Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 3P/182/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124211373
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľuboš Marcinko
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124211373.3

Uznesenie

Okresný súd Žilina vo veci starostlivosti o maloleté deti:

A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C. D., XX.XX.XXXX

bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
so sídlom Hurbanova 17, Žilina, deti matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, E., právne
zastúpenej spoločnosťou ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU ŠTRBÁŇ s.r.o, so sídlom Dvory 1932,
Púchov, IČO: 36 867 454 a otca: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, E., o návrhu matky na úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka podala na Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“) dňa 18.10.2024 návrh na úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorým žiada, aby súd zveril maloletého A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, a maloletého C. D., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude
oprávnená a povinná maloletých zastupovať a spravovať ich majetok a zároveň, aby súd zakázal styk

otcasmaloletýmideťmi,abyzaviazalotcapovinnosťouprispievaťnavýživumaloletýchdetívovýške150
eur mesačne na každé dieťa a povinnosťou doplatiť zameškané výživné na maloleté deti v mesačných
splátkach 50 eur spolu s riadnym výživným. Súčasne s návrhom na rozhodnutie vo veci samej navrhla
matka nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým žiada, aby súd otcovi uložil povinnosť zdržať sa styku
s maloletými deťmi, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa s otcom maloletých detí zoznámila v roku 2021. Z tohto partnerského
vzťahu sa narodili 2 deti, a to A. B. a C. D.. Matka otehotnela po krátkom období vzťahu. V tom čase už
bol odporca právoplatne odsúdený za majetkovú trestnú činnosť a bol vzatý do výkonu trestu odňatia
slobody na dobu jeden rok, ktoré trestné stíhanie odporca navrhovateľke vo vzťahu zatajil. Matka teda
ostala sama v očakávaní narodenia prvého dieťatka, pričom jej jedinou oporou boli v tom čase jej
rodičia, ktorí prijali jej tehotenstvo, nechali ju bývať u seba, financovali nákup detskej výbavy a všetkého

potrebného materiálneho zabezpečenia pre narodenie a zdravý vývin dieťaťa, pričom matke boli aj
výraznou psychickou oporou. Matka verila, že keď sa otec vráti z výkonu trestu odňatia slobody, zmení
sa a budú spolu žiť ako rodina. Po návrate otca z výkonu trestu odňatia slobody sa naozaj zdalo, že
je iný. Prejavoval záujem o matku aj ich syna, chcel, aby žili spolu. Rodičia matky váhali, ako prijať
človeka s touto minulosťou, no rešpektovali jej rozhodnutie, prijali otca do rodiny a keďže nemal kde
bývať, začal bývať s matkou u jej rodičov. Otec sa dokonca uzmieril so svojím otcom, s ktorým nemali

dobré vzťahy (otca maloletých detí od detstva vychovávala jeho stará mama, pretože jeho rodičia sa
rozviedli a súd zveril otca do starostlivosti jeho otca. Otec otca odmietal jeho kontakt s matkou, ktorá saodsťahovala do Českej republiky, avšak o otca sa osobne nestaral. A tak sa o otca starala jeho stará
mama). V tom čase jeho otec prenajímal dvojizbový byt v Žiline. Otec si od neho tento byt prenajal a
stal sa spoločným bývaním účastníkov konania. Rodičia sa sem nasťahovali v roku 2023 a dá sa snáď

povedať, že spočiatku ich spoločného samostatného bývania bolo všetko v poriadku a navodzovalo
dojem štandardnej domácnosti rodičov s maloletým synom, resp. batoľaťom. Otec sa zamestnal ako
rozvozca G. H. G. I., trávili spolu čas ako rodina a tešili sa z dieťatka. Po troch mesiacoch, v auguste
2023 pri náhodnej policajnej kontrole bolo otcovi dokázané použitie omamných látok počas vedenia
motorovéhovozidla,následkomčohomuboloodňatévodičskéoprávnenie.Otecprišieloprácurozvozcu

a následne všetko finančne ťahala matka s jej rodičmi v byte prenajatom od otcovho otca, pričom v tomto
čase sa otec maloletých detí začal zásadne meniť. Pribúdali hádky, osočovanie a nadávky a urážky na
adresu matky. Po štyroch mesiacoch si otec našiel prácu v SBS. Rodine to síce pomohlo finančne, ale
zároveň toto zamestnanie prispelo k zhoršeniu atmosféry v domácnosti, nakoľko otec pracoval iba v noci
na 12 hodinových smenách, a tak bol po príchode z práce unavený, potreboval sa vyspať a mať kľud,
čo matka na jednej strane chápala, avšak na druhej strane s malým 2-ročným dieťatkom nedokázala

