Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoPs/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823201596
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3823201596.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci
navrhovateľa: Okresná prokuratúra Prievidza, so sídlom M. Mišíka 22, Prievidza, o návrhu na
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. D. D. XXX, B. D. D., t. č.
umiestnená v Centre sociálnych služieb - A., E. E. E. XXX/XX, F., zastúpená procesným opatrovníkom:

Obec B. D. D., G. H. XXX, B. D. D., zastúpeným: JUDr. Roman Henčel, advokát so sídlom G. Švéniho
8, Prievidza, za účasti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, so sídlom Račianska 153,
831 54 Bratislava 35, a to komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím JUDr. Zuzany Stavrovskej
a účasti Krajskej prokuratúry Trenčín, so sídlom Legionárska 7158/5, 912 50 Trenčín, o odvolaní - Centra
sociálnych služieb – A., E. E. E. XXX/XX, F., zastúpeného: JUDr. Adriana Ručkayová, advokátka so
sídlom Malinovského 1252/36, Nové Mesto nad Váhom, proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.

11Ps/4/2023-160 zo dňa 28. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 11Ps/4/2023-160 zo dňa 28. mája 2024 v napadnutých
výrokoch II., III., IV., V., VI. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „I. Súd

obmedzuje spôsobilosť na právne úkony A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. D. D. XXX, t.č.
umiestnená v Centre sociálnych služieb - A., E. XXX, F. tak, že nie je spôsobilá nakladať s hnuteľným
aj nehnuteľným majetkom akýmkoľvek spôsobom, zaťažovať ho, spísať závet, preberať dôchodok,
resp. iné dávky, či finančnú hotovosť, hospodáriť s akoukoľvek hotovosťou; nie je spôsobilá uzatvárať
akékoľvek zmluvy, úverové zmluvy, pôžičky a iné zmluvy s právnickými a fyzickými osobami, ani
byť ručiteľom iným osobám; nie je spôsobilá konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy

a samosprávy, finančnými inštitúciami, nie je spôsobilá rozhodovať o akejkoľvek svojej zdravotnej a
sociálnej starostlivosti.
II. Za opatrovníka posudzovanej ustanovuje Centrum sociálnych služieb - A., E. XXX, F..
III. Oprávnením a povinnosťou opatrovníka je starať sa o opatrovanú, vykonávať úkony, ktoré nie je
spôsobilá vykonávať sama, preberať za ňu dôchodok a iné príjmy, zastupovať ju pred súdmi, orgánmi
verejnej správy, peňažnými a finančnými ústavmi, v majetkových veciach, orgánmi činnými v trestnom

konaní, notárskymi úradmi a spravovať jej veci tak, aby neutrpela žiadnu ujmu na svojich majetkových
právach. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu.
IV. Opatrovník je povinný podávať súdu pravidelne správy jedenkrát do roka, a to vždy k 31. decembru
príslušného roka o nakladaní s majetkom osoby, ktorej spôsobilosť bola obmedzená.
V. Štátu náhradu trov konania nepriznáva.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“2. Okresný súd s poukazom na § 10 ods. 2 Občianskeho zákona, § 27 ods. 2 cit. zákona, § 27 ods. 3
cit. zákona, § 231 písm. a) zákona č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok, § 232 cit. zákona,
§ 233 ods. 1 cit. zákona, § 234 cit. zákona, § 240 ods. 1 cit. zákona, § 243 ods. 1, 2 cit. zákona, § 246

cit. zákona, § 248 ods. 1, 2 cit. zákona, § 248 ods. 2 cit. zákona a vykonané dokazovanie rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.

