Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214233717
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:7214233717.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a

členov senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu M. Z., narodeného
X., bytom v C., zastúpeného advokátom JUDr. Michaelom Medviďom, so sídlom v Košiciach, Jihlavská
22, proti žalovaným 1/ Tatra banka, a. s., so sídlom v Bratislave, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686
930, 2/ Dražby a reality PAMAŠA, s. r. o., so sídlom v Leviciach, Kalvínske nám. 2, IČO: 36 706 655,
zastúpený advokátom JUDr. Ľubošom Noskovičom, so sídlom v Bratislave, Konventná 5, 3/ W. C.,
narodený X., bytom v C., zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom Scholczom, so sídlom v Košiciach,
Krmanova 16, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, pôvodne vedenom na Okresnom súde Košice II pod

sp. zn. 39C/224/2014, o dovolaniach žalovaného 2/ a žalovaného 3/ proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach zo 14. septembra 2022 sp. zn. 9Co/180/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolania z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred súdom prvej inštancie

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 17. júna 2021 č. k.
39C/224/2014-877 určil, že dobrovoľná dražba nehnuteľností vedených na LV č. XXXX ako byt č. X,
na X. poschodí, bytového domu súpisné č. XXXX na W., so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parcela registra „C“ č. XXX2 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 255 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2, č. XXXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 258 m2, o veľkosti 165/10000, vedené Okresným úradom C.,
katastrálny odbor, pre k. ú. B., ktorá sa uskutočnila 3. decembra 2014, je neplatná (výrok I.) a žalobcovi

proti žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. Dospel k záveru, že pri príprave a počas priebehu dobrovoľnej dražby bolo porušené ustanovenie §
10 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z. z.“ alebo „ZoDD“),
čo má za následok jej neplatnosť. V súvislosti s námietkou žalovaných 2/ a 3/, že správanie žalobcu
bolo v rozpore s dobrými mravmi, súd prvej inštancie dospel k záveru, že zodpovednosť za pochybenia
žalovaného 2/ nebolo možné pripísať žalobcovi len s odôvodnením, že si cielene nepreberal zásielky,

keďže žalovaný 2/ nedoručoval písomnosti v súlade s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách.

3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že cieľom preskúmania dobrovoľnej držby a postupu v nej je zabezpečiť,
aby strata vlastníckeho práva žalobcu, aj keď je spojená so zánikom jeho záväzku voči žalovanému1/ uspokojením z výťažku z dražby, prebehla plne v súlade so zákonom pri rešpektovaní povinností
kladených na všetkých zúčastnených. Vyjadril súhlas s tvrdením žalovaného 2/, že vyslovením
neplatnostidobrovoľnejdražbytobudežalovaný3/,ktoréhosatakétorozhodnutiebezprostrednedotýka.

Podľa názoru súdu však ide o očakávaný dôsledok a žalovaný 3/ má možnosti riešenia tejto situácie,
keďže sa spätne anulujú účinky príklepu ku dňu jeho udelenia a vznikne povinnosť vrátiť si navzájom
prijaté plnenia spolu s obnovením vlastníckeho štatútu a právneho stavu, aký v súvislosti s draženou
vecou a uhradenými peňažnými prostriedkami trval pred udelením príklepu podľa § 21 ods. 5 zákona č.
527/2002 Z. z. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalovaný 3/ požiadavke žalobcu, aby byt vydražil za

vyššiu sumu tak, aby bola pokrytá pohľadávka žalovaného 1/, vyhovel dobrovoľne. Námietku žalovaných
ohľadne konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi vo vzťahu k podanej žalobe, či konaniu žalobcu,
ktoré dražbe predchádzalo, súd z uvedených dôvodov neuznal.

II.
Konanie pred odvolacím súdom

4. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo 14. septembra 2022 č. k.
9Co/180/2021-976 rozhodol o odvolaní žalovaných 2/ a 3/ tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
(výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 2/ a 3/ v celom
rozsahu (výrok II.) a nepriznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému

1/ (výrok III.).

5. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody neboli naplnené, keďže súd prvej
inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

aj ako „CSP“), dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nedopustil sa nesprávneho procesného
postupu, ktorým by znemožnil stranám sporu uskutočňovať ich procesné práva a konanie netrpelo ani
inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie rozhodnutia
spĺňalovšetkynáležitostistanovené§220ods.2CSP,obsahovalodôvody,naktorýchsúdprvejinštancie

založil svoje rozhodnutie, pokiaľ žalobe vyhovel, preto nemožno dospieť k záveru, že by rozhodnutie
trpelo vadou nepreskúmateľnosti. Za správne a zákonu zodpovedajúce označil odvolací súd dôvody
rozsudku, s ktorými sa (v celom rozsahu) stotožnil a na tieto odkázal v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a v súvislosti s odvolacími námietkami

žalovaných doplnil, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s jeho právnym názorom vysloveným
v zrušujúcom uznesení z 21. augusta 2019 sp. zn. 9Co/414/2018 pri skúmaní otázky, či listiny súvisiace
s dražbou boli žalobcovi riadne doručené do vlastných rúk v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z.,
a či u žalobcu došlo k účinnému uplatneniu tzv. fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP účinného v
čase doručovania relevantných písomností žalovaným 2/. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že tomu

tak nebolo a tiež, že z týchto dôvodov bolo potrebné považovať dražbu za neplatnú, pričom postupoval
podľa ustálenej súdnej praxe (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 z 03. 10. 2013 a uznesenie
NS SR sp. zn. 6Cdo/239/2011).

7. Rovnako súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v priebehu dražby viacero relevantných

písomností týkajúcich sa dražby bytu, ktoré museli byť v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z.
doručené do vlastných rúk žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti postupom upraveným § 47 ods. 2
OSP, takýmto spôsobom doručené neboli. Niet pochýb o tom, že tieto relevantné písomnosti, ktoré boli
doručované poštou, žalobca neprevzal, a preto správne zameral dokazovanie na skúmanie otázky,
či tieto písomnosti boli doručené v súlade so zákonnými podmienkami.

8. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nebola naplnená podmienka
fikcie doručenia, ktorou je, že doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomí,
kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny). Z obsahu listinných dôkazov
obsiahnutých v spise, a to jednotlivých doručeniek, týkajúcich sa uvedených písomností súd prvej

inštancie zistil, že v každom jednotlivom prípade bol vykonaný len jeden neúspešný pokus o doručenie
zásielky na adresu W. žalobcovi a súčasne v rovnaký deň boli tieto zásielky uložené na pošte,
ktoré si žalobca v odbernej lehote neprevzal. Z uvedeného vyplynulo, že zákonná podmienka, a
to oznámenie doručovateľa o tom, kedy príde písomnosť doručiť znova v prípade nezastihnutéhoadresáta,nebolaanivjednomprípadedoručovaniarelevantnýchzásieloknaplnená,pretonebolomožné
dospieť ani k záveru, že fikcia doručenia bola naplnená. Vzhľadom na uvedené bolo bez právneho
významu zodpovedanie otázky, či sa adresát v mieste doručovania v čase doručovania relevantných

písomností zdržiaval, nakoľko ani opačný záver by nemohol nič zmeniť na závere o neúčinnom
doručení relevantných písomností z dôvodu nenaplnenia jednej z kumulatívne stanovených zákonných
podmienok. Ak teda súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že relevantné písomnosti
súvisiace s dražbou bytu neboli žalobcovi účinne doručené v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z.
náhradným spôsobom v súlade s § 47 ods. 2 OSP, jeho rozhodnutie bolo správne a súladné s ustálenou

praxou dovolacieho súdu v tejto otázke.

9. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj námietky žalovaných v tom smere,
že zásielky boli zasielané žalovaným 2/ na známu adresu žalobcu a vracali sa ako nevyzdvihnuté v
odbernej lehote bez toho, aby mu boli známe okolnosti, že v skutočnosti sa adresát na tejto adrese
nezdržiava, ako aj námietky porušenia povinnosti žalobcu, vyplývajúcej z osobitného predpisu, ktorým

je zák. č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR, keď neuviedol, že na adrese trvalého bydliska sa
nezdržiava. K uvedenému odvolací súd doplnil, že pre uplatnenie právnej fikcie doručenia vychádzajúc
z § 47 ods. 2 OSP bola významná len okolnosť zdržiavania sa na adrese, kam je zásielka určená do
vlastných rúk doručovaná. Zákon nespája účinky účinného doručenia tzv. fikcie doručenia s dodržaním
povinnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu

občanov, ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Týmto však nebolo dotknuté právo poškodených
osôbnaprípadnúnáhraduškodyspôsobenejporušenímpovinnostižalobcom,vyplývajúcejzosobitného
predpisu, ktorým je zák. č. 253/1998 Z. z. (bod 47. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).

10. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o tom, že významným z hľadiska dodržania

ustanovení o doručovaní v zmysle § 10 zák. č. 527/2002 Z. z. je doručovať zásielky v súlade s § 47
ods. 2 OSP, preto nebola významná vedomosť žalobcu ako vlastníka draženej nehnuteľnosti o samotnej
dražbe, prípadne jeho pasívny, či nečinný postup, ani vyhodnotenie správania sa žalobcu v rozpore
s dobrými mravmi v otázke preberania písomnosti by nič nemohlo zmeniť na závere, že relevantné
písomnosti v priebehu dražby neboli žalobcovi účinne doručené (bod 48. odôvodnenia).

11. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný 2/ a žalovaný 3/.

III.
Dovolanie žalovaného 2/

12. Žalovaný 2/ (ďalej aj ako „dovolateľ 1/“) prípustnosť dovolania odôvodnil § 420 písm. f) CSP a § 421
ods. 1 písm. a) a písm. b) CSP.

13. Za nesprávny procesný postup, ktorý žalovanému 2/ znemožnil uskutočniť jemu patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP
označil dovolateľ 1/ postup súdu, v dôsledku ktorého mu vytkol doručovanie písomností dlžníkovi
a preniesol na žalovaného 2/ dôkazné bremeno, týkajúce sa naplnenia podmienok fikcie doručenia
bez náležitého vysporiadania sa s argumentáciou žalovaného 2/ ohľadom interpretácie a aplikácie
ustanovení ZoDD, pričom závery, ktoré prijal odvolací súd považoval dovolateľ 1/ za extrémne

nespravodlivé, absurdné, neudržateľné, zakladajúce arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia
odvolacieho súdu. V danej súvislosti poukázal na závery vyjadrené v uzneseniach najvyššieho súdu
(sp. zn. 6Cdo/98/2017, 1Obdo/7/2018, 4Cdo/120/2019) a rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej
republiky (sp. zn. II. ÚS 169/2021, II. ÚS 169/2021, III. ÚS 72/2010 a iné).