úplne zabezpečiť z jej pohľadu absolútne neprimerané očakávania otca na kľud v domácnosti. Dieťatku
sa bolo potrebné venovať cez deň, aj v noci, na čo bola matka výlučne sama. Otec sa na domácich
prácach ani na starostlivosti o dieťa, či spoločnú domácnosť žiadnym spôsobom nepodieľal, čo matku
nielenže veľmi mrzelo a citovo zraňovalo, ale ju v neposlednom rade aj extrémne vyčerpávalo, pričom
otec na jej požiadavky na pomoc v domácnosti a so starostlivosťou o synčeka vždy iba odmerane a

arogantne uviedol, že podľa neho to je „ženská práca“. Matka aj na tomto mieste akcentuje, že otec sa
vôbec nepodieľal ani na výdavkoch na maloleté dieťa, nekúpil mu ani jednu hračku, oblečenie, či obuv.
Tieto náklady finančne zabezpečovala matka s jej rodičmi. Na dôvažok otec začal naviac matke vyčítať,
že má všade neporiadok, je neschopná gazdiná, urážal ju. Keď matka ostala druhýkrát tehotná, myslela
si, že toto snáď otca preberie, doslova ako rodiča a otca osobnostne „prenastaví“, čo sa však nestalo,

matka sa v tomto aspekte mýlila. V treťom mesiaci tehotenstva otec prvýkrát fyzicky napadol matku
– udrel ju a sotil po schodoch. Vraj facka na prevýchovu. Následne sa hádky medzi stranami konania
začali stupňovať. Otca zaujímali iba peniaze, od matky dokonca žiadal aj celý rodičovský príspevok a
materské, ktoré dostávala. Po ťažkom pôrode v Žiline sa účastníkom konania narodil druhý syn C.. Mal
vážne zdravotné problémy, pre ktoré ho previezli do martinskej nemocnice. Rodičom bolo umožnené

navštevovať ho vždy len na pár minút denne, pričom ani v tejto ťažkej životnej situácii sa však otec nestal
matke oporou, nezachoval sa ako partner, ktorý stojí o svoju partnerku a ani ako milujúci otec. Považoval
za zbytočné jazdiť toľké kilometre pre pár minút denne a odmietol za synom do nemocnice dochádzať.
MatkukaždýdeňdonemocnicevMartinevozilibajejotectakmermesiac,zatiaľčoostaršiehosynaA.sa
starala matkina matka. Momentálne je maloletý C. z toho najhoršieho vonku a jeho zdravotné výsledky

sú stále lepšie. V poslednom mesiaci spoločného bývania matky a otca v spoločnej domácnosti jej otec
vulgárne nadával, ponižoval ju slovami o neschopnosti, neporiadku v domácnosti, kričal na ňu, ohováral
ju pred jeho starou mamou a otcom s cieľom vykresliť matku ako neschopnú matku a partnerku. Toto
neustále amorálne konanie otca matka pociťovala ako veľmi bezcitné, zraňujúce, urážajúce, vytvárajúce
psychický nátlak a stres na matku, čo matka dlhodobo pociťovala ako psychické týranie. Dňa 14.09.2024

otecmatkuopätovnefyzickynapadol.Dôvodombolo,žematkasinahrávalasprávanieotcavdomácnosti
na telefón. Otec jej zobral telefón a 2x matku silne udrel do tváre, po ktorom útoku matka spadla na zem.
Následne sa matka rozhodla aj s deťmi odísť ku svojím rodičom, nakoľko už ďalej nemienila znášať
takéto ponižovanie a fyzické i psychické ataky, ktoré na ňu dennodenne aplikoval otec. Po odchode
zo spoločnej domácnosti s otcom si matka potrebovala presťahovať svoje veci a veci maloletých detí

