Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. november 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-15C/3/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210200041
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7210200041.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX, C., proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Generálnou
prokuratúrou SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
spôsobenej nesprávnym postupom orgánu štátu

r o z h o d o l :

I. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo výške 4.974,22 eur z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.1.2010 spolu s jej doplnením zo dňa 19.8.2010
(č.l. 67 spisu) domáhal proti žalovanej náhrady škody vo výške 10.921,51 eur a inflačného
znehodnotenia hodnoty jeho majetku vo výške 5.449,83 eur (spolu o výške 16.637,69 eur). Uznesením
č.k. 15C/3/2010-142 zo dňa 8.3.2011 súd na návrh žalobcu pripustil zmenu petitu žaloby tak, že
predmetom konania sa stal nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 19.357,08 eur, nemajetkovej ujmy
vo výške 5000 eur (spolu vo výške 24.357,08 eur), ako aj nárok na náhradu trov konania. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.3.2011.

2. Žalobca žalobu v podstatnom odôvodnil tým, že v roku 1998 Krajský súd v Košiciach vyhlásil
konkurz na majetok úpadcu KAVEKO INTERNATIONAL s.r.o. pod sp. zn. 2K/249/98. Správkyňa
konkurznej podstaty zinventarizovala majetok úpadcu a neskôr ho prenajala spoločnosti FÉNIX VP
s.r.o., v ktorej bol zamestnaný vo funkcii konateľa Počas výkonu funkcie konateľa žalobca vniesol
svoj osobný majetok do prenajatých priestorov. V septembri 2000 správkyňa konkurznej podstaty
nájomnú zmluvu vypovedala a dňa 5.10.2000 jej spoločnosť FÉNIX VP s.r.o. vrátila prenajatý majetok.

Žalobcovi nedovolila , aby si z priestorov vypratal svoje osobné veci, ale pod hrozbou bezprostredného
použitia násilia sprostredkovaného ňou privolanou SBS ho donútila opustiť priestory podniku a svoj
majetok tam zanechať. Jeho výzvu na zinventarizovanie odňatého majetku nerešpektovala. Rozsah
tohto majetku bol čiastočne špecifikovaný v zápisnici o odovzdaní prenajatých priestorov. Žiadosťou
zo dňa 4.3.2001 požiadal žalobca konkurzný súd o usmernenie správkyne k vydaniu časti jeho vecí a
výzvou zo dňa 28.2.2001 ho konkurzný súd vyzval na podanie vylučovacej žaloby. Predmetná výzva
však neuvádzala majetok, ktorá mu správkyňa odňala a zapísanie ktorého do konkurznej podstaty mu

písomneoznámila.ZdôvoduprávnejistotyžalobcapodalvylučovaciužalobunaKrajskýsúdvKošiciach,
ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 7Cb/278/01 a vylučovacia žaloba bola zamietnutá s odôvodnením,
že súd nemôže z konkurznej podstaty vylúčiť to, čo do nej zapísané nebolo. To zistil aj žalobca, potom
čo nahliadol do konkurzného spisu s tým, že jemu odňatý majetok nebol do konkurznej podstaty úpadcuzapísaný a už vôbec sa v ňom nenachádzal žiaden správkyňou uvádzaný dodatok č. 4. Správkyňa
sa následnej vyjadrila , že jeho majetok, ktorý bol predmetom vylučovacej žaloby, nemá. Z dôvodu
spôsobu, akým mu bol odňatý jeho majetok, podal žalobca 30.10.2001 na Okresnej prokuratúre Košice

II trestné oznámenia na správkyňu konkurznej podstaty. Podaním zo dňa 5.11.2001 okresná prokuratúra
potvrdila prijatie trestného oznámenia a jeho postúpenie vyšetrovateľovi. Podľa žalobcu, potom, ako ho
vyšetrovateľ v 3/2002 vypočul, nadobudol dojem, že sa vo veci nekoná a preto listom zo dňa 12.8.2002
požiadal okresnú prokuratúru o preskúmanie postupu vyšetrovateľa. Keďže okresná prokuratúra na
žalobcov list nereagovala, 12.9.2002 urgoval vybavenie skoršieho podania. Okresná prokuratúra listom

z 19.9.2002 informovala žalobcu o tom, že nezistila prieťahy a ani iné závady v postupe vyšetrovateľa.
Nakoľko žalobca aj ako štatutárny orgán FÉLIX s.r.o. žiadal okresnú prokuratúru o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa, tak v tejto súvislosti mu okresná prokuratúra oznámila listom z 10.10.2002, že vo veci
vedenej na úrade justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: OUV-1392/10-K2-2001, ktorej súčasťou
bolo aj trestné oznámenie žalobcu z 30.10.2001, boli zistené prieťahy v postupe vyšetrovateľa. Okresná
prokuratúra týmto informovala žalobcu aj o tom, že vo veci je potrebné vypočuť konkrétneho sudcu,

ktorý podľa vyjadrenia žalobcu bol zbavený mlčanlivosti už 13.5.2002. Žalobca bol aj napriek podaniam
na okresnú prokuratúru toho názoru, že vo veci sa nekoná. Na základe toho zistenia listom zo dňa
12.92003 žiadal generálnu prokuratúru o preskúmanie postupu orgánov činných v trestnom konaní. Na
tento podnet však podľa žalobcu generálna prokuratúra nereagovala, a preto jeho vybavenie urgoval
podaním z 15.12.2003, ktorého prijatie potvrdila generálna prokuratúra listom z 23.12.2003. Keď sa

