Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 21P/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119202009
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Milecová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5119202009.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Margarétou Milecovou, v právnej veci starostlivosti

o maloleté dieťa:

A. B., nar. XX.XX.XXXX

bytom C. D. XXXX/X, E., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov matky: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E., právne zastúpená
JUDr. Natália kanderková, advokátka so sídlom a otca: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C. D. XXX,

I., o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca o zníženie výživného zamieta.

II. Návrh matky o zvýšenie výživného zamieta.

III. Styk otca s maloletou A. neupravuje.

IV.TýmtomenírozsudokOkresnéhosúduŽilinač.k.21P/59/2019-300z30.06.2020včastiúpravystyku.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VI. Slovenská republika má nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100%.

VII. Otec je povinný nahradiť trovy štátu 585,46 eur na účet Okresného súdu Žilina do 6 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.02.2019 podal otec na Okresnom súde osobne návrh na zníženie výživného. V návrhu
uviedol, že schválením rodičovskej dohody v konaní č.k. 21P/151/2013-48 z 01.10. 2013 bola maloletá
A. zverená do osobnej starostlivosti matky a on ako otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej
A. sumou 350 eur mesačne. V čase pôvodného rozhodnutia začal ako živnostník s mesačným príjmom
cca 750 eur a mal vyživovaciu povinnosť len voči A.. Nakoľko sa jeho finančná situácia výrazne zmenila
z dôvodu straty klienta a vysokých odvodov, požiadal o zrušenie živnosti, o čom potvrdenie doloží, hneď
ako ho obdrží. Ďalej má dlh voči Sociálnej poisťovni, ktorý sa v rámci možností snaží splácať, ako aj

dlh z konania 7Co/131/2012-138. Momentálne nemá žiaden príjem, aktívne si hľadá nové zamestnanie.
Nakoľko má za to, že od poslednej úpravy výživného nastala zásadná zmena pomerov na jeho strane,
a to v dôsledku poklesu príjmov a povinnosti platenia vysokých odvodov, ktoré ho prinútili požiadať
o zrušenie živnosti, ako aj splácanie vyššie uvedených dlhov, navrhol, aby súd zmenil rozsudok č.k.21P/151/2013-48 z 01. 10. 2013 a uložil mu povinnosť prispievať na výživu maloletej A. v sume 50 eur
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc 01.03.2019.

2. Matka sa k návrhu písomne vyjadrila písomným podaním zo dňa 23. 04. 2019, podaným osobne
na Okresnom súde Žilina dňa 23.04.2019. Vo svojom vyjadrení uviedla, že navrhovateľ pracuje ako
opatrovateľ starých a nevládnych ľudí v Rakúsku pričom za rok 2018 mal príjem mesačne za 8 až 10-
dňový turnus 750 eur ( k čomu doložila potvrdenie o príjme navrhovateľa za 01-07 2018). Namietala,
že navrhovateľ nemá príjem, nakoľko stále pracuje tak ako v roku 2018 a robí v rakúsku opatrovateľa.

Pokiaľ aj formálne požiadal o zrušenie živnosti v Rakúsku, čo zatiaľ nepreukázal, nič to nemení na
skutočnosti, že naďalej pracuje ako opatrovateľ a jeho príjem je stále ten istý ako v roku 2018 ako
aj v čase rozsudku 21P/151/2013. Navrhovateľ má aj v súčasnosti vyživovaciu povinnosť len voči
maloletej A.. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že si zrušil živnosť, tak sám sa zbavil možnosti zabezpečovania
príjmu a urobil tak úmyselne, aby formálne to vyzeralo tak, že príjem nemá a aby dosiahol plnenie
vyživovacej povinnosti v čo možno najnižšej výške. V skutočnosti sa finančná situácia navrhovateľa

vôbecnezmenila.Dlhvočisociálnejpoisťovnisizapríčinilsámaktakýtodlhmá,alevýživnémáprednosť.
Pokiaľ poukazuje na rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co 131/2012 táto skutočnosť už bola
súdu zrejmá aj v čase rozhodovania v konaní 21P 151/2013, keďže predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť skôr. Zmena pomerov na strane navrhovateľa žiadna nenastala.
Na druhej strane vznikla zmena pomerov na strane maloletej A., ktorá od 01.09.2018 nastúpila do prvej

triedy základnej školy. V súvislosti s tým sa zvýšili výdavky maloletej a to najmä poplatky a nákup
školských pomôcok. Maloletá navštevuje súkromnú základnú umeleckú školu – spev a husle, polročne
platí každý odbor po 36 eur. Zakúpila jej detské husle za 70 eur. Maloletá má zdravotné problémy, nosí
okuliare, aj okluzor, jedno sklíčko stojí 145 eur(odľahčené, stenšené a špeciálne upravené sklíčko), rám
na okuliare 65 eur, okuliare mení raz za rok. Za očné vyšetrenie platila 70 eur.

Matka ďalej uviedla, že je na invalidnom dôchodku, od 01.01.2019 poberá invalidný dôchodok vo výške
337 eur mesačne. Zároveň má uzatvorenú pracovnú zmluvu s pracovným časom 20 hodín týždenne vo
výške 210 eur mesačne u zamestnávateľa FUNERAL a spol. s.r.o.
Vzhľadom na zvýšené náklady maloletej od posledného určenia výživného v roku 2013, navrhla od
01.09.2018 zvýšiť výživné na maloletú Karin na sumu 400 eur mesačne. Návrh otca na zníženie

výživného navrhla zamietnuť.

3. Dňa 09.09.2022 podala matka návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletou A., pričom žiadala styk
upraviť tak, že otec je oprávnený sa s maloletou A. stretávať kedykoľvek pri splnení podmienky súhlasu
maloletej so stretnutím.

4. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a listinnými
dôkazmi, ktoré tvoria súdny spis.

5. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/151/2013-48 z 23.09. 2013 súd schválil rodičovskú

dohodu, zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť výživné na maloletú A.
vo výške 350 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
6. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P/59/2019-300 z 30. 06.2020 súd schválil rodičovskú
dohodu o úprave styku otca s maloletou A., podľa ktorej je otec oprávnený sa s maloletou A. stretávať
každý párny týždeň v čase od piatka od 18.00 hod do nedele do 16.00 hod., počas vianočných sviatkov

v párny kalendárny rok v čase od 23.12. od 17.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod., v nepárny kalendárny
rok v čase od 29.12. od 17.00 hod. do 02. 01. nasledujúceho roka do 17.00 hod., počas jarných prázdnin
v nepárny kalendárny rok od pondelka od 17.00 hod do stredy do 17.00 hod a v párny kalendárny rok
od štvrtka od 17.00 hod do soboty do 17.00 hod., počas Veľkej noci v párny kalendárny rok v čase
od štvrtka od 17.00 hod do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod., počas letných prázdnin v nepárny

kalendárny rok od 01. 07. od 17.00 hod do 15. 07. do 17.00 hod. a od 01. 08. od 17.00 hod do 15. 08.
do 17.00 hod, v párny kalendárny rok od 15. 07. od 17.00 hod do 31. 07. do 17.00 hod. a od 15. 08. od
17.00 hod do 31. 08. do 17.00 hod. Otec maloletú prevezme v mieste bydliska matky a odovzdá ju po
ukončení stretnutia matke v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a
včas pripraviť a otcovi ju odovzdať v určenom čase a mieste.

Pri tomto rozsudku sa súd zaoberal návrhom otca z 12. 07.2019, ktorý označil ako návrh na zverenie
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, kedy však v navrhovanom petite žiadal, aby maloletá A.
bola počas školského roka v pracovné dni s matkou, víkendy s otcom a zároveň, aby trávila s otcompolovicu letných prázdnin, jesenné, zimné a jarné prázdniny minimálne na polovicu s otcom, sviatky
po vzájomnej dohode.
Podľa navrhovaného petitu, ako aj z vyjadrení účastníkov na pojednávaní však súd ustálil, že sa nejedná

o zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, ale o úpravu styku, keďže pri predchádzajúcom rozsudku,
styk otca s maloletou upravený nebol.
Rodičia sa na pojednávaní dohodli na úprave styku počas bežného roka ako aj počas prázdnin, pričom
túto dohodu súd prevzal do svojho rozhodnutia.

7. Zo správy zo šetrenia pomerov z 10. 05. 2023 súd zistil, že šetrenie v domácnosti otca, G. C.,
nar. XX.XX.XXXX nám nebolo umožnené. Telefonicky sme ho viac krát kontaktovali, komunikácia s
ním je náročná. Trval na tom, že je zaneprázdnený. Na otázku čím sa v súčasnej dobe zaoberá,
nám odmietol odpovedať. Pani B. má naposledy informáciu, že je vedený na Úrade práce ako
nezamestnaný. Domácnosť sme teda navštívili 2.5.2023 neohlásene osobne – otvorila mladá žena,
ktorá nás informovala, že pán C. nie je doma a vráti sa až podvečer. Na viacnásobnú snahu nášho úradu

o telefonický kontakt s ním nereagoval a nedvíhal telefón. Dňa 28.04.2023 bolo vykonané šetrenie v
domácnosti pani F. B., nar. XX.XX.XXXX, na adrese C. X I. E., ktorá je matkou maloletej A.. Bývajú v 2-
izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky. Pani B. má z ďalšieho vzťahu ešte jednu, mladšiu
dcéru. Byt pozostáva z kuchyne, obývačky, kde spí matka s mladšou dcérou, Karininej detskej izby a
sociálnych zariadení. Karin má v izbe posteľ, vstavanú rohovú skriňu, písací stôl, priestor na hranie.

Izba je čistá, svetlá. Byt je na dobrej hygienickej úrovni. Matka už dlhšiu dobu rieši predaj bytu, nakoľko
Karinin otec sa nasťahoval do bytu oproti na tej istej chodbe a spôsobuje matke s dcérou mnohé a
nemalé problémy. Karin navštevuje ordináciu psychologičky G. J. a psychiatričky G. K.. Minulý rok bývali
8 mesiacov u otca pani B., pretože sa Karin nechcela stratávať so svojim otcom Vrátili sa, pretože Karin
bolo smutno za kamarátkami a preto, že pani B. musela nastúpiť do nemocnice (operácia chrbtice). O jej

dve dcéry sa toho času staral otec mladšej dcéry. K nemu má podľa slov Karin výborný vzťah, volá ho G..
Nebýva s pani B. v spoločnej domácnosti, ale je jej a deťom veľmi nápomocný. Vypomáha aj finančne,
keď treba. Pohovor s Karin bol vykonaný bez prítomnosti matky. A. sa s otcom dlhodobo stretávať
vyslovene nechce. Trápi ju. V minulosti počas pobytu u otca sa jej otec nevenoval, ale obchytával svoju
priateľku. Karin ho v rozhovore upozornila na to, že sa jej nevenuje, na čo on prisľúbil, že tak bude

robiť, ale nesplnil to. Niekedy chodili aj na výlet. Karin tvrdí, že otec jej povedal, že má ľudí na to, aby ju
sledovali všade kam sa pohne. Odvtedy, keď na ulici vidí niekoho postávať, má strach. Toto nám uviedla
aj jej mama. Ďalej Karin uvádza, že otec sa jej stále pýta, že keď mama umrie, s kým chce Karin byť. U
otca spáva na gauči alebo na nafukovačke. Naposledy u neho spala niekedy pred októbrom 2022. Keď
sa stretnú, len sa pozdravia. Otec si kúpil navlas rovnaké auto ako pani B.. Od 3.10.2022 za Karin otec

