Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Osif

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoŽivot a zdravie

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924010161
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7924010161.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Františka Ševčoviča a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla
2025, v trestnej veci proti obžalovaným A. B. a spol., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr.zák., o odvolaní prokurátora a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa
12.11.2024 sp.zn. 5T/47/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.
Podľa § 316 ods. 1 Tr.por. z a m i e t a odvolanie poškodeného C. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovaných A. B. a A. A. B. podľa § 285 písm. a) Tr.por.
oslobodil spod skutku obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trebišov sp.zn. 1Pv 386/22/8811 zo
dňa 05.04.2024, ktorý mali spáchať tak, že dňa 17.06.2022 v čase okolo 17.00 hod. na dvore rodinného

domu č. XXX/XX D. E. F. v obci G. zaútočili na C. B., a to takým spôsobom, že po predchádzajúcej hádke
a slovnej výmene názorov, ktoré s ním mali, mu zo vzdialenosti najviac troch metrov obvinený A. A. B.
nastriekal do tváre slzotvorný plyn, v dôsledku čoho C. B. začal utekať smerom do záhrady pri uvedenom
rodinnom dome, avšak obvinený A. B. H. ho rukou zasiahol do oblasti tylu, následkom čoho C. B. spadol
kolenami na zem, kde v skrčenej polohe tela si utieral oči od sĺz, počas čoho obvinený A. B. H. ho
najmenej 14-krát päsťou udrel do oblasti rebier a ramena a najmenej 12-krát ho päsťou udrel do oblasti

hlavy a súčasne obvinený A. A. B. ho najmenej 7-krát kopol do oblasti hlavy až napokon obvinený A. B.
H. udrel C. B. drevenou násadou od krompáča, a to do oblasti jeho chrbta - krížov, čím takto obvinení
A. B. H. a A. A. B. spôsobili C. B. pomliaždenie driekovo-krížovej oblasti, pomliaždenie tkanív na oboch
kolenách, viac vpravo, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo, podráždenie pravého oka slzným
plynom, pomliaždenie pravého pleca a odreninu na ľavom lakti, s dobou liečenia a práceneschopnosti
od 17.06.2022 do 01.07.2022, t.j. 14 dní, ktorý skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodený C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. D. J., K. XXX/X bol s
nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor, a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní,
ktoré následne písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že po podrobnom
oboznámení sa s odôvodnením rozsudku je toho názoru, že súd v rozsudku dospel k výroku, ktorý
vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho súd dospel aj k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci.Na podklade vykonaného dokazovania, v kontexte dokazovania vykonaného nielen na hlavnom
pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní, bolo potrebné dospieť k záveru, že obžalovaní sa nielenže
dopustili skutku, ktorý sa im obžalobou kladie za vinu, teda že ten sa stal, ale súčasne tiež aj k záveru,

že nesie znaky trestného činu právne kvalifikovaného tak, ako je to uvedené v obžalobe.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že celý skutkový priebeh incidentu zo dňa 17.06.2022, ktorý sa
stal na dvore dotknutého rodinného domu, v ktorom bývajú obžalovaní. Obžalovaní a svedkyňa L. B.
priebeh skutkového deja popisujú odlišne až na časť, v ktorej došlo k použitiu slzotvorného plynu zo

strany obžalovaného A. A. B., v ktorej časti je zhoda vo výpovediach obžalovaných ako aj vypočutých
vo veci svedkov. Napokon túto zhodu deklaruje aj súd v napadnutom rozsudku.

Je síce tiež pravdou, že v inom konaní bol prešetrovaný útok obžalovaného A. A. B. na družku
poškodeného (ako súčasť inkriminovaného incidentu z daného dňa), kedy sa mal násilím zmocniť
mobilu, pričom nebolo preukázané, aby sa skutok stal a bolo vyšetrujúcim policajným orgánom trestné

konanie zastavené. Uvedené však ešte nevylučuje, aby konanie obžalovaných v tomto trestnom konaní
bolo posúdené ako trestný čin a vôbec aby bol urobený záver, že skutok sa stal, a to i prihliadajúc na
závery znalkyne z odboru psychológie.