žalobca dozvedel, že jeho trestné oznámenie aj oznámenie spoločnosti FÉNIX s.r.o. bolo odložené,
v 12/2003 požiadal o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu. Po nahliadnutí zistil, že vyšetrovateľ je
trestné oznámenie uznesením z 31.7.2002 odložil, pretože vo veci nejde o podozrenie z trestného činu.
Po prevzatí tohto uznesenia podal žalobca 4.12.2003 proti nemu sťažnosť. Na základe toho okresná
prokuratúra 17.12.2003 uznesenie vyšetrovateľa o odložené veci zrušila a vydala pokyn na začatie

trestného stíhania. Následne vyšetrovateľka uznesením z 13.2.2004 začala trestné stíhanie vo veci za
trestný čin krádeže. Žalobca uviedol, že podaním doručeným 19.3.2005 úradu justičnej a kriminálnej
polície žiadal o zaistenie majetku. Vzhľadom na to, že generálna prokuratúra nereagovala na podnety
žalobcu, podaním z 19.4.2004 opäť namietal postup vo vyšetrovaní. Prijatie tohto podnetu potvrdila
generálna prokuratúra listom z 30.4.2004. Podaním z 12.1.2005 sa žalobca z dôvodu nevybavenia jeho

podnetu z 19.4.2004 opäť obrátil na generálnu prokuratúru. Na základe žiadosti žalobcu o preskúmanie
postupu vyšetrovateľa vo veci vedenej na justičnej a kriminálnej polícii pod sp. zn. ČVS:OÚV-1392/10-
K2-2001 okresná prokuratúra potvrdila prieťahy v konaní. Žalobca uviedol, že dňa 6.5.2005 sa obrátil
na okresnú prokuratúru so žiadosťou o preskúmanie postupu vyšetrovateľa vo veci výzvy na zaistenie
majetku.Vzhľadomnato,žeokresnáprokuratúranatentojeho podnetnereagovala,obrátilsa10.6.2005

na Krajskú prokuratúru za účelom preskúmania zákonnosti okresnej prokuratúry. Podaním z 11.6.2005
sa žalobca obrátil na krajskú prokuratúru za účelom preskúmania postupu vyšetrovateľa a prijatia
účinných opatrení na odstránenie prieťahov v konaní. Žalobca napokon uviedol, že 18.7.2005 mu
bolo doručené „rozhodnutie“ generálnej prokuratúry z 11.7.2005, ktorým boli jeho podnety odmietnuté
a zároveň mu bolo oznámené, že v prípade, ak bude v podnetoch uvádzať už známe skutočnosti,

generálna prokuratúra nebude na ne reagovať. Nesprávny úradný postup tak žalobca videl v tom, že
v čase, keď ešte jestvoval jeho majetok a opakovane vyzval orgány činné v trestnom konaní na jeho
zaistenie, nakoľko hrozilo, že bude zlikvidovaný a jeho vlastnícke právo bude nenávratné porušené, tieto
nezaistili tento majetok a jeho vlastnícke právo neochránili.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.6.2010 žiadala žalobu zamietnuť pre premlčanie
nároku žalobcu, keď podľa nej sa žalobca dozvedel o škode bezprostredne po úkone správkyne
konkurznej podstaty v roku 2000, keď o skutočnosti, že správkyňa konkurznej podstaty majetok
žalobcu nemá sa dozvedel žalobca najneskôr na pojednávaní pred Krajským súdom v Košiciach (v
spore 7Cb/278/2001( dňa 29.6.2006, teda premlčacia lehota uplynula dňom 30.12.2009, pričom žaloba

žalobcu bola podaná na súde až dňa 5.1.2010, teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty. Napokon
žalovaná namietala, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaná, keď podľa nej akákoľvek škoda,
ktorá vznikne v dôsledku trestného konania považuje sa za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným
rozhodnutím - uznesením o začatí trestného stíhania, za ktorú nesie zodpovednosť Slovenská republika
v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, avšak aj v daných prípadoch musia byť splnené zákonné

podmienky na uplatnenie predmetnej škody. Ďalej uviedla, že žalobca sám označil úkon, ktorým mu bola
spôsobená škoda, konkrétne konanie správkyne konkurznej podstaty, preto nie je možné v ďalšom dôjsť
k záveru, že medzi akýmkoľvek konaním orgánov prokuratúry a vznikom škody, ktorú žalobca uplatňuježalobou, môže existovať príčinná súvislosť. Žalovaná uzavrela, že žalobca nepreukázal nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním orgánov prokuratúry.

4. Žalobca v replike zo dňa 19.8.2010 uviedol, že sa domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej
ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu prokuratúry, konkrétne nerozhodnutie, resp. neodňatie
majetku žalobcu z držby osoby (správkyne konkurznej podstaty), ktorá sa ho nezákonne zmocnila, čím
bolo následne žalobcovi znemožnené, aby požiadal o jeho vydanie v súlade s § 80 Trestného poriadku.
Zároveň uviedol, že dňom 5.10.2000 mu škoda ešte nevznikla. Momentom kedy sa dozvedel o vzniku

škody bolo rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Cb/278/2001 o zamietnutí vylučovacej
žaloby z dôvodu nezapísania majetku do konkurznej podstaty úpadcu, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.8.2006 (č.l. 95 spisu). Týmto dňom sa stalo zrejmým, že správkyňa neoprávnene odňala majetok
žalobcu, keď ho nespísala do konkurznej podstaty, a teda vylučovacia žaloba už nemala zmysel, lebo
nebolo čo vylúčiť z konkurznej podstaty. Práve prokuratúra, ak by zaistila majetok žalobcu, mohla
zabrániť vzniknutej škode. Vadným totiž môže byť aj opomenutie orgánu činného v trestnom konaní

konať. Zároveň žalobca poukázal na to, že sa obrátil aj na Ústavný súd SR z dôvodu prieťahov na strane
vyšetrovateľa a prokuratúry. Ústavný súd síce jeho sťažnosť odmietol, avšak uviedol, že až právoplatné
skončenie trestného konania môže odhaliť, aký dopad mal postup OČTK na obsah vlastníckeho práva
(III. ÚS 324/05).

