Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220203833
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4220203833.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1.
K. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom A.-Z. Q., A. XXX/X, 2. D. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom A.-Z.
Q., A. XXX/X, obaja zast. JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou, so sídlom v Komárne, Pohraničná
7, proti žalovanej: P. T. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., L. XXX/X, o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 30. novembra
2022 č. k. 17C/29/2020-247 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností, vedených Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXX
pre k. ú. Z. Q., parc. registra „C“ č. XXX/XX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie a parc.
registra „C“ č. XXX/XX o výmere XXX m2 záhrada v podiele 1-iny k celku. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 134 ods. 1, § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná je podľa listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. Z. Q.,

parc. registra „C“ č. XXX/XX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie a parc. registra „C“ č. XXX/
XX o výmere XXX m2 záhrada podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností v podiele 1/2 k celku.
Predmetnénehnuteľnostižalovanánadobudlanazákladededičskéhokonaniač.k.9D395/13zodňa28.
03. 2014, ako dedičstvo po poručiteľke F. C., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom I. na H. XXX.
K prejednaniu dedičstva k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na
LV č. XXX pre k. ú. Z. Q., parc. registra „C“ č. XXX/XX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie

a parc. registra „C“ č. XXX/XX o výmere XXX m2 záhrada v podiele 1/2 k celku. Právna predchodkyňa
žalovanej, F. C., previedla vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou zo dňa 11. 06.
1980, vypracovanou v Advokátskej poradni Komárno, advokátkou Dr. F. B., žalobcom K. W. a D. W. do
BSM v podiele 1/2 k celku. Podľa čl. III. kúpnej zmluvy predávajúca svojim osvedčeným podpisom na
kúpnej zmluve potvrdila prevod nehnuteľnosti, ako aj prevzatie kúpnej ceny za tento prevod. Žalobcovia
uhradili kúpnu cenu v sume X.XXX,- Kčs. Advokátka žalovaných Dr. F. B. podala žiadosť o zápis

vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, avšak advokátka následne z nezistených príčin tento
návrh vzala späť. Žalobcovia nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na
LV č. XXX pre k. ú. Z. Q. , parc. registra „C“ č. XXX/XX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie
a parc. registra „C“ č. XXX/XX o výmere XXX m2 záhrada v podiele 1/2 k celku na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 11. 06. 1980 užívali v dobrej viere, že im vlastnícky patria od júna 1980. Žalobcovia si
na nehnuteľnostiach, parc. reg. „C“ č. XXX/XX postavili rodinný dom, ktorý bol skolaudovaný na základe

kolaudačného rozhodnutia F. v A. č. XXX/XXXX dňa 07. 12. 1987. V roku 2014 žalovaná zdedila po
nebohej F. C. parc. registra „C“ XXX/XX a parc. registra „C“ č. XXX/XX. V roku 2016 oznámila žalobcom,že je vlastníčkou týchto parciel a žiadala od žalobcov opätovné odkúpenie a vyplatenie nehnuteľností.
Vo veci vrátenia kúpnej ceny splnomocnenec poukázal na III. časť Kúpnej zmluvy zo dňa 13. 03. 1981,
ktorá svojím očíslením sa zhoduje s Kúpnou zmluvou zo dňa 11. 06. 1980 (Ko XXX/XX-XX): Kúpna cena

je v celosti vyrovnaná“. Vzhľadom na uvedené, splnomocnenec žiadal, aby súd žalobu zamietol.

1.2. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu, keďže sa jedná
o žalobu o určenie vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP, kedy na určení či tu právo je alebo
nie je musí mať strana naliehavý právny záujem. Súd konštatoval, že naliehavý právny záujem strán

sporu je daný, pretože sa jedná o spor, kedy sa o vlastnícke právo k nehnuteľnosti sporia dve strany
a bez určenia kto je vlastníkom, nie je možné zosúladiť reálny stav so stavom právnym, teda nie je
možné zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnosti ich skutočným vlastníkom. Súd mal vykonaným
dokazovaním preukázané, žalobcovia v 1. a 2. rade originálnym spôsobom nadobudli vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom A., katastrálny odbor na LV č. XXX pre k.ú. Z. Q., parc.
registra „C“ č. XXX/XX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie a parc. registra „C“ č. XXX/

XX o výmere XXX m2 záhrada v podiele 1 k celku zo zákona tým, že splnili zákonom požadované
predpoklady vydržania. Sporné nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom vydržania, nakoľko ide o vec
v právnom zmysle, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, teda aj ideálny spoluvlastnícky podiel.
Žalobcoviav1.a2.radezároveňpreukázali,žeichdržbabolaoprávnená,nakoľkosozreteľomnavšetky
okolnosti boli dobromyseľní v tom, že im sporné nehnuteľnosti patria a teda boli oprávnenými držiteľmi.

Dobromyseľnosť držby preukázali žalobcovia kúpnou zmluvou uzavretou s právnou predchodkyňou
žalovanej pani F. C., ktorá kúpna zmluva bola uzavretá dňa 11. 06. 1980. Na základe tejto kúpnej zmluvy
žalobcovia v 1. a 2. rade preukázali aj vyplatenie kúpnej ceny, a to jednak prehlásením predávajúcej v
kúpnej zmluve, ako aj predložením poštovej poukážky. Rovnako dobromyseľnosť žalobcov v 1. a 2. rade
bolapreukázanáajkolaudačnýmrozhodnutímorodinnomdome,ktorýbolvystavanýnaparceletvoriacej

predmet kúpnej zmluvy zo dňa 11. 06. 1980. Žalobcovia v 1. a 2. rade preukázali oprávnenosť držby
faktickým ovládaním veci, ktoré bolo späté s vôľou nakladať s ňou, ako so svojou v jednoznačnej dobrej
viere, že im vlastnícke právo patrí, o čom svedčí, že na týchto nehnuteľnostiach vystavali svoj rodinný
dom. Po celý čas ich správanie bolo jednoznačne v zmysle, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností.
Z okolností prípadu je zrejmé, že s poukazom na uzavretú kúpnu zmluvu, vyplatenie kúpnej ceny

a následné započatie a dokončenie stavby svedčí o jednoznačnej dobromyseľnosti žalobcov v 1. a
2. rade. Z listinných dôkazov, ako aj z výpovede žalobkyne v 2. rade mal súd preukázané splnenie
neprežitej držby počas celej zákonom stanovenej doby u nehnuteľností, t.j. 10 rokov, počnúc dňom
11. 06. 1980 minimálne do doby 11. 06. 1990, avšak skutkovo, až do oznámenia žalovanej, že sa cíti
má byť vlastníčkou nehnuteľností na základe dedičského konania a to teda do roku 2016. Vydržacia