3. Podľa novej právnej úpravy sa v Civilnom mimosporovom poriadku vylúčilo rozhodovanie
už v súčasnosti protiprávneho pozbavovania spôsobilosti na právne úkony, ktoré je v rozpore

s ľudskoprávnymi štandardami. Uvedené znamená, že úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
fyzickej osoby už nie je možné. Právna úprava reaguje na závery Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorý presadzuje upustenie od celkového pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. Najprísnejším
riešením pri osobe, ktorá trpí duševnou poruchou, bude len obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
súdom, pričom súd vymedzí v rozsudku rozsah právnych úkonov, v akom spôsobilosť osoby na právne
úkony obmedzil. Konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je ex lege spojené s konaním o

ustanovení za opatrovníka (§ 248 CMP).

4. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo záverov znaleckého posudku MUDr. Jany Veličovej
a jej výsluchu na pojednávaní vyplynulo, že v súčasnej dobe je duševný stav posudzovanej A. B. z
hľadiska psychiatrického nezmenený, trpí duševnou poruchou trvalého charakteru. Má nešpecifikovanú

demenciu stredne ťažkého stupňa, MMSE je 16 b., organickú afektívnu poruchu a subdepresívnu
náladu. U posudzovanej pretrvávajú aj paranoidné bludné obsahy. Psychický stav sa bude v budúcnosti
zhoršovať a podľa záverov znaleckého dokazovania sa určite ani nezlepší. V dôsledku tejto psychickej
poruchy posudzovaná nie je spôsobilá samostatného obstarania si svojich záležitostí, nie je schopná
udržiavať hygienu a poriadok, nie je schopná základných elementárnych aktivít. Nie je spôsobilá

nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom akýmkoľvek spôsobom, obstarať si potreby, nie je
schopná si sama zabezpečiť dojazd k odborným lekárom a posúdiť svoj zdravotný stav. Vzhľadom
k tomu, že v dôsledku tejto psychickej poruchy, ktorá je trvalého charakteru, nie je spôsobilá si
samostatne obstarať svoje záležitosti, sú splnené všetky predpoklady na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony, a to v rozsahu, ako uviedla znalkyňa v závere v bode 2 znaleckého posudku. Z výsluchu

a vzhliadnutia posudzovanej okresný súd zistil, že posudzovaná v čase výsluchu síce komunikovala, ale
zjavne bolo vidieť, že nerozumela všetkým kladeným otázkam. Na niektoré otázky odpovedala správne,
ale niektoré opakovane uviedla nesprávne, resp. nevedela sa vyjadriť a nevedela sa zorientovať v
časovom horizonte. Nevedela uviesť, či je vlastníkom nejakých nehnuteľností, kde sa nachádzajú, či
v nehnuteľnostiach býva. V zariadení je spokojná, bolo vidieť, že ide o osobu vo vyššom veku, ktorá

potrebuje celodennú starostlivosť tretej osoby. Vzhľadom k tomu, že boli splnené zákonné predpoklady
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej, obmedzil spôsobilosť na právne úkony
posudzovanej v rozsahu, ako je uvedené v závere znaleckého posudku znalkyňou.

5. Za opatrovníka posudzovanej v zmysle § 248 ods. 1 a 2 v spojení s § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho

zákona, okresný súd ustanovil Centrum sociálnych služieb - A., E. XXX, F., v ktorom je posudzovaná
aktuálne umiestnená a ktoré jej poskytuje aj celodennú 24 hodinovú starostlivosť. S navrhovaným
opatrovníctvom súhlasil navrhovateľ aj procesný opatrovník. Okresný súd vychádzal pri ustanovení
opatrovníka z dikcie Občianskeho zákona, pričom vo vzťahu k určitej osobe zahŕňa nielen výkon
práv a povinností, ako zástupcu osoby, ktorej bol opatrovník ustanovený, ale podľa názoru súdu

môže zahŕňať aj osobnostnú zložku výkonu opatrovníctva, kedy opatrovník zabezpečuje osobnú
starostlivosť o opatrovanú osobu. Vykonaným dokazovaním nebola zistená žiadna fyzická osoba v
príbuzenskomvzťahusposudzovanou,prípadneináosoba,ktorábyspĺňalapodmienkypreustanovenie
za hmotnoprávneho opatrovníka, ktorá by mala pravidelný kontakt s posudzovanou a blízky vzťah k nej.
Takou osobou nie je podľa okresného súdu ani F. D., pri ktorej sa v konaní preukázalo, že nie je vhodnou

