Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 32Cpr/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124283594
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. LL.M. Marcela Dolníková Žabková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124283594.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M., v právnej veci

žalobcu: MEDIK – M, n. o., so sídlom Kollárova 5781, 036 01 Martin, právne zastúpený: JUDr. Silvia
Tatarková, advokátka so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, proti žalovanej: A.
B., C. D., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX E., o zaplatenie 1 661,- Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanájepovinnázaplatiťžalobcovisumu1661,-Eurspolusúrokomvovýškezomeškaniavovýške
9,50% ročne zo sumy 1 661,- Eur od 16.02.2024 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresný súd Banská Bystrica dňa 19.04.2024 a
postúpenou na Okresný súd Žilina dňa 10.09.2024, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy
1 661,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne z tejto sumy za obdobie od 01.01.2024
do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. V rámci odôvodnenia žaloby uviedol nasledovné skutočnosti: Žalobca so žalovanou uzatvorili dňa
28.09.2022 zmluvu o pracovnom pomere na dobu určitú do 31.03.2023. Dňa 18.01.2023 bol uzatvorený
Dodatok č. 1 k Pracovnej zmluve, predmetom ktorého bola písomná dohoda o poskytnutí stabilizačného
príspevku zamestnancovi (žalovanej) zo strany zamestnávateľa (žalobcu) vo výške 3 000,- Eur. Dňa
29.03.2023, pred uplynutím doby, na ktorú bola pracovná zmluva zo dňa 28.09.2022 uzatvorená,
žalobca uzatvoril so žalovanou Dohodu o zmene pracovných podmienok k pracovnej zmluve zo dňa

28.09.2022 (dodatok č. 2), predmetom ktorej bolo predĺženie pracovného pomeru na dobu určitú do
30.09.2023. Opakovane, dňa 28.09.2023, došlo medzi žalobcom a žalovaným k ďalšiemu predĺženiu
pracovného pomeru na dobu určitú do 31.12.2023, s tým, že po uplynutí tejto doby má zamestnávateľ
záujem pokračovať so žalovanou vo vykonávaní rovnakej práce, na akú bola prijatá a jej pracovaný
pomer na dobu určitú sa premení na dobu neurčitú. Žalovaná dňa 29.12.2023 adresovala žalobcovi
prostredníctvom e-mailovej komunikácie oznámenie, že od januára 2024 sa rozhodla nenastúpiť do
práce ako opatrovateľka v domácnosti. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobca v ten istý deň

adresoval žalovanej Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú s poukazom na §
71 Zákonníka práce, s tým, že pracovaný pomer skončí uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, t.j.
31.12.2023 v zmysle Dodatku k pracovnej zmluve č. 3. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaná
chcela skončiť pracovný pomer a nemala ďalej záujem na vykonávaní práce na pozícii opatrovateľky,na ktorú bola prijatá. Žalobca dňa 31.12.2023 adresoval žalovanej listinu – Vrátenie pomernej časti
poskytnutého stabilizačného príspevku zamestnanca, nakoľko nebol dodržaný záväzok vyplývajúci
z Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 18.01.2023. Žalovaná napriek výzvam zo strany žalobcu

pomernú časť poskytnutého stabilizačného príspevku nevrátila. Vzhľadom na to, že ku dňu 31.12.2023
došlo k zániku neziskovej organizácie F. G., n. o. a jej následnému zlúčeniu so žalobcom MEDIK-M, n.
o., žalobcom v tejto veci je MEDIK-M, n. o., ktorý je právnym nástupcom F. G., n. o..

3. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.08.2024

sp. zn. 6Up/882/2024 uviedla, že pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa, počas
trvania jej PN, na ktorú nastúpila dňa 07.09.2023 a nebola jej zo strany žalobcu zaslaná žiadna
zmluva o pokračovaní pracovného pomeru. Zamestnávateľ mal zámer žalovanú preradiť na pozíciu
opatrovateľky v domácnosti, kde by bolo finančné ohodnotenie vo výrazne nižšej výške, dovtedy
pracovala ako opatrovateľka v DSS. Žalobca pochybil tým, keď jej poskytol stabilizačný príspevok
v plnej výške 3 000,- Eur, nakoľko podľa jej názoru jej mal byť poskytnutý stabilizačný príspevok

