Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/100/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122252426
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122252426.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu

JUDr. Valérie Kleinovej ml. a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: SPP-distribúcia, a.s.
so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného:
SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO:
36 862 711, proti žalovanému: MAX Project s.r.o., so sídlom trstice č. 1367, 925 42 Trstice, IČO: 36 781
525, právne zastúpenému: JUDr. Juraj Czirfusz, advokát, so sídlom Hlavná 48, 929 01 Dunajská Streda,
IČO: 44 566 085 o zaplatenie 3292,53 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta pod č.k. 35Cb/5/2022-206 zo dňa 26.10.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 35Cb/5/2022-206 zo dňa 26.10.2022
p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 35Cb/5/2022-206 zo
dňa 26.10.2022 výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.292,53 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.535,14 eur od 27.11.2020 do zaplatenia, 9 % ročne zo
sumy 757,39 eur od 18.11.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-

eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a výrokom II. rozhodol, že žalovaný je povinný
zaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniavrozsahu100%stým,žeovýšketejtonáhradybuderozhodnuté
samostatným uznesením. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1, §
369 ods. 1,2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonníka
alebo ObZ“), § 415, § § 420 ods. 1, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky
zákonník alebo OZ“), § 29 ods. 1, § 30 ods. 1, 3, 5 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe
výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákona o

e-Governmente, § 3 písm. c) bod 10, § 82 ods. 1, 2, 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene
a doplnení niektorých zákonov ( ďalej aj „o energetike“), § 15 ods. 6 psím. d), § 19 ods. 1 zákona č.
142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 1 písm. c), §1 ods. 5, 6, 14
vyhlášky vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje
spôsobvýpočtuškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomplynu(ďalejaj„vyhláškač.449/2012Z.z.“)a
§ 1 ods. 1, § 2 nariadenia vlády č.21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.292,53 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 2.535,14 eur od 27.11.2020 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 757,39eur od 18.11.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a
nahradiť mu trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že v období od 12.6.2019 do 10.6.2020
žalovaný na odbernom mieste K. XXX/XX, XXX XX F. B. odoberal plyn meraný určeným meradlom č.

XXXXXXXXBXXX, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V období
od 24.4.2020 do 10.6.2020 žalovaný na odbernom mieste K. XXX/XX, XXX XX F. B. odoberal
plyn meraný určeným meradlom č. XXXXXXXXBXXX, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) Zákona č. 251/2012 Z. z.
o energetike sa odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii považuje za neoprávnený odber plynu. Žalovaný mal v rozhodných obdobiach
uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s..
Za obdobia od 12.6.2019 do 10.6.2020 a za obdobie od 24.4.2020 do 10.6.2020 odobral žalovaný
na predmetnom odbernom mieste 0 m3 zemného plynu patriaceho dodávateľovi zemného plynu
žalovaného. Dňa 13.7.2020 zamestnanci žalobcu pri kontrole odberného miesta demontovali určené
meradlo č. XXXXXXXXBXXX (plynomer) a určené meradlo č. XXXXXXXXBXXX, ktoré zaslali znalcovi

na posúdenie overovacích značiek. Znalec Ing. Peter Leška vypracoval dňa 22.10.2020 znalecký
posudok č. 638/PL-2020 (pre určené meradlo XXXXXXXXBXXX) a dňa 03.11.2020 vypracoval znalecký
posudok č. 655/PL- 2020 (pre určené meradlo č. XXXXXXXXBXXX). Na základe záverov znaleckého
posudku žalobca zistil, že na danom odbernom mieste dochádzalo vo vyššie uvedených rozhodných
obdobiach k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike.

Znalec na otázku či sa zhodujú znaky odtlačku na spornej a znaky odtlačku na kontrolnej overovacej/
zabezpečovacej značke uviedol: „Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami
plombovacích klieští som zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov
sporných a kontrolných odtlačkov.“ V prípade ak znalec konštatuje nezhodu kontrolného odtlačku
a sporného odtlačku konštatuje tým de facto, že sporná plomba zo zaisteného plynomeru nebola

vytvorená čeľusťami plombovacích klieští, používaných oprávneným subjektom, ktorý na meradlo
plombu pôvodne umiestnil. Uvedené je zásadným a plnohodnotným dôkazom, že došlo k zásahu do
zabezpečovacích prvkov meradla. Znaky neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d)
zákona o energetike boli naplnené tým, že žalovaný na odbernom mieste odoberal plyn a že na meradle
došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, keďže došlo k výmene originálnej

plomby osadenej na určené meradlo certifikovaným subjektom za inú plombu, ktorá nebola osadená
na to určeným subjektom. V dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou
manipuláciousúúdajeztakéhotomeradlanepoužiteľné,takžeprevádzkovateľdistribučnejsietenemôže
zistiť množstvo plynu, ktoré by mal „spárovať“ s príslušným odberateľom, ktorý má pre toto odberné
miesto zmluvu. Nakoľko skutočne vzniknutú škodu nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych a

spoľahlivých podkladov žalobca použil výpočet škody podľa všeobecne záväzného nariadenia a to
Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Žalovaný bol podľa žalobcu listom zo dňa
05.11.2020 vyzvaný k úhrade sumy 2 535,14 eur. Žalovaný bol listom zo dňa 28.10.2020 a listom zo dňa
6.11.2020 vyzvaný k úhrade sumy vo výške 757,39 eur za škodu spôsobenú neoprávneným odberom

zemného plynu.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že mu nebol
doručenýnávrhspolusprílohami.Vsúvislostisvyúčtovanímškodyspôsobenejneoprávnenýmodberom
zemného plynu (ubytovňa a služby) uviedol, že sa jedná o rodinný dom a nie o ubytovňu. Vyúčtovanie

škôd považuje žalovaný za bezpredmetné, nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom nemanipuloval s
meradlom plynu. Má za to, že k porušeniu zabezpečenia meradla nedošlo z jeho strany a z tohto dôvodu
škody nespôsobil žalovaný.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že rozhodujúci je účel využívania stavby (rodinného

domu). Žalobca spolu so žalobou predložil dôkazy (napr. fotodokumentácia), ktoré preukazujú, že
žalovaný priestory využíval na podnikateľské účely. K tvrdeniu žalovaného, že nikdy nemanipuloval
s meradlom plynu, a popiera, že by k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
došlo jeho pričinením, žalobca uviedol, že overovanie určených meradiel podlieha prísnej regulácii
zo strany štátu. Pravdou podľa žalobcu je, že niekto na určených meradlách umiestnených na

odbernom mieste žalovaného sfalšoval overovacie značky, ktoré zároveň slúžia aj ako zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Určené meradlá umiestnené na odbernom mieste žalovaného boli
overené a opatrené overovacou značkou subjektom na to oprávneným, avšak následne bolo zistené,
že niekto originálne overovacie značky odstránil a nahradil ich neoriginálnymi t. j. falošnými. Žalobcanetvrdí, že overovacie značky sfalšoval priamo žalovaný. Samotná skutočnosť, že na danom odbernom
mieste dochádzalo k odberu zemného plynu je nesporná. Žalovaný v rozhodnom období odoberal na
danom odbernom mieste zemný plyn a to prostredníctvom svojho zmluvného dodávateľa. V danom