5. Žalovaná v duplike zo dňa 4.5.2011 uviedla, že žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom,
žeúkonmiprokuratúrymubolaspôsobenáškodačinemajetkovýujma.Poukázalanaustálenújudikatúru
(napr. nález I. ÚS 62/96), v súlade s ktorou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚSR
nie je oprávnenie každého, aby na základe jeho návrhu (podnetu), bol orgán prokuratúry povinný podať
obžalobu voči označeným osobám. Takéto základné právo „každého“ nie je upravené ani v Ústave

Slovenskej republiky ani v Trestnom poriadku prípadne v zákone o prokuratúre. Obdobne nepatrí medzi
základné práva slobody podľa druhej hlavy Ústavy a ani nemožno odvodiť z niektorého zo základných
práv alebo slobôd právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe
podaného trestného oznámenia (napr. nález II. ÚS 42/00, II. ÚS 28/06). Žalovaná ďalej zdôraznila,
že za úkony v trestnom konaní, ktoré boli realizované pred 1.7.2004 orgánmi činnými v trestnom

konaní, zodpovedá Slovenská republika v zastúpení Ministerstva spravodlivosti. Zotrvala na námietke
premlčania a nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie.

6. Žalovaná v podaní zo dňa 24.11.2011 navrhla konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania
sp. zn. 7Cb/278/2001, nakoľko rozsudok nadobudol právoplatnosť len vo výroku, ktorým bola zamietnutá

žaloba o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty. V časti konania, ktorým súd uložil SKP na vydanie
vecí žalobcu vec nebola právoplatne skončená, pretože rozsudok Krajského súdu v Košiciach bol
zrušenýuznesenímNajvyššiehosúdusp.zn.1Obo/231/2006z1.4.2008,ktorénadobudloprávoplatnosť
dňa 30.5.2008 a vec bola vrátená Krajskému súdu v Košiciach. Žalovaná zároveň uviedla, že v
prebiehajúcom konaní sp. zn. 15C/3/2010 ide o litispendenciu, nakoľko na Okresnom súde Košice

II prebieha totožné konanie pod sp. zn. 29C/13/2010, v ktorom si žalobca solidárne uplatňuje nárok
na náhradu škody voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti, jedná sa teda
o totožný nárok. Zároveň uviedla, že okolnosť, že orgány činné v trestnom konaní nepristúpili k
zaisteniu veci dôležitej pre trestné konanie, nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ak
vec podozrenia zo spáchania zo spáchania trestného činu bola právoplatne odložená. Posúdenie

otázky, či ide o podozrenie z trestného činu, je výlučnou právomocou OČTK a ak ukončia konanie
odložením, zastavením trestného stíhania, konštatovaním, že nejde o trestný čin, niet dôvodu na
vykonanie akéhokoľvek zabezpečovacieho opatrenia a nie je možné konštatovať, že nesplnili povinnosti
vyplývajúce z právnych predpisov. Nemožno totiž zasahovať do rozhodovacej činnosti OČTK o tom, či
bol spáchaný trestný čin alebo nedošlo k jeho spáchaniu.

7. Žalobca na pojednávaní dňa 23.9.2011 navrhol prerušiť konanie vedené pod sp. zn. 15C/3/2010 do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn, 7Cb/278/2001, v
ktorom sa domáhal vydania hnuteľných vecí.

8. Uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 15C/3/2010-308 zo dňa 29.11.2012 súd konanie prerušil
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 20C/80/2012
(pôvodne vedené pod sp. zn. 7Cb 278/2001 (neskôr vedné pod sp. zn. 20C/80/2012).9. Súd vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 15C/3/2010-452 zo dňa 10.12.2020, ktorý na
odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením sp. zn. 9Co/136/2021-497 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že súd nepostupoval správne, keď na danú vec

aplikoval § 47 ods. 1 Trestného poriadku (rozhodoval o tom, čoho sa žalobca nedomáhal). Žalobca sa
domáhal náhrady škody spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe prokuratúry v trestnom konaní
v štádiu prípravného konania, spočívajúcom v nezaistení majetku žalobcu, kým tento bol v neoprávnenej
držbe správcu konkurznej podstaty, hoci žalobca sa toho u nich opakovane domáhal.

10. Podľa § 391 ods. 2 CSP, Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca oznámil, že došlo k ukončeniu jeho zastúpenia
JUDr. Jánom Kľučkom. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením s obsahom
listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, oboznámením rozsudku (pôvodne Okresného súdu Košice

II) sp. zn. 20C/80/2012, rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Cb/278/2001-280 zo dňa zo dňa
1.4.2008, rozsudku pôvodne Okresného súdu Košice II č.k. 20C/80/2012-481 (predtým vec vedená
pod sp. zn. 7Cb/278/2001) zo dňa 9.10.2015, rozsudku Krajského súdu v Košiciach a listín tvoriacich
tento spis sp. zn. K2/249/1998, oboznámením vyšetrovacích spisov Okresného riaditeľstva PZ, úradu
justičnej a kriminálnej polície ČVS: OUV-1392/-K2-2001 a ČVS: ORP-1019/OEK-K2-2006 a zistil tento

skutkový stav:

12. Z obsahu vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: OUV-1392/10-K2-2001 súd zistil, že 29.10.2001 bolo
okresnej prokuratúre doručené trestné oznámenie obchodnej spoločnosti FÉNIX s.r.o., ktorej konateľom
bol žalobca, predmetom ktorého boli skutočnosti nasvedčujúce spáchanie trestného činu krádeže a

zneužitia právomoci verejného činiteľa. Oznamovateľ trestnej činnosti ako podozrivé osoby uviedol
správkyňu konkurznej podstaty a konkurzného sudcu. Obsahom označeného vyšetrovacieho spisu
bolo aj trestné oznámenie žalobcu zo dňa 30.10.2001, ktoré bolo okresnej prokuratúre doručené
31.10.2001 a ktorým sa žalobca pripojil k trestnému oznámeniu obch. spoločnosti FÉNIX s.r.o..
Súčasťou vyšetrovacieho spisu boli aj jednotlivé zápisnice o podaní trestného vysvetlenia žalobcu, ako

aj ďalších poškodených osôb, po vyhodnotení ktorých vyšetrovateľ 31.7.2002 danú trestnú vec odložil.
Z vyšetrovacieho spisu súd ďalej zistil, že proti uzneseniu vyšetrovateľa o odložení veci podal žalobca
ako fyzická osoba a zároveň ako konateľ FÉNIX s.r.o. sťažnosť, na základe ktorej prokurátor okresnej
prokuratúry uznesenie vyšetrovateľa 17.12.2003 zrušil. Zároveň vydal pokyn na začatie trestného
stíhania, k čomu vyšetrovateľka úradu justičnej a kriminálnej polície pristúpila 13.2.2004, a to tak, že

začala trestné stíhanie vo veci za trestný čin krádeže. Žalobca však v tejto súvislosti namietal, že aj
napriek tomu, že vyšetrovateľke predložili výzvu na zaistenie „ukradnutého“ majetku, k tomuto úkonu
nepristúpila. Z vyšetrovacieho spisu súd ďalej zistil, že uznesením z 31.3.2006 vyšetrovateľ konanie
vo veci trestného činu krádeže, ktorého sa mala dopustiť správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Irena
Sopková, zastavil, lebo skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci.

13. Z obsahu vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: ORP-1019/OEK-K2-2006 súd zistil, že žalobca podal
dňa 5.10.2005 trestné oznámenie a dňa 7.8.2006 doplnenie trestného oznámenia. Uznesením z
28.9.2006 vyšetrovateľ odmietol vec trestného činu krádeže, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného
stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Proti uvedenému uzneseniu podal

žalobca dňa 12.10.2006 sťažnosť, ktorá bola doručená dňa 16.10.2006. Uznesením z 20.10.2006,
prokurátor okresnej prokuratúry sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o odmietnutí veci, zamietol ako
nedôvodnú.

14. U znesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. K/249/1998-6 zo dňa 3.8.1998 súd zistil, že Krajský súd

v Košiciach vyhlásil konkurz na majetok dlžníka KAVEKO INTERNATIONAL, s.r.o. Košice so sídlom Na
Záhumní č. 1, Košice- Šaca, IČO: 31 694 136 a za správkyňu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Irenu
Sopkovú- advokátku.

15. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Cb/278/2001-280 zo dňa 1.4.2008 súd zistil, že Krajský

súd v Košiciach uložil správkyni konkurznej podstaty povinnosť vydať žalobcovi jednotlivé hnuteľné veci
a žalobu o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty zamietol. Dôvodom zamietnutia žaloby o vylúčenie vecí
zkonkurznejpodstatybolo,žesprávkyňakonkurznejpodstatydosúpisukonkurznejpodstatynezahrnulahnuteľné veci, ktorých vydania resp. ich vylúčenia sa žalobca domáhal. Rozsudok, čo do zamietnutia
žaloby o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, nadobudol právoplatnosť dňa 17.8.2006.

16. Z uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/231/2006 zo dňa 1.4.2008 súd zistil, že Najvyšší
súd predmetným uznesením na odvolanie žalovanej (správkyne konkurznej podstaty) zrušil rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Cb/278/2001-280 zo dňa 29.6.2006 v časti o vydanie hnuteľných
vecí a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko časť vecí, ktorých vydania sa žalobca domáhal bola
zahnutá do konkurznej podstaty (Dodatok č. 2 k súpisu ku konkurznej podstate, konkrétne skracovacia

píla, zváračka, Triodyn, vŕtačka Kango, neomietnuté dosky, nabíjačka, pričom vec označená pod č. 22
-nabíjačka nebola v žalobe o vylúčenie vecí z konkurzne podstaty uplatnená). U ostatných hnuteľných
vecísúdvodôvodneníuviedol,žezobsahuspisunebolomožnézistiť,čisanachádzalivobjekteúpadcu,
teda či ide o majetok žalobcu, ktorý žalovaná zadržiava.

17. Z rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 20C/80/2012-481 (predtým vec vedená pod sp. zn.

7Cb/278/2001) zo dňa 9.10.2015 súd zistil, že Okresný súd predmetným rozsudkom uložil správkyni
konkurznej podstaty vydať žalobcovi hnuteľné veci. Krajský súd na odvolanie žalovanej rozsudkom č.k.
1Co/9/2016-770 zo dňa 4.10.2017 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 20C/80/2012-770 zo
dňa9.10.2015vovyhovujúcomvýrokuopovinnostižalovanejvydaťžalobcoviskracovaciupílu,zváračku
značky Triodyn, vŕtačku zn, Kango a v prevyšujúcej časti rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol.