v alikvotnej časti, teda v takej výške, ktorá by pripadala na deň skončenia pracovného pomeru na
dobu určitú. Na základe vyjadrenia lekára v odbore neurológia jej tento ďalej neodporúčal vykonávať
doterajšiu prácu zo zdravotných dôvodov, a na základe týchto dôvodov by musela pracovný pomer aj tak
ukončiť, čím by stabilizačný príspevok nemusela vracať. Žalovaná namietla aktívnu legitimáciu žalobcu,
nakoľko stabilizačný príspevok jej bol poskytnutý od neziskovej organizácie SENIOR, n. o., ktorá ku dňu

31.12.2023 ukončila svoju činnosť, rovnako ako jej v tento deň skončil pracovný pomer dohodnutý na
dobu určitú.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalovanej. Poukázal na vyjadrenie
žalovanej v odpore, že žalobca ju chcel preradiť na inú prácu, s čím ona nesúhlasila, nakoľko mzda za

uvedenú pozíciu bola nižšia. Uvedené vyplýva aj z predloženej e-mailovej komunikácie, kde samotná
žalovaná uviedla, že od roku 2024 do práce u žalobcu už nenastúpi bez uvedenia konkrétneho dôvodu.
Skutočnosť, že žalovaná nie je schopná vykonávať svoju pozíciu zo zdravotných dôvodov, žalobcovi
nikdy nedala na vedomie.

5. Súd na základe predložených listinných dôkazov a výpovede svedkyne B. H. v zmysle ust. § 186 ods.
1 CSP zistil vo veci nasledovný skutkový stav, vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych
predpisov a dospel k nasledovným záverom:

6. Podľa ust. 3o ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 131/2022 Z. z., dotáciu na podporu humanitárnej

pomoci možno v rozpočtovom roku 2023 jednorazovo poskytnúť na úhradu stabilizačného príspevku,
ktorým je peňažné plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi na základe písomnej dohody
uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom v rámci pracovného pomeru, obsahom ktorej je
záväzok zamestnanca zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere a vykonávať pracovnú činnosť
dohodnutú ku dňu nadobudnutia platnosti tejto dohody v rozsahu pracovného času dohodnutého ku

dňu nadobudnutia platnosti tejto dohody počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov, do
ktorej sa započítava doba podľa ods. 2, so začiatkom jej plynutia odo dňa nadobudnutia platnosti
tejto dohody a vrátiť zamestnávateľovi pomernú časť poskytnutého stabilizačného príspevku v rozsahu
zodpovedajúcom časti nesplneného záväzku podľa prvého bodu, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak;
aknesplneniezáväzkuspočívavzníženírozsahupracovnéhočasupriurčenípomernejčastisazohľadní

znížený rozsah pracovného času.

7. Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí
uplynutím tejto doby.

8. Podľa bodu 5. Dodatku č. 1 zo dňa 18.01.2023, zamestnanec sa zaväzuje zotrvávať u zamestnávateľa
v pracovnom pomere a vykonávať pracovnú činnosť opatrovateľka v rozsahu pracovného času, tak
ako sú dohodnuté v pracovnej zmluve ku dňu nadobudnutia platnosti a účinnosti tohto Dodatku
kpracovnejzmluve,atopočasdobynajmenejtrochposebenasledujúcichrokov,akbod6tohtoDodatku
neustanovuje inak.

9. Podľa bodu 8. Dodatku č. 1 zo dňa 18.01.2023, v prípade, že zamestnanec nezotrvá v pracovnom
pomere na základe pracovnej zmluvy najmenej po dobu podľa bodov 5 a 6 tohto Dodatku, jezamestnanec povinný vrátiť zamestnávateľovi pomernú časť poskytnutého stabilizačného príspevku,
a to vo výške a za podmienok uvedených v bode 11 tohto článku.