Možno sa pritom stotožniť s názorom, že poranenie pravého ramena poškodeného nebolo v príčinnej

súvislosti s konaním obžalovaných, a to vzhľadom na objektívny nález znalca z odboru zdravotníctva
a jeho výpoveď. Pokiaľ však ide o poranenie driekovo-krížovej oblasti poškodeného, ono bolo
objektivizované v lekárskej správe už pri prvotnom ošetrení poškodeného, rovnako bolo objektivizované
aj pomliaždenie panvy, pomliaždenie kolena obojstranne a pravej polovice tváre. Skutočnosť, že prvotná
lekárska správa uvádzala predpokladanú dobu liečenia do sedem dní, ešte nepredstavuje okolnosť,

ktorá by bola rozhodujúca a záväzná aj pre ďalšie konanie a ktorá by vylučovala iný záver o dĺžke doby
liečenia. Súd dospel k záveru, že skutok je vykonštruovaný zo strany poškodeného, pritom opiera svoj
názor aj o závery znalkyne z odboru psychológie a jeho družky. Zo znaleckého posudku znalca z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia vyplýva, že zranenie driekovo-krížovej oblasti poškodeného
mohlo byť spôsobené nejakým tvrdým predmetom alebo úderom/údermi päsťami alebo kopnutiami (hoci

sa to medicínsky nedá presnejšie určiť). Z uvedeného je potrebné vyvodiť, že k predmetnému zraneniu
poškodený nedospel pádom, argumentom a contrario muselo vzniknúť konaním tretej osoby. Pritom
udretie palicou (mimo iného do chrbta) je zachytené aj v lekárskej správe vystavenej lekárom M. N. D.
zo dňa 17.06.2022, kedy ku skutku malo dôjsť a tiež je táto diagnóza uvedená aj v lekárskej správe
vystavenej M. O. G. zo dňa 21.06.2022, resp. 13.07.2022, pričom zo správy, ktorú M. O. G. vystavil dňa

15.07.2022, je uvedené v časti 3, ako a čím bolo zranenie spôsobené, podľa zistenia lekára mohlo byť
spôsobené tak, ako to uviedol poškodený.

Vzhľadom zvlášť aj na uvedené dôkazy v kontexte celého dokazovania mal súd dospieť k záveru,
že k skutku tak, ako je formulovaný v obžalobe, došlo a nesie znaky skutkovej podstaty dotknutého

trestného činu, pritom nemožno mať pochybnosť ani o účasti oboch obžalovaných na skutku, ku ktorému
nepochybne došlo a ako spolupáchatelia obžalovaní zodpovedajú za celý následok spoločného konania
bez ohľadu na to, aké konkrétne čiastkové zranenie bolo spôsobené dotyčným útokom toho ktorého
obžalovaného, ako aj bez ohľadu na okolnosť spočívajúcu v rôznej intenzite konania toho ktorého
obžalovaného.

S poukazom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil podľa § 321 ods.
1 písm. b) Tr.por. napadnutý rozsudok Okresného súdu Trebišov sp.zn. 5T/47/2024 zo dňa 12.11.2024
v celom rozsahu a aby vec v súlade s ustanovením § 322 ods. 1 Tr.por. vrátil súdu prvého stupňa na
nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrili obžalovaní A. A. B. a A. B. a uviedli, že prokurátor
v odôvodnení odvolania prekrúca zistené skutočnosti. Je zarážajúce, že prokurátor, ktorý vykonával
dozor vo všetkých trestných veciach, a ktorý naďalej vedie trestné stíhanie za zločin ublíženia na zdraví
v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania voči v tomto konaní vystupujúcim údajným

poškodeným a pre skutok jeho družky v priestupkovom konaní, na jednej strane tvrdí, že aj keď v konaní
o lúpeži bolo preukázané, že svedkovia obžaloby klamú a skutok sa nestal, ale v tomto konaní v časti
údajného napadnutia poškodeného, hovoria pravdu.V odôvodnení odvolania prokurátor uvádza, že udretie palicou je zachytené aj v lekárskej správe
vystavenej lekárom M. N. D. zo dňa 17.06.2022, a to má preukazovať, že poškodený bol naozaj
napadnutý palicou. Keby prokurátor dôsledne preskúmal túto lekársku správu s porozumením, tak

by zistil, že lekár vyšetrením nedospel k názoru, že mohlo byť zranenie spôsobené tak, ako uviedol
poškodený.