k rodičom. Otec odmietal matke dovoliť vstúpiť do bytu za účelom odsťahovania osobných vecí jej a
maloletých detí. Po dlhom dohadovaní nakoniec súhlasil s tým, že pri sťahovaní bude prítomný aj jeho
otec ako vlastník bytu. Matke so sťahovaním pomáhal jej otec, strýko a bratranec. Odsťahovanie matka
opisuje takto: „Bolo to strašné. Vošli sme do bytu, kde ma ústne napadol jeho otec s jeho priateľkou.
Dnu sme vstúpili iba ja a môj tatino. Ostatných vyhodili za dvere. Chceli vyhodiť i môjho tatina, no

ten ma tam samú odmietol nechať. Upozornil ich na skutočnosť, že si ideme vziať iba detské a moje
veci. A ak nedajú povolenie, budeme to musieť riešiť súdnou cestou. Otec C. D. sa ma ani jedenkrát
nezastal a nepovedal ani slovo, iba sa potupne na mňa usmieval. Nechal ma urážať jeho rodinou. Nech
vypadnem a nikdy viac sa tam už neukážem. V túto chvíľu som si uvedomila, že je koniec.“ Matka od
posledného fyzického útoku otca (14.09.2024) býva u rodičov v E.– A.. Otec ostal bývať v prenajatom v

Žiline. Na základe vyššie opísaného násilného a dlhodobo trvajúceho správania sa otca k matke, ktoré
dôvodne pociťovala najmä ako psychické, ale aj fyzické týrania, sa matka rozhodla podať na otca aj
trestné oznámenie. Matka nedisponuje relevantnými dôkazmi o tvrdených skutočnostiach vo vzťahu k
trestnému a priestupkovému konaniu. Má za to, že reprobované správanie otca je významným faktorompri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností a určení styku s rodičmi. Obsah týchto konaní
taktieždokresľujeosobnosťotca,najmäjehokriminogénnesklony.Akovyplývazvyššieuvedeného,otec
sa o výchovu, zdravie, výživu a starostlivosť o maloleté deti nezaujímal ani v období spoločného bývania

strán konania s výnimkou bývania u rodičov matky a asi 3-mesačného obdobia samostatného bývania v
byte prenajatom otcovým otcom; navrhovateľka teda nepredpokladá, že by mal o tieto práva záujem po
odsťahovanísazospoločnejdomácnosti.Otecžiadnezmaloletýchdetínebralvonnavychádzku,detské
ihrisko alebo len tak do mesta, nezaujímal sa o ich materiálne potreby, zabezpečenie hračiek, kníh či
edukačných pomôcok pre ich všestranný vývin, nechodieval na lekárske vyšetrenia a prehliadky. Svojím

správaním vytváral v rodine ťaživú atmosféru plnú násilia a strachu, čo nemožno považovať za vhodné
výchovné prostredie pre maloleté deti. Vo vzťahu k maloletým deťom si riadne neplnil ani vyživovaciu
povinnosť. Všetky rodičovské povinnosti zabezpečovala osobne aj finančne matka za pomoci a podpory
svojich rodičov. Otec začal prejavovať záujem o stretnutia s maloletým A. až po odchode matky zo
spoločnej domácnosti, teda po dni 14.09.2024, pričom si nárokuje stretnutia bez ohľadu na denný
režim maloletého A.. Matka predpokladá, že zo strany otca ide o účelové konanie pre prípad budúceho

súdneho rozhodovania o úprave rodičovských práv a povinností, kde je okrem iného zohľadňovaná aj
osobná starostlivosť o maloleté dieťa a podieľanie sa na jeho výchove, nie o skutočný záujem otca o
syna, resp. ich deti, keďže otec dlhodobo, v podstate od narodenia staršieho syna, absolútne rezignoval
na akékoľvek rodičovské práva a naviac pre matku nie z pochopiteľných dôvodov sa žiadnym spôsobom
ani na výchove a starostlivosti o deti a spoločnú domácnosť nepodieľal, práve naopak uvedenému sa

výslovnevyhýbal.Matkasijevedomá,žerodičovsképrávaapovinnostipatriarovnakoobomrodičom,že
dieťa má právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi
rodičmi, avšak s ohľadom na spoločnú minulosť s otcom, kedy sa otec voči matke dopúšťal psychického
ako aj fyzického násilia, pociťuje dôvodnú obavu o zdravie maloletých detí v čase osobných stretnutí s
otcom. Matka sa teda momentálne nachádza v ťaživej situácii, kedy je na jednej strane pod tlakom otca

