Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24Csp/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120204887
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7120204887.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom

vBratislave,Dvořákovonábrežie8A,IČO:50094297,zastúpeného:AdvokátskakanceláriaRELEVANS
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 47 232 471 proti žalovanému: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom v B., C. XXX/X, o zaplatenie sumy 4.273,16 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.435,92 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne od 1.4.2020 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamieta.

III. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca - pôvodne Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340
890 sa žalobou zo dňa 16.4.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade ( 1. A. B., 2. D.
B. resp. jej dedičia) zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 4.273,16 EUR, kapitalizované zmluvné
úroky z istiny vo výške 721,11 EUR, zmluvný úrok vo výške 11,9 % ročne zo sumy 4.273,16 EUR od
1.4.2020 až do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.273,16 EUR od
1.4.2020 až do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalovanému a jeho nebohej
manželke úver vo výške 5.000 EUR, ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť formou pravidelných mesačných
splátok, vrátane dojednaných úrokov. Žalovaní svoj záväzok splácať úver riadne a včas porušili, preto
žalobca využil svoje oprávnenie a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

3. V priebehu konania, s účinnosťou od 3.7.2021 došlo k zmene obchodného názvu žalobcu na

365.bank, a.s. Uvedenú skutočnosť mal súd za zistenú z výpisu z obchodného registra.

4. Z uznesenia Mestského súdu Košice vydaného prostredníctvom notára JUDr. Kataríny Pravotiakovej
č.k.23 D 3/2020- 226,227, Dnot 9/2020 zo dňa 15.11.2023 súd zistil, že po nebohej D. B. ostalo
predlžené dedičstvo, nemá žiadnych dedičov (dedičia v prvej a tretej dedičskej skupine dedičstvo
odmietli) a bola nariadená likvidácia jej dedičstva. D. B. teda nemala dedičov, preto v spore nebolo

možné konať resp. pokračovať s jej dedičmi. Uznesením č.k.24 Csp 14/2020-128 zo dňa 20.9.2024 súd
preto konanie voči žalovanej v 2.rade resp. dedičom po neb. D. B. zastavil.5. Podaním zo dňa 16.2.2022 žalobca navrhol, aby súd vyhovel návrhu na zmenu na strane
žalobcu, s odôvodnením, že v priebehu konania postúpil pohľadávku uplatnenú žalobou na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.10.2021 na obchodnú spoločnosť R Collectors s.r.o., so

sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297. Uznesením č.k.24 Csp 14/2020-128
zo dňa 20.9.2024 súd návrhu žalobcu na zmenu na strane žalobcu vyhovel. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.10.2024.

6. Žalovaný nespochybňoval, že zmluva o úvere bola uzatvorená, ani to, že úver bol čerpaný a splatený

len čiastočne. Namietal, že veriteľ porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou pri zisťovaní
bonity dlžníkov, keď nevykonal žiadne zisťovanie v tom smere, či budú schopní úver splácať. Jeho
nebohá manželka brala jeden úver za druhým, čo je zrejmé aj z dedičského konania. Keby bol veriteľ
vykonal riadne prešetrenie ich pomerov, zistil by, že úver nebudú schopní riadne splácať. Manželka
žalovaného v priebehu trvania úverového vzťahu ochorela na rakovinu a behom pár mesiacov umrela.
Žalovaný tiež žiadal, aby súd prihliadol na jeho osobné, sociálne a majetkové pomery, s tým, že nevlastní

žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci významnejšej hodnoty, býva u brata a pre trvalo nepriaznivý
zdravotný stav je na invalidnom dôchodku, ktorý tvorí jeho jediný príjem.

7. Žalobca na obranu žalovaného reagoval tvrdením, že svoje povinnosti podľa ust. § 7 zákona
č.129/2010 Z.z. neporušil a pred uzavretím zmluvy o úvere skúmal platobnú schopnosť žalovaných

v príslušných registroch.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov, predložených žalobcom.