osobou, opatrovníctvo by nebolo na prospech posudzovanej vzhľadom na osobné pomery F. D., ktorá
žije v zahraničí so svojou rodinou. Okrem toho nie je príbuznou vo vzťahu k posudzovanej, pričom má
školopovinné maloleté deti, o ktoré sa stará a neposkytla ani v minulosti zdravotnú starostlivosť takú, ako
by bolo potrebné. Taktiež sa preukázal aj negatívny vzťah posudzovanej k jej osobe. Ani posudzovaná
neuviedla žiadneho príbuzného, s ktorým by bola v pravidelnom osobnom, prípadne inom kontakte.

Pokiaľ príbuzný posudzovanej v budúcnosti prejaví záujem o vykonávanie funkcie hmotnoprávneho
opatrovníka, môže sa samostatným návrhom domáhať zmeny opatrovníka.6. Okresný súd vymedzil práva a povinnosti opatrovníka v rozsahu, aby bola zabezpečená ochrana
práv a právom chránených záujmov posudzovanej. Okresný súd uložil opatrovníkovi jedenkrát do roka
podávať súdu správu o hospodárení s majetkom A. B. v súlade s § 93 vyhl. č. 543/2005 Z. z.. Okresný

súd o trovách štátu rozhodol podľa § 251 ods. 1 cit. zákona, teda štátu náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie okresným súdom určený opatrovník - Centrum
sociálnych služieb - A. prostredníctvom právneho zástupcu (č.l. 166a spisu) z dôvodu v súlade s §
62 ods. 1 zákona 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte aj len ako „CMP“), teda

že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Opatrovník je vo vzťahu k
opatrovancovi v konflikte záujmov, a to najmä z dôvodu, že je s ním v zmluvnom vzťahu na základe
zmluvy o poskytovaní služieb v ich zariadení, a teda opatrovanec poskytuje finančné plnenia, resp.
odmenu za poskytované služby zo strany opatrovníka. Z dôvodu zachovania transparentnosti vzťahov
nie je, vzhľadom na uvedené, vhodné ustanoviť Centrum sociálnych služieb – A. za opatrovníka
opatrovancovi. Okresný súd mal prihliadnuť na povahu vzťahu medzi opatrovníkom a opatrovaného ako

aj všetky okolnosti, ktoré znemožňujú opatrovníkovi túto úlohu spoľahlivo vykonávať a zabezpečiť najmä
zastupovanie pred súdmi, orgánmi verejnej správy, peňažnými a finančnými ústavmi, v majetkových
veciach, orgánmi činnými v trestnom konaní, notárskymi úradmi a spravovať jej veci tak, aby neutrpela
žiadnu ujmu na svojich majetkových právach. Nie je možné spravodlivo očakávať od opatrovníka výkon
jeho opatrovníctva v najlepšom záujme opatrovanca, preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté

rozhodnutie tak, že sám rozhodne o ustanovení iného opatrovníka.

8. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Prievidza, ktorá uviedla, že ho považuje za
nedôvodné a napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za zákonný a vecne správny. Posudzovaná
potrebuje pomoc pri každodenných úkonoch a nie je spôsobilá rozhodovať o svojej zdravotnej ani

sociálnejstarostlivosti.NakoľkosaposudzovanánachádzavCentresociálnychslužieb–A.,jeprávetoto
centrum schopné najlepšie plniť funkciu opatrovníka a pomáhať posudzovanej v bežných činnostiach,
ako aj pri nakladaní s majetkom, resp. pri rozhodovaní o jej zdravotnej starostlivosti v prípade, ak by bolo
nutné o tomto urýchlene rozhodnúť, aj s poukazom na vek a zdravotný stav posudzovanej. Centrum
sociálnych služieb – A. uviedlo, že z dôvodu umiestnenia posudzovanej v centre, nemôže centrum