14. Dovolateľ 1/ poukázal na skutočnosť, že odvolací súd určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
vykonanej žalovaným 2/ odôvodnil domnelým porušením ustanovení ZoDD vychádzajúc z nesprávnej
interpretácie, ktorou dospel k absurdným a z hľadiska právnej istoty ústavne neudržateľným záverom,
pričom sa nezaoberal argumentáciou žalovaného 2/ ohľadom interpretácie a následnej aplikácie § 10
ods. 1 ZoDD a primeraného použitia ustanovení osobitného predpisu (§ 47 ods. 2 OSP) v spojení s

ustanoveniami ZoDD upravujúcimi povinnosť doručovať jednotlivé listiny v rámci organizácie dražby -
výzvu na sprístupnenie podľa § 12 ods. 2 ZoDD, znalecký posudok podľa § 12 ods. 4 ZoDD, oznámenie
o dražbe podľa § 17 ods. 5 ZoDD a zápisnicu z dražby podľa § 24 ods. 7 ZoDD, s ktorou sa odvolací
súd v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal.Z uvedeného záveru odvolacieho súdu o porušení povinnosti doručiť písomnosti stanoveným postupom
vyplýva, že ktorákoľvek osoba, ktorej majetok je predmetom dražby, môže svojím úmyselným konaním
založiť takú vadu v príprave dražby, ktorá spôsobí jej neplatnosť. Stačí, ak si vlastník predmetu dražby

nebude preberať zásielky a zároveň sa nebude zdržiavať na adrese doručovania (bude sa zatajovať).
Takýmto konaním v rozpore s dobrými mravmi môže opakovane úspešne napádať výkon záložného
práva na jeho majetku na súde a tým pádom fakticky brániť uspokojeniu pohľadávky svojho veriteľa.
Takýto prístup k výkladu zákonných ustanovení možno podľa dovolateľov nepochybne považovať nielen
za prehnaný formalizmus, ale aj za postoj, ktorý podporuje špekulatívne správanie dlžníkov na úkor

veriteľov a na úkor vymožiteľnosti práva, pričom neprimerane chráni práva dlžníka, ktorý v tomto prípade
úmyselne a preukázateľne vytváral podmienky, za ktorých mohol napadnúť vykonanie dražby.

15. V danej súvislosti dovolateľ 1/ poukázal na záver súdu prvej inštancie, že žalobca sa nezdržiaval
nielen na adrese doručovania, ale vzhľadom na uplatnenie uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/212/2004
ani v meste Košice, v takom rozsahu, aby si zásielky mohol prevziať počas úložnej lehoty na pošte;

opomenul však, že samotný žalobca v žalobe a návrhu na vydanie predbežného opatrenia tvrdil, že
dražený byt predstavuje jeho obydlie a domáhal sa súdnej ochrany z dôvodu ochrany jeho práva na
obydlie.

16. Dovolateľ 1/ trval na tom, že v konaní bol v rámci obmedzených možností preukázaný predpoklad, že

žalobca sa s ohľadom na všetky okolnosti zdržiaval v meste Košice, pričom dôkazné bremeno, v zmysle
ktorého mal žalobca preukázať opak spočívalo práve na žalobcovi. Žalovaný 2/ ako dražobník nemal
povinnosť zisťovať adresu na doručovanie od nezúčastnených osôb, ako uviedol súd prvej inštancie
v ods. 17. svojho rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd stotožnil a na základe nesprávne zisteného
skutkového stavu ignoroval okolnosti, týkajúce sa neplnenia zmluvných a zákonných povinností oznámiť

adresu na doručovanie zo strany žalobcu. V konaní bolo pritom preukázané, že žalobca sa zdržiaval
v Košiciach, uskutočňoval právne úkony, zúčastňoval sa kurzov ako aj procesných úkonov v trestnom
konaní.

17. Odvolací súd podľa dovolateľa 1/ nesprávne interpretoval právnu normu obsiahnutú v § 10 ods. 1

ZoDD, keď namiesto primeraného uplatnenia ustanovení OSP uplatnil ustanovenia OSP rovnako bez
toho, aby zohľadnil osobitosti doručovania vo verejnoprávnom/procesnom režime súdneho konania a
v súkromnoprávnom/hmotnoprávnom režime dobrovoľnej dražby. V prípade ZoDD ide podľa právnej
teórie o hmotnoprávny predpis, nakoľko jeho normy upravujú práva a povinnosti adresátov týchto
noriem a nie postup, ktorým sa subjekty práv môžu týchto práv domôcť. V prípade § 10 ods. 1 ZoDD,

ktorý upravuje doručovanie písomností, ide o ustanovenie hmotného práva, teda na súkromnoprávne
hmotnoprávne doručovanie mali byť primerane použité normy verejnoprávneho, procesnoprávneho
predpisu - OSP, teda po zohľadnení hmotnoprávnej a súkromnoprávnej povahy právnej úpravy ZoDD a
noriem OZ, konkrétne § 45 ods. 1 OSP, ako aj osobitostí v postavení dražobníka ako osoby súkromného
práva. Hlavným účelom úpravy doručovania v zmysle § 10 ods. 1 ZoDD je ustanoviť režim/podmienky

doručovania (nie účinky), ktorý je prísnejší ako „bežné“ hmotnoprávne doručovanie, a ktorý garantuje, že
budú prijaté také opatrenia, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že zásielka bude doručená osobe, ktorej sa
bezprostredne týka. Teda účelom § 10 ods. 1 ZoDD a primeraného použitia ustanovení OSP je hlavne
garantovať, aby osoba, do ktorej majetkových práv sa dražbou zasahuje, mala objektívnu možnosť
oboznámiť sa s obsahom doručovanej zásielky a bola náležite informovaná o priebehu a podmienkach

dražby. Argumentáciu o voľnom výklade § 10 ods. 1 ZoDD podporuje aj dôvodová správa k novele ZoDD
(zákon č. 568/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon cˇ. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách)
a závery uznesenia NS SR z 19. 01. 2012 sp. zn. 2Cdo/71/2010. V danej súvislosti bolo treba vziať
do úvahy hmotnoprávnu povahu ZoDD, subsidiárne uplatnenie ustanovení o doručovaní podľa OZ, ale
aj skutočnosť, že dražobník na rozdiel od súdu je osobou súkromného práva, nie je orgánom verejnej

moci, nemá rovnaké prostriedky na doručovanie do vlastných rúk ako súd. Dražobník nemohol použiť na
doručovanie súdneho doručovateľa, políciu či exekútora a nemal ako zistiť alebo vypátrať, kde sa dlžník
skutočne zdržiava, preto aj postup súdov nižšej inštancie pri podpore svojich argumentov rozhodnutiami
vyšších súdnych autorít, nemohol mať relevanciu pre súdený prípad.

18. Za právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu v zmysle § 421 písm. a) CSP označil dovolateľ 1/ otázku nenaplnenia podmienok na
určenie neplatnosti dražby.19. Súdy sa extenzívne zaoberali výlučne porušením ustanovení ZoDD (napr. ods. 34. - 48.), bez toho,
aby skúmali ďalšie podmienky určenia neplatnosti dražby v súlade s požiadavkami § 21 ods. 2 ZoDD
a ustálenej súdnej praxe. Z interpretácie zákonnej normy § 21 ods. 2 prvej vety ZoDD, možno podľa

dovolateľa 1/ ohľadom právnej otázky splnenia podmienok určenia neplatnosti dražby prijať jediný záver,
a to, že na určenie neplatnosti dražby musia byť kumulatívne naplnené podmienky, že:
- došlo k porušeniu niektorého z ustanovení ZoDD,
- týmto porušením došlo k zásahu do práv žalobcu,
- zásah do práv žalobcu bol reálny a zásadný, resp. porušenie ZoDD malo relevantnú intenzitu,

- medzi porušením ustanovenia ZoDD a zásahom do práv žalobcu existuje príčinná súvislosť,
-všetkyvyššieuvedenépodmienkybolitvrdenéapreukázanévkonaníosobou,ktorásadomáhaurčenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby.

20. Uvedené vyplýva tak z vyššie uvedenej dôvodovej správy k novele ZoDD ako aj zo
záverov obsiahnutých v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 6Cdo/66/2019 zverejnenom v Zbierke rozhodnutí

1/2021 pod č. 9/2021, sp. zn. 7Cdo/481/2014 a 5Cdo/117/2018. Odvolací súd v rozhodnutí, v rozpore
s ustálenou súdnou praxou neoprávnene a nespravodlivo prenášal dôkaznú povinnosť na žalovaných,
napriek tomu, že je v zmysle ustálenej súdnej praxe povinnosťou žalobcu preukázať naplnenie všetkých
podmienok potrebných na určenie neplatnosti dražby.

21. V kontexte vyjadreného nebolo možné v prejednávanej veci ustáliť záver o relevantnej ujme na
právach žalobcu, nakoľko tento v konaní netvrdil, že chcel podať námietky voči znaleckému posudku
(v súvislosti s doručovaním znaleckého posudku), resp. chcel podať návrh na vydanie neodkladného
opatrenia alebo tvrdil a preukázal, že chcel a bol schopný vyrovnať svoj dlh voči navrhovateľovi dražby -
žalovanému 1/ pred dražbou (v súvislosti s doručovaním oznámenia o dražbe). Rovnako nebol dotknutý

ani na svojom práve podľa § 21 ods. 2 ZoDD, ako uviedol v žalobe, nakoľko žalobu prostredníctvom
svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote podal (v súvislosti s doručovaním notárskej zápisnice
osvedčujúcej priebeh dražby).

22. Žalovaný 2/ zároveň dodal, že ako správny by sa javil taký postup súdu, ktorý vždy individuálne,

zohľadňujúc všetky okolnosti daného prípadu rozhodne, či poskytnutie ochrany porušeným alebo
ohrozeným právam vyhlásením neplatnosti právneho úkonu alebo právnej skutočnosti na návrh jedného
účastníka prevažuje nad záujmom druhého účastníka konania na zachovaní platnosti právneho úkonu
(nad ochranou jeho práv), či nad záujmami a ochranou práv ďalších tretích osôb, ergo či je nevyhnutné
konštatovať neplatnosť pre ochranu práv toho účastníka konania, ktorý sa domáha neplatnosti.

23.Zaprávnuotázku,odvyriešeniaktorejzáviselorozhodnutieodvolaciehosúdu,aktorávrozhodovacej
praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená v zmysle § 421 písm. b) CSP označil dovolateľ 1/ právnu
otázku posúdenia formy doručovania v režime ZoDD.

24. Dovolateľ 1/ namietol, že hoci odvolací súd v ods. 31. svojho rozhodnutia odkázal na uznesenie NS
SR z 3. októbra 2013 sp. zn. 3Cdo/233/2010, avšak vzhľadom na záver vyjadrený v náleze Ústavného
súdu SR zo 06. 10. 2020 sp. zn. I. ÚS 115/2020-62 (... jedno, prípadne dve nepublikované rozhodnutia
môžu predstavovať otázku vyriešenú, teda otázku, o ktorej existuje ustálená rozhodovacia prax ...),
nemožno právnu otázku aplikácie ustanovenia § 10 ods. 1 ZoDD považovať za dovolacím súdom

vyriešenú.