doba prerušená nebola a počas celej vydržacej doby boli žalobcovia v 1. a 2. rade dobromyseľnými
držiteľmi, na základe čoho nadobudli zo zákona vlastnícke právo k predmetu sporu vydržaním. V
danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobcovia, ako manželia vydržali
nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXX pre k.ú. Z. Q., parc.
registra „C“ č. XXX/XX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie a parc. registra „C“ č. XXX/XX o

výmere XXX m2 záhrada v podiele 1 k celku, na tom skutkovom základe, že dobromyseľne na základe
kúpnej zmluvy s právnou predchodkyňou žalovanej zo dňa 11. 06. 1980 nakladali s nehnuteľnosťou
v domnení, že ju nadobudli do osobného vlastníctva. Súd neprihliadol na skutočnosti uvádzané
žalovanou o vrátení kúpnej ceny žalobcom, právnou predchodkyňou žalovanej, nakoľko tieto tvrdenia
neboli podložené žiadnymi dôkazmi ani svedeckými výpoveďami, naopak, žalobkyňa v 2. rade pri svojej

výpovedi poprela skutočnosť, že by im boli peniaze vrátené. Túto skutočnosť, ako aj dobromyseľnosť
žalobcov, podporuje logický argument, že právna predchodkyňa žalovanej F. C., ktorá kúpnou zmluvou
previedla vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na žalobcov, od uzavretia kúpnej zmluvy rešpektovala
skutočnosť, že sú reálnymi vlastníkmi, nijak túto skutočnosť počas celého svojho života nenamietala
ani nežiadala žalobcov o vrátenie nehnuteľností, prípadne nepodala žalobu na súd. Obrana žalovanej

počas takmer celého konania smerovala k preukázaniu neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 11. 06.
1980, uzavretej medzi žalobcami a právnou predchodkyňou žalovanej. Platnosť, resp. neplatnosť
tejto kúpnej zmluvy, však nebola počas celého konania sporná, nakoľko žalobcovia sa nedomáhali
určenia platnosti tejto zmluvy a svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti neodvodzovali od kúpnej
zmluvy, ale žiadali určiť vlastnícke právo titulom vydržania nehnuteľnosti, ktorú na základe predmetnej

zmluvy užívali do roku 2016, t.j. do doby kedy im žalovaná oznámila, že sa stala vlastníčkou spornej
nehnuteľnosti na základe dedičského konania č.k. 9D/395/13 zo dňa 28. 03. 2014, ako dedička po
poručiteľke F. C.. Súd na pojednávaní dňa 17. 10. 2022, po výsluchu žalobkyne v 2. rade a vyjadreniach
právnej zástupkyne žalobcov a splnomocnenca žalovanej vyhlásil uznesenie v zmysle § 154 CSP,ktorým ukončil dokazovanie. Pojednávanie súd odročil z dôvodu poskytnutia priestoru splnomocnenému
zástupcovi žalovanej na prípravu záverečnej reči, z dôvodu, že nedisponoval právnickým vzdelaním a
neovládal slovenský jazyk v takej miere, aby komfortne dokázal vyjadriť myšlienky záverečnej reči. Až

na pojednávaní dňa 30. 11. 2022 splnomocnený zástupca predložil písomné vyhotovenie záverečnej
reči žalovanej, ktorá smerovala k rozporovaniu dobromyseľnosti držby nehnuteľnosti žalobcov. Aj táto
záverečná reč sa však obmedzila na uvedenie skutočnosti, že žalobcovia nie sú dobromyseľní o tom,
že im sporné pozemky v podiele 1 patria na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. 06. 1980 a toto tvrdenie
odôvodnil uvedením niekoľkých listinných dôkazov (viď. bod 9). Žiadnym spôsobom však nevysvetlil

logické a príčinné súvislosti, ako majú tieto listinné dôkazy preukazovať nedobromyseľnosť žalobcov.
Len vymenovanie dôkazov, bez uvedenia skutkových okolností s nimi súvisiacich, nemôže slúžiť ako
preukázanie tvrdenia. Navyše predložené po vyhlásení uznesenia v zmysle § 154 CSP o ukončení
dokazovania. Dobromyseľnosť držiteľa sa prezumpuje, pokiaľ sa nepreukáže opak. V tomto konaní mal
súd za to, že žalovaná nepreukázala nedobromyseľnosť držby sporných nehnuteľností žalobcami. Súd
vo svetle všetkých dôkazov, vyjadrení a výpovedí strán sporu, mal preukázané, že žalobcovia užívali

pozemok dobromyseľne, ako skutočný vlastník. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovia užívali
pozemok, na ktorom majú postavený rodinný dom, pričom v konaní nebolo preukázané, že toto
užívanie by sa niekedy v priebehu rokov zrušilo. Napriek tomu, že zákonom je jednoznačne dané,
že žalobcovia sa stali vlastníkmi nehnuteľností, v prípade pochybností možno hovoriť i o tom, že
žalobcovia danú nehnuteľnosť vydržali, pričom vydržacia doba sa počíta od 11. 06. 1980, pretože od

tej doby im svedčí vlastnícke právo v dobrej viere a takéto vlastnícke právo vykonávali minimálne do
roku 1980. Súd mohol vydržaciu dobu počítať iba od 01. 10. 1980, ktorá nepretržite v dobrej viere
pretrvávala do roku 1990, čo postačuje k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. V konaní nebolo
preukázané, že by táto vydržacia doba bola kratšia, alebo že by žalobcovia nedržali vec v dobrej viere,
teda neboli dobromyseľný v držbe. Súd konštatoval, že na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním

boli splnené všetky predpoklady, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku, pretože žalobcovia
sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom tieto tvoria predmet ich vlastníctva, pretože tieto
nehnuteľnosti nadobudli dňa 11. 06. 1980 do svojho výlučného vlastníctva a skutočnosť, že sa kúpna
zmluva 11. 06. 1980 uzatvorená medzi žalobcami a pani C., ako právnou predchodkyňou žalovanej
nebola úspešne vložená do katastra nehnuteľností, následkom čoho nenadobudla platnosť a chybou

advokáta sa o tejto skutočnosti žalobcovia nedozvedeli, avšak kúpna cena nebola vrátená, žalobcovia
od roku 1980 nehnuteľnosť užívali, ako svoju vlastnú, v domnení, že im skutočne patrí a právna
predchodkyňa žalovanej počas celého svojho života nespochybnila ani nenapadla na súde žalobou. V
zmysle Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. došlo k úprave ochrany držby a vydržania s možnosťou
započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01. 04. 1983. Preto je nutné ustáliť a určiť

výrokom súdu, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností novovzniknutých parciel, hoci
tieto nemali vzniknúť, resp. vznikli v rozpore s právnym a reálnym stavom. Vzhľadom na uvedené, súd
určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených Okresným
úradom A., katastrálny odbor na LV č. XXX pre k.ú. Z. Q., parc. registra „C“ č. XXX/XX o výmere XXX
m2 zastavaná plocha a nádvorie a parc. registra „C“ č. XXX/XX o výmere XXX m2 záhrada v podiele 1