zároveň vykonávať aj funkciu opatrovníka, nakoľko by mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov, najmä z dôvodu,
že posudzovaná centru poskytuje odmenu za služby. V danom prípade nepredpokladá konflikt záujmov
a jednoznačne prevyšuje záujem posudzovanej na ustanovení opatrovníka spôsobilého vykonávať
túto funkciu riadne a každý deň, pred prípadným konfliktom záujmov, ktorý by pri vykonávaní funkcie
opatrovníka riadne, tak ako ustanovuje súdne rozhodnutie, nemal vôbec nastať. Posudzovaná nie je

spôsobilásaosebariadnepostarať,pretoopatrovníksvojufunkciubudevykonávaťvpodstatenadennej
báze, a preto je dôvodné, aby bolo ustanoveným opatrovníkom práve Centrum sociálnych služieb – A..

9. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila posudzovaná, ktorá uviedla, že sa nevie vyjadriť, nakoľko
nerozumie významu súdneho konania.

10. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila Krajská prokuratúra Trenčín, ktorá uviedla, že po jeho
preštudovaní je toho názoru, že rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11P/4/2023-160 zo dňa
28. mája 2024 je v časti výroku II. v rozpore so zákonom. Z uvedeného dôvodu prokurátor Krajskej
prokuratúry Trenčín s poukazom na § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre uviedol,

že berie vyjadrenie Okresnej prokuratúry Prievidza sp. zn. Pc 2/23/3307-45 zo dňa 10. júla 2024 späť
a podal k odvolaniu Centra sociálnych služieb – A. proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 11P/4/2023-160 zo dňa 28. mája 2024 vyjadrenie s poukazom na § 10 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 27 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych
službách. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že A. B. je umiestnená v Centre sociálnych služieb

– A. na základe zmluvného vzťahu, a teda toto centrum je poskytovateľom sociálnej služby pre A. B..
S poukazom na § 8 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách je teda určenie Centra
sociálnychslužieb–A.akoopatrovníkaA.B.vrozporesozákonom.Zároveňzvykonanéhodokazovania
vyplynulo, že sa nepodarilo určiť vhodnú osobu, ktorá by mohla byť opatrovníkom A. B., v tomto prípade
s poukazom na § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd ustanoví za opatrovníka orgán miestnej správy.

Posledné trvalé bydlisko mala A. B. v obci B. D. D., I. A. C. I. XXX. Prokurátor Krajskej prokuratúry
Trenčín navrhol, aby odvolací súd podanému odvolaniu Centra sociálnych služieb – A. proti výroku II.
rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11P/4/2023-160 zo dňa 28. mája 2024 vyhovel a aby za
opatrovníka A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX ustanovil obec B. D. D..11. K doručenému vyjadreniu okresnej prokurátorky sa vyjadril opatrovník, ktorý uviedol, že s jej
vyjadrením nesúhlasí, a to práve z dôvodu, že okresným súdom určený opatrovník je s obmedzovanou

v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o poskytovaní služieb v ich zariadení a s tým súvisiacich nárokov
na odmenu za poskytované služby. Centrum sociálnych služieb – A. nakladá s majetkom obmedzovanej,
resp. s jej dôchodkom, z ktorého jej uhrádza jednak platby za poskytovanie služieb, ako aj bežné
výdavky dennej potreby. Práve zmluvný vzťah na základe zmluvy o poskytovaní služieb je prekážkou v
opatrovníctve a spôsobuje stret oprávnených záujmov. Tento názor je podporený aj stanoviskom Úradu

komisára pre zdravotne postihnutých a aj napr. stanoviskom Inšpekcie sociálnych služieb. Ak by mal
však odvolací súd iný právny názor a mal za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v plnom rozsahu
správne, navrhol, aby zvážil zmenu výroku rozhodnutia v časti o ustanovení opatrovníka tak, že by
rozhodol o tom, že opatrovník je oprávnený nakladať so starobným dôchodkom obmedzovanej v plnom
rozsahu podľa svojho uváženia bez povinnosti schválenia súdom.