10. Podľa bodu 9. písm. b) Dodatku č. 1 zo dňa 18.01.2023, zamestnanec je povinný vrátiť pomernú časť
stabilizačnéhopríspevkuvovýškeurčenejpodľa§3oods.1písm.a)druhéhobodunariadeniavprípade,
ak bude zamestnanec preradený na inú pracovnú pozíciu ako je dohodnutá v pracovnej zmluve a nejde
o dôvod podľa bodu 10. písm. b) tohto Dodatku.

11. Podľa bodu 10. písm. b) Dodatku č. 1 zo dňa 18.01.2023, zamestnancovi nevznikne povinnosť vrátiť
pomernú časť stabilizačnéhopríspevku v prípade, ak zamestnanec bol preradený na inú prácu z dôvodu,
že vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať
pracovnú činnosť, na ktorej výkon sa zaviazal v tejto pracovnej zmluve.

12. Podľa bodu 11. Dodatku č. 1 zo dňa 18.01.2023, zamestnanec sa v prípade vzniku jeho

povinnosti podľa bodu 8. tohto Dodatku zaväzuje uhradiť zamestnávateľovi pomernú časť poskytnutého
stabilizačného príspevku v lehote do 30 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy zamestnávateľa na
vrátenie pomernej časti poskytnutého stabilizačného príspevku.

13. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

14. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok
z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

16. Podľa ust.§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „Nariadenie vlády SR“), výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Súd sa primárne zaoberal skúmaním splnenia procesných podmienok konania (po posúdení
právomoci, príslušnosti, zaplatenia súdneho poplatku), a to najmä skúmania otázky vecnej legitimácie
účastníkov konania, tzn. aktívnu vecnú legitimáciu u žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu na strane
žalovaného. Existenciu vecnej legitimácie súd skúma ex offo, tzn. nedeje sa tak len na základe návrhu
niektorej zo strán sporu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 205/2009). Na to, aby sa

niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní
ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná
žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti,
ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Keďže povinnosťou súdu je ex offo skúmať aktívnu a pasívnu legitimáciu, teda okruh osôb na strane

žalobcov a na strane žalovaných, súd sa primárne zaoberal preskúmaním týchto skutočností.

18. Súd dospel k záveru, že v konaní je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, ktorá skutočnosť
vyplýva z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, založeného pracovnou zmluvou v zmysle
dodatkov k pracovnej zmluve v súlade s Rozhodnutím Okresného úradu Žilina, číslo OU-ZA-

OVVS1-2023/039242-006 zo dňa 30.12.2023, v zmysle ktorého došlo k vymazaniu neziskovej
organizácie F. G. n.o. z registra mimovládnych neziskových organizácií z dôvodu jej zlúčenia
s neziskovou organizáciu MEDIK-M, n.o., t.j. so žalobcom v tomto konaní. V zmysle uvedeného
Rozhodnutia prešli všetky práva a povinnosti, najmä majetok, pohľadávky a záväzky, vrátanepracovnoprávnych vzťahov z neziskovej organizácie Senior Martin n.o. na neziskovú organizáciu
MEDIK-M, n.o., t.j. na žalobcu. Žalovaná je v konaní pasívne vecne legitimovaná, t.z. je nositeľkou
hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

19. V konaní bolo nesporné, že žalovanej bol vyplatený stabilizačný príspevok v zmysle Dodatku č. 1
k pracovnej zmluve vo výške 3.000,- Eur.

20. Medzi stranami sporu bolo sporné ukončenie pracovného pomeru, kedy žalobca tvrdil, že to

bola práve žalovaná, ktorá u žalobcu nechcela ďalej zotrvávať ako zamestnanec. Žalovaná naopak
tvrdila, že pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa a nebola jej zaslaná ďalšia zmluva
o pokračovaní pracovného pomeru. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, konkrétne zo SMS
komunikácie zo dňa 29.12.2023 vyplýva, že ukončenie pracovného pomeru iniciovala žalovaná, bez
uvedenia dôvodu, na čo žalobca reagoval tak, že ukončil pracovný pomer uplynutím doby, na ktorú bol
dohodnutý, a to k 31.12.2023.