a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, s ktorým otec aktívne spolupracuje, ako aj zákona o rodine, v
dôsledku čoho je matka doslova „nútená“ vydávať maloletého A. otcovi na osobné stretnutie, avšak na
druhej strane má počas každého stretnutia obavy o zdravie a bezpečnosť maloletého A. ako aj o vlastnú
bezpečnosť. Maloletý A. nemá k otcovi vytvorený pozitívny vzťah, dá sa skôr povedať, že takmer žiadny
vzťah, napriek tomu, že ešte donedávna žili v spoločnej domácnosti, na stretnutia s ním sa neteší, sú

len „povinnou jazdou“ kvôli naplneniu litery zákona. Z tohto dôvodu si matka dovoľuje požiadať súd, aby
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uloží povinnosť zdržať sa styku s maloletými. Vo vzťahu
k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom do budúcna matka navrhuje, aby
obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom odporcovi by bol styk s oboma
maloletými deťmi zakázaný. Zastupovať a spravovať majetok maloletých detí bude matka maloletých.

3. Matka k svojmu návrhu pripojila rodné listy maloletých detí (č. l. 6-7), upovedomenie o začatí
správneho konania (č. k. 8), rozhodnutie o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti (č. l. 8-9), rozhodnutie
o zadržaní vodičského preukazu (č. l. 9-10), trestné oznámenie (č. l. 11-12), výpis z účtu (č. l. 14-22),
potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku (č. l. 23).

4. V správe zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 28.10.2024 vypracovanej Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, ako orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sa uvádza, že
matka s oboma maloletými deťmi býva v menšom rodinnom dome, ktorý pozostáva z obývačky, spálne,
hosťovskej izby a príslušenstva. Bytová jednotka je kompletne zariadená a udržiavaná na požadovanej

hygienickej úrovni. Maloleté deti boli v čase prešetrenia pomerov vhodne upravené a oblečené, pôsobili
spokojne. Matka uviedla, že pokiaľ nemal maloletý A. 6 mesiacov, tak bývali u jej rodičov na totožnej
adrese, ako býva matka s deťmi teraz, nakoľko matkini rodičia bývajú v poschodovom rodinnom dome v
spoločnom dvore. Keď sa otec maloletých detí vrátil z VTOS prišiel bývať k matke a všetci traja tu bývali.
Potom išli spoločne všetci bývať do 2-izbového bytu v Žiline. Uvedený byt patrí otcovmu otcovi. Uvedený

byt bol kompletne zariadený nábytkom otcovho otca. Zariadenie bytu bolo pekné a moderné. Maloletý
A. po narodení maloletého C. spával v izbe sám a rodičia s maloletým C. spávali v obývačke, kde si dali
manželskú posteľ a kolísku. V súčasnosti matka poberá iba rodičovský príspevok, nárok na materskú
dovolenku pri druhom dieťati matke nevznikol. Z úradu práce poberá matka rodičovský príspevok a
prídavky na dve maloleté deti v celkovej sume 580 eur. Z toho dáva na bývanie a stravu svojim rodičom

200 eur mesačne. Maloletý A. už nie je plienkovaný. Maloletý C. pije J., ktorý matka kupuje na lekársky
predpis s doplatkom 4 eura na krabicu, mesačne spotrebuje 8 krabíc. Matka bola poučená o možnosti
využiť služby RPPS kvôli rodičovskému konfliktu. S otcom detí je matka v telefonickom kontakte cca
2x do týždňa, kedy jej otec volá a zaujíma sa o deti. S maloletým A. sa stretol 1x, odkedy nebývajúv spoločnej domácnosti. Zatiaľ výživné na deti neposlal. Otec poberá daňový bonus a ani ten matke
neposlal. Matke bolo poskytnuté sociálne poradenstvo o náhradnom výživnom. Z prešetrenia pomerov
neboli zistené nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti zo strany matky. Prešetrenie pomerov u otca