12. Do konania oznámila vstup Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorá poukázala na čl.
1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím osobou s mentálnym zdravotným postihnutím, a
teda medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, vrátane Dohovoru o právach osôb
so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“), jej priznávajú viaceré špecifické práva, ktorých sa
predmetné konanie dotýka. Zmluvné strany zabezpečia, aby všetky opatrenia týkajúce sa uplatňovania

spôsobilosti na právne úkony poskytovali primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v
súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv. Je zrejmé, že aj Dohovor o právach osôb so
zdravotným postihnutím kladie dôraz nielen na zachovanie základných ľudských práv a slobôd osôb
so zdravotným postihnutím, ale aj na potrebu zvýšenej ochrany osôb so zdravotným postihnutím pred
negatívnymidopadminaichosobu,atoajvzhľadomnato,žepresvojezdravotnépostihnutiemôžubyťv

obzvlášť zraniteľnom postavení s oslabenou schopnosťou brániť sa. Osoba so zdravotným postihnutím
má nielen právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva, ale v prípade opatrení zameraných na
jej ochranu v súvislosti so spôsobilosťou na právne úkony má právo na poskytnutie primeraných a
účinných právnych záruk, ktoré ju budú chrániť o.i. pred zneužitím, negatívnymi následkami konfliktu
záujmov či pred ovplyvňovaním. Centrum sociálnych služieb – A. (ďalej alebo „Centrum“) sa na ňu ako

na kominársku pre osoby so zdravotným postihnutím obrátilo s podnetom, v ktorom ju oboznámilo so
situáciou ich klientky A. B. a zároveň požiadalo o vstup do konania za účelom ochrany jej práv vzhľadom
na to, že bolo rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 11Ps/4/2023-160, zo dňa 28.05.2024,
ustanovené za hmotnoprávneho opatrovníka pani A. B. napriek tomu, že je zároveň poskytovateľom
sociálnych služieb pani B. na základe zmluvného vzťahu a za finančnú odmenu, a teda sa cíti byť v

konflikte záujmov. Proti predmetnému rozsudku podalo Centrum aj odvolanie zo dňa 24.06.2024. Táto
námietka Centra nachádza oporu aj v platnej právnej úprave, ktorá bola prijatá práve aj s ohľadom
na záväzky vyplývajúce z Dohovoru. Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza vo svojom vyjadrení k
odvolaniu Centra zo dňa 10.07.2024 uviedol, že vykonaným dokazovaním sa nenašla iná osoba, ktorá
by bola vhodná na výkon opatrovníka, ako Centrum. V tejto súvislosti dala do pozornosti, že obec B. D.

D., v ktorej má dotknutá osoba pani B. trvalý pobyt, bola súdom ustanovená za procesného opatrovníka
podľaustanovenia§71ods.2zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokvspojenísustanovením
§ 240 CMP, a rovnako môže byť ako orgán miestnej správy podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka
ustanovená za hmotnoprávneho opatrovníka, čím by sa odstránil konflikt záujmov medzi pani A. B. a jej
aktuálnym hmotnoprávnym opatrovníkom Centrum sociálnych služieb – A..

13. K doručenému oznámeniu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Centrum sociálnych
služieb–A.uviedlo,žesatešívstupukomisárkydokonaniaapovažujehozadôležitýaprínosnýprecelé
konanie. Komisárska pre osoby so zdravotným postihnutím vo svojom vyjadrení odkazuje na § 27 ods.
3 Občianskeho zákonníka a skutočnosť, že obec B. D. D. bola ustanovená za procesného opatrovníka

podľa § 71 ods. 2 zákona č. 160/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s § 240
CMP a zákon umožňuje, aby bola ustanovená aj za opatrovníka hmotnoprávneho, čím by sa odstránil
konflikt záujmov, na ktorý v odvolacom konaní poukázal.