nebol. Kontaktoval ju len telefonicky na Mikuláša, ale nezdvihla, lebo bola na mikulášskom programe.
Druhýkrátvolalnanarodeniny,aletiežnezdvihlatelefón,lebobolaskamarátkami.Tvrdí,žeajkebymala
čas, tak by nezdvihla. Ak by mala Arabelin prsteň, želala by si len to, aby otec nebol. Vylučuje akékoľvek
stretávanie s ním. Aj krátkodobé. Matka tvrdí, že otec je právoplatne odsúdený za neplatenie výživného.
Pani B. je na ZŤP. Medzi jej mesačné príjmy patrí invalidný dôchodok 400,00€, príjem z činnosti na

dohodu 227,00€, príspevky z ÚPSVaR na dopravu a hygienu 52,00€ a rodinné prídavky 120,00€. Ako
svoje výdavky uvádza: 170,00€ nájom, 50,00€ elektrická energia, 7,00€ plyn, TV+IT 44,00€, obedy od
mája dcére neplatí. Karin navštevuje ZUŠ, kde uhrádzala 170,00€ za 2. polrok, kurz MMA (pohybová
príprava) 50,00€, doučovanie matematika 120,00€ mesačne (súkromné doučovanie), poistka za auto
400,00€ ročne, zákonná poistka na auto 95,00€ ročne. Karin navštevuje očnú ambulanciu, nakoľko trpí

škuľavosťou a má vysoké dioptrie. Okuliare tak stoja okolo 460,00€ (odľahčené a špeciálne sklá). Rám
kupuje, keď je zlomený, alebo inak poškodený. Snaží sa meniť len sklá, keď sa dá. Karin nosí aj strojček
(450,00€), navštevuje zubára, čo predstavuje 10€ mesačne. PHM je vo výške cca 65,00€, strava a
drogéria cca 400,00€. Na základe vykonaného šetrenia sa maloletá A. nechce stretávať s otcom. Bolo
jej ponúknuté asistované stretávanie za účasti psychológa, ktoré taktiež odmieta.

8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoji životných nákladov.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje

inak.

9. V prejednávanej veci bola predmetom konania úprava výživného - zníženie výživného na základe
návrhu otca a zvýšenie výživného na základe návrhu matky a preto v zmysle ustanovenia § 157 CMP
súd zisťoval a následne vyhodnocoval zmenu pomerov, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie

výživného, pričom zmena rozsudku je vždy prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-
právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za
podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

10. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťaalebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým
spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy
vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

11. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa
a jednak na strane povinného rodiča. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa, fyzickú a duševnú vyspelosť, spôsob
a rozsah jeho prípravy na budúce povolanie a ďalšie okolnosti. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len

na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv)
ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na
povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Potreby oprávneného dieťaťa sa však vždy
posudzujú s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh
osôb voči ktorým majú vyživovaciu povinnosť, je tiež potrebné zohľadniť starostlivosť o dieťa a jeho

domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.

12. Súd pri posudzovaní návrhov na zmenu výživného vychádzal zo skutočnosti, že naposledy súd
o vyživovacej povinnosti otca rozhodoval v roku 2013. Vzhľadom na uvedené posúdil pomery na strane
všetkých účastníkov, t.j. tak na strane povinného otca, matky, ktorá má rovnako vyživovaciu povinnosť,
ako aj na strane maloletej A.. Matka poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur a rodinné
prídavky vo výške 23,10 eur. Otec bol vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 10. 06.

2013. Maloletá A. bola vzhľadom na útly vek v osobnej starostlivosti matky. Matka s maloletou bývala
2-izbovom byte v jej vlastníctve. Otec býval u rodičov.

13. Súčasné pomery matky: Matka je od 01.11.2016 zamestnaná u zamestnávateľa FUNERAL & spol,
s.r.o. Pracuje na skrátený úväzok. Podľa potvrdenia o príjme jej priemerný čistý mesačný príjem za

obdobie od 06/18 až 05/19 bol 215-230 eur mesačne. Od 13. 10. 2019 do 28.02.2022 bola na materskej
a následne rodičovskej dovolenke ( s maloletou I. B., nar. XX.XX. XXXX). Po skončení rodičovskej
dovolenky nastúpila k pôvodnému zamestnávateľovi, kde pracuje aj v súčasnosti. Jej príjem za obdobie
od 03/2022-03/2023 bol 227 eur a za obdobie od 05/2023 do 09/2024 bol 227 eur mesačne.
Matka je zároveň poberateľkou invalidného dôchodku, v roku 2018 vo výške 328,90 eur, v roku 2019 vo

výške 337,50 eur, v roku 2020 vo výške 347,30 eur, v roku 2021 vo výške 356,7 eur, v roku 2022 vo výške
361,10 eur, v roku 2023 vo výške 403,80 a neskôr v priebehu roka vo výške 446,80 eur a v roku 2024
vo výške 462,80 eur. Od ÚPSVaR poberá každý mesiac príspevok 70 eur ( kompenzačný príspevok
na hygienu a benzín).
Počas rodičovskej dovolenky poberala matka rodičovský príspevok za rok 2020 vo výške 370 eur, v roku

2021 vo výške 378,10 eur a v roku 2022 vo výške 383,30 eur mesačne.
Matka zároveň poberá rodinné prídavky aktuálne vo výške 60 eur mesačne na dieťa. Matka má dve
vyživovacie povinnosti, o obe deti sa osobne stará. S otcom svojho druhého dieťaťa nežije v jednej
domácnosti, otec dieťaťa na dieťa I. B. prispieva 200 eur mesačne a pomáha matke finančne aj
s nákladmi na domácnosť.