prípade bolo zistené, že žalovaný odoberal plyn s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody je svojim charakterom
záväzkom mimozmluvným, vyplývajúcim z deliktuálnej zodpovednosti žalovaného za neoprávnený
odber zemného plynu. Na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú rozhodujúce údaje o
spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Ak sa na odbernom mieste meradlo

nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo (pozn.
údaj o spotrebe z meradla nebolo možné z dôvodu zániku platnosti jeho úradného overenia použiť
v obchodnom styku), platí, že plyn, ktorý odberateľ odobral, nedodal do siete žiadny z dodávateľov
zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete. Pri porušení
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií alebo pri neoprávnenom zásahu do meradla, zaniká
v zmysle ustanovenia § 25 ods. 12 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii, platnosť jeho úradného

overenia a údaj o spotrebe zemného plyn zaznamenaný takýmto meradlom nemôže byť použitý v
obchodnom styku. Keďže údaje takéhoto určeného meradla (plynomeru) nie je možné použiť, tak
dodávateľ zemného plynu vyfakturuje odberateľovi dodanie 0 m3 zemného plynu. Odobraním tohto
plynu tak došlo k zmenšeniu majetkovej sféry na strane žalobcu prevádzkovateľa distribučnej siete.
Keďže však nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých

podkladov, tak v súlade s ustanovením § 82 ods. 3 Zákona o energetike sa použije spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom,
ktorým je Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Platnosť overenia
určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia

značka alebo zabezpečovacia značka. Používateľ určeného meradla je povinný určovať výšku platby
podľaúdajovzistenýchzplatneoverenéhourčenéhomeradla.Porušenímzabezpečovaciehozariadenia
proti neoprávnenej manipulácií resp. plomby platnosť overenia meradla zanikla, nie je teda potrebné
preukazovať či meradlo meria správne, a teda údaj uvedený na číselníku nie je možné akceptovať.
Údaje získané z takéhoto meradla dodávateľ plynu nemôže použiť ako podklad fakturácie, v dôsledku

čoho nemôže v podstate vôbec vyúčtovať dodávku plynu (nie je totiž zrejmé, či vôbec plyn dodal a
v akom rozsahu). Pokiaľ však bol na takomto odbernom mieste plyn skutočne odoberaný, potom je
zrejmé, že niekomu tento plyn „chýba“. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda v súhrnnej výške
3 292,53 eur. Zákonná úprava ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) je vybudovaná na princípe objektívnej
zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom, a to bez ohľadu na to, kto zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii poškodil. Zo záverov znaleckých posudkov podľa žalobcu jednoznačne
vyplýva, že pôvodné, originálne zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nachádzajúce sa na
daných určených meradlách boli odstránené a nahradené neoriginálnymi, falošnými plombami.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakoval svoju argumentáciu z odporu. Právna

zástupkyňa žalovaného na pojednávaní 28.9.2022 doplnila, že zodpovednosť žalovaného za vznik
škody nebola preukázaná. Žalovaný disponuje so znaleckým posudkom, v ktorom znalec jednoznačne
uviedol, že poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii mohlo vzniknúť aj pri demontáži
meradla. Keďže podľa znaleckého posudku iné porušenia plynomeru neboli zistené, ergo pasívna
legitimácia žalovaného je naďalej otázna. Žalovaný spochybňuje výpočet škody jednak z dôvodu, že

žalobca uvádza, že škoda bola vypočítaná aj na časť ubytovňa pričom podľa výpisu z LV XXXX pre kat.
územie F. B. na odbernom mieste sa ubytovňa nenachádza. Je tam postavený rodinný dom súp. č. XXX.
S poukazom aj na viaceré nálezy Ústavného súdu napr. sp.zn. III. US 114/2020, alebo aj IV. US 1372018,
k vypočítaniu škody prišlo na základe vykonávacej vyhlášky, pričom nie je zrejmé, či ku škode vôbec
došlo a pokiaľ áno, aká je výška skutočnej škody. Žalovaný nespochybňoval, že časť nehnuteľnosti je

využívaná na podnikateľské účely.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní 28.9.2022 k námietke, že odberným miestom je rodinný
dom uviedol, že podstatným je ako bola vec nahlásená dodávateľovi a teda, že dom bol určený na
ubytovávanie a odberateľom bol žalovaný, ktorý objekty používal na podnikanie. V tejto súvislosti

poukázal na fotodokumentáciu, na ktorej je uvedená jednak otváracia doba a zároveň sú na fotografiách
viditeľné oznamy o priestoroch na prenájom či parkovisko na prenájom.7. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok náhradu škody vo výške 3.292,53
Eur spolu s úrokom z omeškania, ktorá mu mala vzniknúť neoprávneným odberom zemného plynu
žalovaným v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, t.j. odberom plynu meraným meradlom,

na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Najskôr sa súd prvej inštancie
vysporiadal s obranou žalovaného, že mu nebol doručený návrh s prílohami. Súd prvej inštancie
konštatoval, že žalovanému bol platobný rozkaz vydaný upomínacím súdom v Banskej Bystrici
doručovaný do aktívnej elektronickej schránky v zmysle § 105 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný ako prijímateľ
elektronicky doručovaných dokumentov potvrdil elektronickú doručenku, ktorá v zmysle § 30 ods. 1 zák.

o e-Governmente predstavuje elektronický dokument jednoznačne identifikujúci moment elektronického
doručenia, odosielateľa, prijímateľa, elektronickú úradnú správu a jej obsah. Podľa doručenky na č.l.
80 spisu prijatej súdom 10.3.2022 o 10:14:32 žalovanému ako adresátovi bola dňa 10.3.2022 o 09:37
doručená správa označená ako 28Up/183/2022, pričom podľa zoznamu príloh boli doručené: Platobný
rozkaz z 8.3.2022, návrh, potvrdenie o pridelení, plnomocenstvo, Úrokové sadzby ECB, Osvedčenie o
registrácii,infografika-trhsplynom,cenníkexternýchslužiebžalobcu,znalecképosudkyč.638/PL-2020

a655/PL-2020,prílohy1a2,žaloba,formulárnapodanieodporu,poučenievšeobecnéaprístupovýkód.
Po oboznámení s obsahom pripojenej doručenky na pojednávaní dňa 28.9.2022, právna zástupkyňa
žalovaného uviedla, že nemá žiadne návrhy na preukázanie nesprávnosti údajov na doručenke.

8. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca je distribútor zemného plynu a teda je vlastníkom

potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa
prepravujeplyn.Preurčeniemnožstvaodobratéhoplynusúurčujúceúdajezmeradlaplynu,pričomplatí,
že ak zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý
vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom
spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho

dodávateľ, pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v
prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná
sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi. Nakoľko žalobca mal za to, že zanikla platnosť overenia
meradla, z tohto dôvodu žalobca predistribuoval (dopravil) jeho odberateľovi 0 m3 zemného plynu a
dodávateľ žalobcovi z toho dôvodu zaplatil sumu 0 eur. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete teda odoberá

v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému
dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo bolo v konaní
preukázané vyjadrením spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. na č.l. 126 spisu, je treba
uzavrieť, že škoda mala vzniknúť práve žalobcovi. Súd prvej inštancie uzavrel, že aktívna legitimácia
žalobcu (prevádzkovateľa distribučnej siete) je daná v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike. Súd

prvej inštancie ďalej uviedol, že predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom zemného plynu podľa §82 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona o energetike sú porušenie právnej
povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V
danom prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti odberateľa, kde rozhodujúcim je že
odberateľ odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii a týmto protiprávnym konaním vznikla škoda. Nie je potrebné preukazovať zavinenie,
nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu. Na základe vykonaného dokazovania mal
súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste K. XXX/XX,
XXX XX F. B., meradlami, na ktorých bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
- pôvodné plomby boli odstránené a nahradené inou plombou. Pokiaľ ide o obranu žalovaného,

ktorý sa odvolával na skutočnosť, že s meradlom žiadnym spôsobom nemanipuloval a k porušeniu
zabezpečenia meradla nedošlo z jeho strany, táto je v predmetnej veci irelevantná. Žalovaný ako
právnická osoba uzavrel so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Zmluvy o dodávke
plynu č. XXXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, na základe ktorých nakupoval plyn pre odberné miesto
K. XXX/XX, F. B.. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný na základe zmluvy o dodávke plynu nakupoval

plyn pre odberné miesto a mal postavenie odberateľa podľa § 3 písm. c) zákona o energetike aj v
rozhodnom období od 12.6.2019 do 10.6.2020 (odberné miesto B.), resp. od 24.4.2020 do 10.6.2020
(odbernémiestoB.).Prineoprávnenomodbereplynumeradlom,naktoromboloporušenézabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. Súd prvej inštancie
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 107/2008, sp.zn. 4Cdo 102/2010, sp.zn.

4Cdo 30/2009, 3Cdo 99/2012. Súd prvej inštancie zhrnul, že znalecké posudky č. 655/PL-2020 a
č. 638/PL-2020 konštatovali na meradlách na odbernom mieste obsahovú zhodu, avšak tvarovú a
rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku, pričom tieto neboli vytvorené
čeľusťou toho istého nástroja. Znalec dospel k záveru, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenejmanipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. K žalovaným uvedenej obrane,
v ktorej spochybňoval závery znaleckých posudkov, kedy namietal, že znalec mal v znaleckých
posudkoch jednoznačne uviesť, že poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii mohlo

vzniknúť aj pri demontáži meradla, ako aj námietkam uvedeným v záverečnej reči, že na otázku
či je riadne označená zabezpečovacia/overovacia značka číselníka, znalec odpovedal, že na plombe
číselníka sa nachádza označenie „XX-V.“, pričom z uvedenej odpovede nemožno posúdiť, či ide o riadne
označenie zabezpečovacej/overovacej značky, a ďalej na skutočnosť, že z odpovede na otázku, či bola
overovacia/zabezpečovacia značka označená nástrojom na to určeným, konkrétna odpoveď nevyplýva,

súd prvej inštancie uviedol, že ide o veľmi všeobecné vyjadrenia o tom, že znalecký posudok porušenie
plomby nepreukazuje, a neponúka žiadne relevantné úvahy, ktoré by toto tvrdenie podporovali. Súd
prvej inštancie konštatuje, že pri hodnotení znaleckých posudkov nezistil také pochybenia, ktoré by
spochybňovalihodnovernosťtýchtodôkazov.Znalecvposudkochkonštatuje,ženaspornýchodtlačkoch
sa nachádza označenie „XX-V.“, pričom podľa vyjadrenia spoločnosti Elster s.r.o., Stará Turá sa jedná
o jednu sadu odtlačkov čeľustí plombovacích klieští z pôvodne štyroch používaných v roku 2010 pre

označenie plomb pri výrobe plynomerov. Uvedenému zisteniu následne zodpovedá odpoveď znalca
na otázku č. 1 o riadnom označení značky číselníka označením „XX-V.“ ako aj nadväzujúce zistenie o
obsahovej zhode špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Po porovnaní odtlačkov však
znalec zistil tvarovú a rozmerovú rozdielnosť medzi odtlačkami nachádzajúcimi sa na plombe meradla
a kontrolnými odtlačkami, ktorú v posudkoch aj špecifikoval ako druhovo rozdielny typ použitého písma

(rôzne tvary, hrúbky písma, vzájomné umiestnenie) ako aj rozdielny spôsob opracovania polotovaru
čeľustí plombovacích klieští, čo doložil aj fotografiami sporných a kontrolných odtlačkov. Na základe
uvedeného znalec konštatoval, že sporné odtlačky a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami
toho istého nástroja. Pokiaľ sa sporné plynomery zabezpečovali v spoločnosti Elster, s.r.o., prípadne
u žalobcu plombou, do ktorej sa vyhotovil odtlačok s označením „XX-V.“ kliešťami, ktoré vyhotovili aj

kontrolné odtlačky, je nepochybné, že nezhoda sporných odtlačkov s kontrolnými odtlačkami je odrazom
pozmenenia pôvodnej plomby v dôsledku mechanického zásahu alebo odstránenia pôvodnej plomby a
jej nahradenia novou plombou, vykazujúcou odlišné špecifické znaky, čo v oboch prípadoch znamená
porušenie pôvodnej plomby (k obdobnému záveru dospel aj napr. Krajský súd v Trnave v rozsudku sp.
zn. 31Cob/103/2020 z 25.3.2022). Súd nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že znalec mal v posudkoch

jednoznačne uviesť, že poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii mohlo vzniknúť aj
pri demontáži meradla. Takéto vyjadrenie je v zjavnom rozpore s obsahom znaleckých posudkov, v
ktorých znalec uvádza, že môže s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote predpokladať, že pôvodné
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou.
Jediným logickým záverom zistenia podľa súdu prvej inštancie je, že nejde o odtlačky vytvorené tým

istým nástrojom. Súd prvej inštancie ustálil, že v zmysle ust. § 15 ods. 7 písm. d) zákona o metrológii ak
je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia
značka, dochádza k zániku platnosti overenia určeného meradla a takéto meradlo nemožno používať
na určovanie výšky platby. Zákon v ust. § 82 ods. 1 písm. d) jednoznačne stanovuje, že neoprávneným
odberom je odber plynu meraný meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii. Týmto zabezpečením sú okrem iných aj overovacie/zabezpečovacie značky (plomby),
umiestnené pri počítadle plynomera.