14. K podaniu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím sa vyjadril procesný opatrovník, ktorý jej

vstup do konania rešpektuje. Obec B. D. D. zotrvala na svojich vyjadreniach, ktoré ako účastník konania
prezentovala v rámci predchádzajúceho konania.15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného

sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného
sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného
mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario)

a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho vo výrokoch II., III., IV., V., VI. zrušil
napadnuté rozhodnutie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle
§ 398 ods. 1 písm. b), c) CSP v spojení s § 391 CSP a § 2 ods. 1 CMP.

16. Vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu odvolací súd poukazuje podporne a primerane na základné
východiská, ktoré si osvojil a v zmysle ktorých „....Pri interpretácii a aplikácii ustanovenia § 10

Občianskeho zákonníka (pozbavovanie/obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony) sa nemožno
obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým
je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka
sa pri zbavovaní/obmedzovaní spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného
(dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb.“ (Nález Ústavného súdu SR sp.zn.

I. ÚS 313/2012 z 28. novembra 2012).

17. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je nepochybne jedným z najzávažnejších zásahov
do duševnej integrity fyzickej osoby a jej súkromia, preto je nevyhnutné, aby tieto zásahy verejnej
moci boli výsledkom starostlivého a citlivého posúdenia súdu za súčasnej spolupráce s odborníkom,

resp. znalcom. Tak, ako samotné skúmanie prítomnosti duševnej poruchy, ktorá má byť dôvodom na
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, rovnako aj rozsah právnych úkonov, ktorých sa obmedzenie
týka, je otázkou, vyriešenie ktorej sa nezaobíde bez znaleckého skúmania, resp. bez odborného
vyjadrenia lekára, keďže na uvedené nemá súd potrebné odborné znalosti. Preto opierajúc sa
predovšetkým o názor odborníka, ktorý vo vzťahu k zistenej duševnej poruche a jej prejavom u

konkrétnej osoby, súd musí v rozhodnutí nastaviť rozsah obmedzenia tak, aby zabezpečil primerané, čo
najmenej represívne a zároveň účinné záruky tak, aby osobe bola poskytnutá ochrana pred neuváženým
konaním tejto osoby, poškodzujúcom ju samotnú a pred jej prípadným zneužitím zo strany tretích osôb.
Jednou zo zásad uplatňovaných pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je, aby tento
prostriedok ochrany zasahoval do spôsobilosti osoby na právne úkony v čo najmenšom rozsahu, pokiaľ

to okolnosti prípadu dovoľujú, ale zároveň tak, aby účel opatrenia bol zachovaný. Aj v danom prípade
okresný súd vychádzal predovšetkým zo zistení znalca v spojení s ďalšími dôkazmi, ktoré smerovali
k posúdeniu osoby A. B., t.j. iba súhrnným hodnotením všetkých individuálnych pomerov dotknutej
osoby, jej sociálneho prostredia, v ktorom existuje, možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

18. Vyhodnotenie hmotnoprávnych predpokladov pre zásah do spôsobilosti na právne úkony, resp.
jeho modifikácia si vyžaduje „kvalifikovanosť“ subjektov posudzujúcich zdravotný stav, resp. rozsah
a intenzitu obmedzení, ktoré sú potrebné. Okresný súd v súlade s § 244 CMP vykonal znalecké
dokazovanie a uskutočnil aj zodpovedajúce výsluchy na pojednávaní konanom dňa 21.11.2023 a dňa