Poškodený, ktorý v súčasnosti je v inej trestnej veci obvinený zo zločinu ublíženia na zdraví
v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť v rozhodný deň

17.06.2022 voči obžalovaným, vymýšľa si rôzne zranenia a predkladá lekárske správy, čím sa len snaží
prekryť vlastný trestný čin.

Ďalej sa prokurátor v odôvodnení oprel o lekárske správy M. O. G. zo dňa 21.06.2022, resp. 13.07.2022,
v ktorých sa tiež uvádza poranenie pomliaždenie driekovo-krížovej oblasti. Pre vysvetlenie lekárskej
správy M. O. G. tieto poranenia nezistil, keďže je atestovaný v odbore internista a všeobecný lekár a len

zhrnul diagnózy prvotne ošetrujúceho lekára z predložených lekárskych správ. Všetky tieto skutočnosti
na ktoré sa odvoláva prokurátor, sú len jeho úvahy. Poranenie pomliaždenie driekovo-krížovej oblasti
podľa znaleckého posudku mal poškodený s mierou určitosti veľmi pravdepodobne, to znamená, že nie
so 100% určitosťou. Nie je teda vylúčené, že poškodený mohol mať toto zranenie už skôr. Dokonca
polícia ho z miesta činu pustila vlastným autom ísť do nemocnice, ani ho len nesprevádzali. Okrem

toho znalec v tomto prípade nevedel medicínsky presnejšie určiť, či uvedené zranenie bolo spôsobené
úderom nejakým tvrdým predmetom, alebo údermi päsťami alebo kopnutiami. Keďže podľa znaleckého
posudku neboli na chrbte pri žiadnom lekárskom vyšetrení zaznamenané ťažšie pomliaždeniny, krvné
podliatiny, vrátane podliatin podlhovastého tvaru, preto je možné vylúčiť aj tvrdenie poškodeného, že
obžalovaný v prvom rade ho udrel násadou od čakana do oblasti drieku.

Okrem vyššie uvedených skutočností, podľa ktorých je podľa prokurátora rozsudok nesprávny,
obžalovaní vo vyjadrení poukázali aj na ostatné argumenty uvedené v dôvodoch napadnutého rozsudku,
kde súd vyhodnotil množstvo ďalších vykonaných dôkazov, ktoré preukazujú, že skutok sa nestal.
Rozsudok Okresného súdu Trebišov preto považujú za vecne správny, nakoľko vychádza z dostatočne

a správne zisteného skutkového stavu, preto súd dospel k správnemu právnemu záveru a preto navrhli,
aby krajský súd nevyhovel odvolaniu prokurátora.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal písomné odvolanie aj poškodený C. B., ktorý
uviedol že ako poškodený žiada Krajský súd Košice o dopočúvanie jeho osoby. Na tom dopočutí by

bolo dokázané, že k tým skutkom došlo ináč ako tvrdia obžalovaní a svedkyňa L. B.. Dopočutie svojej
osoby navrhol z dôvodu, že sa nemohol zúčastniť pri výsluchoch na Okresnom súde Trebišov. Navyše
v žiadnom prípade nemôže súhlasiť s jednotlivými dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku, napr.
rozhodne popiera závery znalca v odbore zdravotníctva a farmácie M. P. B. zo znaleckého posudku č.
75/2022.RovnakonesúhlasíanisjednotlivýmivýrokmiM.K.K.znalkynezodborupsychológie.Záverom

uviedol, že nemôže súhlasiť ani s výpoveďami obžalovaných A. B. H., A. A. B. a L. B..

Na prvom pojednávaní sa nemohol zúčastniť kvôli ochoreniu. Na druhom pojednávaní sa nezúčastnil
z dôvodu, že si našiel zamestnanie v Nemecku a tie financie sú potrebné pre neho k životu na prežitie.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.azistil,žeodvolanie
prokurátora nie je dôvodné a pokiaľ sa týka odvolania poškodeného o tomto bolo rozhodnuté v súlade

s ustanovením § 316 ods.1 Tr.por.