9. Podľa súdu prvej inštancie ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal
plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, vznikla mu v súlade s §

82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu. Za protiprávny
úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu považuje zákon o energetike neoprávnený
odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii a je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či
zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2018,

sp.zn.3Obdo/51/2018).Vzmysleuvedenéhouznesenianajvyššiehosúduaknemožnovyčísliťskutočne
vzniknutú škodu. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda
skutočná, t.j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace
náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré
žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré by mu nevznikli, ak by k

neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Pokiaľ nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v
rozhodnomobdobíspôsobom,ktorýneodporujezákonuatedanemožnospoľahlivourčiťvýškuskutočne
spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie protineoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť prostredníctvom vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorá
upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.

10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný odkazoval na rozhodnutie Ústavného súdu
III. ÚS 114/2020-81 z 9.3.2021, resp. IV. ÚS 137/2018, vo veci III. ÚS 114/2020 posudzovanej
ústavným súdom bol riešený neoprávnený odber plynu uskutočňovaný fyzickou osobou - odberateľom
v domácnosti, ktorý mal postavenie spotrebiteľa, v konaní pred tunajším súdom žalovaný nemá
postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ ústavný súd uvádza, že pri určovaní predpokladanej výšky škody treba

preukázať rozhodujúce okolnosti, ktorými sú najmä údaje o spotrebičoch, ich spotrebe a prevádzke, v
prejednávanej veci žalobca tunajšiemu súdu predložil fotodokumentáciu spotrebičov, ktoré boli v čase
zistenianeoprávnenéhoodberunaodbernommiestevprevádzke,ažalovanýhonerozporovalažalobca
doložil aj fotografiu otváracích hodín prevádzky s možnosťou kontaktu aj mimo takto stanovených hodín,
fotografie s viditeľnými oznamami o priestoroch na prenájom. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že na odbernom
mieste sa nachádza podľa výpisu z LV č. XXXX rodinný dom vo vlastníctve fyzickej osoby a že žalobca

nepreukázal, že by šlo o ubytovňu, súd prvej inštancie poukázal na to, že uvedená skutočnosť žiadnym
spôsobom nevyvracia tvrdenie žalobcu, doložené listinnými dôkazmi, že predmetná nehnuteľnosť je
v užívaní žalovaného, v období od 30.3.2019 do 30.9.2020 bola v obchodnom registri evidovaná ako
jeho sídlo a žalovaný k tomuto odbernému miestu uzavrel so spoločnosťou Slovenský plynárenský
priemysel dve zmluvy o dodávke plynu. Žalovaný mal v rozhodnom období v predmete činnosti uvedené

aj ubytovacie služby, žalobca doložil zápisy o vykonaní kontrol odberných miest, z ktorých vyplýva,
že odberné miesto slúži ako ubytovanie a predložil fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že rodinný
dom je využívaný na podnikateľské účely, s využitím aj mimo otváracích hodín. Z uvedených údajov
potom vychádza aj výpočet výšky škody uplatnenej žalobcom v konaní. Žalovaný, okrem všeobecného
spochybnenia výšky škody, však žiadne vlastné tvrdenia o rozhodujúcich okolnostiach pre výpočet

škody, ktoré by chcel v konaní preukazovať a ktoré by spochybnili výšku škody uplatnenej žalobcom,
neuviedol a nepredložil. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nepreukázal na aký
účel nehnuteľnosť v rozhodnom období užíval, len spochybňoval, že tam niekedy bola ubytovňa. Súd
však poukazuje na to, že žalobcom aplikované ustanovenie §1 ods. 5 písm. e) vyhlášky č. 449/2012 Z.z.
sa nevzťahuje len na ubytovne, ale aj na objekty využívané ako administratívne priestory, čo zodpovedá

tvrdeniu žalovaného, že priestory boli využívané ako kancelárie. Aj v takom prípade je podkladom
pre výpočet denný počet hodín používania plynového spotrebiča 16 hodín. Žalovaný tak neuviedol v
čom výpočet na základe vyhlášky nezodpovedá odberu, ktorý bol na odbernom mieste umiestnenými
spotrebičmi pri prevádzke administratívnych objektov a/alebo ubytovne, pri dobe určenej vykonávacím
predpisom, nesprávny. Pri použití vzorca uvedeného v §1 ods. 3 vyhl. bolo množstvo neoprávnene

odobratého plynu na odbernom mieste K.Í. XX, F. B. stanovené na základe troch výpočtov:
i. ako násobok počtu dní neoprávneného odberu 365 x najvyšší hodinový príkon zistených spotrebičov
3 m3/hod x denný počet hodín používania spotrebičov 16 (v zmysle § 1 ods. 5 písm. e) vyhl.), spolu
17520 m3. V zmysle § 1 ods. 1 písm. c) vyhl. potom škoda spôsobená neoprávneným odberom
plynu vypočítala ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu 17520 m3/188725,440 kWh a

dvojnásobkureferenčnejcenyplynuplatnejvmesiacizistenianeoprávnenéhoodberuplynu,zverejnenej
na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku
ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie, t.j. 0,01228 Eur (výška referenčnej
sadzby 0,00614 Eur/1kWh). Cena neoprávneného odberu tak predstavuje 2.317,55 Eur.
ii. ako násobok počtu dní neoprávneného odberu 48 x najvyšší hodinový príkon zistených spotrebičov

4,95 m3/hod x denný počet hodín používania spotrebičov 16 (v zmysle § 1 ods. 5 písm. e) vyhl.), spolu
3.801,60 m3. V zmysle § 1 ods. 1 písm. c) vyhl. potom škoda spôsobená neoprávneným odberom
plynu vypočítala ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu 3.801,60 m3/41106,701 kWh a
dvojnásobkureferenčnejcenyplynuplatnejvmesiacizistenianeoprávnenéhoodberuplynu,zverejnenej
na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku

ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie, t.j. 0,01228 Eur (výška referenčnej
sadzby 0,00614 Eur/1kWh). Cena neoprávneného odberu tak predstavuje 504,79 Eur,
iii. ako násobok počtu prevádzkových hodín 255 x celková spotreba spotrebičov 1,03 m3/hod (v zmysle
§ 1 ods. 5 písm b) vyhl.), spolu 263,67 m3. V zmysle § 1 ods. 1 písm. c) vyhl. potom škoda spôsobená
neoprávneným odberom plynu vypočítala ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu 263,67

m3/ kWh a dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie, t.j. 0,01228 Eur (výška
referenčnej sadzby 0,00614 Eur/1kWh). Cena neoprávneného odberu tak predstavuje 35,01 Eur.11. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobcom realizovaný výpočet zodpovedá úprave uvedenej vo
vykonávacom predpise. Pokiaľ ide o uplatnené náklady, ktoré žalobcovi v súvislosti s neoprávneným
odberom plynu mali vzniknúť a ktoré vyčíslil na 2 x 217,59 Eur, žalovaný vznik týchto nákladov ani ich