28.05.2024. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo záverov znaleckého posudku MUDr. Jany
Veličovej a jej výsluchu na pojednávaní vyplynulo, že v súčasnej dobe je duševný stav posudzovanej
A. B. z hľadiska psychiatrického nezmenený, trpí duševnou poruchou trvalého charakteru. Má
nešpecifikovanú demenciu stredne ťažkého stupňa, MMSE je 16 b., organickú afektívnu poruchu a
subdepresívnu náladu. U posudzovanej pretrvávajú aj paranoidné bludné obsahy. Psychický stav sa

bude v budúcnosti zhoršovať a podľa záverov znaleckého dokazovania sa určite ani nezlepší. V
dôsledku tejto psychickej poruchy posudzovaná nie je spôsobilá samostatného obstarania si svojich
záležitostí, nie je schopná udržiavať hygienu a poriadok, nie je schopná základných elementárnych
aktivít.Niejespôsobilánakladaťshnuteľnýmanehnuteľnýmmajetkomakýmkoľvekspôsobom,obstarať
si potreby, nie je schopná si sama zabezpečiť dojazd k odborným lekárom a posúdiť svoj zdravotný stav.

Vzhľadom k tomu, že v dôsledku tejto psychickej poruchy, ktorá je trvalého charakteru, nie je spôsobilá
si samostatne obstarať svoje záležitosti, sú splnené všetky predpoklady na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony a to v rozsahu, ako uviedla znalkyňa v závere v bode 2 znaleckého posudku. Z výsluchu a
vzhliadnutia posudzovanej okresný súd zistil, že posudzovaná v čase výsluchu síce komunikovala, alezjavne bolo vidieť, že nerozumela všetkým kladeným otázkam. Na niektoré otázky odpovedala správne,
ale niektoré opakovane uviedla nesprávne, resp. nevedela sa vyjadriť a nevedela sa zorientovať v
časovom horizonte. Nevedela uviesť, či je vlastníkom nejakých nehnuteľností, kde sa nachádzajú, či

v nehnuteľnostiach niekto býva. V zariadení je spokojná. Vzhľadom k tomu, že boli splnené zákonné
predpoklady na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej, tak okresný súd obmedzil
spôsobilosť na právne úkony posudzovanej v rozsahu, ako je uvedené v závere znaleckého posudku
znalkyňou, ktorý záver odvolací súd vyhodnotil ako vecne správny.

19. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd za opatrovníka menovanej v zmysle § 248
ods. 1 a 2 v spojení s § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákona, ustanovil Centrum sociálnych služieb - A., E.
XXX, F., v ktorom je posudzovaná aktuálne umiestnená a ktoré jej poskytuje aj celodennú 24 hodinovú
starostlivosť. Proti tomuto rozhodnutiu podalo odvolanie Centrum sociálnych služieb - A., E. XXX, F..
Okresný súd v odôvodnení uviedol, že vychádzal pri ustanovení opatrovníka z dikcie Občianskeho
zákona, pričom vo vzťahu k určitej osobe zahŕňa nielen výkon práv a povinností, ako zástupcu osoby,

ktorej bol opatrovník ustanovený, ale podľa okresného súdu môže zahŕňať aj osobnostnú zložku výkonu
opatrovníctva, kedy opatrovník zabezpečuje osobnú starostlivosť o opatrovanú osobu. Okresný súd tiež
dôvodil, tým že „Vykonaným dokazovaním nebola zistená žiadna fyzická osoba v príbuzenskom vzťahu
s posudzovanou, prípadne iná osoba, ktorá by spĺňala podmienky pre ustanovenie za hmotnoprávneho
opatrovníka, ktorá by mala pravidelný kontakt s posudzovanou a blízky vzťah k nej. Takou osobou nie je

podľa názoru súdu ani F. D., pri ktorej sa v konaní preukázalo, že nie je vhodnou osobou, opatrovníctvo
by nebolo na prospech posudzovanej vzhľadom na osobné pomery F. D., ktorá žije v zahraničí so
svojou rodinou. Okrem toho nie je príbuznou vo vzťahu k posudzovanej, pričom má školopovinné,
maloleté deti, o ktoré sa stará a neposkytla ani v minulosti zdravotnú starostlivosť takú, ako by bolo
potrebné. Taktiež sa preukázal aj negatívny vzťah posudzovanej k jej osobe. Ani posudzovaná neuviedla