iny k celku. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovia
boli v konaní úspešnejšou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho

tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia vecí, najmä v posúdení dobromyseľnosti žalobcov o
tom, že im vec patrí. Žalobcovia nemali nadobudnúť nehnuteľnosti, vedené na liste vlastníctva č. XXX
pre k. ú. Z. Q. v podiele 1/1 vydržaním. Nehnuteľnosti, vedené na LV č. XXX pre k. ú. Z. Q., parcely
registra „C” č. XXX/XX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX/XX o výmere XXX

m2, záhrada vo výške 1/2 k celku (ďalej len „sporné pozemky”) nadobudla na základe Osvedčenia o
dedičstve č. 9D XXX/XXXX zo dňa 28. 03. 2014. Po dedičskom konaní v roku 2014 vyhľadala užívateľov
pozemkov, žalobcov v 1. a 2. rade a ponúkla im na kúpu predmetné nehnuteľnosti. Na tomto osobnom
stretnutí žalobcovia predložili kúpnu zmluvu zo dňa 11. 06. 1980, uzavretú medzi F. C. ako predávajúcou
a manželmi W. ako kupujúcimi a uviedli, že nevedia, z akého dôvodu nebola zaregistrovaná predmetná

kúpna zmluva na štátnom notárstve. Vedeli, že celú záležitosť možno vyriešiť už len uzavretím novej
kúpnej zmluvy, ale až po vykonaní dodatočného dedičského konania po neb. P. A., zomretej v roku
XXXX. Žalobcovia odmietli akúkoľvek dohodu o kúpe sporných nehnuteľností a dňa 20. 08. 2020
podali na Okresný súd Komárno predmetnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.Predmetom kúpnej zmluvy č. Ko XXX/XX-XX zo dňa 11. 06. 1980 boli nehnuteľnosti, vedené na LV č.
XXX pre k.ú. Z. Q., parc. č. XXX/XX zastavané plochy o výmere XX m2, vo vlastníctve F. C. (v celosti) a
nehnuteľnosti, vedené na LV č. XXX pre k. ú. Z. Q., parc. č. XXX/XX zastavané plochy s výmerou XXX

m2 a parc. č. XXX/XX, záhrady s výmerou XXX m2, v podielovom spoluvlastníctve F. C. vo výške 1/2 k
celku. Vyhotovením kúpnej zmluvy a vykonaním ďalších úkonov, súvisiacich s registráciou zmluvy bola
splnomocnená Advokátska poradňa A., P.. F. B.. Kúpna zmluva nenadobudla účinnosť, nakoľko nebola
zaregistrovaná na štátnom notárstve. Za dôkaz, ktorý preukazuje nedobromyseľnosť žalobcov uviedla,
rozhodnutie Štátneho notárstva v Komárne č. R1 366/80 zo dňa 03. 11. 1980 o zastavení konania

o registrácii kúpnej zmluvy, kde zástupkyňa účastníkov Dr. F. B. oznámila štátnemu notárstvu, že na
základe prehlásenia účastníkov nežiada vybavenie návrhu o registrácii horeuvedenej kúpnej zmluvy a
tento berie späť z dôvodu, že nevie predložiť súhlas spoluvlastníka. Tvrdenie žalobcov, že nevedeli o
späťvzatí návrhu na registráciu kúpnej zmluvy popiera, lebo v tomto období, konkrétne od 26. 03. 1980
už prebiehal na Okresnom súde A. súdny spor medzi K. W. a P. A. o vydanie inej nehnuteľnosti (sp. zn.
4C 78/80), kvôli tomuto súdnemu sporu susedské vzťahy žalobcov s rodinou A. sa veľmi zhoršili, rodiny

sa nerozprávali, preto z toho logicky vyplýva, že žalobcovia práve z toho dôvodu nevedeli zabezpečiť
súhlas spoluvlastníka s prevodom a v dôsledku toho konanie bolo zastavené späťvzatím návrhu na
notárstve dňa 03. 11. 1980. Následne, ešte v tomto mesiaci, dňa 21. 11. 1980 žalobcovia splnomocnili
advokátku na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam proti žalovaným: P. A. a
F. C.. Podanie žaloby žalobcov proti F. C. zo dňa 24. 11. 1980 je dôkazom toho, že žalobcovia v 1. a 2.

rade mali vedomosť o zastavení konania o registrácii kúpnej zmluvy zo dňa 11. 06. 1980, že nenadobudli
vlastníctvo na základe kúpnej zmluvy, preto má za to, že nie sú dobromyseľní o tom, že im sporné
pozemky patria. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24. 11. 1980 sp. zn.
4C 294/80 bola podaná na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vrátane nehnuteľností, ktoré
boli predmetom aj kúpnej zmluvy zo dňa 11. 06. 1980, sporné pozemky, vedené na LV č. XXX, parc. č.

XXX/XX a XXX/XX, spoluvlastníci: P. A. v podiele 1/2 a F. C. v podiele 1/2, LV č. XXX, parc. č. XXX/XX,
výlučný vlastník: F. C.. Zo žaloby vyplýva, že neželaný dôsledok kúpnej zmluvy vyvolal stratu vzájomnej
dôvery, preto mimosúdne usporiadanie spornej záležitosti už nebolo možno previesť. Žalobcovia teda
vedeli, že nenadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, preto podali na súd žalobu proti F. C.,
a to vylučuje ich dobromyseľnosť o tom, že sporné pozemky im patria. Právna zástupkyňa prehliadla,

že boli podané 2 žaloby a to: žaloba o vydanie nehnuteľnosti zo dňa 26. 03. 1980 (sp. zn. 4C 78/80) a
žaloba o určenie nehnuteľnosti zo dňa 21. 11. 1980. Konania boli zlúčené do spisu pod sp. zn. 4C 294/80
a uznesením Okresného súdu Komárno č. k. 4C 294/80-10 zo dňa 25. 05. 1981 boli obidve konania
zastavené. Dôvod späťvzatia podaní nevyplýva z uznesenia, ale faktom je, že žalobcovia naďalej mali
veľmi zlé susedské vzťahy s rodinou A.. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že P. A. podala odvolanie aj proti

uzneseniu o zastavení konania, preto predmetné konania boli právoplatne ukončené až rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co 379/81-14 zo dňa 30. 09. 1981. P. A. zomrela v r. XXXX, jej manžel
zomrelvr.XXXX,alepočasichživotažiadnysúhlasnedalisprevodomažiadnazámennázmluvanebola
uzatvorená. F. W., ako kupujúci dňa 13. 03. 1981 opäť splnomocnili advokátku Dr. F. B. na spísanie
novej kúpnej zmluvy. Predmetom tejto novej zmluvy bola kúpa tej istej parcely (parc. č. XXX/XX), ktorá