21. Žalovaná v konaní argumentovala, že pracovala ako opatrovateľka v DSS a žalobca ju chcel
preradiť na pozíciu opatrovateľky v domácnosti. Svedkyňa B. H. na pojednávaní uviedla, že vzhľadom
na zdravotné problémy žalovanej s chrbtom, bez predloženia nejakého lekárskeho posudku, jej navrhli,
aby žalovaná prešla z 24-hodinvej starostlivosti do domácej opatrovateľskej starostlivosti, kde je výkon

prác nepomerne ľahší, avšak naďalej mali záujem, aby žalovaná zotrvala v pracovnom pomere.

22. Žalovaná v odpore poukázala na vyjadrenie lekára, ktorým jej nebolo odporúčané vykonávať
doterajšiu prácu, ktoré tvrdenie podložila aj lekárskou správou a uviedla, že pracovný pomer by musela
aj tak z týchto zdravotných dôvodov ukončiť a tým by stabilizačný príspevok vracať nemusela. Súd

poukazuje na znenie bodu 10. Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 18.01.2023, v zmysle ktorého
povinnosť vrátiť pomernú časť stabilizačného príspevku nevznikne v prípade, ak podľa lekárskeho
posudku zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať pracovnú činnosť, na ktorej výkon sa
zaviazal v pracovnej zmluve. V konaní nebol predložený lekársky posudok, len lekárska správa zo
dňa 5.2.2024, t.j. viac ako mesiac po ukončení pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú.

Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená podmienka uvedená v bode 10., aby žalovaná nemusela
stabilizačný príspevok vrátiť. Súd dodáva, že pre neexistenciu vyššie uvedeného lekárskeho posudku by
žalovaná bola povinná vrátiť pomernú časť stabilizačného príspevku aj v prípade, ak by bola preradená
na inú pracovnú pozíciu, a to s poukazom na bod 9. písm. b) Dodatku č. 1 zo dňa 18.01.2023.

23. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žalobca má v zmysle bodu 8. Dodatku
č. 1 nárok na vrátenie pomernej časti stabilizačného príspevku, na základe čoho mu priznal nárok
na zaplatenie istiny vo výške 1 661,- Eur. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa v Dodatku č.
1 k Pracovnej zmluve dohodli na poskytnutí stabilizačného príspevku vo výške 3.000,- Eur (bod 3.
dodatku) s tým, že žalovaná sa zaviazala zotrvať u právneho predchodcu žalobcu, resp. žalobcu počas

doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov (bod. 5 dodatku). Počet dní za tri roky od podpisu
dodatku (dňa 18.1.2023) predstavuje spolu 1096 dní. Obdobie od 18.1.2023 do 31.12.2023 (t.j. do
skončenia pracovného pomeru) predstavuje 348 dní. Žalovanej teda vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi
stabilizačný príspevok za 748 dní (1096 dní mínus 348 dní). Výška poskytnutého stabilizačného
príspevku predstavuje 2 430,- Eur bez DPH (3 000,- Eur mínus 19% DPH). Výška príspevku na 1 deň

tak pri počte 1096 dní predstavuje sumu 2.22 Eur (2430 : 1096). Povinnosť žalovanej vrátiť príspevok
za 748 dní tak predstavuje sumu 1 661,- Eur (748 x 2,22).

24. V konaní bolo preukázané, že žalobca doručil žalovanej výzvu na vrátenie pomernej časti
stabilizačného príspevku dňa 16.1.2024 (listinný dôkaz: Sledovanie zásielok Slovenskej pošty). Podľa

bodu 11. Dodatku č. 1 bola žalovaná povinná uhradiť žalobcovi sumu vo výške 1 661,- Eur do 30 dní
odo dňa doručenia tejto výzvy, t.j. do 15.2.20024. Keďže žalovaná si v uvedenej lehote svoju povinnosť
nesplnila, súd žalobcovi priznal i nárok na úrok z omeškania, a to od 16.2.2024 až do zaplatenia, z istiny
vo výške 1.661,- Eur. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na úrok z omeškania od 1.1.2024, tento nárok
mu však vznikol až od 16.2.2024, preto súd žalobu v časti nedôvodného úroku z omeškania (t.j. od

1.1.2024 do 15.2.2024) zamietol.

25. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.26. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

27. Nakoľko súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, žalobca bola v konaní v plnom rozsahu
úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútorocha exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.