Dôvodom zamietnutia žaloby o vydanie ostatných hnuteľných vecí bolo, že nebolo jednoznačne
preukázané, že žalovaná by tieto hnuteľné veci mala v držbe. U vecí, ktorých vydanie potvrdil Krajský
súd, naopak žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že došlo k účinnému zahrnutiu
uvedených vecí do konkurznej podstaty úpadcu (Dodatok k súpisu konkurznej podstaty č. 2 vyhotovený
SKP v konkurznej veci K 249/98 totiž nebol opatrený podacou pečiatkou, ani iný dôkaz z ktorého by

vyplývalo, že tento dodatok súpisu sa dostal do dispozície konkurzného súdu, a aj keď žalovaná neskôr
v konaní predložila kópiu dodatku, na ktorej už bola podacia pečiatka Krajského súdu v Košiciach s
dátumom 27.4.2001, aj bez podpisu konkrétnej osoby, ktorá uvedenú pečiatku opatrila a bez vyznačenia
príloh, ako aj na skutočnosť, že takýto dodatok sa v konkurznom spise nenachádzal, žalovaná aj napriek
výzve odvolacieho súdu nevedela preukázať originál uvedeného dodatku č. 2. Zároveň Krajský súd v

rozsudku č.k. 1Co/9/2016-770 zo dňa 4.10.2017 uviedol, že žalobca ochranu svojho vlastníckeho práva
k týmto veciam nezabezpečil účinne aj eventuálnym petitom popri nároku na vydanie vecí, a to nárokom
na náhradu škody. Rozsudok Krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2017.

18. Z rozsudku 29C/13/2010-460 zo dňa 11.1.2020 súd zistil, že žaloba žalobcu o náhradu škody

vo výške 12.236,94 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur pre nesprávny úradný postup
konkurzného súdu bola zamietnutá z dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovanou, ako aj z
dôvodu, že nebol preukázaný nesprávny úradný postu konkurzného súdu. Predmetný rozsudok bol
zrušený Krajským súdom v Košiciach uznesením sp. zn. 11Co/320/2016 zo dňa 21.2.2018. V poradí
druhým rozsudkom sp. zn. 29C/13/2010 zo dňa 11.11.2020 súd prvej inštancie žalobu opätovne

zamietol. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom doposiaľ odvolací súd
právoplatne nerozhodol.

19. Zo žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (čl. 194 spisu) mal
súd preukázané, že žalobca dňa 3.8.2009 podal na Generálnu prokuratúru žiadosť o predbežné

prerokovanie jeho nároku na náhradu škody vo výške 19.382,86 eur: 10.751,51 eur titulom náhrady
škody, 5.365 eur titulom inflačného zhodnotenia, 3.000 eur titulom nemajetkovej ujmy a 266,35 eur ako
trovy vzniknuté mu v konaní sp. zn. 7Cb/278/001.

20. Z listu Generálnej prokuratúry zo dňa 22.12.2009 (čl. 197 spisu) súd zistil, že Generálna prokuratúra

odmietla uspokojiť nárok žalobcu s odôvodnením, že trestné stíhanie bolo zastavené, pričom zdôraznila,
že vyhodnocovanie výsledkov vykonaného dokazovania a teda aj posudzovanie dôvodnosti trestného
stíhania z hľadiska naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu je vecou orgánov
činných v trestnom konaní, nie vecou oznamovateľa alebo poškodeného. Ďalej uviedla, že trestné
stíhanie bolo zastavené uzneseniami pod sp. zn. ORP-1392/10-K2-2001 z 31.3.2006 v spojení s

uzneseniam č. 1 Pv 221/2003-256 z 15.5.22006. č. 1 Pv 221/2003-262 z 15.5.2006 a č. ORP-1181/10-
K2-2002 z 31.3.2005 v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Košice II č. 1 Pv 221/03 z 2.5.2005
Okresnej prokuratúry Košice II, ak teda prokurátor stotožňujúci sa so zastavením trestného stíhania už
nevykonalžiadnyzúkonovpodľatrestnéhoporiadkusmerujúcikopätovnémuzačatiutrestnéhostíhania,vzneseniu obvinenia a podaniu obžaloby vo veci trestných činov označených v trestných oznámeniach
žalobcom, neznamenalo to, že jeho postup (spočívajúci v nezaistení majetku žalobcu u správkyne
konkurznej podstaty JUDr. Ireny Sopkovej) by bolo možné považovať za nesprávny úradný postup.

21. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 324/05-51 (č.l 144-152 spisu) zo dňa 29.3.2006
vyplynulo, že ústavný súd sťažnosť Ing. Kramariča a obchodnej spoločnosti Fénix, s.r.o. odmietol.
Podstatou ich ústavnej sťažnosti bolo, že prokuratúra, ako aj generálna prokuratúra svojim postupom
(a to aj nezaistením jeho majetku u tretej osoby –SKP) postupovala vadne, preto došlo k porušeniu

čl. 46 ods. 1a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj k porušeniu čl. 13 Dohovoru. Ústavný súd v citovanom
rozhodnutíuviedol,žeOČTKsícenepostupovalitak,abytonaplniloočakávaniasťažovateľov,pretožena
základe ich návrhu nezaistili majetok a nevzniesli obvinenie konkrétnej osobe, ale ich postup vzhľadom
na konštantnú judikatúru ústavného súdu a a ESĽP nemožno považovať za porušenie čl. 46 ods. a čl.
6 ods. 41 dohovoru. Ústavný súd ďalej uviedol, že generálna prokuratúra pri vybavovaní podnetov,
sťažností, námietok a iných podaní sťažovateľov postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami

zákona o prokuratúre. Je nepochybné, že sa zaoberala podnetmi, ktorými namietali postup orgánov
činnýchvtrestnomkonaníaokreminýchpreskúmalaajnavecsavzťahujúcivyšetrovacíspisspzn.ČVS:
ORP-1392/10-K2-2001. To, že po posúdení prípadu generálna prokuratúra dospela k inému záveru,
a tým sa odchýlila od očakávaní a predstáv sťažovateľov, ešte neznamená, že došlo k porušeniu práva
podľa čl. 13 dohovoru.

22. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

23. Podľa § 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.

24. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci.

25. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a. nezákonným rozhodnutím,

b. nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c. rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d. nesprávnym úradným postupom.

26. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

27. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní
alebo správnom konaní.

28. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

29. Podľa § 9 ods. 4 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.30. Podľa § 15 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

31. Podľa § 17 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a. osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b. závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c. závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d. závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. (4) Výška náhrady
nemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobám
poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a) .

32. Podľa § 18 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. (2) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu

účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. (3)
Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. 9) Súčasťou trov
konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

33. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

34. Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

35. Podľa § 27 ods. 1, 2 citovaného zákona, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje

na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a
na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(2) Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

36. Podľa § 73 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), na konanie štátu pred súdom sa použijú
ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.

37. Podľa § 135 ods. 1 CSP, ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu

štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát za štát koná.

38. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokuratúra chráni práva a zákonom
chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. (2) Prokuratúra je v rozsahu svojej
pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na

zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti
za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky
tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom
chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.39. Podľa § 78 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 (zákon č. 141/1961 Zb.), kto má pri sebe
vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi

alebo policajnému orgánu; ak ju treba pre účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie
týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec
odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia (§ 66). (2) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje
na listinu, ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, že došlo k
oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti (§ 99).

(3) Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ
alebo policajný orgán.

40. Podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005, ak nebude vec dôležitá pre trestné
konanie na vyzvanie vydaná tým, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v
prípravnom konaní na príkaz prokurátora, vyšetrovateľa alebo policajného orgánu odňatá. Vyšetrovateľ

alebo policajný orgán potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.

41. Podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005, ak vec, ktorá bola podľa § 78 vydaná,
podľa § 79 odňatá alebo podľa § 79a prevzatá, na ďalšie konanie už nie je potrebná a ak neprichádza do
úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá alebo od koho

bola prevzatá. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa tomu, právo koho na vec je nepochybné.
Pri pochybnostiach sa vec uloží do úschovy na súde a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní,
aby ho uplatnila v konaní o občianskoprávnych veciach. Ak osoba, ktorá má na vec nepochybné právo,
ju napriek výzve neprevezme, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na súde. Na
predaj sa primerane použijú predpisy o súdnom predaji hnuteľných vecí v rámci výkonu rozhodnutia v

konaní o občianskoprávnych veciach.

42. Súd sa najskôr musel v konaní vysporiadať s otázkou, ktorý právny predpis treba na danú vec
aplikovať a dospel k záveru, že vec treba právne posúdiť podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Nesprávny úradný postup

(tvrdený žalobcom) spočívajúci v nezaistení jeho nároku na náhradu škody u tretej soboy- správkyne
konkurznej podstaty začal pred 1. júlom 2004 (v roku 2001 podaním trestného oznámenia žalobcom)
a pretrvával aj v čase po nadobudnutí účinnosti zákona č.514/2003 Z.z. (do roku 2006, kedy bolo
trestné stíhanie zastavené), preto podľa § 27 (prechodné ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z.) sa
zodpovednosť za škodu nesprávnym úradným postupom spravuje vyššie citovaným zákonom.

43. Žalovaná opakovanie namietala nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní, keď
podľa nej akákoľvek škoda, ktorá vznikne v dôsledku trestného konania považuje sa za škodu,
ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím - uznesením o začatí trestného stíhania, za ktorú
nesie zodpovednosť Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR. Žalovaná ďalej

zdôraznila, že za úkony v trestnom konaní, ktoré boli realizované pred 1.7.2004 orgánmi činnými
v trestnom konaní, zodpovedá Slovenská republika v zastúpení Ministerstva spravodlivosti. Súd
poukazuje na to, že žalobca v žalobe riadne označil žalovanú Slovenskú repliku, preto ak by aj došlo
k nesprávnemu označeniu štátneho orgánu, nebolo by možné hovoriť o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie, ale len o vade žaloby. Ak by ale uplatnený nárok nespadal do pôsobnosti štátneho orgánu,

ktorého žalobca označil, nejde o vadu žaloby, nakoľko súd z úradnej povinnosti bude povinný konať
s s tým, do ktorého kompetencie vec spadá. V žalobe však žalobca správne označil Generálnu
prokuratúru ako orgán konajúci za štát, nakoľko škoda mala byť spôsobená nesprávnym úradným
postupom prokuratúry, konkrétne nezaistením nároku žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní.
Preto pasívna vecná legitimácie žalovanej je daná v súlade s § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z.

44. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu
premlčaný nie je. V § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je upravená subjektívna premlčacia lehota práva
na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci (bez ohľadu na to, či škoda bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom), ktorá

je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Súd dospel k záveru,
že prvýkrát sa žalobca mohol dozvedieť o škode dňom právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č.k. 7Cb/278/2001-280 zo dňa 1.4.2008, ktorým (druhým výrokom) zamietol žalobu žalobcu
o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty a ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 17.8.2006.Týmto okamihom totiž bolo zrejmé, že správkyňa konkurznej podstaty má v neoprávnenej držbe jeho
hnuteľné veci, ktoré nezapísala do konkurznej podstaty (a teda napr. mohli byť speňažené, že k nim
stratil vlastnícke právo). Od tohto dňa začala plynúť trojročná subjektívna premlčacia lehota a uplynula

by dňom 17.8.2009. Premlčacia lehota však neplynula (spočívala) počas predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody, teda od 3.8.2009, kedy žalobca podal na Generálnej prokuratúre SR žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody až do 22.12.2009, kedy Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky rozhodla o neuspokojení nároku žalobcu na náhradu škody, a od 22.12.2009
opätovne začala plynúť premlčacia lehota (zostávajúcich 15 dní z premlčacej lehoty od 3.8.2009 do

17.8.2009), pričom jej koniec pripadol na deň 6.1.2010. Žalobca podal žalobu na súde dňa 5.1.2010,
teda v rámci premlčacej lehoty, preto jeho nárok premlčaný nie je. Súd napokon uvádza, že pri nárokoch
zo zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa uplatní iba jediná, a to subjektívna premlčacia doba
(nie objektívna, ktorá sa popri subjektívnej premlčacej lehote použije len pri nárokoch na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím).