išli vykonať dňa 24.10.2024, avšak otca nezastihli a nechali mu predvolanie, aby sa dostavil na ÚPSVaR
Žilina. Dňa 28. 10. 2024 na základe predvolania otec prišiel na ÚPSVaR Žilina, oddelenie SPODaSK.
Otec uviedol, že naďalej býva v dvojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho otca. Jeho otec
býva v rodinnom dome v Závodí a byt mu dal do užívania. Mesačne otec platí svojmu otcovi 300 eur.
Byt je zariadený, je tu detská izba a obývačka. Matka si zobrala z bytu zariadenie a vybavenie pre

maloleté deti napríklad postele, oblečenie, drogériu, posteľnú bielizeň a podobne. S matkou a maloletými
deťmi nebývajú v spoločnej domácnosti od 09/2024, matka sa s deťmi odsťahovala kvôli pretrvávajúcim
nezhodám. Otec pracuje iba na nočné zmeny, dva dni má nočnú od 18:00 do 06:00 hod. a potom je
dva dni doma. S deťmi sa stretol iba jedenkrát, a to iba s A., až po intervencii sociálneho pracovníka
mu matka umožnila stretnutie so starším synom. Mladší syn bol v 09/2024 hospitalizovaný v nemocnici,
bola tam s ním aj matka a tam otec za ním chodil každý deň. Maloletý A. bol zatiaľ v starostlivosti

matkiných rodičov a otcovi nebolo umožnené sa so synom ani vidieť. Otec uviedol, že jeho príjem zo
zamestnania je cca 800 eur, je zamestnaný na pracovnú zmluvu. Na maloletého A. by navrhoval platiť
výživné 80 eur a na maloletého Michala 70 eur. Otec má stredoškolské vzdelanie s maturitou, odbor
grafik digitálnych médií. V tomto odbore pracoval iba brigádne. Otec uviedol, že problém s drogami mal
iba v minulosti. Na oddelení SPODaSK s rodinou pracovali ešte pokiaľ ÚPSVaR Žilina nebol určený za

kolízneho opatrovníka. S oboma rodičmi a s otcom matky boli spísané úradné záznamy, ktoré sú v
prílohe správy. Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 01.10.2024
vyplýva, že dňa 01.10.2024 sa na úrad dostavila matka maloletých detí, ktorá uviedla, že stretnutie otca
s maloletým A. prebehlo v poriadku, maloletý A. odišiel s otcom bez problémov, neplakal. Otec dodržal
stanovený čas stretnutia. Návštevu s maloletým strávili u jeho otca v Závodí. Na stretnutie s otcom matka

maloletého pripravovala, aby nebol problém pri stretávaní. Rodičia matky neboli prítomní pri stretnutí.
Matka nemá problém otcovi dať deti na stretnutie, len nechce, aby to otec robil poza jej chrbát. Matka
bola v čase, keď otec prišiel pre maloletého A. v nemocnici, matkin otec sa bál otcovi maloletých detí
maloletého A. odovzdať. S otcom sa dohodli, že si vopred určia termín stretnutia, ktorý bude vyhovovať
najmä režimu a zdravotnému stavu detí. Matka by bola rada, aby mal otec deti častejšie a matka mala

čas aj pre seba. Rodičia spolu komunikujú najmä cez SMS a WhatsApp. Otec matke zatiaľ neprispel
na výživu žiadnu sumu. Finančne matku podporujú rodičia. Matka nechce brániť v styku maloletých detí
s otcom. Nemá problém ísť na stretnutie aj ona. Len má obavu zo správania otca, niekedy vybuchne
a potom kričí. Niekedy aj matka, rodičia sa vedia aj pohádať a následne udobriť. Matka sa rozhodla
nepodať na neho trestné oznámenie. Rada by s ním a deťmi chodila aj na výlety a spoločné stretnutia.

Na jednej strane otca detí matka miluje, na druhej ho neznáša. Bojí sa ho, len keď kričí, keď je v pohode
nemá s problém s ním byť. V minulosti boli medzi nimi hádky a dochádzalo aj k fyzickému napadnutiu.

5. Podľa § 24 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej „CMP“) konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenia

o začatí konania.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) rodičovské práva a
povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí

styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

15. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou

úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný)
charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním
konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329
ods. 1 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo
osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa

obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu
predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1 a 2 CSP, § 329 ods. 1 až 3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie
účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej
okamžitý zásah súdu.

16. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom
sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich
právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v

záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže
mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa.