Matka žije v spoločnej domácnosti s dvoma maloletými deťmi. Bývajú v 2-izbovom byte, ktorý je vo
vlastníctve matky.
Matka ako svoje výdavky uviedla: poplatok bytovému družstvu Bytterm 224 eur, plyn a elektrina 64,10
eur, internet a TV Magio 90 eur, smeti 12 eur mesačne ( za tri osoby). Matka zabezpečuje maloletej A.
( ako aj druhému dieťaťu) bývanie aj osobnú starostlivosť, čo je forma vyživovacej povinnosti.

14. Súčasné pomery otca: Otec je od 14.12.2022 vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina
zo dňa 05.04.2019 menovaný v tom čase nebol poberateľom dávky hmotnej núdze ani žiadnej štátnej
sociálnej dávky. Úrad mal poslednú vedomosť, že otec je SZČO v rakúsku. Podľa správy ÚPSVaR Žilina

z 18.04.2023 otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie (podľa priloženého potvrdenia
od 24.06.2020 do 09.08.2020) a vyradený dom 10. 08.2020 z dôvodu, že s úradom nespolupracoval
(nedostavil sa na termín kontaktu s úradom), aktuálne je v evidencii uchádzačov o zamestnanie
od 14.12. 2022, evidencia trvá, pred evidenciou bol dobrovoľne nezamestnaný, nebol poberateľomdávky pomoci v hmotnej núdzi, ani žiadnych štátnych sociálnych dávok. Podľa správy ÚPSVaR Žilina
z 24.08.2023 okrem vyššie uvedeného úrad doplnil, že menovaný s úradom spolupracuje, pravidelne
sa hlási a dokladá potvrdenia o hľadaní zamestnania, v 06/2023 ohlásil prísľub zamestnania, následne

v 07/2023 predpokladal odchod za prácou do krajiny EÚ, do dnešného dňa sa tieto predpoklady
nerealizovali. Zároveň predložil zoznam zamestnávateľov, ktorý otca neprijali ako aj zoznam voľných
miest na pracovnú pozíciu opatrovateľ/asistent, ktorým úrad disponoval.
Podľa výpisu z Rakúskeho systému informácií o živnostiach, zabezpečeného súdom prostredníctvom
dožiadaného súdu – Okresný súd Uhrfahr zo dňa 29.07.2021 súd zistil, že otec v Rakúsku pracoval na

základe živnosti z 23.09.2013, naposledy bol oprávnený vykonávať živnosť „opatrovanie osôb“ v období
od 20.04.2020 do 14.09.2021 vo Wasendorfe. Otec vykonával živnosť „opatrovanie osôb“ v rôznych
spolkových krajinách, živnostenské oprávnenie si vždy presunul na nové miesto.
Podľa predloženého Rozhodnutia o dani z príjmu 2018, príjmy zo živnosti boli vo výške 3.930,70 eur,
podľa Rozhodnutia o dani z príjmu 2019 príjmy zo živnosti boli 4.098,68 eur. podľa Rozhodnutia o dani
z príjmu 2020 príjmy zo živnosti boli vo výške 3.208,01 eur. Za rok 2021 súd nemal príjem otca nijakým

spôsobom preukázaný. Otec sa na pojednávaní dňa 11. 07. 2023 vyjadril, že živnosť bola zrušená až
30. 11. 2022.
Otec býva v spoločnej domácnosti s partnerkou v byte, ktorý ona vlastní. Na náklady v domácnosti
neprispieva, jeho výdavky mu hradí partnerka alebo mu finančne pomáhajú rodičia.
Ako svoje výdavky uviedol len základné výdavky na stravu a hygienu a výdavky na výživné, ktoré

aktuálne hradí vo výške 120 eur mesačne. Iné výdavky nemá, keďže nemá finančné prostriedky.

15. Pomery maloletej Karin: Maloletá Karin nastúpila 01.09.2018 do základnej školy, aktuálne navštevuje
7. ročník.
Niet pochýb o tom, že oprávnené potreby maloletej a s tým súvisiace výdavky od poslednej úpravy

výživného narástli v dôsledku vývoja životných nákladov (§ 78 ods. 3 ZoR), a to vzhľadom na
čas, ktorý uplynul od poslednej úpravy výživného. Zvýšené výdavky súvisia jednoznačne s fyzickým
vekom maloletej, za kvalifikovanú zmenu súd považuje nástup do školského zariadenia. Maloletá má
naďalej bežné výdavky spojené s bývaním, stravovaním, obliekaním. Oproti poslednému rozhodnutiu
súdu možno konštatovať, že na strane maloletej pribudli výdavky v podobe výdavkov, ktoré súvisia

s návštevou školy a ktoré tu pred tým neboli – poplatok za školský klub ( na I. stupni), samostatne
poplatok za stravu v školskej jedálni, poplatky (ZRPŠ, triedny fond a úhrada akcií plánovaných školou),
zakúpenie školských pomôcok a školou požadovaných školských potrieb, vrátane pracovných zošitov, či
príprava desiaty a pitného režimu, ktoré boli pred tým v réžii domácnosti, resp. predškolského zariadenia
v rámci jedného poplatku za stravu. Ďalej pribudli aj záujmové činnosti (základná umelecká škola – spev-

hrana na husle, neskôr ako výmena hra na klavír, šport – box a pod.), ktorým sa v čase posledného
rozhodovania vzhľadom na útly vek nevenovala, výdavky so zdravotnou starostlivosťou – pravidelné
očné vyšetrenie a výmena okuliarov, u maloletej zvýšené náklady vzhľadom na diagnózu – vysoké
dioptrie, upravené (stenšené) a odľahčené sklá a v neposlednom rade výdavky na voľný čas, nakoľko
vzhľadom na vyšší vek, sa menia aj jej záujmy.