9. V konaní nebolo sporné a z písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1751244845 mal súd za

preukázané, že Poštová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaný A. B. a jeho manželka D. B. ako dlžníci
uzavreli dňa 21.3.2016 zmluvu č.1612819930, na základe ktorej veriteľ poskytol úver vo výške 5.000
EUR. Žalovaný a jeho manželka sa zaviazali úver vrátiť formou 96 pravidelných mesačných splátok vo
výške 81,14 EUR, vždy do 25.dňa príslušného mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 25.4.2016
a splatnosťou poslednej splátky vo výške 79,87 EUR dňa 25.3.2024. Úroková sadzba bola dojednaná

ako fixná vo výške 11,90 % ročne. RPMN bola určená vo výške 12,60 %. Celková čiastka, ktorú sa
dlžníci zaviazali vrátiť, bola určená sumou 7.788,17 EUR ( t.j. 95 x 81,14 EUR + 79,87 EUR posledná
splátka). Splátkový kalendár s presným rozpisom splatnosti jednotlivých splátok a ich započítania na
istinu, úroky a poplatky, s uvedením zostatku úverovej istiny pri riadnom splácaní úveru, tvorí súčasť
textu zmluvy (článok 2.3).

10. Z článku 4.5 zmluvy vyplýva, že veriteľ je oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný v prípade,
ak je dlžník v omeškaní s platením čo len jednej splátky viac ako tri mesiace a veriteľ upozornil dlžníka
na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.

11. Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaný spolu s manželkou zaplatili veriteľovi spolu sumu
2.564,08 EUR ( z toho do zosplatnenia úveru /25.6.2018/ zaplatili sumu 1.794,08 EUR a po uvedenom
dátume ešte sumu vo výške 770 EUR).

12. Podľa ust. § 1 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom

v čase vzniku právneho vzťahu, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

13. Podľa ustanovenia § 1 ods.2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.15. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

16. Podľa ust. § 7 ods.16 citovaného zákona, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

17. Podľa ust. § 7 ods.17 citovaného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to,
že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

18. Podľa ust. § 7 ods.20 citovaného zákona, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c)

výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

19. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

20. Žalobca si proti žalovanej v predmetnej veci uplatňoval plnenie vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, preto bolo nutné posúdiť, či boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré
na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa.

21. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení §11 ods. 2 sankcionuje veriteľa nemožnosťou

vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, ako aj bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou ním poskytnutého úveru, ak hrubo porušil
povinnosti podľa § 7 ods. 1 tohto zákona.

22. Súdny dvor (druhá komora) EÚ v rozsudku vo veci C-679/18, OPR-Finance s.r.o. proti GK

rozhodol, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom

práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23
smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa
ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu
spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiťveriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že
daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

23.ZvyššiecitovanéhorozsudkuSúdnehodvora(druhákomora)Európskejúnievyplývapovinnosťsúdu
ex offo skúmať splnenie povinnosti tvrdenia a s ňou súvisiacou povinnosťou na strane dodávateľa podľa
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch o splnení povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

24. Cieľom ust. § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je, že
veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu
klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných
pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem
z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.) Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na

posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká
bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa
vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie
stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že
spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.

25. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov,
ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že
informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám
a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia

úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a
samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je
povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť,
či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o
príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej

situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje.
Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane

spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(tj.konkrétnepríjmyzozamestnaneckej
alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).

Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

26. Skúmanie bonity potencionálneho dlžníka je najdôležitejšou predzmluvnou povinnosťou veriteľa.
Nestačí však iba splnenie tejto povinnosti formálne, pohodlným získaním údajov cez rôzne registre od
stola, ale veriteľ musí aktívne vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej

starostlivosti.

27. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti pri poskytovaní
úveru spotrebiteľom a povinnosťou veriteľa je skúmať bonitu klienta. Nie je postačujúce, aby len
spotrebiteľ poskytol informácie o príjmoch a výdavkoch, ale vyžaduje sa najmä, aby veriteľ ( poskytnuté

informácie analyzoval, vyhodnotil a dôraz kládol na zistenie, či bude spotrebiteľ schopný splácať úver
po uhradení bežných výdavkov a prípadne iných splátok úverov. Informácie, či bude spotrebiteľ schopný
splácať úver, zabezpečuje veriteľ na jednej strane v spolupráci so žiadateľom - spotrebiteľom, ale na
druhej strane je povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver aj s ohľadom na získané informácie
z dostupných úverových registrov (§7 ods. 16 zákona č. 126/2010 Z.z.). Je pritom povinnosťou veriteľa

nielen získať tieto informácie, ale ich aj dostatočne vyhodnotiť. Je to práve veriteľ, ktorý má povinnosť
vyžiadať si od žiadateľa úveru ešte pred uzatvorením spotrebiteľskej úverovej zmluvy tieto informácie.28. Žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca – banka, svoju povinnosť skúmať bonitu dlžníkov
riadne splnil prostredníctvom údajov uvedených samotnými žiadateľmi o poskytnutie úveru, dopytom
v Sociálnej poisťovni a zo spoločného registra bankových informácií. Poukázal na údaje, deklarované

dlžníkmi v žiadosti o úver, čo sa týka druhu a výšky príjmu, počtu vyživovaných detí (0) a výšky
peňažnýchzáväzkov(mesačnásplátkainéhoúveru181EUR).Žalovanýdeklarovalpríjemzinvalidného
dôchodku vo výške 287 EUR a jeho manželka príjem zo zamestnania ako aj z dôchodku spolu vo výške
742 EUR, teda spolu nimi deklarovaný príjem vo výške 1.029 EUR. Výšku deklarovaného príjmu si
veriteľ overil dopytom v Sociálnej poisťovni čo do rozsahu 95%. Z výpisu o peňažných záväzkoch zo

spoločného registra bankových informácií veriteľ zistil, že žalovaný má okrem ním deklarovanej splátky
181 EUR ďalší záväzok a to vo výške mesačnej splátky 260 EUR a jeho manželka okrem spoločných
záväzkov so žalovaným mala aj ďalšie tri záväzky v súhrnnej výške 19 EUR. Dlžníci teda mali v čase
uzatvoreniazmluvyoúvereďalšiezáväzkyvsúhrnnejvýškemesačnýchsplátok460EUR(t.j.181EUR+
279 EUR). Veriteľ prihliadol aj na výšku nákladov na základné potreby žiadateľov a to vo výške životného
minima 198,09 EUR + 139,19 EUR. V kontexte s výškou príjmu 1029 EUR potom veriteľ vyhodnotil, že

žalovanému spolu s manželkou poskytne úver vo výške 5000 EUR s celkovým počtom splátok 96 vo
výške 81,14 EUR mesačne.

29. Z dokladov, predložených žalobcom súd zistil, že žalovaný a jeho manželka skutočne v žiadosti
o poskytnutie úveru deklarovali svoj príjem vo výške, uvedenej žalobcom, t.j. u žalovaného jediný príjem

(z invalidného dôchodku) vo výške 287 EUR mesačne a u jeho manželky príjem zo zamestnania vo
výške 590 EUR mesačne a z dôchodku vo výške 152 EUR a teda, spolu obaja deklarovali príjem vo
výške 1.029 EUR mesačne.

Dopytom v Sociálnej poisťovni bol potvrdený u žalovaného príjem vo výške 272 EUR mesačne a u jeho

manželky vo výške 675 EUR mesačne; spolu bol teda u oboch dlžníkoch potvrdený príjem vo výške
947 EUR mesačne.

Čo sa týka príjmu, súd konštatuje, že veriteľ napriek výške príjmu, ktorá bola skutočne potvrdená
Sociálnou poisťovňou len vo výške 947 EUR, pri posudzovaní schopnosti splácať úver vychádzal zo

sumy, deklarovanej samotnými žiadateľmi o úver (1.029 EUR).