25. Dovolateľ 1/ dôvodil, že odvolací súd v ods. 34. odôvodnenia rozhodnutia v kontexte primeraného
(nie rovnakého) použitia § 47 ods. 2 OSP pri doručovaní a s tým spojeného uplatnenia fikcie doručenia
odkázal na jeho slovami „ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít“ reprezentovanú jediným

rozhodnutím NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010, pričom druhé rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/239/2011,
na ktoré odvolací súd odkázal bolo v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a
týkalo sa doručovania rozsudku právnemu zástupcovi súdom, preto ho vzhľadom na skutkový stav,
ako aj rozdielnosť právnej úpravy - procesnoprávne doručovanie výlučne podľa OSP orgánom verejnej
moci subjektu súkromného práva v súdnom konaní v porovnaní s hmotnoprávnym doručovaním s

primeraným použitím ustanovení osobitného predpisu, dražobníkom - súkromnou osobou adresátovi,
osobe súkromného práva, na zmluvnom základe bez verejno-mocenských oprávnení toto rozhodnutie
nebolo nemožné na súdený prípad použiť.26. Podľa dovolateľa 1/ odvolací súd navyše v rozhodnutí nesprávne rozhodol o porušení ZoDD, ktoré
by bolo spôsobilé privodiť neplatnosť dobrovoľnej dražby, pričom toto nesprávne rozhodnutie záviselo
od vyriešenia právnych otázok, ktoré neboli v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ vyriešené,

konkrétne:
„1. Ako „primerane“ (nie rovnako, ako ich aplikoval krajský súd) sa majú uplatniť pravidlá procesného
kódexu na hmotnoprávne doručovanie osobou súkromného práva v rámci organizácie dražby.
2. Ako sa má uplatňovať podmienka „zdržiavania sa“ adresáta (vzhľadom na primerané použitie
ustanovení osobitného predpisu) a zámer zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe.

3. Či prípad, kedy za dodržania požiadaviek na formu doručovania (doporučene, do vlastných rúk)
nedošlo k opakovanému doručovaniu poštovým doručovateľom v zmysle primeraného uplatňovania
požiadaviekpodľa§47ods.2OSP, jeporušenímZoDDaakáno,čijeprípadomtakéhoporušeniaZoDD,
ktoré je spôsobilé (pri kumulatívnom splnení ostatných podmienok) privodiť neplatnosť dobrovoľnej
dražby z dôvodu založenia reálnej ujmy na právach žalobcu napriek tomu, že dražobník listiny doručoval
na jedinú známu adresu dlžníka/vlastníka predmetu dražby v režime doporučene/do vlastných rúk,

teda v režime, v ktorom opomenul jedine podmienku opakovaného doručenia, pričom tento adresát
preukázateľne aktívne pripravoval podmienky na určenie neplatnosti dražby.
4. Či takéto „formálne“ porušenie je zákonné a z ústavného hľadiska primerané (potrebné, vhodné)
opatrenie, ktorým sa zasahuje do základných práv 3 subjektov súkromného práva v záujme ochrany
práv (a ktorých) jedného subjektu súkromného práva.“

27.Vnadväznostinapodmienkyurčenianeplatnostidražbypodľa§21ods.2ZoDD vovzťahuúdajnému
nenaplneniu opakovaného doručovania poštovým doručovateľom dovolateľ 1/ zastáva názor, že sa
nejednalo o porušenie § 10 ods. 1 ZoDD s ohľadom na primerané použitie ustanovení § 47 ods.
2 OSP. Ak by aj dovolací súd prijal záver, že išlo o porušenie ZoDD, nebolo možné intenzitu tohto

porušenia považovať za tak závažnú, že by bola spolu s naplnením ostatných podmienok spôsobilá
privodiť určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Jediný ohľad, v ktorom mohlo podľa dovolateľa 1/ dôjsť
k porušeniu ZoDD, je ten, že žalobcovi nebola zásielka doručovaná poštovým doručovateľom, ktorý v
praxi, spravidla v strede dňa počas obvyklého pracovného času, raz zazvoní na zvonček pri vchode do
bytového domu a nezanechá v schránke „lístok“ dvakrát, ale iba raz. Dovolateľ 1/ nevidí jediný rozumný

dôvod, prečo by absencia „druhého zazvonenia“ a vloženia ďalšieho lístka o pokuse doručiť zásielku
mala byť relevantným porušením zákona o dobrovoľných dražbách, keď žalovaný 2/ v konaní preukázal,
že s odbornou starostlivosťou zistil doručovaciu adresu žalobcu, a na túto adresu doručoval všetky
zásielky v režime doporučene - do vlastných rúk, v zákonných lehotách, čo v sebe ako-také zahŕňalo
jeden pokus o doručenie poštovým doručovateľom, vrátene „vhodenia oznámenia o pokuse doručenia

a uloženia zásielky na pošte“ a uloženie zásielky na pošte v lehote 18 dní od neúspešného pokusu o
doručenie, čo samo osebe poskytovalo žalobcovi dostatočný časový priestor, aj možnosť oboznámiť sa
so zásielkami, ktoré boli doručované do sféry jeho dispozície dražobníkom, a teda nemohlo spôsobiť
„reálnu ujmu na právach“ žalobcu.

28. Súčasťou dovolania bol návrh dovolateľa 1/ na odklad právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa uviedol skutočnosť, že v prípade neodloženia právoplatnosti
rozhodnutia by v predmetnej veci mohlo následkom predmetného rozhodnutia dôjsť k ďalším prevodom
vlastníckeho práva na tretie osoby, čo by v budúcnosti po rozhodnutí dovolacieho súdu mohlo viesť k
sťaženej ochrane práv dotknutých žalovaných a k možným škodám na majetku nových nadobúdateľov

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Rovnako boli žalovaní 2/ a 3/ zaviazaní zaplatiť
žalobcovi trovy konania. Vzhľadom na skutočnosť, že sú voči žalobcovi vedené viaceré exekučné
konania, uplatnenie nárokov z titulu vydania bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi by bolo zo
strany žalovaných 2/ a 3/ podstatne sťažené. V danej súvislosti poukázal na uznesenia NS SR sp. zn.
5Cdo/89/2022 a 4Cdo/149/2020.

29. Na základe vyššie uvedených skutočností dovolateľ 1/ žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže nahradiť
žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, príp. aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

IV.
Dovolanie žalovaného 3/30. Žalovaný 3/ (ďalej aj „dovolateľ 2/“) prípustnosť dovolania odôvodnil § 420 písm. f) CSP tvrdiac, že
odvolací súd na základe skutkových zistení prijal chybnú, až arbitrárnu aplikáciu práva a nesprávnym
procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces.

31. S poukazom na § 79 ods. 1 OSP a § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. uviedol, že žalobca
bol povinný v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie
ani odvolací súd v odôvodneniach svojich rozsudkov ani len nespomenuli skutkové tvrdenia žalobcu

uvedené v žalobe. Úplne opomenuli skutočnosť, že v priebehu konania boli vykonaným dokazovaním
vyvrátené viaceré základné (podstatné) skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, najmä týkajúce sa
jeho údajného dlhodobého zdržiavania sa v zahraničí, neprítomnosti v Košiciach a tiež nevedomosti
o výkone záložného práva a konania dobrovoľnej dražby, ako aj užívania bytu, ktorý bol predmetom
dražby. Navyše, v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca sa vedome, úmyselne vyhýbal
prevzatiu písomností, doručovaných mu vo veci výkonu záložného práva a konania dobrovoľnej dražby.

Žalobca žiadnym skutočne relevantným spôsobom nepreukázal, že sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí.
Naopak, v konaní bolo preukázané, že v rozhodnom období (v čase doručovania písomností o výkone
záložného práva a dobrovoľnej dražbe) sa žalobca dokázateľne, a to viacerými listinnými dôkazmi aj
výpoveďami, vrátane výpovede samotného žalobcu, zdržiaval na Slovensku, najmä v meste Košice.
Dovolateľ 2/ predložil v rámci dokazovania bohatú sms-kovú a telefonickú komunikáciu medzi ním a

žalobcom v rozhodnom období, ktorá preukazovala pobyt žalobcu v Košiciach, aj jeho vedomosť o
dražbebytu.Ajvosvetleďalšíchskutočností,ktorénáslednevyšlinajavo,nebolomožnékonaniežalobcu
vnímať inak ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

32. Ďalej dovolateľ 2/ namietol, že súd považoval v rozpore s vykonaným dokazovaním rovnako za

preukázané, že byt nebol schopný užívania. Dovolateľ 2/ v konaní preukázal (aj fotodokumentáciou), že
vzhľadom na nedôstojný a zanedbaný stav bytu tento nebol spôsobilý na riadne bývanie, teda neslúžil
na trvalé bývanie žalobcu a jeho rodiny ako jediné obydlie - ako tvrdil v žalobe. Byt nebol napojený na
prívod elektrickej energie z dôvodu neplatenia, avšak užíval ho najmä na skrývanie sa pred veriteľmi.
Dovolateľ 2/ považoval za dostatočne preukázané, že žalobca dlhodobo neviedol riadny slušný život,

mal dlhy, ktoré nebol schopný splácať, zatajoval sa pred veriteľmi a úmyselne nepreberal doručované
písomnosti. Výsledkom takého konania žalobcu bolo poškodzovanie práv dovolateľa 2/, ako aj tretích
osôb. Dovolateľ 2/ zdôraznil, že šikanózny výkon práva by nemal v právnom štáte požívať právnu
ochranu.

33. Pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok doručovania písomností v konaní o dobrovoľnej
dražbe sa súdy, podľa názoru dovolateľa 2/, riadne nevyporiadali so skutkovou stránkou zdržiavania
sa žalobcu v Košiciach, v mieste jeho trvalého pobytu, údajného pobytu vo Švajčiarsku, ako aj
doručovania písomností o dobrovoľnej dražbe bytu, ktorá bola zistená v rámci vykonaného dokazovania
vkonaní.Vodôvodneniachrozsudkovtietoskutkovéokolnostiriadneneopísali,nevyhodnotilianásledne

tieto nesprávne právne posúdili. Súd vychádzal z toho, že úpravu doručovania v procese realizácie
dobrovoľnej dražby reguluje § 10 zák. č. 527/2002 Z. z. v spojení s § 47 ods. 2 OSP. Uvedené právne
posúdenie doručovania považoval dovolateľ 2/ za nesprávne a nekorešpondujúce s preukázaným
skutkovým stavom doručovania. Z obálok zásielok neúspešne doručovaných žalobcovi dňa 24. júla
2014, dňa 8. septembra 2014 a dňa 30. októbra 2014, bolo zrejmé nielen to, čo je ich obsahom,

ale aj to, že adresát bol nezastihnutý a zásielku si v odbernej lehote neprevzal. Podľa dovolateľa 2/
nie je akceptovateľné, aby túto skutočnosť súdy vyhodnotili arbitrárne tak, že sa žalobca na adrese
nezdržiaval. Súdom v ods. 47. konštatovaný zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko je v absolútnom
rozpore s vykonaným dokazovaním. Hoci všetky skutočnosti o pobyte žalobcu v mieste trvalého bydliska
dovolateľ 2/ v konaní preukázal, súdy sa s nimi nevyporiadali v odôvodneniach svojich rozsudkov.

Odvolací súd bol povinný riadne a náležite odôvodniť svoje rozhodnutie, čo však v danom prípade
absentuje.