Za odôvodnené potreby maloletej A. súd považoval: strava doma 180 eur (aj príprava desiat do školy),
oblečenie a obuv 50 eur, hygiena 20 eur, strava v škole 13,33 eur, poplatky v škole a školské potreby,
vrátane potrieb do ZUŠ po spriemerovaní 6,25 eur, poplatok v ZUŠ 34 eur, krúžok bojového umenia
a boxu 40 eur, telefón – kredit 15 eur, voľný čas, výlety a šport 30 eur, strojček – kontrola 6,60 mesačne
( matka uviedla 4 kontroly do roka , každá 20 eur), podľa predložených dokladov za zubné ošetrenia,

výdavky na zubára 10 eur mesačne. Ďalej náklady na očné vyšetrenie 120 eur raz do roka a náklady
na kúpu okuliarov cca 400 eur, po prepočte predstavujú 43,33 eur mesačne, podiel na nákladoch na
bývanie 100 eur ( pri troch osobách v domácnosti).
Súd ustálil odôvodnené potreby maloletej na základe vyjadrenia matky k výdavkom ako aj listinných
dôkazov, ktoré preukazujú niektoré výdavky ( nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky sa dajú exaktne

preukázať), a ktoré porovnal s bežnými výdavkami maloletých detí v tom istom veku, známych súdu
z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických a životných skúseností a zohľadnil
náklady, ktoré musia byť zabezpečované v súvislosti s prirodzeným rastom a vývinom a ktoré sa za
obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu čiastočne menili.

16. Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie
je dôvodný. Určené výživné zodpovedá aktuálnym odôvodneným potrebám maloletej, výška a charakter
bežných výdavkov v danom prípade zodpovedá štandardu potrieb maloletých detí v rovnakom veku.
Maloletá je vo veku intenzívneho fyzického rastu a oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotnéhostavu, pričom medzi odôvodnené potreby patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova
zmysle (ošatenie, obuv, náklady na bývanie, strava, hygiena), aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním,
prehlbovaním vzdelania, ktoré prispievajú k rozvoju záujmov, súvisia s prípravou na budúce povolanie

a tiež výdavky kultúrne, športové, rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
v súčasnosti život kultúrneho človeka. Časť výdavkov je možné hradiť z rodinných prídavkov, ktorých
poberateľom je v súčasnosti matka. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti na strane maloletej, ktoré
súd považoval za kvalifikovanú zmenu pomerov (vyšší vek, návšteva školského zariadenia), zamietol
návrh otca na zníženie výživného. V danom prípade zníženie výživného nie je v záujme maloletej.

Zároveň súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného na maloletú A. nie je dôvodný ani
pre dôvody ktoré uviedol otec ako zmenu jeho pomerov – zníženie príjmu, resp. žiaden príjem, keďže
predchádzajúcu prácu (opatrovateľa v Rakúsku) nevykonáva, vyššie odvody, podlžnosti voči sociálnej
poisťovni a dlh na základe právoplatného rozsudku. Minimálne skutočnosti ako žiaden príjem či finančný
záväzok na základe rozsudku 7Co/131/2012 tu existovali aj v čase, keď súd schválil rodičovskú dohodu
o výške výživného, nakoľko otec bol vedený na úrade práce a rozsudok 7Co/131/2012-138 bol vydaný

ešte 14.05.2012. T.j. otec vedomý si týchto skutočností uzavrel s matkou rodičovskú dohodu, kde sa
zaviazal prispievať na výživu maloletej A. vo výške 350 eur mesačne.
Tvrdenia otca v tomto konaní vo vzťahu k jeho možnostiam a schopnostiam prácu vykonávať
a dosahovať príjem dostatočný na krytie jeho potrieb a riadne plnenie si vyživovacej povinnosti,
vyznievajú účelovo, v snahe vyvolať pocit, že otec je ten, na koho ekonomickú situáciu má byť

prihliadané a má byť dôvodom pre úpravu vyživovacej povinnosti, pričom ale bolo preukázané, že
otec je schopný prácu vykonávať a dosahovať príjem. Otec nepreukázal žiadne objektívne skutočnosti,
pre ktoré nemôže pracovať alebo jeho schopnosť pracovať by bola obmedzená, či dokonca vylúčená.
Dlhodobo tvrdí, že si prácu aktívne hľadá, no márne, vhodnú prácu sa mu nepodarilo nájsť. Uvedené
je v rozpore s tým, že úrad práce minimálne v období 08/2023 disponoval voľnými miestami na pozícií

opatrovateľ/asistent, ktorú činnosť vykonával otec naposledy a dlhodobo v zahraničí a hoci nemá tomu
zodpovedajúce vzdelanie ( v nie v danom odbore), skúsenosti a teda prax ktoré za obdobie od roku 2013
do roku 2022 nadobudol, sú určite pre budúceho zamestnávateľa vítané a možno predpokladať, že by
boli zohľadnené aj pri finančnom ohodnotení. Až teraz, hoci v evidencii je už pomaly dva roky, pristúpil
na rekvalifikačný kurz, od ktorého očakáva, že mu umožní nájsť si vyhovujúcu prácu. Zároveň však

uviedol, že problém je v tom, že ponúkané práce nie sú z jeho pohľadu dostatočne finančne ohodnotené,
nakoľko má exekúcie, ak sa zamestná, exekútor mu zablokuje účet a z príjmu mu nič neostane. Nároky
otca na prácu sú tak neprimerané a sú tu pochybnosti o jeho skutočnom záujme pracovať a dosahovať
príjem. Pritom z vykonaného dokazovanie vyplýva, že otec naposledy pracoval v priebehu roka 2021
ešte v Rakúsku, pričom v návrhu z 20. 02. 2019 tvrdil, že už vtedy nepracoval (nakoľko stratil klienta)