bola predmetom aj kúpnej zmluvy zo dňa 11. 06. 1980. Predmetom oboch kúpnych zmlúv zo dňa 11.
06. 1980 a 13. 03. 1981 je tá istá parcela, kúpna zmluva zo dňa 11. 06. 1980 nenadobudla účinnosť,
zabezpečeniesúhlasuspoluvlastníka(P.A.)sprevodompodieluF.C.nebolomožné,pretobolopotrebné
uzavretie novej kúpnej zmluvy aspoň na tú parcelu, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve F. C. a nebolo
potrebné zabezpečiť súhlas spoluvlastníka P. A.. Žalobcovia uzavreli novú kúpnu zmluvu, lebo vedeli,

resp. advokátka im vysvetlila, že žiadne nehnuteľnosti nenadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa
11. 06. 1980, preto má za to, že žalobcovia nie sú dobromyseľní o tom, že im sporné pozemky patria.
K stavebnému povoleniu a kolaudácii stavby uviedla, že dňa 05. 11. 2020 vo svojom vyjadrení žiadala
súd, aby vyzval žalobcov na predloženie stavebného povolenia - súd nevyzval žalobcov, preto dňa 01.
07. 2021 podala na súd návrh na zabezpečenie dôkazov z Archívu Komárno. Mestský úrad Komárno

tvrdí, že odovzdal dokumenty do Štátneho archívu, pracovisko Komárno. Stavebné povolenie v Štátnom
archíve „sa v uvedenom fonde a v uvedenom roku nenachádza. Podľa kolaudačného spisu žalobcovia
nikdy nežiadali kolaudáciu stavby na sporné pozemky, vždy žiadali len na parc. č. XXX/XX, XXX/XX a
XXX/XX. Dôkazom toho je návrh na kolaudáciu stavby zo dňa 19. 12. 1986. Žalobcovia nikdy nežiadali
kolaudáciu stavby na parc. č. XXX/XX, lebo vedeli, že nie sú vlastníkmi tejto parcely a to vylučuje ich

dobromyseľnosť v tomto konaní. V kolaudačnom rozhodnutí zo dňa 07. 12. 1987 je parc. č. XXX/XX
prepísaná na parc. č. XXX/XX, prepis nebol vykonaný úradnou opravou. Žalobcovia nie sú vlastníkmi
parc. č. XXX/XX a to ani v podiele, preto časť rodinného domu je postavená na cudzom pozemku.
Na geometrickom pláne na zameranie rodinného domu zo dňa 09. 11. 1987 je poznámka: „Parc. č.XXX/XX sa majetko-právne usporiadúva. Predmetná listina bola doručená na súd dňa 25. 11. 2022.
Geometrický plán bol vyhotovený na základe objednávky D. W. ku kolaudácii novej stavby (objednávka
zo dňa 17. 12. 1986). Podľa geometrického plánu je rodinný dom zameraný na parc. č. XXX/XX a

XXX/XX, parc. č. XXX/XX - vlastníkmi sú K. W. a D., rod. V., parc. č. XXX/XX - „majetko-právne
sa usporiadúva”. Teda žalobcovia mali úradný doklad, geometrický plán, na ktorom nie sú zapísaní
ako vlastníci nehnuteľnosti s parc. č. XXX/XX a to ani v podiele. Geometrický plán bol vyhotovený na
základe objednávky žalobcu v 2. rade, preto žalobcovia nie sú dobromyseľní o tom, že im táto vec patrí.
Žalobcovia zápis stavby do katastra nehnuteľností žiadali len v roku 2000 a to len na parc. č. XXX/

XX. K žiadosti pripojili kolaudačné rozhodnutie a geometrický plán z r. 1987, na ktorom je poznámka
geodeta: „parc. č. XXX/XX sa majetko-právne usporiadúva.” Časť stavby - rodinného domu je postavená
na cudzom pozemku s parc. č. XXX/XX. K odôvodneniu súdu uviedla, že vo svojich vyjadreniach
nikdy nenamietala platnosť zmluvy. Všetky predložené dôkazy smerovali k preukázaniu, že žalobcovia
nie sú dobromyseľní. Na pojednávaní dňa 17. 10. 2022 nebolo vyhlásené uznesenie o dokončení
dokazovania. Pani sudkyňa len poučila žalobcu podľa § 153 a § 154 CSP a následne vyhlásila uznesenie

o odročení pojednávania na deň 09. 11. 2020 s tým, že zástupcovia strán sporu si pripravia záverečné
reči v písomnom vyhotovení v slovenskom jazyku. Uviedla, že v záverečnej veci boli vymenované
listinné dôkazy, ktoré už skôr boli predložené súdu na prečítanie, preštudovanie a hodnotenie, čo však
sa nestalo, aspoň z odôvodnenia rozsudku to nevyplýva. Navyše na pojednávaní dňa 17. 10. 2022 pri
vypočutí žalobcu v 2. rade ako svedkyne bola snaha zo strany žalovanej poukázať na príčinnú súvislosť,

ako majú tieto dôkazy preukazovať nedobromyseľnosť žalobcov, avšak žalobca v 2. rade na konkrétne
otázky jej zástupcu nevedela odpovedať, lebo sa nepamätala. Dokonca pri odznení otázky ohľadom
stavebného povolenia, vyskočila jej právna zástupkyňa, namietala otázku, že to nesúvisí s predmetom
konania a nenechala ju odpovedať na otázku. Sudkyňa zaujala stanovisko, že „to sem nepatrí” a otázka
bola vymazaná zo zápisnice. Následne jej zástupca namietal zaujatosť voči sudkyni, čo súd považoval

za nedôvodnú. Súd v odôvodnení rozsudku vôbec sa nezaoberal s predloženými dôkazmi, žiadne
dôkazy nevyhodnotil, žiadne stanovisko k nim nezaujal. Má za to, že sudkyňa nepreštudovala dôkazy,
prehliadla aj to, že bola podaná žaloba proti F. C., pri svojom rozhodovaní sa opierala len na prejavy
a vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcov, v dôsledku toho dospela k nesprávnemu právnemu názoru
v tom, že žalobcovia boli dobromyseľní o tom, že im vec patrí. Z uvedených dôvodov navrhla, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalovaná má
voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3.Žalobcovia v1.a2.radekodvolaniužalovanej uviedli,žezastávajúnázor,žezvýsledkovvykonaného
dokazovania súd správne ustálil skutkový a právny stav veci a to, že žalobcovia nehnuteľnosti tvoriace

predmet sporu vydržali ku dňu 01. 01. 1992. Z výsledkov vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že
žalobcovia ako držitelia boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní, že im predmet sporu patrí.
Držitelia totiž pri zachovaní náležitej opatrnosti nemali žiadne pochybnosti, že užívajú nehnuteľnosti
ako svoje vlastníctvo. O existencii dobromyseľnosti žalobcov svedčia okolnosti právneho dôvodu
nadobudnutia a okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Žalobcovia v 1. a 2. rade