34. V súvislosti s namietanou vadou zmätočnosti dovolateľ 2/ poukázal na 2. stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015 a rozhodnutia

NS SR sp. zn. 5Cdo/106/2010 a 1Cdo/95/2021.

35. Dovolateľ 2/ rovnako tvrdil, že súdy svoje rozhodnutie o vyhovení žalobe riadne neodôvodnili. Súd
prvejinštancievods.25.až27.,35.až46.odôvodneniavpísomnomvyhotovenírozsudkuibavymenovalčasť dôkazov bez akéhokoľvek opísania toho, čo z nich zistil a ako tieto dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti vyhodnotil. V konaní bolo nepochybné, že žalobca, a to v absolútnom rozpore s jeho tvrdeniami
v žalobe a v ďalších písomných podaniach, ako aj na súdnych pojednávaniach, už v čase pred konaním

dražby bytu bol s výkonom záložného práva, s termínom obhliadky bytu, so znaleckým posudkom, s
termínom dražby a cenou bytu riadne oboznámený a podľa toho účelovo konal. Dovolateľ 2/ mal za
jednoznačne preukázané, že žalobca pred uzavretím zmluvy o úvere, v čase uzavretia zmluvy a až do
konania dobrovoľnej dražby úmyselne konal v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka.

36. Záverom dovolania dovolateľ 2/ konkretizoval, že odvolací súd procesne pochybil, keď dospel k
záverom na základe nepopretých tvrdení, čo je v priamom rozpore s § 470 ods. 2 CSP a súčasne svoje
rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore s vyššie uvedenou vnútroštátnou judikatúrou
a judikatúrou ESĽP. Súdy sa podľa neho vo svojich rozhodnutiach riadne nevyporiadali s dôkazmi o
dlhodobej a úmyselnej činnosti žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, o jeho vysokých záväzkoch aj voči
tretím osobám, ale ani s dôkazmi o žalobcovej protiprávnej činnosti.

37. Na základe uvedených skutočností dovolateľ 2/ považoval rozsudky súdu prvej inštancie a
odvolacieho súdu, za vecne nesprávne, nedôvodné, zmätočné a nepreskúmateľné, a preto žiadal, aby
dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie
a rozhodnutie súdu prvej inštancie.

38. Z vyjadrenia žalobcu k dovolaniam vyplynulo, že rozsudok odvolacieho súdu považuje za správny
a dostatočne preskúmateľný a navrhol, aby dovolací súd dovolania zamietol a priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov dovolacieho konania.

IV.
Konanie o dovolaní

39. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v

súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho
konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil, že dovolaniu vyhovieť nemožno.

40. Súčasťou dovolania bol návrh dovolateľa 1/ na odklad právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

Dovolací súd však nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre taký postup, pričom v zmysle ustálenej
praxe o tom rozhodnutie nevydal.

41. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia,
v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a to z

akýchkoľvekhľadísk(viďnapríkladrozhodnutianajvyššiehosúdusp.zn.2Cdo/165/2017,3Cdo/14/2017,
4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých
možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP).

42. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa
na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v
civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže
súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania.

Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (napr. sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017,
5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).

43. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty

strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne
prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste jeskôr reštriktívny výklad (napr. sp. zn. 1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017,
7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).

44. Vyššie naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.
V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

45. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
46. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej
došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný
postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie faktická,
vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra
prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných
oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu porovnaj R 129/1999 a sp.

zn. 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017, 3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a
8Cdo/85/2018). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb
domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

47. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

48. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať

odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).

49. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patríviacerosamostatnýchsubjektívnychprávaprincípov.Podstatouprávanaspravodlivýsúdnyproces
je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred

ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

50. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera
porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla
značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením

práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú
zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, ktorý zároveň znamená aj porušenie
procesných práv garantovaných ústavou.51. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom

spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

52. V danom prípade žalovaný 2/ prípustnosť dovolania odvodil z § 420 písm. f) CSP a porušenie práva
na spravodlivý proces, ktorým mu malo byť znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva,
oprel o tvrdenie, že:

- odvolací súd preniesol dôkazné bremeno, týkajúce sa naplnenia podmienok fikcie doručenia
písomností dlžníkovi, na žalovaného 2/ bez náležitého vysporiadania sa s argumentáciou žalovaného
2/ ohľadom interpretácie a aplikácie ustanovení ZoDD, keď závery, ktoré prijal odvolací súd považoval
dovolateľ 1/ za extrémne nespravodlivé, absurdné, neudržateľné, zakladajúce arbitrárnosť a
nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. V danej súvislosti dovolateľ 1/ poukázal na závery
vyjadrené v uzneseniach najvyššieho súdu (sp. zn. 6Cdo/98/2017, 1Obdo/7/2018, 4Cdo/120/2019) a

rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. II. ÚS 169/2021, II. ÚS 169/2021, III. ÚS
72/2010 a iné), resp. nevyporiadaním sa so skutkovou stránkou zdržiavania sa žalobcu v Košiciach, v
mieste jeho trvalého pobytu (žalovaný 2/);
- odvolací súd určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej žalovaným 2/ odôvodnil domnelým
porušením ustanovení ZoDD vychádzajúc z nesprávnej interpretácie, ktorou dospel k absurdným

a z hľadiska právnej istoty ústavne neudržateľným záverom, pričom sa nezaoberal argumentáciu
predloženou žalovaným 2/ ohľadom interpretácie a následnej aplikácie § 10 ods. 1 ZoDD, okrem iného,
v kontexte primeraného použitia ustanovení osobitného zákona (§ 47 ods. 2 OSP) na hmotnoprávne
doručovanie.

53. Súd prvej inštancie podstatu svojho rozhodnutia uviedol v bodoch 79. až 94. rozsudku, keď uviedol:
„ 79. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení ďalej vytkol prvoinštančnému súdu nesprávnu
aplikáciu § 10 zákona č. 527/2002 Z. z. v spojení s § 47 ods. 2 OSP a odmietol spájanie porušenia
povinnosti podľa § 9 zákona č. 253/1998 Z. z. s konaním žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, čo malo
v zmysle záverov predchádzajúceho rozsudku viesť k riadnemu doručeniu písomností v súvislosti s

dražbou. Uložil preto súdu skúmať doručovanie relevantných písomností podľa § 47 ods. 2 OSP.
80. Uvedené ustanovenie reguluje osobitnú úpravu doručovania v procese realizácie dobrovoľnej
dražby.Nadanýrežimzákonodarcavztiaholprimeranépoužitieustanoveníosobitnéhopredpisu,ktorými
boli v súlade s odkazom a poznámkou pod čiarou ustanovenia § 45 až § 50 OSP. Keďže v posudzovanej
veci dobrovoľná dražba prebehla ešte za účinnosti OSP, subsidiárne použitie Občianskeho súdneho

poriadku bolo v čase prípravy dražby aktuálne.
81. Žalovaný 2/ sa v podaní doručenom súdu 27. 01. 2021 po vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím
odvolacieho súdu a jeho odôvodnením dožadoval primeranej aplikácie ustanovenia § 47 ods. 2 OSP.
82. K uvedenému považuje súd za potrebné uviesť, že polemika žalovaného 2/ s rozhodnutím
odvolacieho súdu, či kritika jeho právneho posúdenia veci, nemôžu byť pre tento súd relevantné, pretože

súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu bez ohľadu na nesúhlas žalovaného 2/ s týmto
rozhodnutím.
83. Ustanovenie § 10 zákona č. 527/2002 Z. z. explicitne vyžaduje doručovať písomnosť vo forme
listovej zásielky do vlastných rúk adresáta poštou, ktorý spočíva v tom, že adresát potvrdí prijatie
písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti. Iba v prípade, ak takéto doručenie nie je možné alebo

účelné, doručuje sa písomnosť takisto do vlastných rúk, avšak iným preukázateľným spôsobom. Pod
týmto spôsobom je potrebné rozumieť doručovanie inak ako poštou.
84.Vprípadenáhradnéhodoručovaniapodľa§47ods.2OSPbolakonštruovanáprávnafikcia,žeúčinky
doručenia písomnosti nastali ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky
neprevzal. Právna fikcia bol právno-technický postup, pomocou ktorého sa považovala za existujúcu

situácia,ktorábolazjavnevrozporesrealitou,aktorádovoľovala,abyznejbolivyvodenéodlišnéprávne
dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu.
Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je nástrojom výnimočným, striktne určeným na
naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho
štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musela rešpektovať všetky

náležitosti, ktoré s ňou zákon spájal. Ak neboli všetky právne náležitosti splnené, súd nebol oprávnený
naplnenie fikcie konštatovať (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 119/07).
85. Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení bolo predpísané súčasné splnenie
nasledovných podmienok: a) možnosť náhradného doručenia nebola zákonom vylúčená, b) adresátpísomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, c) adresát sa zdržiaval v mieste doručovania, d) doručovateľ
nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znova (s
uvedením dňa a hodiny), e) druhý pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, f) adresát písomnosti

bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, g) adresát
si zásielku do 3 dní od uloženia nevyzdvihol. Tieto podmienky boli stanovené kumulatívne, preto ak
z nich nebola splnená čo i len jedna, neuplatnila sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP.
Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádzala teda z toho, že adresát sa v čase
doručovania (t. j. v konkrétny deň) skutočne zdržiaval v mieste doručenia a mal tak možnosť si

doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať či vyzdvihnúť. Táto skutočnosť
(zdržiavanie sa účastníka v mieste doručenia) bola jedným z predpokladov a zákonnou podmienkou pre
uplatnenie právnej fikcie doručenia, pričom nebolo rozhodujúce miesto trvalého bydliska, ale okolnosť
zdržiavania sa na adrese, kam bola zásielka určená do vlastných rúk doručovaná (k tomu pozri
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/233/2010). Príslušnou poštou vystavená
doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2

OSP,osvedčovalapravdivosťtoho,čobolovnejuvedené,aknebolpreukázanýopak,pretožedoručenka
je verejnou listinou.
86. Z ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. vyplýva dražobníkovi povinnosť vyzvať vlastníka
predmetu dražby na umožnenie obhliadky draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po
odoslaní výzvy. Výzvou na sprístupnenie nehnuteľnosti pre znalca za účelom ich ohodnotenia z 21.

07. 2014 žalovaný 2/ vyzval žalobcu ako dlžníka na sprístupnenie predmetu dražby na obhliadku a
ohodnotenie 12. 08. 2014. Zásielka bola podaná na poštovú prepravu 22. 07. 2014. Žalobca bol na
adrese predmetu dražby nezastihnutý a bolo ponechané oznámenie 24. 07. 2014. Podľa § 12 ods.
4 zákona č. 527/2002 Z. z. ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi
predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Dražobník

doručoval Znalecký posudok č. 46/2014 vlastníkovi predmetu dražby, žalobcovi do vlastných rúk listom
zo 04. 09. 2014. Obálka bola uložená na pošte 08. 09. 2014 z dôvodu adresát nezastihnutý. Dražobník
má tiež povinnosť v zmysle § 17 ods. 5 uvedeného zákona zaslať v lehote najmenej 15 dní pred
otvorením dražby oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi
predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe č.