a požiadal o zrušenie živnosti, no živnosť nakoniec bola podľa jeho vlastného vyjadrenia na pojednávaní
dňa 11. 07. 2023 zrušená až 30. 11. 2022. Súd má pochybnosti, že proces zrušenia živnosti trval viac
ako 3 roky, pričom otec nepreukázal ani podanie žiadosti o zrušenie, ani rozhodnutie o zrušení. Otec
vôbec vo vzťahu k preukázaniu svojich príjmov bol nečinný, načo súd bol nútený zistiť tieto skutočnosti
prostredníctvomdožiadania,čím bolozostranyotcatotokonaniazaťaženétrovamištátu,ktorénemuseli

vzniknúť, ak by otec spolupracoval.
Treba pripomenúť, že dosahovanie primeraných príjmov u rodičov maloletých detí nemôže byť
ponechané na ľubovôľu toho-ktorého rodiča, naopak, je to ich povinnosťou, ktorá súvisí s povinnosťou
živiť svoje deti dokiaľ nebudú schopné živiť sa samé. Preto je nutné vyžadovať od každého rodiča (za
predpokladu, že nemá príjmy z iných zdrojov), aby obstarával príjmy prácou, zodpovedajúcou jeho veku,

zdravotnému stavu, kvalifikácii, odbornosti, nadaniu, zručnostiam, skúsenostiam i situácii na trhu práce.
V konaniach o starostlivosti súdu o maloleté deti je na prvom mieste ich záujem a tento je nadradený
nad záujem povinného rodiča. Doterajší spôsob života a zaobstarávanie príjmu je rozhodnutím otca,
za ktoré nesie zodpovednosť výlučne otec a ktoré správanie nemôže byť vyhodnotené na úkor dieťaťa,
voči ktorému má vyživovaciu povinnosť.

Podľa predložených pracovných ponúk z úradu práce na pozícii opatrovateľ/asistent je základný plat
700-860 eur. Súd s odkazom na stránku L. zistil, že v profesii opatrovateľ seniorov je možné dosahovať
príjem v rozsahu 855 až 1.391 eur mesačne brutto, v profesii opatrovateľ, osobný asistent v rozsahu 840
až 1.630 eur mesačne brutto. Z tohto potenciálneho príjmu súd vychádzal pri posudzovaní vyživovacej
povinnosti otca.

Súd má za to, že otec vzhľadom na svoj vek, pracovné skúsenosti, kvalifikáciu a doterajšie uplatnenie
je schopný aj naďalej aj vzhľadom na oblasť, v ktorej pôsobil, dosahovať príjem, ktorý mu umožní plniť
si vyživovaciu povinnosť k maloletej A. v súdom určenom rozsahu.17. Súd sa však nestotožnil ani s návrhom matky na zvýšenie výživného. Matka návrh podávala ako
bezprostrednú reakciu na návrh otca na zníženie výživného (súčasť jej vyjadrenia k návrhu otca na
zníženie výživného zo dňa 23.04.2019), pričom ako dôvody návrhu uviedla zvýšené výdavky na strane

maloletej A..
Pokiaľ ide o matkou prezentované výdavky maloletej A., súd je toho názoru, že neodôvodňujú výšku
navrhovaného zvýšenia výživného na sumu 400 eur mesačne. Pri matkou vyčíslených mesačných
výdavkoch maloletej a čiastočne upravených zo strany súdu vo výške 505,18 eur (v čom sú zarátané
základné výdavky ako strava, oblečenie, hygiena, výdavky na školu, voľnočasové aktivity ZUŠ a box,

akoajvýdavkynastrojčekazubára,akoajvýdavkynabývanie),pričommimoriadnevýdavky vsúvislosti
so zdravotným stavom maloletej ( očné vyšetrenie a výmena okuliarov) po spriemerovaní predstavujú
ďalších 43,33 eur mesačne, otcom aktuálne platené výživné vo výške 350 eur pokrýva 2/3 aktuálnych
výdavkov, t.j. vrátane mimoriadnych výdavkov ako aj nákladov na bývanie.

18. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky

usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky
svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú
výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky
sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických

schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom
rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

19. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené
potreby dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov. Zároveň dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu výživného je treba vychádzať z toho,
aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem

bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie),
aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov,
prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné
potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby detí v rovnakom
veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom

prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej a záujmovej
alebo športovej činnosti, príp. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie
dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať
je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto
veku. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy

a ďalších potrieb svojich detí podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením §
62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo
využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Súd pristúpil k zmene výkonu rodičovských práv pri otázke úpravy styku otca s maloletou A. a to
tak, že styk otca s maloletou neupravil. Vychádzal pritom z nižšie uvedených skutočností.

21. Na základe intervencie zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, najmä po vykonanom
pohovore s maloletou v rámci prebiehajúceho súdneho konania, bol s rodičmi a maloletou A. vzhľadom

na odmietavý postoj Karin k otcovi zahájený poradensko-psychologický proces, z ktorého bola súdu
zaslaná správa z 11. 12.2023. V závere správy psychologička uviedla, že vzťah maloletej s otcom je toho
času výrazne narušený. V začiatkoch ich spolupráce sa maloletá A. s otcom nestretávala už približne
rok. Počas spolupráce sa nepodarilo dospieť k zlepšeniu resp. obnoveniu vzťahu maloletej A. s otcom.
Pri možnosti obnovy vzťahu otca s maloletou odporučila sa oprieť o výsledky znaleckého posudku.