uzavreli s právnou predchodkyňou žalovanej dňa 11. 06. 1980 kúpnu zmluvu, ktorou odkúpili parcely
č. XXX/XX a XXX/XX. Existencia tejto kúpnej zmluvy zakladá právny dôvod, z ktorého odvodzujú vznik
svojho práva, existenciu dobrej viery a to aj napriek tomu, že vyšli najavo právne vady predmetnej
kúpnej zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním však možno nadobudnúť aj na základe tzv.
domnelého právneho titulu, o ktorom sa držiteľ mylne domnieva, že je platný. Uvedený názor vychádza

z Nálezu Ústavného sudu SR z 14. 11. 2018 sp. zn. II. ÚS 484/2015. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR
pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pri tom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je teda rozhodujúce, že držiteľ za držanú

veczaplatildohodnutúsumu.ÚstavnýsúdSRzároveňpoukázalnato,ženapriekprotichodnýmprávnym
názorom na pojem oprávnenej držby, za správny treba považovať skorší výklad súdov, ktorých podstata
vyplýva z veci sp. zn. 3Cdo 117/94 a je nutné prikloniť sa k názoru, z ktorého vyplýva, že skutočnosť, že
nedošlo k perfektnej teda platnej kúpnej zmluve, nemá na posudzovanie oprávnenosti držby podstatný
vplyv, nakoľko platnosť nadobúdacieho právneho titulu je rozhodujúci len pri prevode vlastníctva na

základe právneho úkonu. Predmetný názor prevzalo do právnej vety aj Uznesenie NS SR sp. zn.
5Cdo/210/2019, kde sa uvádza, že oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny
dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus) teda ide o to, aby držiteľ bol so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Rovnako Najvyšší súdSR prevzal stanovisko ústavného súdu, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby
treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom
nadobudol. Žalovaná v priebehu konania tvrdila, že žalobcovia museli mať vedomosť o tom, že kúpna

zmluva zo dňa 11. 06. 1980 nebola zaregistrovaná príslušným štátnym notárstvom. Predmetné tvrdenie
žalovanej však nezodpovedá objektívnym skutkovým zisteniam. Žalobcovia v 1. a 2. rade popierajú,
že by mali vedomosť o tom, že kúpna zmluva, ktorú uzavreli dňa 11. 06. 1980 s prevodkyňou F. C.
nebola registrovaná štátnym notárstvom. Vybavovaním právnych záležitostí o odkúpení nehnuteľností,
ktoré chceli použiť na výstavbu rodinného domu poverili v tom čase advokátsku poradňu v Komárne a

teda postupovali pri uzatváraní zmluvy s náležitou opatrnosťou, keď záležitosť zverili kompetentnému
subjektu. Pristúpili k tomu z dôvodu, že obaja boli právne nevzdelaní, nevyznali sa v geodetických
údajoch, parcelných číslach, katastrálnych mapách a právnych listinách. Až v priebehu tohto konania
pri vyžiadaní si listinných dôkazov navrhovaných žalovanou žalobcovia zistili, že zo strany advokátskej
poradne bol návrh na registráciu ich zmluvy vzatý späť. Z listinného dôkazu je jednoznačné, že toto
späťvzatie sa uskutočnilo len rukou písanou poznámkou príslušného advokáta, ktorému bolo doručené

aj uznesenie o zastavení konania. Žalobcovia v 1. a 2. rade o uvedenom späťvzatí vedomosť nemali, o
tomto informovaní neboli a aj z uznesenia o zastavení konania vyplýva, že im toto uznesenie zo strany
štátneho notára nebolo doručené osobne. Po uzavretí Kúpnej zmluvy zo dňa 11. 06. 1980 sa žalobcovia
v 1. a 2. rade ujali dobromyseľnej držby predmetu sporu v dobrej viere, že im nehnuteľnosti vlastnícky
patria a započali s výstavbou svojho rodinného domu. Žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli predmet

sporu v súlade s dobrými mravmi. S predávajúcou p. F. C. uzavreli kúpnu zmluvu v písomnej forme a
vyplatili jej kúpnu cenu, o čom súdu predložili poštovú poukážku o vyplatení, pričom táto skutočnosť
vyplýva aj z kúpnej zmluvy. Žalobcovia v 1. a 2. rade dokonca vyplatili na kúpnej cene vyššiu sumu
než bolo dohodnuté v zmluve. Je teda zrejmé, že žalobcovia jednoznačne konali v súlade s dobrými
mravmi. Pokiaľ by žalobcovia mali vedomosti o tom, že právna listina o nadobudnutí nehnuteľnosti nie je

perfektná, domáhali by sa vrátenia kúpnej ceny, nakoľko v tom čase išlo o nemalú čiastku (celkovo suma
9 XXX,- Sk). Obaja účastníci zmluvy, tak predávajúca ako aj kupujúci sa však správali spôsobom, ktorý
presvedčivo preukazuje ich presvedčenie, že sa žalobcovia stali vlastníkmi sporných nehnuteľností.
Podľa žalobcov u nich nemohlo vyvolať pochybnosti ani konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde v
Komárne pod sp. zn. 4C 294/80. Predmetné konanie bolo vedené predovšetkým voči žalovanej P. A.,

od ktorej žalobcovia v roku 1979 tiež odkúpili časť nehnuteľností za účelom výstavby rodinného domu.
Tieto skutočnosti vyplývajú aj zo samotného obsahu žaloby v danej veci. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa
mohli oprávnene domnievať, že pani F. C. je v žalobe označená len z dôvodu, že v tom čase ešte
kúpna zmluva nebola zapísaná v stredisku geodézie. Žalobcovia v 1. a 2. rade počas celej držby nikdy
nemali pochybnosti o svojom vlastníckom práve k predmetu sporu. Vždy boli presvedčení, že podiel

1/2, ktorý podiel prináležal p. F. C. je ich vlastníctvom. Mali vedomosť len o tom, že druhá polovica,
ktorá patrila p. P. A. ešte usporiadaná nie je, ktoré usporiadanie sa im podarilo dosiahnuť až po tom,
ako p. P. A. zomrela a jej dedičia v rámci novoobjaveného dedičstva právne vysporiadali svoj podiel
a následne tento previedli na žalobcov zámennou zmluvou, ktorou sa podarilo vyriešiť dlhodobý spor
medzi rodinami vzniknutý z viny advokátskej poradne a jej omylu pri vyhotovovaní Kúpnej zmluvy zo

dňa 25. 05. 1979 s p. P. A., kedy namiesto parc. č. XXX/XX a XXX/XX zakomponovali do kúpnej zmluvy
parc. č. XXX/X, ktorú pôvodne žalobcovia nemali záujem odkúpiť a p. A. predať, ale ich záujem smeroval
k odkúpeniu podielu 1/2 z parc. č. XXX/XX a XXX/XX. Práve späťvzatie žaloby o určenie vlastníckeho
práva je dôkazom toho, že žalobcovia boli dobromyseľní v tom, že podiel 1/2 parc. č. XXX/XX a č.
XXX/XX, ktorý odkúpili od p. F. C. je ich vlastníctvom. Ich dobromyseľnosť a presvedčenie o vlastníctve