výšku žiadnym spôsobom nerozporoval. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie vzniknutej škody výzvami z 5.11.2020, v ktorej stanovil lehotu splatnosti na
26.11.2020 a z 28.10.2020, v ktorej stanovil lehotu splatnosti na 17.11.2020. Nakoľko žalovaný žalobcovi
vzniknutú škodu v lehote splatnosti nezaplatil, súd žalobcovi priznal popri priznanej výške škody a
nákladoch vo výške 3.292,53 Eur aj uplatnený nárok na úroky z omeškania aj nárok na zaplatenie

paušálnejnáhradynákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške40,-eur.Onárokunanáhradu
trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako v plnom rozsahu
úspešnej strane priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že v

priebehu konania poukázal na žalobcom predložené a nepoužiteľné dôkazy (najmä znalecký posudok
a výpočet výšky škody), ktoré však, vychádzajúc z obsahu súdneho rozhodnutia predovšetkým z jeho
bodov 44-52, neboli zohľadnené resp. boli zo strany súdu vyhodnotené neobjektívne a jednostranne iba
v prospech žalobcu, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Namietal, že v priebehu celého konania tvrdil, že nárok žalobcu na náhradu škody v celom rozsahu

neuznáva a považuje ho za neopodstatnený a nepreukázaný, pretože nie každý odber plynu, aj keď je
vyhodnotený zo strany dodávateľa ako neoprávnený, má za následok vznik škody. V priebehu súdneho
konania totiž nebolo rozporované, ale bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný bol na zmluvnom
základe odberateľom zemného plynu a riadne uhrádzal aj vyfakturované preddavky a nedoplatky. V
tomto smere žalovaný poukazuje na vyúčtovacie faktúry za dodávku zemného plynu za obdobie od

03.04.2019 do 31.12.2019 a od 01.01.2020 do 31.12.2020, ktoré nepreukazujú rozumné vysvetlenie
na manipuláciu s plynomerom, keď samotná spotreba na strane odberateľa nevykazuje klesajúcu
tendenciu. Žalovaný ďalej poukazoval na súdom vykonané listinné dôkazy predložené žalobcom,
predovšetkým na závery Znaleckého posudku číslo 655/PL-2020, ktorý na základe objednávky žalobcu
vypracoval znalec Ing. Peter Leška. Vychádzajúc z jeho záverov žalovaný má za to, že v konaní nebolo

preukázané, že v tomto prípade práve v priebehu rozhodného obdobia došlo k odobratiu zemného plynu
takým meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. žalovaný
poukazujenaodpovedeznalcanaotázkyzadanéžalobcom,ktorépovažujevčastio.i.zanejednoznačné
a neurčité. Žalovaný ako príklad neurčitosti a nejasnosti označil napríklad otázku či je riadne označená
zabezpečovacia/ overovacia značka číselníka, na ktorú znalec odpovedal nasledovne: „Na plombe

osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie „XX - V.“. Či ide o riadne označenie zabezpečovacej/
overovacej značky, z tejto odpovede nie je podľa žalovaného možné posúdiť. Na ďalšiu otázku žalobcu či
bola overovacia/zabezpečovacia značka označená nástrojom na to určeným, znalec podal nasledovné
vyjadrenie: „Na základe optického skúmania môžem potvrdiť, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích
klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja.“. Z vyjadrenia znalca však

konkrétna odpoveď, či overovacia/zabezpečovacia značka bola označená na to určeným nástrojom
nevyplýva. Pretože ani ostatné odpovede znalca nesvedčia v neprospech žalovaného v rozsahu v akom
by to vyžadovalo na účely nepochybného zistenia poškodenia meradla, žalovaný mal za to tento dôkaz
predložený žalobcom o tom či zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti nesvedčí
a priam je na účely tohto konania nepoužiteľný. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie

uvedenou v bode 45, ktorú považuje za arbitrárnu a už v jej základoch nelogickú, pretože žalovaný
v tomto smere nemohol produkovať dôkaz, ktorým by inak ako rozumnými tvrdeniami spochybnil
závery znalca, pretože konkrétny hmotný dôkaz odmontoval a naďalej s ním disponuje žalobca. Jediný
listinný dôkaz, ktorý žalobca predložil a slúži v neprospech žalovaného je vyššie označený znalecký
posudok, ktorý však žalovaný vzhľadom na neodborne a neurčito položené otázky znalcovi považuje

za nepoužiteľný a to aj napriek všetkej snahe súdu prvej inštancie nelogickou argumentáciou preukázať
jeho opak. Zo znaleckého posudku predloženého žalobcom ďalej nevyplývalo, či porušením plomby bolo
zariadenie nefunkčné a či vykonávalo nesprávne meranie, ani že v dôsledku porušenia zabezpečenia
došlo na strane žalovaného k vzniku škody, a to neoprávnenou manipuláciou s meradlom, prípadne iným
spôsobom. Žalobca nepreukázal, že sa zásahom do plomby na číselníku meradla a do overovacej a

zabezpečovacej značky na číselníku zmenšil jeho majetok, pričom vznik škody nemožno vyvodzovať z
každého poškodenia plomby meradla a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou
platiť sankcie za poškodenie plomby. Žalovaný vo vzťahu k preukázaniu výšky škody poukazoval na
rozhodnutia vyšších súdnych autorít ako je nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS114/2020 zo dňa 09.03.2021 a sp.zn. IV. ÚS 137/2018 zo dňa 14.02.2018, pričom relevanciu žalobcom
predloženého Stanoviska k Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 114/2020 zo dňa
09.03.2021, považuje za právne nulitnú. Žalovaný v skutkovom základe spochybnil listinné dôkazy

predložené žalobcom, podľa ktorých údajná reálna škoda bola vypočítaná aj na časť ubytovňa, pričom
podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. F. B., obec: Dunajská Streda, vedenom Okresným
úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, na žalobcom označenom odbernom mieste sa ubytovňa
nenachádza a nikdy sa ani nenachádzala, ergo žalobcom vyčíslený výpočet škody pre absenciu tejto
kategórie objektu je nesprávny priam nereálny. Súd prvej inštancie však argumentáciou uvedenou

v bode 48 rozsudku opäť poukazuje na pasivitu žalovaného. Žalovaný však zdôrazňuje, že pánom
sporu je žalobca, ktorý vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam má predkladať použiteľné listinné dôkazy
a tým uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k predmetu sporu. Žalovanému nie je zrejmé, že akým
iným listinným dôkazom ako vyššie označeným listom vlastníctva by mal preukazovať účel využitia
konkrétnej stavby. Argumentáciami súdu prvej inštancie vo vzťahu k použiteľnosti nálezov Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021 a sp.zn. IV. ÚS 137/2018 zo