A 52/2014 zverejnené v zmysle § 17 zákona č. 527/2002 Z. z. z 28. 10. 2014 bolo na poštovú prepravu
podané 28. 10. 2014. Adresát - žalobca bol 30. 10. 2014 na adrese nezastihnutý a bolo ponechané
oznámenie 30. 10. 2014. Rovnakému okruhu osôb v zmysle § 24 ods. 7 a 8 zákona č. 527/2002 Z.
z. má dražobník povinnosť zaslať do 5 dní od vykonania dražby zápisnicu o vykonaní dražby, a ak
sa osvedčuje priebeh dražby notárskou zápisnicou, tak aj notársku zápisnicu. Notárska zápisnica o

výsledku dobrovoľnej dražby bola na poštovú prepravu podaná 04. 12. 2014. Adresát - žalobca bol na
adrese nezastihnutý a bolo ponechané oznámenie 08. 12. 2014.
87. V preskúmavanej veci je z doručeniek o doručovaní vyššie uvedených písomností zrejmé, že
obsahujú len údaje o tom, že v každom jednom prípade bol vykonaný jeden neúspešný pokus o
doručenie zásielky na adresu W., súčasne v rovnaký deň boli zásielky uložené na pošte a žalobca

si ich všetky neprevzal v odbernej lehote. Okolnosť, že adresát sa v mieste doručenia v dňoch, kedy
boli jednotlivé zásielky doručované zdržiaval, doručenky nepotvrdzujú (neosvedčujú), pretože žiaden
takýto údaj na nich uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste
doručenia zdržuje“). Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie
jeosvedčené,čitátopodmienkanáhradnéhodoručeniajesplnená.Jepovinnosťouodosielateľazásielky

vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bola zásielka
doručovaná, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania
v mieste doručovania zdržiaval (viď ods. 37. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu). Preto napriek
nesúhlasu žalovaného 2/ s názorom odvolacieho súdu, bolo na žalovanom 2/ ako odosielateľovi
zásielky, aby preukázal, že sa žalobca v mieste doručenia zdržiaval, čo je dané práve povahou

doručenky ako verejnej listiny tak, ako bolo vysvetlené vyššie. Žalovaný 2/ i žalovaný 3/ preto nesprávne
tvrdia, že v tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu. Žalovaný 2/ vyvinul aktivitu smerujúcu
k doručeniu predmetných písomností žalobcovi aj prostredníctvom fyzickej osoby, či spoločnosti Gama
group s. r. o. poskytujúcej iné ako doručovacie služby, ale týmto sa doručiť zásielku v mieste doručenia
žalobcovi do vlastných rúk, resp. na ktoromkoľvek inom mieste, nepodarilo. Prostredníctvom spoločnosti

Gama group s. r. o. mienil žalovaný 2/ preukázať aj to, že žalobca sa v mieste doručenia zdržuje.
Konštatovanie tejto spoločnosti tak, ako je uvedené v ods. 29. tohto odôvodnenia, je len tvrdením,
pričom nie je zrejmé, na základe akej okolnosti, pri preverovaní jeho pobytu počas jediného dňa, k
uvedenému záveru dospel. Žalobcu sa mu totiž v čase od 6:00 hod. do 20:00 hod. na adrese doručenianepodarilo zastihnúť a zásielku doručiť. Pokiaľ by sa totiž v mieste doručenia práve v uvedený deň
zdržiaval (keďže preverovanie sa týkalo len tohto dňa), záver spoločnosti by mal smerovať k osvedčeniu
jeho reálnej prítomnosti v mieste doručenia v tento jediný uvedený deň a vykonal by aspoň osobný pokus

o doručenie zásielky do vlastných rúk žalobcu. Len preto, že sa žalobca v rozhodnom období od júla do
decembra 2014 nepravidelne zdržiaval v Košiciach, čo sa žalovanému predloženými listinnými dôkazmi
oaktivitáchžalobcuvovzťahuktretímsubjektom(ods.35.až43.tohtoodôvodnenia)podarilopreukázať,
nemožnokonštatovať,žežalobcasavčasedoručovaniarelevantnýchpísomností, vten-ktorýdeň,resp.
bezprostredne po ňom tak, aby mal možnosť zásielku prevziať, či si ju vyzdvihnúť, zdržiaval v mieste

doručenia. Žalovaní 2/ a 3/ totiž na druhej strane zhodne tvrdia, že žalobca sa v rozhodnom období
zdržiaval a býval u svojej priateľky na inej adrese a dochádzal pracovne do Švajčiarska. Podľa výpovede
svedka C. bolo zrejmé, že do bytu žalobcu chodieva len jeho priateľka, ak je to potrebné. Výpoveďou
žalovaného 3/ i svedka M. bolo zase preukázané, že predmet dražby bol v stave nespôsobilom na
užívanie.
88. Zákonnou podmienkou pre uplatnenie právnej fikcie doručenia nie je v tomto prípade rozhodujúce

miesto trvalého bydliska, ale okolnosť zdržiavania sa na adrese, kam bola zásielka určená do vlastných
rúk doručovaná. Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádza z toho, že adresát sa
v čase doručenia (v určitý konkrétny deň) fakticky zdržiaval v mieste doručenia a mal z tohto dôvodu
možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať alebo vyzdvihnúť.
Gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ nemôže byť iný len ten, že zákon v tom čase

vyžadoval a predpokladal, že adresát sa v dobe doručovania v mieste doručenia skutočne zdržiaval, a
že len nebol zastihnutý tam, kde mal doručovateľ písomnosť doručiť. Zdržovanie sa v mieste doručenia v
podstatetedaznamená,žesaadresátkaždodennevracaldosvojhobytu,čojevylúčené,akbybolvčase
doručovania v nemocnici, na dovolenke, keby sa vracal do svojho bytu len na soboty a nedele, pretože
sa inak zdržiaval na inom mieste a pod. Obsah slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ je teda vecou

konkrétneho prípadu (bližšie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/179/2010).
Súd tak má za to, že pre vznik fikcie doručenia relevantných písomností žalobcovi nebolo naplnené, že
žalobca sa v čase doručenia písomností zdržiaval v mieste doručovania na adrese W..
89. Zároveň súd nemal preukázané ani dodržanie opakovaného pokusu o doručenie zásielky tak, že
doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť

znova (s uvedením dňa a hodiny), pričom aj tento druhý pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný. V
každom jednom prípade (ods. 22., 24., 28. a 30. odôvodnenia) bol vykonaný len jeden neúspešný pokus
o doručenie zásielky bez výzvy a upozornenia o opakovanom doručení žalobcovi a súčasne boli zásielky
uložené na pošte. Predovšetkým, opakovaný pokus o doručenie nebol zo strany žalovaného 2/ ani len
tvrdený a z dôkazov, ktoré predložil, nevyplynul. Spôsob doručenia v podobe opakovaného doručenia

do vlastných rúk si volí odosielateľ zásielky v okamihu podávania zásielky na poštovú prepravu.
Doručovanie písomností tak prebiehalo v súlade so spôsobom doručenia určeným žalovaným 2/, ktoré
nerešpektuje predpoklady, za splnenia ktorých môže dôjsť k naplneniu fikcie doručenia. Súd je preto
toho názoru, že žalovaný 2/ nedoručil žalobcovi písomnosti v listinnej podobe do vlastných rúk a zároveň
relevantné písomnosti pred ich uložením nenechal opakovane nedoručiť, čím nenaplnil predpoklady

fikcie doručenia prostredníctvom pošty.
90. Primerané použitie ustanovení, na ktoré sa odvoláva žalovaný 2/ pri posudzovaní splnenia
podmienok fikcie doručenia, v tomto prípade nedáva súdu a ani dražobníkovi priestor, aby z kritérií
nastavených v § 47 ods. 2 OSP zľavil v tom smere, že doručovanie písomností zjednoduší napr.
vykonaním len jediného pokusu o doručenie. Primeranosť použitia ustanovení o doručovaní podľa § 10

ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. sa vzťahuje na ustanovenia § 45 až § 50 OSP a znamená predovšetkým
to, že do pozície súdu ako odosielateľa vstupuje pri doručovaní dražobník. Tento má možnosť zvoliť
si spôsob doručenia, a preto popri doručovaní poštou (zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách),
zákon o dobrovoľných dražbách akceptuje aj doručovanie inými spôsobmi (súdnym exekútorom,
podnikateľom v zasielateľstve, dražobníkom a pod.), pričom je na dražobníkovi, ktorý spôsob zvolí.

Primerané použitie tohto ustanovenia vo vzťahu k povinnosti dražobníka vykonať šetrenie ohľadne
zdržiavania sa adresáta v mieste doručenia, má nepochybne svoje limity (ako tvrdí aj sám žalovaný 2/),
čo je odôvodnené jeho postavením ako subjektu súkromného práva. Žalovaný 2/ v rámci doručovania
písomností prostredníctvom iných subjektov ako pošty, tieto okolnosti preveroval, nemožno z nich však
vyvodiť záver, že by sa, ani podľa ich zistenia, žalobca v mieste doručovania preukázateľne zdržiaval.

Súd nespochybňuje rozsah aktivít, ktoré žalovaný 2/ vyvinul, aby doručil písomnosti na adresu predmetu
dražby. Nepovšimnuté však zostalo, že sa žalobca zdržiaval na inej adrese, ako na adrese známej
žalovanému2/,kdebymoholzásielkydoručovať,čobolopodľanázorusúduprežalovaného2/zistiteľné,napr. od svedka C. ako predsedu spoločenstva vlastníkov bytov, ktorému prípravu dražby oznamoval
a komunikoval s ním.
91. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že pri príprave a počas priebehu dobrovoľnej

dražby bolo porušené ustanovenie § 10 zákona č. 527/2002 Z. z., ktoré majú za následok jej neplatnosť.
92. V danej veci žalovaní 2/ a 3/ svoju ďalšiu obranu založili na tom, že žalobca sa napriek tomu, že
nepravidelne cestoval do Švajčiarska a späť, zdržiaval v Košiciach, a hoci býval u svojej partnerky v
jej byte, považovali to za naplnenie predpokladu, že sa v mieste doručenia zdržuje. O prebiehajúcej
dražbe a doručovaní písomností mal pritom vedomosť z „iných zdrojov“. Nesplnenie fikcie doručenia

ohľadne posúdenia ne/zdržiavania sa žalobcu v mieste doručenia žiadali pripísať na vrub žalobcovi
s odôvodnením, že jeho správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože sa preberaniu zásielok
vyhýbal, hoci o nich mal vedomosť. Jeho špekulatívne správanie a nepoctivé konanie vo vzťahu k dražbe
žalovaní preukazovali existenciou trestného stíhania voči žalobcovi, či jeho správaním sa v zmluvných
vzťahoch s tretími osobami.
93.Zásadnýmpreposúdenienámietky,žežalobaoneplatnosťdobrovoľnejdražbyjevrozporesdobrými