preukazuje aj kolaudačné rozhodnutie Mestského národného výboru v A. č. ÚPA : XXX/XXXX zo dňa
07. 12. 1987, právoplatné dňa 25. 12. 1987, v ktorom je parc. č. XXX/XX uvedená ako parcela, na ktorej
je vystavaný ich rodinný dom. Tvrdenie žalovanej, že mohli získať pochybnosti žalobcovia o svojom
vlastníctve z geometrického plánu, na ktorom je vyznačená poznámka: vlastníctvo k parcele č. XXX/XX
sa usporiadáva je účelové, nakoľko túto poznámku vnímali žalobcovia len vo vzťahu k podielu pani A. a

nie vo vzťahu odkúpeného podielu 1/2 p. F. C., právnej predchodkyni žalovanej. V tom čase totiž vyvíjali
žalobcovia snahu usporiadať aj druhú polovicu predmetnej parcely, ktorá bola vo vlastníctve pani A.. Z
uvedeného dôvodu takáto poznámka ani pri maximálnej miere opatrnosti nemohla vyvolať u žalobcov
pochybnosti o ich presvedčení vlastníctva k podielu 1/2 kúpeného od p. F. C.. Žalobcovia spolu s pani F.
C. boli po celý čas držby v dobrej viere, že uzavreli dňa 11. 06. 1980 perfektnú kúpnu zmluvu, na základe

ktorej nadobudli žalobcovia vlastnícke právo k parc. č. XXX/XX a č. XXX/XX v podiele 1/2 a celých 34
rokovbolipresvedčenýosvojomvlastníctve.Pokiaľbymalipochybnostialebomalivedomosť,žezmluva
nebola perfektným právnym úkonom, tento stav by sa snažili napraviť vzhľadom na to, že mali s pani C.
nadštandardné priateľské vzťahy až do jej smrti. Práve skutočnosť, že v tejto veci ani jedna zo strán ničnepodnikala je dôkazom, že nielen kupujúci, žalobcovia, ale aj predávajúca p. C. mali za to, že vlastníkmi
parc. č. XXX/XX a č. XXX/XX, predmetu kúpy sa stali žalobcovia. Ani uzavretie ďalšej kúpnej zmluvy
nemohlo u žalobcov vyvolať pochybnosti o ich presvedčení vlastníctva, pretože nehnuteľnosti, ktoré

využili na stavbu rodinného domu odkupovali viacerými kúpnymi zmluvami a v tomto sa spoliehali na
spôsobilý subjekt, advokátsku poradňu, ktorý pre nich zabezpečoval právne usporiadanie pozemkov. Z
uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovanú
k náhrade trov odvolacieho konania.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedla, že žalobcovia sa vyhovárajú na to, že advokátka
P.. F. B. konala bez ich vedomia v prípade späťvzatia návrhu o registrácii kúpnej zmluvy a neinformovala
ich o zastavení konania. Toto tvrdenie žalobcov však neobstojí. Dňa 24. 11. 1980 splnomocnili advokátku
na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam voči P. A. a F. C.. Žaloba bola podaná
aj na pozemky s parc. č. XXX/XX, XXX/XX ako na celok a nie len na podiel P. A., preto neobstojí
tvrdenie žalobcov, že predmetné konanie bolo vedené predovšetkým voči žalovanej P. A.. F. C. bola

označená v tejto žalobe ako žalovaná v 2. rade. Považovala za absurdné a vylúčené, že advokátka P..
F. B. pri podaní tejto žaloby neinformovala žalobcu o zastavení konania o registrácii kúpnej zmluvy a
zámerne nechala svojich klientov v domnení, že zmluva ešte nebola zapísaná geodéziou. Dňa 13. 03.
1981 žalobcovia opäť splnomocnili advokátku JUDr. F. B. na spísanie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej
bola opäť kúpa pozemkov s parc. č. XXX/X vo výlučnom vlastníctve F. C.. Považuje za absurdné a

vylúčené, že advokátka P.. F. B. ani pri spísaní novej kúpnej zmluvy neinformovala svojich klientov o
zastavení konania a nevysvetľovala im, prečo nenadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 11. 06. 1980. Navyše zámerne ich viedla k uzatvoreniu novej kúpnej zmluvy na
pozemok, za ktorý už raz zaplatili kúpnu cenu. Poprela žalobcami uvedenú kúpnu cenu v celkovej
výške X XXX,-Kčs. Žalobcovia preukázateľne zaplatili X XXX,-Kčs za sporné pozemky a za pozemok

s parc. č. XXX/XX. Odmietla tvrdenie, že F. C. žiadala zaplatenie kúpnej ceny nad rámec povolenej
právnymipredpismi. Nageometrickomplánez09.11.1987žiadnyzáznamniejeotom,žežalobcoviasú
vlastníkmi parc. č. XXX/XX vo výške 1/2 k celku, preto poznámkou vlastníctva parc. č. XXX/XX možno
vnímať jedine tak, že sa to vzťahuje na parcelu ako na celok a netýka sa to len podielu P. A.. Žalobcovia
7 rokov po uzatvorení kúpnej zmluvy nemali žiadny dokument o tom, že nadobudli vlastnícke právo

k sporným nehnuteľnostiam. Kolaudačné rozhodnutie sa na v Komárne nie je dokladom o vlastníctve
nehnuteľnosti. Navyše žalobcovia na podaných žiadostiach v kolaudačnom konaní alebo v konaní o
zápise stavby do katastra nehnuteľností nikdy neuviedli, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, preto
má za to, že nie sú dobromyseľní o tom, že im sporné nehnuteľnosti patria. Vlastnícke vzťahy so synom
nebohej P. A. boli vyriešené až po uplynutí štyridsiatich rokov od uzatvorenia kúpnej zmluvy a to až v

roku 2020.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - žalovanou, proti
výrokom, ktoré boli v jej neprospech (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému

zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom
podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovanej je dôvodné, preto napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia,
že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených Okresným

úradom A., katastrálny odbor na LV č. XXX pre k. ú. Z. Q., parc., registra „C“ č. XXX/XX o výmere XXX m2
zastavaná plocha a nádvorie a parc. registra „C“ č. XXX/XX o výmere XXX m2 záhrada v podiele 1/2 k
celku, pričom v žalobe uviedli, že splnili všetky predpoklady pre vydržanie predmetných nehnuteľností.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.8.Podľačl.46ods.1ústavykaždýmáprávodomáhaťsazákonomustanovenýmpostupomsvojhopráva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).

9. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž
vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
v sebe zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06); právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

10. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu
právanaspravodlivýproces.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,
že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy,
čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a
správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m.