Čo sa týka záväzkov, ktoré vyplynuli z výpisu zo spoločného registra bankových informácií, súd
konštatuje, že veriteľ okrem záväzkov v súhrnnej výške 460 EUR neprihliadol na úver, pri ktorom je
deklarovaná výška mesačnej splátky 179 EUR (finančná inštitúcia B05, B06, počet zmlúv 2), čím sa

výška nákladov na zaplatenie iných peňažných záväzkov zvyšuje na sumu 639 EUR.

Odhliadnuc od skutočnosti, že veriteľ okrem záväzkov z úverových zmlúv aktívne nevykonal žiadne
zisťovanie skutočných životných nákladov dlžníkov, napr. výšku reálnych platieb za bývanie a médiá,
na stravu, na hygienické potreby, prípadne na lieky, dopravu, telefón a vychádzal len z paušálnej sumy

životného minima spolu na oboch žiadateľov vo výške 337,28 EUR, je zrejmé, že aj len s dosadením
súm životného minima bola výška nákladov dlžníkov v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vyššia (976,28
EUR), ako výška ich príjmu (947 EUR).

Súd v tomto kontexte vo vzťahu k hodnoteniu nákladov žiadateľov na iné peňažné záväzky a ich

platobnej disciplíny zdôrazňuje, že hneď na prvej strane zhrnutia výpisu zo spoločného registra
bankových informácií (CB SKÓRE) boli žiadatelia v rámci rozpätia A až M zaradení do pásma B, t.j. na
dolnej hranici rozpätia so slovným hodnotením „Zlé“, s tým, že ide o zmluvy s nevyhovujúcim stavom
plnenia za posledných 18 mesiacov, ako aj o zmluvy so splátkami po splatnosti.

30. Ak napriek vyššie zisteným skutočnostiam právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému a jeho
manželke úver vo výške 5.000 EUR s výškou mesačnej splátky 81,14 EUR na dobu 96 mesiacov, učinil
tak bez riadneho a objektívneho vyhodnotenia ich schopnosti tento úver splácať a teda, nepostupoval s
odbornou spôsobilosťou a to na úrovni hrubého porušenia svojich povinností vyplývajúcich z ust. § 7 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ preto nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru

a vyžadovať od žalovaných jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a zároveň, úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov ( § 11 ods.2 citovaného zákona).31. Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania už nastala konečná, v zmluve dojednaná splatnosť úveru
(25.3.2024), aplikujúc vyššie uvedené sankcie súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny úveru
vo výške 2.435,92 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou reálne poskytnutého úveru 5.000 EUR

a sumou, ktorú žalovaný spolu s nebohou manželkou už zaplatili (2.564,08 EUR).

32. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania z nesplatenej istiny úveru vo výške 5 % ročne
od 1.4.2020 až do zaplatenia.

33. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa ust. § 3 citovaného nariadenia, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je

o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. V konaní nebolo sporné, že žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie dlhu listom zo dňa 25.6.2018. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil až od

1.4.2020, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej
istiny vo výške 2.435,92 EUR počnúc od 1.4.2020 až do zaplatenia.

36. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v
znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu

omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0 % ročne a po zvýšení o 5 perc.bodov jej výška činí 5 %
ročne. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis, preto súd žalobe
vyhovel.

37. V prevyšujúcom rozsahu uplatnenej istiny a príslušenstva súd žalobu zamietol.

38. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vychádzajúc z princípu úspechu v spore. Žalobca
mal v spore úspech v percentuálnom vyjadrení v rozsahu 48,75 % (neúspech žalovaného) a neúspech
v rozsahu 51,25 % (úspech žalovaného). Pomer úspechu a neúspechu sporových strán je teda

v podstate rovnaký. Preto súd rozhodol, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).