K odvolaniu poškodeného C. B. odvolací súd považuje za nutné uviesť, že proti oslobodzujúcemu
rozsudku súdu prvého stupňa je oprávnený podať v neprospech obžalovaného odvolanie jedine
prokurátor, ktorý napokon takéto odvolanie aj podal. Poškodený v prípade vyhlásenia oslobodzujúceho

rozsudku nie je oprávnený podať odvolanie v neprospech obžalovaného a preto v súlade s ustanovením
§ 316 ods. 1 Tr.por. odvolací súd odvolanie poškodeného C. B. zamietol, ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou.Podľa § 316 ods.1 Tr.por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je

prípustné.

Navyše odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa poškodeného s riadne uplatneným nárokom na
náhradu škody zákonným postupom odkázal na civilný prospech, čím jeho právo na náhradu škody
zostalo v plnom rozsahu zachované.

K odvolacím argumentom prokurátora, že súd prvého stupňa rozhodol na podklade nedostatočne, resp.
na podklade nesprávne zisteného skutkového stavu veci, v dôsledku čoho dospel aj k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci, považuje odvolací súd za potrebné v prvom rade uviesť, že pri
kontradiktórnom spôsobe konania, ktoré je uzákonené v ustanovení § 1 Tr.por., súd ako nestranný
anezávislýorgándôkazynevykonáva,nakoľkodôkazypredsúdomvykonávajústranytrestnéhokonania

a súd je povinný na podklade výsledkov vykonaného dokazovania spor medzi stranami trestného
konania rozhodnúť, čo napokon v tomto trestnom konaní súd prvého stupňa aj urobil.

V žiadnom prípade nie je možné sa stotožniť ani s argumentáciou prokurátora, že súd prvého stupňa
v dôsledku vyššie uvedeného dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, lebo na podklade

vykonaného dokazovania, v kontexte dokazovania vykonaného nielen na hlavnom pojednávaní, ale aj
v prípravnom konaní, bolo potrebné dospieť k záveru, že obžalovaní sa nielenže dopustili skutku, ktorý
sa im obžalobou kladie za vinu, teda že ten sa stal, ale súčasne tiež aj k záveru, že nesie znaky trestného
činu právne kvalifikovaného tak, ako je to uvedené v obžalobe.

Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania aj odvolací súd dospel k záveru, že neexistujú žiadne
pochybností o tom, že kritického dňa a na mieste, tak ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby došlo
medzi obžalovanými na jednej strane a poškodeným a jeho družkou na strane druhej k potýčke, a to
najprv k slovnej výmene názorov, ktorá prerástla až do fyzického napadnutia, v rámci ktorej v snahe
ochrany seba a svojho otca obžalovaný A. A. B. použil slzotvorný plyn, o ktorej časti skutkového deja nie

sú žiadne pochybností a tieto skutočnosti nenaplnili žiadnu skutkovú podstatu trestného činu v zmysle
Trestného zákona.

Pokiaľ sa jedná o ďalší priebeh skutkového deja je potrebné sa stotožniť s argumentáciou okresného
súdu, že proti sebe stoja dve skupiny dôkazov, a to dôkazy na strane obžalovaných, v prospech ktorých

svedčila L. B. a na strane druhej existujú výpovede poškodeného C. B. a jeho družky O. K., ktoré
výpovede správne vyhodnotil súd prvého stupňa ako výpovede nehodnoverné, robené v snahe obhájiť
svoje protiprávne konanie, ktoré je predmetom samostatného trestného konania.

Preskúmaním konania predchádzajúce napadnutému rozsudku odvolací súd zistil, že prvostupňový súd

v predmetnej trestnej veci umožnil prokurátorovi vykonať dôkazy, a to v rozsahu viac ako nevyhnutnom,
aby súd mal dostatok dôkazov pre zákonné rozhodnutie, tak ako to má na zreteli ustanovenie § 2 ods.
10 Tr.por., pričom v plnom rozsahu umožnil procesným stranám právo navrhovať a obstarávať dôkazy.
V žiadnom prípade nepochybil súd prvého stupňa, pokiaľ vo veci rozhodol bez toho, aby bol vykonaný
osobný výsluch poškodeného, resp. jeho družky na hlavnom pojednávaní, nakoľko zákonným postupom

boli tieto dôkazy vykonané, a to prečítaním ich výsluchov z prípravného konania. Súd prvého stupňa
teda nepochybne s rovnakou starostlivosťou pristupoval k objasňovaniu tých okolností a vykonávaniu
tých dôkazov, ktoré svedčili proti obžalovaným, ako aj okolností a dôkazov svedčiacich v ich prospech.