žiadnehopríbuzného,sktorýmbybolavpravidelnomosobnom,prípadneinomkontakte.Pokiaľpríbuzný
posudzovanej v budúcnosti prejaví záujem o vykonávanie funkcie hmotnoprávneho opatrovníka, môže
sa samostatným návrhom domáhať zmeny opatrovníka.“

20. Odvolací súd vo väzbe na odvolacie dôvody a odôvodnenie napadnutého rozsudku na tomto mieste

poukazuje na právnu úpravu, v zmysle ktorej:

21. Podľa § 8 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, poskytovateľ sociálnej
služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby nemôže byť ustanovený za opatrovníka
prijímateľa sociálnej služby v zariadení, v ktorom prijímateľovi sociálnej služby poskytuje sociálnu

službu. Obmedzenie podľa prvej vety neplatí, ak štatutárny orgán poskytovateľa sociálnej služby alebo
zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby je blízka osoba prijímateľa sociálnej služby.

22. Podľa zistení odvolacieho súdu vyššie citovaná právna úprava nenašla premietnutie v odôvodnení
napadnutého rozsudku okresného súdu. Okresný súd napriek citovanej právnej úprave ustanovil

posudzovanej ako opatrovníka Centrum sociálnych služieb - A., E. XXX, F., v ktorom je posudzovaná
aktuálne umiestnená a ktoré jej poskytuje aj celodennú 24 hodinovú starostlivosť, pričom k tomuto
svojmu postupu okresný súd neuviedol žiadne svoje myšlienkové pochody, ktoré by bolo možné
podriadiť odvolaciemu prieskumu.

23. Odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené, predovšetkým poukazuje na to, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je
aj právo účastníkov konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS
115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa Ústavného súdu SR: „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane

druhej. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so
zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok
vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria Ač. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom
pre uskutočnenie jeho prieskumu v rámci odvolacieho konania. Odvolací súd však dospel k záveru, že
súdprvejinštancievovecirozhodolbeztoho,abyuviedolrozhodnéskutočnostinosnýchdôvodovsvojho

rozhodnutia v časti výroku II., a od neho odvíjajúcich sa výrokov III., IV., V., VI.. V danom prípade podľa
odvolacieho súdu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP, teda, že súd prvej inštancie vec nevyhodnotením vyššie ozrejmených skutočností
odvolacím súdom privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá sa premietla do
predčasnosti prijatých právnych a skutkových záverov, ktoré na seba viazali dôsledok odňatia možnosti

konať pred súdom, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP. V dôsledku tohto
potom odvolací súd už bez ďalšieho podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
rozsudok okresného súdu v predmetných výrokoch zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2
ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

24. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

25. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

26.Súdprvejinštancievďalšomkonaní,atoivrozsahuvyššieuvedenýchskutočnostíodvolacímsúdom
v tomto rozhodnutí, síce komplexne, ale dôsledne objasní a zhodnotí zákonné podmienky, možnosti, za
aplikácie účinnej právnej úpravy a ustanoví posudzovanej opatrovníka. Dokazovanie vykoná v rozsahu

potrebnompresvojerozhodnutievsúladesjehopovinnosťoupodľa§35a§36CMP.Napodkladeriadne
zisteného skutočného stavu potom vec teda opätovne právne posúdi, vysporiada sa s argumentáciou
účastníkov a to i s tou, ktorá bola produkovaná aj v odvolacom konaní a nanovo rozhodne, viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). V zmysle §
396 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP v ďalšom súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí

aj o trovách odvolacieho konania.

27. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré
je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre

rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho
súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III.US 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.

28. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 (za) :

0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.