I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo
uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať
tiežnajehocelkovúpresvedčivosť,teda,inýmislovami,nato,abypremisyzvolenévrozhodnutí,rovnako

ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť
prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí
súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS
117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj

povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c.
Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo
upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O.s.p.).

11. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť
spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

12. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich
vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti
či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je
vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré

boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon
nepredpisujepravidlá,zktorýchbymalovychádzaťhodnoteniejednotlivýchdôkazovaichhodnotenievo
vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové
i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.

13. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť
určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní spoznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s
poznatkamizískanýmihodnotenímostatnýchdôkazovauváži,doakejmierysútietopoznatkysúladnéči
protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov

je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery
účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v
záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie
súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

14. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať,
len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani
polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal
za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010).

15. Za právne posúdenie veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného

skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu
predchádzariešenieskutkovýchotázok(qustiofakty),tedazistenieskutkovéhostavu.Právneposúdenie
je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,

prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto
nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou
spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej
aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.

16. V danej veci žalovaná v odvolaní namietala nesprávne zistený skutkový stav veci, ako aj nesprávne
právne posúdenie veci odvolacím súdom. Na to, aby bolo možné konštatovať, že skutkový stav,
skonštatovaný súdom je správne zistený, je potrebné, aby súd vo svojom rozhodnutí zohľadnil všetky v
konaní vykonané dôkazy a posúdil ich tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Odvolací súd
popreskúmanídanejvecidospelkzáveru,ževdanejvecitomutaknieje,pretojepotrebnéskonštatovať,

žesúdprvejinštancienedostatočnezistilskutkovýstavveciapretojeajjeho záverodôvodnostipodanej
žaloby predčasný.

17. Žalobcovia svoje vydržanie odvodzovali od kúpnej zmluvy zo dňa 11. 06. 1980, na základe ktorej
právna predchodkyňa žalovanej F. C. odpredala žalobcom v 1. a 2. rade nehnuteľnosti, vedené

v EN SG A. na evid. liste č. XXX obec Z. Q. pod parc. č. XXX/XX zast. plocha s výmerou XXmX,
ktorá podľa LV č. XXX tvorí v celosti vlastníctvo predávajúcej. Zároveň predávajúca predala a kupujúci
kúpili podiel 1 z nehnuteľností vedených v EN SG A. na evid. liste č. XXX obce Z. Q. pod parc. č.
XXX/XX zast. st. plocha s výmerou XXXmX a parc. č. XXX/XX záhrada s výmerou XXXmX, ktoré
podľa LV č. XXX tvoria v 1 vlastníctvo predávajúcej. Bola dohodnutá kúpna cena X XXX,- Kčs, pričom

bola v celosti vyplatená, čo predávajúca podpisom tejto zmluvy uznala. Túto kúpnu zmluvu považovali
za titul, od ktorého odvodzovali vydržanie spoluvlastníckeho podielu 1 k nehnuteľnostiam, vedeným
v EN SG Komárno na evid. liste č. XXX obce Z. Q. pod parc. č. XXX/XX zast. st. plocha s výmerou
XXXmX a parc. č. XXX/XX záhrada s výmerou XXXmX. Žalovaná už vo vyjadrení k žalobe uvádzala, že
vlastníctvo žalobcov neuznáva, pričom uvádzala, že tieto nehnuteľnosti zdedila po svojej matke v roku

2014, nakoľko kúpna zmluva zo dňa 11. 06. 1980, od ktorej si svoje vlastníctvo odvodzovali žalobcovia
nenadobudla účinnosť registráciou štátnym notárstvom Komárno, preto naďalej zostali vo vlastníctve jej
matky. Uvádzala tiež, že na žiadosti o registráciu tejto zmluvy adresovanú Štátnemu notárstvu Komárno
je uvedené „žiadosť beriem späť“ a z toho dôvodu došlo k tomu, že štátne notárstvo konanie o registrácii
tejto zmluvy zastavilo. V rozhodnutí o zastavení konania je uvedené, že právna zástupkyňa žalobcov na

základe prehlásenia účastníkov nežiada vybavenie návrhu na registráciu kúpnej zmluvy a tento berie
späť. Následne bola dňa 13. 03. 1981 uzatvorená medzi F. C. ako predávajúcou a manželmi W. ako
kupujúcimi ďalšia kúpna zmluva, predmetom ktorej bola už len nehnuteľnosť, vedená na LV č. XXX parc.
č. XXX/XX zast. plocha vo výmere XXmX. Uvádzala tiež, že rodinný dom, ktorý si žalobcovia postavili
nebol postavený na parc. č. XXX/XX, ale na parc. č. XXX/XX, čo vyplýva z LV č. XXX. Tieto svoje

tvrdenia preukázala aj dôkazmi, ktoré priložila k svojmu vyjadreniu. V následnom vyjadrení žalobcovia už
uvádzali, že o tom, že došlo k späťvzatiu návrhu na registráciu kúpnej zmluvy ich právnou zástupkyňou
nevedeli, preto svoj vstup do dobromyseľnej držby naďalej odvodzovali od kúpnej zmluvy zo dňa 11. 06.
1980. Poukazovali tiež na to, že v kolaudačnom rozhodnutí, ako aj v rámci stavebného konania figurujeparc. č. XXX/XX a ako osoby neznalé právnych predpisov neboli povinní vedieť, že k účinnosti kúpnej
zmluvy bola potrebná registrácia. V následnom vyjadrení žalovanej k vyjadreniu žalobcov žalovaná
opätovne popierala dobromyseľnosť žalobcov, pričom poukazovala na späťvzatie žiadosti o registráciu

návrhu, potrebu registrácie kúpnej zmluvy, kúpnu zmluvu zo dňa 13. 03. 1981, stavebné povolenie a
kolaudačné konanie, pričom odôvodnila, čo preukazuje každý z týchto dôkazov a čo z neho odvodzuje,
pričom aj navrhla vykonanie dôkazov z archívu súdom. Následne aj podala návrh na zabezpečenie
dôkazov ohľadne celého spisového materiálu kolaudačného rozhodnutia č. Y. XXX/XXXX zo dňa
07. 12. 1987, ktorého súčasťou mali byť návrh na kolaudáciu stavby, objednávka na zameranie

novostavby na parc. č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX a záznam z miestneho šetrenia zo dňa 03. 12. 1987.
Napriek tomu, že žalovaná zotrvala na jej argumentácii aj počas pojednávania a právna zástupkyňa
žalobcov odôvodňovala dobromyseľnosť žalobcov pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností, súd
na pojednávaní dňa 19. 07. 2021 návrh na vykonanie dokazovania odmietol z dôvodu, že nesúvisí
s predmetom sporu. Následne boli súdu doručené archívne dokumenty kolaudačného rozhodnutia č.
570/87 vydané MsNV A. pre žalobcov, a to záznam z miestneho šetrenia z kolaudácie rodinného domu

na parc. č. XXX/XX, XX, XX, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 07. 12. 1987, pričom išlo o povolenie
užívať stavbu rodinný dom na parc. č. XXX/XX, XXX/XX vystavanú na základe stavebného povolenia č.
XXXX/XXXX zo dňa 22. 06. 1981, návrh na kolaudáciu stavby žalobcov na parc. č. XXX/XX, XXX/XX,
XXX/XX, objednávka žalobcov na vyhotovenie geometrického plánu na zameranie novostavby na parc.
č. XXX/XX, XX, XX. Žalovaná podala návrh na vykonanie dokazovania vyžiadaním spisového materiálu