V prípade snahy o obnovu vzťahu v tomto prípade následne odporučila rodinnú terapiu, napríklad v
Inštitúte vzťahovej väzby alebo inom na rodinnú terapiu zameranom pracovisku.22. V konaní bolo nariadené aj znalecké dokazovanie. Znalec sa vyjadril k jednotlivým položeným
otázkam, pričom vo svojich odpovediach a závere uviedol, že maloletá má nekritický citovo pozitívny
vzťah k matke a vďaka jej indoktrinácii, rovnako nekritický extrémne negatívny nenávistný vzťah

k otcovi. Medzi rodičmi je vzťah vzájomnej nevraživosti, podozrievavosti a seba prezentácie ako obete
toho druhého. Rodičia nie sú schopní riešiť akýkoľvek problém vo vzťahu k maloletej. Ich vzájomný
vzťahjeúplneiracionálny,praktickymuchýbaakýkoľvekobsah.Matkavyvolávapozitívnucitovúodozvu,
je však vzťahovačná, svoju dcéru indoktrinuje voči otcovi prakticky bezobsažnou nenávisťou. Otec
je neimponujúca osobnosť, stavia sa do pozície obete, nedokáže nájsť cestu k dcére a zaujať ju

prirodzeným spôsobom. Vnucuje sa a trvá na svojom práve styku, čím dosahuje presný opak toho
o čo sa usiluje. Matka je vzťahovačná, otec je nezrelý, vzájomne sa ohovárajú. Neuvedomujú si, že ich
správanie je veľmi zlou investíciou do budúcej schopnosti dcéry uzatvárať vzťahy k mužom a k ľuďom
vôbec. S výchovným prostredím u matky je maloletá spokojná, prostredie u otca je jej protivné. Maloletá
situáciu medzi rodičmi vníma čierno-bielo. Matka je tá najlepšia, otec najhorší na svete. Znalec
nateraz neodporučil žiaden rozsah stretávania sa otca s maloletou. Rozhodnúť odporučil až na základe

zhodnotenia výsledku dlhodobých skupinových ( čo zdôraznil) a dyadických konzultácií ( otec – matka,
otec – dcéra, otec – matka - dcéra) na pracovisku poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR.
Rovnako tento postup navrhol aj ako riešenie rodičovského konfliktu a na podporu rozvoja vzájomných
vzťahov maloletej a rodičov. Na záver ako ďalšie skutočnosti mimo položených otázok uviedol, že otec
bysamoholpredbežnezdržaťnárokunastyksdcérou,platiťvýživné,pamätaťnavýznamnédni vživote

dcéry a podieľať sa na uspokojovaní jej potrieb i nad rámec vyživovacej povinnosti. Zarábať peniaze
nehľadať spôsob ako prispievať na výživu čo najmenej. Toto je momentálne jediný prístup, ktorý mu
má šancu zabezpečiť aký-taký rešpekt zo strany matky a tým aj dieťaťa.

23. Sama maloletá A. sa v rámci vykonaného pohovoru vyjadrila k osobe otca negatívne. K stretávaniu

s otcom zastáva absolútne odmietavý postoj. Poukazovala pritom na vlastné negatívne zážitky
v domácnosti otca, ako jej nevenoval pozornosť, keď bola u neho, na jeho negatívne vyjadrenia o matke,
ktoré ona sama vnímala ako zraňujúce. Naposledy bola v domácnosti otca v októbri 2022. Napriek tomu,
že bývajú v jednom obytnom dome, v jednom vchode, dokonca na tom istom poschodí v bytoch oproti
sebe, stretávajú sa len náhodne a ani pri týchto náhodných stretnutiach nedokážu spolu nadviazať ani

len základnú konverzáciu.
Ešte pred zahájením poradensko-psychologického procesu odmietla stretávanie s otcom aj
prostredníctvom psychológa, nakoniec spoločne s rodičmi na proces pristúpila, no k stretnutiu maloletej
s otcom napriek snahe psychológa nedošlo.

24. Jednoznačne možno konštatovať vážny rodičovský konflikt medzi rodičmi maloletej, ktorý výrazne
ovplyvňuje vzťah otca a dcéry. Osobnostné nastavenie rodičov voči sebe, ako aj osobnostné nastavenie
dcéry voči otcovi, ktoré možno jednoznačne označiť za negatívne a odmietavé, možno zmierniť len
odborným vedením matky, otca aj maloletej. Rovnako tak obnovenie a budovanie vzájomných vzťahov
si vyžaduje podporu a nasadenie všetkých zúčastnených. Odporúčanie zo strany znalca pre skupinové

a dyadické konzultácie na Referáte poradensko-psychologických služieb je vylúčené pre chýbajúci
spoločný súhlas, resp. súhlas každého z účastníkov tohto procesu ( matka, otec, dieťa). Súdu ako
vhodnejšie riešenie príde spolupráca v rámci rodinnej terapie, ktorú uvedené pracovisko nerealizuje, na
druhej strane ide o súkromné centrá, kde treba počítať s finančnými nákladmi, ktorý proces nemožno
účastníkov autoritatívne uložiť. Opätovne ako už bolo uvedené si to vyžaduje spoluprácu rodičov, ktorá

skutočnosť im bola uvedená a zdôraznená zo strany súdu, znalca, psychológa, či kolízneho opatrovníka.
Bez ich vlastného nasadenia a skutočného záujmu o lepšie vzájomné vzťahy a teda aj zdravý psychický
vývoj maloletej, to však nepôjde.