mravmi, je to, či je možné vytýkať žalobcovi okolnosť, že zásielky na adrese, na ktorej sa nezdržiaval,
nepreberal, hoci podľa žalovaných mal o príprave dražby vedomosť. Zároveň je však na druhej strane
je zrejmé, že tieto zásielky boli zo strany žalovaného 2/ doručované v rozpore s § 47 ods. 2 OSP (ods.
87. až 89. tohto odôvodnenia). Žalovaní usudzujú, že žalobca o dražbe vedel a úmyselne ju maril svojou
pasivitou vo vzťahu k jej príprave žalovaným 2/. Nepochybné v konaní bolo, že žalobca vedel o svojich

záväzkochvočižalovanému1/,ktoréprestalsplácaťarovnakoozáväzkochvočispoločenstvuvlastníkov
bytov, ktoré neuhrádzal, a že s týmito oboma môže byť spojený následok v podobe dobrovoľnej dražby.
Vedomosť žalobcu o príprave dražby, ktorú však žalobca poprel, žalovaní odvodzovali z okolnosti, že
žalovaný 3/ v októbri 2014 na internete zistil, že byt žalobcu ide do dražby, o čom informoval žalobcu,
ktorý mu mal potvrdiť, že nič neprebral, pretože byt sa tak nebude môcť dražiť a zo zverejneného

oznámeniaodobrovoľnejdražbe(datovanék28.10.2014)nanástenkenaprízemí(výpoveďsvedkaC.).
94. Žalovaný 2/ nedoručoval listiny v súlade s § 10 zákona č. 527/2002 Z. z., resp. tieto žalobcovi do
vlastných rúk nedoručil, a preto nie je potom podstatné, že hoci žalobca mal o dražbe vedomosť, napriek
tomu ostal pasívny a nečinný, uvedomujúc si pritom, že za takých okolností nebudú splnené zákonné
predpoklady pre platnosť dražby. Zákon č. 527/2002 Z. z. obsahoval odkaz na ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku o doručovaní, čím zákonodarca zaviedol pomerne prísne posudzovanie splnenia
podmienok riadneho doručenia relevantných písomností v súvislosti s prípravou dražby. Uvedené podľa
názoru súdu reflektuje skutočnosť, že dobrovoľná dražba je vykonávaná subjektmi súkromného práva
bez toho, aby jej proces podliehal kontrole, napr. zo strany súdu. Dražené nehnuteľnosti predstavujú vo
väčšine prípadov obydlie a zároveň jediný majetok dlžníkov, čím je dražba pomerne vážnym zásahom

do vlastníckeho práva. Preto hoci žalovaní namietali konanie žalobcu za nesúladné s dobrými mravmi,
súd pri porovnaní vedome pasívneho správania sa žalobcu v rámci prípravy dražby a nedostatkov, ktoré
súd z konania žalovaného 2/ zistil, dospel k záveru, že zodpovednosť za pochybenia žalovaného 2/
nie je možné pripísať žalobcovi len s odôvodnením, že si cielene nepreberal zásielky. Samozrejme, za
situácie, ak by si žalobca všetky zásielky od žalovaného 2/ riadne prevzal, k zhojeniu týchto nedostatkov

v rámci prípravy dražby by tým nepochybne došlo a nebol by dôvod sa nimi zaoberať.
Na druhej strane, ak by ale žalovaný 2/ doručoval písomnosti tak, že jeho konaniu by zo strany súdu
nebolo možné vytknúť porušenie zákona o dobrovoľných dražbách a žalobca by si vedome nepreberal
zásielky na adrese, na ktorej sa zdržiaval s úmyslom mariť dražbu, súd by ochranu žalobcovi za takýchto
okolností nemohol priznať. Takáto žaloba by zo strany žalobcu javila znaky zneužitia práva na určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby. V tomto prípade však tomu tak nebolo.“

54. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a
zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožnil aj s odôvodnením jeho rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP), keď na zdôraznenie jeho správnosti v
bodoch 33. až 51. odôvodnenia svojho rozsudku doplnil:
„33. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v
uznesení z 21. 08. 2019 sp. zn. 9Co/414/2018 pri skúmaní otázky, či listiny súvisiace s dražbou boli
žalobcovi riadne doručené do vlastných rúk v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z., a

či u žalobcu došlo k účinnému uplatneniu tzv. fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP účinného v
čase doručovania relevantných písomností žalovaným 2/.
34. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že tomuto tak nie je a tiež, že z týchto dôvodov je
potrebné považovať dražbu za neplatnú. Súd prvej inštancie v tomto smere vychádzal z ustálenej súdnejpraxe najvyšších súdnych autorít, na ktorú už vo svojom skoršom rozhodnutí poukázal aj odvolací súd
(viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 z 03. 10. 2013 a uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/239/2011).
35. Odvolací súd vo svojom skoršom rozhodnutí, na ktoré bolo skôr poukázané, uviedol, že v prípade

náhradného doručovania podľa § 47 ods. 2 OSP bola uvedeným ustanovením konštruovaná právna
fikcia tak, že účinky doručenia písomnosti nastali ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu,
kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia bola právno - technický postup, pomocou ktorého sa
považovala za existujúcu situácia, ktorá bola zjavne v rozpore s realitou, a ktorá dovoľovala, aby z
nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom

fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je nástrojom
výnimočným, striktne určeným na naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho
poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej
istoty), musela rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spájal. Ak neboli všetky právne
náležitosti splnené, súd nebol oprávnený naplnenie fikcie konštatovať (nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 119/07).

36. Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádzala z toho, že adresát sa v čase
doručenia (v určitý konkrétny deň) fakticky zdržiaval v mieste doručenia a mal z tohto dôvodu možnosť
si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať alebo vyzdvihnúť. Gramatický
výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ nemohol byť iný len ten, že zákon vyžadoval a
predpokladal, že adresát sa v dobe doručovania v mieste doručenia skutočne zdržiaval, a že len nebol

zastihnutý tam, kde mal doručovateľ písomnosť doručiť. Zdržovanie sa v mieste doručenia v podstate
teda znamenalo, že sa adresát každodenne vracal do svojho bytu, čo by bolo vylúčené, ak by bol v
čase doručovania v nemocnici, na dovolenke, keby sa vracal do svojho bytu len na soboty a nedele,
pretože sa inak zdržiaval na inom mieste a pod. Obsah slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ bol teda
vecou konkrétneho prípadu (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/179/2010). Miesto,

deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazoval doručenkou, ktorú pošta vracala späť odosielajúcemu
súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov
vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 OSP osvedčovala pravdivosť toho, čo bolo v nej uvedené,
ak nebol preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu osvedčovala súdu vykonanie doručenia a čas
doručenia, kým nebol preukázaný opak (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/37/92). Tento dôsledok však

mohol nastať len vo vzťahu k tomu, čo bolo na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahovala
údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nebolo osvedčené, či táto podmienka náhradného
doručenia bola splnená. V takom prípade bolo povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej
splnenia, pričom nebolo povinnosťou účastníka (strany), ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť
dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia

nezdržoval z dôvodu, že účastník konania (strana) nemal povinnosť preukazovať opak toho, čo nebolo
osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení bol možný len vtedy, ak bolo zistené, že
adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval (rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/239/2011,
6Cdo/109/2011, 3Cdo/30/2010, 3Cdo/212/2004, 5Cdo/94/2000).
37. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v priebehu dražby viacero

relevantnýchpísomnostítýkajúcichsadražbybytu,ktorémuselibyťvzmysle§10ods.1zák.č.527/2002
Z. z. doručené do vlastných rúk žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti postupom upraveným § 47 ods.
2 OSP, takýmto spôsobom doručené neboli. Niet pochýb o tom, že tieto relevantné písomnosti, ktoré
boli doručované poštou žalobca neprevzal, preto správne súd prvej inštancie zameral dokazovanie na
skúmanie otázky, či tieto písomnosti boli doručené v súlade so zákonnými podmienkami tzv. fikciou

doručenia.
38. Súd prvej inštancie v tej súvislosti v bode 85. odôvodnenia rozsudku správne uviedol, za súčasného
splnenia ktorých podmienok je možné považovať zásielku za doručenú tzv. fikciou doručenia.
39.Tietopodmienkysústanovenékumulatívne,pretopokiaľlenjednaztýchtopodmienokniejesplnená,
nemožno fikciu doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP uplatniť.

40. Súd prvej inštancie z dôkazov vykonaných pred ním dospel k správnemu záveru, že v danom
prípade nebola naplnená podmienka fikcie doručenia, ktorou je, že doručovateľ nezastihnutého adresáta
vhodným spôsobom upovedomí, kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny).
41. Súd prvej inštancie v bode 86. napadnutého rozhodnutia uviedol, k akým skutkovým záverom
pri doručovaní jednotlivých písomností dospel a tiež, ktoré konkrétne ustanovenia zák. č. 527/2002

Z. z. boli v prípade doručovania tam uvedených písomností porušené. Z obsahu listinných dôkazov
obsiahnutých v spise, a to jednotlivých doručeniek týkajúcich sa uvedených písomností možno vyvodiť,
že v každom jednotlivom prípade bol vykonaný len jeden neúspešný pokus o doručenie zásielky naadresu W. žalobcovi a súčasne v rovnaký deň boli tieto zásielky uložené na pošte, ktoré si žalobca v
odbernej lehote neprevzal.
42. Niet teda pochýb o tom, že táto zákonná podmienka, a to oznámenie doručovateľa o tom, kedy príde

písomnosť doručiť znova v prípade nezastihnutého adresáta nebola ani v jednom prípade doručovania
relevantných zásielok naplnená, preto nemožno dospieť ani k záveru, že fikcia doručenia bola naplnená.
43. Z tohto pohľadu je zodpovedanie otázky, či sa adresát v mieste doručovania v čase doručovania
relevantných písomností zdržiaval bez právneho významu, nakoľko ani opačný záver, k akému dospel
súd prvej inštancie, a to, že sa žalobca v čase doručovania týchto písomností na adrese zdržiaval,

nemôže zmeniť nič na závere o neúčinnom doručení relevantných písomností z dôvodu nenaplnenia
jednej z kumulatívne stanovených zákonných podmienok.
44. Preto ani odvolacie námietky, v ktorých žalovaní spochybňujú skutkový záver súdu prvej inštancie
o tom, že žalobca sa v čase doručovania relevantných písomností na adrese doručovania nezdržiaval,
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia vo veci, aj keď odvolací súd považuje
tieto skutkové závery súdu prvej inštancie za správne. V tomto smere poukazuje na odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa plne stotožňuje.
45. Pokiaľ teda súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že relevantné písomnosti
súvisiace s dražbou bytu neboli žalobcovi účinne doručené v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z.
náhradným spôsobom v súlade s § 47 ods. 2 OSP, jeho rozhodnutie je správne a súladné s ustálenou
praxou dovolacieho súdu v tejto otázke.

46. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj námietky žalovaných v tom smere, že zásielky boli
zasielané žalovaným 2/ na známu adresu žalobcu a vracali sa ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote
bez toho, aby mu boli známe okolnosti, že v skutočnosti sa adresát na tejto adrese nezdržuje a tiež,
keď poukazovali na porušenie povinnosti žalobcu vyplývajúcej z osobitného predpisu, ktorým je zák.
č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR, keď neuviedol, že na adrese trvalého bydliska sa

nezdržiava.
47. V tej súvislosti odvolací súd dopĺňa, že pre uplatnenie právnej fikcie doručenia vychádzajúc z
ustanovenia § 47 ods. 2 OSP je významná len okolnosť zdržiavania sa na adrese, kam je zásielka
určená do vlastných rúk doručovaná. Zákon nespája účinky účinného doručenia, tzv. fikcie doručenia,
s dodržaním povinnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 253/1998 Z. z. o hlásení

pobytu občanov, ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Týmto však nie je dotknuté právo poškodených
osôbnaprípadnúnáhraduškodyspôsobenejporušenímpovinnostižalobcom,vyplývajúcejzosobitného
predpisu, ktorým je zák. č. 253/1998 Z. z. (k tomu viď rozsudok NS SR z 27. 03. 2019 sp. zn.
8Cdo/178/2018).
48. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie o tom, že významným z hľadiska

dodržania ustanovení o doručovaní v zmysle § 10 zák. č. 527/2002 Z. z. je doručovať zásielky v súlade
s ustanovením § 47 ods. 2 OSP. Z tohto pohľadu nie je významnou vedomosť žalobcu ako vlastníka
draženej nehnuteľnosti o samotnej dražbe, prípadne jeho pasívny, či nečinný postup. Ani vyhodnotenie
správaniasažalobcuvrozporesdobrýmimravmivotázkepreberaniapísomnostíbyničnemohlozmeniť
na závere, že relevantné písomnosti v priebehu dražby neboli žalobcovi účinne doručené.

49. K odvolacej námietke žalovaného 2/, ktorý z uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 vyvodil, že
porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 151l v spojení s § 151m Občianskeho zákonníka (oznámenie
dlžníkovi o začiatku výkonu záložného práva) nie je dôvodom neplatnosti dražby v zmysle zák. č.
527/2002 Z. z. je potrebné uviesť, že na takomto závere napadnuté rozhodnutie nestojí. Súd prvej
inštancie vyvodil neplatnosť dobrovoľnej dražby z porušenia ustanovení zák. č. 527/2002 Z. z., nie z

porušenia spomínaných ustanovení § 151l v spojení s § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka.
50. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného 2/, ktorý vytýka súdu prvej inštancie, že nezaujal postoj
k výkonu záložného práva formou dražby v rovine ústavnosti a európskeho práva je potrebné uviesť, že
súdprvejinštanciesasícetoutootázkoukonkrétnenezaoberá,avšakzkontextusamotnéhorozhodnutia
vyplýva, že výkon záložného práva formou dražby akceptoval a dokazovanie zameral len na skúmanie

otázky, či dražba prebehla zákonným spôsobom.
51. Pokiaľ ide o posudzovanie otázky, či žalobca splnil svoju povinnosť oznámiť zmenu adresy
žalovanému 2/ tak, ako vyplýva zo všeobecných podmienok je potrebné uviesť, že prípadné nesplnenie
tejto povinnosti môže tvoriť základ pre uplatnenie nárokov žalovaného 2/ titulom náhrady škody, nemá
však žiaden vplyv na posudzovanie otázky účinného doručenia relevantných písomností v zmysle zák.

č. 527/2002 Z. z.“

55. Vzhľadom na to, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom sa v celom rozsahu
stotožnil s jeho odôvodnením a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody, dovolací súdodôvodnenie oboch rozsudkov považoval za jeden kompletizujúci celok a z tohto hľadiska posudzoval
aj dôvodnosť dovolania podaného z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. Dospel k záveru, že v uvedenom
odôvodnení (v jeho kompletizujúcej jednote) sa odvolací súd vyčerpávajúcim spôsobom vyporiadal s

podstatnými tvrdeniami žalovaných 2/ a 3/ ohľadne primeraného uplatnenia ustanovení osobitného
predpisu na právne vzťahy súvisiace s dražbu a potreby aplikácie ustanovenia § 47 ods. 2 OSP
na účely preukázania doručenia relevantných písomností podľa § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných
dražbách. Závery súdu v tomto ohľade sú dostatočné, jasné, logické a zrozumiteľné. Rovnako je
zrozumiteľne odôvodnené aj to, prečo nebolo potrebné vyporiadavať sa s otázkou nezdržiavania sa

žalobcu v mieste trvalého bydliska (body 36. až 43., 47. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).
Nesúhlas strany sporu, resp. jej polemika s vyhodnotením skutkových zistení a odôvodnením súdneho
rozhodnutia neodôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.

56. Z uvedených dôvodov dovolací súd preto dospel k záveru, že dovolania dovolateľov 1/ a 2/ z dôvodu
podľa § 420 písm. f) CSP nie sú dôvodné, čo by samo osebe odôvodnilo zamietnutie dovolaní.

K dovolaniu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP

Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu.

Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací

súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím
dôvodom. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

57. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

58. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na

nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti
dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť
dovolania.

59. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP sa vzťahuje výlučne na právnu otázku, ktorej

vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu; zo zákonodarcom
zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie
tak otázka hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna (v ďalšom texte len „právna otázka“).
60. Pre právnu otázku v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický „odklon“
jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda

o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej
otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu“. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do tohto pojmu predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia
najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky. Jeho súčasťou je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach

najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré
neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili.61. Dovolateľ 1/ právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a ktorej
vyriešením sa odvolací súd súčasne odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
riadne nevymedzil v súlade s § 432 ods. 2 CSP.

62.Dovolacídôvodpodľa§421ods.1písm.a)CSPuplatnilnamietajúc,žesúdysaextenzívnezaoberali
výlučneporušenímustanoveníZoDDbeztoho,abyskúmaliďalšiepodmienkyurčenianeplatnostidražby
v súlade s § 21 ods. 2 ZoDD, keď prvou podmienkou je ustálenie porušenia ustanovenia ZoDD, resp.
neplatnosti záložnej zmluvy (a s tým spojený vznik záložného práva) ako právneho titulu na vykonanie

dražby a druhou podmienkou, ktorá zakladá aktívnu vecnú legitimáciu v spore, je tvrdenie, že
daným porušením/neplatnosťou záložnej zmluvy bola dotknutá na svojich právach; treťou podmienkou,
ktorá síce explicitne nevyplýva zo samotného znenia zákona, ale možno k nej dospieť inými formami
interpretácie právnej normy, je podmienka príčinnej súvislosti medzi týmto porušením a tvrdenou ujmou
na právach žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (sp.
zn. 6Cdo/66/2019, 7Cdo/481/2014, 5Cdo/117/2018), z ktorých možno ohľadom právnej otázky splnenia

podmienok určenia neplatnosti dražby prijať jediný záver, a to, že na určenie neplatnosti dražby musia
byť kumulatívne splnené podmienky, že:
- došlo k porušeniu niektorého z ustanovení ZoDD
- týmto porušením došlo k zásahu do práv žalobcu
- zásah do práv žalobcu bol reálny a zásadný, resp. porušenie ZoDD malo relevantnú intenzitu

- medzi porušením ustanovenia ZoDD a zásahom do práv žalobcu existuje príčinná súvislosť
- všetky vyššie uvedené podmienky boli tvrdené v konaní osobou, ktorá sa domáha určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby.

63. Pokiaľ dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP uplatnil namietajúc, že súdy sa

extenzívne zaoberali výlučne porušením ustanovení ZoDD bez toho, aby skúmali ďalšie podmienky
určenia neplatnosti dražby v súlade s § 21 ods. 2 ZoDD, už z formulácie tejto námietky vyplýva, že
dovolateľ 1/ si je vedomý, že odvolací súd sa právnou otázkou, súvisiacou so samotným ustanovením §
21 ods. 2 ZoDD samostatne nezaoberal, t. j. jeho rozhodnutie od vyriešenia riadne nevymedzenej otázky
nezáviselo. Dovolanie z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP preto dovolací súd nepovažoval za

prípustné, ktorá okolnosť by sama osebe bola dôvodom na odmietnutie dovolania v tejto časti.

K dovolaniu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

64.Zaprávnuotázku,odvyriešeniaktorejzáviselorozhodnutieodvolaciehosúdu,aktorávrozhodovacej
praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, označil dovolateľ 1/ otázku posúdenia formy doručovania

v režime ZoDD.

65. Dovolateľ 1/ namietol, že odvolací súd v ods. 34. odôvodnenia rozhodnutia v kontexte primeraného
(nie rovnakého) použitia § 47 ods. 2 OSP pri doručovaní a s tým spojeného uplatnenia fikcie doručenia
odkázal na jeho slovami „ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít“ reprezentovanú jediným

rozhodnutím NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010, pričom druhé rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/239/2011,
na ktoré odvolací súd odkázal bolo v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a
týkalo sa doručovania rozsudku právnemu zástupcovi súdom, preto ho vzhľadom na skutkový stav,
ako aj rozdielnosť právnej úpravy - procesnoprávne doručovanie výlučne podľa OSP orgánom verejnej
moci subjektu súkromného práva v súdnom konaní v porovnaní s hmotnoprávnym doručovaním s

primeraným použitím ustanovení osobitného predpisu, dražobníkom - súkromnou osobou adresátovi,
osobe súkromného práva, na zmluvnom základe bez verejnomocenských oprávnení toto rozhodnutie
nebolo nemožné na súdený prípad použiť. Vzhľadom na záver vyjadrený v náleze Ústavného súdu SR
zo 06. 10. 2020 sp. zn. I. ÚS 115/2020-62 (... jedno, prípadne dve nepublikované rozhodnutia môžu
predstavovať otázku vyriešenú, teda otázku, o ktorej existuje ustálená rozhodovacia prax ...), nemožno

právnu otázku aplikácie ustanovenia § 10 ods. 1 ZoDD považovať za dovolacím súdom vyriešenú.

66. Podľa dovolateľa 1/ odvolací súd navyše v rozhodnutí nesprávne rozhodol o porušení ZoDD, ktoré
by bolo spôsobilé privodiť neplatnosť dobrovoľnej dražby, pričom toto nesprávne rozhodnutie záviselood vyriešenia právnych otázok, ktoré neboli v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ vyriešené,
konkrétne:
„1. Ako „primerane“ (nie rovnako, ako ich aplikoval krajský súd) sa majú uplatniť pravidlá procesného

kódexu na hmotnoprávne doručovanie osobou súkromného práva v rámci organizácie dražby.
2. Ako sa má uplatňovať podmienka „zdržiavania sa“ adresáta (vzhľadom na primerané použitie
ustanovení osobitného predpisu) a zámer zákonodarcu vyjadrená v dôvodovej správe.
3. Či prípad, kedy za dodržania požiadaviek na formu doručovania (doporučene, do vlastných rúk)
nedošlo k opakovanému doručovaniu poštovým doručovateľom v zmysle primeraného uplatňovania

požiadaviek podľa § 47 ods. 2 OSP je porušením ZoDD a ak áno, či je prípadom takého porušenia ZoDD,
ktoré je spôsobilé (pri kumulatívnom splnení ostatných podmienok) privodiť neplatnosť dobrovoľnej
dražby, z dôvodu založenia reálnej ujmy na právach žalobcu napriek tomu, že dražobník listiny doručoval
na jedinú známu adresu dlžníka/vlastníka predmetu dražby v režime doporučene/do vlastných rúk,
teda v režime, v ktorom opomenul jedine podmienku opakovaného doručenia, pričom tento adresát
preukázateľne aktívne pripravoval podmienky na určenie neplatnosti dražby.