45. K tvrdeniu žalovanej, že tunajšie konanie tvorí prekážku litispendencie vo vzťahu ku konaniu
vedenému na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 29C/13/2010 súd uvádza, že konanie vedené pod
sp. zn. 15C/3/2010 sa začalo skôr (5.1.2010), než konanie vedené pod sp. zn. 29C/13/2010 (začaté
27.1.2010), pričom nejde o totožný predmet konania, nakoľko v konaní sp. zn. 29C/13/2010 sa žalobca
domáhal voči žalovanej náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom konkurzného súdu,

teda nejde o totožnosť predmetu konania, nakoľko skutkové okolnosti v oboch žalobách nie sú rovnaké,
kedyžalobcavkonanísp.zn.29C/13/2010namietavýhradnevadnékonanieKrajskéhosúduvKošiciach
v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cb/278/2001, kým v konaní sp. zn. 15C/3/2010 namieta nesprávny
úradný postup orgánov činných v trestnom konaní.

46. Sporným v konaní bolo, či postup prokuratúry spočívajúci v tom, že prokuratúra v trestnom konaní
nezaistila majetok poškodeného podľa ust. § 78, § 79 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005,
predstavuje nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a zakladá tým objektívnu
zodpovednosť štátu za škodu týmto spôsobenú žalobcovi. Na to, aby vznikla zodpovednosť štátu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých troch predpokladov: nesprávny

úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Za nesprávny úradný postup vedúci k zodpovednosti štátu treba považovať aj porušovanie
povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez
splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať aj iné nekonanie príslušného orgánu, teda
nevykonávanie úradného postupu.

47. Prvým predpokladom nevyhnutným na vznik objektívnej zodpovednosti štátu podľa § 514/2003 Z.z.
je v danom prípade preukázanie, že prokuratúra v trestnom konaní (v prípravnom štádiu) postupovala

vadne, keď nezaistila majetok poškodeného (žalobcu), ktorý bol v neoprávnenej držbe u správkyne
konkurznej podstaty JUDr. Ireny Sopkovej. Z ustanovení § 78, 79 Trestného poriadku účinného do
31.12.2005 vyplýva, že ide o dispozitívne právne normy, ktoré v rámci prípravného konania prokurátorovi
umožňujú, nie prikazujú, realizovať daný postup za účelom zaistenia veci dôležitej pre trestné konanie.
V danom prípade je ale na zvážení OČTK (prokuratúry), či danú vec zaistí. Základným predpokladom

na to, aby bolo možné v trestnom konaní využiť zaisťovací inštitút musí byť v dostatočnom rozsahu
preukázané, že samotné podozrenie zo spáchania trestného činu je dôvodné, teda nemôže ísť len
o domnienku oznamovateľa trestnej činnosti, resp. podozrenie nemôže byť len v počiatočnej fáze.
Nemožno teda v trestnom konaní postupovať tak, že napr. sa vec zaistí bez ohľadu na kvalitu alebo
intenzitu podozrenia z trestného činu a až následne by sa preverovalo samotné podozrenie. Uvedené

nevyhnutne súvisí práve so zo zásadou zdržanlivosti resp. primeranosti, keďže využitím zaisťovacích
inštitútov sa vždy zasahuje do práv inej osoby, dotknutej osoby, ktorej sa vec zaisťuje, pričom aj jej
práva musia byť a sú chránené, preto je pri využití zaisťovacích inštitútov nevyhnutné zo strany OČTK
(aj (vrátane žalovanej) potrebná zdržanlivosť. Využitie zaisťovacím inštitútov je možné aplikovať, len
ak podozrenie z trestného činu je zistené v dostatočnom rozsahu na ich využitie. V prípadoch, keď

k namietanému nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v trestnom konaní (ČVS:ORP-1392/10-
K2-2001 a ČVS: ORP-1019/OEK-K2-2006), ktoré skončilo rozhodnutím, ktoré nebolo pre nezákonnosť
zmenené alebo zrušené (§ 6 zákona č. 514/2003 Z.z.), je nutné pri posúdení otázky, či v ňom došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, vychádzať zo záveru takéhoto rozhodnutia, ako to uviedol NS ČR(napr. v rozsudku sp. zn. 2Cdon 129/97). V danom prípade obsahom rozhodnutia vyšetrovateľa OR
PZ Košice II, úradu justičnej a kriminálnej polície z 31.3.2006 bolo zastavenie trestného stíhania (voči
SKP JUDr. Sopkovej), lebo skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Uznesením