17. Súd v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté detí je povinný zároveň dbať na to, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi. Zákaz styku je tak vážnym zásahom do rodičovských práv a povinností,

ktorý nemožno uložiť len na podklade jednostranných vyjadrení rodiča, ale len na základe zistených
odôvodnených okolností na strane dieťaťa. Právo styku je nielen právo rodiča, ale najmä právo
dieťaťa, ktorému toto právo priznáva priamo Ústava Slovenskej republiky v čl. 41 ods. 4, v ktorej
sa uvádza, že starostlivosť o deti a ich výchova je právo rodičov; deti majú právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržaniu a

obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb vyplýva taktiež z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Zákaz styku je výnimočné riešenie, ktoré možno nariadiť, len ak to okolnosti na
strane dieťaťa odôvodňujú. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolá potrebu
obmedziť prirodzený kontakt.18. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. V posudzovanej veci podľa

názoru súdu neexistujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladného zákazu styku otca s
dieťaťom, v uvedenom návrhu ide skôr o jednostranné a najmä ničím nepreukázané tvrdenia matky. K
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli matkou doložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by
preukazovali zanedbávanie starostlivosti o deti v čase, keď sa maloleté deti nachádzajú s otcom ani
dôkaz preukazujúci neprimerané správanie sa otca vo vzťahu k maloletým deťom. Matka vo svojom

návrhu opisuje jej osobné problémy s otcom, jeho agresívne správanie voči matke. Vo svojom tvrdení
však neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali agresívne správanie otca voči maloletým
deťom. Matka na otca podala trestné oznámenie z dôvodu jeho psychického a fyzického násilia voči
matke. Hoci podľa súdu ide o závažné tvrdenia, ktorým treba pripisovať náležitú vážnosť, súd nemal
ničím osvedčené, že by sa otec dopúšťal psychického alebo fyzického násilia na deťoch. Matka vo
svojom návrhu uviedla, že má dôvodnú obavu o zdravie maloletých detí v čase osobných stretnutí

s otcom, no z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 01.10.2024, ktorý
vznikol po odchode matky zo spoločnej domácnosti, ale pred podaním návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia má súd osvedčené, že matka nechce brániť otcovi v styku s maloletými deťmi,
pokiaľ si rodičia vopred dohodnú termín, ktorý bude v súlade režimom a zdravotným stavom maloletých
detí.

19. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je tak zásadným zásahom do práv rodiča, ktoré je možné
nariadiť len za preukázaných okolností a za podmienok stanovených zákonom. Na základe uvedených
dôvodov s prihliadnutím na skutočnosť, že matka nepreukázala, že je v záujme maloletých detí dočasne
zakázať otcovi styk s maloletými, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd

poukazuje na to, že otec má právo na pravidelné stretávanie s maloletými deťmi, ako aj na výchovné
pôsobenie na nich a vytvorenie priestoru na budovanie plnohodnotného vzťahu s maloletými, ktorí
vedenie otcom nevyhnutne potrebujú. Rovnako pre dieťa je veľmi dôležité, aby vnímalo vo svojom
živote prítomnosť obidvoch rodičov, aj keď títo nežijú v spoločnej domácnosti. Útly vek maloletých detí
však vyžaduje prispôsobenie sa ich aktuálnym potrebám, nastaveniam, režimu dňa a flexibilnosť pri

dohode rodičov o ich výchove a výžive.

20. Pre vyslovenie zákazu styku treba dospieť k záveru, že uskutočňovanie styku rodiča s maloletým
dieťaťom naozaj ohrozuje záujem dieťaťa a že je to nevyhnutné v záujme zdravého vývoja
dieťaťa, čo je v prejednávanej veci možné riadne preukázať až v konaní vo veci samej, napríklad

znaleckýmposúdenímmožnostiohrozeniapsychickéhočifyzickéhozdraviamaloletýchdetí,vyvolaného
realizáciou styku maloletých s otcom, ktoré však presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného
opatrenia. Určenie najoptimálnejšieho rozsahu styku otca s maloletými deťmi, prípadne rozhodnutie
o úplnom zákaze styku s maloletými tak bude predmetom ďalšieho skúmania a dokazovania vo veci
samej.

21. Súd bude ďalej konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
vedenej pod sp. zn. 3P/182/2024.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Žilina do 15 dní od doručenia tohto

uznesenia.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).