dňa 14.02.2018, sa žalovaný taktiež nestotožňuje, pretože súd prvej inštancie zrejme v tomto smere
prevzal interpretáciu žalobcu, ktorý v tomto smere predložil „stanovisko“, ktorého právna sila je ničotná
a samotná jeho existencia je právne irelevantná. Navrhol, aby odvolací súd postupoval podľa ust. §
388 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a nárok na náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania prizná žalovanému v rozsahu 100 %.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že všetky žalovaným uvedené námietky
boli žalovaným vznesené už v základnom konaní, pričom k nim žalobca realizoval viaceré komplexné
vyjadrenia. Má za to, že sa týmito námietkami následne zaoberal aj prvostupňový súdu, ktorý sa v rámci
právnej úvahy stotožnil s právnym názorom žalobcu, ktorý reflektuje na platnú legislatívu a ustálenú

súdnu rozhodovaciu prax. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nie každý odber plynu, aj keď je vyhodnotený zo
strany dodávateľa ako neoprávnený, má za následok vznik škody, s týmto argumentom súhlasí, nejedná
sa však o tento prípad. O taký prípad by išlo podľa žalobcu vtedy, ak by spotreba na danom odbernom
mieste nebola realizovaná vôbec. Vo vedenom konaní nie je sporné, že žalovaný plyn odoberal,
pričom tento plyn odoberal meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii,

čo možno charakterizovať ako neoprávnený odber. Pokiaľ chce žalovaný tento argument (úhrada
zálohových platieb dodávateľovi plynu) použiť v súvislosti s tým, že si riadne plnil svoje povinnosti
a že k neoprávnenému odberu nemohlo dôjsť, táto skutočnosť sama o sebe nemá žiadnu právu
relevanciu. Dodávateľ plynu totiž žalovanému vystavil opravné vyúčtovanie v ktorom bolo zohľadnené,
že odber plynu bol realizovaný meradlom so zaniknutým úradným overením (v dôsledku sfalšovania

plomby) a tieto zálohové platby boli žalovanému vrátené. Žalobca je názoru, že znalec v tomto prípade
celkom jasne konštatoval všetky potrebné závery z ktorých možno ustáliť, že meradlo žalovaného
bolo opatrené falošnou plombou. Znalec sa dokonca osobitne vyjadril, že plomba nachádzajúca sa na
odbernom mieste obsahovala znaky vyhotovené odlišným typom písma resp. iným fontom. V súvislosti
so znaleckým posudkom žalovaný uviedol, že nebol schopný produkovať žiaden dôkaz nakoľko žalobca

disponuje „hmotným dôkazom“. Žalobca uviedol, že pokiaľ mal žalovaný na mysli falošnú plombu, ktorá
sa na meradle nachádzala, tá je prílohou archivovaného vyhotovenia znaleckého posudku, ktorým
disponuje znalec a nie žalobca. Pokiaľ teda žalovaný mal záujem produkovať nejaký dôkaz nič mu
nebránilo nechať vyhotoviť kontrolný znalecký posudok, nakoľko sporná (falošná) plomba, ako aj
porovnávací materiál sú naďalej k dispozícii. Žalovaný uviedol, že zo znaleckého posudku nevplýva

skutočnosť, či meradlo bolo funkčné a či riadne zaznamenávalo spotrebu plynu. V súvislosti s týmto
tvrdením žalobca mal za to, že uvedené zisťovanie nie je žiadnym spôsobom relevantné. Neoprávnený
odber podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike nepredpokladá, že meradlo musí v dôsledku
porušenia plomby merať nesprávne a pod. Čo sa týka nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
na ktorý žalovaný poukázal, žalobca sa s týmto nálezom stretáva v konaniach opakovanie a aj z tohto

dôvodu k nemu disponuje vypracovaným stanoviskom. Žalobca poukázal aj na veľký počet súdnych
rozhodnutí, ktoré dávajú za pravdu právnemu názoru žalobcu a de facto aj súdu prvej inštancie, ktorý
vydal napadnutý rozsudok. Osobitne poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, spis. zn. I. ÚS
457/2021zodňa30.11.2021,vktoromÚstavnýsúdSlovenskejrepublikypodporilustálenúrozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zďaleka sa neuchýlil k obdobnej arbitrárnej a ojedinelej

právnej argumentácii uvádzanej v náleze, na ktorý poukázal žalovaný. Žalovaný v podanom odvolaní
opakovane uvádza argumenty, ktoré v konaní už odzneli a s ktorými sa súd už zaoberal pred vydaním
rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný taktiež vo svojom odvolaní neuvádza žiadne pochybenia súdu,
ktoré by boli spôsobilé založiť jeho dôvodnosť a teda prípadné zrušenie vydaného rozhodnutia, alebojeho zmenu. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a
zaviazal žalovaného voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania.

14.KrajskýsúdvBratislaveakosúdodvolacínáslednevzmysle§34CSPpooboznámenísasobsahom
spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti

napadnutého rozsudku.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Podľa § 76 ods. 1 zákona o energetike, dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej
siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava

a pravidelne zabezpečuje jeho overenie.

18. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo
určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

19. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi

prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

20. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.

l).

21. Podľa § 82 ods. 5 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať
potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

22. Podľa § 60 ods. 4 zákona čo metrológii, overenie určeného meradla vykonané pred 1. júlom 2018
sa považuje za overenie určeného meradla podľa tohto zákona.

23. Podľa § 16 ods. 1 zákona o metrológii, určené meradlo je možné používať na účel podľa § 11 ods.
1, len ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje.

24. Podľa § 25 ods. 12 písm. d) zákona o metrológii, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak
je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia
značka.

25. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii, platnosť overenia určeného meradla
zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo
zabezpečovacia značka.

26. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii, určené meradlá možno používať na daný účel,

len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje.

27. Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo vobjekte,ktorýniejeurčenýnatrvalébývanieaplynjetupoužívanýnavýrobnéúčely,technologickéúčely,
v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky,
reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového

spotrebiča sa považuje
a) v prípade výrobných prevádzok a technologických objektov (napríklad kotolne) pri jednozmennej
prevádzke 8 hodín denne, pri dvojzmennej prevádzke 16 hodín denne a pri trojzmennej prevádzke 24
hodín denne,
b) v prípade objektov, v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb alebo v súvislosti s

predajom tovarov (napríklad reštauračné zariadenia, obchodn prevádzky), doba určená prevádzkovými
hodinami daného subjektu,
c) v prípade objektov využívaných na skladovanie - 13 hodín,
d) v prípade objektov školských zariadení - 12 hodín denne,
e) v prípade objektov, v ktorých sa poskytuje dočasné ubytovanie (napríklad hotely, penzióny, ubytovne),
objektov využívaných ako administratívne priestory, objektov, v ktorých sa poskytuje zdravotnícka

starostlivosť, zariadení sociálnych služieb a podobne - 16 hodín denne.
28. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynuPri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet
a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu.

29. Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú
nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného
odberu plynu.

30. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku
a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne

presvedčivo odôvodnil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadami civilného
sporového konania a súd nezistil, žiadne skutočnosti procesného charakteru, ktoré by mal vplyv na
správnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
tvoriacimi základ pre rozhodnutie správne vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožnil.