Okresného súdu Komárno sp. zn. 4C 294/80. Neskôr žalovaná založila podanie zo dňa 17. 10. 2022
bez podpisu, v ktorom argumentovala konaním sp. zn. 4C 294/80 a s poukazom na listiny, uvedené
v tomto spise argumentovala, že žalobcovia mali vedomosť, že vlastnícke právo neprechádzalo z F. C.
na žalobcov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. 06. 1980, preto sa už o 5 mesiacov neskôr obrátili
na súd o určenie vlastníckeho práva. Uvádzala, že ňou predložené dôkazy vylučujú dobromyseľné

užívanie sporných nehnuteľností žalobcami, preto žalobcovia nie sú oprávnenými držiteľmi týchto
nehnuteľností. K tomuto svojmu podaniu priložila doklad, z ktorého vychádzala. Následne prebehlo
vo veci pojednávanie dňa 17. 10. 2022, na ktorom súd žalovanou predložené doklady oboznámil
a poučil žalobcu, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto pojednávanie bolo odročené.

Po tomto pojednávaní žalovaná navrhla vykonanie ďalšieho dôkazu, geometrického plánu z roku 1987,
na ktorom je uvedená poznámka, že parc. č. XXX/XX nie je majetkovo-právne usporiadaná. Ďalšie
pojednávanie bolo vo veci dňa 09. 11. 2022, ktoré bolo odročené na 30. 11. 2022. Na pojednávaní dňa
30. 11. 2022 bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a bol vo veci vyhlásený napadnutý rozsudok.

18. Napriek skutkovým tvrdeniam žalovanej, preukázaných listinnými dôkazmi sa súd prvej inštancie
s týmito dôkazmi dôsledne nezaoberal, nevyhodnotil ich, teda nevykonal dokazovanie jednotlivo, ale
aj vo vzájomných súvislostiach, preto skutkový stav riadne nezistil a následne je preto aj jeho právne
posúdenie veci predčasné, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods.
1 písm. b) a vrátenie veci podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že dobromyseľnosť žalobcov v 1. a 2. rade bola
preukázaná aj kolaudačným rozhodnutím o rodinnom dome, ktorý bol vystavaný na parcele tvoriacej
predmet kúpnej zmluvy zo dňa 11. 06. 1980, k tomu je potrebné uviesť, že v zázname z miestneho
šetrenia z kolaudácie rodinného domu, návrhu na kolaudáciu stavby, objednávky na vyhotovenie
geometrického plánu, teda dokladov spísaných a podpísaných žalobcami vyplýva, že stavbu chceli

realizovať na parcelách č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, pričom z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 07.
12. 1987 vyplýva, že týmto rozhodnutím bolo povolené užívať stavbu rodinný dom na parc. č. XXX/
XX, XXX/XX, pričom parc. č. XXX/XX v tomto rozhodnutí bola prepisovaná na parc. č. XXX/XX. Ako
k prepísaniu tohto parcelného čísla malo dôjsť preukázané nebolo, preto konštatovanie súdu, že z
kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že rodinný dom bol postavený na parcele tvoriacej predmet kúpnej

zmluvy zo dňa 11. 06. 1980 je nedostatočne odôvodnený a nevyplýva z vykonaného dokazovania. Z
LV č. XXX pritom vyplýva, že rodinný dom žalobcov je postavený na parc. č. XXX/XX. Nesprávny je
aj záver súdu, že obrana žalovanej počas takmer celého konania smerovala k preukázaniu neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 11. 06. 1980, uzavretej medzi žalobcami a právnou predchodkyňou žalovanej,
pretože obrana žalovanej nebola na tomto tvrdení založená a žalovaná sa v konaní bránila tým, že

preukazovala, že žalobcovia neboli dobromyseľní, s čím sa súd prvej inštancie dostatočne nevyporiadal,
keď ohľadom tejto otázky nevyhodnotil všetky vo veci vykonané dôkazy. Rovnako tak nie je správny
záver súdu, keď uviedol, že súd na pojednávaní dňa 17. 10. 2022, po výsluchu žalobkyne v 2. rade a
vyjadreniach právnej zástupkyne žalobcov a splnomocnenca žalovanej vyhlásil uznesenie v zmysle §154 CSP, ktorým ukončil dokazovanie. Na tomto pojednávaní uznesenie o vyhlásení dokazovania za
skončené nebolo vyhlásené. Takéto uznesenie bolo vyhlásené až na pojednávaní dňa 30. 11. 2022
po záverečných rečiach. Pokiaľ ide o záverečnú reč a záver súdu, že odkazovala len na niekoľké

listinné dôkazy, bez logických a príčinných súvislostí, k tomu odvolací súd uvádza, že záverečná
reč žalovanej odkazovala na listiny, na ktoré žalovaná poukazovala počas celého konania a uvádzala
aj to, čo považuje nimi za preukázané, preto nemožno hovoriť o tom, že išlo len o vymenovanie
dôkazov, bez uvedenia skutkových okolností s nimi súvisiacich a nemôže to preukazovať tvrdenia.
Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní preto bude vyhodnotiť všetky dôkazy jednotlivo,

ale aj vo vzájomných súvislostiach, zaoberať sa všetkými žalovanou predloženými a navrhovanými
dôkazmi a následne opätovne vyhodnotiť, či žalobcovia mohli byť pri vstupe do držby predmetných
nehnuteľností dobromyseľní, ako aj ostatné podmienky vydržania. Názorom odvolacieho súdu je súd
prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej
držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná
detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti

týkajúce sa aj právneho dôvodu nadobudnutia (právneho titulu), teda okolnosti svedčiace o poctivosti
tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,
že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale aj z objektívnych
hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (právnemu titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá
viera znamená presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pri

skúmaníexistenciedobrejvierytrebapretozohľadniťkonkrétneprávne,aleajskutkovéokolnostiprípadu
spojené s prevodom nehnuteľnosti - viažuce sa k nadobúdaciemu titulu. Treba pritom vziať do úvahy
či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávanej veci po
každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí
(uznesenie NS SR zo dňa 23. 02. 2022 sp. zn. 4Cdo/183/2020).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).