ČVS: ORP-109/OEK-K2-2006 z 28.9.2006 vyšetrovateľ odmietol vec trestného činu krádeže (voči SKP
JUDr. Sopkovej), nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2
Trestného poriadku. Proti uvedenému uzneseniu podal poškodený (žalobca) sťažnosť, ktorú prokurátor
Okresnej prokuratúra Košice II uznesením sp. zn. 1PV 221/2003-309 zo dňa 20.10.2006 zamietol ako
nedôvodnú. Za tohto stavu, kedy vec trestného činu krádeže bola odmietnutá a bolo zastavené trestné

stíhanie, pretože skutok nebol trestným činom, je potrebné z tohto rozhodnutia (rozhodnutí) vychádzať
aj pri posúdení otázky, či v konaní, ktoré tomu prechádzalo (trestné konanie v prípravnom štádiu),
došlo resp. nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu tým, že OČTK nezaistil majetok poškodeného,
ktorý bol v neoprávnenej držbe správkyne konkurznej podstaty. Samotný výsledok týchto trestných
konaní, kde sa konalo o podaných trestných oznámeniach zo strany žalobcu, kde boli v jednom prípade
zastavené a v druhom prípade odmietnuté je len potvrdením správneho úradného postupu zo strany

žalovanej, že zaisťovací inštitút neaplikovala. (viď napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 26Cdo/1643/2003
zo dňa 29. augusta 2004). Uvedené ale vyplýva aj z konštantnej judikatúry slovenských súdov, a teda
že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nezakladajú nedostatky či
pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za tej situácie,
že tieto nedostatky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu

zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie,
právne ich posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho rozhodnutia.
Prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť
posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (viď
napr. Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 327/2018 z 19.9.2018).

48. Nakoľko trestné konanie skončilo zastavením trestného stíhania/ odmietnutím veci z dôvodu, že
skutok nebol trestným činom, nebol žiaden dôvod k prípadnému postupu podľa § 78, § 79 Trestného
poriadku, ktoré upravujú povinnosť vydať vec a odňatie veci, ani k akémukoľvek zásahu štátu do
vzťahu majúceho rýdzo občianskoprávny charakter, nakoľko Trestný poriadok takýto zásah neupravuje.

Nebol tak žiadny zákonný predpoklad pre to, aby prokuratúra zasahovala do občianskoprávneho sporu
medzi žalobcom a správkyňou konkurznej podstaty a nedošlo ani k porušeniu zákona o prokuratúre,
čo napokon uviedol aj ústavný súd v uznesením sp. zn. III ÚS 324/05-51 zo dňa 29.3.2006 (viď bod
19 odôvodnenia), ktorý odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľov (žalobcu a obchodnej spoločnosti
Fénix, s.r.o.). a konštatoval, že OČTK síce nepostupovali tak, aby to naplnilo očakávania sťažovateľov,

pretože na základe ich návrhu nezaistili majetok a nevzniesli obvinenie konkrétnej osobe, ale ich postup
vzhľadom na konštantnú judikatúru ústavného súdu a ESĽP nemožno považovať za porušenie čl. 46
ods. a čl. 6 ods. 41 dohovoru.

49. Riadiac sa vyššie uvedeným úvahami súd dospel k záveru, že pokiaľ v trestnom konaní bolo trestné

stíhanie zastavené resp. vec odmietnutá, nemal majetok žalobcu (hnuteľné veci) charakter veci dôležitej
pre trestné konanie a zo strany prokuratúry nebol zákonný dôvod k postupu podľa § 78, § 79 Trestného
poriadku. Nedošlo tak k nesprávnemu úradnému postupu ako jednému z predpokladov zodpovednosti
štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., preto súd žalobu v časti o zaplatenie 19.382,86 eur ako
nedôvodnú zamietol a nezaoberal sa už škodou ani jej výškou.

50. V časti nároku uplatneného žalobcom vo výške 4.974,22 eur (nad sumu 19.382,86 eur), mal súd
za to, že nemá právomoc vo veci konať, nakoľko predmetom predbežného prerokovania na Generálne
prokuratúre SR ako na príslušnom orgáne štátu boli len nároky v celkovom rozsahu 19.382,86 eur,
pričom v tomto konaní si žalobca po pripustení žaloby uplatnil 24 357,08 eur. Nakoľko žalobca na

pojednávaní dňa 10.11.2023 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 4.974,22 eur a žalovaná vyjadrila
súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.

51. Súd zároveň uvádza, že nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz (pripojením a oboznámením
dozorového denníka Okresnej prokuratúry 1 Pv 221/2003), nakoľko ako sám žalobca uvádza v odvolaní,

predmetný dozorový denník obsahuje listinnú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, ktorá už
je súčasťou spisu, a pokiaľ neboli predložené všetky listiny tvoriace túto komunikáciu, nič žalobcovi
nebránilo aby ich súdu predložil v priebehu konania.52. Súd nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom A. E. C., ktorý návrh sa mal
týkať preukázania hodnoty odcudzených vecí, nakoľko nemal preukázaný nesprávny úradný postup
generálnej prokuratúry, preto dokazovanie v tomto smere považoval za nadbytočné.

53. Súd rovnako nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania pripojením spisov Mestského
súduKošicesp.zn. 35C/337/2009,35C/500/2015,35C/27/2019,sp.zn.20C80/2012,aspisuKrajského
súdu v Košiciach sp. zn. 7Cb/278/2001, nakoľko to nepovažoval za hospodárne a účelné, pretože
žalobca žiadal vo veci vykonávať aj dokazovanie, ktoré nemalo s predmetom sporu taký súvis, ktorý by

bol nevyhnutný pre rozhodnutie v tejto veci.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56. O nároku na náhradu trov konania súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
rozhodoltak,žežalovanému,ktorýbolvkonaníplneúspešný,priznalprotineúspešnémužalobcovi(jeho
neúspech spočíval v časti, v ktorej súd konanie zastavil, aj v zamietnutej časti žaloby) nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, pričom súčasťou nároku na náhradu trov konania sú tak trovy konania na

súde prvej inštancie ako aj trovy odvolacieho konania, v ktorom vzhľadom na celkový výsledok konania,
žalobca nemal úspech. Súd zároveň nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu
ust. § 257 CSP.

57. O výške trov konania bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Košice v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( 358 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.