31. Z obsahu spisu mal odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistené, že žalovaný odoberal
plyn na odbernom mieste K. XXX/XX, XXX XX F. B. v rozhodnom období od 12.6.2019 do 10.6.2020
(odberné miesto B.), resp. od 24.4.2020 do 10.6.2020 (odberné miesto B.). Uvedené sporné nebolo.
Znalecké posudky č. 655/PL-2020 a č. 638/PL-2020 konštatovali na meradlách na odbernom mieste

obsahovú zhodu, avšak tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporného a kontrolného
odtlačku, pričom tieto neboli vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Znalec dospel k záveru, že
pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou
plombou. Žalobca si následne od žalovaného s poukazom na § 82 ods. 1 písm. d) a § 82 ods. 2 zákona
o energetike uplatnil nárok na náhradu škody za neoprávnený odber plynu, teda odber plynu meraný

určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, v období
od 12.6.2019 do 10.6.2020 za plyn meraný určeným meradlom č. XXXXXXXXBXXX a v období od
24.4.2020 do 10.6.2020 za plyn meraný určeným meradlom č. XXXXXXXXBXXX, a to podľa vyhlášky
č. 449/2012 Z. z..

32. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, ktorý namietal závery súdu prvej inštancie týkajúce
sa zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi keď uviedol, že nie každý odber plynu,
aj keď je vyhodnotený zo strany dodávateľa ako neoprávnený, má za následok vznik škody, odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s naplnením všetkých nevyhnutných
predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla na strane žalobcu v súvislosti s neoprávneným

odberom zemného plynu žalovaným. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v celom
rozsahu stotožňuje. Odvolací súd uvádza, že pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, zodpovednosť
odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak odberateľ (žalovaný)v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii. Odvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie preukázané, že žalovaný
v rozhodnom období odoberal plyn na odbernom mieste K. XXX/XX, XXX XX F. B., meradlami, na

ktorých bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - pôvodné plomby boli odstránené
a nahradené inou plombou. Tento záver vyplýva z predložených znaleckých posudkov. Obrana
žalovaného, že s meradlom žiadnym spôsobom nemanipuloval a k porušeniu zabezpečenia meradla
nedošlo z jeho strany, je v predmetnej veci irelevantná. Rovnako je irelevantná argumentácia, že
na meradle nebola zaznamenaná klesajúca tendencia výsledkov merania v rozhodnom období. Pri

neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. Súd prvej inštancie správne poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 107/2008, sp.zn. 4Cdo 102/2010, sp.zn. 4Cdo
30/2009, 3Cdo 99/2012. Znalecké posudky č. 655/PL-2020 a č. 638/PL-2020 konštatovali na meradlách
na odbernom mieste obsahovú zhodu, avšak tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov
sporného a kontrolného odtlačku, pričom tieto neboli vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. V zmysle

ust. § 16 zákona 157/2018 Z.z. o metrológii, určené meradlo je možné používať na účel podľa § 11
ods. 1, len ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje. Podľa § 12 pásm. d) zákona o metrológii
platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak
porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Odvolací súd v zhode so súdom prvej
inštancie uvádza, že ak je overovacia značka poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená

overovacia značka alebo zabezpečovacia značka, dochádza k zániku platnosti overenia určeného
meradla a takéto meradlo nemožno používať na určovanie výšky platby. Zákon v ust. § 82 ods. 1 písm.
d) jednoznačne stanovuje, že neoprávneným odberom je odber plynu meraný meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Týmto zabezpečením sú okrem iných
aj overovacie/zabezpečovacie značky (plomby), umiestnené pri počítadle plynomera. Pre posúdenie

existencie protiprávneho úkonu podľa § 82 ods. 1písm. d) zákona o energetike je rozhodujúce zistenie,
že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle a je irelevantné, či
meradlo bolo funkčné, alebo nie, prípadne či zaznamenávalo skutočný, či nižší odber plynu. Odvolací
súdvzhodesosúdomprvejinštancievychádzalzkoncepcieobjektívnejzodpovednostiodberateľaplynu
zaškoduvprípade,akkodberudošlonaodbernommiestemeradlom,ktorémáporušenézabezpečenie.

Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

33. Odvolaciu argumentácia žalovaného, že riadne uhrádzal aj vyfakturované preddavky a nedoplatky
odvolací súd posúdil ako nedôvodnú, nakoľko pri konštatovaní protiprávneho úkonu podľa § 82
ods. 1písm. d) zákona o energetike je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné,

prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
29.11.2018, sp. zn. 3Obdo/51/2018). Je teda irelevantné, že žalovaný uhrádzal za takto nameraný plyn
odplatu. V zmysle uvedeného uznesenia najvyššieho súdu ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu, škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná,
t.j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady),

hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v
súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému
odberu plynu nedošlo. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým predpokladom pre
vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom, a to v danom prípade vyhláškou č. 449/2012 Z. z..

34. Odvolací súd v súvislosti s predmetným záverom poukazuje napríklad na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018 (R45/2019), v zmysle
ktorého „Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú

objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej
vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom“.

35. K odvolacej argumentácii žalovaného, ktorý tvrdil, že zo znaleckých posudkov predloženého
žalobcom ďalej nevyplývalo, či porušením plomby bolo zariadenie nefunkčné a či vykonávalo nesprávne

meranie, ani že v dôsledku porušenia zabezpečenia došlo na strane žalovaného k vzniku škody, a
to neoprávnenou manipuláciou s meradlom, prípadne iným spôsobom a žalobca nepreukázal, že sa
zásahom do plomby na číselníku meradla a do overovacej a zabezpečovacej značky na číselníku
zmenšiljehomajetokodvolacísúduvádza,žeprineoprávnenomodbereplynumeradlom,naktoromboloporušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samostatným odberom plynu.
Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým predpokladom pre vyčíslenie skutočne
vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym

predpisom. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade
neoprávneného odberu plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene
odobratý, musel poznať presné množstvo odobratého plynu. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle
§ 16 ods. 1 zákona o metrológii je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné
overenie,aksatotovyžaduje,tedajednoznačnýazáväznýúdajospotrebemôžeposkytnúťlenplynomer

s platným overením. V zmysle uvedeného, nebolo možné na určenie množstva odobratého plynu v
danom prípade použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba. Je teda irelevantné, či bolo
merné zariadenie funkčné. V konaní nebolo žalovaným preukázané skutočne odobraté množstvo plynu
a údaj vyplývajúci zo sporného meradla, vzhľadom na porušenie zabezpečenia, nebolo možné použiť. V
takomto prípade je s poukazom na ustanovenie § 82 ods. 3 zákona o energetike potrebné použiť spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym

predpisom, v danom prípade vyhláškou č. 449/2012 Z. z., ktorá zohľadňuje existenciu konkrétnych
spotrebičov nachádzajúcich sa na odbernom mieste a ich skutočnú spotrebu. Takto určenú výšku
škody je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla neoprávneným odberom plynu,
t. j. odberom plynu žalovaným meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za

nedôvodnú.