4. Či takéto „formálne“ porušenie je zákonné a z ústavného hľadiska primerané (potrebné, vhodné)
opatrenie, ktorým sa zasahuje do základných práv 3 subjektov súkromného práva v záujme ochrany
práv (a ktorých) jedného subjektu súkromného práva.“

67. V nadväznosti na podmienky určenia neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 ZoDD vo vzťahu k

údajnému nenaplneniu opakovaného doručovania poštovým doručovateľom dovolateľ 1/ zastáva názor,
že sa nejednalo o porušenie § 10 ods. 1 ZoDD s ohľadom na primerané použitie ustanovení § 47 ods.
2 OSP.

Podľa § 10 ods. 1 ZoDD písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to

nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej
sú určené. Peňažnú čiastku možno zložiť v hotovosti najviac vo výške podľa osobitného predpisu.11aa)
Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.11)

Osobitným predpisom v zmysle poznámky 11) sú ustanovenia § 45 až § 50 zák. č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok (OSP) v znení platnom do 30. júna 2016, pričom vo vzťahu k požiadavke
doručovania do vlastných rúk je relevantným ustanovenie § 47 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak nebol
adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje,
doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu
uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť

na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku
počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i
keď sa adresát o tom nedozvedel.

68. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/33/2010 konštatoval:

„Postup súdu pri doručovaní písomností určených do vlastných rúk adresáta, ktorý nebol pri doručovaní
zastihnutý, je upravený v § 47 ods. 2 OSP (v ďalšom sa toto ustanovenie uvádza v znení účinnom v
čase doručovania). Podľa tohto ustanovenia platí, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť
do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom
upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i

nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce
a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia
nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení
nedozvedel.
Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení („... považuje sa posledný deň lehoty za

deň doručenia ...“) je predpísané súčasné splnenie nasledovných podmienok: a) možnosť náhradného
doručenia nie je zákonom vylúčená, b) adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, c) adresát sa
zdržuje v mieste doručovania, d) doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil,
kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), e) druhý pokus o doručenie zostal
taktiež bezvýsledný, f) adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti

na pošte alebo orgáne obce, g) adresát si zásielku do 3 dní od uloženia nevyzdvihol. Tieto podmienky
sú stanovené kumulatívne, preto ak z nich nie je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia
v zmysle § 47 ods. 2 OSP. Miestom doručenia je spravidla miesto (obec alebo mesto), kde má adresátbydlisko alebo sídlo. V odôvodnených prípadoch môže byť miestom doručenia aj iné miesto pobytu,
ktoré sám určí na doručovanie adresát (napríklad v podaniach adresovaných súdu).
Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle § 47 ods. 2 OSP vychádza teda z toho,

že adresát sa v čase doručovania (t. j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia a má
tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť.
Táto skutočnosť (zdržiavanie sa účastníka v mieste doručenia) je jedným z predpokladov a zákonnou
podmienkou pre uplatnenie právnej fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP, pričom nie je rozhodujúce
miesto trvalého bydliska ale okolnosť zdržiavania sa na adrese, kam je zásielka určená do vlastných rúk

doručovaná. Gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ nemôže byť iný ako ten, že
zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručenia skutočne zdržuje,
a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť doručiť.
Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta
vracia späť odosielateľovi. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytáva postup pri doručení,
vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 OSP, sa potvrdzuje to, čo je v nej uvedené. V

zmysle § 45 ods. 2 OSP sa údaje uvedené na doručenke považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný
opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené.
Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či
táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou v danom prípade
odosielateľa zásielky vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka,

ktorému bola zásielka doručovaná, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa
v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval (nie je povinnosťou preukazovať opak toho, čo nie
je uvedené na doručenke a o čom neplatí predpoklad pravdivosti). Záver súdu o účinnom náhradnom
doručeníjemožnýlenvprípadezistenia,žeadresátsavmiestedoručeniavčasedoručovaniazdržoval.“

69. V rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/233/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol:
„Predmetom konania je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu žalobcu. ...
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky
do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do
vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného

predpisu (§ 45 až § 50 OSP).
Citovaným ustanovením zákon č. 527/2002 Z. z. upravuje povinnosť doručiť príslušné písomnosti
(súvisiacesdražbou)osobámuvedenýmvzákone,ktorésadoručujúadresátovidovlastnýchrúk,pričom
sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o doručovaní. Vzhľadom na zákonom
vyžadované doručovanie písomností do vlastných rúk, je doručovanie podľa § 46 OSP vylúčené.

Ak ide o výkon záložného práva, veriteľ pred procesom dobrovoľnej dražby oznamuje dlžníkovi začiatok
výkonu záložného práva, a to najmenej 30 dní vopred, ktorá povinnosť mu vyplýva z § 151l v
spojení s § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka. Porušenie tejto povinnosti veriteľom síce nie je
dôvodom neplatnosti dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z., môže však byť spojené so vznikom
zodpovednostného vzťahu veriteľa za spôsobenú škodu. ...

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi ... žalovaný 2/ doručoval viacero relevantných písomností
týkajúcich sa dražby jeho bytu, ktoré v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. mu museli byť
doručené do vlastných rúk postupom upraveným v § 47 ods. 2 OSP Podľa názoru dovolacieho súdu
preto bolo potrebné zisťovať splnenie podmienok náhradného doručovania u každej z týchto písomností
v zmysle § 47 ods. 2 OSP, a teda nepostačovalo len zisťovanie pobytu žalobcu v uvedenom období, ako

jednej z podmienok účinného náhradného doručenia uvedených písomností. ...
Postup súdu pri doručovaní písomností určených do vlastných rúk adresáta, ktorý nebol pri doručovaní
zastihnutý, je upravený v § 47 ods. 2 OSP (v ďalšom sa toto ustanovenie uvádza v znení účinnom v
čase doručovania). Podľa tohto ustanovenia platí, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť
do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom

upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i
nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce
a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia
nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení
nedozvedel.

Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení („... považuje sa posledný deň lehoty za
deň doručenia ...“) je predpísané súčasné splnenie nasledovných podmienok: a) možnosť náhradného
doručenia nie je zákonom vylúčená, b) adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, c) adresát sa
zdržuje v mieste doručovania, d) doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil,kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), e) druhý pokus o doručenie zostal
taktiež bezvýsledný, f) adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti
na pošte alebo orgáne obce, g) adresát si zásielku do 3 dní od uloženia nevyzdvihol. Tieto podmienky

sú stanovené kumulatívne, preto ak z nich nie je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia
v zmysle § 47 ods. 2 OSP. Miestom doručenia je spravidla miesto (obec alebo mesto), kde má adresát
bydlisko alebo sídlo. V odôvodnených prípadoch môže byť miestom doručenia aj iné miesto pobytu,
ktoré sám určí na doručovanie adresát (napríklad v podaniach adresovaných súdu).
Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle § 47 ods. 2 OSP vychádza teda z toho,

že adresát sa v čase doručovania (t. j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia a má
tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť.
Táto skutočnosť (zdržiavanie sa účastníka v mieste doručenia) je jedným z predpokladov a zákonnou
podmienkoupreuplatnenieprávnejfikciedoručenia vzmysle§47ods.2OSP,pričomniejerozhodujúce
miesto trvalého bydliska ale okolnosť zdržiavania sa na adrese, kam je zásielka určená do vlastných rúk
doručovaná. Gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ nemôže byť iný ako ten, že

zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručenia skutočne zdržuje,
a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť doručiť.
Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta
vracia späť odosielateľovi. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytáva postup pri doručení,
vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 OSP, sa potvrdzuje to, čo je v nej uvedené. V

zmysle § 45 ods. 2 OSP sa údaje uvedené na doručenke považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný
opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené.
Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či
táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou v danom prípade
odosielateľa zásielky vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka,

ktorému bola zásielka doručovaná, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa
v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval (nie je povinnosťou preukazovať opak toho, čo nie
je uvedené na doručenke a o čom neplatí predpoklad pravdivosti). Záver súdu o účinnom náhradnom
doručeníjemožnýlenvprípadezistenia,žeadresátsavmiestedoručeniavčasedoručovaniazdržoval.“

70. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že najvyšší súd otázku potreby doručovania určených listín
súvisiacich s dražbou spôsobom upraveným v ustanovení § 47 ods. 2 OSP už riešil, keď dospel k
záveru, že primeraným spôsobom doručovania je doručovanie podľa § 47 ods. 2 OSP, pričom v týchto
rozhodnutiach riešil aj otázku kritérií, za splnenia ktorých možno uplatniť fikciu doručenia, vrátane
kritéria „zdržiavania sa“. S názorom vysloveným v týchto rozhodnutiach sa senát dovolacieho súdu

stotožňuje aj v prejednávanej veci a nevidí dôvod na zmenu tohto názoru.

71. Vzhľadom na uvedené teda nebola splnená podmienka v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, teda že
by (v prípade otázok 1. a 2. uvedených v bode 66. tohto odôvodnenia) išlo o otázku doteraz dovolacím
súdom neriešenú, čo spôsobuje neprípustnosť dovolania v tejto časti. Pri posudzovaní primeranosti

použitia ustanovenia § 47 ods. 2 OSP v spojení s § 10 ods. 1 ZoDD pritom nedošlo ani k odklonu od
doterajšej judikatúry najvyššieho súdu.

72. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že aj Ústavný súd SR v rozhodnutí III. ÚS 420/2018
konštatoval: Na to, aby nastala fikcia doručenia, museli byť splnené všetky podmienky uvedené v § 47

ods. 2 OSP kumulatívne. Medzi tieto podmienky patrila aj skutočnosť, že zásielka bola doručovaná
na adresu, na ktorej sa adresát v čase jej doručovania (v určitý konkrétny deň) fakticky zdržiaval a
z tohto dôvodu mal možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať
alebo vyzdvihnúť. Inými slovami, predpokladom náhradného doručenia bola skutočnosť, že adresát
nebol zastihnutý na adrese doručenia, hoci sa na tejto adrese v čase doručenia, ale aj počas plynutia

úložnej doby zdržiaval.

73. Pokiaľ ide o dovolateľom 1/ nastolené otázky 3. a 4. (viď bod 66. tohto odôvodnenia, v prípade týchto
otázok nie je splnená podmienka, že sa ich riešením odvolací súd zaoberal, a že jeho rozhodnutie
záviselo od ich vyriešenia. Z toho dôvodu je v tejto časti dovolanie taktiež neprípustné. Neprípustnosť

dovolania v tejto časti by sama osebe odôvodnila odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f) CSP.

74. Vzhľadom na vyššie konštatovanú prípustnosť, ale nedôvodnosť dovolania z dôvodu podľa § 420
písm. f) CSP dovolací súd dovolania žalovaných 2/ a 3/ ako celok zamietol podľa § 448 CSP.75. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v súlade s § 453 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

76. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.