Vykonané dôkazy napokon súd prvého stupňa vyhodnotil v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.por.,

teda dôkazy získané zákonným spôsobom hodnotil v jednotlivostiach ako aj v ich súhrne podľa svojho
vnútorného presvedčenia, ktoré založil na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia
všetkých dôkazov získaných aj vykonaných zákonným spôsobom a dospel tak ku skutkovým záverom,
ktoré vyjadril vo výroku napadnutého rozsudku a v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
odôvodnil.

V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por.
podrobne uviedol, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení
vykonaných dôkazov spravoval a ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných, keď nakoniec uzavrel,že obžalovaní na rozdiel od obžaloby, nie sú vinnými zo spáchania skutku, ktorým sa im dávalo za
vinu spôsobenie ublíženia na zdraví poškodenému C. B., keďže nebolo bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, aby sa boli dopustili fyzického násilia, tak ako to uvádzal poškodený a jeho družka, s ktorým

právnym názorom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

Nepochybil súd prvého stupňa, keď svoje rozhodnutie založil predovšetkým na záveroch znaleckého
posudku vypracovaného znalcom M. P. B. Q. - znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia ohľadne
vzniku poranení C. B., ktoré mal utrpieť 17.06.2022. Znalec úvodom zhrnul zranenia, ako mali byť

zistené pri jeho prvotnom ošetrení a ktoré mali vzniknúť pri incidente z uvedeného dňa. Poškodený C. B.
mal utrpieť pomliaždenie driekovo krížovej oblasti, pomliaždenie tkanív na oboch kolenách viac vpravo,
pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo, podráždenie pravého oka slzným plynom, pomliaždenie
pravého pleca a odreninu na ľavom lakti.

Z tohto komplexu poranení najvážnejším poranením určujúcim dobu liečenia a práceneschopnosti

malo byť pomliaždenie driekovo krížovej oblasti a pomliaždenie pravého pleca. Poškodený bol dňa
30.06.2022 vyšetrený neurológom, ale pri vyšetrení sa uvádza, že chrbtica je poklopovo nebolestivá,
na chrbte nie sú zaznamenané pri žiadnom vyšetrení krvné podliatiny ani pruhovité. Z medicínskeho
hľadiska je preto v tomto prípade ťažké objektívne určiť presnú mieru a trvanie ťažkostí spôsobených pri
incidente, keďže pacient určité ťažkosti a chronické zmeny chrbtice mal i pred úrazom, na ktoré sa liečil

už v roku 2020. Pokiaľ objektívne došlo k napadnutiu poškodeného údermi päsťou, resp. kopancami,
potom uvedené údery, prípadne kopnutia do chrbta pravdepodobne iba zhoršili ťažkosti, ktoré mal
poškodený i pred úrazom.

Keďže na chrbte poškodeného neboli pri žiadnom lekárskom vyšetrení zaznamenané ťažšie

pomliaždeniny, krvné podliatiny, vrátane podliatin podlhovastého tvaru i keď poškodený znalcovi uviedol,
že na tele podliatiny mal, tie však nikde nie sú pri objektívnom lekárskom vyšetrení zaevidované, doba
liečenia a práceneschopnosti v dĺžke 29 dní sa javí byť ako neopodstatnene predlžená, v tomto prípade
by táto doba pre zistené poranenia mala trvať maximálne 14 dní.

Pri prvotnom ošetrení poškodený neuvádzal, že mal utrpieť pomliaždenie pravého pleca, takéto zranenie
uviedol až pri kontrole dňa 20.06.2022, avšak pri neurologickom vyšetrení dňa 30.06.2022 sa uvádza,
že ramenné zhyby sú voľné. Teda ani zranenie pravého ramena nebolo objektivizované lekárskym
vyšetrením. Ostatné poranenia by si podľa znalca vyžadovali dobu práceneschopnosti maximálne 5,
resp. 6 dní a v prípade odreniny na ľavom lakti žiadnu dobu.