36. K odvolacej argumentácii žalovaného, v ktorej namietal závery znaleckých posudkov, na základe
ktorých si žalobca nárokuje žalovaný nárok, odvolací súd uvádza, že argumentáciu žalovaného
nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie.

Znalec v predložených znaleckých posudkoch číslo 655/PL-2020 a 638/PL-2020 dospel k záveru, že
pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou
plombou. Znalec poukázal na zistenú tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných
a kontrolných odtlačkov. K žalovaným uvedenej obrane, v ktorej spochybňoval závery znaleckých
posudkov, kedy namietal, že znalec mal v znaleckých posudkoch jednoznačne uviesť, že poškodenie

zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii mohlo vzniknúť aj pri demontáži meradla, sa odvolací
súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že zo záverov znaleckých posudkov je nepochybné,
že nezhoda sporných odtlačkov s kontrolnými odtlačkami je odrazom pozmenenia pôvodnej plomby v
dôsledku mechanického zásahu alebo odstránenia pôvodnej plomby a jej nahradenia novou plombou,
vykazujúcou odlišné špecifické znaky, čo v oboch prípadoch znamená porušenie pôvodnej plomby

(k obdobnému záveru dospel aj napr. Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 31Cob/103/2020 z
25.3.2022). Odvolací súd uvádza, že pokiaľ znalec v predložených znaleckých posudkoch uviedol,
že môže s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, je tento záver
dostatočný pre konštatovanie objektívnej zodpovednosti na strane žalovaného, nakoľko v konaní nebolo

uvedené žiadne tvrdenie, ktoré by bolo preukázané a ktoré by bolo spôsobilé spochybniť tieto závery
znalca. Vyjadrenie znalca, že svoj záver predpokladá s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote z dôvodu,
že nebol pri demontáži zariadenia, nespochybňuje samotné závery znalca, v nadväznosti na skutočnosť,
že zo strany žalovaného nebolo preukázané, žeby k pozmeneniu malo dôjsť spôsobom, za ktorý
by žalovaný nezodpovedal. Pokiaľ žalovaný ako odvolaciu námietku uviedol, že nemohol produkovať

dôkaz, ktorým by inak ako rozumnými tvrdeniami spochybnil závery znalca, pretože konkrétny hmotný
dôkaz odmontoval a naďalej s ním disponuje žalobca, túto odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd
ako nedôvodnú, nakoľko v prípade, že chcel žalovaný vykonať vlastné znalecké dokazovanie nebolo v
konaní preukázané, žeby o vydanie predmetných meradiel požiadal.

37. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného ktorý spochybnil listinné dôkazy predložené
žalobcom, podľa ktorých údajná reálna škoda bola vypočítaná aj na časť ubytovňa, pričom podľa
výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. F. B., obec: Dunajská Streda, vedenom Okresným
úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, na žalobcom označenom odbernom mieste sa ubytovňa
nenachádza a nikdy sa ani nenachádzala, ergo žalobcom vyčíslený výpočet škody pre absenciu tejto

kategórie objektu je nesprávny priam nereálny. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne
poukázal na to, že predmetná nehnuteľnosť bola v užívaní žalovaného, v období od 30.3.2019 do
30.9.2020 a bola v obchodnom registri evidovaná ako jeho sídlo a žalovaný k tomuto odbernému miestu
uzavrel so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel dve zmluvy o dodávke plynu. Žalovanýmal v rozhodnom období v predmete činnosti uvedené aj ubytovacie služby, žalobca doložil zápisy o
vykonaní kontrol odberných miest, z ktorých vyplýva, že odberné miesto slúži ako ubytovanie a predložil
fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že rodinný dom je využívaný na podnikateľské účely, s využitím

aj mimo otváracích hodín. Z uvedených údajov potom vychádza aj výpočet výšky škody uplatnenej
žalobcom v konaní. Žalovaný, okrem všeobecného spochybnenia výšky škody, však žiadne vlastné
tvrdenia o rozhodujúcich okolnostiach pre výpočet škody, ktoré by chcel v konaní preukazovať a ktoré
by spochybnili výšku škody uplatnenej žalobcom, neuviedol a nepredložil jeho sporovanie je teda v
zmysleustanovenia§151ods.2CSPneúčinné Žalovanýpodľasúduprvejinštanciežiadnymspôsobom

nepreukázal na aký účel nehnuteľnosť v rozhodnom období užíval, resp. žeby ju neužíval spôsobom,
ktorýžalobcuoprávňovalúčtovať škodu vzmysle aplikovanéhoustanovenie§1ods.5písm.e)vyhlášky
č. 449/2012 Z.z.

38. Žalovaný v odvolaní, tak ako v konaní pred súdom prvej inštancie poukazoval na závery Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021 a IV. ÚS 137/2018. Odvolací súd sa

v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí 4Obdo/39/2022 v ktorom
najvyššísúdzhrnuldoterajšiurozhodovaciuprax.KcitovanémurozhodnutiuÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky č. III. ÚS 114/2020 uviedol, že „ nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle,
na ktorom bola porušená plomba, nebolo možné použiť, musel žalobca určiť spotrebu zemného

plynu na odberných miestach žalovaného prostredníctvom vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorá zároveň
zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu
dochádzalo a ich skutočnú spotrebu, a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho
dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla. Na
uvedenom závere podľa odvolacieho súdu nič nemení ani ojedinelý (od ustálenej rozhodovacej praxe

najvyššieho súdu odkláňajúci sa) názor Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd
SR“, ústavný súd“ alebo „ÚS SR“) o potrebe skúmania, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti
norme, či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené (nález
sp. zn. III. ÚS 114/2020). Odvolací súd, poukazom na už súdom označené rozhodnutia najvyššieho
súdu sp. zn. 3Obdo/51/2017 a sp. zn. 5Obdo/32/2018 poznamenal, že ustálená rozhodovacia prax

najvyššieho súdu dospela k opačným záverom“. Odvolací súd teda poukazuje na vyššie uvedenú
ustálenú rozhodovaciu prax a zároveň stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalovaný
nepreukázal na aký účel nehnuteľnosť používal a neuviedol v čom výpočet na základe vyhlášky bol
nesprávny. Procesná obrana teda zo strany žalovaného nebola účinná a súd prvej inštancie sa s ňou
dostatočne vysporiadal.

39. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo bez rozumných
pochybností preukázané, že žalovaný v rozhodnom období odoberal na danom odbernom mieste
plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, a teda dopustil sa

neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, čím žalobcovi vznikol
nárok na náhradu vzniknutej škody v zmysle § 82 ods. 2 a 3 zákona o energetike.

40. Odvolací súd preto konštatuje, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom neboli sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a preto podľa § 387 ods. 1,2 CSP odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

41. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

44. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).