenným senátom, je prejednaná a rozhodnutá sudcom. Vzhľadom na ústavnoprávny
rozmer práva na zákonného sudcu a jednoinštančný charakter správneho súdneho konania má kasačný
súd skúmať skutočnosť, či na správnom súde nekonal a nerozhodoval miesto senátu sudca, z úradnej
povinnosti, teda aj bez toho, aby to sťažovateľ namietal v sťažnostných bodoch (porov. uznesenie sp.
zn. 19 SVs 1/2022).
10. V tom istom uznesení sa veľký senát tunajšieho súdu zaoberal aj znakmi, ktoré rozlišujú iný zásah

v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP od opatrenia orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm.
c) SSP. Podľa tohto uznesenia opatrenie je správny akt, ktorý je verejnomocenským prejavom vôle
orgánu verejnej správy vyjadreným slovami alebo znakmi. Tento prejav sa dotýka len práv, povinností a
právom chránených záujmov jeho adresáta, a to práve obsahom toho, čo je v ňom slovami alebo znakmi
vyjadrené. Takýto správny akt sám osebe nemení faktický stav, ale mení len právny stav tým, že určitým

spôsobom určuje, zrušuje, odníma alebo úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky
výkonu určitého práva alebo určitej povinnosti, prípadne uznáva alebo odníma určitý právom chránený
záujem, resp. dovoľuje či nedovoľuje na jeho základe uplatňovať určitý vplyv na práva a povinnosti iných
osôb. Naopak, iný zásah podľa vymedzenia v § 3 ods. 1 písm. e) časti vety pred bodkočiarkou SSP nie je
vyjadrený slovami alebo znakmi, ktorými by sa vyslovilo, ako sa takéto dotknutie prejavuje, ale spočíva

len vo faktickom postupe či úkone, teda úkone, ktorý primárne zasahuje priamo do faktického stavu
a pri ktorom dotknutie na právach, povinnostiach alebo právom chránených záujmoch je len odrazom
(reflexiou) faktickej zmeny, ku ktorej iným zásahom došlo. Okrem toho inému zásahu nepredchádza
žiadneformalizovanéadministratívnekonanie,vktorombysaskúmaloaposudzovalo,akýmábyťobsah
iného zásahu. Naopak, jeho obsah je spravidla výsledkom okamžitej úvahy orgánu verejnej správy pri

jeho uplatnení [porov. v tomto smere napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10
Sžk 3/2019 a uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 2 Sžk 20/2019 (uverejnené ako judikát 19/2022 ZNSS)
alebo 4 Sžk 29/2019].
11. Bez potreby hlbšieho rozboru právnej povahy dopravných značiek (porov. k tomu napr. nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 430/2013, ods. 24) postačí odkázať na § 60 a §

62 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva,
že dopravné značky sú vyobrazenia určitých znakov (§ 60 ods. 9 cit. zák.), ktorým je prisúdený určitý
význam, ktorým sa účastníkom cestnej premávky adresujú najmä určité príkazy, zákazy, resp. dovolenia
a účastníci ich musia poslúchnuť [porov. napr. všeobecne § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.
z., ale napr. aj § 11 ods. 1 a 2, § 16 ods. 5, § 22 ods. 4 písm. b) a ďalšie, podobne § 7 ods. 1

cit. vyhlášky č. 30/2020 Z. z.]. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona obec na miestnych cestách a na
účelových cestách určuje použitie dopravných značiek. Podobne určuje použitie dopravných značiek
na diaľniciach Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 3 písm. q), okresné úrady v
sídle kraja na cestách I. triedy podľa § 3 ods. 4 písm. d) a na cestách II. a III. triedy podľa § 3 ods.
5 písm. f) cestného zákona. Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že cestné správne orgány a obce

neumiestňujú dopravné značky na pozemné komunikácie priamo a bez ďalšieho. Takémuto umiestneniu
predchádza určenie použitia takejto dopravnej značky na určitom mieste pozemnej komunikácie. Podľa
§ 3 ods. 7 cit. zák. sa používanie dopravných značiek určuje na základe stanoviska správcu pozemnej
komunikácie a stanoviska dopravného inšpektorátu. Materiálne podmienky použitia dopravných značiek
zasa vymedzuje ustanovenie § 61 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého sa dopravné značky

môžu používať len v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a
plynulosť cestnej premávky.
12. Ako vyplýva aj zo zisteného skutkového stavu, určenie dopravnej značky podľa § 3 ods. 2 cestného
zákona má podobu písomnosti, v ktorej sa slovami opíše alebo znakom na nákrese označí, na akých
miestach a aké dopravné značky sa použijú, prípadne sa odkáže na inú písomnosť, kde sú takéto slová

aleboznakyobsiahnuté.Totourčeniejetakverejnomocenskýmprejavomvôlevyjadrenýmslovamialebo
znakmi, ktorý normuje určité správanie fyzických a právnických osôb práve obsahom toho, čo je týmito
znakmi vyjadrené. Vydaniu tejto písomnosti predchádza určitý, hoci len minimálne formalizovaný postup,
v ktorom si cestný správny orgán vyžiada stanovisko správcu a dopravného inšpektorátu (§ 3 ods. 7 cit.zák.). Až po takomto určení sa na príslušnom mieste (fyzicky) umiestni dopravná značka, ktorá následne
normatívne riadi cestnú premávku na úseku, na ktorý sa vzťahuje. Nejde teda o rýdzo faktický postup či
úkon žalovaného, ktorý by zasiahol do faktického stavu a pri ktorom by zmena právnej situácie bola len

odrazom takejto faktickej zmeny. Na základe uvedeného tak treba uviesť, že určenie dopravnej značky
podľa § 3 ods. 2 cestného zákona nie je iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Naopak,
svojimi formálnymi znakmi (znakmi vyjadrený obsah určitého významu) sa skôr podobá opatreniam
orgánov verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Žalobu podanú proti takémuto aktu tak nemožno
považovať za žalobu podľa § 252 a nasl. SSP.

IV.
Záver
13. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že ak o žalobe v prerokúvanej
veci rozhodol sudca správneho súdu, bol správny súd nesprávne obsadený, čo zakladá dôvod kasačnej
sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP. Kasačná sťažnosť žalobcov je tak vo výsledku dôvodná,
a preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.
14. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova v trojčlennom senáte (§ 23 ods. 1 SSP), viazaný
právnym názorom vysloveným v tomto uznesení na povahu určenia použitia dopravnej značky (§ 469
SSP). Na základe toho v ďalšom konaní preskúma, či takéto určenie spĺňa všetky pojmové znaky
opatrenia orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, najmä priamy dotyk na právach,

právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby (porov. v tomto smere
už cit. nález sp. zn. II. ÚS 430/2013, ako aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžo 33/2014 a jeho
uznesenie sp. zn. 3 Sžo 56/2013), a v nadväznosti na to posúdi aj žalobnú legitimáciu (§ 178 SSP, porov.
v tomto smere napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžo 18/2012).
15. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých sa rozhodne v novom

rozhodnutí.
16. Toto uznesenie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.