Poškodený ešte uvádzal viacpočetné údery päsťami a kopnutia do hlavy, avšak v zdravotnej
dokumentácii nie sú na tvári a hlave zaevidované žiadne výraznejšie poranenia a je iba uvedené, že
na tvári je hypernia, čo znamená väčšie prekrvenie, teda začervenanie tváre, pričom také môže byť
pri ľahkom pomliaždení mäkkých tkanív tváre, napríklad pri údere dlaňou, ale môže to byť i následok

nastriekania slzného plynu, ktorý sa dostal do oblasti pravého oka, ak má poškodený citlivú pokožku na
uvedený plyn, v tomto prípade nie je možné jednoznačne určiť iba na základe toho, že mal poškodený
začervenanú tvár mechanizmus vzniku uvedených príznakov.

Vyššie uvedené skutočnosti znalec M. P. B. potvrdil aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní, kde

chronologicky zhrnul zistenia z lekárskych správ o ošetrení poškodeného, kde pri prvotnom vyšetrení
dňa 17.06.2022 poškodený krátko po údajnom napadnutí neuvádzal žiadne bolesti pravého ramena
ani nemal zaevidované žiadne poranenie v oblasti pravého pleca, tieto bolesti začal uvádzať až dňa
20.06.2022, teda tri dni po úraze. Dňa 30.06.2022 pri neurologickom vyšetrení poškodený sa nesťažoval
na bolesti pravého ramena a pri vyšetrení na horných končatinách ani neuvádzal žiadny patologický

nález ani bolestivosť. Rovnako ani 13.07.2022 sa pri kontrole u obvodného lekára neuvádzali bolesti a
ani zranenie pravého ramena, až dňa 15.08.2022, teda dva mesiace po úraze sa uvádza pomliaždenie
pravého ramena a podozrenie na poškodenie rotátorovej manžety. Dva mesiace nebola poškodenému
aplikovaná na pravé rameno žiadna liečba.

Nepochybil súd prvého stupňa, pokiaľ svoje rozhodnutie založil aj na záveroch znalkyne M. K. K. -
znalkyne z odboru psychológia a ňou vypracovaného znaleckého posudku, z ktorého je zistiteľné, že
po psychologickom vyšetrení poškodeného C. B. bolo zistené, že pamäťové funkcie sú uňho oslabené,
pamäť nezodpovedá intelektu, a to čo si nezapamätá má tendenciu dopĺňať podľa momentálnehonápadu, výkon bol nepresný, poškodený má sklony nahrádzať to čo si nepamätá momentálnym
nápadom, v pamäťovom výkone boli konfabulačné skreslenia, v čase vyšetrenia to bolo forsirované
aj výraznou snahou podať dobrý výkon a urobiť priaznivý dojem. Samotné skóre lži bolo maximálne

štatisticky zvýšené.

Vierohodnosť výpovede poškodeného, teda schopnosť vypovedať bez skreslení o prežitých udalostiach
menovaného bola znížená. V rámci špecifickej vierohodnosti sa nedal vylúčiť motív pomsty, resp.
uškodenie bratovi a nedala sa vylúčiť ani snaha vedome vypovedať len o tých častiach, ktoré

menovaného nestavajú do negatívneho svetla - medzi bratmi ide o dlhoročný majetkový spor s viacerými
vzájomnými trestnými oznámeniami.

Keďže tvrdenia poškodeného o utrpených zraneniach, ktoré mali naplniť znaky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia § 156 ods. 1 Tr.zák. neboli objektivizované pri
lekárskych vyšetreniach, preto nepochybil súd prvého stupňa, pokiaľ obžalovaných oslobodil spod

skutkuobžalobyvzmysleustanovenia§285písm.a)Tr.por.,tedaženebolodokázané,žesastalskutok,
pre ktorí boli obžalovaní trestne stíhaní.

Krajský súd záverom poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto

právneho názoru preto krajský súd v podrobnostiach poukazuje aj na dôvody napadnutého rozsudku,
ktoré si v celom rozsahu osvojil a okrem vyššie uvedeného, ničím viac nedopĺňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.