25. Aj napriek tomu, že styk otca s maloletou nebol zo strany súdu upravený, súd si dovolí v záujme

budovania vzájomných vzťahov medzi rodičmi navzájom ako aj medzi otcom a dcérou apelovať na
rodičov, aby obaja v záujme budúcej výchovy maloletej A. prehodnotili svoje postoje, skonsolidovali
si vzťahy, pretože ich vzájomný konflikt poznačí negatívne nielen životy ich samých ale aj život
a budúcnosť maloletej. Rodičia by mali byť vzorom, príkladom svojim deťom, viesť ich k prejaveniu
vzájomnej úcty, rešpektu voči druhému rodičovi, pričom stále je priestor a možnosť, aby rodičia sa

usilovalipráveotakétohodnotyvovýchovedieťaťaaozmierlivériešenierodičovskýchprávapovinností.
Úlohourodiča,ktorémunebolomaloletédieťazverenédovýchovy,je,abyuplatňovalpristykusdieťaťom
len pozitívnym spôsobom svoju úlohu vo výchove dieťaťa, a nie aby maril výsledky riadnej výchovy
druhým rodičom; naproti tomu, úlohou rodiča, ktorý vychováva maloleté dieťa, je okrem iného, aby – sozreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom – vytváral priaznivé podmienky
pre styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto
rodičovi. Vzájomné neprekonané konflikty rodičov, či vzájomný negatívny postoj rodičov, nemôže byť

prekážkouprerealizáciustyku smaloletýmdieťaťom. Jenajmävzáujmemaloletéhodieťaťa,abyrodičia
pristúpili k vzájomnému akceptovaniu ich postavenia a rolí v živote dieťaťa, a nevytvárali v dôsledku
vzájomných konfliktov prekážky pre budovanie si vzťahu dieťaťa a druhého rodiča.
Je rovnako dôležité, aby si obaja rodičia uvedomili, že ako partneri sa môžu rozísť, ale ako rodičia
sú navždy spojení nerozlučným putom prostredníctvom maloletého dieťaťa a obaja sú neoddeliteľnou

súčasťou jeho života. Je potrebné, aby obaja rodičia dokázali rozlíšiť rodičovskú rovinu a partnerskú
rovinu vzťahu s tým, že akékoľvek antipatie či nezhody medzi nimi by nemali presahovať a komplikovať
výkon role rodičovskej, pretože záujem maloletého dieťaťa stojí nad všetkými inými záujmami. Mať rád
svoje dieťa znamená rešpektovať druhého rodiča. Je na rodičoch, aby vždy povyšovali záujmy dieťaťa
nad všetky svoje záujmy, očakávania a potreby.

26. S poukazom na vyššie uvedené, keďže došlo k zhodnoteniu o zmene pomerov, súd zmenil rozsudok
Okresného súdu Žilina č.k. 21P/59/2019-300 z 30. 06.2020, a to v časti úpravy styku otca s maloletou A..

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa týka v nesporovom konaní i trov štátu. V rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, je preto súd povinný o týchto trovách štátu (pokiaľ vznikli) rozhodnúť. Štát má
v konaní o náhradu trov postavenie procesnej strany, z ktorého procesného postavenia preň vyplýva
nárok na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli.

29. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie. Keďže vypracovanie znaleckého posudku
v prejednávanej veci bolo odôvodnené potrebou zistenia skutočného stavu veci, aby bolo možné
rozhodnúť v záujme maloletých detí získanie tohto dôkazného prostriedku bolo i v záujme obidvoch
rodičov. Znalcovi M. F. K., PhD. bolo priznané znalečné vo výške 375,84 eur za vyhotovenie znaleckého

posudku č. 11/2024, pričom znalečné bolo z časti vyplatené z preddavku zloženého matkou ( suma
187,92 eur) a z časti z rozpočtových prostriedkov súdu na základe uznesenia č.k. 21P/59/2018-636z
12.07.2024 vo výške 187,92 eur, keďže otec preddavok na znalecké dokazovanie nezložil. Štátu
vznikli titulom výplaty znalečného trovy v celkovej výške 375,84 eur, pričom 1/2 predstavuje sumu
187,92 eur, ktorú by mal každý z rodičov uhradiť. Matka zložila v konaní preddavok v sume 200 eur

a jej prislúchajúca časť trov znalečného bola pokrytá zloženým preddavkom, otec preddavok na trovy
znaleckého dokazovania nezložil a preto štátu voči nemu vznikli trovy vo výške 187,92 eur.

30. V predmetnom konaní vznikli štátu trovy aj z titulu dožiadania a s tým spojený úradný preklad
písomností zo slovenského jazyka do nemeckého jazyka a z nemeckého jazyka do slovenského jazyka.

Na ten účel bolo potrebné do konania pribrať prekladateľa a zabezpečiť preklad potrebných listín. Súd
zabezpečil preklad písomností z jazyka slovenského do jazyka nemeckého a po vybavenom dožiadaní
aj preklad z jazyka nemeckého do jazyka slovenského a uznesením č.k. 21P/59/2019-318 z 03.02.2021
priznal prekladateľke G. H. C. odmenu za prekladateľský úkon vo výške 25,44 Eur s tým, že odmena
v sume 25,44 eur bola uhradená z rozpočtových prostriedkov súdu. Uznesením č.k. 21P/59/2019-411

z 25.10.2021 priznal prekladateľke G. H. C. odmenu za prekladateľský úkon vo výše 372,10 Eur s tým,
že odmena v sume 372,10 Eur bola uhradená z rozpočtových prostriedkov súdu.

31. Vykonanie dokazovania (a preklad listinných dôkazov) bolo potrebné z hľadiska meritórneho
rozhodnutia súdu vo veci samej, za účelom zistenia príjmových pomerov otca, je teda na mieste, aby

otec, keďže na výzvu súdu nebol schopný, či skôr ochotný predložiť doklady na preukázanie svojho
príjmu v zahraničí, znášal náhradu trov konania štátu, ktoré účelne v konaní vznikli.

32. Na základe uvedených skutočností súd uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina trovy
konania štátu otcovi vo výške 585,46 eur.

33. Vzhľadom na výšku trov konania štátu s prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery otca súd
určil v súlade s § 232 ods.3 CSP dlhšiu lehotu ako 3 dni na splnenie povinnosti nahradiť štátu trovy
konania a to lehotu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku .Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo

iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.